Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 77/2023

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara (sudca spravodajca) v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, Štúrova 20, Košice, proti rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. k. z 27. júna 2022 v znení opravného uznesenia zo 7. septembra 2022 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 21. decembra 2022 domáha vyslovenia porušenia svojho práva na primerané hmotné zabezpečenie podľa (ďalej len „“) v spojení s a 2 rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) označeným v záhlaví tohto uznesenia. Navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť, vec vrátiť súdu na ďalšie konanie a žiada náhradu trov konania.

2. Z ústavnej sťažnosti a pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ pred správnymi súdmi vystupoval v procesnej pozícii žalobcu proti žalovanej Sociálnej poisťovni v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. 430 926 1450 1 z 13. januára 2021. Uvedeným rozhodnutím žalovaná rozhodla o odvolaní sťažovateľa proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu č. 430 926 1450 1 z 27. novembra 2020 tak, že odvolanie zamietla v celom rozsahu a rozhodnutie, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol, že podľa o sociálnom poistená v znení (ďalej len „“) patrí sťažovateľovi od 1. januára 2018 naďalej starobný dôchodok v sume určenej podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, potvrdila.

2.1. Vydaniu už uvedených rozhodnutí správnych orgánov predchádzalo vydanie prvotných rozhodnutí žalovanej v prvom stupni (rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. 430 926 1450 1 z 15. januára 2018) a v druhom stupni (rozhodnutie generálneho riaditeľa

žalovanej č. 430 926 1450 1 z 2. apríla 2018), ktorý bol rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. -44 z 5. septembra 2019 zrušený a následne bola vec vrátená správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. O kasačnej sťažnosti žalovanej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) rozsudkom č. k. z 30. septembra 2020 tak, že kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. Následne sa správny orgán prvého stupňa v rozhodnutí konkretizovanom v bode 2 tohto uznesenia vysporiadal s právnymi závermi uvedenými v rozsudku krajského súdu z 5. septembra 2019.

3. Krajský súd rozsudkom č. k. z 5. októbra 2021 zamietol žalobu podanú sťažovateľom, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 13. januára 2021. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa (ďalej len „“), o ktorej rozhodol najvyšší správny súd tak, že ju zamietol ako nedôvodnú podľa .

II.

Argumentácia sťažovateľa

4. Sťažovateľ, domáhajúc sa v konaní pred správnymi orgánmi a správnymi súdmi materiálnej aplikácie a interpretácie príslušných právnych noriem zákona o sociálnom poistení (), t. j. v súlade s ich účelom a zmyslom (vyjadreným v dôvodnej správe k , ktorým sa doplnil zákon o sociálnom poistení) vyjadruje presvedčenie, že nezohľadnenie o zvýšení dôchodkov v roku 2002, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia (ďalej len „) pri určení výšky jeho starobného dôchodku vnáša do rozhodovacej činnosti orgánov verejnej moci, ale aj súdov prvok nespravodlivosti vedúci k porušeniu ústavnoprávneho princípu rovnosti zakotveného v a 2 (ako aj práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe v ).

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

5. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe ( ) v spojení s napadnutým rozsudkom najvyššieho správneho súdu o zamietnutí ním podanej kasačnej sťažnosti, namietajúc aplikáciu príslušných právnych noriem zákona o sociálnom poistení v rozpore s ich účelom pri výpočte jeho dôchodkovej dávky.

III.1. K namietanému porušeniu práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa v spojení s a 2 napadnutým rozsudkom najvyššieho správneho súdu:

6. Základné právo na primerané hmotné zabezpečenie podľa zahŕňa predovšetkým primerané hmotné zabezpečenie v starobe prostredníctvom systému dôchodkového zabezpečenia, v ktorom má kľúčovú pozíciu sociálne poistenie. Sociálne poistenie ako systém založený na poistnom princípe, osobnej participácii premietajúcej sa do zohľadňovania „zásluhovosti“ pri výpočte dôchodkovej dávky, na sociálnej solidarite a na garancii štátu je založená na princípoch, ktoré sa premietajú nielen do výpočtu dôchodkovej dávky, ale premietajú sa aj do systému jej zvyšovania. Systém dôchodkového zabezpečenia je v podmienkach Slovenskej

republiky zabezpečovaný prostredníctvom systému dôchodkového poistenia v zákone o sociálnom poistení. Ústavný súd vyhodnotil takéto dôchodkové poistenie ako službu vo verejnom záujme zameranú na uplatnenie ústavných práv jednotlivca. Za hmotné zabezpečenie v starobe je možné považovať peňažné plnenie formou určitých dávok. Uvedeného práva podľa sa možno domáhať len v medziach vykonávacích zákonov podľa (Orosz, L., Svák, J. a kol. . Komentár. Zväzok I. Bratislava : Wolters Kluwer SR s. r. o., 2021. 564 s.).

7. Pozitívnoprávny charakter hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv umocňuje , ktorý podmieňuje uplatniteľnosť v ňom taxatívne uvedených ľudských práv ich výslovným a určitým vymedzením v zákone. Ide o nespochybniteľný záujem ústavodarcu zvýrazniť skutočnosť, že na rozdiel od ostatných základných práv garantovaných v ústave pri výklade obsahu práv vymenovaných v sú primárne „ústa“ zákonodarcu. To znamená, že individuálne verejné práva, ktoré z nich vyplývajú, je možné ústavnoprávne nárokovať len v rozsahu a na základe ich konkretizácie v medziach zákona k tomuto účelu prijatému. Samozrejme, ústavnoprávna nárokovateľnosť vychádza z principiálnej požiadavky, že predmetné „vykonávacie“ zákony zachovajú podstatu a zmysel takéhoto garantovaného práva v zmysle (Orosz, L., Svák, J. a kol. . Komentár. Zväzok I. Bratislava : Wolters Kluwer SR s. r. o., 2021. 798 s.)

8. V tejto súvislosti treba poukázať aj na povahu a špecifiká správneho súdnictva, ktorého úlohou nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy, ale len preskúmať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, teda preskúmať to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených v návrhu rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno- právne predpisy. Treba preto vziať do úvahy, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutých rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, teda orgánov inej ako súdnej sústavy (). Napadnutý rozsudok najvyššieho správneho súdu nemožno hodnotiť izolovane, ale iba v kontexte s rozhodnutím krajského súdu a zároveň v kontexte s rozhodnutiami správnych orgánov, ktoré mu predchádzali.

9. V nadväznosti na načrtnutý ústavný koncept základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa a na formuláciu petitu ústavnej sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ vo vzťahu k napadnutému rozsudku atakuje hmotnoprávnu stránku veci. S prihliadnutím na konkrétnu sťažnostnú argumentáciu sa však sťažovateľ domáha takej materiálnej aplikácie a interpretácie zákona o sociálnom poistení, ktorá je v súlade s úmyslom (ktorým došlo k doplneniu predmetného ustanovenia do zákona o sociálnom poistení, pozn.). Kľúčová sťažnostná argumentácia tak predstavuje jeden z možných komponentov arbitrárnosti súdneho rozhodnutia (výklad a aplikácia zákonného predpisu všeobecným súdom, ktorým sa natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že zásadne poprel ich účel a význam), čo vo svojej podstate predstavuje zásah do práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces (m. m. ).

10. Napriek tomu, že sťažovateľ namieta porušenie hmotného základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa v spojení s a 2 napadnutým rozsudkom najvyššieho správneho súdu bez toho, aby do petitu zahrnul aj námietku porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa , hoci v sťažnostnej argumentácii predniesol konkrétne procesnoprávne dôvody porušenia svojho hmotného práva,

ústavný súd v záujme materiálnoprávnej ochrany práv sťažovateľa jeho ústavnú sťažnosť posúdil aj prostredníctvom dodržania procesných zásad spravodlivého procesu (m. m. ). Ústavný súd zároveň dodáva, že s ohľadom na povahu práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa , pri ktorom je na základe chránená jeho podstata, splýva ochrana práva spadajúceho pod s ochranou pred takými účinkami aplikácie a interpretácie podústavného právneho predpisu všeobecným súdom, ktoré by boli nezlučiteľné s týmto základným právom.

11. Z pohľadu chronológie konania pred správnymi orgánmi a správnymi súdmi si sťažovateľ nárokoval svoje individuálne verejné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe vyplývajúce z v podobe námietky vo vzťahu k výpočtu svojej dôchodkovej dávky podľa zákona o sociálnom poistení. V okolnostiach tejto konkrétnej veci bolo zásadné posúdenie právnej otázky, či pri určení, resp. prepočítaní sťažovateľovej dôchodkovej dávky podľa ustanovení podľa je možné prihliadnuť na úpravu k starobnému dôchodku podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2018, t. j. na Pre sťažovateľa má nespornú ústavnoprávnu relevanciu tá skutočnosť, že súdny výklad týchto právnych noriem zakotvených v zákonnom právnom predpise smerujúci k neprihliadnutiu na právnu úpravu prislúchajúcu k starobnému dôchodku podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2018 sa priamo negatívne premieta do výšky peňažného plnenia dôchodkovej dávky, čo sťažovateľ vníma aj v kontexte nerovnosti s inými osobami v porovnateľnej situácii.

12. Ústavný súd v tejto súvislosti zvýrazňuje svoje ústavné postavenie nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti ( ) mimo systému všeobecného súdnictva. Preto sa v tomto konkrétnom prípade nebude sústrediť na prieskum zákonnosti samotného mechanizmu výpočtu starobného dôchodku sťažovateľa, čo predovšetkým predstavuje úlohu správneho súdnictva (bod 8 tohto uznesenia), ale len na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie príslušných zákonných ustanovení najvyšším správnym súdom v sťažovateľovej veci s (m. m. ) s osobitným ohľadom na zásadné ľudskoprávne východisko pri aplikácii procesných zásad spravodlivého procesu, v zmysle ktorého akákoľvek reštriktívna interpretácia podústavného práva by bola podrobená kritike spojenej s vyhovením ústavnej sťažnosti.

13. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je však zrejmé, že najvyšší správny súd pri riešení vymedzenej právnej otázky v procese právneho posudzovania jeho veci uvažoval o predmetných právnych normách (§ 293ds zákona o sociálnom poistení) v širších súvislostiach, skúmal a identifikoval obsah, zmysel a účel sporných ustanovení zákona o sociálnom poistení, nielen z výslovného znenia, najmä zákona o sociálnom poistení (bod 23 napadnutého rozsudku), ale zo znenia dôvodovej správy k týkajúcej sa konceptu nového určenia priemerného mesačného zárobku, zohľadňujúc princíp zásluhovosti pri výpočte dôchodkových dávok (bod 25 napadnutého rozsudku). Ak takáto kvalitatívne spôsobilá myšlienková, analytická a hodnotiaca činnosť najvyššieho správneho súdu viedla k vysloveniu právneho záveru o irelevantnosti úpravy prislúchajúcej k novému výpočtu starobnému dôchodku podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2018 (bod 26 napadnutého rozsudku), tak mu ústavný súd z ústavnoprávneho hľadiska nemôže nič vytknúť. Ústavný súd v záujme úplnosti odpovedí na sťažovateľom nastolené námietky považuje za potrebné dodať, že najvyšší správny súd dostatočným spôsobom vysvetlil právne dôvody, pre ktoré nemajú úpravy starobných dôchodkov podľa súvis s princípom zásluhovosti (bod 27 napadnutého rozsudku).

14. Ústavný súd zvýrazňuje, že zo znenia § 293ds ods. 7 zákona o sociálnom poistení nemajú správne orgány, ako aj správne súdy právnou normou vytvorený žiaden diskrečný priestor a pri zistení splnenia podmienok jeho hypotézy sú tieto orgány verejnej moci povinné vyvodiť jediný možný následok (m. m. , , ). Vo veci sťažovateľa tak nejde o najvyšším správnym súdom produkovaný výklad podústavnej úpravy neprihliadania na úpravu prislúchajúcu k starobnému dôchodku podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2018, ktorá by bola v rozpore s jej účelom a zmyslom, ale o dôsledné uplatnenie formulovanej normy ako produktu vôle zákonodarcu. Predmetnou právnou normou () zákonodarca nanovo určil medze v zmysle , pri rešpektovaní ktorých sa sťažovateľ môže domáhať svojho základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa .

15. V súvislosti s prípadným porušením a 2 ústavný súd zároveň pripomína svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej zásady uvedené v a 2 v súhrne vyjadrujú podstatu základných práv ako prirodzených práv a zároveň majú aj univerzálny charakter. Sú to ústavné direktívy adresované predovšetkým orgánom pôsobiacim v normotvornej činnosti všetkých stupňov. Vzhľadom na tieto znaky nemôžu byť zásadne priamo aplikovateľné v individuálnych záležitostiach (, mutatis mutandis , , ). Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatoval, že nemožno považovať za základné právo, ktoré podlieha samostatnej ochrane prostredníctvom inštitútu sťažnosti podľa . Z uvedeného dôvodu sa aplikácia tohto článku v individuálnych sťažnostiach viaže na porušenie individuálne určeného základného práva alebo slobody sťažovateľa, tak ako to je aj v tomto prípade.

16. S ohľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že napádané rozhodnutie nie je ani z hľadiska procesného, ani hmotnoprávneho svojvoľné. Ústavný súd nezistil taký výklad a aplikáciu predmetných právnych noriem zákona o sociálnom poistení rozhodných na posudzovanú vec, ktorý by mohol vyvolať účinky nezlučiteľné so základným právom na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa v spojení s právom na rovnosť práv podľa a 2 .

17. Ustanovenie dáva v záujme racionality a efektivity konania ústavnému súdu právomoc posúdiť prijateľnosť návrhu pred tým, než dospeje k záveru, že o návrhu rozhodne meritórne nálezom. Za zjavne neopodstatnenú považuje ústavný súd takú sťažnosť, keď uplatnené námietky nie sú spôsobilé spochybniť ústavnosť napadnutého rozhodnutia. Tak je to aj v tomto prípade. Preto ústavný súd sťažnosť ako celok odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. februára 2023

Jana Baricová

predsedníčka senátu