Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 15/2023

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku a Martina Vernarského v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa Agro družstvo Čičarovce, Čičarovce 323, IČO 36 187 607, zastúpeného JUDr. Patrik HOLINGA s. r. o., Hrnčiarska 2/A, Košice, proti postupu Krajského súdu v Košiciach v konaní sp. zn. takto

rozhodol:

Ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 20. decembra 2022 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom krajského súdu v správnom súdnom konaní s tým, že mu bude priznané finančné zadosťučinenie 7 000 eur.

II.

2. Sťažovateľ sa podaním z 25. júla 2012 označeným ako „Žaloba proti postupu a rozhodnutiam obce “ domáhal prešetrenia postupu obce, ktorá mala svojím nezákonným postupom a rozhodnutiami porušiť jeho právo na prístup k informáciám. Krajský súd konanie o jeho žalobe uznesením z 13. septembra 2012 zastavil, no toto rozhodnutie bolo na odvolanie sťažovateľa uznesením najvyššieho súdu z 30. januára 2013 zrušené a vec sa vrátila krajskému súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľ bol uznesením krajského súdu zo 17. septembra 2020 znova vyzvaný na doplnenie a opravu svojho podania. Sťažovateľ na výzvu nereagoval a podanie v súdom stanovenej lehote a ani neskôr nedoplnil o potrebné náležitosti. Krajský súd uznesením z 30. mája 2022 žalobu sťažovateľa v spojení s jeho podaním z 12. septembra 2012 znova odmietol. Proti tomu sťažovateľ 18. júla 2022 podal kasačnú sťažnosť, ktorá bola v novembri 2022 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS“).

3. Dňa 26. októbra 2022 podal sťažovateľ sťažnosť na prieťahy v konaní, na čo mu predsedníčka krajského súdu oznámila, že v jeho veci už rozhodnuté bolo, čím došlo k odstráneniu stavu právnej neistoty, a preto je jeho sťažnosť neopodstatnená.

III.

4. Sťažovateľ zdôrazňuje, že najvyšší súd už v uznesení z januára 2013 vyslovil, že krajský súd má posúdiť jeho doplnenú žalobu, preskúmať zákonnosť postupu obce a vo veci rozhodnúť. Napriek tomu bol opätovne vyzvaný na doplnenie žaloby, ktorá bola znova odmietnutá. Sťažovateľ parafrázuje z a rozhodnutí ústavného súdu. Zdôrazňuje dĺžku konania na krajskom súde.

5. Krajský súd považuje ústavnú sťažnosť za neopodstatnenú, keďže jeho uznesením z mája 2022 došlo k odstráneniu stavu právnej neistoty a o správnosti jeho postupu a rozhodnutia bude na základe kasačnej sťažnosti rozhodovať NSS. Okrem toho spôsob vymedzenia predmetu konania a postoj sťažovateľa k úplnosti žaloby nesvedčia o jeho záujme na urýchlenom vyriešení veci.

6. Sťažovateľ k tomu uviedol, že od uznesenia najvyššieho súdu z januára 2013, ktorým bolo zrušené uznesenie krajského súdu, ubehlo viac ako sedem rokov. Až v septembri 2020 ho krajský súd znova vyzval na doplnenie a opravu podania. To však nemal robiť a vo veci mal meritórne rozhodnúť. Podľa sťažovateľa je samotné trvanie konania neospravedlniteľné.

IV.

7. Predpokladom dôvodnosti porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci. Ústavná sťažnosť zohráva preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (, , ). Ochrana základnému právu podľa a právu podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa poskytuje len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany ich porušovanie označenými orgánmi ešte mohlo trvať (, , , , , ).

8. Striktné posudzovanie toho, či v čase podania ústavnej sťažnosti mohlo trvať porušovanie základného práva podľa postupom konkrétneho štátneho orgánu, nie je absolútne (, a ). Preto v osobitných prípadoch ústavný súd posúdil postup súdov viacerých inštancií, avšak išlo o prípady, keď bola sťažnosť podaná proti súdom viacerých inštancií, ktorých činnosť bola rovnako nesústredená a neefektívna, čoho následkom bolo zjavné porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v prípadoch, v ktorých bolo potrebné prihliadnuť aj na význam veci pre sťažovateľa.

9. Sťažovateľ ako porušovateľa základného práva podľa označil iba krajský súd, pričom predmetom konania bolo poskytnutie informácií podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, ktoré mu neboli poskytnuté žalovanou obcou. Ako vyplýva z uznesenia krajského súdu z mája 2022, ktorou bola žaloba odmietnutá, sťažovateľ bol v priebehu konania na krajskom súde dvakrát vyzvaný, aby doplnil svoje podanie a označil

okrem iného, ktoré konkrétne rozhodnutie či opatrenie napáda. Sťažovateľ takéto rozhodnutie či opatrenie neoznačil a na druhú výzvu krajského súdu zo septembra 2020 nijak nereagoval. Z jeho postupu nevyplýva skutočný záujem na predmete konania a na urýchlenom rozhodnutí.

10. V čase podania ústavnej sťažnosti konal NSS o kasačnej sťažnosti sťažovateľa, a nie krajský súd o správnej žalobe sťažovateľa. Preto v čase podania ústavnej sťažnosti krajský súd nemohol ovplyvniť priebeh ústavnou sťažnosťou namietaného konania, v ktorom bolo právoplatne rozhodnuté. Krajský súd právoplatným rozhodnutím o žalobe sťažovateľa a predložením jeho kasačnej sťažnosti ešte pred doručením ústavnej sťažnosti vykonal všetky zákonom predpokladané úkony na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľa. Preto v čase podania ústavnej sťažnosti už netrval stav právnej neistoty sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému konaniu krajského súdu.

11. Prístup sťažovateľa ku konaniu, ktoré sám inicioval podaním nekvalifikovaného návrhu, ktorý napriek výzvam súdu nedoplnil, vzbudzuje pochybnosti o jeho motívoch. Je vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili. Ten, kto sa v konaní pred všeobecným súdom stavia k ochrane svojich práv s ľahostajnosťou, nemôže s úspechom požadovať ochranu svojich práv ústavnou sťažnosťou. Platí to osobitne v správnom súdnom konaní, v ktorom podľa (ďalej len „“) uznesenia, proti ktorým nie je prípustná sťažnosť, nadobúdajú právoplatnosť doručením, pričom opravný prostriedok – kasačná sťažnosť je podľa prípustná len proti právoplatným rozhodnutiam správneho súdu. Mimoriadnosť kasačnej sťažnosti ako osobitého opravného prostriedku, o ktorom sa pri zistení jeho dôvodnosti spravidla rozhoduje zrušením namietaného právoplatného rozhodnutia správneho súdu ( ), vylučuje možnosť záveru, že postupom krajského súdu, ktorý o žalobe sťažovateľa pred podaním ústavnej sťažnosti právoplatne rozhodol, môže stále dochádzať k porušovaniu základného práva sťažovateľa podľa . Preto je ústavná sťažnosť nedôvodná.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. mája 2023

Robert Šorl

predseda senátu