Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoPr/6/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v spore žalobkyne F. S., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom M. XXXX/X, XXX XX S., právne zastúpenej Advokátska kancelária Krnáč, s.r.o., so sídlom Námestie slobody 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 232 293, proti žalovanému Q. V., narodenému XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. D. XXXX/X, XXX XX F., právne zastúpenému JUDr. Martinom Landlom, advokátom, so sídlom Rázusova 47/4825, 984 01 Lučenec, o zaplatenie istiny vo výške 1 618,62 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. -151 z 22. júla 2021, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen p o t v r d z u j e . II. Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd,“ alebo „súd prvej inštancie,“ resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 22. 07. 2021 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1 618,62 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 465,46 Eur od 01. 07. 2020 do zaplatenia a zo sumy 1 153,16 Eur od 01. 08. 2020 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 98,39 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok). O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania na účet právneho zástupcu žalobkyne (II. výrok). Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 1 618,62 Eur s príslušenstvom z titulu nezaplatenia mzdy za mesiace máj 2020 a jún 2020, odstupného vrátane náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku z titulu výpovede z pracovného pomeru doručenej žalobkyni dňa 28. 04. 2020 žalobcom (zamestnávateľom) v súvislosti s jeho zrušením. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa čl. 3, bod. 1, (ďalej aj „,“ resp. ,,ZP“) v znení účinnom do 31. 12. 2020, , , v znení účinnom do 28. 02. 2021, , , , , , , , , v znení neskorších právnych predpisov, , , , v znení neskorších predpisov (ďalej aj ,,,“ resp. ,,OZ“), Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov, , , , , , v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“).

Súd prvej inštancie považoval medzi stranami za nesporné to, že žalobkyňa bola u žalovaného zamestnaná na základe pracovnej zmluvy zo dňa 05. 09. 2017 a to od 06. 09. 2017. Žalobkyňa dostala dňa 28. 04. 2020 od žalovaného výpoveď z dôvodu zrušenia zamestnávateľa, a tak pracovný pomer skončil ku dňu 30. 06. 2020. Žalovaný po doručení predžalobnej výzvy doručil žalobkyni výplatné pásky za obdobie 05/2020 a 06/2020, z ktorých vyplynulo, že žalobkyňa má nárok na mzdu za mesiace máj 2020 vo výške 465,46 Eur a nárok na mzdu za jún 2020 vrátane odstupného a náhrady za nevyčerpanú dovolenku v sume 1 153,16 Eur, spolu nároky žalobkyne predstavujú sumu 1 618,62 Eur netto. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalovaný skončil svoje živnostenské oprávnenie ku dňu 25. 06. 2020, pričom žalobkyni nevyplatil žalované nároky, a to aj napriek výzvam na plnenie. Súd prvej inštancie uviedol: ,,Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že nároky, uplatnené žalobkyňou sú v plnom rozsahu dôvodné. Žalobkyňa bola zamestnancom v zmysle na základe pracovnej zmluvy zo dňa 5. 9. 2017 a vykonávala pre žalovaného závislú prácu tak, ako to má na mysli ustanovenie . Zmluva o vzájomnej spolupráci bola uzavretá dňa 31. 12. 2014 a to podľa ustanovenia , pričom žalobkyňa nebola zmluvnou stranou tejto zmluvy. V tomto smere neobstojí argumentácia žalovaného, že si žalobkyňa mala svoje nároky uplatniť spoločne a nerozdielne aj voči D. K. a to na základe Zmluvy o vzájomnej spolupráci. Žalobkyňa teda vykonávala závislú prácu výlučne pre žalovaného a to až do 28. 4. 2020, kedy si od žalovaného prevzala výpoveď. V samotnej výpovedi bolo uvedené, že pracovný pomer končí 30. 6. 2020. Vzhľadom na dobu trvania pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného a to 3 roky žalobkyni priznala nárok na odstupné v sume jedno násobku priemerného mesačného zárobku. Takto to nakoniec bolo uvedené aj vo výplatnej páske za mesiac jún 2020. Nakoľko žalovaný zrušil svoje živnostenské oprávnenie k 25. 6. 2020, teda ešte pred uplynutím výpovednej doby, žalobkyňa má nárok aj na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku v zmysle ustanovenia . Žalovaný v priebehu sporu popieral len právny dôvod nároku žalobkyne, nie jeho výšku. Navyše bol to sám žalovaný, ktorý žalobkyni doručil výplatné pásky za obdobie máj 2020 a jún 2020, z ktorých nepochybne vyplýva, že si žalobkyňa uplatnila svoje nároky v správnej výške 1 618,62 Eur ale aj správne čo do právneho dôvodu. Žalovaný pôvodne právny dôvod nároku žalobkyne nespochybnil ale uvádzal dôvody , pre ktoré nemôže nároky žalobkyne uspokojiť a to v spojitosti s nemožnosťou vykonávať podnikateľskú činnosť od 1. 4. 2020 pre pandémiu COVID-19 a pre nepriaznivý stav žalovaného či pre jeho aktuálnu finančnú situáciu. Pokiaľ žalovaný uvádza, že nie je zodpovedný za neuhradenie mzdových a iných nárokov žalobkyne z dôvodu vyššej moci, súd konštatuje, že pandémia nepriaznivo dopadla nie len na jeho podnikateľskú činnosť ale dotkla sa aj žalobkyne, keďže prišla o zamestnanie. Teda obidve strany sporu boli pandémiou postihnuté. Samotné argumenty žalovaného s poukazom na vyššiu moc súd nepovažoval za relevantné, nakoľko môže ísť skôr o potencionálny nárok žalobcu voči štátu avšak nejde o relevantnú procesnú obranu žalovaného voči žalobkyni. Nároky žalobkyne (na mzdu, odstupné, náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku) súd považoval za zákonné a teda nejde o nároky, uplatňované v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 1 618,62 Eur z titulu neuhradenej mzdy žalobkyne za máj 2020 v sume 465,46 Eur a jún 2020 v sume 1 153,16 Eur, vrátane odstupného za 1 mesiac a nevyčerpanú dovolenku. Keďže sa v zmysle a a dňom 30. 6. 2020 žalovaný dostal do omeškania s výplatou mzdy za obdobie máj 2020 a dňom 31. 7. 2020 za obdobie jún 2020, súd preto zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a to vo výške 5 % ročne, nakoľko v rozhodnom čase bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,00 % a o 5 percentuálnych bodov viac predstavuje výšku 5 %. Súd zaviazal žalovaného platiť úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po tom, ako bola splatná výplata. Žalobkyňa si uplatnila aj nárok na zaplatenie sumy 98,39 Eur ako náklady, spojené s uplatnením pohľadávky. Náklady, spojené s uplatnením pohľadávky sú v zmysle príslušenstvom pohľadávky. Vychádzajúc z , ; , , a advokátskej tarify dospel súd k záveru, že žalobkyňa si v správnej výške uplatnila aj tento nárok žalobcu a to za 1 úkon právnej pomoci - predžalobná výzva na čl. 6 - 7 vo výške 71,37 Eur + režijný paušál + DPH spolu vo výške 98,39 Eur. Súd preto žalovaného zaviazal aj na zaplatenie tejto sumy.“ O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie podľa , keďže v konaní mala plný úspech žalobkyňa, preto jej súd prvej inštancie priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku podľa .

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie žalovaný podal včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie „zrušil“ a žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol a žalobkyni uložil

povinnosť nahradiť mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %, eventuálne aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa , , , . Uviedol, že hlavným nedostatkom rozsudku súdu prvej inštancie je jeho nepreskúmateľnosť. V rámci procesnej obrany vzniesol viaceré podstatné argumenty, ako je napr. existencia Zmluvy o vzájomnej spolupráci medzi ním a Q. K. zo dňa 31. 12. 2014, i argumentáciu ohľadom pandémie spôsobenej vírusom COVID-19. Súd prvej inštancie sa s týmito jeho argumentami žiadnym spôsobom nevysporiadal, resp. sa s nimi nevysporiadal dostatočne. Uviedol, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní nezobral do úvahy jeho argumentáciu týkajúcu sa predovšetkým existencie Zmluvy o vzájomnej spolupráci, pričom zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že v prejednávanom prípade išlo o nerozlučné procesné spoločenstvo, kedy sa rozhodnutie súdu sa musí vzťahovať na oboch účastníkov združenia. Súd neodôvodnil, prečo na jeho argumentáciu neprihliadol, resp. prečo táto bola nesprávna, pričom jeho argumentáciu ohľadne vyššej moci, resp. o podmienkach, ktoré obmedzovali výkon jeho podnikateľskej činnosti, ktoré boli v rozpore s princípom spravodlivosti a reciprocity nebral do úvahy. Za inú vadu konania považoval nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, z dôvodu, že okrem neho mal byť ako žalovaný označený aj V. K., s ktorým mal uzatvorenú zmluvu, na základe ktorej za všetky záväzky vyplývajúce zo spoločnej činnosti - prevádzkovania Motorestu u „Gáboríkov“ a Potravín u „Gáboríkov“ zodpovedá spoločne a nerozdielne spolu s ním aj Q. K. - ako druhý účastník združenia. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29. 06. 2010 a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 13. 11. 2018. Keďže si žalobkyňa uplatňovala svoj nárok žalobou výlučne iba voči nemu, nie je žalovaný aj druhý účastník združenia (s ktorým tvorí nerozlučné procesné spoločenstvo), bolo nevyhnutné žalobu z tohto dôvodu zamietnuť pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Združenie nemá právnu subjektivitu, subjektom práv a záväzkov sú však jednotliví členovia združenia, ktorí zodpovedajú za záväzky voči tretím osobám spoločne a nerozdielne (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 01. 08. 2017). Poukázal na to, že súd prvej inštancie neprihliadol na jednotlivé ustanovenia Zmluvy o vzájomnej spolupráci (článok V. bod 2., prvá veta).

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. Uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie vyjadreným v rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie je zákonný, nakoľko sa súd prvej inštancie dôkladne oboznámil so skutkovým stavom veci a vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s procesnými zásadami. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je precízne spracované, a preto právny názor prvoinštančného súdu možno považovať za podrobne zdôvodnený a zákonný. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je dostatočne presvedčivé a nevykazuje znaky arbitrárnosti. V súvislosti s odvolacou námietkou žalovaného, ktorou namietal nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, resp. jeho nepreskúmateľnosť, poukázala na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky -14 a na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a konštatovala, že právny názor súdu prvej inštancie možno považovať za zdôvodnený, a to podrobne a vyčerpávajúcim spôsobom. Mala za to, že právo žalovaného na spravodlivý proces porušené v žiadnom prípade nebolo. Ak by sa aj vychádzalo z tvrdenia žalovaného, že Zmluva o vzájomnej spolupráci je zmluvou o združení, táto skutočnosť by nemala žiadny vplyv pre súdne konanie, nakoľko združenie ako také v zmysle ustanovenia a nasl. nemá hmotnoprávnu ani procesnoprávnu subjektivitu a nemôže byť zamestnávateľom. Následne v tejto súvislosti poukázala na , a konštatovala, že zamestnávateľom môžu byť len jednotliví členovia daného združenia, pričom záväzky vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu si môže plniť len zamestnávateľ. Následne žalobkyňa uviedla, že aj v prípade, kedy bola Zmluva o vzájomnej spolupráci považovaná za zmluvu o združení, medzi žalovaným a Q. K. nejde o nerozlučné procesné spoločenstvo, nakoľko podľa majú účastníci združenia postavenie solidárnych dlžníkov, keďže na plnenie týchto záväzkov sú podľa tohto ustanovenia zaviazaní spoločne a nerozdielne. V prípade solidárnych dlžníkov je pasívne vecne legitimovaný ktorýkoľvek solidárny dlžník sám o sebe. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. a na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -29. Ďalej konštatovala, že odvolanie žalovaného považuje za účelové a jeho cieľom je vyhnúť sa plneniu zákonných nárokov svojich zamestnancov, na ktoré je zaviazaný.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa ), vec preskúmal v medziach daných ustanovením a 380 , bez nariadenia pojednávania podľa , a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa , potvrdil.

5. Podľa ustanovenia , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

7. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení . Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalovaného v odvolaní.

8. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný súd náležite nevysporiadal. Dokonca možno konštatovať, že neuviedol ani žiadny konkrétny relevantný právny dôvod a ani žiadny konkrétny relevantný skutkový dôvod, spochybňujúci správnosť napadnutého rozhodnutia.

9. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodu nedostatočného odôvodnenia neakceptovania jeho argumentácie (resp. procesnej obrany) týkajúcej sa jednak pandémie spôsobenej vírusom COVID-19, kedy pôsobením „vyššej moci“ nastali podmienky obmedzujúce jeho podnikateľskú činnosť, a teda mal byť aplikovaný „princíp spravodlivosti a reciprocity,“ ale i jeho argumentácie týkajúcej sa existencie Zmluvy o vzájomnej spolupráci a s tým spojenej námietky nedostatku ohľadom pasívnej vecnej legitimácie, v dôsledku čoho malo dôjsť k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že ide o nedôvodnú a účelovú argumentáciu. Prvoinštančný súd sa s argumentáciou žalovaného týkajúcou sa dôsledkov pandémie spôsobenej vírusom COVID-19 na jeho podnikateľskú činnosť vo vzťahu k dôvodnosti uplatňovaného nároku žalobkyne i argumentáciou týkajúcou sa Zmluvy o vzájomnej spolupráci a s tým spojenou námietkou nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v odôvodnení rozsudku vysporiadal (viď ods. 38 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie).

10. V posudzovanej veci bolo podstatným vyriešiť otázku, medzi akými subjektami vznikol pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy, keďže žalobkyňa uplatnila žalobný nárok (nárok na mzdu za obdobie za mesiace máj r. 2020 a jún r. 2020, odstupného a náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku) z pracovnoprávneho vzťahu, a teda ktorý subjekt je povinný zaplatiť nároky žalobkyni zo skončeného pracovného pomeru.

11. Z obsahu spisu vyplynulo, že medzi žalobkyňou v pozícii zamestnanca a zamestnávateľom - žalovaným podnikajúcim pod obchodným menom Q. V., s miestom podnikania L. D. XXXX/X, XXX XX F., IČO: 40 144 151 bola uzatvorená dňa 05. 09. 2017 pracovná zmluva (ďalej aj ,,pracovná zmluva“), na základe ktorej žalobkyňa u žalovaného vykonávala druh práce - servírka - obsluha v jedálni s miestom výkonu práce Motorest u Gáboríkov, Kriváň 361 od 06. 09. 2017 za dohodnutú mzdu vo výške 435,- Eur mesačne, splatnú do 25. dňa v mesiaci. V pracovnej zmluve sa žalovaný (zamestnávateľ) zaviazal

prideľovať žalobkyni v pozícii zamestnanca prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť dohodnutú mzdu a vytvárať vhodné pracovné podmienky s tým, že podmienky ukončenia pracovného pomeru sa budú riadiť podľa ustanovení .

12. Z pracovnej zmluvy je zrejmé, že pracovný pomer bol založený medzi žalobkyňou (zamestnancom) a žalovaným (zamestnávateľom), pričom pracovná zmluva obsahovala podstatné náležitosti. Z pracovnej zmluvy vyplynuli práva a povinnosti jedine medzi žalobkyňou a žalovaným (okrem iných povinnosť zamestnávateľa platiť žalobkyni dohodnutú mzdu.

13. Žalovaný v pozícii zamestnávateľa doručil dňa 28. 04. 2020 žalobkyni výpoveď zamestnávateľa z pracovného pomeru podľa , , bod 1 z dôvodu zrušenia zamestnávateľa s výpovednou dobou dva mesiace s tým, že pracovný pomer skončil dňom 30. 06. 2020, pričom žalobkyni vznikol nárok na dohodnuté odstupné vo výške jedno-násobku priemernej mesačnej mzdy (č.l. 10 spisu).

14. ,,O výpovedný dôvod - zrušenie zamestnávateľa podľa môže ísť len vtedy, ak organizačná zmena spočíva v zrušení organizačnej jednotky, útvaru alebo inej zložky zamestnávateľa, ktorá predstavuje časť zamestnávateľa, zároveň musí dôjsť k tomu, že zamestnávateľ prestane naďalej vyvíjať činnosť, ktorú dosiaľ vykonávala zrušená časť.“( rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 20. 04. 2011)

15. Z výplatných pások vyhotovených žalovaným vyplýva, že žalovaný za mesiace máj a jún r. 2020 bol povinný zaplatiť mzdové nároky vrátane v súvislosti so skončením pracovného pomeru súhrnne vo výške 1 618,62 Eur.

16. Žalovaný podnikajúci pod obchodným menom Q. V., s miestom podnikania J. D. XXXX/X, XXX XX F., IČO: 40 144 151, ukončil živnostenskú činnosť dňa 25. 06. 2020.

17. Žalobkyňa vyzvala žalovaného na zaplatenie nárokov vyplývajúcich zo skončeného pracovného pomeru listom zo dňa 29. 09. 2020 (č.l. 6 spisu).

18. Ako už bolo uvedené, v prejednávanej veci ide o pracovnoprávny spor, v ktorom sa žalobkyňa (ako zamestnankyňa, resp. bývalá zamestnankyňa) domáha voči žalovanému (ako jej zamestnávateľovi, resp. bývalému zamestnávateľovi) náhrady pracovnoprávnych nárokov vyplývajúcich z príslušných (prvoinštančným súdom presne špecifikovaných) ustanovení .

19. Právnou skutočnosťou, ktorá zakladá vznik právneho vzťahu (v tomto prípade konkrétne - pracovnoprávneho vzťahu), z ktorého vznikajú konkrétne subjektívne práva a subjektívne povinnosti účastníkov tohto zmluvného vzťahu, je pracovná zmluva.

20. V tomto prípade teda vznikol záväzkovo-právny vzťah vo forme pracovnoprávneho pomeru výlučne medzi žalobkyňou a žalovaným, a teda i subjektívne práva (oprávnenia) a povinnosti vyplývajúce z tohto vzťahu svedčia výlučne len uvedeným subjektom. Inak povedané, ak žalobkyni v súvislosti s predmetným pracovnoprávnym vzťahom vznikol hmotnoprávny nárok vyplývajúci zo , jediným subjektom, ktorému vznikne povinnosť tento jej nárok uspokojiť, je žalovaný ako jej (jediný) zamestnávateľ.

21. Existencia Zmluvy o vzájomnej spolupráci (bez ohľadu na jej hmotnoprávny základ) nemá žiadny vplyv na predmetný pracovnoprávny vzťah a z neho vyplývajúce práva a povinnosti, pretože uvedená zmluva sa týka výlučne žalovaného a tretej osoby - Q. K. a nie žalobkyne. Inak povedané, subjektívne práva (oprávnenia) a subjektívne povinnosti z uvedenej zmluvy môžu vzniknúť výlučne len medzi účastníkmi uvedenej zmluvy, t.j. medzi žalovaným a Q. K. a nie vo vzťahu k iným subjektom, ktorí nie sú účastníkmi uvedeného zmluvného vzťahu.

22. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa nemala žiadny skutkový ani právny dôvod uplatňovať si predmetný pracovnoprávny nárok i voči uvedenej tretej osobe. Argumentácia žalovaného ohľadom pasívnej vecnej legitimácie je teda absolútne nedôvodná a právne neopodstatnená.

23. Z uvedených dôvodov odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia , ako vecne správny potvrdiť vrátane závislého výroku o trovách konania (II. výrok), pretože súd prvej inštancie náležite prihliadol na zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia .

24. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, a preto jej odvolací súd podľa s použitím a priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Podľa ustanovenia dovolací súd odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, d) nemá náležitosti podľa , e) neboli splnené podmienky podľa alebo f) nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v až 435.

Odvolací súd poučuje strany v zmysle ustanovenia o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou a o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci o predbežné poskytnutie právnej pomoci v zmysle o poskytnutí právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).