Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Cpr/1/2021

Potvrdené rozhodnutím 13CoPr/6/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v spore žalobkyne F. S., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom M. XXXX/X, XXX XX S., právne zastúpenej Advokátska kancelária Krnáč, s.r.o., so sídlom Námestie slobody 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 232 293, proti žalovanému Q. V., narodenému XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. D. XXXX/X, XXX XX F., právne zastúpenému JUDr. Martinom Landlom, advokátom, so sídlom Rázusova 47/4825, 984 01 Lučenec, o zaplatenie istiny vo výške 1 618,62 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 17Cpr/1/2021-151 z 22. júla 2021, takto rozhodol: I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen p o t v r d z u j e . II. Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o ich výške."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom, v právnej veci žalobkyne F. S., nar. 7. 2. XXXX, trvale bytom M. XXXX/X, XXX XX S., zast. advokátsku kanceláriou K., s.r.o. , Námestie slobody 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 232 293, proti žalovanému Q. V., nar. XX. 4. XXXX, trvale bytom L. D. XXXX/X, XXX XX F., zast. advokátom JUDr. Martin Landl, Rázusova 47/4825, 984 01 Lučenec o zaplatenie sumy 1618,62 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1 618,62 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 465,46 Eur od 1. 7. 2020 do zaplatenia a zo sumy 1 153,16 Eur od 1. 8. 2020 do zaplatenia a náklady, spojené s uplatnením pohľadávky v sume 98,39 Eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti Uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania na účet právneho zástupcu žalobkyne.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou, doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 12. 11. 2020 domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 1 618,62 Eur s príslušenstvom na tom skutkovom a právnom základe, že žalovaný doručil žalobkyni dňa 28. 4. 2020 výpoveď a to z dôvodu zrušenia zamestnávateľa. Výpovedná doba bola 2 mesiace a odstupné predstavovalo jedno násobok mesačnej priemernej mzdy. Žalovaný ukončil svoju podnikateľskú činnosť ku dňu 25. 6. 2020, napriek tomu žalovaný ručí za záväzky svojho podnikania neobmedzene, celým svojím majetkom a to aj po skončení vykonávania podnikateľskej činnosti. Žalovaný žalobkyni neuhradil mzdu za mesiace máj 2020 a jún 2020 ako aj odstupné vo výške jedno násobku jej priemerného mesačného zárobku a nebola jej vyplatená ani náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku. V zmysle výplatných pások za obdobie 5/2020 a 6/2020, ktoré žalovaný doručil žalobkyni predstavujú nevyplatené nároky žalobkyne zo skončenia pracovného pomeru voči žalovanému sumu vo výške 1 618,62 Eur, ktorú jej však žalovaný k dnešnému dňu neuhradil.

2. Voči vydanému platobnému rozkazu Upomínacieho súdu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že uplatňovaný návrh žalobkyne je nedôvodný, neopodstatnený, rozporný s princípom reciprocity plnení v občiansko-právnych vzťahoch, v rozpore s dobrými mravmi a neuznáva ho v celom rozsahu. Žalovaný poukázal na to, že Opatrením Úradu verejného zdravotníctva č. OLP/XXXX/XXXX zo dňa 29.03.2020 bolo nariadené uzatvorenie všetkých maloobchodných prevádzok a prevádzok poskytujúcich služby a to od 30.03.2020, v dôsledku čoho musel prevádzku uzavrieť a všetci zamestnanci museli ostať doma a nebolo im možné ani nariadiť prácu z domu. Pre zhoršenie situácie bol nútený pristúpiť k ukončeniu pracovných pomerov so svojimi zamestnancami. Do doby, kedy prevádzka fungovala v normálnom režime, si svoje mzdové povinnosti plnil. Predmetom žaloby nie je len nárok na mzdu za vykonanú prácu, ale aj nárok na odstupné, ktorý nie je na strane žalobkyne krytý žiadnou reálnou produktivitou

zo strany žalobkyne a preto naň nemá nárok. Žalovaný mal ďalej za to, že do predmetnej situácie sa nedostal vlastným zavinením, ale v dôsledku mimoriadnej pandemickej situácie, ktorá je nepochybne vyššou mocou a preto by za ňu nemal byť zodpovedný a znášať nejaké jej ekonomické dopady. Žalovaný ďalej poukázal na č. 46 SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a tiež na Nález ÚS SR sp. zn. : . Žalobkyňa návrh na pokračovanie v konaní zo dňa 20. 1. 2021 uviedla, že žalovaný vo vzájomnej komunikácii so žalobkyňou pred podaním žaloby, ktorú žalobkyňa pripojila k návrhu na pokračovanie v konaní, nikdy nepoprel nároky žalobkyne na žalovanú sumu. Vzhľadom na uvedené preto žalobkyňa nerozumie náhlej argumentačnej zmene žalovaného. Odpor preto žalobkyňa požaduje za účelový, s cieľom oddialiť povinnosť žalovaného plniť si jeho finančné záväzky voči žalobkyni, ktoré sú zákonnými nárokmi podľa . Predmetné nároky boli vyčíslené v súlade s výplatnými páskami, ktoré žalobkyni odovzdal žalovaný. Výklad žalovaného v odpore, podľa ktorého žalobkyňa nemá nárok na zákonnom garantované plnenie z dôvodu finančnej situácie žalovaného, považuje žalobkyňa na rozporné s právom na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky, zakotvené v Ústave SR, a ďalších právnych predpisoch . Žalovaný mal nárok požiadať o príspevky zo strany štátu na pomoc podnikateľom a živnostníkom pri znižovaní negatívnych dopadov a ak si o ne nepožiadal, nemôže to byť na ťarchu žalobkyne.

3. V duplike doručenej tunajšiemu súdu dňa 26. 2. 2021 žalovaný uviedol, že žalovaný nijakým spôsobom nepopiera, že mal záujem o mimosúdnu dohodu so žalobkyňou. Sám žalovaný bol toho názoru, že investovať ďalšie finančne prostriedky do súdnych konaní sa nejavilo ako účelné, z tohto dôvodu sa chcel súdnemu konaniu vyhnúť a dohodnúť sa so žalobkyňou mimosúdne, avšak očakávaný konsenzus nebol dosiahnutý. Žalovaný sa nikdy nevyjadril v tom zmysle, že uznáva nároky žalobkyne čo do dôvodu aj výšky a vykladať snahu o mimosúdne rokovanie na ťarchu právnej argumentácie nie je legitímny postup. Bola to práve žalobkyňa, ktorá aj napriek všetkým argumentom zo strany žalovaného iniciovala súdne konanie. V súčasnosti na Slovensku naďalej pretrváva mimoriadna situácia, núdzový stav, obmedzených je niekoľko tisíc podnikateľov, ba cele priemyselné odvetvia, nakoľko podľa názoru žalovaného došlo k porušeniu práva na podnikanie zo strany štátnych orgánov. Žalovaný má za to, že jednostranné uzatvorenie maloobchodných prevádzok a prevádzok poskytujúcich služby (do tejto kategórie patrí aj samotný žalovaný), je v rozpore s princípom spravodlivosti a reciprocity, nakoľko štát a jeho orgány obmedzili podmienky pre výkon podnikateľskej činnosti, pričom štát nijakým spôsobom nezohľadnil aký dopad bude mať toto obmedzenie v budúcnosti. Tak ako to jednoznačne vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov, najmä zo , zamestnávateľ nemôže prinútiť zamestnanca vykonávať prácu z domu, resp. z iného miesta, ako je miesto výkonu jeho práce. Dočasný výkon práce z domu možno považovať za jeden z nástrojov, ako zabezpečiť životaschopnosť zamestnávateľa a ochrániť ho pred nepriaznivými ekonomickými následkami, ktoré sa v konečnom dôsledku môžu dotknúť aj zamestnancov. V tomto konkrétnom prípade práca z domu ani neprichádzala do úvahy, nakoľko sa jednalo o špecifický druh práce, a teda žalovaný bol ukrátený o jednu z možností efektívne zabrániť ekonomickým stratám, ktoré vyústilo až do prepúšťania. Je dôležité zdôrazniť, že k uzatvoreniu prevádzky žalovaného ako zamestnávateľa došlo bez akéhokoľvek pričinenia zo strany žalovaného, nakoľko prevádzku uzatvorili na to kompetentné orgány štátu v súvislosti so šírením koronavírusu. Žalovaný je toho názoru, že sa jednoznačne jedná o mimoriadnu, resp. neštandardnú situáciu v gastronomickom sektore (v sektore služieb), ktorá nielen v súčasnosti, ale aj na jej samotnom začiatku vyžadovala zo strany štátu väčšiu intervenciu a zavedenie mimoriadnych, operatívnych opatrení zo strany štátu. Je pravdou, že situáciu okolo koronavírusu a opatrenia s ňou spojené nebolo možné vopred predvídať, avšak bolo úlohou štátu, aby mal vypracovaný určitý plán, ktorý bolo možné zrealizovať ihneď. Ani sám žalovaný nebol vystavený žiadnemu tlaku zo strany štátnych orgánov, aby mal ako zamestnávateľ pripravený konkrétny „business continuity" plán, leda určité správanie zamestnávateľa v prípade krízovej situácie a zachovanie fungovania kritických funkcií zamestnávateľa počas krízovej situácie a zabezpečenie čo najrýchlejšej obnovy bežnej prevádzky. Bohužiaľ k takýmto opatreniam nedošlo, ak aj došlo, bolo už príliš neskoro. Prvé opatrenie zo strany štátu prišlo až po veľkej novele , ktorá umožňovala zamestnávateľovi jednostranne rozhodnúť o vážnych prevádzkových dôvodoch, a to aj bez súhlasu zástupcov zamestnancov, kedy zamestnávateľ nemôže zamestnancom prideľovať prácu a zamestnancom v tomto prípade prináleží náhrada mzdy vo výške 80% priemernej mzdy. Toto opatrenie, lepšie povedané, zvýhodnenie, však prišlo v čase, kedy už žalovaný reálne nemal dostatok peňažných prostriedkov na vyplatenie finančných nárokov žalovanej. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení ďalej uvádza, že žalovaný mal nárok požiadať o príspevky poskytnuté zo strany štátu týkajúce sa pomoci podnikateľom a živnostníkom pri znižovaní negatívnych dopadov vyplývajúcich z aktuálnych mimoriadnych opatrení, ktoré schválila vláda Slovenskej republiky.

Ako bolo spomenuté vyššie, predmetné opatrenia zo strany štátnych orgánov prišli príliš neskoro, v žiadnom prípade nepokrýva celý rozsah výpadku tržieb prevádzok, v niektorých prípadoch však väčšina prevádzok príspevok doteraz ešte nedostala. Uvedené namietala aj Iniciatíva platformy #StáleMámeChuť, ktorá vypracovala Šesť opatrení na záchranu sektora gastro služieb. Uvádza, že poskytnutie príspevku zo strany štátu je príliš byrokratické a necielené. Podľa Iniciatívy, ako aj podľa samotného žalovaného postihnuté prevádzky gastro služieb nemohli a doteraz nemôžu, resp, nedokážu získať komerčný úver na prekonanie obdobia obmedzení, keďže komerčné banky vyhodnotili gastro sektor ako vysoko rizikový. To znamená, že žalovaný ani týmto spôsobom nemohol preklenúť obdobie obmedzení zo strany štátu. V prvej vlne pandémie, počas marca a apríla 2020, ukazoval vývoj tržieb stravovacích zariadení zaznamenaných v eKase prepad o 80%. Žalovaný tieto skutočnosti nehodnotí, že sú na ťarchu žalobkyne avšak všetky podporné opatrenia vlády Slovenskej republiky počas prvej vlny pandémie sa javia ako nedostatočne, avšak žalovaný na ne nemohol objektívne pôsobiť. Žalovaný sa pridržiava svojich vyjadrení, že do tejto situácie sa nedostal vlastným zavinením, keďže nemal možnosť ovplyvniť vzniknutú situáciu na Slovensku. Taktiež má za to, že mimoriadna udalosť akou pandémia koronavírusu nepochybne v zmysle občianskeho práva je, je aj vyššou mocou, tzv. vis maior a teda by za ňu nemal byť zodpovedný, resp, nemal by byť zodpovedný v plnej miere a nemal by znášať jej ekonomické dopady Vyššiu moc možno charakterizovať ako okolnosť, ktorá nie je závislá od vôle zmluvných strán, je pre zmluvne strany nepredvídateľná a neodvrátiteľná. V praxi sa možno zvyčajne stretnúť s vyššou mocou vo forme živelnej pohromy (napr. víchrica, povodeň, požiar, zemetrasenie, úder blesku). Niet však pochýb, že pod takúto okolnosť možno zaradiť aj pandémiu spôsobenú ochorením COVID-19. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žiadal, aby súd po skutkovom a právnom posúdení veci žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobkyňu nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 100%, o ktorých konkrétnej výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

4. V podaní zo dňa 8. 3. 2021 žalobkyňa uviedla, že žiadnym spôsobom nezľahčuje ekonomickú situáciu, do ktorej sa dostal žalovaný, ako aj iné gastro prevádzky v dôsledku šírenia nebezpečnej ľudskej choroby COVID -19. Je nespochybniteľné, že dôsledkom pandémie COVID-19 bola a stále je, zlá ekonomická situácia v mnohých odvetviach, nie len v gastro segmente. Túto situáciu pocítila aj samotná žalobkyňa, ktorá v tomto náročnom ekonomickom období stratila zamestnanie a nadôvažok jej zo strany jej bývalého zamestnávateľa - žalovaného neboli vyplatené zákonnom garantované plnenia. Napriek opakovaným vyjadreniam žalovaného o negatívnych vplyvoch pandémie na celý gastro sektor, ako aj jeho prevádzku, žalovaný vo svojich vyjadreniach neuviedol ani jediný krok, ktorý urobil on sám ako prevádzkovateľ gastro prevádzky, aby odvrátil nepriaznivý vplyv pandémie na jeho prevádzku a následné prepúšťanie všetkých jeho zamestnancov, resp. aby zabezpečil vyplatenie všetkých svojich záväzkov. Podľa názoru žalobkyne, Motorest u Gáboríkov (prevádzka žalovaného) bol pred vypuknutím pandémie vysoko navštevovanou prevádzkou s dlhoročnou tradíciou, ktorá žalovanému prinášala dlhodobo vysoké zisky. Žalovaný sa odvoláva na zlú situáciu v celom gastro sektore, avšak rok po prepuknutí pandémie COV1D - 19 väčšina gastro prevádzok stále bojuje o svoje prežitie, či už je to otvorením výdajných okienok alebo dovozom jedál priamo k zákazníkom. Žalovaný sa však napriek dlhej tradícii svojej prevádzky, ako aj značným finančným ziskom, túto žiadnym spôsobom nepokúsil zachovať a v čase, keď sa gastro prevádzky spájali a hľadali riešenie na vzniknutú situáciu, dával svojim zamestnancom výpovede. Žalobkyňa si nie je vedomá, že by žalovaný akýmkoľvek spôsobom pracoval na zachovaní svojej prevádzky, ale práve naopak žalobkyňa disponuje informáciami, že od mája 2020 sa žalovaný začal systematicky zbavovať svojho majetku, a to konkrétne nehnuteľností v jeho vlastníctve, ktoré podľa informácii žalobcu, ako aj podľa výpisu z katastra nehnuteľností previedol v období od mája do júla 2020 na svoju manželku. Z výpisu z Obchodného registra taktiež vyplýva, že žalovaný dňa 21.02.2020 založil obchodnú spoločnosť ExpeditionGuides.sk s.r.o., so sídlom: Ľ. Zeljenku 1673/2, 962 12 Detva, IČO: 52 950 638, ktorej bol jediným spoločníkom, ako aj konateľom. Následne rozhodnutím jediného spoločníka zo dňa 04.05.2020 žalovaný previedol 100 % obchodného podielu na svoju manželku pani Marasovú, ktorá sa stala jediným spoločníkom, ako aj jediným konateľom v uvedenej obchodnej spoločnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobkyňa nadobudla dôvodné podozrenie, že žalovaný sa zbavoval svojho majetku, aby sa vyhol plneniu záväzkov voči svojim bývalým zamestnancom, ako aj tretím osobám. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa spolu s niekoľkými bývalými zamestnankyňami žalovaného podali na žalovaného trestné oznámenie, kvôli podozreniu zo spáchania trestných činov nevyplatenia mzdy a odstupného, neodvedenia dane a poistného, poškodzovania veriteľa, ako aj zvýhodňovania veriteľa, pričom predmetná trestná vec je v súčasnosti vedená na OR PZ Zvolen, OKP, pod ČVS: ORP-801/3-VYS-ZV-2020. Žalobca považuje konanie žalovaného, kedy sa namiesto hľadania riešenia

na vyrovnanie sa so zlou ekonomickou situáciou začal zbavovať svojho majetku za účelom, aby sa vyhol uspokojeniu zákonných nárokov svojich zamestnancov za protizákonné, ako aj v rozpore s dobrými mravmi. Skutočnosti uvádzané žalovaným v jeho Odpore, ako aj Duplike, nemajú oporu v zákone a žalobkyňa považuje výklad žalovaného spočívajúci v tom, že žalobkyňa, ako bývalý zamestnanec, nemá nárok na zákonnom garantované plnenie z dôvodu finančnej situácie žalovaného resp. z dôvodu vis maior, za v rozpore s právom na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky.

5. V dodatočnom vyjadrení zo dňa 17. 5. 2021 právny zástupca žalovaného uviedol, že 31.12.2014 ako zmluvná strana uzavrel s pánom Jozefom Košútom Zmluvu o vzájomnej spolupráci, predmetom ktorej bolo v zmysle článku II bod 2. a 3. dosiahnutie spoločného účelu a to prevádzkovaniu Motorestu u „Gáboríkov“ a Potravín u „Gáboríkov“ na adrese Kriváň 361. Predmetná zmluva má napriek jej označeniu charakter zmluvy o združení podľa a nasl. , kedy pre platné uzatvorenie zmluvy o združení sa vyžaduje vymedzenie jej účastníkov, dojednanie spoločného účelu združenia (čo v tomto prípade bolo prevádzkovanie motorestu a potravín u Gáboríkov). V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa o existencii združenia vedela. Podľa : „Zo záväzkov voči tretím osobám sú účastníci zaviazaní spoločne a nerozdielne.“ Podľa Článku V bod 2. prvá veta zmluvy: „Záväzky a pasíva najmä na finančné plnenie z ich spoločnej činnosti sú povinné zmluvné strany plniť spoločne a nerozdielne, avšak zmluvná strana v druhom rade má právo od zmluvnej strany v prvom rade na predloženie vzniku, dôvodnosti a opodstatnenosti takýchto záväzkov a pasív ihneď po ich vzniku, najneskôr však v lehote do 30 dní od ich vzniku.“ V zmysle citovaných zákonných a zmluvných ustanovení tak za všetky záväzky vyplývajúce zo spoločnej činnosti - prevádzkovania Motorestu u „Gáboríkov“ a Potravín u „Gáboríkov“, zodpovedá spoločne a nerozdielne spolu so žalovaným aj Jozef Košút (ako druhý účastník združenia). Pána Jozefa Košúta žalovaný zároveň vyzval listom zo dňa 15.12.2020 na zaplatenie naňho pripadajúcej časti dlhu (nakoľko žalobkyňa požaduje viac, než je na žalovaného pripadajúci podiel zo solidárneho záväzku), avšak Pán Košút odmietol naňho pripadajúcu časť dlhu uhradiť. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa si voči žalovanému uplatňuje záväzok, na ktorého zaplatenie by mal byť zaviazaný spoločne a nerozdielne (s tým, že ako žalovaný tak aj pán Jozef Košút by mali zaplatiť 50% zo sumy požadovanej žalobkyňou), má žalovaný za to, že medzi ním a pánom Jozefom Košútom ide o nerozlučné procesné spoločenstvo, kedy rozhodnutie súdu sa musí vzťahovať na oboch účastníkov združenia a keďže si žalobkyňa uplatňuje svoj nárok žalobou voči výlučne žalovanému a nie je žalovaný aj druhý účastník združenia (s ktorým tvorí žalovaný nerozlučné procesné spoločenstvo), je nevyhnutné žalobu z tohto dôvodu zamietnuť.

6. Vo vyjadrení žalobkyne zo dňa 21. 5. 2021 tento uvádza, že sa nestotožňuje s vyjadreniami žalovaného, ktoré žalovaný uviedol vo svojom dodatočnom vyjadrení, tieto v celom rozsahu popierajú, považujú za nepravdivé a účelové s cieľom oddialenia svojej zákonnej povinnosti plnenia záväzku voči žalobkyni.

7. K uvedenému tvrdenia žalovaného žalobkyňa uviedla, že v žiadnom prípade o takejto zmluve nevedela , pričom ako jej zamestnávateľ vystupoval vždy len žalovaný, či už v pracovnej zmluve, na výplatných páskach, vo výpovedi alebo aj v rámci výkonu svojej práce, kedy žalobkyňa prichádzala do kontaktu len so žalovaným ako svojím zamestnávateľom. Žalobkyňa vzhľadom na uvedené považovala túto argumentáciu žalovaného v dodatočnom vyjadrení za nesprávnu, nepravdivú a v rozpore so zákonom, pričom žalobkyňa má za to, že žalovaný účelovo hľadá cesty ako sa zbaviť svojej zákonnej povinnosti.

8. Na pojednávaní dňa 22. 7. 2021 žalobkyňa uviedla, že na žalobe trvá, doposiaľ zo žalovanej istiny nebolo nič zaplatené a na svojich vyjadreniach nemá čo meniť.

9. Podľa (ďalej len ako „“) v znení účinnom do 28.02.2021, zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu.

10. Podľa v znení neskorších predpisov, zamestnávateľ je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch.

11. Podľa 1 ods. 2 v znení neskorších predpisov, závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

12. Podľa v znení neskorších predpisov, závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.

13. Podľa v znení účinnom do 31.12.2020, zamestnanci majú právo na mzdu za vykonanú prácu, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na odpočinok a zotavenie po práci. Zamestnávatelia sú povinní poskytovať zamestnancom mzdu a utvárať pracovné podmienky, ktoré zamestnancom umožňujú čo najlepší výkon práce podľa ich schopností a vedomostí, rozvoj tvorivej iniciatívy a prehlbovanie kvalifikácie.

14. Podľa v znení neskorších predpisov, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou.

15. Podľa v znení účinnom do 28.02.2021, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

16. Podľa v znení účinnom do 28.02.2021, mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

17. Podľa v znení neskorších predpisov, pri vyúčtovaní mzdy je zamestnávateľ povinný zamestnancovi vydať doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o stave účtu konta pracovného času, ak je zavedené konto pracovného času, o vykonaných zrážkach zo mzdy a o celkovej cene práce. Doklad podľa prvej vety sa poskytne v písomnej forme, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na jeho poskytovaní elektronickými prostriedkami. Celkovú cenu práce tvorí mzda vrátane náhrady mzdy a náhrady za pracovnú pohotovosť a osobitne v členení preddavok poistného na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na garančné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity a príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ. Na žiadosť zamestnanca mu zamestnávateľ predloží na nahliadnutie doklady, na ktorých základe bola mzda vypočítaná.

18. Podľa v znení neskorších predpisov, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

19. Podľa v znení neskorších predpisov, pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.

20. Podľa bod. 1 v znení účinnom do 31.12.2020, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje.

21. Podľa , zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v ods. l písm. a), b) alebo písm. f) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov.

22. Podľa v znení účinnom do 31.12.2020, odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.

23. Podľa v znení neskorších predpisov, za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.

24. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Obč. Z.), príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

25. Podľa § 829 ods.1 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, niekoľko osôb sa môže združiť, aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie dojednaného účelu.

26. Podľa § 829 ods.1 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, združenia nemajú spôsobilosť na práva a povinnosti.

27. Podľa § 517 ods. 2 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

28. Podľa Nariadenia Vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“), na konanie v individuálnych pracovnoprávnych sporoch a v sporoch z kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov, štrajku a výluky je príslušný Okresný súd Zvolen pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici.

30. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

31. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Podľa , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

35. Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom žalobkyne a listinnými dôkazmi, pred žalobnou výzvou na úhradu nárokov, vyplývajúcich zo skončenia pracovného pomeru zo dňa 29. 9. 2020, doručenkou, pracovnou zmluvou zo dňa 5. 9. 2017, výpoveďou zamestnávateľa z pracovného pomeru zo dňa 28. 4. 2020, výplatnými páskami za obdobie 5/2020 - 6/2020, pred žalobnou výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 13. 7. 2020 + fotokópia podacieho lístka, odpoveďou na výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 17. 9. 2020, mailovou komunikáciou medzi právnymi zástupcami strán sporu, opatrením na záchranu sektora gastro služieb, výpisom z listu vlastníctva č. 6103, č. 2657, č. 2274, výpisom z Obchodného registra na spoločnosť ExpeditionGuides.sk, s.r.o , zmluvou o vzájomnej spolupráci zo dňa 31. 12. 2014.

36. Súd považoval medzi stranami za nesporné to, že žalobkyňa bola u žalovaného zamestnaná na základe pracovnej zmluvy zo dňa 5. 9. 2017 a to od 6. 9. 2017. Žalobkyňa dostala dňa 28. 4. 2020 od žalovaného výpoveď a ako dôvod výpovede bolo uvedené zrušenie zamestnávateľa - pracovný pomer tak skončil k 30. 6. 2020. Žalovaný po doručení predžalobnej výzvy doručil žalobkyni výplatné pásky za obdobie 05/2020 a 06/2020, z ktorých vyplýva, že žalobkyňa má nárok na mzdu za mesiace máj 2020 vo výške 465,46 Eur a nárok na mzdu za jún 2020 + odstupné a náhradu za nevyčerpanú dovolenku v sume 1 153,16 Eur, spolu tak nároky žalobkyne predstavujú sumu 1 618,62 Eur netto. Súd mal ďalej za preukázané, že žalovaný skončil svoje živnostenské oprávnenie ku dňu 25. 6. 2020. Je nepochybné tiež, že žalované predmetné nároky žalobkyni nevyplatil a to aj napriek výzvam na plnenie.

37. Súd konštatuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky na strane účastníkov konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania tak, ako to vyplýva z uznesenia NS SR zo dňa 16. 11. 2011 sp. zn. . Súd sa preto zameral pri dokazovaní pri právnom posúdení veci na ti dôkazy, na tie sporné otázky medzi stranami sporu, ktoré mali relevanciu k meritu veci.

38. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že nároky, uplatnené žalobkyňou sú v plnom rozsahu dôvodné. Žalobkyňa bola zamestnancom v zmysle na základe pracovnej zmluvy zo dňa 5. 9. 2017 a vykonávala pre žalovaného závislú prácu tak, ako to má na mysli ustanovenie . Zmluva o vzájomnej spolupráci bola uzavretá dňa 31. 12. 2014 a to podľa ustanovenia , pričom žalobkyňa nebola zmluvnou stranou tejto zmluvy. V tomto smere neobstojí argumentácia žalovaného, že si žalobkyňa mala svoje nároky uplatniť spoločne a nerozdielne aj voči Jozefovi Košútovi a to na základe Zmluvy o vzájomnej spolupráci. Žalobkyňa teda vykonávala závislú prácu výlučne pre žalovaného a to až do 28. 4. 2020, kedy si od žalovaného prevzala výpoveď. V samotnej výpovedi bolo uvedené, že pracovný pomer končí 30. 6. 2020. Vzhľadom na dobu trvania pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného a to 3 roky žalobkyni priznala nárok na odstupné v sume jedno násobku priemerného mesačného zárobku. Takto to nakoniec bolo uvedené aj vo výplatnej páske za mesiac jún 2020. Nakoľko žalovaný zrušil svoje živnostenské oprávnenie k 25. 6. 2020, teda ešte pred uplynutím výpovednej doby, žalobkyňa má nárok aj na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku v zmysle ustanovenia . Žalovaný v priebehu sporu popieral len právny dôvod nároku žalobkyne, nie jeho výšku. Navyše bol to sám žalovaný, ktorý žalobkyni doručil výplatné pásky za obdobie máj 2020 a jún 2020, z ktorých nepochybne vyplýva, že si žalobkyňa uplatnila svoje nároky v správnej výške 1 618,62 Eur ale aj správne čo do právneho dôvodu. Žalovaný pôvodne právny dôvod nároku žalobkyne nespochybnil ale uvádzal dôvody , pre ktoré nemôže nároky žalobkyne uspokojiť a to v spojitosti s nemožnosťou vykonávať podnikateľskú činnosť od 1. 4. 2020 pre pandémiu COVID-19 a pre nepriaznivý stav žalovaného či pre jeho aktuálnu finančnú situáciu. Pokiaľ žalovaný uvádza, že nie je zodpovedný za neuhradenie mzdových a iných nárokov žalobkyne z dôvodu vyššej moci, súd konštatuje, že pandémia nepriaznivo dopadla nie len na jeho podnikateľskú činnosť ale dotkla sa aj žalobkyne, keďže prišla o zamestnanie. Teda obidve strany sporu boli pandémiou postihnuté. Samotné argumenty žalovaného s poukazom na vyššiu moc súd nepovažoval za relevantné, nakoľko môže ísť skôr o potencionálny nárok žalobcu voči štátu avšak nejde o relevantnú procesnú obranu žalovaného voči žalobkyni. Nároky žalobkyne (na mzdu, odstupné, náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku) súd považoval za zákonné a teda nejde o nároky, uplatňované v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 1 618,62 Eur z titulu neuhradenej mzdy žalobkyne za máj 2020 v sume 465,46 Eur a jún 2020 v sume 1 153,16 Eur, vrátane odstupného za 1 mesiac a nevyčerpanú dovolenku. Keďže sa v zmysle a a dňom 30. 6 2020 žalovaný dostal do

omeškania s výplatou mzdy za obdobie máj 2020 a dňom 31. 7. 2020 za obdobie jún 2020, súd preto zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a to vo výške 5 % ročne, nakoľko v rozhodnom čase bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,00 % a o 5 percentuálnych bodov viac predstavuje výšku 5 %. Súd zaviazal žalovaného platiť úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po tom, ako bola splatná výplata. Žalobkyňa si uplatnila aj nárok na zaplatenie sumy 98,39 Eur ako náklady, spojené s uplatnením pohľadávky. Náklady, spojené s uplatnením pohľadávky sú v zmysle príslušenstvom pohľadávky. Vychádzajúc z , ; , , a advokátskej tarify dospel súd k záveru, že žalobkyňa si v správnej výške uplatnila aj tento nárok žalobcu a to za 1 úkon právnej pomoci - predžalobná výzva na čl. 6 - 7 vo výške 71,37 Eur + režijný paušál + DPH spolu vo výške 98,39 Eur. Súd preto žalovaného zaviazal aj na zaplatenie tejto sumy.

39. O trovách konania súd rozhodol v zmysle s tým, že v konaní mala plný úspech žalobkyňa, súd jej priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica, písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa , ak žalovaný s ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať. Podľa , ak žalovaný s ospravedlniteľných dôvodov zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Podľa , návrh podľa odsekov 1, 2 môže žalovaný podať do 15 dní od kedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa nerozlučné spoločenstvo podľa ( ) V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa ( ). Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi ( ). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde ( ). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia ( ). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd ( ). Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu ( ). Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti ( ). Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia ( ). Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova ( ). Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania ( ). Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví ( ). Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane ( ). Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia ( ). Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví ( ). Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane ( ). Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť ( ). V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok ( ).