Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
947/370158.ab6d6d.pdf
PDF · 100.49 KB
No categories available
4Cdo/188/2008
Najvyšší súd 4 Cdo 188/2008
Slovenskej republiky
U n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu V. B., bývajúceho v M.,
proti žalovaným 1/ Ľ. L., bývajúcemu v P., toho času B., 2/ V. L., bývajúcej v T.,
v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. R. S., advokátom, Advokátska kancelária so sídlom
v M., o zaplatenie 1 659,70 Eur (50 000,-- Sk), vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn.
29 C 235/2005, o dovolaní žalovanej 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo
16. januára 2008 sp.zn. 2 Co 27/2007, takto
rozhodol:
Dovolanie žalovanej 2/ o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prešov rozsudkom z 30. júna 2006 č.k. 29 C 235/2005-42 uložil
žalovaným 1/ a 2/ zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 50 000,-- Sk s 12 %
úrokom z omeškania od 5.3.2003 do zaplatenia a trovy konania v sume 2 500,-- Sk, všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z výsledkov
vykonaného dokazovania (vykonal aj výsluch žalovanej 2/) mal preukázané, že žalobca
v postavení veriteľa požičal nielen žalovanému 1/ ako dlžníkovi, ale aj žalovanej 2/ sumu
50 000,-- Sk, ktorú sa obaja dlžníci zaviazali vrátiť do 4.3.2003. Keďže tak neurobili
považoval žalobu za opodstatnene podanú a v celom rozsahu jej vyhovel. Obranu žalovanej
2/, podľa ktorej v právnom vzťahu nevystupovala ako dlžníčka, ale len ako svedkyňa,
považoval za ničím nepreukázanú, a teda za nedôvodnú. Rozhodnutie o trovách konania
odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Prešove rozsudkom zo 16. januára 2008 sp.zn. 2 Co 27/2007
na odvolanie žalovanej 2/ rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a nepriznal účastníkom
náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu
prvého stupňa. Považoval preto jeho rozsudok za vecne správny.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala včas dovolanie žalovaná 2/. Navrhla
rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedla, že je ruskej
národnosti, v Rusku sa narodila, vyrastala tam a aj dlhodobo žila. Z jej ústneho prejavu musí
byť každému zrejmé, že nie je slovenskej národnosti a že slovenský jazyk neovláda tak, aby
sa mohla riadne obhajovať. V slovenskom jazyku sa nevie vyjadrovať ani písomne (podania
urobené na súd jej písal známy). V rámci dodržania zásady rovnosti účastníkov mala byť
súdom o práve konať vo svojom materinskom jazyku poučená a súd jej mal v tomto konaní
zabezpečiť tlmočníka. Keďže sa tak nestalo, bola jej týmto postupom odňatá možnosť konať
pred súdom v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p.
Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že ho považuje za účelové, lebo žalovaná 2/
sa dlhodobo zdržiava na Slovensku a dobre pozná slovenský jazyk. Poukázal na to, že
žalovaná 2/ nežiadala ani v odvolaní proti rozsudku okresného súdu a ani na pojednávaní pred
krajským súdom tlmočníka. Navrhol preto jej dovolanie zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal účastník konania, skúmal predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom
k záveru, že dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto
ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci žalovaná 2/ dovolaním napadla rozsudok odvolacieho súdu,
ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa (§ 219 O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania smerujúce proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým
odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, sú upravené v ustanoveniach § 237
Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku
svojho potvrdzujúceho rozsudku, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu.
V prejednávanej veci odvolací súd nevyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho
rozsudku prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu. Prípustnosť dovolania podľa § 238 ods. 3 O.s.p. preto neprichádza do úvahy.
V ustanovení § 237 O.s.p. sú vymenované vady, ktoré sú dôvodom prípustnosti
dovolania smerujúceho proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu. V zmysle tohto
zákonného ustanovenia je dovolanie prípustné, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov, ak ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, ak účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ak
sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a ak rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát (písm.a/ až g/). Treba zdôrazniť, že prípustnosť dovolania nie je založená už tým, že
dovolateľ určitú vadu konania tvrdí, ale až zistením, že konanie je takou vadou skutočne
postihnuté. Dovolací súd preto skúmal, či rozsudok odvolacieho súdu netrpí vadami
uvedenými v citovanom ustanovení, pre ktoré by bolo možné podať proti nemu dovolanie,
pričom osobitnú pozornosť zameral na vadu dovolateľkou v dovolaní priamo namietanú.
Podľa § 18 O.s.p. účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie.
Majú právo konať pred súdom vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumejú. Súd je
povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.
V citovanom zákonnom ustanovení je vyjadrená zásada rovnakého postavenia
účastníkov v konaní ako prejav ústavného princípu rovnosti účastníkov upraveného v Čl. 47
ods. 3 Ústavy SR. V rámci tejto zásady je predmetom úpravy právo účastníka vystupovať
v konaní vo svojom materinskom jazyku (Čl. 47 ods. 4 Ústavy SR). Toto právo v sebe zahŕňa
nielen právo v materinskom jazyku na súde vystupovať, ale aj právo robiť písomné podania
v tomto jazyku, právo na preklad písomností ostatných účastníkov konania a pod.
Podľa § 5 ods. 1 O.s.p. súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom
v občianskom súdnom konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach.
V rámci zaručeného práva účastníka na spravodlivý proces, sú súdy povinné
poskytnúť účastníkom konania poučenie o tom, aké práva im priznávajú, resp. aké povinnosti
im ukladajú procesné predpisy. Medzi práva, ktoré účastníkom konania Občiansky súdny
poriadok priznáva, nepochybne patrí aj právo účastníka konať pred súdom vo svojej
materčine alebo v jazyku, ktorému rozumejú. Citované zákonné ustanovenie však nemožno
vykladať tak, že súdy sú povinné hneď na začiatku konania poučiť účastníka o všetkých
do úvahy prichádzajúcich procesných právach a povinnostiach. Súdom poučovacia povinnosť
o procesných právach účastníka vzniká spravidla vtedy, ak určitá procesná situácia, v ktorej
by účastník mohol konkrétne právo realizovať, nastala, prípadne, ak účastník prejavil vôľu
smerujúcu k uskutočneniu určitého procesného práva. Rozhodujúce teda je, aby súd poskytol
účastníkom v občianskom súdnom konaní poučenie o ich procesných právach a povinnostiach
v čase, kedy je to pre nich podľa stavu konania potrebné.
Uvedené sa plne uplatní aj v prípade poučenia účastníka konania o práve konať pred
súdom v jeho materinskom jazyku. Predpokladom poučovacej povinnosti teda je, že súd
v priebehu konania zistí, že účastník neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie (slovenský
jazyk). Túto skutočnosť spravidla oznamuje účastník prehlásením, že jazyk, v ktorom sa
koná, neovláda. Súd ju však môže zistiť aj iným spôsobom (napr. vlastným vnímaním). Až
vtedy, ak súd takúto skutočnosť zistí, má povinnosť pristúpiť k poučovacej povinnosti
v zmysle § 5 ods. 1 O.s.p. Ak tak neurobí, ide postup, ktorý je v rozpore s citovaným
zákonným ustanovením a teda nesprávny. Zistenie, že účastník je cudzí štátny príslušník
alebo že nie je slovenskej národnosti, samo osebe nezakladá povinnosť poučiť účastníka
o jeho práve vyplývajúcom z ustanovenia § 18 veta druhá O.s.p.
V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná 2/ vypovedala
na pojednávaní pred okresným súdom konanom dňa 19.4.2006 v slovenskom jazyku.
Zo zápisnice o pojednávaní a ani z ostatného obsahu spisu nevyplýva, že by slovenský jazyk
neovládala (žalovaná 2/ neuviedla túto skutočnosť ani pred súdom a ani v svojich písomných
podaniach). Práve naopak, v spise sa nachádza viacero písomných podaní urobených
žalovanou 2/ v slovenskom jazyku (odvolanie z 1.8.2006, trestné oznámenie z 13.6.2006,
potvrdenie o osobných a majetkových pomeroch z 23.11.2006), ktoré vôbec nesvedčia o tom,
že by žalovaná 2/ slovenský jazyk neovládala. Za tohto stavu veci nebola založená povinnosť
súdu poskytnúť jej poučenie v zmysle § 5 ods. 1 O.s.p. o práve konať v materinskom jazyku.
Žalovaná 2/ preto neopodstatnene namietala, že súdy postupovali nesprávne, keď jej
neposkytli poučenie o práve konať pred súdom vo svojej materčine, čím v konaní došlo
k vade uvedenej v § 237 písm.f/ O.s.p.
Keďže dovolací súd nezistil existenciu skutočností, ktoré by opodstatňovali
prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. (ďalšie skutočnosti žalovanou 2/ ani namietané
neboli) a dovolanie nie je prípustné ani podľa § 238 ods. 3 O.s.p., dospel k záveru, že
v prejednávanej veci ide o dovolanie, smerujúce proti rozsudku odvolacieho súdu, ktoré týmto
opravným prostriedkom nemožno napadnúť. Dovolanie žalovanej 2/ preto podľa § 218 ods. 1
písm.c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. ako neprípustné odmietol.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p.
(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie
odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalobcovi v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy
nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 16. júna 2009
JUDr. Rudolf Čirč, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová