Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/188/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu V. B., bývajúceho v M.,

proti žalovaným 1/ Ľ. L., bývajúcemu v P., toho času B., 2/ V. L., bývajúcej v T.,

v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. R. S., advokátom, Advokátska kancelária so sídlom

v M., o zaplatenie 1 659,70 Eur (50 000,-- Sk), vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn.

, o dovolaní žalovanej 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo

16. januára 2008 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie žalovanej 2/ o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov rozsudkom z 30. júna 2006 č.k. -42 uložil

žalovaným 1/ a 2/ zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 50 000,-- Sk s 12 %

úrokom z omeškania od 5.3.2003 do zaplatenia a trovy konania v sume 2 500,-- Sk, všetko

do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z výsledkov

vykonaného dokazovania (vykonal aj výsluch žalovanej 2/) mal preukázané, že žalobca

v postavení veriteľa požičal nielen žalovanému 1/ ako dlžníkovi, ale aj žalovanej 2/ sumu

50 000,-- Sk, ktorú sa obaja dlžníci zaviazali vrátiť do 4.3.2003. Keďže tak neurobili

považoval žalobu za opodstatnene podanú a v celom rozsahu jej vyhovel. Obranu žalovanej

2/, podľa ktorej v právnom vzťahu nevystupovala ako dlžníčka, ale len ako svedkyňa,

považoval za ničím nepreukázanú, a teda za nedôvodnú. Rozhodnutie o trovách konania

odôvodnil s poukazom na ustanovenie

Krajský súd v Prešove rozsudkom zo 16. januára 2008 sp.zn.

na odvolanie žalovanej 2/ rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a nepriznal účastníkom

náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu

prvého stupňa. Považoval preto jeho rozsudok za vecne správny.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala včas dovolanie žalovaná 2/. Navrhla

rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedla, že je ruskej

národnosti, v Rusku sa narodila, vyrastala tam a aj dlhodobo žila. Z jej ústneho prejavu musí

byť každému zrejmé, že nie je slovenskej národnosti a že slovenský jazyk neovláda tak, aby

sa mohla riadne obhajovať. V slovenskom jazyku sa nevie vyjadrovať ani písomne (podania

urobené na súd jej písal známy). V rámci dodržania zásady rovnosti účastníkov mala byť

súdom o práve konať vo svojom materinskom jazyku poučená a súd jej mal v tomto konaní

zabezpečiť tlmočníka. Keďže sa tak nestalo, bola jej týmto postupom odňatá možnosť konať

pred súdom v zmysle

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že ho považuje za účelové, lebo žalovaná 2/

sa dlhodobo zdržiava na Slovensku a dobre pozná slovenský jazyk. Poukázal na to, že

žalovaná 2/ nežiadala ani v odvolaní proti rozsudku okresného súdu a ani na pojednávaní pred

krajským súdom tlmočníka. Navrhol preto jej dovolanie zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal účastník konania, skúmal predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom

k záveru, že dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto

ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci žalovaná 2/ dovolaním napadla rozsudok odvolacieho súdu,

ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúce proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým

odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, sú upravené v ustanoveniach § 237

a

Podľa dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu.

V prejednávanej veci odvolací súd nevyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho

rozsudku prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu. Prípustnosť dovolania podľa preto neprichádza do úvahy.

V ustanovení sú vymenované vady, ktoré sú dôvodom prípustnosti

dovolania smerujúceho proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu. V zmysle tohto

zákonného ustanovenia je dovolanie prípustné, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, ak ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, ak účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ak

sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a ak rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát (písm.a/ až g/). Treba zdôrazniť, že prípustnosť dovolania nie je založená už tým, že

dovolateľ určitú vadu konania tvrdí, ale až zistením, že konanie je takou vadou skutočne

postihnuté. Dovolací súd preto skúmal, či rozsudok odvolacieho súdu netrpí vadami

uvedenými v citovanom ustanovení, pre ktoré by bolo možné podať proti nemu dovolanie,

pričom osobitnú pozornosť zameral na vadu dovolateľkou v dovolaní priamo namietanú.

Podľa účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie.

Majú právo konať pred súdom vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumejú. Súd je

povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.

V citovanom zákonnom ustanovení je vyjadrená zásada rovnakého postavenia

účastníkov v konaní ako prejav ústavného princípu rovnosti účastníkov upraveného v Čl. 47

ods. 3 SR. V rámci tejto zásady je predmetom úpravy právo účastníka vystupovať

v konaní vo svojom materinskom jazyku (Čl. 47 ods. 4 SR). Toto právo v sebe zahŕňa

nielen právo v materinskom jazyku na súde vystupovať, ale aj právo robiť písomné podania

v tomto jazyku, právo na preklad písomností ostatných účastníkov konania a pod.

Podľa súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom

v občianskom súdnom konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach.

V rámci zaručeného práva účastníka na spravodlivý proces, sú súdy povinné

poskytnúť účastníkom konania poučenie o tom, aké práva im priznávajú, resp. aké povinnosti

im ukladajú procesné predpisy. Medzi práva, ktoré účastníkom konania Občiansky súdny

poriadok priznáva, nepochybne patrí aj právo účastníka konať pred súdom vo svojej

materčine alebo v jazyku, ktorému rozumejú. Citované zákonné ustanovenie však nemožno

vykladať tak, že súdy sú povinné hneď na začiatku konania poučiť účastníka o všetkých

do úvahy prichádzajúcich procesných právach a povinnostiach. Súdom poučovacia povinnosť

o procesných právach účastníka vzniká spravidla vtedy, ak určitá procesná situácia, v ktorej

by účastník mohol konkrétne právo realizovať, nastala, prípadne, ak účastník prejavil vôľu

smerujúcu k uskutočneniu určitého procesného práva. Rozhodujúce teda je, aby súd poskytol

účastníkom v občianskom súdnom konaní poučenie o ich procesných právach a povinnostiach

v čase, kedy je to pre nich podľa stavu konania potrebné.

Uvedené sa plne uplatní aj v prípade poučenia účastníka konania o práve konať pred

súdom v jeho materinskom jazyku. Predpokladom poučovacej povinnosti teda je, že súd

v priebehu konania zistí, že účastník neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie (slovenský

jazyk). Túto skutočnosť spravidla oznamuje účastník prehlásením, že jazyk, v ktorom sa

koná, neovláda. Súd ju však môže zistiť aj iným spôsobom (napr. vlastným vnímaním). Až

vtedy, ak súd takúto skutočnosť zistí, má povinnosť pristúpiť k poučovacej povinnosti

v zmysle Ak tak neurobí, ide postup, ktorý je v rozpore s citovaným

zákonným ustanovením a teda nesprávny. Zistenie, že účastník je cudzí štátny príslušník

alebo že nie je slovenskej národnosti, samo osebe nezakladá povinnosť poučiť účastníka

o jeho práve vyplývajúcom z ustanovenia veta druhá

V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná 2/ vypovedala

na pojednávaní pred okresným súdom konanom dňa 19.4.2006 v slovenskom jazyku.

Zo zápisnice o pojednávaní a ani z ostatného obsahu spisu nevyplýva, že by slovenský jazyk

neovládala (žalovaná 2/ neuviedla túto skutočnosť ani pred súdom a ani v svojich písomných

podaniach). Práve naopak, v spise sa nachádza viacero písomných podaní urobených

žalovanou 2/ v slovenskom jazyku (odvolanie z 1.8.2006, trestné oznámenie z 13.6.2006,

potvrdenie o osobných a majetkových pomeroch z 23.11.2006), ktoré vôbec nesvedčia o tom,

že by žalovaná 2/ slovenský jazyk neovládala. Za tohto stavu veci nebola založená povinnosť

súdu poskytnúť jej poučenie v zmysle o práve konať v materinskom jazyku.

Žalovaná 2/ preto neopodstatnene namietala, že súdy postupovali nesprávne, keď jej

neposkytli poučenie o práve konať pred súdom vo svojej materčine, čím v konaní došlo

k vade uvedenej v

Keďže dovolací súd nezistil existenciu skutočností, ktoré by opodstatňovali

prípustnosť dovolania podľa (ďalšie skutočnosti žalovanou 2/ ani namietané

neboli) a dovolanie nie je prípustné ani podľa , dospel k záveru, že

v prejednávanej veci ide o dovolanie, smerujúce proti rozsudku odvolacieho súdu, ktoré týmto

opravným prostriedkom nemožno napadnúť. Dovolanie žalovanej 2/ preto podľa § 218 ods. 1

písm.c/ v spojení s ako neprípustné odmietol.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa

(s použitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody pre použitie

odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalobcovi v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy

nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. júna 2009

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová