Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_26CoEk-7-2024.pdf
PDF · 123.82 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoEk/7/2024
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Mareka Olekšáka, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom: Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Doláková, PhD., s.r.o., so sídlom: Martinčekova 13, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 361 368, proti povinnému: A. B., narodený: XX.XX.XXXX, bytom: C., XXX XX C., o vymoženie 236,84 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11Er/152/2016-11 zo dňa 18.03.2016, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11Er/152/2016-11 zo dňa 18.03.2016 potvrdzuje.
II. Odvolací súd povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Uznesením č. k. 11Er/152/2016-11 zo dňa 18.03.2016 (ďalej aj len „napadnuté uznesenie“) Okresný súd Nové Zámky ako súd prvej inštancie a exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
2. Súd prvej inštancie uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2 veta tretia zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 35, § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“).
3. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie voči povinnému domáhal vykonania exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. IK-C/0613/0847 zo dňa 8. novembra 2013 spoločnosti Slovenská rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala zmluva o úvere č. 2897874410 zo dňa 31. decembra 2010 (ďalej aj len „úverová zmluva“), na základe ktorej sa právny predchodca oprávneného (Poštová banka, a. s.) zaviazal založiť a viesť osobný účet a poskytovať ďalšie služby k danému účtu, pričom poskytol povinnému finančné prostriedky a ten sa ich zaviazal vrátiť v pravidelných mesačných splátkach. Súčasťou zmluvy o úvere boli obchodné podmienky, ktoré obsahovali rozhodcovskú doložku týkajúcu sa riešenia budúcich sporov. Podaním zo dňa 31. marca 2015 súdny exekútor JUDr. Erik Tóth žiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie poukázal na to, že ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní zakotvuje prieskumnú právomoc exekučného súdu. V zmysle predmetného ustanovenia je exekučný súd oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok ako keby nebol materiálne právoplatný, nie je ním viazaný a môže ho preskúmať aj v rámci materiálnej správnosti, pričom môže skúmať, či nejde o plnenie, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej konštatoval, že ak je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, nie sú pochybnosti o tom, že sa takáto podmienka prieči dobrým mravom. Ak rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku aplikovanú dodávateľom a rozhodcovský súd svoju právomoc založil z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky, respektíve zmluvy, tak je súd oprávnený zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie zastával názor, že rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, pretože rozhodcovská doložka bola súčasťou štandardných podmienok, a preto mohol spotrebiteľ zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým všeobecným podmienkam, a to aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Preto mal súd prvej inštancie za to, že predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Ďalej konštatoval, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, a preto nie je spôsobilým exekučným titulom a predstavuje nulitný právny akt.
4. Predmetné uznesenie súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu včas podaným odvolaním oprávnený ako odvolateľ.
5. Oprávnený odvolanie odôvodnil v podstate tým, že exekučný súd bol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený skúmať výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Exekučný súd nemá podľa neho zákonné oprávnenie skúmať iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktoré obsahuje rozhodcovskú doložku. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, ktorého rozhodcovský rozsudok, ak tento už nemožno preskúmať podľa § 37 Zákona o rozhodcovskom konaní, má rovnaké právne účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne platnosť rozhodcovskej doložky posúdená. Právny predchodca oprávneného (Poštová banka, a. s.) bol podľa ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o bankách“) povinný ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že vo Všeobecných obchodných podmienkach je klientovi daná možnosť neprijať daný návrh. V prejednávanej veci bola takto dojednaná rozhodcovská doložka v súlade so zákonom. Súd prvej inštancie nezdôvodnil svoj záver o hrubej nerovnováhe v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ktorú mala rozhodcovská doložka spôsobiť. Oprávnený nemal možnosť vyjadriť sa k skutkovému stavu, na základe ktorého súd prvej inštancie konštatoval zrušenie účinkov rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu. Oprávnený poukázal na údajnú prax exekučných súdov, ktoré v skutkovo a právne obdobných veciach poverenia vydávajú aj zamietajú. Exekučný súd v rozpore s princípom rovnosti účastníkov konania zvýhodnil povinného, ktorý neurobil žiadny právny úkon; len na základe jeho postavenia. Z odvolacích dôvodov vymedzených v odvolaní sa odvolateľ v odvolacom návrhu domáhal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, príp. alternatívne navrhol napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd [§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“)], preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), a zistil, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario.
7. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 31. marca 2015, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie ako exekučnému súdu doručené dňa 11. februára 2016, požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu – rozhodcovského rozsudku sp. zn. IK-C/0613/0847 zo dňa 8. novembra 2013, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ a. s. O žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol súd prvej inštancie napadnutým uznesením.
8. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 379 ods. 1 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
10. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
11. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
12. Podľa § 385 ods. 1 CSP, na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.
13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
14. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
15. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
16. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
17. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom k 31. decembra 2014, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
18. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) v znení účinnom k 31. decembru 2010 (v čase uzavretia zmluvy o úvere dňa 31. decembra 2010), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
19. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 31. decembru 2010, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 31. decembru 2010, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 31. decembru 2010, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
22. Podľa § 53 ods. ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 31. decembru 2010, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
23. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne a v rozsahu dostatočnom pre jeho preskúmanie odôvodnil. Odvolací súd sa z uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzuje primárne iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, a to bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
24. Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku v súčasnosti definovaná v § 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.
25. Ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa vzťahujú práve na taký druh zmlúv, pri ktorých spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa, pričom zákon v § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a rozlišuje, či boli individuálne dojednané alebo nie. Je teda dôležité, či spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s nimi pred uzavretím zmluvy ale taktiež aj to, či ich mal možnosť ovplyvniť. V tomto smere sa zabezpečuje ochrana najmä tým zmluvám, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú vopred a pri ktorých spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah.
26. Z listín predložených oprávneným v exekučnom konaní (najmä exekučného titulu – v prílohovej obálke na čl. 10, zmluvy o úvere na čl. 3) vyplýva, že zmluvu o úvere, uzavretú medzi právnym predchodcom oprávneného (Poštová banka, a. s.) a povinným dňa 31.decembra 2010 uzatváral právny predchodca oprávneného ako veriteľ, pričom medzi predmety jeho činnosti patrí aj dočasné poskytovanie peňažných prostriedkov za odplatu, teda právny predchodca oprávneného pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a považuje sa za dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Z predložených listín je taktiež preukázané, že povinný uzatváral zmluvu ako fyzická osoba s uvedením mena a priezviska, rodného čísla a adresy trvalého pobytu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (keď opak nebol dodávateľom, na ktorom je v tomto smere dôkazné bremeno
- § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, preukázaný) a považuje sa teda za spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
27. Na právny vzťah medzi účastníkmi konania je preto nutné aplikovať aj príslušné spotrebiteľské právne normy (okrem iného osobitne ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách), ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzkovo-právneho vzťahu bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod [ktorým je podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka aj zmluvný vzťah založený zmluvou o úvere].
28. V dôsledku vyššie uvedeného právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným, založeného zmluvou o úvere, uzavretou medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa 31. decembra 2010, je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda na tento právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je však potrebné aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, vznikli na základe spotrebiteľskej zmluvy alebo so spotrebiteľskou zmluvou inak súvisia – teda v prejednávanej veci aj na právny úkon – rozhodcovskú zmluvu uzavretú vo forme rozhodcovskej doložky, ktorá je inkorporovaná do bodu 3.6. zmluvy o úvere v spojení s článkom 12.2 Obchodných podmienok (ktorou došlo k dohode na riešení sporov vzniknutých zo zmluvy o úvere zo dňa 24. mája 2004). Normy spotrebiteľského práva je nutné vždy aplikovať na celý režim právneho vzťahu, ktorý, ak bol založený spotrebiteľskou zmluvou, zachováva si tento spotrebiteľský charakter počas celej doby trvania jeho existencie (teda aj ak došlo k zmenám v obsahu právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou – napr. aj rozhodcovskou zmluvou uzavretou vo forme rozhodcovskej doložky v samotnej zmluve o úvere, ktorou sa dojednal obsah právneho vzťahu v časti riešenia sporov vzniknutých zo zmluvy alebo ak došlo
k zmenám subjektov uvedeného právneho vzťahu). Na uvedenom teda nemení nič ani skutočnosť, ak v priebehu právneho vzťahu dôjde napr. k postúpeniu pohľadávky dodávateľom (veriteľom) tak, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci, keďže aj v prípade postúpenia pohľadávky v súvislosti s plnením spotrebiteľskej zmluvy je spotrebiteľ naďalej spotrebiteľom a postupník pohľadávky dodávateľom (keďže postupník len vstúpil do právneho postavenia postupcu, súčasťou ktorého právneho postavenia bol práve už aj právny status dodávateľa).
29. Na tomto mieste odvolací súd aj v nadväznosti na uvedené poukazuje na skutočnosť, že v prejednávanej veci vzhľadom na prechodné ustanovenia § 243d ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku aplikoval Exekučný poriadok v znení účinnom do 31. decembra 2014, keď v prejednávanej veci ide práve o taký prípad, ktorý spadá do rozsahu hypotézy prechodného ustanovenia obsiahnutého v § 243d ods. 2 (v nadväznosti na § 243d ods. 1) Exekučného poriadku. V prejednávanej veci je totiž exekučné konanie vedené na podklade rozhodcovského rozsudku, čím je naplnená prvá z dvoch kumulatívnych podmienok obsiahnutých v § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, za ktorých naplnenia sa na exekučné konanie použijú právne predpisy (primárne Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31. decembra 2014. Spor zo spotrebiteľskej zmluvy medzi dodávateľom a spotrebiteľom (akou je v prejednávanej veci aj zmluva o úvere z 31. decembra 2010) je sporom podľa § 2 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (na ktorý zákon ako osobitný predpis odkazuje poznámka pod čiarou 4ead), ktorá je poznámkou zahrnutou v § 243d ods. 1 a 2 Exekučného poriadku). Z týchto dôvodov je v prejednávanej veci naplnená aj druhá kumulatívna podmienka podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, a to že predmetom rozhodcovského rozhodnutia (v tejto veci rozhodcovského rozsudku) vydaného v rozhodcovskom konaní, na podklade ktorého je toto exekučné konanie vedené, je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu – ktorým osobitným predpisom je podľa poznámky4ead) Exekučného poriadku zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní – a ktorým sporom spĺňajúcim podmienky podľa tohto zákona je spotrebiteľský spor podľa § 2 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
30. Odvolací súd ďalej poukazuje na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V zmysle predmetného ustanovenia exekučný súd posudzuje súlad žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Ak by exekučný súd nesúlad so zákonom zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, musí žiadosť súdneho exekútora zamietnuť (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). V prípade, ak by exekučný súd tento dôvod zistil neskôr, t. j. až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, musí exekúciu následne zastaviť. Odvolací súd poukazujúc na ustanovenie § 57 ods. 1 a 2 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku konštatuje, že súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí existenciu niektorého z dôvodov na zastavenie exekúcie. Súd tak v priebehu celého konania ex offo skúma splnenie predpokladov na vedenie exekúcie, a preto je súd prvej inštancie a aj povinný oprávnený v prípade zistenia niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku následne exekúciu zastaviť, pričom tak môže uskutočniť na návrh ako aj bez návrhu. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) č. k. III. ÚS 372/2011-18 zo dňa 13. septembra 2011 súvisiaceho s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom ÚS SR konštatoval, že v priebehu celého exekučného konania je všeobecný súd povinný ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, pričom jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul, bez ktorého existencie nemožno exekúciu vykonať. ÚS SR v citovanom rozhodnutí poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 1997 vydanom pod sp. zn. 3 Cdo/164/1996, publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej“.
31. Odvolací súd ďalej vzhľadom na to, že exekučným titulom v prejednávanej veci je rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci, poukazuje na ustálenú súdnu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na odchýlenie sa od ktorej nezistil dôvod, reprezentovanú napr. uznesením z 25. februára 2013 sp. zn. 6 Cdo 219/2012, podľa ktorého rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku v zmysle jeho nezáväznosti. Takúto interpretáciu
ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.
32. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 6 Cdo 1/2012 z 21. marca 2012 ako dovolací súd uviedol, že princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. Ochrana spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality života občanov. Okrem toho tento výklad možno podoprieť aj povinnosťou súdu rešpektovať základné právo na spravodlivú súdnu ochranu zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Toto právo sa zaručuje nielen tomu, kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti komu je uplatňovaný nejaký nárok. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že všeobecný súd môže prvýkrát poskytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti (teda bez akejkoľvek procesnej aktivity spotrebiteľa) účinnú spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku.
33. Odvolací súd k uvedenému s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. októbra 2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011 dopĺňa, že pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.
34. Odvolací súd z exekučného titulu – rozhodcovského rozsudku sp. zn. IK-C/0613/0847 zo dňa 8. novembra 2013 založeného v súdnom spise na čl. 10 (prílohová obálka) zistil, že rozhodcovský súd svoju právomoc odvodil od rozhodcovskej doložky, ktorá bola inkorporovaná do zmluvy o úvere zo dňa 31. decembra 2010. Odvolací súd ďalej z obsahu súdneho spisu zistil, že podkladom na vydanie exekučného titulu bola práve predmetná zmluva o úvere, a že sa v súdnom spise nenachádzajú Všeobecné obchodné podmienky, v ktorých by mala byť inkorporovaná predmetná rozhodcovská doložka. Odvolací súd konštatuje, že uzavretie rozhodcovskej doložky vyplýva jednak zo zmluvy o úvere; z Obchodných podmienok, ktoré tvoria súčasť zmluvy o úvere; z obsahu predmetného rozhodcovského rozsudku (v ktorom je uvedený obsah rozhodcovskej doložky) a aj zo samotného odvolania oprávneného, a preto má za postačujúci takto zistený skutkový stav súdom prvej inštancie.
35. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku správne preskúmal nielen žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ale aj zmluvu o úvere zo dňa 31. decembra 2010. Exekučný súd je totiž v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený ex offo už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmať okrem iného aj to, či rozhodcovská zmluva (bez ohľadu na to, či bola uzavretá vo forme samostatnej zmluvy alebo vo forme rozhodcovskej doložky, inkorporovanej do zmluvy) medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne a či je rozhodcovské rozhodnutie (rozsudok) vykonateľné. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná. Uvedený postup exekučného súdu nie je v tomto prípade posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeruje k "zrušeniu" tohto rozhodnutia. Skúmaním platnosti rozhodcovskej zmluvy súd prvého stupňa len realizuje svoje oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom a okrem iného či je aj vykonateľný (a to nielen po formálnej, ale aj po materiálnej stránke).
36. Podľa názoru odvolacieho súdu neprijateľnou podmienkou majúcou za následok jej neplatnosť podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. decembra 2010 je aj samotná rozhodcovská doložka. Neprijateľnou podmienkou je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka akákoľvek podmienka, ktorá bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnuté v zmluve (pričom je bez právneho významu, či je táto zmluvná podmienka obsiahnutá už v samotnej spotrebiteľskej zmluve – tak ako tomu bolo v prejednávanej veci, keď bola rozhodcovská doložka inkorporovaná do zmluvy o úvere prostredníctvom Všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvorili súčasť zmluvy o úvere, alebo či je obsiahnutá v samostatnej zmluve, ktorá je závislá na hlavnej spotrebiteľskej zmluve, a preto sa aj na ňu vzťahujú normy spotrebiteľského práva – bod 28. odôvodnenia) uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 31. decembra 2010 neplatná. V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad.
37. Značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa bola spôsobená najmä tým, že spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté právo brániť sa a podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd, ktoré je základným právom spotrebiteľa upraveným v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky), pričom táto podmienka nebola individuálne dojednaná a je súčasťou Všeobecných obchodných podmienok oprávneného, ktoré tvoria súčasť zmluvy o úvere a ktoré vytvoril oprávnený (jeho právny predchodca) a ktorých obsah nemohol povinný nijakým spôsobom ovplyvniť. Povinný tak rozhodcovskú doložku ako aj ostatný obsah zmluvy celkom zjavne nemohol reálne nijakým spôsobom ovplyvniť, mohol zmluvu (vrátane jej súčasti – rozhodcovskej doložky) iba ako celok prijať alebo ako celok odmietnuť. Odvolací súd dopĺňa, že o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorou je rozhodcovská doložka, ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto rozhodcovskej zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu, pričom je všeobecne známou skutočnosťou, potvrdenou početnou rozhodovacou činnosťou aj tohto odvolacieho súdu, že sú to práve dodávatelia, ktorí iniciujú rozhodcovské konania v spotrebiteľských veciach. Z týchto dôvodov bola povinnému v prejednávanej veci odňatá možnosť obrátiť sa v spore zo zmluvy o úvere na všeobecný súd, keďže jeho v rozhodcovskej zmluve (vo forme doložky) dojednané právo obrátiť sa so sporom aj na všeobecný súd, sa vzhľadom na uvedené skutočnosti javilo ako výlučne formálne (a nie materiálne), obmedzené reálne iba tým a do doby, než podá veriteľ/oprávnený návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd. Takto dojednaná rozhodcovská zmluva je z uvedeného dôvodu (keď v prípade, ak si oprávnený zvolí spôsob riešenia sporu v rozhodcovskom konaní, nemôže už spotrebiteľ tento výber ovplyvniť, ale musí sa mu podrobiť) takou, ktorou spotrebiteľa núti podrobiť sa riešeniu sporu v rozhodcovskom konaní.
38. K rozhodcovskej zmluve má najbližšie ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktoré bolo do Občianskeho zákonníka včlenené novelou účinnou od 1. januára 2008. Práve v znení tohto ustanovenia sa nachádza článok 3 smernice Rady č. 93/13/EHS, ktorý bol transponovaný do právneho poriadku SR novelizačným zákonom č. 150/2004 Z. z. a ktorý priamo upravuje základné predpoklady na posudzovanie zmluvných podmienok. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že daná podmienka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a zároveň spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, bude ju považovať za neprijateľnú, a to bez ohľadu na to, či sa nachádza medzi neprijateľnými podmienkami uvedenými jednak v prílohe k tejto Smernici alebo vo výpočte v § 53 (v ods. 4 účinnom k 31. decembra 2010) Občianskeho zákonníka.
39. Odvolací súd dospel preto rovnako ako súd prvej inštancie k záveru, že rozhodcovská zmluva je neplatná, pričom bol toho názoru, že rozhodcovskú zmluvu, uzavretú v prejednávanej veci vo forme rozhodcovskej doložky, je potrebné posúdiť ako absolútne neplatnú zmluvu nielen pre rozpor so zákonom podľa § 39 v spojení s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. decembra 2010, ale aj pre to, že sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Odvolací súd má za to, že sa rozhodcovská zmluva
celkom zjavne svojím obsahom a účelom prieči dobrým mravom. Rozpor s dobrými mravmi videl najmä v tom, že táto zmluva (uzavretá vo forme doložky) nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy o úvere, ktorej súčasť tvoria aj Všeobecné obchodné podmienky, do ktorých bola rozhodcovská doložka inkorporovaná – a teda ani obsah samotnej rozhodcovskej doložky ovplyvniť. Keďže spotrebiteľ nemal možnosť tento výber (výber rozhodcovského súdu) ovplyvniť, bol pre právnym predchodcom oprávneného vybraný rozhodcovský súd, predtlačený do Všeobecných obchodných podmienok oprávneného, na ktoré odkazuje zmluva o úvere, zdrojom príjmov, preto bola namieste obava, do akej miery je takéto rozhodcovské konanie objektívne, čo sa jednoznačne prejavilo aj v nedostatočnej ochrane spotrebiteľa (povinného) v rozhodcovskom konaní, keď mu práve rozhodcovský súd, ktorý ani nemal právomoc vec rozhodnúť, uložil povinnosť plniť plnenia oprávnenému. Rozpor s dobrými mravmi videl odvolací súd aj v okamihu, kedy došlo k uzavretiu rozhodcovskej doložky, keďže v čase uzavretia zmluvy o úvere, ktorej súčasť tvorili Všeobecné obchodné podmienky s inkorporovanou rozhodcovskou doložkou, ešte žiadna pohľadávka neexistovala a spotrebiteľ sa zameriaval na získanie finančných prostriedkov.
40. Preto celý postup od inkorporovania rozhodcovskej doložky do Všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria súčasť zmluvy o úvere až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv oprávneného (a jeho právneho predchodcu), ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon práv oprávneného – dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej zmluvy považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, a preto bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú zmluvu uzavretú vo forme doložky) ani nemal byť vydaný, pretože rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvej inštancie preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok.
41. Odvolací súd napokon v nadväznosti na rozhodnutia, na ktoré oprávnený v odvolaní poukázal (zväčša odvolacích súdov, staré niekoľko rokov, v ktorých uvedené právne názory boli prekonané judikatórnym vývojom na Najvyššom súde Slovenskej republiky a ÚS SR), a ktorých právne závery nie sú v súlade s týmto rozhodnutím, uvádza, že právne závery odvolacieho súdu vyjadrené v tomto rozhodnutí sú v súlade s bohatou a ustálenou súdnou praxou najvyšších súdnych autorít – a to predovšetkým Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozhodnutia sp. zn. 6 Cdo 1/2012, 3 Cdo 146/2011, 6 Cdo 219/2012) a ÚS SR (napr. rozhodnutie č. k. III. ÚS 372/2011 – 18), od ktorej nezistil žiadny dôvod na odchýlenie sa.
42. Vo svojom odvolaní oprávnený poukázal aj na nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 499/2012. Odvolací súd preto dáva do pozornosti aj uznesenie ÚS SR č. k. III. ÚS 433/2013-23 zo dňa 10. septembra 2013, v ktorom ústavný súd konštatoval, „že ústavný súd nálezom sp. zn. II. ÚS 499/2012 z 10. júla 2013 rozhodol v prospech sťažovateľky a tiež prijal i ďalšie sťažnosti na ďalšie konanie, ale táto skutočnosť ešte i vzhľadom na vysvetlenie najvyššieho súdu (na s. 5 svojho odôvodnenia) nemôže mať na „preskúmavanú vec účinky záväzného aplikačného pravidla“, ak navyše v konaní vedenom pod sp. zn. III. ÚS 595/2012 a pod sp. zn. III. ÚS 264/2012 boli sťažnosti sťažovateľky ešte predtým odmietnuté ako zjavne neopodstatnené a s týmito dôvodmi sa III. senát plne stotožňuje“. Odvolací súd sa plne stotožňuje s uvedenými závermi, preto nevidí dôvod na odchýlenie sa od doterajšej svojej rozhodovacej činnosti.
43. Záverom, čo sa týka odvolacieho dôvodu oprávneného, že súd prvej inštancie na základe novo vykonaného dokazovania dospel k inému právnemu záveru o platnosti dojednanej rozhodcovskej doložky v porovnaní s rozhodcovským súdom, odvolací súd uvádza, že ani tento nie je dôvodný, keďže po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. Pritom medzi iným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k nemu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnená a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania v zmysle CSP a predtým v zmysle OSP. V štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo
exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie, pretože je postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Vzhľadom na to sa oboznamovanie s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie splnenia podmienok konania a predpokladov pre vyhovenie žiadosti súdneho exekútora o poverenie na vykonanie exekúcie, nemusí vykonávať na pojednávaní za prítomnosti oprávneného a povinného.
44. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému povinnému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a to v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme zachovania princípu hospodárnosti a rýchlosti konania v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
45. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
46. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e dovolanie prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení zákona č. 2/2017 Z. z. v spojení s absenciou prechodných ustanovení novelizačného zákona č. 2/2017 Z. z. k opravným konaniam; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 185/2018-15 z 12. apríla 2018).