Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 372/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. septembra

2011 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., vedené

pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. , zastúpenej Advokátskou

kanceláriou H., spol. s r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. J. H., vo veci

namietaného porušenia jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uzneseniami Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. z 27. apríla 2011, sp. zn.

z 30. marca 2011, sp. zn. z 29. apríla 2011, sp. zn.

z 29. apríla 2011, sp. zn. z 30. marca 2011, sp. zn.

z 29. apríla 2011, sp. zn. z 29. apríla 2011, sp. zn.

z 29. apríla 2011, sp. zn. z 27. apríla 2011, sp. zn.

z 27. apríla 2011, sp. zn. z 27. apríla 2011, sp. zn.

z 27. apríla 2011 a sp. zn. z 9. mája 2011 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej

vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 15., 18.

a 19. júla 2011 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

,,dohovor“) a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

uzneseniami Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 27. apríla 2011, sp. zn. z 30. marca 2011, sp. zn.

z 29. apríla 2011, sp. zn. z 29. apríla 2011, sp. zn.

z 30. marca 2011, sp. zn. z 29. apríla 2011, sp. zn.

z 29. apríla 2011, sp. zn. z 29. apríla 2011, sp. zn.

z 27. apríla 2011, sp. zn. z 27. apríla 2011, sp. zn.

z 27. apríla 2011, sp. zn. z 27. apríla 2011 a sp. zn.

z 9. mája 2011 (ďalej aj „napadnuté uznesenia“).

Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej

činnosti zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Na základe zmlúv

o úvere uzavretých v období od 27. apríla 2006 do 24. septembra 2008 (ďalej len „zmluva“)

poskytla viacerým fyzickým osobám úvery v sume od 199,16 € do 663,88 €, ktoré spolu

s ďalšími poplatkami boli dlžníci povinní vrátiť v troch mesačných splátkach (vec vedená

pod sp. zn. ), v piatich mesačných splátkach (vec vedená pod sp. zn.

), v šiestich mesačných splátkach (vec vedená pod sp. zn. ),

v siedmich mesačných splátkach (vec vedená pod sp. zn. ), v desiatich

mesačných splátkach (vec vedená pod sp. zn. ), dvanástich mesačných

splátkach (vec vedená pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. ).

Keďže dlžníci neuhradili niekoľko po sebe idúcich splátok, boli rozhodcovskými

rozsudkami, ktoré nadobudli právoplatnosť v priebehu februára 2007 až júla 2009 a ktoré

majú podľa názoru sťažovateľky povahu exekučných titulov, právoplatne zaviazaní

na zaplatenie dlhu.

1. Sťažovateľka vo veci dlžníčky (sp. zn. ) podala 16. septembra 2008

návrh na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý na základe poverenia udeleného

Okresným súdom Trenčín (ďalej len „okresný súd“) 14. novembra 2008 začal nútený výkon

rozhodnutia. Okresný súd uznesením sp. zn. zo 7. februára 2011 exekúciu

zastavil. Proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom

rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. z 27. apríla 2011 tak, že potvrdil

prvostupňové uznesenie ako vecne a právne správne.

2. Sťažovateľka vo veci dlžníka (sp. zn. ) podala 10. júna 2007 návrh

na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý na základe poverenia udeleného okresným

súdom 25. septembra 2007 začal nútený výkon rozhodnutia. Okresný súd uznesením sp. zn.

z 30. novembra 2010 exekúciu zastavil. Proti tomuto rozhodnutiu

okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením

sp. zn. z 30. marca 2011 tak, že potvrdil prvostupňové uznesenie ako vecne

a právne správne.

3. Sťažovateľka vo veci ďalšej dlžníčky (sp. zn. ) podala

14. augusta 2009 návrh na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý na základe

poverenia udeleného okresným súdom 29. septembra 2009 začal nútený výkon rozhodnutia.

Okresný súd uznesením sp. zn. z 21. februára 2011 exekúciu zastavil. Proti

tomuto rozhodnutiu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol

krajský súd uznesením sp. zn. z 29. apríla 2011 tak, že potvrdil

prvostupňové uznesenie ako vecne a právne správne.

4. Sťažovateľka vo veci dlžníčky (sp. zn. ) podala 8. decembra 2008

návrh na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý na základe poverenia udeleného

okresným súdom 4. februára 2009 začal nútený výkon rozhodnutia. Okresný súd uznesením

sp. zn. z 21. februára 2011 exekúciu zastavil. Proti tomuto rozhodnutiu

okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením

sp. zn. z 29. apríla 2011 tak, že potvrdil prvostupňové uznesenie ako

vecne a právne správne.

5. Sťažovateľka vo veci dlžníka (sp. zn. ) podala 18. decembra 2008

návrh na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý na základe poverenia udeleného

okresným súdom 30. januára 2009 začal nútený výkon rozhodnutia. Okresný súd uznesením

sp. zn. z 24. novembra 2010 exekúciu zastavil. Proti tomuto rozhodnutiu

okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením

sp. zn. z 30. marca 2011 tak, že potvrdil prvostupňové uznesenie ako vecne

a právne správne.

6. Sťažovateľka vo veci dlžníčky (sp. zn. ) podala 12. augusta 2008

návrh na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý na základe poverenia udeleného

okresným súdom 21. októbra 2008 začal nútený výkon rozhodnutia. Okresný súd uznesením

sp. zn. z 12. januára 2011 exekúciu zastavil. Proti tomuto rozhodnutiu

okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením

sp. zn. z 29. apríla 2011 tak, že potvrdil prvostupňové uznesenie ako vecne

a právne správne.

7. Sťažovateľka vo veci iného dlžníka (sp. zn. ) podala

13. augusta 2009 návrh na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý na základe

poverenia udeleného okresným súdom 9. októbra 2009 začal nútený výkon rozhodnutia.

Okresný súd uznesením sp. zn. z 12. januára 2011 exekúciu zastavil. Proti

tomuto rozhodnutiu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol

krajský súd uznesením sp. zn. z 29. apríla 2011 tak, že potvrdil

prvostupňové uznesenie ako vecne a právne správne.

8. Sťažovateľka vo veci dlžníčky (sp. zn. ) podala 16. septembra 2008

návrh na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý na základe poverenia udeleného

okresným súdom 25. novembra 2008 začal nútený výkon rozhodnutia. Okresný súd

uznesením sp. zn. z 12. januára 2011 exekúciu zastavil. Proti tomuto

rozhodnutiu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd

uznesením sp. zn. z 29. apríla 2011 tak, že potvrdil prvostupňové uznesenie

ako vecne a právne správne.

9. Sťažovateľka vo veci dlžníka (sp. zn. ) podala 13. júna 2007 návrh

na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý na základe poverenia udeleného okresným

súdom 10. septembra 2007 začal nútený výkon rozhodnutia. Okresný súd uznesením sp. zn.

z 11. januára 2011 exekúciu zastavil. Proti tomuto rozhodnutiu okresného

súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn.

z 27. apríla 2011 tak, že potvrdil prvostupňové uznesenie ako vecne

a právne správne.

10. Sťažovateľka vo veci dlžníčky (sp. zn. ) podala 20. augusta 2008

návrh na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý na základe poverenia udeleného

okresným súdom 23. októbra 2008 začal nútený výkon rozhodnutia. Okresný súd uznesením

sp. zn. z 12. januára 2011 exekúciu zastavil. Proti tomuto rozhodnutiu

okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením

sp. zn. z 27. apríla 2011 tak, že potvrdil prvostupňové uznesenie ako vecne

a právne správne.

11. Sťažovateľka vo veci dlžníka (sp. zn. ) podala 9. februára 2008

návrh na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý na základe poverenia udeleného

okresným súdom 31. marca 2008 začal nútený výkon rozhodnutia. Okresný súd uznesením

sp. zn. z 12. januára 2011 exekúciu zastavil. Proti tomuto rozhodnutiu

okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením

sp. zn. z 27. apríla 2011 tak, že potvrdil prvostupňové uznesenie ako vecne

a právne správne.

12. Sťažovateľka vo veci dlžníčky (sp. zn. ) podala 9. júna 2007

návrh na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý na základe poverenia udeleného

okresným súdom 13. júla 2007 začal nútený výkon rozhodnutia. Okresný súd uznesením

sp. zn. z 12. januára 2011 exekúciu zastavil. Proti tomuto rozhodnutiu

okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením

sp. zn. z 27. apríla 2011 tak, že potvrdil prvostupňové uznesenie ako vecne

a právne správne.

13. Sťažovateľka vo veci dlžníka (sp. zn. ) podala 6. septembra 2008

návrh na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý na základe poverenia udeleného

okresným súdom 13. novembra 2008 začal nútený výkon rozhodnutia. Okresný súd

uznesením sp. zn. z 12. januára 2011 exekúciu zastavil. Proti tomuto

rozhodnutiu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd

uznesením sp. zn. z 9. mája 2011 tak, že potvrdil prvostupňové uznesenie

ako vecne a právne správne.

Podľa názoru sťažovateľky napadnutými uzneseniami krajského súdu a postupom

súdov, ktorý im predchádzal, ,,... boli porušené... jeho základné práva a slobody

vyplývajúce z článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd...

v príčinnej súvislosti s vyššie uvedeným porušením práva na spravodlivý proces boli

porušené aj základné práva a slobody sťažovateľa vyplývajúce z 1 Dodatkového

protokolu...“. V ďalšom sťažovateľka interpretovala čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1

dodatkového protokolu, poukázala na konkrétne rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské

práva a ústavného súdu a v podstatnom uviedla, ,,... že spravodlivosť konania v súlade s čl.

6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňa... princíp rovnosti zbraní a kontradiktórnosti...“. V tomto

ohľade vyčítala okresnému súdu, ,,... že z vlastného podnetu... tj. bez podnetu exekútora,

sťažovateľa alebo povinného... zahájil konanie na zastavenie exekúcie, pričom pred

zahájením tohto konania neposkytol priestor účastníkom exekučného konania vyjadriť sa

k zahájeniu konania o zastavení exekúcie...“. Podľa názoru sťažovateľky ,,... tým, že súd

zasiahol do vykonávacieho konania tak, že exekučné konanie bez ďalšieho zastavil, porušil

právo sťažovateľa vlastniť majetok a pokojne užívať majetok v zmysle Protokolu 1

Dohovoru“.

Sťažovateľka na základe uvedeného navrhla, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom

vysloví porušenie jej práva „na spravodlivý proces vyplývajúce z článku 6 ods. 1...

dohovoru... a na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu...“ napadnutými

uzneseniami krajského súdu, zruší napadnuté uznesenia, veci vráti na ďalšie konanie

a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (obdobne napr. , ,

).

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu

a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe

sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd

uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

Krajský súd napadnutými uzneseniami potvrdil uznesenia prvostupňových súdov

o zastavení exekúcie z dôvodu, že exekúciu nemožno vykonať na základe rozhodcovských

rozsudkov. Podstatou sťažností je tvrdenie sťažovateľky, že krajský súd označenými

uzneseniami porušil jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

a právo na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu.

2. K namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1

dodatkového protokolu

2.1 Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nemá zásadne oprávnenie

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil

(, ). Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti

poskytovanej ústavným súdom napokon nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi

všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného

hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (). Z rozdelenia súdnej moci

v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou

inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov. Úlohou ústavného súdu

nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnou zmluvou podľa

(, ).

Podľa

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu možno zastaviť na návrh

alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne

zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne

pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), podrobne upravuje

Exekučný poriadok, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne

daný. Z uvedeného je potrebné vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení

exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie

núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu

celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie

takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho

existencie nemožno exekúciu vykonať. Je preto ústavne akceptovateľný právny názor

krajského súdu, že ak neexistuje relevantné rozhodnutie (rozhodcovský rozsudok), ktoré by

bolo spôsobilé byť exekučným titulom, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie

exekučného konania.

Ústavný súd taktiež poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktorý v rozsudku z 27. januára 1997 vydanom pod

sp. zn. publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997

uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný

po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky

nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez

návrhu zastavená.“.

S prihliadnutím na postavenie ústavného súdu vo vzťahu k rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov a na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia krajského súdu (aj

okresného súdu), ako aj s poukazom na to, že obsahom práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (resp. základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

) nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho

konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr. , ,

, ), ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

2.2 Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická osoba alebo právnická osoba

má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

Predchádzajúce ustanovenie však nebráni právu štátu prijímať zákony, ktoré

považuje za nevyhnutné, aby upravil užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom

alebo zabezpečil platenie daní alebo iných poplatkov alebo pokút.

K namietanému porušeniu práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu ústavný súd

považuje predovšetkým za potrebné upriamiť pozornosť na svoju stabilizovanú judikatúru,

súčasťou ktorej je aj právny názor, podľa ktorého všeobecný súd zásadne nemôže byť

sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ak toto

porušenie nevyplynie z toho, že všeobecný súd súčasne porušil aj ústavnoprocesné princípy

postupu vyplývajúce z až . Keďže ústavný súd nezistil porušenie

ods. 1 dohovoru, nemohlo dôjsť ani k porušeniu sťažovateľkou označeného práva podľa

čl. 1 dodatkového protokolu.

Nemožno akceptovať ani námietku sťažovateľky v tom zmysle, že zastavením

exekúcií došlo zo strany štátneho orgánu k znemožneniu plnenia, ktoré vzniklo na základe

zmlúv o úvere, pretože zmluvy o úvere napadnutými uzneseniami neboli vôbec dotknuté

a ich posúdenie nebolo ani pre rozhodovanie okresného súdu a krajského súdu v danej veci

relevantné. Z okolností prípadu vyplýva, že posudzované boli len exekučné tituly

rozhodcovské nálezy z hľadiska ich platnosti. Aj keď krajský súd napadnutými uzneseniami

potvrdil uznesenia príslušných okresných súdov, ktorými boli exekúcie zastavené z dôvodu

neplatnosti exekučných titulov (a tým absencie jedného z predpokladov exekúcie), uvedené

nebráni sťažovateľke domáhať sa na príslušných súdoch podľa platných procesných

predpisov vydania rozhodnutí znejúcich na plnenie dlžných peňažných súm v zmysle

úverových zmlúv.

Ústavný súd navyše po preskúmaní napadnutých uznesení krajského súdu v spojení

s uzneseniami prvostupňových súdov dospel k záveru, že z odôvodnenia napadnutých

uznesení krajského súdu nemožno vyvodiť nič, čo by signalizovalo, že nimi došlo k zásahu

do práva pokojne užívať majetok podľa čl. 1 dodatkového protokolu. Všeobecné súdy

svojím postupom aplikovali zákony podľa ich obsahu (v danom prípade predovšetkým

ustanovenia Exekučného poriadku) a rozhodovali v zmysle ustálenej judikatúry

formulovanej najvyšším súdom.

Ústavný súd konštatuje, že z tohto dôvodu nie je ani taká príčinná súvislosť medzi

napadnutými uzneseniami krajského súdu a právom podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ktorá

by zakladala možnosť vysloviť porušenie tohto práva po prijatí sťažností na ďalšie konanie.

Preto sú sťažnosti v tomto rozsahu zjavne neopodstatnené podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde a ústavný súd ich z toho dôvodu pri ich predbežnom prerokovaní odmietol.

Vzhľadom na odmietnutie sťažností ústavný súd o ďalších nárokoch uplatnených

v sťažnostiach už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. septembra 2011