Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoEk-2-2026.pdf
PDF · 123.4 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoEk/2/2026
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Mareka Olekšáka, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému v 1. rade: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, povinnému v 2. rade: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, povinnému v 3. rade: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XX, o vymoženie 779,89 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 6Er/225/2008 – 152 zo dňa 11. septembra 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 6Er/225/2008 – 152 zo dňa 11. septembra 2025 potvrdzuje.
II. Povinnému v 1. až 3. rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie a exekučný súd, uznesením označeným v záhlaví, vyhlásil exekúciu za neprípustnú (výrok I.); exekúciu zastavil (výrok II.); uložil povinnosť oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Jakubcovi trovy exekúcie vo výške 105,74 eura do 3 dní od právoplatnosti uznesenia (výrok III.).
2. Súd prvej inštancie uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami: § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok); § 45 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní; § 53, § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31.10.2008 (ďalej len „Občiansky zákonník“).
3. Súd prvej inštancie uznesenie odôvodnil v podstate tým, že dňa 09.04.2008 udelil pôvodnému súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD., poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5401 026689 na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., pod sp. zn. SR 8787/2007 zo dňa 30.11.2007 (ďalej aj len „rozhodcovský rozsudok“), ktorý tvorí exekučný titul. Náhradníkom pôvodného exekútora sa stal súdny exekútor JUDr. Ladislav Jakubec. Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala zmluva o úvere č. 4073260 zo dňa 04.04.2007 (ďalej len „zmluva o úvere“) uzavretá medzi oprávneným a povinným, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky, ktorej súčasťou bola aj rozhodcovská doložka. Súd prvej inštancie právny vzťah medzi zmluvnými stranami vyhodnotil ako spotrebiteľský, a preto na neho aplikoval ustanovenia spotrebiteľského práva. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľovi je v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje
práva pred všeobecným súdom v prípade, keď je oprávneným podaná žaloba na rozhodcovský súd. Súd prvej inštancie mal teda za to, že rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná. Na základe týchto dôvodov mal súd prvej inštancie za to, že exekučný titul je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu v pokračovaní vo vykonávaní exekúcie, a preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
4. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu včas podaným odvolaním oprávnený ako odvolateľ.
5. Oprávnený v odvolaní namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Oprávnený s povinným uzatvorili zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), vzťah z ktorej je podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka absolútnym obchodom, a preto aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa nie je možná. Právny vzťah medzi oprávneným a povinným, s prihliadnutím na charakter zmluvy, nie je vzťahom spotrebiteľským. Oprávnený mal za to, že sa dodatočne nemožno dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy zmluvy, keďže jej uzavretie v uvedenej forme (zmluva o úvere podľa Obchodného zákonníka) sám svojim konaním povinný vyvolal a inicioval. Povinný uzavrel s oprávneným zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej aj len „VPPÚ“), a to aj z materiálneho hľadiska, keď sú vyhotovené na spojenom hárku papiera, resp. obojstranne. Oprávnený si predložením zmluvy o úvere, ako aj VPPÚ splnil na jednej strane svoju informačnú povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi a na strane druhej bola splnená podmienka písomnej formy zmluvy o úvere. Rozhodcovská doložka bola dojednaná vo VPPÚ a je písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Oprávnený konštatoval, že nie je pravdou, že rozhodcovská doložka je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka, ktorá v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v ich právach a povinnostiach, lebo od spotrebiteľa fakticky vyžaduje aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere nezakazoval aplikovanie rozhodcovskej doložky. Naviac, medzi oprávneným a povinným bola dojednaná nevýhradná rozhodcovská doložka. Oprávnený poukázal na to, že už len z tohto pohľadu rozhodcovská doložka nevyžaduje od povinného, aby spory s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Ďalej uviedol, že platnosť právneho úkonu je potrebné posudzovať v čase jeho uzavretia a bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu nastať. Oprávnený konštatoval, že po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom, a preto táto skutočnosť predstavuje prekážku litispendencie. Rozhodcovská doložka v danej veci bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a z tohto dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Na základe uvedeného mal oprávnený za to, že rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov sa oprávnený v odvolacom návrhu domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Oprávnený súčasne žiadal úhradu trov konania, ktoré mu vznikli, a to vrátane trov odvolacieho konania.
6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok – ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) v medziach daných rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP, § 380 ods. 2 a contrario CSP), a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 25.03.2008, kedy bol doručený návrh oprávneného pôvodnému exekútorovi na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu – rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 8787/07 zo dňa 30.11.2007, vydaného v rozhodcovskom konaní. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 17.12.2007 a vykonateľnosť dňa 20.12.2007. Súd prvej inštancie na základe žiadosti súdneho exekútora (doručené súdu prvej inštancie dňa 02.04.2008) dňa 09.04.2008 vydal poverenie na vykonanie exekúcie č. 5401 026689. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 6Er/225/2008 – 96 zo dňa 05.02.2025 rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi povinného.
Odvolací súd uznesením č. k. 26CoEk/6/2025 – 130 zo dňa 30.04.2025 zrušil uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 6Er/225/2008 – 49 zo dňa 02.09.2024, keďže súd prvej inštancie rozhodol najprv o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení a až následne potom o pokračovaní v konaní s dedičmi povinného, napriek tomu, že povinný už v čase vydania rozhodnutia nedisponoval procesnou subjektivitou. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením tak, ako je uvedené vyššie (odsek 1.). Odvolací súd uznesením č. k. 26CoEk/2/2026 – 219 zo dňa 05.05.2026 konanie voči povinnému: H. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D. XXX, ktorý v prejednávanej veci vystupoval v 4. rade, zastavil z dôvodu straty jeho procesnej subjektivity (bez právneho nástupcu).
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
11. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
12. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
13. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
14. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) v znení účinnom od 01.07.2007 do 31.10.2008, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka9) alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
15. Podľa poznámky pod čiarou 9) zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.07.2007 do 31.10.2008, § 52 až 60 Občianskeho zákonníka.
16. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 (v čase uzavretia zmluvy o úvere), dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
19. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
20. Odvolací súd v odvolacom konaní po vykonaní meritórneho odvolacieho prieskumu napadnutého uznesenia dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne a v rozsahu dostatočnom pre jeho preskúmanie odôvodnil. Odvolací súd sa z uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzuje primárne iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, a to bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval. Odvolací súd ďalej na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP a za účelom vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami oprávneného uvedenými v odvolaní dopĺňa nasledovné:
21. Odvolací súd konštatuje, že aj na zmluvu uzavretú do 31.12.2007, ktorá nenapĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy tak, ako boli do 31.12.2007 definované v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, avšak napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 31.12.2007, sú primerane aplikovateľné aj všetky ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách obsiahnuté v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, a to práve podľa § 3 ods. 3 časť vety za bodkočiarkou zákona o ochrane spotrebiteľa. V ustanovení § 3 ods. 3 časť vety za bodkočiarkou zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 31.12.2007 je totiž zakotvený právny základ umožňujúci chrániť spotrebiteľa podľa úpravy spotrebiteľských zmlúv obsiahnutej v Občianskom zákonníku aj vtedy, ak zmluva nenapĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy tak, ako boli do 31.12.2007 stanovené v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu je napr. právna úprava inštitútu zákazu neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, obsiahnutá primárne v ust. § 53 Občianskeho zákonníka, plne aplikovateľná aj na tie zmluvy uzavreté do 31.12.2007, ktoré sú spotrebiteľskými zmluvami práve podľa § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 31.12.2007.
22. Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku v súčasnosti definovaná v ust. § 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.
23. Ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa vzťahujú práve na taký druh zmlúv, pri ktorých spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa, pričom Občiansky zákonník v § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a rozlišuje, či boli individuálne dojednané alebo nie. Je teda dôležité, či spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s nimi pred uzavretím zmluvy, ale taktiež aj to, či ich mal možnosť ovplyvniť. V tomto smere sa zabezpečuje ochrana najmä tým zmluvám, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú vopred, a pri ktorých spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah.
24. Z predloženej zmluvy o úvere vyplýva, že oprávnený vystupuje ako veriteľ, pričom medzi predmety jeho činnosti patrí aj poskytovanie úverov, teda oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a považuje sa za dodávateľa. Povinný uzatváral zmluvu ako fyzická osoba s uvedením tak mena, priezviska, rodného čísla, adresy trvalého pobytu ako aj čísla občianskeho preukazu, teda s uvedením údajov, ktorými sa spravidla označuje fyzická osoba, ktorá v danom zmluvnom vzťahu nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a považuje sa teda za spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa a § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008). Za spotrebiteľa sa v zmysle ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 (t. j. v čase uzatvorenia zmluvy o úvere) považuje (fyzická) osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
25. Vzhľadom na uvedené je potom nutné konštatovať, že povinný je v danom zmluvnom vzťahu spotrebiteľom podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Taktiež je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť, že v tomto prípade bola zmluva o úvere vopred pripravená oprávneným pre veľký počet spotrebiteľov, z čoho vyplýva, že povinný nemohol ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania, ide teda o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno označiť aj ako formulárovú. Preto na právny vzťah medzi účastníkmi konania je nutné aplikovať aj príslušné spotrebiteľské právne normy (okrem iného osobitne ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách), ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzkovo-právneho vzťahu bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod. Povinný je v prejednávanej veci spotrebiteľom podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a zmluva o úvere je podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou.
26. V dôsledku vyššie uvedeného právny vzťah medzi oprávneným a povinným, založený predmetnou zmluvou o úvere, je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda na tento právny vzťah je treba aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je však treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, vznikli na základe spotrebiteľskej zmluvy alebo so spotrebiteľskou zmluvou inak súvisia – teda v prejednávanej veci aj na právny úkon – rozhodcovskú zmluvu uzavretú vo forme rozhodcovskej doložky, ktorá je inkorporovaná do bodu 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere (ktorou rozhodcovskou zmluvou došlo k dohode na riešení sporov vzniknutých zo zmluvy o úvere zo dňa 04.04.2007). Normy spotrebiteľského práva je nutné vždy aplikovať na celý režim právneho vzťahu, ktorý, ak bol založený spotrebiteľskou zmluvou, zachováva si tento spotrebiteľský charakter počas celej doby trvania jeho existencie (teda aj ak došlo k zmenám v subjektoch či obsahu právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou).
27. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd posudzuje okrem iného súlad žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Ak by exekučný súd nesúlad so zákonom zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, musí žiadosť súdneho exekútora zamietnuť (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). V prípade, ak by exekučný súd tento dôvod zistil neskôr, t. j. až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, musí exekúciu následne zastaviť.
28. Odvolací súd poukazujúc na ustanovenie § 57 ods. 1 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku konštatuje, že súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí existenciu niektorého z dôvodov na zastavenie exekúcie. Súd tak v priebehu celého konania ex offo skúma splnenie predpokladov na vedenie exekúcie, preto súd prvej inštancie je oprávnený a aj povinný v prípade zistenia niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, následne exekúciu zastaviť, pričom tak môže podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku uskutočniť na návrh ako aj bez návrhu.
29. Odvolací súd ďalej vzhľadom na to, že exekučným titulom v prejednávanej veci je rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci, poukazuje na ustálenú súdnu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na odchýlenie sa od ktorej nezistil dôvod, reprezentovanú napr. uznesením z 25. februára 2013 sp. zn. 6 Cdo 219/2012, podľa ktorého rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku v zmysle jeho nezáväznosti. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.
30. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 6 Cdo 1/2012 z 21. marca 2012 ako dovolací súd uviedol, že princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy
podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. Ochrana spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality života občanov. Okrem toho tento výklad možno podoprieť aj povinnosťou súdu rešpektovať základné právo na spravodlivú súdnu ochranu zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Toto právo sa zaručuje nielen tomu, kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti komu je uplatňovaný nejaký nárok. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že všeobecný súd môže prvýkrát poskytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti (teda bez akejkoľvek procesnej aktivity spotrebiteľa) účinnú spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku.
31. Odvolací súd k uvedenému s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. októbra 2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011 dopĺňa, že pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.
32. Odvolací súd napokon zdôrazňuje aj závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 372/2011-18 zo dňa 13.09.2011, súvisiaceho s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že: „všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať“.
33. Ak teda exekučný súd až počas exekúcie (teda po vydaní poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie) zistí, že rozhodcovské konanie v spotrebiteľskej veci prebehlo bez platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a teda rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul vydal orgán bez právomoci na jeho vydanie, v dôsledku čoho je rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul materiálne nevykonateľný v zmysle jeho nezáväznosti, je povinný exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku zastaviť. Materiálna nevykonateľnosť exekučného titulu, na podklade ktorého sa vykonáva exekúcia, je jedným z iných, tzn. v § 57 ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neuvedeným, dôvodom, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, čo je podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku dôvodom vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a spolu s tým aj jej zastavenia.
34. V tejto súvislosti možno napokon ešte doplniť, že ak je určitá skutočnosť dôvodom už zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v dôsledku čoho sa exekúcia ani nemala začať, o to viac (a maiori ad minus) je táto skutočnosť potom dôvodom na zastavenie už prebiehajúcej exekúcie. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím vo veci samej, ktorého vydanie by bránilo novému (ďalšiemu) rozhodnutiu o nej – tzv. prekážka rozsúdenej veci (res iudicata), a preto nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Poverenie súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu, je právno-aplikačný akt, ktorý má priame právne účinky len voči osobe súdneho exekútora. Ide o procesný úkon exekučného súdu adresovaný súdnemu exekútorovi, na základe ktorého súdny exekútor môže začať vykonávať exekúciu (§ 36 ods. 2 veta druhá Exekučného poriadku) a ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie exekúciu vykonávať (k tomu bližšie napr. uznesenie NS SR sp. zn. 5 Cdo 205/2011 z 01.02.2012, uznesenie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 254/2012 z 13.06.2012). Udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preto nezakladá prekážku res iudicata pre rozhodnutie, ktoré exekučný súd v neskoršom štádiu exekučného konania založí na závere, že exekučný titul pripojený k návrhu na vykonanie exekúcie nie je vykonateľný napr. preto, že nespĺňa podmienku materiálnej vykonateľnosti, ku ktorému záveru mal exekučný súd inak dôjsť už v rámci rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie a v dôsledku jej existencie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 Exekučného poriadku zamietnuť.
35. Odvolací súd z exekučného titulu – rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 8787/07 zo dňa 30.11.2007 založeného v súdnom spise na čl. 4 zistil, že rozhodcovský súd v ňom konštatuje, že svoju právomoc odvodil od rozhodcovskej zmluvy (uzavretej vo forme rozhodcovskej doložky, inkorporovanej do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú podľa zmluvy o úvere jej neoddeliteľnou
súčasťou). Odvolací súd ďalej z obsahu súdneho spisu zistil, že podkladom na vydanie exekučného titulu bola práve zmluva o úvere zo dňa 04.04.2007.
36. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie v zmysle svojej povinnosti ex offo počas celého exekučného konania skúmať predpoklady pre jeho vedenie, jedným z ktorých je aj vykonateľný exekučný titul, vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie (teda v prípade rozhodcovských rozsudkov vydaných v spotrebiteľských veciach rozhodcovským súdom na základe uzavretej platnej rozhodcovskej zmluvy, či už vo forme rozhodcovskej doložky alebo samostatnej zmluvy), v zmysle § 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku správne preskúmal exekučný titul a v spojení s ním aj zmluvu o úvere zo dňa 04.04.2007 a rozhodcovskú zmluvu uzavretú vo forme rozhodcovskej doložky, inkorporovanej do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako súčasti zmluvy o úvere. Exekučný súd je totiž v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku aj v štádiu po vydaní poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie (t. j. aj v štádiu po začatí exekúcie) aj bez návrhu (ex offo) skúmať okrem iného aj to, či rozhodcovská zmluva (bez ohľadu na to, či bola uzavretá vo forme samostatnej zmluvy alebo vo forme rozhodcovskej doložky, inkorporovanej do zmluvy) medzi zmluvnými stranami v spotrebiteľskej veci bola uzavretá platne, či je rozhodcovské rozhodnutie (rozsudok) vykonateľné a vydané orgánom, ktorý mal na jeho vydanie právomoc odvodenú práve od platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov preto, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná. Uvedený postup exekučného súdu nie je v tomto prípade posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeruje k "zrušeniu" tohto rozhodnutia. Skúmaním platnosti rozhodcovskej zmluvy súd prvého stupňa len realizuje svoje oprávnenie vyplývajúce mu v štádiu pred začatím exekúcie z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a v štádiu po začatí exekúcie z ustanovenia § 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul je okrem iného aj vykonateľný (a to nielen po formálnej, ale aj po materiálnej stránke).
37. Podľa názoru odvolacieho súdu neprijateľnou podmienkou majúcou za následok jej neplatnosť podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, je aj samotná rozhodcovská zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným (vo forme rozhodcovskej doložky) dňa 04.04.2007, keď neprijateľnou podmienkou je podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka akákoľvek zmluvná podmienka, bez ohľadu na jej formu a znenie, obsiahnutá v zmluve (pričom je bez právneho významu, či je táto obsiahnutá už v samotnej spotrebiteľskej zmluve alebo v zmluve, ktorá je závislá na danej spotrebiteľskej zmluve, a preto sa aj na ňu vzťahujú normy spotrebiteľského práva) uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná. Takáto rozhodcovská zmluva je preto podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 (t. j. v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy) neplatná. V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad.
38. Značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa bola spôsobená najmä tým, že spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté právo brániť sa a podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky), pričom táto podmienka nebola individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť ovplyvniť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy (ktorú spolu so zmluvou o úvere predložil na podpis) a v ktorej bol predtlačený oprávneným vopred vybraný rozhodcovský súd. Odvolací súd dopĺňa, že o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorou je rozhodcovská zmluva, ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto rozhodcovskej zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu, pričom je všeobecne známou skutočnosťou, potvrdenou početnou rozhodovacou činnosťou aj tohto odvolacieho súdu, že sú to práve dodávatelia, ktorí iniciujú rozhodcovské konania v spotrebiteľských veciach. Z týchto dôvodov neobstojí argumentácia oprávneného ako odvolateľa o tom, že rozhodcovská zmluva
bola dojednaná alternatívne (teda ako nevýhradná rozhodcovská doložka), keďže ako taká sa javila vzhľadom na uvedené len z formálnej (a nie aj materiálnej) stránky.
39. K rozhodcovskej zmluve má najbližšie ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktoré bolo do Občianskeho zákonníka včlenené novelou účinnou od 01.01.2008 (avšak ani na zmluvy uzavreté pred týmto dátumom súdu nič nebráni aplikovať na nekalú rozhodcovskú zmluvu ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Práve v znení tohto ustanovenia sa nachádza článok 3 smernice Rady č. 93/13/EHS, ktorý bol transponovaný do právneho poriadku SR novelizačným zákonom č. 150/2004 Z. z., a ktorý priamo upravuje základné predpoklady na posudzovanie zmluvných podmienok. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že daná podmienka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a zároveň spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, bude ju považovať za neprijateľnú, a to bez ohľadu na to, či sa nachádza medzi neprijateľnými podmienkami uvedenými jednak v prílohe k tejto Smernici alebo vo výpočte v § 53 (v ods. 3 do 31.12.2007 a od 01.01.2008 v ods. 4) Občianskeho zákonníka.
40. Odvolací súd dospel preto rovnako ako súd prvej inštancie k záveru, že rozhodcovská zmluva je neplatná, pričom bol toho názoru, že rozhodcovskú zmluvu, uzavretú vo forme rozhodcovskej doložky, je potrebné posúdiť ako absolútne neplatnú zmluvu nielen pre rozpor so zákonom podľa § 39 v spojení s § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ale aj pre to, že sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Odvolací súd má za to, že rozhodcovská zmluva celkom zjavne svojím obsahom a účelom sa prieči dobrým mravom. Rozpor s dobrými mravmi videl najmä v tom, že táto zmluva nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Keďže spotrebiteľ nemal možnosť tento výber (výber rozhodcovského súdu) ovplyvniť, bol pre oprávneným vopred vybraný rozhodcovský súd, predtlačený do formulárovej rozhodcovskej zmluvy, ktorú spolu so zmluvou o úvere predložil na podpis povinnému, zdrojom príjmov, a preto bola namieste obava, do akej miery je potom takéto rozhodcovské konanie objektívne, čo sa jednoznačne prejavilo aj v nedostatočnej ochrane spotrebiteľa (povinného) v rozhodcovskom konaní, keď mu práve rozhodcovský súd, ktorý ani nemal právomoc vec rozhodnúť, uložil povinnosť plniť plnenia oprávnenému. Rozpor s dobrými mravmi videl odvolací súd aj v okamihu, kedy došlo k podpísaniu rozhodcovskej zmluvy, keďže v čase podpisu ešte žiadna pohľadávka neexistovala a spotrebiteľ sa zameriaval na získanie finančných prostriedkov, na získanie ktorých mu bolo oprávneným predložených niekoľko listín a medzi nimi aj rozhodcovská zmluva.
41. Ustanovenie § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní upravuje formu rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. V prejednávanej veci ide o formu rozhodcovskej doložky a nie osobitnej zmluvy. V tomto smere odvolací súd dáva do pozornosti aj skutočnosť, že už viackrát bolo judikované, že rozhodcovská doložka (v rovnakom znení o aké ide aj v prejednávanej veci) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnej zmluve, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom.
42. Preto celý postup od rozhodcovskej zmluvy až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon práv oprávneného – dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej zmluvy považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, a preto bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, keďže súdny exekútor vykonával exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú zmluvu) ani nemal byť vydaný, keďže rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvej inštancie preto správne exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku ako celok vyhlásil za neprípustnú a z tohto dôvodu ju zastavil.
43. Keďže odvolací súd dospel k záveru o správnosti odvolaním napadnutého uznesenia (a to nielen vecnej – teda čo do výrokovej časti, ale i čo do odôvodnenia) a naplnenie žiadneho z odvolacích dôvodov odvolania oprávneného nezistil, v I. výroku tohto uznesenia odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, a to v celom rozsahu.
44. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešným povinným síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a to v plnom rozsahu, avšak keďže im žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinným sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinným žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol v II. výroku tohto uznesenia tak, že povinným sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
45. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
46. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je dovolanie prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení zákona č. 2/2017 Z. z. v spojení s absenciou prechodných ustanovení novelizačného zákona č. 2/2017 Z. z. k opravným konaniam; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 185/2018-15 z 12. apríla 2018).