Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sa/15/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci žalobcu Ing. N. U., trvale bytom J. XXX/XX, U., právne zastúpený JUDr. Františkom Komkom, advokátom so sídlom Advokátska kancelária Prešov, Hlavná 27 proti žalovanej Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 20.03.2020 č.: XXX XXX XXXX 0 na základe správnej žaloby v sociálnych veciach takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 20.03.2020 číslo: XXX XXX XXXX 0 a vracia vec žalovanej na ďalšie konanie.

P r i z n á v a žalobcovi nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanej. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

I.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 20.03.2020 generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podľa o sociálnom poistení v znení (ďalej len „“) odvolanie Ing. Ivana Sičáka (účastník konania, žalobca) podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie číslo: XXX XXX XXXX 0 zo dňa 02.10.2019 vo veci priznania starobného dôchodku zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citoval ustanovenie a a poukázal, že Sociálna poisťovňa, ústredie na základe žiadosti účastníka konania o priznanie starobného dôchodku zo dňa 05.09.2019 rozhodla tak, že podľa , a priznala účastníkovi konania od 21. júla 2019 starobný dôchodok v sume 226,40 Eur mesačne.

3. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie podal účastník konania v stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietal, že pri určení sumy starobného dôchodku nebol zohľadnený článok 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) uverejnenom v Zbierke (ďalej len Dohovor č. 128) keď z celkovej doby poistenia bola odpočítaná doba, ktorá mu bola zhodnotená na účely výsluhového dôchodku. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR -18 zo dňa 22. júna 2017, časť II.ODS.14 a na nárok na starobný dôchodok žiadal započítať aj dobu služobného pomeru.

4. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, preskúmal napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 02. októbra 2019 č. XXX XXX XXXX 0 a priloženú spisovú dokumentáciu účastníka konania v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny, preto napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie potvrdil.

5. Z administratívneho spisu vyplýva, že účastník konania žiadosťou z 5. septembra 2019 požiadal o starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 21. júla 2019.

6. Na základe žiadosti účastníka konania Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 z 2. októbra 2019 tak, že účastníkovi konania podľa , a v znení neskorších predpisov priznala od 21. júla 2019 starobný dôchodok v sume 226,40 EUR mesačne, teda od dátumu, ako si účastník konania požiadal.

7. Podľa v znení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa , v znení platnom ku dňu vzniku nároku, dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento v odsekoch 4 až 8, a neustanovuje inak.

8. V súlade s uvedeným účastník konania dosiahol 62 rokov veku 21. januára 2019 a dôchodkový vek dosiahol pripočítaním šiestich kalendárnych mesiacov k veku 62 rokov, teda 21. júla 2019.

9. Podľa v znení neskorších predpisov rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.

10. Účastník konania k 21. júlu 2019 získal 6 412 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je podľa v znení neskorších predpisov 17 rokov a 207 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok 21. júla 2019.

11. Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa v znení neskorších predpisov považujú). Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané.

12. Suma starobného dôchodku je určená podľa ako Súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

13. Rozhodujúcim obdobím sú kalendárne roky 1984 až 2018. V rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2018 na zistenie priemerného osobného mzdového bodu účastník konania nezískal aspoň dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa v znení neskorších predpisov. Týchto dvadsaťdva kalendárnych rokov nezískal ani po postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia pred 1. január 1984, preto bol priemerný osobný mzdový bod podľa druhej vety v znení neskorších predpisov vypočítaný z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov.

14. Osobné mzdové body v týchto kalendárnych rokoch sa zisťujú osobitne za každý kalendárny rok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie, a všeobecného vymeriavacieho základu. Prehľad hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je uvedený v osobnom liste, ktorý bol prílohou napadnutého rozhodnutia a je jeho neoddeliteľnou súčasťou.

15. Pretože účastník konania získal náhradnú dobu podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a preukázal dobu štúdia, ktorá sa hodnotí ako zamestnanie, v kalendárnom roku 1972 - 122 dní, v kalendárnom roku 1981 - 243 dní, v kalendárnom roku 1985 - 5 dní, v kalendárnom roku 1986 - 8 dní, v kalendárnom roku 1988 - 15 dní, v kalendárnom roku 1989 - 14 dní, v kalendárnom roku 1990 - 29 dní, v kalendárnom roku 1991 -7 dní, patrí mu za tieto obdobia pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je .

16. V rozhodujúcom období účastník konania úhrnom získal 3 490 dní dôchodkového poistenia, to znamená 9,5617 rokov dôchodkového poistenia podľa ;óds. 1

17. Podľa v znení neskorších predpisov sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 pripočíta v roku 2019 20 % z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu. Priemerný osobný mzdový bod, upravený podľa c. v znení neskorších predpisov, je 0,9783.

18. Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, k 21. júlu 2019, účastník konania získal 6 412 dm obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku je 17,5672 rokov dôchodkového poistenia.

19. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 21. júlu 2019 je 12,6657 EUR, a je určená ako súčin dôchodkovej hodnoty na rok 2018 11,9379 EUR a indexu 1,06096256, zaokrúhlená na štyri desatinné miesta nahor.

20. Suma starobného dôchodku, patriaca účastníkovi konania za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok, je 217,70 EUR mesačne. Suma starobného dôchodku bola určená podľa . Z. z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu (0,9783), obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dnu vzniku nároku na starobný dôchodok (17,5672) a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (12 6657) To znamená 0,9783 x 17,5672 x 12,6657 = 217,70 EUR mesačne. Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa a v znení neskorších predpisov zvyšuje odo dňa priznania dôchodku o 2,6 % mesačnej sumy dôchodku, teda o 8,70 EUR mesačne, na sumu 226,40 EUR mesačne. Starobný dôchodok je zvýšený o pevnú sumu zvýšenia, o 8,70 EUR mesačne, pretože táto suma je vyššia ako suma zvýšenia o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo predstavuje 5,70 EUR mesačne. Súčasne bol účastníkovi konania posúdený aj nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku odo dňa priznania starobného dôchodku podľa v znení . Osobné mzdové body v kalendárnych rokoch po roku 1992 sa zisťujú rovnakým spôsobom ako sa zisťujú osobné mzdové body na určenie priemerného osobného mzdového bodu.

21. Ku dňu, od ktorého účastník konania žiadal priznať starobný dôchodok, získal 6 412 dní dôchodkového poistenia, čo je podľa c. v znení neskorších predpisov 17 rokov a 207 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia.

22. Nakoľko účastník konania nezískal najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil jednu z podmienok nároku na zvýšenia sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, preto mu nevznikol nárok na zvýšenie starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku podľa v znení .

23. Na nárok na dôchodok boli účastníkovi konania započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladoch a na základe údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, ústredie. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia účastník konania nepreukázal ani v odvolacom konaní.

24. Námietka účastníka konania, že pri určení sumy starobného dôchodku nebol zohľadnený čl. 33 Dohovoru, nie je dôvodná.

25. Podľa obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podlá osobitného predpisu.

26. Podľa za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.

decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

27. V odvolacom konaní je preukázané rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo U.- C.-VZ-XX.XXX-X/XXXX z 15. júla 2011, že účastníkovi konania bol priznaný výsluhový dôchodok od 1. júna 2011 podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

28. Pre nárok na výsluhový dôchodok bola účastníkovi konania zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 1. októbra 1981 do 30. septembra 1982 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru od 1. apríla 1991 do 31. decembra 1999 v I. kategórii funkcií a doba služobného pomeru od 1. januára 2000 do 31. mája 2011 v III. pracovnej kategórii.

29. Pretože účastník konania získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, v súlade s a v znení sa doba služobného pomeru od 1. apríla 1991 do 31. mája 2011 a doba trvania základnej vojenskej služby od 1. októbra 1981 do 30. septembra 1982 nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto nebola účastníkovi konania na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy zhodnotená.

30. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, preukázané v odvolacom konaní, účastníkovi konania naďalej patrí starobný dôchodok v nezmenenej sume, a preto rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 2. októbra 2019 bola suma starobného dôchodku vypočítaná správne, v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení/zabezpečení.

31. Na základe vyššie uvedených skutočností generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podľa zhodnotil každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že odvolanie účastníka konania nie je dôvodné.

32. Vzhľadom na uvedené skutočnosti generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

II.

Žalobné dôvody

33. Včas podanou žalobou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej a zrušenia v celom rozsahu vrátenia veci na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

34. Žalobca konštatoval, že dňa 05.09.2019 požiadal žalovanú o priznanie starobného dôchodku. Žalovaná mu rozhodnutím zo dňa 02.10.2019 priznala starobný dôchodok od 21.07. 2019 v sume 226,40 Eur mesačne.

35. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, v ktorom namietal, že pri určení sumy starobného dôchodku nebol zohľadnený čl. 33 Dohovoru č. 128, keď z celkovej doby poistenia bola odpočítaná doba, ktorá mu bola zhodnotená na účely výsluhového dôchodku. Poukázal, že bol v služobnom pomere, kde ako príslušník polície na OR PZ Svidník od 01.04.1991 do 31.05.2011 vykonával rôzne funkcie policajta. Doba trvania tohto služobného pomeru mu v ničom nebola zohľadnená pri posudzovaní žiadosti o priznanie starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia od roku 1972 do roku 2011. V dôsledku takéhoto pochybenia žalovanej mu nebola správne ustálená a vyčíslená výška starobného dôchodku.

36. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 02.10.2019 rozhodol generálny riaditeľ žalovanej tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.

37. Žalobca poukázal, že rozhodnutie žalovanej je nezákonné, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva nesprávnej aplikácii relevantných noriem upravujúcich nárok žalobcu ako žiadateľa o priznaní starobného dôchodku so správnym v plnom rozsahu započítaným obdobím dôchodkového poistenia, pretože len takéto započítanie objektívne zakladá správne vyčíslenú výšku mesačného starobného dôchodku.

38. Podľa názoru žalobcu žalovaná pri rozhodovaní o mesačnej výške starobného dôchodku, pri zohľadňovaní a započítavaní obdobia dôchodkového poistenia postupovala v rozpore s prijatými metodickými pokynmi a usmernením, ktoré upravuje postup zamestnancov sekcie dôchodkového poistenia Sociálnej poisťovne v konaní o dôchodkovej dávke poistenca, ktorý vykonával zamestnanie v služobnom pomere vo funkcii zaradenej do 1. alebo 2. kategórie, a to aj s prihliadnutím na doterajšiu a ustálenú judikatúru najvyššieho súdu.

39. Žalobca zdôraznil, že po zohľadnení doby služby a osobných vymeriavacích základov dosiahnutých počas služby na vznik nároku na dôchodkovú dávku a určenie sumy dôchodkovej dávky podľa všeobecných právnych predpisov o sociálnom poistení je potrebné dôchodkovú dávku určiť v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č.. 128, a to podľa všeobecného právneho názoru NS SR (R 55/2011), ak bol poistencovi priznaný príspevok a tiež podľa právneho názoru NS SR (), ak bol poistencovi priznaný výsluhový dôchodok, podľa ktorého sa suma dôchodkovej dávky poistenca môže iba krátiť primerane k počtu skončených rokov doby služby rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku.

40. Žalobca následne citoval čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 a poukázal, že Sociálna poisťovňa je povinná po zohľadnení všetkých období dôchodkového poistenia a všetkých osobných vymeriavacích základov vypočítanú sumu dôchodkovej dávky znížiť o sumu zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy príspevku alebo výsluhového dôchodku za celé roky.

III.

Vyjadrenie žalovanej k žalobe

41. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 24.09.2020 k správnej žalobe zotrvala na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí. Nežiadala vo veci nariadiť pojednávanie a navrhla, aby správny súd žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

IV.

Replika žalobcu

42. K vyjadreniu žalovaného k žalobe zaslal žalobca repliku zo dňa 24.11.2020, v ktorej uviedol, že z obsahu vyjadrenia žalovaného nevyplývajú žiadne iné nové skutočnosti a tvrdenia, ktorými by žalovaný reagoval na obsah žaloby žalobcu. Žalovaná iba stroho sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov, uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa zo dňa 16.03.2020.

43. Argumentoval, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď. Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže právo na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci. Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná, čo konštatoval aj Ústavný súd vo svojich nálezoch, ktoré špecifikoval žalobca spisovými značkami. Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku SR charakter precedensu, ktorých by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty, ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie Vyššie uvedené skutočnosti tvorí obsah nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 12.11.2011.

V.

Duplika žalovanej

44. Žalovaná k replike žalobcu zaslala dupliku zo dňa 07.01.2021, v ktorej opätovne zotrvala na názore, že rozhodnutie generálneho riaditeľa vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, je vecne správne a zákonné.

45. Argumentovala, že poukázanie právneho zástupcu žalobcu na uznesenie Ústavného súdu SR č. IV. ÚS SR 499/2011-25 zo dňa 22. novembra 2011 je irelevantné. Námietku diskriminácie nemožno akceptovať z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že by vo vecne totožných prípadoch, to znamená o právach iných osôb v rovnakom postavení ako žalobca, žalovaná rozhodla inak. Postup, ktorý je v súlade so , resp. je predpokladaný, nemožno považovať za diskriminačný voči žalobcovi. Právny zástupca žalobcu neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne dospieť k záveru o predpojatosti, resp. o diskriminačnom správaní sa žalovanej alebo jej generálneho riaditeľa. Pokiaľ sa žalobca domnieva, že boli porušené jeho práva, ktoré mu zaručuje antidiskriminačný , má možnosť domáhať sa právnej ochrany podaním osobitnej žaloby podľa s. 2, 3 .

46. Žalovaná v závere dupliky uviedla, že sa pridržiava obsahu vyjadrenia k správnej žalobe zo dňa 24.09.2020 a opätovne žiadala, aby správny súd podľa správnu žalobu, ako nedôvodnú zamietol.

VI.

Skutkové a právne závery správneho súdu

47. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť (ďalej len „“).

48. Podľa , sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach.

49. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto .

50. Podľa , sociálnymi vecami sa na účely tohto rozumie rozhodovanie sociálnej poisťovne.

51. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

52. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

53. Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

a/ bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo oprávnený, c/ vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f/ skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

54. Podľa , veta prvá, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

55. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré im predchádzalo, vypočul prítomných účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo rozhodnutie žalovanej vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

56. Predmetom preskúmania je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava, ktorým podľa , a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala žalobcovi od 21. júla 2019 starobný dôchodok v sume 226,40 Eur mesačne. Žalovaná vychádzala zo skutočností, že ku dňu 21. júlu 2019, t.j. k veku 62 rokov žalobca získal 17 rokov a 207 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok dňa 21. júla 2019, pričom žalovaná dobu trvania výkonu vojenskej služby od 01. októbra 1981 do 30. septembra 1982 a dobu trvania služobného pomeru od 1. apríla 1991 do 31. mája 2011 nezhodnotila na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy, nakoľko žalobcovi bola práve táto doba trvania výkonu vojenskej služby a doba trvania služobného pomeru započítaná na nárok na výsluhový dôchodok.

57. Medzi žalovanou a žalobcom nie je sporné, či žalobca dosiahol dôchodkový vek, ale je sporná celková doba dôchodkového poistenia.

58. Z obsahu administratívneho spisu žalovanej je zrejmé, že žalobca v zmysle dosiahol vek 62 rokov veku dňa 21.01.2019 a dôchodkový vek podľa , dosiahol pripočítaním 60 kalendárnych mesiacov k veku 62 rokov dňa 21.07.2019. Ku dňu 21.07.2019 žalobca získal 17 rokov a 207 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienku nároku na starobný dôchodok dňa 21.07.2019. Žalovaná v rozhodnutí zo dňa 02.10.2019 podrobne uviedla sumu starobného dôchodku určenú podľa .

59. Nespornou je aj skutočnosť, že žalobca získal dobu dôchodkového poistenia aj v osobitnom systéme dôchodkového poistenia. Podľa rozhodnutia Ministerstva vnútra SR č. U.-C.-VZ-XX.XXX-X/XXXX zo dňa 15.júla 2011 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok od 01. júna 2011 podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov (ďalej len ). Na nárok na výsluhový dôchodok bola žalobcovi započítaná doba trvania výkonu vojenskej služby a doba trvania služobného pomeru v I. kategórií funkcií a v III. pracovnej kategórií. Pre výpočet výsluhového dôchodku žalobcu bola zhodnotená doba trvania služobného pomeru 21 rokov a 66 dní.

60. Podľa SR občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia, alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

61. Správny súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp. zn. zo dňa 29. októbra 2019, z ktorého vyplýva, že ...

„Základom pre posúdenie zákonnosti rozhodnutí žalovanej o nároku žalobcu na priznanie starobného dôchodku podľa o sociálnom poistení z dôvodu splnenia vekovej podmienky 62 rokov bolo potrebné riešiť výklad niektorých pojmov, upravených v o sociálnom poistení v spojitosti so zabránením diskriminácie.

Z právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia (zabezpečenia) rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia.

Kým o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne

zohľadnené; osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby).

Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok.

V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo žalovaná im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody, poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia.

Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ. Nová právna úprava, obsiahnutá v o sociálnom poistení tiež nemala za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia a vyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie znemožnilo pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa o sociálnom poistení zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa ustanovení o sociálnom poistení vo všeobecnom systéme tak, akoby poistenec bol poistený výlučne len za podmienok, uvedených v o sociálnom poistení, pričom tieto podmienky sú stanovené pre iné kategórie zamestnaní a akoby v ostatnom období nebol poistený vôbec.

V záujme vysvetlenia správnej aplikácie o sociálnom poistení aj v danej veci bolo preto potrebné skúmať pôsobnosť o sociálnom poistení na tých poistencov, ktorí boli v určitom období poistení v inom dôchodkovom systéme na Slovensku. Pri posudzovaní tejto skutočnosti treba vziať zreteľ aj na skutočnosť, že nesprávnou aplikáciou o sociálnom poistení dochádza k zhoršovaniu dôchodkového postavenia práve tých poistencov, ktorým v čase vzniku poistného vzťahu a aj počas jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia, a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom žalovanej sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas, a tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výška dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť je takýto postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa im len zvyšná časť dôchodku, zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom systéme.

Správne preto žalovaná musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme, následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby

poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať Sociálnu poisťovňu.

o sociálnom poistení nestotožňuje definíciu poistenca podľa o sociálnom poistení s úpravou poistenia a obdobia dôchodkového poistenia podľa a o sociálnom poistení. Ustanovenie o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, preto nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý dosiahol dôchodkový vek podľa o sociálnom poistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (nie dobu poistenia, vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme).

Úmyslom poskytnúť policajtom výsluhový dôchodok, resp. naďalej poskytovať dovtedy priznané výsluhové príspevky ako dávky, ktoré majú povahu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia až od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení).

Z čl. 19 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), ktorý bol Československou socialistickou republikou ratifikovaný dňa 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 Zbierky zákonov („Dohovor“) priamo vyplýva nárok na zachovanie starobného dôchodku po celú dobu sociálnej udalosti, teda počas celého života po prežití ustanoveného veku. Dohovor č. 128 má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok, a teda na jeho vykonanie nebolo potrebné prijať osobitný a sú priamo záväzné aj pre žalovanú.

Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na určenie výšky invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa až 45 a tak, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe odporkyňa poskytne dávku dôchodkového poistenia len za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a poistenca na jeho dôchodkových nárokoch neukráti.

Výsluhový dôchodok, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia podľa môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru.

Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky a to bez ohľadu na skutočnosť, v akom rozsahu a v akej kategórii funkcií bola doba výkonu služby hodnotená. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku. Záver žalovanej, že postup v súlade s čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach sa vzťahuje len na tie situácie, keď poistenec získal dobu služby v I. alebo II. kategórii funkcií v potrebnom rozsahu pre zachovanie nároku na zníženie dôchodkového veku, je preto mylný “.

62. Správny súd argumentuje, že žalovaná pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu na starobný dôchodok zohľadnila len prvú časť z citovaných ustanovení a o sociálnom poistení a nevysporiadala sa s dôsledkami skutočnosti, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa pri zhodnotení doby služby 21 rokov a 66 dní. Žalobca ( „vo všeobecnom systéme“ dôchodkového poistenia) ku dňu 21.07.2019 získal 17 rokov a 207 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok. Žalovaná však pre výšku starobného

dôchodku žalobcu nezohľadnila dobu trvania služobného pomeru, a to základnú vojenskú službu I. funkcií od 01.10.1981 do 30.09.1982;výkon služby policajta I. kategória funkcií od 01.04.1991 do 31.12.1999 a výkon služby policajt III. pracovná kategória od 01.01.2000 do 31.05.2011, čo odôvodnila tým, že dobu výkonu služobného pomeru bola zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok žalobcu, a táto doba služobného pomeru sa nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia v súlade s a .

63. Najvyšší súd SR k problematike poisteného obdobia vo vzťahu rozhodovania o nároku na starobný dôchodok pri zohľadnení dávok sociálneho zabezpečenia v starobe z osobitného systému zaujal stanovisko publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR.

64. V rozhodnutí publikovanom pod č. 83/2013 Zbierky najvyšší súd prijal stanovisko: „Priznanie výsluhového dôchodku podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15. augusta 2011 sp. zn. ).

65. Správny súd poukazuje tiež na zovšeobecnený právny názor najvyššieho súdu uvedený v rozhodnutí č. R 55/2011 zverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky: „Pri určení starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu považovanú za výsluhový dôchodok“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 28.10.2009).

66. Najvyšší súd SR vychádzajúc z vyššie prijatých stanovísk rozhodoval v obdobnej veci rozsudkom sp. zn. z 22. augusta 2012, v ktorom konštatoval, že „odporkyňa po zohľadnení všetkých období dôchodkového poistenia a všetkých osobných vymeriavacích základov mala povinnosť vypočítať sumu dôchodkovej dávky, ktorá by sa mala znížiť o sumu zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy príspevku alebo výsluhového dôchodku za celé roky poistenia, čo by zodpovedalo čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach uverejneného v Zbierke Za primerané (s odkazom na ) pritom označil také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.“

67. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej je v rozpore so o sociálnom poistení z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

68. V ďalšom konaní správny orgán pri rešpektovaní právneho názoru správneho súdu zohľadní pri svojej rozhodovacej činnosti právne názory najvyššej súdnej inštancie vyplývajúce z jej doterajšej rozhodovacej činnosti v obdobných veciach a vysporiada sa s otázkou, či do celkovej doby dôchodkového poistenia u žalobcu po dosiahnutí dôchodkového veku má byť zohľadnená aj doba jeho poistenia v osobitnom systéme dôchodkového poistenia. Následne opätovne rozhodne o výške sumy starobného dôchodku žalobcu.

69. Žalovaná je povinná v súlade s v odôvodnení nového rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

70. Podľa SR nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je porušením ústavného práva navrhovateľa na súdny prieskum, rozhodnutia správneho orgánu podľa SR, nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutého na jeho právach odopiera možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, a preto nie je možné označiť napadnuté rozhodnutie ako spravodlivé.

71. Náležité odôvodnenie rozhodnutia (tak súdu, ako aj orgánu verejnej správy) je súčasťou práva účastníka na spravodlivý proces v zmysle SR. V danej súvislosti správny súd upriamuje pozornosť na to, že problematike týkajúcej sa povinnosti súdu, ako aj orgánu verejnej správy náležite zdôvodniť svoje rozhodnutie venoval značnú pozornosť vo svojej judikatúre aj Ústavný súd SR - napr. v náleze č. sp. zn. , , , , , , , . V súvislosti s problematikou odôvodnenia rozhodnutia súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 28. februára 2017, v ktorom ústavný súd konštatoval, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania, čo jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu síce nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, , Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

72. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa v spojení s tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanej. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote 1 mesiaca dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove ( v spojení s ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa a ; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).