Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9So/214/2008

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Ľubice Filovej

v právnej veci navrhovateľa JUDr. J. J., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul.

29. augusta č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok, na odvolanie odporkyne proti rozsudku

Krajského súdu v Trnave z 19. augusta 2008, č.k. -38, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 19. augusta

2008, č.k. -38, p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zrušil rozhodnutie odporkyne číslo X. z 20. apríla

2007, ktorým podľa a a od

20. januára 2004 priznala navrhovateľovi starobný dôchodok v sume 9 494 Sk a tento ďalej

zvýšila na 11 776 Sk. Uvedeným rozhodnutím do doby zamestnania na nárok na starobný

dôchodok nebola s poukazom na zahrnutá doba profesionálnej

služby v ozbrojených zboroch v rozsahu 15 rokov a 120 dní. Odporkyňa zdôraznila, že

navrhovateľovi bol od 1.októbra 1983 priznaný príspevok za službu podľa § 110 a § 111

, ktorý bol v nasledujúcich rokoch upravovaný a valorizovaný v súlade

s osobitnými predpismi a dňom 1.júla 2002 bol v zmysle

prekvalifikovany na výsluhový dôchodok; doba výkonu základnej vojenskej služby a doba

služobného pomeru od 1. júna 1968 do 30. septembra 1983 boli zhodnotené na nárok a výšku

výsluhového dôchodku, táto dávka sa vypláca z príspevkov sociálneho poistenia v zmysle §

95 ako výsluhová dávka, preto nie je možné tieto doby zohľadniť pre

nárok na starobný dôchodok ( ). Odporkyňa uviedla, že týmto

realizovala rozsudok Najvyššieho súdu z 20. júla 2006.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že prvé rozhodnutie o žiadosti o starobný dôchodok

krajský súd rozsudkom z 11. januára 2005, sp.zn. potvrdil, najvyšší súd však

rozsudkom sp.zn. z 20. júla 2006 zmenil rozsudok krajského súdu a rozhodnutie

odporkyne zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie, keď skonštatoval, že príspevok

za službu priznaný podľa a nasl. prekvalifikovaný na výsluhový

dôchodok v zmysle nie je starobným dôchodkom, ani

dôchodkom za výsluhu rokov, aj keď sa od účinnosti posudzuje ako

výsluhový dôchodok. Právna úprava, podľa ktorej táto dávka nemá byť zhodnotená

v dôchodkovej dávke dvakrát, však nemôže znamenať stanovenie iných (menej výhodných)

podmienok pre posúdenie vzniku, trvania a výšky nároku na starobný dôchodok. Výsluhový

dôchodok je špeciálna dávka dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov,

ktorá spomedzi všetkých dôb zamestnaní umožňuje zohľadniť len dobu výkonu služby.

Na druhej strane starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok je všeobecná dávka

dôchodkového zabezpečenia, nárok na ktorú vznikal za podmienok uvedených v § 20 a nasl.

zákona o sociálnom zabezpečení; výsluhový dôchodok a starobný dôchodok, resp. pomerný

starobný dôchodok nie sú dôchodky toho istého druhu a nemôže z hľadiska výsluhového

dôchodku na jednej strane a starobného dôchodku, resp. pomerného starobného dôchodku

na druhej strane dôjsť k takému postupu, pri ktorom by bolo možné ľubovoľne zamieňať

podmienky pre vznik alebo trvanie nároku na tieto dávky. Na navrhovateľa sa nemôže

vzťahovať ustanovenie , pretože toto sa nevzťahuje

na prípady, v ktorých sa štátna dávka poskytovaná ako náhrada za dobu služby po skončení

služobného pomeru posudzuje ako výsluhový dôchodok, ale sama výsluhovým dôchodkom

pôvodne nebola. Odporkyňa mala posúdiť samostatný nárok na starobný dôchodok okrem

iného aj z hľadiska podmienok jeho vzniku, trvania a výšky so zreteľom na dobu

profesionálnej služby započítanej v inom systému sociálneho zabezpečenia.

Krajský súd odporkyni vytkol, že nerešpektovala vyslovený názor najvyššieho súdu

( ), ktorý jej v predchádzajúcom konaní uložil posúdiť samostatný nárok

na starobný dôchodok so zreteľom na dobu profesionálnej služby započítanú v inom systéme

sociálneho zabezpečenia. S poukazom na uviedol, že

za prijateľný je možné považovať len taký výklad zákonných ustanovení upravujúcich otázku

nároku na starobný dôchodok, ktorý nebude viesť k neodôvodnenému rozdielu v starobnom

zabezpečení osoby, ktorá vykonávala službu v ozbrojených zložkách, v porovnaní s inými

občanmi, ktorí službu v ozbrojenej zložke nevykonávali. Uviedol, že v ďalšom konaní bude

povinnosťou odporkyne posúdiť samostatný nárok na starobný dôchodok so zreteľom

na dobu profesionálnej služby započítanú v inom systéme sociálneho zabezpečenia,

zvážiť, či aplikáciou § 60 ods. 2 nedôjde k preukázateľnej diskriminácii poistenca, ktorá sa

prejaví rozdielom vo výške dôchodkovej dávky oproti iným poistencom, ktorí dávku

zabezpečenia z osobitného systému dôchodkového poistenia nepoberajú a vysporiadať sa

s námietkou, že použitie tohto ustanovenia je prípustné len za situácie, že výsluhový dôchodok

bol ako taký priznaný od počiatku a nedošlo k prekvalifikovaniu pôvodne priznanej inej

dávky na výsluhový dôchodok, porovnať výšku takto stanoveného dôchodku a aj

s prihliadnutím na poberaný výsluhový dôchodok zdôvodniť zákonnosť priznanej dávky

s ohľadom na zákaz diskriminácie ( ).

Rozsudok krajského súdu napadla odporkyňa včas podaným odvolaním. Poukázala

na to, že na základe dokazovania, vykonaného v súlade so stanoviskom najvyššieho súdu

vysloveným v rozsudku sp.zn. , vzhľadom na zhodnotenie doby výkonu základnej

vojenskej služby od 1. septembra 1961 do 25. septembra 1963 a doby služobného pomeru

od 1. júna 1968 do 30. septembra 1983 pre nárok a výšku výsluhového dôchodku,

t.j. z dôvodu, že profesionálnu službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový

dôchodok podľa , v súlade s túto

dobu nezapočítala do doby zamestnania potrebnej na nárok na starobný dôchodok. Nie je

rozhodujúcou skutočnosťou, či navrhovateľovi bol priznaný výsluhový príspevok, ktorý sa

považuje za výsluhový dôchodok, alebo mu bol od začiatku priznaný výsluhový dôchodok.

Právny názor krajského súdu, podľa ktorého je potrebné posúdiť samostatný nárok

na starobný dôchodok so zreteľom na dobu profesionálnej služby započítanú v inom systéme

sociálneho zabezpečenia, porovnať výšku takto stanoveného dôchodku aj s prihliadnutím

na poberanú dávku výsluhového dôchodku a zdôvodniť zákonnosť priznanej dávky

s ohľadom na vyriešenie otázky zákazu diskriminácie nevychádza z príslušných ustanovení

zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ba práve naopak je v priamom

rozpore s nimi (§ 21 ods. 3). Krajský súd neuviedol ustanovenie, z ktorého vyplýva odporkyni

povinnosť porovnať výšku stanoveného dôchodku aj s prihliadnutím na poberanú dávku

výsluhového dôchodku a neuviedol ustanovenie, z ktorého vyplýva spôsob vykonania

porovnania. Rozhodnutie krajského súdu preto neobsahuje žiadne relevantné právne

odôvodnenie. Z uvedených dôvodov odporkyňa žiadala, aby odvolací súd rozsudok krajského

súdu zmenil a rozhodnutie odporkyne potvrdil.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne poukázal na to, že posúdiť práva

bývalých členov ozbrojených síl a ozbrojených zborov podľa , ktorým

bola skrátená doba pre vznik nároku na výsluhový dôchodok z 20 rokov služby na 15 rokov,

by bolo možné iba vtedy, ak by tento zákon bol pre nositeľa takého práva priaznivejší. Tento

zákon je po stránke právnej záväznosti účinný iba vo vzťahu k tým príslušníkom ozbrojených

síl a ozbrojených zborov, ktorí v čase nadobudnutia jeho účinnosti vykonávali aktívnu službu

po dobu požadovanú pre priznanie nároku na výsluhový dôchodok, alebo vo vzťahu k tým,

ktorí ju síce v uvedenej dobe nevykonávali, ale o taký dôchodok požiadali. Postupom

odporkyne bol ukrátený na výške dôchodku o sumu viac ako 3 000,- Sk mesačne, o ktorú je

súbeh výsluhového dôchodku s dôchodkom priznaným Sociálnou poisťovňou nižší ako

dôchodok osôb, ktoré službu v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch nevykonávali.

Závažným spôsobom bolo porušené aj ustanovenie SR (zákaz diskriminácie

pre výkon povolania). Počas služby príslušníka ZNB bol 5 509 dní zaradený v I. dôchodkovej

kategórií a 91 dní v II. dôchodkovej kategórií. Nie je zrejmé, prečo by mal niesť za takúto

službu finančné straty na dôchodku oproti osobám, ktoré službu nevykonávali. Navrhovateľ

žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o priznaní

starobného dôchodku, pre výšku ktorého odporkyňa navrhovateľovi opätovne nezhodnotila

dobu profesionálnej služby, odvolávajúc sa na v spojení

a

Odvolací súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, že odporkyňa v novom konaní

o žiadosti o starobný dôchodok nerešpektovala právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, vyslovený v rozsudku z 20.júla 2007, sp.zn.5 So 28/2005, hoci ním bola a je

viazaná ( ), čo samo o sebe bolo dôvodom na potvrdenie rozsudku

krajského súdu.

Navrhovateľ, narodený 9. októbra 1942, požiadal o priznanie starobného dôchodku

od 20. januára 2004.

Medzi účastníkmi nie je sporné, že navrhovateľ vykonával profesionálnu službu

policajta viac ako 15 rokov a po jej skončení dňom 30. septembra 1983 mu bol od 1. októbra

1983 priznaný príspevok za službu podľa a (ďalej len

„príspevok za službu“).

Podľa príspevky za službu, na ktoré vznikol

nárok podľa až 114 o služobnom pomere príslušníkov Zboru

národnej bezpečnosti v znení neskorších predpisov od 1. januára 1971 do 9. marca 1992

a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa

tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a zvyšujú sa od tohto dňa o 2%

tejto výšky za každý skončený rok trvania služobného pomeru.

Pokiaľ zákonodarca použil termín „považuje sa“, potom podľa názoru odvolacieho

súdu tento termín treba vykladať tak, že príspevok za službu uvedený v § 124 ods. 4 zák.č.

nie je výsluhovým dôchodkom podľa a nasl. ,

iba sa za taký považuje. Úmyslom zákonodarcu tu zrejme bolo zabezpečiť ďalšie

poskytovanie dávok výsluhového zabezpečenia, ktoré nepozná a ktoré

neprevzal z predchádzajúcich právnych predpisov, týkajúcich sa výsluhového zabezpečenia

policajtov. Tomuto záveru nasvedčujú aj prechodné ustanovenia

Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky a § 284 ods. 2

o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej

informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej

polície, v zmysle ktorých príspevok za službu sa považoval za príspevok za službu podľa

, resp. za výsluhový príspevok podľa .

Podľa o služobnom pomere príslušníkov Zboru

národnej bezpečnosti v spojení s a v spojení s

ods. 2 a pred účinnosťou nárok

na príspevok za službu (výsluhový príspevok) patril najdlhšie do dosiahnutia 60 rokov veku,

t.j. veku potrebného pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods.1 písm. e/ zákona

č. o sociálnom zabezpečení.

V tejto súvislosti treba zdôrazniť aj tú skutočnosť, že navrhovateľ ukončil výkon

služby policajta v roku 1983 a že určenie výšky príspevku za službu (

Zb.) je rozdielne od spôsobu stanovenia výšky výsluhového dôchodku (

Z.z.).

Z dôvodovej správy k návrhu vyplýva, že úmyslom

zákonodarcu (§ 137 ods. 1 písm. b/) bolo založiť nárok na výsluhový dôchodok najneskôr

ku dňu splnenia vekovej podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok všeobecnými

predpismi o sociálnom zabezpečení (poistení).

bolo s účinnosťou od 1.júla 2003 novelizované ustanovenie

Podľa v znení profesionálnemu

vojakovi sa do doby zamestnania potrebnej na nárok na starobný dôchodok nezapočítava

profesionálna služba, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový

dôchodok alebo ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol

priznaný invalidný výsluhový dôchodok.

Vzhľadom na vyššie uvedený záver, že príspevok za službu sa za výsluhový dôchodok

iba považuje, podľa názoru odvolacieho súdu nie je rozumný dôvod, pre ktorý by odporkyňa

pri posudzovaní nároku navrhovateľa na starobný dôchodok mala použiť ustanovenie § 21

ods. 3

Z dôvodovej správy k vyplýva záver, že zámerom

zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných

predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) výsluhový dôchodok i dávky výsluhového

zabezpečenia považované za výsluhový dôchodok podľa plnili

funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia)

vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru ako dávka sociálneho zabezpečenia

existujúca či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok

dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení

(poistení)).

Súčasne zámerom zabezpečiť, aby

pomerná výška výsluhového dôchodku bola vyššia ako keby policajtom bola doba

profesionálnej služby hodnotená len vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Z toho

teda vyplýva záver, že úmyslom zákonodarcu bolo, aby súčet výsluhového dôchodku

a starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia bol vyšší, resp. aspoň

rovnaký ako suma starobného dôchodku poistenca, ktorý mal všetky doby zamestnania

hodnotené len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia).

Odvolací súd poukazuje aj na to, že v zmysle článku 33 ods. 2 Dohovoru

o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č.128), vyhláseného v Zbierke zákonov

pod č. (ďalej len „“) ak má alebo ak by mala inak chránená osoba

nárok na dávku ustanovenú v tomto a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho

zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť (prežitie ustanoveného veku), môžu sa dávky podľa

tohto krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu

za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

Z článku 33 ods. 2 podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že v prípade

súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému

sociálneho poistenia (zabezpečenia) je v zmysle možné starobný dôchodok

zo všeobecného systému iba krátiť a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového

dôchodku (príspevku za službu považovaného za výsluhový dôchodok).

Príspevok za službu ako dávka sociálneho zabezpečenia považovaný za výsluhový

dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom

poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho

poistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru. Odvolací súd

vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že na účely stanovenia výšky starobného

dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely

príspevku za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu

starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový

dôchodok.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil ( ).

V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne o nároku navrhovateľa na starobný

dôchodok od 20. januára 2004 rozhodnúť znovu, pričom na účely stanovenia výšky

starobného dôchodku do doby dôchodkového poistenia navrhovateľa započíta aj doby,

hodnotené na účely príspevku za službu a až po takom stanovení výšky starobného dôchodku

bude môcť starobný dôchodok krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe

služby, maximálne však o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené

vo výroku tohto rozsudku, lebo úspešný navrhovateľ také trovy neuplatnil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. októbra 2009

JUDr. Viera Nevedelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová