Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 176 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (207)08e/369645.5f9faf.pdf
PDF · 165.07 KB
No categories available
9So/214/2008
Legal thesis Official
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Ľubice Filovej
v právnej veci navrhovateľa JUDr. J. J., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul.
29. augusta č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok, na odvolanie odporkyne proti rozsudku
Krajského súdu v Trnave z 19. augusta 2008, č.k. 38Sd/125/2007-38, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 19. augusta
2008, č.k. 38Sd/125/2007-38, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd zrušil rozhodnutie odporkyne číslo X. z 20. apríla
2007, ktorým podľa § 21 zák.č. 100/1988 Zb. a § 259 a § 261 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. od
20. januára 2004 priznala navrhovateľovi starobný dôchodok v sume 9 494 Sk a tento ďalej
zvýšila na 11 776 Sk. Uvedeným rozhodnutím do doby zamestnania na nárok na starobný
dôchodok nebola s poukazom na § 21 ods.3 zák.č. 100/1988 Zb. zahrnutá doba profesionálnej
služby v ozbrojených zboroch v rozsahu 15 rokov a 120 dní. Odporkyňa zdôraznila, že
navrhovateľovi bol od 1.októbra 1983 priznaný príspevok za službu podľa § 110 a § 111
zák.č. 100/1970 Zb., ktorý bol v nasledujúcich rokoch upravovaný a valorizovaný v súlade
s osobitnými predpismi a dňom 1.júla 2002 bol v zmysle § 124 ods. 4 zák.č. 328/2002 Z.z.
prekvalifikovany na výsluhový dôchodok; doba výkonu základnej vojenskej služby a doba
služobného pomeru od 1. júna 1968 do 30. septembra 1983 boli zhodnotené na nárok a výšku
výsluhového dôchodku, táto dávka sa vypláca z príspevkov sociálneho poistenia v zmysle §
95 zák.č. 328/2002 Z.z. ako výsluhová dávka, preto nie je možné tieto doby zohľadniť pre
nárok na starobný dôchodok (§ 21 ods. 3 zák.č. 100/1988 Zb.). Odporkyňa uviedla, že týmto
realizovala rozsudok Najvyššieho súdu 3 So 28/2005 z 20. júla 2006.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že prvé rozhodnutie o žiadosti o starobný dôchodok
krajský súd rozsudkom z 11. januára 2005, sp.zn. 36Sd/76/2004 potvrdil, najvyšší súd však
rozsudkom sp.zn. 5 So 28/2005 z 20. júla 2006 zmenil rozsudok krajského súdu a rozhodnutie
odporkyne zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie, keď skonštatoval, že príspevok
za službu priznaný podľa § 110 a nasl. zák. č. 100/1970 Zb. prekvalifikovaný na výsluhový
dôchodok v zmysle § 120 ods. 4 zák. č. 328/2002 Z.z. nie je starobným dôchodkom, ani
dôchodkom za výsluhu rokov, aj keď sa od účinnosti zák. č. 222/2003 Z.z. posudzuje ako
výsluhový dôchodok. Právna úprava, podľa ktorej táto dávka nemá byť zhodnotená
v dôchodkovej dávke dvakrát, však nemôže znamenať stanovenie iných (menej výhodných)
podmienok pre posúdenie vzniku, trvania a výšky nároku na starobný dôchodok. Výsluhový
dôchodok je špeciálna dávka dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov,
ktorá spomedzi všetkých dôb zamestnaní umožňuje zohľadniť len dobu výkonu služby.
Na druhej strane starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok je všeobecná dávka
dôchodkového zabezpečenia, nárok na ktorú vznikal za podmienok uvedených v § 20 a nasl.
zákona o sociálnom zabezpečení; výsluhový dôchodok a starobný dôchodok, resp. pomerný
starobný dôchodok nie sú dôchodky toho istého druhu a nemôže z hľadiska výsluhového
dôchodku na jednej strane a starobného dôchodku, resp. pomerného starobného dôchodku
na druhej strane dôjsť k takému postupu, pri ktorom by bolo možné ľubovoľne zamieňať
podmienky pre vznik alebo trvanie nároku na tieto dávky. Na navrhovateľa sa nemôže
vzťahovať ustanovenie § 21 ods. 3 zák. č. 100/1988 Zb., pretože toto sa nevzťahuje
na prípady, v ktorých sa štátna dávka poskytovaná ako náhrada za dobu služby po skončení
služobného pomeru posudzuje ako výsluhový dôchodok, ale sama výsluhovým dôchodkom
pôvodne nebola. Odporkyňa mala posúdiť samostatný nárok na starobný dôchodok okrem
iného aj z hľadiska podmienok jeho vzniku, trvania a výšky so zreteľom na dobu
profesionálnej služby započítanej v inom systému sociálneho zabezpečenia.
Krajský súd odporkyni vytkol, že nerešpektovala vyslovený názor najvyššieho súdu
(§ 250r O.s.p.), ktorý jej v predchádzajúcom konaní uložil posúdiť samostatný nárok
na starobný dôchodok so zreteľom na dobu profesionálnej služby započítanú v inom systéme
sociálneho zabezpečenia. S poukazom na čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky uviedol, že
za prijateľný je možné považovať len taký výklad zákonných ustanovení upravujúcich otázku
nároku na starobný dôchodok, ktorý nebude viesť k neodôvodnenému rozdielu v starobnom
zabezpečení osoby, ktorá vykonávala službu v ozbrojených zložkách, v porovnaní s inými
občanmi, ktorí službu v ozbrojenej zložke nevykonávali. Uviedol, že v ďalšom konaní bude
povinnosťou odporkyne posúdiť samostatný nárok na starobný dôchodok so zreteľom
na dobu profesionálnej služby započítanú v inom systéme sociálneho zabezpečenia,
zvážiť, či aplikáciou § 60 ods. 2 nedôjde k preukázateľnej diskriminácii poistenca, ktorá sa
prejaví rozdielom vo výške dôchodkovej dávky oproti iným poistencom, ktorí dávku
zabezpečenia z osobitného systému dôchodkového poistenia nepoberajú a vysporiadať sa
s námietkou, že použitie tohto ustanovenia je prípustné len za situácie, že výsluhový dôchodok
bol ako taký priznaný od počiatku a nedošlo k prekvalifikovaniu pôvodne priznanej inej
dávky na výsluhový dôchodok, porovnať výšku takto stanoveného dôchodku a aj
s prihliadnutím na poberaný výsluhový dôchodok zdôvodniť zákonnosť priznanej dávky
s ohľadom na zákaz diskriminácie (čl.12 Ústavy).
Rozsudok krajského súdu napadla odporkyňa včas podaným odvolaním. Poukázala
na to, že na základe dokazovania, vykonaného v súlade so stanoviskom najvyššieho súdu
vysloveným v rozsudku sp.zn. 5So 28/05, vzhľadom na zhodnotenie doby výkonu základnej
vojenskej služby od 1. septembra 1961 do 25. septembra 1963 a doby služobného pomeru
od 1. júna 1968 do 30. septembra 1983 pre nárok a výšku výsluhového dôchodku,
t.j. z dôvodu, že profesionálnu službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový
dôchodok podľa § 38 zák.č. 328/2002 Z.z., v súlade s § 21 ods. 3 zák.č.100/1988 Zb. túto
dobu nezapočítala do doby zamestnania potrebnej na nárok na starobný dôchodok. Nie je
rozhodujúcou skutočnosťou, či navrhovateľovi bol priznaný výsluhový príspevok, ktorý sa
považuje za výsluhový dôchodok, alebo mu bol od začiatku priznaný výsluhový dôchodok.
Právny názor krajského súdu, podľa ktorého je potrebné posúdiť samostatný nárok
na starobný dôchodok so zreteľom na dobu profesionálnej služby započítanú v inom systéme
sociálneho zabezpečenia, porovnať výšku takto stanoveného dôchodku aj s prihliadnutím
na poberanú dávku výsluhového dôchodku a zdôvodniť zákonnosť priznanej dávky
s ohľadom na vyriešenie otázky zákazu diskriminácie nevychádza z príslušných ustanovení
zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ba práve naopak je v priamom
rozpore s nimi (§ 21 ods. 3). Krajský súd neuviedol ustanovenie, z ktorého vyplýva odporkyni
povinnosť porovnať výšku stanoveného dôchodku aj s prihliadnutím na poberanú dávku
výsluhového dôchodku a neuviedol ustanovenie, z ktorého vyplýva spôsob vykonania
porovnania. Rozhodnutie krajského súdu preto neobsahuje žiadne relevantné právne
odôvodnenie. Z uvedených dôvodov odporkyňa žiadala, aby odvolací súd rozsudok krajského
súdu zmenil a rozhodnutie odporkyne potvrdil.
Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne poukázal na to, že posúdiť práva
bývalých členov ozbrojených síl a ozbrojených zborov podľa zákona č. 328/2002 Z.z., ktorým
bola skrátená doba pre vznik nároku na výsluhový dôchodok z 20 rokov služby na 15 rokov,
by bolo možné iba vtedy, ak by tento zákon bol pre nositeľa takého práva priaznivejší. Tento
zákon je po stránke právnej záväznosti účinný iba vo vzťahu k tým príslušníkom ozbrojených
síl a ozbrojených zborov, ktorí v čase nadobudnutia jeho účinnosti vykonávali aktívnu službu
po dobu požadovanú pre priznanie nároku na výsluhový dôchodok, alebo vo vzťahu k tým,
ktorí ju síce v uvedenej dobe nevykonávali, ale o taký dôchodok požiadali. Postupom
odporkyne bol ukrátený na výške dôchodku o sumu viac ako 3 000,- Sk mesačne, o ktorú je
súbeh výsluhového dôchodku s dôchodkom priznaným Sociálnou poisťovňou nižší ako
dôchodok osôb, ktoré službu v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch nevykonávali.
Závažným spôsobom bolo porušené aj ustanovenie čl. 12 ústavy SR (zákaz diskriminácie
pre výkon povolania). Počas služby príslušníka ZNB bol 5 509 dní zaradený v I. dôchodkovej
kategórií a 91 dní v II. dôchodkovej kategórií. Nie je zrejmé, prečo by mal niesť za takúto
službu finančné straty na dôchodku oproti osobám, ktoré službu nevykonávali. Navrhovateľ
žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok krajského súdu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o priznaní
starobného dôchodku, pre výšku ktorého odporkyňa navrhovateľovi opätovne nezhodnotila
dobu profesionálnej služby, odvolávajúc sa na § 21 ods. 3 zákona č.100/1988 Zb. v spojení
§ 259 a § 261 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, že odporkyňa v novom konaní
o žiadosti o starobný dôchodok nerešpektovala právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, vyslovený v rozsudku z 20.júla 2007, sp.zn.5 So 28/2005, hoci ním bola a je
viazaná (§ 250ja ods. 4 OSP), čo samo o sebe bolo dôvodom na potvrdenie rozsudku
krajského súdu.
Navrhovateľ, narodený 9. októbra 1942, požiadal o priznanie starobného dôchodku
od 20. januára 2004.
Medzi účastníkmi nie je sporné, že navrhovateľ vykonával profesionálnu službu
policajta viac ako 15 rokov a po jej skončení dňom 30. septembra 1983 mu bol od 1. októbra
1983 priznaný príspevok za službu podľa § 110 a § 111 zákona č.100/1970 Zb. (ďalej len
„príspevok za službu“).
Podľa § 124 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z. príspevky za službu, na ktoré vznikol
nárok podľa § 110 až 114 zákona č. 100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Zboru
národnej bezpečnosti v znení neskorších predpisov od 1. januára 1971 do 9. marca 1992
a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa
tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a zvyšujú sa od tohto dňa o 2%
tejto výšky za každý skončený rok trvania služobného pomeru.
Pokiaľ zákonodarca použil termín „považuje sa“, potom podľa názoru odvolacieho
súdu tento termín treba vykladať tak, že príspevok za službu uvedený v § 124 ods. 4 zák.č.
328/2002 Z.z. nie je výsluhovým dôchodkom podľa § 38 a nasl. zákona č. 328/2002 Z.z.,
iba sa za taký považuje. Úmyslom zákonodarcu tu zrejme bolo zabezpečiť ďalšie
poskytovanie dávok výsluhového zabezpečenia, ktoré zákon č. 328/2002 Z.z. nepozná a ktoré
neprevzal z predchádzajúcich právnych predpisov, týkajúcich sa výsluhového zabezpečenia
policajtov. Tomuto záveru nasvedčujú aj prechodné ustanovenia § 156 ods. 6 zák. č. 410/1991
Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky a § 284 ods. 2
zákona č.73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej
polície, v zmysle ktorých príspevok za službu sa považoval za príspevok za službu podľa
zák.č. 410/1991 Zb., resp. za výsluhový príspevok podľa zák.č. 73/1998 Z.z..
Podľa § 110 ods. 4 zákona č. 100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Zboru
národnej bezpečnosti v spojení s § 156 ods. 6 zákona č. 410/1991 Zb. a v spojení s § 284
ods. 2 a § 210 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. pred účinnosťou zákona č. 328/2002 Z.z. nárok
na príspevok za službu (výsluhový príspevok) patril najdlhšie do dosiahnutia 60 rokov veku,
t.j. veku potrebného pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods.1 písm. e/ zákona
č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.
V tejto súvislosti treba zdôrazniť aj tú skutočnosť, že navrhovateľ ukončil výkon
služby policajta v roku 1983 a že určenie výšky príspevku za službu (§ 111 zák.č. 100/1970
Zb.) je rozdielne od spôsobu stanovenia výšky výsluhového dôchodku (§ 39 zák.č. 328/2002
Z.z.).
Z dôvodovej správy k návrhu zákona č. 328/2002 Z.z. vyplýva, že úmyslom
zákonodarcu (§ 137 ods. 1 písm. b/) bolo založiť nárok na výsluhový dôchodok najneskôr
ku dňu splnenia vekovej podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok všeobecnými
predpismi o sociálnom zabezpečení (poistení).
Zákonom č.222/2003 Z.z. bolo s účinnosťou od 1.júla 2003 novelizované ustanovenie
§ 21 ods. 3 zák.č. 100/1988 Zb.
Podľa § 21 ods. 3 zákona č.100/1988 Zb. v znení zák.č.222/2003 Z.z. profesionálnemu
vojakovi sa do doby zamestnania potrebnej na nárok na starobný dôchodok nezapočítava
profesionálna služba, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový
dôchodok alebo ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol
priznaný invalidný výsluhový dôchodok.
Vzhľadom na vyššie uvedený záver, že príspevok za službu sa za výsluhový dôchodok
iba považuje, podľa názoru odvolacieho súdu nie je rozumný dôvod, pre ktorý by odporkyňa
pri posudzovaní nároku navrhovateľa na starobný dôchodok mala použiť ustanovenie § 21
ods. 3 zák.č. 100/1988 Zb.
Z dôvodovej správy k zákonu č. 222/2002 Z.z. vyplýva záver, že zámerom
zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných
predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) výsluhový dôchodok i dávky výsluhového
zabezpečenia považované za výsluhový dôchodok podľa § 124 zák.č. 328/2002 Z.z. plnili
funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia)
vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru ako dávka sociálneho zabezpečenia
existujúca či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok
dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení
(poistení)).
Súčasne zámerom zákonodarcu bolo zákonom č. 328/2002 Z.z. zabezpečiť, aby
pomerná výška výsluhového dôchodku bola vyššia ako keby policajtom bola doba
profesionálnej služby hodnotená len vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Z toho
teda vyplýva záver, že úmyslom zákonodarcu bolo, aby súčet výsluhového dôchodku
a starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia bol vyšší, resp. aspoň
rovnaký ako suma starobného dôchodku poistenca, ktorý mal všetky doby zamestnania
hodnotené len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia).
Odvolací súd poukazuje aj na to, že v zmysle článku 33 ods. 2 Dohovoru
o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č.128), vyhláseného v Zbierke zákonov
pod č. 416/1991 Zb. (ďalej len „Dohovor“) ak má alebo ak by mala inak chránená osoba
nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho
zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť (prežitie ustanoveného veku), môžu sa dávky podľa
tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu
za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
Z článku 33 ods. 2 Dohovoru podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že v prípade
súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému
sociálneho poistenia (zabezpečenia) je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok
zo všeobecného systému iba krátiť a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového
dôchodku (príspevku za službu považovaného za výsluhový dôchodok).
Príspevok za službu ako dávka sociálneho zabezpečenia považovaný za výsluhový
dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom
poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho
poistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru. Odvolací súd
vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že na účely stanovenia výšky starobného
dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely
príspevku za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu
starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový
dôchodok.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil (§ 219 OSP).
V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne o nároku navrhovateľa na starobný
dôchodok od 20. januára 2004 rozhodnúť znovu, pričom na účely stanovenia výšky
starobného dôchodku do doby dôchodkového poistenia navrhovateľa započíta aj doby,
hodnotené na účely príspevku za službu a až po takom stanovení výšky starobného dôchodku
bude môcť starobný dôchodok krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe
služby, maximálne však o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku, lebo úspešný navrhovateľ také trovy neuplatnil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. októbra 2009
JUDr. Viera Nevedelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová