Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Sa-17-2020.pdf
PDF · 141.36 KB
Case nature
Area
Subarea
4Sa/17/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci žalobcu ThDr. Mgr. P. T., bytom Ul. 8. mája XXX/XX, Q., právne zastúpený JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom so sídlom Bratislava, Račianska 66, proti žalovanej Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 15.06.2020 č. XXX XXX XXXX 0 a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 25.02.2020 č. XXX XXX XXXX 0- I. na základe správnej žaloby v sociálnych veciach takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 15. júna 2020 číslo: XXX XXX XXXX 0 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 25. februára 2020 číslo: XXX XXX XXXX 0 - I. a vracia vec žalovanej na ďalšie konanie.
P r i z n á v a žalobcovi nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanej. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
I.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 15.06.2020 generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“) odvolanie ThDr. Mgr. P. T. (účastník konania, žalobca) podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 25.02.2020 č. XXX XXX XXXX 0 - I. vo veci priznania starobného dôchodku zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.
2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citoval ustanovenie § 218 ods. 1 a 2 zákona a poukázal, že Sociálna poisťovňa, ústredie na základe žiadosti účastníka konania o starobný dôchodok spísaný v Sociálnej poisťovni, pobočke Svidník dňa 05.12.2019 rozhodla podľa § 65, § 82 a § 293dx zákona tak, že od 05.12.2019 priznala účastníkovi konania starobný dôchodok v sume 223,00 eur mesačne, ktorý podľa § 82 a § 293dx zákona od 01.01.2020 zvýšila starobný dôchodok na sumu 232,00 eur mesačne.
3. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie podal účastník konania v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s týmto rozhodnutím, nakoľko Sociálna poisťovňa nesprávne posúdila nárok účastníka konania na starobný dôchodok, nezistila správny skutkový stav veci, postupovala diskriminačne, lebo pri skutkovo rovnakých právnych veciach rozhoduje odlišne. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a nezákonné z dôvodu nezohľadnenia doby služobného pomeru v colnej správe pre nárok na starobný dôchodok a pre určenie sumy starobného dôchodku, preto žiadal
zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia získanú aj vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia. V tejto súvislosti poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012, 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015, 7So/28/2015 a 9So/154/2015 zo dňa 28.06.2017 z ktorých vyplýva, že Sociálna poisťovňa má povinnosť zohľadniť pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok aj doby získané v osobitnom systéme dôchodkového poistenia, a že skutkové a právne závery Sociálnej poisťovne v obdobných veciach sú v rozpore s čl. 39 Ústavy SR, čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ďalej len „Dohovor“), podľa ktorého sa má určiť suma starobného dôchodku účastníka konania krátením o dobu z osobitného systému sociálneho poistenia zhodnotenú vo výsluhovom dôchodku.
4. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, preskúmal napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 - I. zo dňa 25. februára 2020 a priloženú spisovú dokumentáciu účastníka konania v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny, a preto napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie potvrdil.
5. Z administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že žiadosťou spísanou v Sociálnej poisťovni, pobočka Svidník dňa 05.12.2019 požiadal účastník konania o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 5. decembra 2019. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z. má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa § 65 ods. 2 a § 65a ods. 5 písm. a) zákona dôchodkový vek účastník konania dosiahol pripočítaním šiestich kalendárnych mesiacov k veku 62 rokov, a to dňa 05.12.2019. Ku dňu 05.12.2019 účastník konania získal 7 252 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 19 rokov a 317 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok. Suma starobného dôchodku je určená podľa § 66 ods. 1 zákona ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. V rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2018 účastník konania na zistenie priemerného osobného mzdového bodu nezískal aspoň dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 6 zákona. Týchto dvadsaťdva kalendárnych rokov nezískal ani po postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia pred 1. január 1984, priemerný osobný mzdový bod bol preto podľa § 63 ods. 7 druhej vety zákona vypočítaný z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov. V rozhodujúcom období účastník konania úhrnom získal 5 096 dní dôchodkového poistenia, to znamená 13,9617 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod, je 0,8139. Podľa § 63 ods. 4 písm. d) zákona sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 pripočíta v roku 2019 20 % z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu. V súlade s uvedenými skutočnosťami je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 0,8512. Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, ku dňu 05.12.2019, účastník konania získal 7 252 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku predstavuje 19,8685 rokov dôchodkového poistenia. Aktuálna dôchodková hodnota platná ku dňu 05.12.2019 je 12,6657 eur.
6. Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok je 214,30 eur mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod 0,8512 x 19,8685 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 12,6657 = 214,30 eur mesačne. Suma starobného dôchodku účastníka konania sa podľa § 82 a § 293dx zákona zvýšila odo dňa priznania dôchodku o 8,70 eur mesačne, na 223,00 eur mesačne. Suma starobného dôchodku účastníka konania sa podľa § 82 a § 293dx zákona zvýšila od 01.01.2020 o 9,00 eur mesačne, na 232,00 eur mesačne.
7. Na nárok na dôchodok boli účastníkovi konania započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, predložených dokladov a na základe údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne.
8. Námietka nehodnotenia doby služobného pomeru účastníka konania pre nárok na starobný dôchodok nie je dôvodná z nasledovných dôvodov: Podľa § 60 ods. 2 zákona obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 255 ods. 5 zákona za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
9. Nespornou skutočnosťou je, že účastník konania získal dobu dôchodkového poistenia v osobitnom systéme dôchodkového poistenia, a to výkonom služby colníka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok.
10. Podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva SR v Bratislave č. 6091/2011-1462-2 zo dňa 31.01.2011 bol účastníkovi konania priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1 a § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“) v znení neskorších predpisov od 16. januára 2011 v sume 618,77 eur mesačne.
11. Podľa rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR v Banskej Bystrici č. XXXX/XXXX-SZ zo dňa 14.06.2019 sa účastníkovi konania výsluhový dôchodok podľa § 143aj ods. 1 a ods.2 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov od 1. júla 2019 zvýšil na sumu 686,48 eur mesačne.
12. Z potvrdenia Finančného riaditeľstva SR v Banskej Bystrici č. XXXXXX/XXXX zo dňa 09.09.2019 vyplýva, že na účely priznania výsluhového dôchodku bola účastníkovi konania zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 01.10.1976 do 26.02.1977 a doba výkonu štátnej služby potvrdená Colným úradom Prešov pod sp. č. XX/XXXX-XXXX zo dňa 05.01.2010, a to doba trvania služobného pomeru v ozbrojených zboroch od 01.03.1977 do 31.03.1982 (príslušník ZNB) a od 15.02.1991 do 15.01.2011 (colník) v rozsahu celkovo 25 rokov a 156 dní.
13. Z potvrdenia Finančného riaditeľstva SR v Banskej Bystrici č. XXXXXX/XXXX zo dňa 09.09.2019 ďalej vyplýva, že zamestnanie - funkcia colník, ktorú účastník konania vykonával, nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii. Účastník konania teda nevykonával zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, a ani dobu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií.
14. Pretože účastník konania získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona sa doba služobného pomeru od 01.03.1977 do 31.03.1982 a od 15.02.1991 do 15.01.2011 a doba trvania základnej vojenskej služby od 01.10.1976 do 26.02.1977 nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto nebola účastníkovi konania na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy, zhodnotená.
15. Ustanovenie § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. má právny význam pre posúdenie, či účastník konania nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok s prihliadnutím na ustálenú judikatúru. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. zachovať na nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené.
16. Sociálna poisťovňa, ústredie zosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.
17. Nakoľko účastník konania nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu SR. Z týchto dôvodov, námietka účastníka konania týkajúca sa zhodnotenia obdobia služobného pomeru pre určenie sumy starobného dôchodku, nie je dôvodná, nakoľko účastníkovi konania bol priznaný výsluhový dôchodok a podľa preukázaného skutkového stavu výkon zamestnania colníka nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, a preto pri hodnotení doby služby colníka nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry.
18. Dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby služby colníka nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme a určenie sumy starobného dôchodku. Preto nie je možné vyhovieť žiadosti účastníka konania o započítanie doby služobného pomeru od 01.03.1977 do 31.03.1982 a od 15.02.1991 do 15.01.2011 a základnej vojenskej služby od 01.10.1976 do 26.02.1977 na nárok na starobný dôchodok.
19. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7 So/138/2011 zo dňa 15.08.2012, na ktorý účastník konania poukázal, sa na jeho prípad nevzťahuje, nakoľko v predmetnom rozsudku Najvyšší súd SR rozhodol v prípade, kedy poistenec získal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu zakladajúcom nárok na znížený dôchodkový vek. Právny názor uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015 dosiaľ nebol zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach, ktorá by sa ustálila po určitú dobu, preto v súvislosti s aplikáciou tohto je potrebné zohľadniť aj právny názor Ústavného súdu SR vyslovený v uznesení IV. ÚS 481/2011-19 zo dňa 10.11.2011. V právnom systéme Slovenskej republiky rozsudok súdu nie je prameňom práva, ale iba rozsudky Najvyššieho súdu SR, ktoré sú uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky sú zjednocujúcim výkladom k právnym predpisom. Inak bolo rozhodnuté, na čo poukazuje účastník konania, len v tých prípadoch (v individuálnych prípadoch), v ktorých Najvyšší súd SR Sociálnu poisťovňu zaviazal rozhodnúť podľa právneho názoru, vyjadrenom v právoplatnom rozhodnutí. Právny názor uvedený v rozsudkoch najvyššieho súdu, na ktoré účastník konania v odvolaní poukazuje, nebol doposiaľ zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach.
20. Pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok účastníka konania možno v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR postupovať len podľa účinnej právnej úpravy. V odvolacom konaní zaťažuje účastníka konania dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniam, ktoré v konaní vzniesol. Účastník konania nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho nároku na starobný dôchodok Sociálnou poisťovňou, ústredie.
21. Postup Sociálnej poisťovne, ústredie pri posúdení nároku účastníka konania na starobný dôchodok je správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v príslušných zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku účastníka konania na starobný dôchodok.
22. Podľa § 196 ods. 7 zákona, organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
23. Na základe vyššie uvedených skutočností generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zhodnotil každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že odvolanie účastníka konania nie je dôvodné. Vzhľadom na uvedené skutočnosti generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
II.
Žalobné dôvody
24. Včas podanou žalobou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov konania a žiadal vo veci nariadiť ústne pojednávanie.
25. Argumentoval, že boli porušené jeho práva na priznanie starobného dôchodku v správnej výške. Prvostupňový správny orgán porušil jeho práva tým, že nebral do úvahy celú dobu dôchodkového poistenia, ale len dobu, ktorá nebola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku. Nevysporiadal sa s jeho námietkami smerujúcimi k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Správne orgány konali v rozpore s čl. 33 Dohovoru č. 128, ako aj z rozsiahlou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, ktorá jednoznačným spôsobom zjednotila aplikačnú prax v skutkovo aj právne totožných veciach. Právne posúdenie správnymi orgánmi je v rozpore s § 66 ods. 1 v spojení s § 60, § 61, § 62 a § 63 zákona.
26. Poukázal, že dosiahol dôchodkový vek 62 rokov pripočítaním 6 mesiacov dňa 05.12.2019. Jeho celková doba poistenia ku dňu dosiahnutia dôchodkového veku je 45 rokov a 108 dní (19 rokov a 317 dní + 25 rokov a 156 dní hodnotených pri priznaní výsluhového dôchodku), a nie ako uvádza žalovaná 19 rokov a 317 dní, z ktorej vychádzala pri určovaní výšky starobného dôchodku. V dôsledku nesprávneho posúdenia celkovej doby dôchodkového poistenia sú všetky závery Sociálnej poisťovne uvedené v odôvodnení nesprávne. Citoval čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7So/138/2011 a sp.zn. 10So/59/2014. Tieto rozsudky vyvracajú závery žalovanej, že judikatúra je použiteľná len na výsluhových dôchodcov zaradených v I. a II. kategórií, pričom žalobca zdôraznil, že závery rozsudkov plne rešpektujú čl. 33 Dohovoru 128 a vykladajú vnútroštátne právne predpisy v súlade nielen s týmto Dohovorom, ale aj Ústavou SR. Z postupu správnych orgánov však vyplýva, že odmietajú rešpektovať výkladovú prax.
27. Žalobca ďalej špecifikoval rozsudky Najvyššieho súdu SR, ktoré sa týkajú rovnakých skutkových a právnych vecí, ako je prejednávaná vec, a to spisovými značkami, rovnako aj rozsudky niektorých krajských súdov, ktoré sa týkajú rovnakých skutkových a právnych vecí, a ktoré rovnako ako Najvyšší súd SR vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe. Zdôraznil, že aj Ústavný súd SR vo svojej judikatúre konštatoval, že súčasťou princípu právnej istoty je tiež požiadavka, aby na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach sa dala rovnaká odpoveď.
28. Žalobca argumentoval, že nie je sporné, či žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok, ani to, či žalobca dosiahol dôchodkový vek, ale spornou je celková doba dôchodkového poistenia, ktorú žalovaná posúdila v rozpore s právnymi predpismi, v rozpore s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR. Výsledkom rozhodovacej činnosti správnych orgánov sú arbitrárne rozhodnutia, a nie je uvedený ani jeden relevantný dôvod, na základe ktorého odmietajú stabilizovanú výkladovú prax. Žalobca opakovanie citoval z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7So/138/2011 a zvlášť poukázal na novší rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 z ktorého vyplýva, že ... „Daná judikatúra nie je viazaná len na prípad, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I. a II. kategórií funkcií odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru 128 dovŕšením dôchodkového veku podľa § 65 ods. 1 zákona.“
29. V závere žaloby žalobca skonštatoval, že žalovaná nenachádza žiadny právny argument, pričom dlhodobo ustálená rozhodovacia prax súdov je založená na judikatúre Najvyššieho súdu SR, ktorej závery a interpretácia právnych predpisov o sociálnom poistení je založená na čl. 34 Ústavy SR a čl. 33 Dohovoru 128, čo potvrdzuje aj jeden z posledných rozsudkov Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Sk/31/2018 zo dňa 29.10.2019. Žalovaná napriek tomu, že po rozhodnutí správneho súdu vždy prizná nárok na starobný dôchodok, judikatúru odmieta s odôvodnením, že rozhodnutia, na ktoré žalobca poukázal vo svojom odvolaní, neboli doposiaľ zovšeobecnené, a preto nejde o reprezentovanú rozhodovaciu prax súdov. Z toho dôvodu však nenapadol ani jeden rozsudok krajských súdov kasačnou sťažnosťou. Je dôvodné sa domnievať, že ide o účelový postup žalovanej, ktorá má jediný cieľ nepriznať nárok na starobný dôchodok v takej výške aká prináleží za celkovú dobu dôchodkového poistenia alebo nepriznať nárok na starobný dôchodok vôbec.
III.
Vyjadrenie žalovanej k žalobe
30. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 25.08.2020 zotrvala na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí. Navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, zároveň nežiadala vo veci nariadiť pojednávanie.
IV.
Replika žalobcu
31. K vyjadreniu žalovaného k žalobe zaslal žalobca repliku zo dňa 14.10.2020. Zdôraznil, že zaradenie do I. alebo II. kategórie nemá vplyv na posudzovanie celkovej doby dôchodkového poistenia, ktorú žalovaná u colníkov posudzuje ináč, nielen vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom zaradeným do uvedených kategórií, ale aj voči dôchodcom, ktorí boli poistení na Slovensku, aj v iných zahraničných systémoch. Žalovaná prehliada tú skutočnosť, že až do účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. žalobca rovnako ako výsluhoví dôchodcovia zaradení v I. a II. kategórií, bol sociálne zabezpečený. Prijatím citovaného zákona ani zákona č. 461/2003 Z.z. nedošlo k zmene pri posudzovaní doby dôchodkového poistenia. Prijatím zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov došlo k tomu, že výsluhový dôchodok sa priznáva len za tú dobu poistenia, počas ktorej bol žalobca v služobnom pomere. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná stotožňuje celkovú dobu dôchodkového poistenia s hodnotenou dobou poistenia pri posudzovaní nároku na výsluhový dôchodok. Z právneho hľadiska je potrebné zdôrazniť, že ustanovenie § 274 zákona, o ktoré opiera žalovaná svoje závery, nie je ustanovením, na základe ktorého sa posudzuje celková doba dôchodkového poistenia, ale je ustanovením, ktoré výsluhovým dôchodcom zaradeným do I. alebo II. kategórie zachováva nárok na skorší odchod do dôchodku, t.j. že na rozdiel od žalobcu neplatí pre nich všeobecná doba dôchodkového veku.
32. Žalobca zotrval na svojom názore, že ide o skutkovo i právne nielen porovnateľné, ale i rovnaké veci, rozhodovacia prax sa ustálila, čo potvrdzujú rozsudky, na ktoré v žalobe poukázal. V čom sú všetky veci totožné je to, čo je v celej veci sporné, a to hodnotenie resp. posúdenie celkovej doby dôchodkového poistenia, kde žalovaná jednoznačne volí rozdielne prístupy. Žalobca v podanej žalobe poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018, ktorého závery vyvracajú argumentáciu žalovanej v celom rozsahu. Žalovaná svoje vyjadrenia formuluje tak ako to bolo v roku 2014, keď ešte neexistovali žiadne rozsudky týkajúce sa výsluhových dôchodcov zaradených do III. kategórie činností. Z postupu žalovanej je zjavné, že ani judikatúra Ústavného súdu SR pre žalovanú nemá žiadny právny význam. Žalovaná okrem toho, že rozsudok nebol zverejnený v Zbierke súdnych rozhodnutí nepredkladá žiadny vecný argument, ktorý by postup krajských súdov a judikatúru Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR spochybnil, či vyvrátil správnosť v nich uvedených záverov. Žalovaná ani v týchto prípadoch nepredložila takú právnu argumentáciu, ktorá by spôsobila vyvrátenie právnych záverov Najvyššieho súdu SR majúcu oporu v Ústave SR a medzinárodnom Dohovore č. 128, z ktorej ustálená judikatúra vychádza. Žalovaná opakuje neustále tie isté dôvody a argumentuje tým, že rozsudky Najvyššieho súdu SR, na ktoré žalobca poukazuje, neboli doposiaľ zovšeobecnené, a nejde preto podľa neho o zovšeobecnenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR.
33. Žalobca preto zotrval na dôvodoch, ktoré uviedol v podanej žalobe, a pre ktoré považuje rozhodnutie žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu za nezákonné. Opätovne žiadal, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie.
V.
Duplika žalovanej
34. Žalovaná k replike žalobcu nezaslala svoje vyjadrenie - dupliku.
VI.
Skutkové a právne závery správneho súdu
35. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
36. Podľa § 23 ods. 2 písm. b/ SSP, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach.
37. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
38. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie sociálnej poisťovne.
39. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
40. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
41. Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a/ bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c/ vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f/ skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
42. Podľa § 191 ods. 6 SSP, veta prvá, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
43. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo, vypočul prítomných účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo rozhodnutie správnych orgánov vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
44. Predmetom preskúmania je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava, ktorým podľa § 65, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení priznala žalobcovi odo dňa 05.12.2019 starobný dôchodok v sume 223,00 eur mesačne a podľa§ 82 a § 293dx zákona zvýšila sumu starobného dôchodku žalobcu od 01.01.2020 na sumu 232,- eur mesačne. Žalovaná vychádzala zo skutočností, že ku dňu 05.12.2019 žalobca získal 7 252 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 19,8685 rokov (19 rokov a 317 dní) dôchodkového poistenia, pričom nevyhovela žiadosti žalobcu o započítanie doby služobného pomeru a základnej vojenskej služby, lebo výkon zamestnania colníka nebol zaradený do zvýhodnenej I. a II. kategórií funkcií.
45. Medzi žalovanou a žalobcom nie je sporné, či žalobca dosiahol dôchodkový vek, ale je sporná celková doba dôchodkového poistenia.
46. Z obsahu administratívneho spisu žalovanej je zrejmé, že žalobca v zmysle § 65 ods. 1, 2 a § 65a ods. 5 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z. dosiahol dôchodkový vek ku dňu 05.12.2019, ku ktorému získal 7 252 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 19 rokov a 317 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok.
47. Nespornou je aj skutočnosť, že žalobca získal dobu dôchodkového poistenia aj v osobitnom systéme dôchodkového poistenia, a to výkonom služby colníka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Rozhodnutím Colného riaditeľstva SR v Bratislave zo dňa 31.01.2011 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok od 16.01.2011. Na účely priznania tohto výsluhového dôchodku bola žalobcovi
zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby a doba trvania služobného pomeru celkovo v rozsahu 25 rokov a 156 dní.
48. Podľa čl. 39 Ústavy SR občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia, alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.
49. Správny súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp.zn. 7Sk/31/2018 zo dňa 29.októbra 2019, z ktorého vyplýva, že ...
„Základom pre posúdenie zákonnosti rozhodnutí žalovanej o nároku žalobcu na priznanie starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení z dôvodu splnenia vekovej podmienky 62 rokov bolo potrebné riešiť výklad niektorých pojmov, upravených v zákone o sociálnom poistení v spojitosti so zabránením diskriminácie.
Z právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia (zabezpečenia) rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené; osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo žalovaná im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody, poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ. Nová právna úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení tiež nemala za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia a vyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie znemožnilo pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa zákona o sociálnom poistení zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom systéme tak, akoby poistenec bol poistený výlučne len za podmienok, uvedených v zákone o sociálnom poistení, pričom tieto podmienky sú stanovené pre iné kategórie zamestnaní a akoby v ostatnom období nebol poistený vôbec. V záujme vysvetlenia správnej aplikácie zákona o sociálnom poistení aj v danej veci bolo preto potrebné skúmať pôsobnosť zákona o sociálnom poistení na tých poistencov, ktorí boli v určitom období poistení v inom dôchodkovom systéme na Slovensku. Pri posudzovaní tejto skutočnosti treba vziať zreteľ aj na skutočnosť, že nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom poistení dochádza k zhoršovaniu dôchodkového postavenia práve tých poistencov, ktorým v čase vzniku poistného vzťahu a aj počas jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného
systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia, a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom žalovanej sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas, a tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výška dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť je takýto postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa im len zvyšná časť dôchodku, zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom systéme. Správne preto žalovaná musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme, následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať Sociálnu poisťovňu. Zákon o sociálnom poistení nestotožňuje definíciu poistenca podľa § 6 zákona o sociálnom poistení s úpravou poistenia a obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 a § 255 zákona o sociálnom poistení. Ustanovenie § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, preto nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý dosiahol dôchodkový vek podľa zákona o sociálnom poistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (nie dobu poistenia, vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme). Úmyslom zákonodarcu bolo zákonom č. 328/2002 Z. z. poskytnúť policajtom výsluhový dôchodok, resp. naďalej poskytovať dovtedy priznané výsluhové príspevky ako dávky, ktoré majú povahu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia až od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení). V zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. pojmom „policajt“ sa označuje aj colník. Z čl. 19 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), ktorý bol Československou socialistickou republikou ratifikovaný dňa 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 Zbierky zákonov („Dohovor“) priamo vyplýva nárok na zachovanie starobného dôchodku po celú dobu sociálnej udalosti, teda počas celého života po prežití ustanoveného veku. Dohovor č. 128 má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok, a teda na jeho vykonanie nebolo potrebné prijať osobitný zákon. Príslušné ustanovenia Dohovoru majú prednosť pred zákonom č. 461/2003 Z. z. a sú priamo záväzné aj pre žalovanú. Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na určenie výšky invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z. tak, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe odporkyňa poskytne dávku dôchodkového poistenia len za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a poistenca na jeho dôchodkových nárokoch neukráti. Výsluhový dôchodok, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky a to bez ohľadu na skutočnosť, v akom rozsahu a v akej kategórii funkcií bola doba výkonu služby hodnotená. Až po takom stanovení výšky
starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku. Záver žalovanej, že postup v súlade s čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach sa vzťahuje len na tie situácie, keď poistenec získal dobu služby v I. alebo II. kategórii funkcií v potrebnom rozsahu pre zachovanie nároku na zníženie dôchodkového veku, je preto mylný “.
50. Správny súd argumentuje, že žalovaná pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu na starobný dôchodok zohľadnila len prvú časť z citovaných ustanovení § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a nevysporiadala sa s dôsledkami skutočnosti, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. pri zhodnotení doby služby 25 rokov a 156 dní. Žalobca ku dňu 05.12.2019 získal 19 rokov a 317 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok. Žalovaná však pre výšku starobného dôchodku žalobcu nezohľadnila obdobie trvania služobného pomeru žalobcu u zamestnávateľa Finančné riaditeľstvo SR- funkcia colník, čo odôvodnila tým, že žalobca nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií a bol mu priznaný výsluhový dôchodok od 16. januára 2011, na nárok ktorého mu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby a doba výkonu štátnej služby. Preto podľa názoru žalovanej nie je možné predmetné obdobie služobného pomeru žalobcu v súlade s § 60 a § 255 zákona hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok žalobcu.
51. Najvyšší súd SR k problematike poisteného obdobia vo vzťahu rozhodovania o nároku na starobný dôchodok pri zohľadnení dávok sociálneho zabezpečenia v starobe z osobitného systému zaujal stanovisko publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR. 52. V rozhodnutí publikovanom pod č. 83/2013 Zbierky najvyšší súd prijal stanovisko: „Priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15. augusta 2011 sp. zn. 7So/138/2011). 53. Správny súd poukazuje tiež na zovšeobecnený právny názor najvyššieho súdu uvedený v rozhodnutí č. R 55/2011 zverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky: „Pri určení starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu považovanú za výsluhový dôchodok“ ( rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So 214/2008 z 28.10.2009). 54. Najvyšší súd SR vychádzajúc z vyššie prijatých stanovísk rozhodoval v obdobnej veci rozsudkom sp. zn. 9So/138/2011 z 22. augusta 2012, v ktorom konštatoval, že „odporkyňa po zohľadnení všetkých období dôchodkového poistenia a všetkých osobných vymeriavacích základov mala povinnosť vypočítať sumu dôchodkovej dávky, ktorá by sa mala znížiť o sumu zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy príspevku alebo výsluhového dôchodku za celé roky poistenia, čo by zodpovedalo čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. Za primerané (s odkazom na čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky) pritom označil také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.“
55. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej, aj žalovanej sú v rozpore so zákonom o sociálnom poistení z dôvodu, že vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP).
56. V ďalšom konaní správny orgán pri rešpektovaní právneho názoru správneho súdu zohľadní pri svojej rozhodovacej činnosti právne názory najvyššej súdnej inštancie vyplývajúce z jej doterajšej rozhodovacej činnosti v obdobných veciach a vysporiada sa s otázkou, či do celkovej doby dôchodkového poistenia u žalobcu po dosiahnutí dôchodkového veku má byť zohľadnená aj doba jeho poistenia v osobitnom systéme dôchodkového poistenia. Následne opätovne rozhodne o výške sumy starobného dôchodku žalobcu.
57. Žalovaná je povinná v súlade s § 209 zákona č. 461/2003 Z.z. v odôvodnení nového rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
58. Podľa § 152 ods. 4 Ústavy SR nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je porušením ústavného práva navrhovateľa na súdny prieskum, rozhodnutia správneho orgánu podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutého na jeho právach odopiera možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, a preto nie je možné označiť napadnuté rozhodnutie ako spravodlivé.
59. áležité odôvodnenie rozhodnutia (tak súdu, ako aj orgánu verejnej správy) je súčasťou práva účastníka na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 Ústavy SR. V danej súvislosti správny súd upriamuje pozornosť na to, že problematike týkajúcej sa povinnosti súdu, ako aj orgánu verejnej správy náležite zdôvodniť svoje rozhodnutie venoval značnú pozornosť vo svojej judikatúre aj Ústavný súd SR - napr. v náleze č. sp. zn. IV. ÚS 1/02, IV. ÚS 115/03, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 243/07, I. ÚS 114/08, III. ÚS 36/2010. V súvislosti s problematikou odôvodnenia rozhodnutia súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 825/2016 zo dňa 28. februára 2017, v ktorom ústavný súd konštatoval, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania, čo jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu síce nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
60. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanej. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote 1 mesiaca dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).