Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/37/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Brniakovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu: Stavoinvest - SK, s.r.o., so sídlom Krasňany 342, 013 03 Varín, IČO: 36 417 891, právne zastúpeného: Burian & partners, s.r.o., so sídlom V. Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina, IČO: 47 254 483, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101873598/2020 zo dňa 01.12.2020, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Daňový úrad Žilina, pobočka Martin (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo správca dane) rozhodnutím Číslo: 101070580/2020 zo dňa 22.06.2020 daňovému subjektu: Stavoinvest - SK, s.r.o., so sídlom Krasňany 342, 013 03 Varín, IČO: 36 417 891, DIČ: 2021805841, IČ DPH: SK2021805841 (ďalej ako daňový subjekt alebo Stavoinvest SK - s.r.o.) vyrubil rozdiel dane v sume 4.519,20 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2016. Podľa odôvodnenia rozhodnutia správca dane poukázal na realizáciu daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2016 až december 2016 u daňového subjektu, ktorá bola vykonaná v dňoch od 02.04.2019 do 06.03.2020. Táto daňová kontrola bola vykonaná na základe písomného poverenia zo dňa 18.02.2019. Účtovné a daňové doklady daňového subjektu za zdaňovacie obdobia január 2016 až december 2016 boli zaistené colníkmi Kriminálneho úradu finančnej správy, Bajkalská 24, Bratislava, pobočka STRED Žilina (ďalej len KÚFS) v súlade s úpravou Doklady boli správcovi dane odovzdané dňa 23.01.2019 na základe Potvrdenia o odovzdaní písomností zo dňa 23.01.2019, o čom správca dane spísal zápisnicu o vykonaní úkonu s rovnakým dátumom. Daňovému subjektu bolo zaslané Oznámenie o daňovej kontrole č. 100459542/2019 zo dňa 18.02.2019, ktoré mu bolo doručené dňa 21.02.2019. Z daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol č. 100599297/2020 zo dňa 04.03.2020. Pri výkone daňovej kontroly sa správca dane zameral na preverenie fakturovaných služieb, a to konkrétne prijatých zdaniteľných plnení a splnenie podmienok odpočítania dane podľa a zákona o DPH od spoločností, ktoré mali byť v kontrolovanom zdaňovacom období júl 2016 dodávateľmi daňového subjektu Stavoinvest - SK, s.r.o. Konkrétne išlo o subjekt TENAS GROUP s.r.o., so sídlom v Bratislave, IČO: 48 121 444 (ďalej len TENAS GROUP s.r.o.) a STAFI SK, s.r.o., so sídlom v Bratislave, IČO: 36 420 867 (ďalej len STAFI SK, s.r.o.). Konkrétne pri spoločnosti TENAS GROUP s.r.o. sa správca dane zaoberal i prenesením daňovej povinnosti pri dodaní stavebných prác podľa zákona o DPH, pretože faktúry vystavené touto spoločnosťou boli vystavené bez dane s uvedením poznámky na faktúrach „prenesenie daňovej povinnosti“. Zároveň v nadväznosti na prijaté zdaniteľné

plnenia, teda fakturovaný tovar a služby od dodávateľov TENAS GROUP s.r.o. a STAFI SK, s.r.o. sa správca dane zameral aj na preverenie ich dodania resp. uskutočnenie zdaniteľných obchodov podľa § 19 ods. 1, 2 zákona o DPH v nadväznosti na miesto dodania tovaru a služby podľa § 13 a § 15 zákona o DPH a v nadväznosti na dodanie tovaru a služieb podľa § 8, § 9 zákona o DPH a predmet DPH podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH pre spoločnosti, ktoré mali byť okrem iných daňových subjektov v kontrolovanom období júl 2016 odberateľmi daňového subjektu t.j. za zdaňovacie obdobie júl 2016, pričom konkrétne išlo o obchodné spoločnosti: VIA SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 244 406 (ďalej len VIA SLOVAKIA, spol. s r.o.) a PONGRÁCZ, s.r.o., so sídlom Bratislava

- mestská časť Staré Mesto, IČO: 31 637 973 (ďalej len PONGRÁCZ, s.r.o.). Správca dane zistil, že v zdaňovacom období júl 2016 si daňový subjekt uplatnil nárok na odpočítanie dane a zároveň priznal a odviedol daň zo zaúčtovanej dodávateľskej faktúry, ktorú mal vystaviť subjekt TENAS GROUP s.r.o. ako faktúru č. 2016010, interné číslo 2016/101, s dátumom dodania 31.07.2016, na sumu celkom 15.600,- Eur, 0% DPH, za výstavbu lesnej cesty v lokality Necpaly s poznámkou na faktúre „prenesená daňová povinnosť“. V tejto súvislosti z dôvodu preverenia obchodnej spolupráce vo veci dodania predmetných služieb konkrétne výstavby lesnej cesty v lokalite Necpaly spoločnosťou TENAS GROUP s.r.o., vykonal správca dane dožiadanie na Daňový úrad Bratislava a žiadal preverenie faktúr, ktoré mala vystaviť spoločnosť TENAS GROUP s.r.o. pre daňový subjekt. V rámci odpovede dožiadaný daňový úrad zaslal správcovi dane i zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 05.09.2019, spísanú s konateľom TENAS GROUP s.r.o. B.. O. Q.. Tento potvrdil, že v zdaňovacích obdobiach apríl 2016 až október 2016 bol zákazníkom TENAS GROUP s.r.o. i daňový subjekt, ich spolupráca prebiehala aj v uvedenom období a od konca roku 2016 už TENAS GROUP s.r.o. s daňovým subjektom nespolupracuje. Potvrdil tiež vystavenie odberateľských faktúr v obdobiach apríl až október 2016 pre daňový subjekt, konkrétne pokiaľ ide o výstavbu lesnej cesty v lokalite Necpaly uviedol, že TENAS GROUP s.r.o. túto realizoval ako výstavbu v subdodávke pre daňový subjekt, išlo o výstavbu protipožiarnej cesty s istými parametrami, kde trasa bola vytýčená. Pokiaľ ide o zabezpečenie strojných mechanizmov na základe odberateľských faktúr okrem iného i predmetnej odberateľskej faktúry č. 2016010 uviedol, že išlo práce realizované ich vlastnými strojmi s ich vlastnými zamestnancami, čo vedia vydokladovať pokiaľ ide o zamestnancov a tankovanú naftu. Spoločnosť TENAS GROUP s.r.o. v obchodných veciach v tom čase zastupoval konateľ G. I., ktorý bol priamo na stavbe. V ekonomických veciach to bol konateľ B.. O. Q.. Za daňový subjekt v ekonomických veciach mu bolo známe iba meno pán F.. Pokiaľ ide o odovzdanie vykonaných prác, tak technicky odovzdával práce za TENAS GROUP s.r.o. pán I. a dokumentovo sám B.. O. Q. a na druhej strane to bol vždy pán F.. Faktúry vrátane predmetnej boli subjektu TENAS GROUP s.r.o. uhradené bankovým prevodom. Podľa záveru zreprodukovanej výpovede konateľa subjektu TENAS GROUP s.r.o. B.. O. Q. práce pre žalobcu vykonal subjekt TENAS GROUP s.r.o. vlastnými zamestnancami, pričom práce vykonali pán G. I., bývalý konateľ a tiež zamestnanci subjektu TENAS GROUP s.r.o., pochádzajúci z Rumunska: M. M., V. B. V., W. M. a I. C.. Ku fakturovanej výstavbe lesnej cesty, ktorá sa mala realizovať v lokalite Necpaly sa vyjadrila aj bývalá konateľka spoločnosti VIA SLOVAKIA s.r.o. B.. B. H. X., a to pri ústnom pojednávaní dňa 26.11.2019, kde na otázku správcu dane, či v roku 2016 v lokalite LHC Necpaly bola realizovaná výstavba lesnej protipožiarnej cesty odpovedala, že bol začiatok nejakých činností, ale veľmi málo, už si presne nespomína. Správca dane na tomto mieste odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že prenos daňovej povinnosti pri uplatňovaní dane z pridanej hodnoty v uvedenom prípade podľa § 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH znamená, že daňová povinnosť z dodania tovaru alebo služby v tuzemsku je prenesená z dodávateľa tovaru alebo služby na osobu, ktorej bol tovar dodaný alebo služba poskytnutá. Dodávateľ tovaru nie je v režime prenosu daňovej povinnosti osobou povinnou platiť daň, preto k cene dodaného tovaru alebo služby daň neuplatní, čo v praxi znamená, že pre odberateľa vyhotoví faktúru v cene bez dane. Príjemca plnenia (odberateľ), ktorý je osobou povinnou platiť daň uplatní tzv. samozdanenie t.j. k cene dodaného tovaru alebo služby uplatní DPH, ktorú uvedie do daňového priznania a priznanú daň odvedie do štátneho rozpočtu. Príjemca plnenia, platiteľ dane má právo ním uplatnenú daň odpočítať v súlade s podmienkami podľa § 49 až § 51 zákona o DPH. Samozdanenie prijatých stavebných prác platiteľom dane však neznamená automaticky nárok na odpočítanie dane. Ak platiteľ dane prijaté stavebné práce nepoužije na účely svojho podnikania resp. na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, nemá nárok na odpočítanie dane. Na prenos daňovej povinnosti v sektore stavebníctvo sa v zmysle úpravy § 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH vyžaduje splnenie troch podmienok:

- predmetom dodania sú stavebné práce do sekcie F klasifikácie CPA (pod kódom 42 zahŕňa sekcia F stavby a práce na stavbe inžinierskych stavieb t.j. aj cesty resp. práce na stavbe ciest),

- miesto dodania tovaru alebo služby je na území SR,

- dodávateľ a odberateľ sú platitelia dane v tuzemsku. V rámci vyjadrenia sa na výzvu správcu dane na vyjadrenie sa k pochybnostiam správcu dane a oboznámenie s priebehom a zisteniami správcu dane pri výkone daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobia január 2016 až december 2016 (výzva zo dňa 29.01.2020), daňový subjekt vo svojom vyjadrení z 18.02.2020 poukázal na upretie práva daňovému subjektu porušením povinnosti správcu dane upovedomiť daňový subjekt o termíne procesných úkonov v zmysle § 25 ods. 4, § 45 ods. 1 daňového poriadku, čím správca dane znemožnil daňovému subjektu zúčastniť sa na výsluchoch a klásť svedkom otázky tak, ako ho na to oprávňuje daňový poriadok, pričom správca dane vo svojom vyjadrení poukázal na zápisnicu z ústneho pojednávania so svedkom B.. O. Q. (č. 102087428/2019). Na základe vykonaných preverovaní správca dane dospel k záveru, že daňový subjekt porušil úpravu podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH tým, že si uplatnil právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) zákona o DPH v sume 3.120,- Eur zo zdaniteľných obchodov, pri ktorých nepreukázal, že tieto zdaniteľné obchody (stavebné práce) použil na účely svojho podnikania t.j. na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.

2. Správca dane ďalej zistil, že v zdaňovacom období júl 2016 si daňový subjekt uplatnil nárok na odpočítanie dane zo zaúčtovanej dodávateľskej faktúry, ktorú mala vystaviť obchodná spoločnosť STAFI SK, s.r.o. pod č. 2907201601, interné č. 2016/102, dátum dodania 29.07.2016 v celkovej sume 8.395,20 Eur z toho 20% DPH vo výške 1.399,20 Eur za práce v lese, čistenie a úpravu zvážnic a práce motorovou pílou (bez príloh). V tejto časti správca dane poukázal na skutočnosti vyplývajúce vo vzťahu k obchodnej spoločnosti STAFI SK, s.r.o. z obchodného registra, podľa ktorých táto zanikla v dôsledku zlúčenia od 15.06.2017, pričom jej právnym nástupcom sa stala obchodná spoločnosť MAINLUX SK s.r.o., so sídlom v Žiline (ďalej len MAINLUX SK, s.r.o.), ktorej jediným spoločníkom a konateľom je český občan G. H.. Žiadosť o súčinnosť podľa § 26 ods. 7 daňového poriadku zaslaná tomuto subjektu sa správcovi dane vrátila s poznámkou poštového doručovateľa „adresát neznámy“. Taktiež ako vyplýva z úradného záznamu zo 04.09.2019 o prevzatí dokumentu na základe miestneho zisťovania nebola správcom dane skonštatovaná skutočnosť reálnej existencie sídla subjektu MAINLUX SK, s.r.o. na adrese registrovaného sídla, teda na adrese Martina Rázusa 23/A, 010 01 Žilina. Správca dane vypočul, ako vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 15.01.2020, bývalého spoločníka a konateľa STAFI SK, s.r.o. pána F. H.. Menovaný sa ako svedok vyjadril, že spoločnosť STAFI SK, s.r.o. vykonanie prác pre žalobcu v obchodných vzťahoch v rokoch 2016 a 2017 zabezpečovala subdodávateľsky. Týchto subdodávateľov bolo veľa a keďže sa vo svojej výpovedi nechcel zamotať, tieto subjekty nekonkretizoval a uviedol, že všetky faktúry boli spárované a sú uvedené v kontrolnom výkaze DPH. V rokoch 2016 a 2017 spoločnosť STAFI SK, s.r.o. nevlastnila žiaden majetok. Po zániku spoločnosti (14.06.2017) bolo účtovníctvo spoločnosti STAFI SK, s.r.o. odovzdané H. R., konateľovi právneho nástupcu, teda subjektu MAINLUX SK, s.r.o., o čom svedok predložil Preberací protokol a Zmluvu zo dňa 06.06.2017. Potvrdil, že so subjektom Stavoinvest - SK, s.r.o. bol subjekt STAFI SK, s.r.o. v rokoch 2016 a 2017 obchodným partnerom, spolupracovali už dlhšie, možno od roku 2008, posledné roky ich spolupráce spoločnosť STAFI SK, s.r.o. zabezpečovala pre daňový subjekt práce v lese - čistili sa lesné cesty, zvážnice a priepusty. Potvrdil vystavenie predložených faktúr subjektom STAFI SK, s.r.o., predložené faktúry vyhotovil on osobne a pečiatka na nich uvedená bola používaná spoločnosťou STAFI SK, s.r.o., faktúry doručoval osobne daňovému subjektu do kancelárskych priestorov v Považskom Chlmci alebo niekde na pol ceste, po dohode s konateľom daňového subjektu pánom G. F.. Na vykonanie prác, okrem iného i podľa faktúry č. 2907201601 nebola uzatvorená písomná zmluva a práce boli vykonané na základe písomných objednávok. Realizáciu a vykonanie prác kontroloval s pánom F., väčšinou tam bol aj zástupca jeho dodávateľa. K úhradám faktúr sa vyjadriť konkrétne nevedel, myslí si však, že niektoré uhradené boli a pokiaľ boli uhrádzané, platba bola realizovaná bezhotovostne. Z dôvodu vzniknutých pochybností správcu dane o tom, že plnenia, ktoré sú v predmete fakturácie v preverovaných faktúrach boli vo všetkých prípadoch reálne a boli skutočne poskytnuté spoločnosťou STAFI SK, s.r.o. pre daňový subjekt, preveroval správca dane bonitu a daňovú spoľahlivosť subdodávateľov vo verejne dostupných registroch a nahliadnutím do administratívneho informačného systému. Z údajov kontrolných výkazov DPH daňového subjektu STAFI SK, s.r.o. v preverovaných obdobiach roku 2016 (jún až december) vyplýva, že hlavným dodávateľom tohto subjektu boli spoločnosti T&H Slovakia, s.r.o., so sídlom Bíňa a S-CORP s.r.o., so sídlom Bratislava. Subjekt T&H Slovakia, s.r.o. je nekontaktný, vykazuje daňové nedoplatky, písomnosti správca doručuje formou verejnej vyhlášky, prešiel mnohými zmenami sídiel, zmenami spoločníkov a konateľov, pričom posledným spoločníkom, a to jediným od 26.04.2016 a jediným konateľom je maďarský občan D.

D.. Subjekt S-CORP s.r.o. v priebehu daňovej kontroly zásielky nepreberal, bol nekontaktný, pretože zásielky správcu dane sa vracali s poznámkou poštového doručovateľa „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“, takisto i táto spoločnosť prešla zmenami sídiel, zmenami spoločníkov a konateľov až do stavu, kedy posledným spoločníkom, a to jediným spoločníkom a jediným konateľom je rumunský občan E. N.. Pokiaľ ide o rámcové zmluvy predložené daňovým subjektom ku vyjadreniu zo dňa 22.10.2019 vo vzťahu k subjektu STAFI SK, s.r.o. tieto správca dane vyhodnotil ako doklady všeobecného charakteru so záverom, podľa ktorého ich nepovažuje za vierohodný dôkaz o dodaní prác/služieb STAFI SK, s.r.o. pre odberateľa - daňový subjekt. Správca dane zdôraznil, že splnomocnený zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení uviedol, že konečnými odberateľmi fakturovaných prác/služieb, ktoré mali byť vykonané subjektom STAFI SK, s.r.o. v roku 2016 boli spoločnosti TELETANDEM GM, s.r.o., VIA SLOVAKIA, spol. s r.o., PONGRÁCZ, s.r.o., STISS SK, s.r.o., PADALA a spol. s.r.o., VAIN, s.r.o. a R. O., pričom k požiadavke správcu dane ohľadom spárovania prijatých plnení od dodávateľa STAFI SK, s.r.o. v obdobiach jún až december 2016 s uskutočnenými plneniami na základe vystavených faktúr daňovým subjektom priradil konkrétne čísla faktúr takmer výlučne k odberateľom TELETANDEM GM, s.r.o., VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. a PONGRÁCZ, s.r.o. Z dôvodu uvedených rozporov vo výpovediach splnomocneného zástupcu žalobcu správca dane tieto odpovede pre ich zmätočnosť považoval za nevierohodné. Na základe vykonaných preverovaní správca dane dospel k záveru, že poskytnutie služieb dodávateľskou spoločnosťou STAFI SK, s.r.o. nebolo v priebehu daňovej kontroly preukázané. Výsledky dokazovania vykonaného správcom dane svedčia záveru, podľa ktorého nemohla vzniknúť daňová povinnosť z titulu deklarovaného, ale nepreukázaného dodania služieb daňovému subjektu, a preto nemohlo daňovému subjektu ani vzniknúť právo na odpočítanie dane. Správca dane dospel k záveru, že daňový subjekt porušil ustanovenie § 49 ods. 1, 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH tým, že si uplatnil právo na odpočítanie dane v sume 1.399,20 Eur zo zdaniteľných obchodov (faktúra č. 2907201601 od dodávateľa STAFI SK, s.r.o.), pri ktorých nepreukázal, že tieto zdaniteľné obchody boli uskutočnené dodávateľom uvedeným na preverovaných faktúrach a že dodávateľovi vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH.

3. Následne odôvodnenie rozhodnutia správcu dane uvádza zistenia a závery správcu dane v súvislosti s preverením uskutočnenia zdaniteľných obchodov podľa § 19 ods. 1, 2 zákona o DPH v nadväznosti na miesto dodania tovaru a hlavne služby podľa ustanovení § 13, § 15 zákona o DPH v nadväznosti na dodanie tovaru a služby podľa ustanovenia § 8, § 9 zákona o DPH a predmet DPH podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH, na základe zaúčtovaných odberateľských faktúr pre odberateľov, ako aj v nadväznosti na odpoveď splnomocneného zástupcu daňového subjektu na výzvu správcu dane z 22.10.2019. Z dokladov daňového subjektu bolo zistené, že za zdaňovacie obdobie júl 2016 vyhotovil odberateľské faktúry za dodanie služieb, konkrétne poskytovanie služieb v lesníctve pre spoločnosť VIA SLOVAKIA, spol. s r.o., prílohou ktorých boli súpisy vykonaných prác. Konkrétne sa jednalo o odberateľskú faktúru č. 2016/046 s dátumom dodania 29.07.2016 celkom na sumu 18.720,- Eur z toho 20% DPH v sume 3.120,- Eur, za poskytnutie služieb v lesníctve, údržbu, čistenie ciest a zvážnic v lokalite LHC Kýčera Valča podľa priloženého súpisu prác a č. 2016/048 s dátumom dodania 29.07.2016 na sumu 7.440,- Eur z toho 20% DPH vo výške 1.240,- Eur za poskytovanie služieb v lesníctve, údržbu, čistenie ciest a zvážnic podľa priloženého súpisu prác. Správca dane vykonal v tejto súvislosti dožiadanie na Daňový úrad Bratislava, ktorým žiadal o preverenie faktúr vystavených kontrolovaným daňovým subjektom pre spoločnosť VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. Reakciou dožiadaného daňového úradu bola odpoveď, prílohou ktorej bola i zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102253238/2019 zo dňa 30.09.2019, spísaná so splnomocneným zástupcom spoločnosti VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. B.. A. L.. Ďalej v súvislosti so spoločnosťou VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. bolo v rámci iného daňového konania, a to na základe dožiadania Daňového úradu Bratislava vykonávajúceho daňovú kontrolu DPH za vybrané zdaňovacie obdobia roku 2014 až 2017 u spoločnosti VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. vykonané ústne pojednávanie so svedkom B.. B. H. X., ktorá je bývalou konateľkou spoločnosti VIA SLOVAKIA, spol. s r.o., za účasti splnomocneného zástupcu spoločnosti VIA SLOVAKIA, spol. s r.o., z ktorého ústneho pojednávania bola spísaná dňa 26.11.2019 zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102722364/2019. Odôvodnenie správcu dane reprodukuje podstatnú časť výpovedí podľa zápisníc pred dožiadanými správami dane vo vzťahu ku svedkom B.. A. L. a B.. B. H. X.. Správca dane zaslal dňa 30.01.2020 splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu Výzvu na vyjadrenie sa k pochybnostiam správcu dane a oboznámenie s priebehom a zisteniami správcu dane pri výkone daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobia január 2016 až december 2016. Daňový subjekt vo svojom vyjadrení z 18.02.2020 uviedol, že správca dane pri daňovej kontrole vychádzal z nezákonne

získaných dôkazov a uprel práva daňovému subjektu porušením povinnosti správcu upovedomiť daňový subjekt o termíne procesných úkonov podľa § 25 ods. 4, § 45 ods. 1 písm. e) daňového poriadku. Procesné úkony sa mali týkať výsluchu B.. B. H. X., ktoré získal na základe dožiadaní miestne príslušných daňových úradov. Správca dane reagoval k uvedenému tvrdeniu daňového subjektu tým, že počas výkonu daňovej kontroly DPH u daňového subjektu za zdaňovacie obdobia január až december 2016 nevykonával vypočutie svedka a ani nepožiadal o vypočutie iný daňový orgán. Vypočutie svedka bolo vykonané na základe dožiadania Daňového úradu Bratislava, ktorý vykonal daňovú kontrolu DPH za vybraté zdaňovacie obdobia rokov 2014 až 2017 v spoločnosti VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. t.j. v rámci iného konania, a to za účelom preverenia obchodnej spolupráce medzi daňovým subjektom a jeho odberateľom, teda VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. B.. B. H. X. bola vypočutá na Daňovom úrade Žilina dňa 26.11.2019, o čom svedčí zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102722364/2019, v súvislosti s vybavením uvedeného prijatého dožiadania od daňového úradu za účasti splnomocneného zástupcu spoločnosti VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. Vzhľadom na to, že výpoveď svedka B.. B. H. X. má vplyv na správne určenie dane a rozhodnutie správcu dane pri vykonávanej daňovej kontrole u daňového subjektu za zdaňovacie obdobia január 2016 až december 2016 správca dane použil tieto informácie aj v rámci tejto daňovej kontroly. Tento postup správcu dane je v súlade s § 24 ods. 3 daňového poriadku. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Tieto skutočnosti aj predmetná zápisnica sú predmetom úradného záznamu č. 102916127/2019 zo dňa 17.12.2019, a teda správca dane neuprel daňovému subjektu právo byť prítomný na procesných úkonoch podľa § 25 ods. 4, § 45 ods. 1 písm. e) daňového poriadku a dôkazy, z ktorých vychádzal pri výkone daňovej kontroly sú zákonnými dôkazmi. Správca dane vykonaným šetrením preukázal a na základe objektívnych skutočností, ktoré vyhodnotil jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach zistil, že daňový subjekt nepreukázal v prípade preverovaných faktúr vyhotovených v obchodnom vzťahu STAFI SK, s.r.o. › Stavoinvest - SK, s.r.o. › VIA SLOVAKIA, spol. s.r.o. vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH a ani povinnosti platiť daň podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, ale podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH. Správca dane nespochybnil skutočnosť, že mohli byť vykonané nejaké práce/služby, ale spochybnil skutočnosť, že boli vykonané tak ako boli deklarované v preverovanom obchodnom reťazci.

4. Z dokladov daňového subjektu bolo zistené, že za zdaňovacie obdobie júl 2016 vyhotovil odberateľskú faktúru za dodanie služieb, hlavne za poskytovanie služieb v lesníctve pre spoločnosť PONGRÁCZ, s.r.o., prílohou ktorej boli súpisy vykonaných prác č. 2016/047 s dátumom dodania 30.07.2016 na sumu celkom 4.836,- Eur z toho 20% DPH vo výške 806,- Eur za poskytovanie služieb v lesníctve, čistenie a úpravu zvážnic na stavbe LHC Varín, Kurská dolina podľa priloženého súpisu vykonaných prác. Správca dane požiadal dožiadaného správcu dane o preverenie faktúr vystavených kontrolovaným daňovým subjektom pre spoločnosť PONGRÁCZ, s.r.o., pričom dožiadaný správca dane reagoval odpoveďou, prílohou ktorej bola Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 30.09.2019 č. 102255805/2019, spísaná so splnomocneným zástupcom spoločnosti PONGRÁCZ, s.r.o. B.. A. L.. V súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou Daňovým úradom Bratislava v spoločnosti PONGRÁCZ, s.r.o. bolo vykonané na Daňovom úrade Žilina ústne pojednávanie so svedkom G. F., konateľom kontrolovaného daňového subjektu, a to aj za kontrolované zdaňovacie obdobia roku 2016 za účasti splnomocneného zástupcu a splnomocneného zástupcu spoločnosti PONGRÁCZ, s.r.o., o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102301848/2019 zo dňa 07.10.2019, ktorá je prílohou úradného záznamu zo dňa 17.12.2019. Dňa 07.10.2019 bolo vykonané na Daňovom úrade Žilina aj ústne pojednávanie so svedkyňou B.. B. H. X., bývalou konateľkou spoločnosti PONGRÁCZ, s.r.o., v súvislosti s výkonom daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty aj za zdaňovacie obdobia roku 2016 vykonávanej Daňovým úradom Bratislava u daňového subjektu PONGRÁCZ, s.r.o., z ktorého ústneho pojednávania bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102301886/2019. Správca dane vykonal počas výkonu daňovej kontroly preverovania v súvislosti s reálnosťou jednotlivých plnení, ktoré boli predmetom obchodného vzťahu medzi daňovým subjektom a jeho dodávateľskou spoločnosťou STAFI SK, s.r.o., súčasťou ktorého mali byť aj faktúry, ktorých predmetom mali byť služby, ktoré daňový subjekt mal následne fakturovať v spoločnosti PONGRÁCZ, s.r.o. Preverovaním obchodného vzťahu STAFI SK, s.r.o. › Stavoinvest - SK, s.r.o. nebolo preukázané, že spoločnosť STAFI SK, s.r.o. reálne vykonala zdaniteľné plnenia a že jej vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH. Vo vzťahu k výzve správcu dane k pochybnostiam správcu dane a na oboznámenie sa s priebehom a zisteniami správcu dane pri výkone daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za január až december

2016 zo dňa 29.01.2020, daňový subjekt vo svojom vyjadrení z 18.02.2020 uviedol, že správca dane pri daňovej kontrole vychádzal z nezákonne získaných dôkazov a uprel daňovému subjektu porušením povinnosti správcu dane upovedomiť daňový subjekt o termíne procesných úkonov podľa § 25 ods. 4, § 45 ods. 1 písm. e) daňového poriadku práva. Procesné úkony sa mali týkať výsluchu svedka B.. B. H. X., ktoré boli získané na základe dožiadaní miestne príslušných daňových úradov. Správca dane k tomuto tvrdeniu daňového subjektu uviedol, že počas výkonu daňovej kontroly DPH vykonávanej u daňového subjektu Stavoinvest - SK, s.r.o. za zdaňovacie obdobia január 2016 až december 2016 nevykonal vypočutie svedka a ani nepožiadal o jeho vypočutie iný daňový úrad. Vypočutie svedka bolo vykonané na základe dožiadania Daňového úradu Bratislava, ktorý vykonával daňovú kontrolu DPH v spoločnosti PONGRÁCZ, s.r.o., teda v rámci iného konania za účelom preverenia obchodnej spolupráce medzi daňovým subjektom Stavoinvest - SK, s.r.o. a jeho odberateľom, teda spoločnosťou PONGRÁCZ, s.r.o. B.. B. H. X. bola vypočutá Daňovým úradom Žilina ako svedok dňa 07.10.2019, o čom svedčí zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102301886/2019 v súvislosti s vybavením uvedeného dožiadania od DÚ Bratislava za účasti splnomocneného zástupcu spoločnosti PONGRÁCZ, s.r.o. a uvedená svedecká výpoveď je prílohou úradného záznamu zo dňa 17.12.2019. Vzhľadom na to, že výpoveď svedka B.. B. H. X. mala vplyv na správne určenie dane a rozhodnutie správcu dane pri vykonávanej daňovej kontrole u daňového subjektu za zdaňovacie obdobia január až december 2016 správca dane použil tieto informácie aj v rámci tejto daňovej kontroly. Postup správcu dane je v súlade s úpravou § 24 ods. 3 daňového poriadku, nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi z jeho činnosti a taktiež podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, v zmysle ktorého ako dôkaz možno použiť všetko čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tieto skutočnosti, to znamená uvedená zápisnica sú predmetom úradného záznamu zo 17.12.2019 a z toho je zrejmé, že správca dane neuprel daňovému subjektu právo byť prítomný pri procesných úkonoch podľa § 25 ods. 4 a § 45 ods. 1 písm. e) daňového poriadku a dôkazy, z ktorých vychádzal pri daňovej kontrole sú zákonnými dôkazmi. Správca dane vykonaným šetrením poukázal na základe objektívnych skutočností, ktoré vyhodnotil jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, že zistil, že daňový subjekt Stavoinvest - SK, s.r.o. nepreukázal v prípade preverovaných faktúr vyhotovených v obchodnom vzťahu STAFI SK, s.r.o. › Stavoinvest - SK, s.r.o. › PONGRÁCZ, s.r.o. vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH ani povinnosť platiť daň podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, ale podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH. Na základe všetkých zistení správcu dane bol vyčíslený celkový rozdiel dane za kontrolované zdaňovacie obdobie júl 2016 v sume 4.519,20 Eur. Správca dane vo vzťahu k tvrdeniam a skutočnostiam splnomocneného zástupcu daňového subjektu podľa jeho podania zo dňa 18.02.2020 označeného ako Odpoveď na výzvu správcu dane na predloženie dokladov z 08.01.2020 ťažiskovo zdôraznil skutočnosť vyplývajúcu zo zistení vo vzťahu ku spoločnosti VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. podľa vyjadrenia splnomocneného zástupcu spoločnosti VIA SLOVAKIA, spol. s r.o., ktorá odpoveď bola doručená správcovi dane dňa 04.05.2020 a v ktorej bolo uvedené doslovné vyjadrenie subjektu VIA SLOVAKIA, spol. s r.o., podľa ktorého faktúru od spoločnosti Stavoinvest - SK, s.r.o. č. 2020/001 zo dňa 03.03.2020 s dátumom dodania 03.03.2020 v sume 171.178,81 Eur + 0 DPH - prenos daňovej povinnosti, za vykonanie stavebných prác na stavbe Prístup k lesnej pôde - lesná cesta Slatina, neeviduje v účtovníctve spoločnosti VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. Spoločnosť VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. si od spoločnosti Stavoinvest - SK, s.r.o. žiadne takéto popisované práce neobjednala a ani jej takéto práce neboli dodané. Faktúra č. 1020/001 zo dňa 03.03.2020 bola správcovi dane predložená v prílohe pripomienok k protokolu z 27.03.2020 daňovým subjektom dodatočne. Preverovanie podľa záveru správcu dane neprinieslo také dôkazy, resp. informácie, ktoré by mali vplyv na výsledky daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2016 vykonanej u daňového subjektu a ktoré sú uvedené v protokole zo 04.03.2020. Z preverovania vykonaného správcom dane vo vyrubovacom konaní nebolo preukázané, že predmetné prijaté plnenia (dodávateľské faktúry za výstavbu lesnej cesty v lokalite Necpaly) daňový subjekt použil na účely podnikania t.j., že tieto plnenia použil na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ.

5. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej ako odvolací správny orgán alebo žalovaný) rozhodnutím Číslo: 101873598/2020 zo dňa 01.12.2020 na základe včas podaného odvolania potvrdilo rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia zreprodukoval argumentáciu žalobcu ako odvolateľa v podanom odvolaní, zistenia správcu dane a z nich vyvodené závery a ako odvolací orgán k jednotlivým námietkam podľa podaného odvolania uviedol: Pokiaľ bolo zo strany žalobcu namietané, že je procesne neprijateľné, aby z jedného protokolu z daňovej

kontroly bolo vydaných 9 rozhodnutí, žalovaný uviedol, že priebeh a ukončenie daňovej kontroly je upravené v § 46 daňového poriadku. V súlade s úpravou § 47 ods. 1 daňového poriadku bolo daňovému subjektu oznámením zo dňa 18.02.2019 oznámené začatie daňovej kontroly, a to za viaceré zdaňovacie obdobia tak, ako to úprava § 46 ods. 1 daňového poriadku pripúšťa. V tejto časti žalovaný poukázal i na úpravu podľa § 47 daňového poriadku a § 68 ods. 4 písm. b), ods. 5 daňového poriadku a skonštatoval, že správca dane postupoval pri začatí daňovej kontroly a vyhotovení jedného protokolu a vydaní 9 rozhodnutí v súlade s platnou legislatívou. Správca dane počas výkonu daňovej kontroly vykonal dodatočné preverovania a získal také dôkazy, ktorými spochybnil tvrdenia odvolávajúceho sa. Získané dôkazy správca dane nielen popísal, ale aj vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach. K nesprávnemu rozloženiu dôkazného bremena, na ktoré je v odvolaní poukazované žalovaný s poukazom na úpravu § 24 daňového poriadku uviedol, že neprenášal na daňový subjekt neobmedzené dôkazné bremeno, ak od neho nemohol očakávať predloženie dôkazov, ktorými nemohol disponovať resp. ktoré sú mimo sféry jeho vplyvu, a teda si ich nemohol overiť alebo zistiť. Správca dane nepodmienil právo na odpočítanie dane preukázaním skutočností, ktoré môžu preukázať iba ďalšie osoby. Pri výkone daňovej kontroly vychádzal správca dane z dokladov, písomností, evidencií, záznamov, ktoré boli KÚFS zabezpečené u daňového subjektu a následne doručené správcovi, z dokladov a informácií, ktoré mu poskytol daňový subjekt a z informácií a dôkazov, ktoré si zabezpečil bez súčinnosti s daňovým subjektom. V súvislosti so spoločnosťou TENAS GROUP s.r.o. správca dane riadne odôvodnil, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia. Pokiaľ žalobca namietal, že došlo ku porušeniu procesných práv daňového subjektu odvolací orgán uvádza, že Daňový úrad Bratislava vykonal šetrenie na základe prijatého dožiadania Daňového úradu Žilina formou ústneho pojednávania podľa § 19 daňového poriadku spísaním zápisnice so súčasným konateľom spoločnosti TENAS GROUP s.r.o. a nie ako vypočutie svedka. Na základe uvedeného ústneho pojednávania a zároveň aj na základe odpovede na výzvu správcu dane, ktorá bola doručená splnomocneným zástupcom daňového subjektu dňa 13.01.2020 a zaevidovaná pod č. 6/00147609/2020 bola zistená skutočnosť, a to že vlastníkom lesných ciest v lokalite LHC Necpaly je spoločnosť VIA SLOVAKIA, spol. s r.o., to znamená že táto spoločnosť mala byť aj konečným odberateľom. Daňový subjekt predmetné stavebné práce uvedené v dodávateľských faktúrach vystavených spoločnosťou TENAS GROUP s.r.o., teda výstavba lesnej cesty v lokalite Necpaly nefakturoval spoločnosti VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. ako vlastník cesty resp. vlastníkovi LHC Necpaly. Daňový úrad Bratislava, ako prostriedok na získanie požadovaných informácií tak u spoločnosti TENAS GROUP s.r.o. ako aj u spoločnosti VIA SLOVAKIA, spol. s r.o., ktorú zastupoval B.. A. L. využil ústne pojednávanie definované v § 19 daňového poriadku. Podľa žalovaného vzhľadom na obsah výpovede uvedenej osoby aj v prípade, ak by bola uskutočnená svedecká výpoveď na záver správcu by to nemalo vplyv. Menovaný B.. A. L. neodpovedal na ústnom pojednávaní na žiadnu otázku správcu dane, ktorá by súvisela so spoločnosťou TENAS GROUP s.r.o., ktorá mala podľa predmetných faktúr vykonať fakturované stavebné práce t.j. výstavbu lesnej cesty v lokalite Necpaly. Vyjadroval sa výlučne ku faktúram, ktoré vystavil daňový subjekt pre spoločnosť VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. v kontrolovanom roku 2016, za výstavbu lesnej cesty v lokalite Necpaly v uvedenom roku vystavené faktúry neboli. Osobitne k prílohám faktúry č. 2020/001 zo dňa 03.03.2020 žalovaný uviedol, že ani na jednej z nich

- ani na jednej z týchto príloh nie je žiaden konkrétny dátum vykonania prác. Faktúru č. 2020/001 zo dňa 03.03.2020 s prílohami predložil splnomocnený zástupca daňového subjektu ako prílohu podania daňového subjektu, ktorým sa vyjadril k protokolu z daňovej kontroly v nadväznosti na čo správca dane vo vyrubovacom konaní vykonal preverovanie, avšak nebolo preukázané, že predmetné prijaté plnenia - dodávateľské faktúry za výstavbu lesnej cesty v lokalite Necpaly odvolávajúci sa použil na účely podnikania. Žalovaný vo vzťahu k subjektu STAFI SK, s.r.o. poukázal na rozporuplné vyjadrenia pána F. H., ktorý jednak uviedol, že spoločnosť STAFI SK, s.r.o. nemala zamestnancov, nevlastnila žiaden majetok a adresa sídla spoločnosti bola na virtuálnom sídle, ďalej, že fakturované služby len sprostredkoval a boli vykonané subdodávateľsky, avšak názvy svojich subdodávateľov uviesť nevedel. Správca dane nahliadnutím do verejne prístupných registrov a administratívneho systému vedeného správcom dane zistil, že dodávateľmi STAFI SK, s.r.o. boli subdodávateľské spoločnosti, ktoré však so správcom dane nespolupracujú a majú zahraničných konateľov, sú nekontaktné a majú zrušenú registráciu DPH z úradnej moci. V tejto časti odôvodnenia rozhodnutia správca dane zdôraznil potrebu výberu dôveryhodných obchodných partnerov, ktorá je primárnou povinnosťou daňového subjektu zodpovedného za dôsledky svojich rozhodnutí. Rovnako zdôraznil povinnosť štatutárnych zástupcov obchodných spoločností vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami

spoločnosti. Žalovaný skonštatoval, že žalobca ako odvolávajúci sa nepristupoval s dostatočnou starostlivosťou k realizácii zdaniteľného obchodu. Pokiaľ odvolávajúci sa poukazoval na skutočnosť zaistenia dokladov KÚFS a dodatočne uvádzané dôkazy, poukázal žalovaný na Oznámenie o daňovej kontrole zo dňa 18.02.2019, v ktorom správca dane oznámil daňovému subjektu, že doklady za január až december 2016 boli zaistené colníkmi KÚFS v súlade s úpravou a ďalej na to, že doklady boli správcovi dane odovzdané dňa 23.01.2019, o čom bola spísaná zápisnica a v prípade, ak daňový subjekt disponuje ďalšími dokladmi za rok 2016, ktoré neboli zabezpečené KÚFS a majú vplyv na správne určenie dane, vyzval v uvedenom oznámení o daňovej kontrole správca dane daňový subjekt tieto doklady predložiť v súlade s úpravou daňového poriadku, v lehote 8 dní odo dňa začatia kontroly. V tejto lehote odvolávajúci sa žiadne ďalšie doklady správcovi dane nepredložil. Preverovaním v obchodnom vzťahu medzi STAFI SK, s.r.o. a žalobcom nebolo preukázané, že daňový subjekt STAFI SK, s.r.o. reálne vykonal zdaniteľné plnenia a že mu vznikla daňová povinnosť podľa zákona o DPH. Konatelia spoločností resp. ich zástupcovia (STAFI SK, s.r.o., daňový subjekt a VIA SLOVAKIA, spol. s r.o.) síce poskytli vyjadrenia k preukázaniu skutočnosti, že služby boli poskytnuté tak, ako sú deklarované jednotlivými zúčastnenými osobami, ale podstatné je, že tvrdenie osoby samo o sebe nie je jednoznačný dôkazom, pokiaľ toto tvrdenie nie je preukázateľné nejakým druhom písomného dôkazu resp. iným spôsobom. Vo vzťahu k bývalej konateľke VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. B.. B. H. X., poukázal žalovaný na skutočnosť podania trestného oznámenia spoločnosťou VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. na preskúmanie konania tejto osoby z dôvodu preverenia hospodárenia spoločnosti VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. na základe účtovných a daňových dokladov, pričom boli zistené určité podozrenia v spojení s niektorými faktúrami vystavenými pre žalobcu. Pokiaľ ide o platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 07.03.2019 sp. zn. , výpis z bankového účtu o úhrade sumy 54.000,- Eur a výpis z bankového účtu v sume 54.000,- Eur žalovaný zdôraznil zúčastnené strany v upomínacom konaní, pričom tento dôkaz nepreukazuje, že práce boli reálne poskytnuté tak, ako sú deklarované v dokladoch predložených správcovi v obchodnom reťazci STAFI SK, s.r.o. › Stavoinvest - SK, s.r.o. › PONGRÁCZ, s.r.o. Príslušný súd riešil obchodný spor medzi žalobcom Stavoinvest - EU, s.r.o. a spoločnosťou PONGRÁCZ, s.r.o., pričom spoločnosť Stavoinvest - EU, s.r.o. nebola osobou zúčastnenou v obchodnom reťazci a z dôkazu nie je zrejmé, z akého obchodného vzťahu a akých faktúr vznikla dlžná suma 54.000,- Eur. Správca dane nespochybnil vykonanie služieb/prác, ale spochybnil skutočnosť, že fakturované práce/ služby boli vykonané tak, ako boli deklarované v preverovanom obchodnom reťazci. Osobitne vo vzťahu k výpovedi B. H. X., bývalej konateľke spoločnosti PONGRÁCZ, s.r.o. v čase, keď mali byť poskytnuté preverované služby, ktorá podala vyjadrenie k obchodnej spolupráci s daňovým subjektom a k preverovaným zdaniteľným plneniam v tom smere, že boli reálne a boli dodané spoločnosťou Stavoinvest - SK, s.r.o. žalovaný zdôraznil, že je potrebné túto výpoveď konfrontovať so stanoviskom B.. T. T., súčasného konateľa spoločnosti PONGRÁCZ, s.r.o., ktorý uviedol, že sama spoločnosť PONGRÁCZ, s.r.o. podala trestné oznámenie na preskúmanie konania konateľky B.. B. H. X. a spoločnosti Stavoinvest - SK, s.r.o. Žalovaný poukázal na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. . Skonštatoval, že bol poskytnutý dostatočný priestor daňovému subjektu na preukázanie pravdivosti jeho tvrdení. Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane, že daňový subjekt nepristupoval s dostatočnou starostlivosťou k realizácii zdaniteľného obchodu. Poukázal na podmienky podľa , a , ktoré sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť. Podľa žalovaného v prípade faktúry od TENAS GROUP s.r.o. nebolo preukázané právo na odpočítanie dane z dôvodu porušenia zákona o DPH a v prípade dodávateľa STAFI SK, s.r.o. nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa zákona o DPH (vznikla len povinnosť platiť daň uvedenú na faktúre podľa zákona o DPH) a následne u odvolávajúce sa nevznikol nárok na odpočítanie dane podľa , zákona o DPH. Zistenia v súvislosti s vystavenými odberateľskými faktúrami pre odberateľov PONGRÁCZ, s.r.o. a VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. nemali vplyv na správcom dane určený rozdiel dane.

6. Podaním zo dňa 03.02.2021 podal žalobca včas všeobecnú správnu žalobu, ktorou navrhol preskúmať zákonnosť rozhodnutia správcu dane a žalovaného ako aj postupy predchádzajúce ich vydaniu, tieto rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V úvode predloženej správnej žaloby poukázal na úpravu podľa , , , - ďalej len . Uviedol, že správny súd pri prieskume zákonnosti skúma aj procesné pochybenia administratívnych orgánov najmä z toho pohľadu, či trpia takou vadou konania, ktorá

mohla mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Poukázal na úpravu podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku a zdôraznil, že jednou zo zásad daňového konania je zásada zákonnosti, v rámci ktorej pri správe daní postupuje správca dane v súlade so všeobecnými záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a dbá o zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní ( SR). Zásada zákonnosti je garanciou právnej istoty. Následne v texte žaloby sformuloval žalobca tieto žalobné body: · 1. Žalobca poukázal na skutočnosť nepriznania odpočtu dane z pridanej hodnoty z faktúr vystavených od dodávateľa: TENAS GROUP s.r.o. č. 2016010 za výstavbu lesnej cesty v lokalite Necpaly vo výške fakturovanej sumy 15.600,- Eur bez DPH s prenesením daňovej povinnosti a z faktúry od spoločnosti STAFI SK, s.r.o. č. 2907201601 za čistenie a úpravu, práce motorovou pílou, vo výške fakturovanej sumy 8.395,20 Eur z toho 20% DPH vo výške 1.399,20 Eur. Žalobca tvrdí, že správca dane a žalovaný opierajú svoje závery prevažne o nedostatky v prostredí dodávateľa žalobcu, teda spoločnosti, ktorá nepatrí do sféry vplyvu žalobcu, a teda ani do jeho zodpovednosti. Žalobca tvrdí, že správca dane bezdôvodne zisťoval skutočnosti, ktoré mal jednoznačne preukázané. Odpovede daňového subjektu správcovi dane a žalovanému sú správnymi orgánmi zdôrazňované a prezentované v ich rozhodnutiach negatívnym spôsobom. Žalobca svojou výpoveďou nespochybňoval výpoveď konateľa TENAS GROUP, s.r.o. o tom, že práce boli vykonané jeho zamestnancami. Správca dane napriek tomu, že mu konateľ TENAS GROUP, s.r.o. potvrdil, že služby boli vykonané jeho zamestnancami, teda zamestnancami TENAS GROUP, s.r.o. žiadal od žalobcu o uvedenom doklady. Žalobca takéto doklady k dispozícii nemal. · 2. Žalovaný a správca dane zakladajú svoje závery na skutočnostiach, že konateľka VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. B.. B. H. X. na otázku správcu dane dňa 26.11.2019, či v roku 2016 v lehote LHC Necpaly bola realizovaná výstavba lesnej protipožiarnej cesty uviedla, že bol začiatok nejakých činností, ale veľmi málo a že sa už nepamätá. Správca dane a žalovaný vyberajú z výpovede svedkov úseky svojvoľne (subjektívne) bez logického úsudku, aj uvedené vyjadrenie je potrebné brať v celkovej súvislosti a nielen jednu jeho vetu vytrhnutú z kontextu. · 3. Postup žalovaného je svojvoľný, ak tvrdí, že dôkazy, ktoré mu ešte nie sú známe (výsluch svedka) by nemali žiaden vplyv na jeho názor. Takýto postup je nezákonný a boli ním porušené procesné práva žalobcu, v ktorej časti odkázal žalobca v tomto žalobnom bode na odpovede daňového subjektu zo dňa 17.02.2020. Žalobca v tomto žalobnom bode pri uvedenej argumentácii tiež poukázal na záver žalovaného, podľa ktorého: „Daňový úrad Bratislava ako prostriedok na získanie požadovaných informácií tak u spoločnosti TENAS GROUP, s.r.o. ako aj u spoločnosti VIA SLOVAKIA, spol. s r.o., ktorú zastupoval B.. A. L., využil ústne pojednávanie, ktoré je definované v daňového poriadku. Podľa odvolacieho orgánu vzhľadom na obsah výpovede osoby, aj v prípade ak by bola uskutočnená svedecká výpoveď na záver správcu dane by to nemalo vplyv. Žalobca tvrdí, že z otázok dožiadaných správcov dane a odpovedí vypočutých konateľov (podľa odpovede daňového subjektu zo dňa 17.02.2020) vyplýva, že tieto osoby sa ústneho pojednávania zúčastnili a podávali svedectvo. Tieto úkony dožiadaných správcov dane ovplyvňovali, pokiaľ ide o skutkové zistenia práve daňového subjektu. Správca dane má včas vyrozumieť daňový subjekt o výsluchu svedka a umožniť mu klásť svedkovi otázky. Ak daňový subjekt nemá možnosť klásť svedkovi otázky, nepostupujú finančné orgány ústavne konformným spôsobom a získané svedecké výpovede sú dôkazmi získanými v rozpore so zákonom. I pred dožiadaným správcom dane je potrebné preferovať vykonávanie dôkazov bezprostredným spôsobom, teda tak, aby sa daňový subjekt mohol s dôkazmi oboznámiť a vyjadriť sa k nim. To sa nestalo, pretože dožiadaní správcovia dane neumožnili žalobcovi uplatniť si procesné právo byť nielen účastný pri svedeckej výpovedi, ale aj klásť svedkovi otázky. Z uvedeného podľa tvrdenia žalobcu vyplýva, že žalovaný nepostupoval v súlade s daňovým poriadkom a nevyhodnotil dôkazy každý zvlášť a všetky vo vzájomnej súvislosti. · 4. Žalobca poukázal na dôvod nepriznania odpočtu DPH z faktúry od STAFI SK, s.r.o. - nepreukázanie vykonania zdaniteľného plnenia subjektom STAFI SK, s.r.o. a vzniku jeho daňovej povinnosti podľa zákona o DPH. Žalobca tiež poukazoval na záver žalovaného, podľa ktorého bývalý konateľ STAFI SK, s.r.o. nevedel upresniť subdodávateľov subjektu STAFI SK, s.r.o., nevedel uviesť ani detaily týkajúce sa zdaniteľného plnenia. Žalobca zdôraznil v tomto žalobnom bode, že mal obchodnoprávny vzťah len so subjektom STAFI SK, s.r.o. a nie s jeho subdodávateľmi. Nemal možnosť ovplyvňovať vnútorné záležitosti subjektu STAFI SK, s.r.o. a ani jeho vzťahy s jeho subdodávateľmi. Zasahovanie do týchto záležitostí by bolo v rozpore s podnikateľskou etikou a v tejto časti poukázal žalobca na úpravu podľa . Konateľ STAFI SK, s.r.o. a konateľ žalobcu správcovi dane potvrdili nerozpornosť existencie zdaniteľného plnenia, teda vykonania prác podľa predmetných faktúr. Z uvedeného vyplýva, že obchodný vzťah bol preukázaný jednak výpoveďami konateľov, a teda

nielen faktúrou. Žalobca tvrdí, že žalovaný prehliada rámcové zmluvy, výsluchy svedkov, a teda dôkazy svedčiace v prospech žalobcu. · 5. Svojich obchodných partnerov žalobca preveril všetkými dostupnými prostriedkami prostredníctvom Finančného riaditeľstva SR, Sociálnej poisťovne i z internetovej stránky finsat. Nemá prístup k účtovníctvu svojich obchodných partnerov, bolo by to popretím konkurenčného podnikateľského prostredia. · 6. Žalobca tvrdí, že dôkazom o existencii obchodnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a STAFI SK, s.r.o. je rámcová zmluva. Tá bola správcom dane a žalovaným spochybnená pre jej všeobecný obsah. Žalobca ale tvrdí, že táto zmluva má všetky obligatórne náležitosti, ktoré na jej platnosť vyžaduje . · 7. Pochybnosti o dodávateľoch žalobcu nemôže správca dane prenášať na daňový subjekt, daňový subjekt nemôže u určitých dodávateľoch nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že sa v budúcnosti stanú nekontaktnými. Žalovaný nesprávne pričíta nekontaktnosť dodávateľov žalobcu na úkor žalobcu. · 8. Pokiaľ ide o subjekt odberateľa žalobcu - VIA SLOVAKIA, spol. s r.o., ktorý uviedol, že popisované práce neobjednal a ani mu neboli dodané, žalobca trvá na svojich tvrdeniach s tým, že ak by VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. s faktúrou nesúhlasila, žalobcovi by ju vrátila ako nedôvodnú, a to sa nestalo. · 9. Žalovaný spochybňuje vzťah medzi subjektami STAFI SK, s.r.o. › TENAS GROUP, s.r.o. › žalobcom › VIA SLOVAKIA, spol. s r.o., ktorý bol potvrdený konateľom žalobcu, konateľom subjektu STAFI SK, s.r.o. pánom F. H., konateľom TENAS GROUP, s.r.o. pánom B.. O. Q. a bývalou konateľkou VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. B.. B. H. X. a aj splnomocneným zástupcom VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. Žalovaný bez dôkazu opaku spochybňuje obchodné vzťahy len na základe hodnotiaceho úsudku, ignoruje dôkazy svedčiace jasne v prospech daňového subjektu. VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. potvrdila vykonanie prác podľa predmetných faktúr nielen čiastočnými úhradami, ale aj Uznanimi dlhu a Oznámením o postúpení pohľadávky z 18.05.2017, ktoré doklady sú podpísané vtedy oprávnenou B.. H. X.. S tým sa žalovaný nevyposriadal. · 10. Vo vzťahu ku subjektu PONGRÁCZ, s.r.o. správca dane a žalovaný spochybňujú obchodný vzťah žalobcu a PONGRÁCZ, s.r.o., hoci bol konateľmi žalobcu a dodávateľa STAFI SK, s.r.o. pánom F. H. a aj B.. H. X., ako bývalou konateľkou PONGRÁCZ, s.r.o. a splnomocneným zástupcom PONGRÁCZ, s.r.o. potvrdený. Žalovaný spochybňuje obchodný vzťah žalobcu a PONGRÁCZ, s.r.o. bez dôkazu opaku iba na základe vlastného hodnotiaceho úsudku, ignorujúc dôkazy v prospech žalobcu. Žalobca predložil právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 07.03.2019, ktorým Okresný súd Banská Bystrica rozhodol, že žalovaný PONGRÁCZ, s.r.o. je povinný zaplatiť žalobcovi - právnemu nástupcovi daňového subjektu istinu 54.000,- Eur spolu s príslušenstvom, čím potvrdil práce, ktoré boli predmetom vyššie uvedenej a spoločnosťou PONGRÁCZ, s.r.o. spochybňovanej faktúry v tomto daňovom konaní. PONGRÁCZ, s.r.o. tiež uvedenú sumu v zmysle platobného rozkazu daňovému subjektu uhradila, o čom predložil výpis z bankového účtu, ktorý získal od postupníka - spoločnosti Stavoinvest - EU, s.r.o. Žalovaný však k uvedenému dôkazu v rozhodnutí uviedol, že tento nepreukazuje, že práce boli reálne vykonané tak, ako sú deklarované v dokladoch predložených správcovi dane v obchodnom reťazci STAFI SK, s.r.o. - Stavoinvest - SK, s.r.o.

- PONGRÁCZ, s.r.o. Žalobca sa s hodnotením tohto dôkazu žalovaným nestotožňuje. V rámci tohto žalobného bodu poukázal žalobca na úpravu podľa , , a . · 11. Žalobca namietal nesprávny a nezákonný postup žalovaného a tvrdil, že počas daňovej kontroly poukazoval na judikatúru, ktorú možno analogicky použiť na danú vec. K problematike, podľa ktorej správca dane opiera závery o skutočnosti z prostredia dodávateľov žalobcu, na ktoré daňový subjekt dosah nemá, poukázal žalobca na závery podľa rozhodnutí NS SR sp. zn. , a . V nadväznosti na tieto rozhodnutia zdôraznil v zmysle tvrdení žalobcu z nich vyplývajúce závery, podľa ktorých objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie pochybností nemôže správca dane podsunúť pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu. Skutočnosti, ktoré sa udiali následne v spoločnostiach odlišných a nijako neprepojených s daňovým subjektom nemôžu byť dôvodom na neuznanie práva pre daňový subjekt. V nadväznosti na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. žalobca konštatoval, že vyhodnotenie postupu pripísaním nekontaktnosti dodávateľa na ťarchu daňového subjektu je nesprávne, pričom rovnaký záver vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu Trnava sp. zn. . V nadväznosti na rozhodnutie NS SR sp. zn. žalobca poukázal na, v zmysle jeho tvrdení, z tohto rozhodnutia vyplývajúci záver, podľa ktorého dôkazná povinnosť daňového subjektu nie je absolútna, nemožno z nej vyvodiť dôkazné bremeno na právne vzťahy týkajúce sa dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov, pričom žalobca zdôraznil, že toto

rozhodnutie vychádza z rozhodnutí SD EÚ C-354/03, C-355/03 a C-484/03 a záverov rozsudku NSS ČR sp. zn. , v zmysle ktorého dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne, rozširovať ho na preukázanie akýchkoľvek, všetkých skutočností, a to i tých, ktoré má preukázať iný subjekt. V nadväznosti na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. žalobca zdôraznil, v zmysle jeho tvrdení z tohto rozhodnutia vyplývajúce závery, podľa ktorých iba pochybnosti, podozrenie správcu dane sami o sebe nie sú spôsobilé vyvrátiť dôkaznú situáciu. Správca dane nepreukázal opak tvrdení žalobcu. V týchto súvislostiach žalobca zdôraznil, že nemá prístup k účtovníctvu svojich dodávateľov a pokiaľ by tomu tak bolo, išlo by o popretie konkurenčného prostredia. Závery žalovaného nie sú v súlade s právnou praxou. Žalobca súhlasí s názorom Ústavného súdu, aby na určité právne relevantné otázky pri ich opakovaní v rovnakých podmienkach bola daná rovnaká odpoveď, pretože inak dochádza k porušeniu zásady právnej istoty a zabezpečenia jednoty rozhodovania. · 12. Správca dane si vopred stanovil cieľ nepriznať žalobcovi odpočet a tomu prispôsobil celú svoju činnosť, sústredil sa len na dôkazy v neprospech žalobcu resp. na tie, ktoré spochybňovali obchodných partnerov žalobcu. · 13. Správca dane vydaním 9-tich rozhodnutí a len jedného oznámenia o daňovej kontrole a jedného protokolu z daňovej kontroly nepostupoval v súlade s úpravou podľa Správneho poriadku a v súlade s článkom 2 ods. 2 SR, pretože ako správny orgán nemôže konať tak, ako zákon nevylučuje, ale len na základe zákona a v jeho medziach, teda v súlade s článkom 2 ods. 2 SR. · 14. Žalobca zhrňujúco konštatuje, že preukázal existenciu zdaniteľných plnení a ich vykonanie predmetnou spoločnosťou, a to písomnými dokladmi a výpoveďami svedkov, pričom v tejto časti konkrétne poukázal na výpoveď svedka - konateľa TENAS GROUP, s.r.o. podľa zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102087428/2019 zo dňa 05.09.2019 - konateľ B.. O. Q. a tiež výpoveďou svedka - konateľa spoločnosti STAFI SK, s.r.o. podľa zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100156926/2020 zo dňa 15.01.2020 - konateľ pán F. H.. Rovnako spolupráca so žalobcom a vykonanie jednotlivých prác v zmysle faktúr bola potvrdená aj pani B.. B. H. X. vtedajšou konateľkou VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. a PONGRÁCZ, s.r.o. a tiež súčasným konateľom týchto spoločností, ktorým bolo zdaniteľné plnenie v zmysle predmetných faktúr dodané. I sám žalovaný uviedol, že je pravda, že spoločnosť VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. sa vyjadrila, že to, čo sa týka jednotlivých faktúr nespochybňovala všetky vystavené faktúry od spoločnosti žalobcu, ale len ich časť. Obdobné vyjadrenie zdôraznil žalobca i vo vzťahu k spoločnosti PONGRÁCZ, s.r.o. V rámci tohto žalobného bodu dôkazom o existencii obchodnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a STAFI SK, s.r.o. sú i rámcové zmluvy. Zdaniteľné plnenie žalovaný nespochybňuje. Plnenie musel žalobca od niekoho získať a je logické, že to bolo od toho subjektu, ktorý si plnenie objednal, ktorý vystavil faktúru a koho konateľ realizáciu plnenia potvrdil. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je v rozpore s administratívnym spisom, s dôkazmi, ktoré sú v ňom obsiahnuté ako aj so svedeckými výpoveďami. Žalobca nezákonnou daňovou kontrolou a nezákonným rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach. V tejto časti poukázal žalobca na daňového poriadku a zdôraznil, že dôkazy predložené daňovým subjektom sú spochybnené len hodnotiacim úsudkom žalovaného.

7. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 19.05.2021. Vyjadrenie žalovaného v podstatnom obsahu uvádza závery žalovaného obsiahnuté v odôvodnení jeho rozhodnutia, v nadväznosti na čo správny súd poukazuje na zreprodukovanie podstatného obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného uvedené v bode 5. odôvodnenia tohto rozsudku.

8. Podaním zo dňa 15.07.2021 učinil žalobca repliku, ktorá bola správnemu súdu doručená po nastúpení účinkov koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby. V jej obsahu zopakoval argumentáciu uvedenú už v žalobných bodoch predloženej správnej žaloby. Zdôraznil s odkazom na recentnú judikatúru uvedenú v žalobe, že je zrejmé, že postup žalovaného správneho orgánu nie je v súlade s právnou praxou súdov a požiadavkou, ktorá je súčasťou princípu právnej istoty a to, aby sa na určité právne relevantné otázky pri ich opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, na základe čoho žalobca súhlasil s názorom Ústavného súdu SR, ktorý postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchýlnym spôsobom, pričom ho nemožno objektívne zhodnotiť považuje za diskriminačný. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. , ktoré bolo uvedené už v odôvodnení predloženej správnej žaloby a z ktorého vyplýva, že ak je nesporná existencia nakúpeného materiálneho plnenia tovaru alebo služby a toto je štandardne preukázané prijatou faktúrou, potom daňový subjekt vyčerpá svoje dôkazné bremeno, nakoľko dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne.

9. Po doručení repliky žalovaný dupliku nepodal.

10. Správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, žalovaného, ako aj postupy, ktoré predchádzali ich vydaniu podľa a nasl. , pričom vychádzal z viazanosti rozsahom a dôvodmi správnej žaloby podľa - ďalej len . Skonštatoval, že námietky obsiahnuté v žalobných bodoch dôvodné nie sú a v nadväznosti na to, podľa rozhodol o zamietnutí žaloby. Vo veci rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok podľa , pri skonštatovaní absencie existencie dôvodu pre nariadenie pojednávania vo veci podľa až e) a rovnako za splnenia podmienok podľa . Na termíne dňa 30.03.2022 správny súd verejne vyhlásil rozsudok vo veci.

11. Podľa - ďalej len : Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa , , o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov - ďalej len daňový poriadok: Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 daňového poriadku: Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku: Daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.

Podľa , o dani z pridanej hodnoty v znení platnom a účinnom k 31.07. 2016 - ďalej len zákon o DPH: Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň po a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1, písm. a) zákona o DPH: Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak po a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku: Ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.

Podľa § 45 ods. 1 písm. e) daňového poriadku: Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní.

12. Z pripojeného administratívneho spisu mal správny súd preukázanú skutočnosť vydania rozhodnutí správnych orgánov - správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného tak, ako sú v podstatnom obsahu uvedené v odôvodnení tohto rozsudku, ako aj existenciu daňovým subjektom produkovaných dôkazov, ktoré boli predmetom vyhodnocovania správcu dane a žalovaného.

13. Pokiaľ ide o námietky žalobcu, podľa ktorých správca dane a žalovaný opierajú svoje závery prevažne o nedostatky v prostredí dodávateľa žalobcu, teda spoločnosti, ktorá nepatrí do sféry vplyvu žalobcu a ani do jeho zodpovednosti, v rámci čoho žalobca zdôraznil, že mal obchodnoprávny vzťah len so subjektom STAFI SK, s.r.o. a nie jeho subdodávateľmi, a teda nemal možnosť ovplyvňovať vnútorné záležitosti tohto subjektu a ani jeho vzťahy so subdodávateľmi, čo by nakoniec bolo i v rozpore s podnikateľskou etikou, svojich obchodných partnerov žalobca preveril všetkými dostupnými prostriedkami a nemá prístup k ich účtovníctvu, čo by v konečnom dôsledku bolo popretím konkurenčného podnikateľského prostredia a tiež žalobca namietal, že pochybnosti o dodávateľoch žalobcu nemôže správca dane prenášať na daňový subjekt a daňový subjekt nemôže o určitých dodávateľoch nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že sa stanú v budúcnosti nekontaktní, nie sú tieto námietky žalobcu správnym súdom hodnotené ako nedôvodné. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane i žalovaného vo vzťahu k označeným dodávateľom vyplýva jasné vymedzenie preukázaných skutočností a aplikovaného právneho rámca, z ktorých správca dane i žalovaný vychádzali pri svojich rozhodnutiach. Keďže dôkazy produkované v daňovej kontrole daňovým subjektom, po ich vyhodnotení správcom dane v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, nevytvorili spoľahlivý základ pre záver o preukázaní uplatneného práva na odpočet a založili dôvodné pochybnosti správcu dane o uskutočnení zdaniteľných plnení tak, ako boli deklarované dodávateľskými faktúrami, postupoval správca dane v súlade s úpravou § 3 ods. 1, 2, 3, § 24 ods. 2 všetko daňového poriadku a preveroval uskutočnenie zdaniteľných plnení preverovaním skutočností vyplývajúcich z obchodnoprávnych vzťahov žalobcu a jeho priamych dodávateľov (TENAS GROUP, s.r.o. a STAFI SK, s.r.o.). Správny súd zdôrazňuje, že v rámci obchodnoprávnych vzťahov s týmito priamymi dodávateľmi mal žalobca pri vstupe do týchto právnych vzťahov, ako aj v priebehoch ich napĺňania, teda v čase realizácie práv a povinností z nich vyplývajúcich, zachovávať potrebnú opatrnosť a minimalizovať podnikateľské riziko dopadajúce na žalobcu ako podnikateľský subjekt v súlade s úpravou podľa . Toto podnikateľské riziko zahŕňa i situáciu, kedy daňový subjekt pri daňovej kontrole, uskutočňovanej pravidelne s časovým odstupom od doby realizácie preverovaného plnenia nie je schopný preukázať uskutočnenie realizácie zdaniteľného plnenia tak, ako je deklarované ním produkovanými dôkazmi, predovšetkým faktúrou. V tejto časti poukazuje správny súd na závery podľa rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 01.03.2012 a NS SR sp. zn. zo dňa 27.10.2011 a sp. zn. zo dňa 13.09.2011. Zachovávanie náležitej opatrnosti daňového subjektu v danom prípade zahŕňalo v nadväznosti na uvedené jednak zabezpečenie dôkazov spôsobilých preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia, teda dôkazov majúcich reálny základ, povahu overiteľného faktu a odzrkadľujúcich reálne plnenie a tiež dôkazov, ktoré sú spôsobilé vyvrátiť pochybnosti správcu dane o uskutočnení zdaniteľných plnení, teda dôkazov pochádzajúcich z predmetného obchodnoprávneho vzťahu, ktorý vzhľadom na zapojenie žalobcu v ňom (išlo o obchodnoprávny vzťah žalobcu s jeho priamym dodávateľom), bol pod plnou kontrolou žalobcu a pod jeho dozorom, vrátane zabezpečenia budúcej procesnej spolupráce priameho dodávateľa žalobcu pri realizovaní daňovej kontroly žalobcu (v tejto časti správny súd poukazuje napríklad na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. , bod 46. odôvodnenia). Požiadavka zachovania opatrnosti pri vstupe do obchodnoprávnych vzťahov a pri výbere obchodného partnera súvisí s plnením povinností štatutárnych zástupcov konať s potrebnou odbornou starostlivosťou podľa . Nedostatok zachovania náležitej obozretnosti podnikateľského subjektu a odbornej starostlivosti štatutárneho orgánu podľa uvedeného potom predstavuje naplnenie kvalifikácie výkonu práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle úpravy právnu ochranu. Podnikateľský subjekt má vynaložiť a prijať všetky rozumné opatrenia, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnené plnenie bude spochybnené a tým odstrániť všetko, čo by mohlo viesť ku vzniku rozporov. Na tomto mieste poukazuje správny súd na závery podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. . Požiadavka na zachovanie náležitej odbornej obozretnosti v zmysle vyššie

uvedených záverov a označenej judikatúry je smerovaná na daňový subjekt i v situáciách, kedy sa priamy dodávateľ daňového subjektu v čase realizácie plnenia javí ako fungujúci a bezproblémový subjekt. Nie je teda možné ako dôvodnú vyhodnotiť všeobecnú námietku žalobcu, v rámci ktorej namietal nepriznanie uplatneného práva na odpočet DPH odôvodnením viažucim sa prevažne k nedostatkom z prostredia dodávateľov žalobcu, teda spoločností, ktoré nepatria do sféry vplyvu žalobcu. Je potrebné v tejto časti zdôrazniť, že pri takom obsahu vyjadrenia sa konateľa subjektu TENAS GROUP, s.r.o. Ing. Olivera Zuskina, ako vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní miestne príslušného správcu dane, ktorá bola pripojená k odpovedi správcu dane na dožiadanie (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102087428/2019 zo dňa 05.09.2019), kedy tento na otázku správcu dane, či vykonala spoločnosť TENAS GROUP, s.r.o. dodané služby - výstavbu lesnej cesty v lokalite Necpaly vlastnými zamestnancami alebo subdodávateľským spôsobom odpovedal tak, že tieto práce vykonala spoločnosť vlastnými zamestnancami, pričom konkrétne uviedol, že práce vykonali pán Márius Gubani, bývalý konateľ a tiež zamestnanci TENAS GROUP, s.r.o. pochádzajúci z Rumunska: M. M., V. B. V., W. M. a I. C., nebol dôvod vyzývať subjekt TENAS GROUP, s.r.o. resp. ho dopytovať v rámci postupu správcu dane podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku. Správca dane svojim postupom v nadväznosti na úpravu podľa § 45 ods. 1 daňového poriadku vytvoril pre žalobcu ako pre subjekt, ktorý bol v priamom obchodnoprávnom vzťahu s dodávateľom TENAS GROUP, s.r.o., dostatočný priestor na to, aby preukázal svoje tvrdenie o realizácii zdaniteľného plnenia deklarovaného faktúrou od tohto dodávateľa. Z tohto postupu správcu dane vyplývajúce zistenia správca dane náležite v súlade s úpravou § 3 ods. 3 daňového poriadku vyhodnotil a svoje závery v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne odôvodnil. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu, ktorý zachytáva postup správcu dane a ani z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane nevyplýva žalobcom namietané bezdôvodné zisťovanie skutočností správcom dane od žalobcu, ktoré by mal správca dane preukázané dokladmi a z nich vyplývajúcimi dôkazmi. Na tomto mieste odôvodnenia poukazuje správny súd na závery napríklad podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , podľa ktorých zavisí od celkovej dôkaznej situácie, či na preukázanie práva na odpočet je potrebné v dokazovaní ďalej pokračovať. Zároveň nie je, predovšetkým s ohľadom na skutočnosti vyplývajúce z výpovede konateľa TENAS GROUP, s.r.o., možné skonštatovať ani žalobcom namietané a zdôrazňované prezentovanie a zdôrazňovanie odpovedí daňového subjektu negatívnym spôsobom. Správny súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, podľa ktorej i vyjadrenie daňového subjektu musí byť v pomeroch daňovej kontroly overiteľné písomným alebo iným dôkazom, aby mohlo byť spoľahlivým základom pre záver o preukázaní skutočností tvrdených daňovým subjektom. V nadväznosti na to nie je možné bez ďalšieho uzavrieť, že len samotné vyjadrenie sa - tvrdenie daňového subjektu (jeho konateľa), a to ani v spojení s vyjadrením ďalších konateľov, sú spôsobilé spoľahlivo preukázať realizáciu zdaniteľného plnenia vrátane jeho realizácie dodávateľom uvedeným na faktúre tak, ako to je faktúrou deklarované. V tejto časti odôvodnenia správny súd pre úplnosť dodáva, že skutočnosť samotnej existencie zdaniteľného plnenia teda vykonania prác podľa faktúr dodávateľov žalobcu a ani obchodnoprávny vzťah medzi žalobcom a jeho dodávateľmi neboli správcom dane spochybnené. Správny súd podotýka, že v daňovej kontrole nie je úlohou správcu dane zisťovať, kto v skutočnosti zdaniteľné plnenie realizoval, ale preverovať náležitosti zdaniteľného obchodu a podmienky vzniku práva na odpočet (rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 21.09.2011). Vychádzajúc z uvedeného nie je ako dôvodná hodnotená ani námietka žalobcu, podľa ktorej zdaniteľné plnenie musel žalobca od niekoho získať a je logické, že to bolo od subjektu, od ktorého si ho objednal, ktorý vystavil faktúru a ktorého konateľ realizáciu plnenia potvrdil.

14. Pokiaľ žalobca namietal postup správcu dane a žalovaného pri hodnotení dôkazov tvrdiac, že žalovaný bez dôkazu opaku spochybňuje obchodné vzťahy len na základe hodnotiaceho úsudku, ignorujúc dôkazy svedčiace jasne v prospech daňového subjektu, že vo vzťahu k subjektu PONGRÁCZ, s.r.o. správca dane a žalovaný spochybnili obchodný vzťah žalobcu a tohto subjektu, hoci bol konateľmi žalobcu a dodávateľa STAFI SK, s.r.o. pánom F. H. a aj bývalou konateľkou PONGRÁCZ, s.r.o. a VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. splnomocneným zástupcom PONGRÁCZ, s.r.o. preukázaný, pričom uvedené činí žalovaný bez dôkazu opaku iba na základe vlastného hodnotiaceho úsudku, ignorujúc dôkazy v prospech žalobcu, že správca dane si vopred stanovil cieľ nepriznať odpočet a tomu prispôsobil celú svoju činnosť a sústredil sa len na dôkazy v neprospech žalobcu resp. na dôkazy, ktoré spochybňovali obchodných partnerov žalobcu a žalobca existenciu zdaniteľných plnení a ich vykonania označenými dodávateľmi preukázal, a to písomnými dokladmi a výpoveďami svedkov, správny súd uvádza nasledovné závery: V prvom rade je potrebné zvýrazniť základné rozloženie dôkazného bremena v daňovom konaní, kedy skutočnosti zakladajúce právo na odpočet dane preukazuje v súlade

s úpravou § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt. Správca dane dokazovanie vedie, vykonáva dôkazy a vykonané dôkazy v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku hodnotí. Správca dane teda nemá dôkaznú povinnosť a nie je jeho úlohou zisťovať skutočnosti svedčiace či už v prospech alebo v neprospech daňového subjektu a ani zisťovať, kto skutočne plnenie realizoval (rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 21.09.2011). Pri vedení dokazovania nie je správca dane viazaný návrhmi daňového subjektu, a teda sám rozhoduje, či a ktoré dôkazy vykoná, pričom kritériom v tomto smere je čo najúplnejšie zistenie skutočností významných pre správne určenie dane. Správca dane dôkazy predložené daňovým subjektom dôsledne vyhodnotil, postupujúc pritom práve podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov v súlade s úpravou § 3 ods. 3 daňového poriadku. Na základe takéhoto vyhodnotenia dospel k záveru, podľa ktorého žalobca nepredložil dôkazy, ktoré by jednoznačne a nespochybniteľne preukázali právo žalobcu na uplatnenie odpočítania dane pri realizácii dodávok podľa faktúr dodávateľov TENAS GROUP, s.r.o. a STAFI SK, s.r.o. Správca dane i žalovaný náležite aplikovali zásadu voľného hodnotenia dôkazov, pričom správny súd na základe obsahu pripojeného administratívneho spisu, v ktorom je postup správnych orgánov zachytený, nevzhliada žalobcom namietané nezohľadnenie dôkazov svedčiacich v prospech daňového subjektu alebo jednostrannosť pri hodnotení dôkazov a ani namietaný rozpor odôvodnenia rozhodnutia žalovaného s administratívnym spisom a s dôkazmi v ňom obsiahnutými a so svedeckými výpoveďami. Správny súd uvádza, že úlohou správneho súdu v správnom súdnom konaní nie je hodnotiť, či správca dane vyhodnotil konkrétny dôkaz správne alebo nesprávne, ale posudzovať zákonnosť procesu dokazovania, teda to či dokazovanie prebehlo takým spôsobom, ktorý je v súlade so zákonom. To, či konkrétny dôkaz prispeje alebo neprispeje k zisteniu alebo objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a akú presvedčivosť, silu alebo charakter (priamy alebo nepriamy dôkaz) tomu- ktorému konkrétnemu dôkazu správca dane pri jeho hodnotení podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku priradí, je na posúdení správcu dane. V nadväznosti na argumentáciu žalobcu v správnej žalobe, správny súd konštatuje, že správca dane ani žalovaný nespochybnili existenciu právneho vzťahu medzi TENAS GROUP, s.r.o. - Stavoinvest - SK, s.r.o. - VIA SLOVAKIA, spol. s r.o., ale vykonaným šetrením správca dane na základe objektívnych skutočností, ktoré vyhodnotil jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach zistil, že daňový subjekt Stavoinvest - SK, s.r.o. nepreukázal v prípade preverovaných faktúr vyhotovených v obchodnom vzťahu STAFI SK, s.r.o. › Stavoinvest - SK, s.r.o. › VIA SLOVAKIA, spol. s r.o., vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, ani povinnosť platiť daň podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, ale podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH. I na tomto mieste správny súd zdôrazňuje v nadväznosti na argumentáciu žalobcu, podľa ktorej správca dane spochybňuje vzťah STAFI SK, s.r.o. › žalobca › VIA SLOVAKIA, spol. s r.o., ktorý bol potvrdený konateľmi (pánom F. H., B.. O. Q. a bývalou konateľkou VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. pani X.), že tvrdenia týchto osôb bolo potrebné podrobiť prevereniu rovnako ako tvrdenie konateľa žalobcu v zmysle vyššie uvedeného, teda pristupovať k nim ako ku dôkazom, ktoré pokiaľ majú založiť záver o preukázaní práva na odpočet v rozsahu všetkých materiálnych podmienok tohto práva, musia mať povahu dôkazov overiteľných iným, predovšetkým písomným dôkazom. V opačnom prípade sami o sebe, a to ani v spojení s tvrdeniami iných svedkov, spoľahlivým dôkazom o realizovaní zdaniteľného plnenia a o vzniku práva na odpočet byť nemôžu. Rovnaký záver sa uplatní i vo vzťahu k dokladovaniu úhrady, k uznaniam dlhu a Oznámeniu o postúpení pohľadávok zo dňa 18.05.2017. Osobitne pokiaľ ide o doklad úhrade, doklad - Uznania dlhu zo dňa 19.05.2017 a Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 18.05.2017, poukazuje správny súd na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, ktorý k týmto dodatočne predloženým dokladom zo strany žalobcu ako odvolávajúceho sa skonštatoval, že sa netýkali dodatočne vystavenej faktúry č. 2020/001 zo dňa 03.03.2020 za výstavbu lesnej cesty a hoci ako vyplynulo z dokazovania boli podpísané bývalou konateľkou B.. B. H. X. - bývalou konateľkou VIA SLOVAKIA, spol. s r.o., súčasný konateľ ich spochybňuje. Taktiež v tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že v prílohe Pripomienok k protokolu zo dňa 27.03.2020 daňový subjekt dodatočne predložil aj Oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 30.01.2019, pričom doklady spoločnosti Stavoinvest - SK, s.r.o. boli zaistené KÚFS dňa 26.09.2018 a dodatočne predložené doklady sa medzi nimi nenachádzali. Nie je preto možné súhlasiť s námietkou žalobcu, podľa ktorej sa žalovaný nevysporiadal s odvolacou argumentáciou žalobcu viažucou sa k dodatočne predloženým dokladom. Obdobné závery ako správny súd uviedol vo vzťahu k námietke žalobcu o spochybňovaní vzťahu STAFI SK, s.r.o. › žalobca › VIA SLOVAKIA, spol. s r.o., ktorý bol potvrdený konateľmi týchto subjektov, uvádza správny súd i pokiaľ ide o obdobné námietky žalobcu vo vzťahu k subjektu PONGRÁCZ, s.r.o., kde správca dane a žalovaný spochybňujú, podľa tvrdení žalobcu, obchodný vzťah medzi žalobcom a PONGRÁCZ, s.r.o., hoci bol tento vzťah konateľmi žalobcu a dodávateľa - STAFI SK, s.r.o. p. H., ako aj bývalou konateľkou PONGRÁCZ, s.r.o. a splnomocneným zástupcom PONGRÁCZ, s.r.o. potvrdený. Ani

v tejto časti nie je možné podľa správneho súdu vyčítať správcovi dane a žalovanému jednostrannosť zhodnotenia dôkazov alebo zámerné nezohľadnenie dôkazov svedčiacich, v zmysle tvrdení žalobcu, v prospech žalobcu alebo vytŕhanie vyjadrení konateľov z kontextu ich výpovedí. Naopak správny súd hodnotí postup správcu dane a žalovaného pri hodnotení dôkazov ako súladný so zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, ktorá bola týmito orgánmi dôsledne aplikovaná. Správny súd poukazuje už na svoje vyššie uvedené závery pokiaľ ide o posudzovanie zákonnosti procesu dokazovania v daňovej kontrole správnym súdom a tiež na svoje závery pokiaľ ide o dôkaznú povinnosť a rozloženie dôkazného bremena v daňovej kontrole. V nadväznosti na uvedené nie sú ako dôvodné správnym súdom hodnotené námietky o založení záverov správcu dane len na domnienkach správcu dane, o nepreukázaní dôkazu opaku zo strany správcu dane a o ignorovaní dôkazov svedčiacich v prospech žalobcu, či o vytŕhaní častí vyjadrení vypočutých svedkov z kontextu ich výpovedí. Odôvodnenie rozhodnutia správcu dane i žalovaného vymedzuje úvahy správnych orgánov, ktorými boli vedené pri vyhodnotení dôkazov a závery správnych orgánov majú oporu v administratívnom spise a sú s ním v súlade. Ukrátenie práv daňového subjektu postupom správcu dane a žalovaného pri hodnotení dôkazov podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku v predmetnej veci nie je možné skonštatovať.

15. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že predložil správcovi dane právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 07.03.2019, ktorým označený súd uložil subjektu PONGRÁCZ, s.r.o. povinnosť zaplatiť sumu 54.000,- Eur právnemu nástupcovi daňového subjektu, čím má byť v zmysle tvrdení žalobcu potvrdené vykonanie prác, ktoré boli predmetom fakturácie medzi žalobcom a PONGRÁCZ, s.r.o., ktorá faktúra bola správcom dane v daňovej kontrole spochybnená, správny súd konštatuje nasledovné: Z predloženého dôkazu - uvedeného platobného rozkazu nie je zrejmé, z akého obchodnoprávneho vzťahu a na základe akých faktúr vznikla dlžná suma 54.000,- Eur. Okresný súd Banská Bystrica, ktorý tento platobný rozkaz vydal konal na základe formálnych a vecných dokladov, pričom nepreveroval dodržiavanie daňových predpisov pokiaľ ide o podmienky uplatnenia si práva na odpočítanie dane a vznik daňovej povinnosti podľa ustanovení zákona o DPH. Správny súd teda súhlasí s vyhodnotením argumentácie žalobcu v uvedenej časti týkajúcej sa predloženého dôkazu - platobného rozkazu žalovaným. Zároveň správny súd podotýka, že z verejne dostupných zdrojov - Obchodného registra, nevyplýva preukázanie tvrdenia žalobcu pri predložení tohto dôkazu o právnom nástupníctve subjektu Stavoinvest - EU, s.r.o. po daňovom subjekte.

16. Pokiaľ ďalej žalobca tvrdil existenciu dôvodov pre zrušenie rozhodnutia žalovaného a správcu dane podľa , , , , správny súd tieto dôvody zrušenia rozhodnutia správcu dane ako i žalovaného ako naplnené nehodnotí. Primárne konštatuje všeobecnosť vymedzenia uvedených dôvodov zrušenia rozhodnutia správcu dane a žalovaného a v nadväznosti na oboznámenie sa s priebehom daňového konania a rozhodnutiami správcu dane a žalovaného i vo vecnej rovine s ohľadom na ostatný obsah odôvodnenia tohto rozsudku konštatuje, že správne orgány dostatočne pre riadne posúdenie veci zistili skutkový stav, zistený skutkový stav, ktorý vzali za základ svojich rozhodnutí má oporu v administratívnom spise a nie je s ním v rozpore, zistený skutkový stav správne orgány správne právne posúdili a v postupe správnych orgánov nebolo zistené podstatné porušenie ustanovení o konaní, ktoré by mohlo mať za následok nezákonné rozhodnutie vo veci. Správny súd podotýka, že presné a konkrétne znenie námietok, ktoré tvoria obsah žalobných bodov vytvára jednak pre žalovaného priestor na to, aby k nim zaujal konkrétne vecné stanovisko a takisto pre správny súd vytvára možnosť dôsledného vecného vyhodnotenia takýchto konkrétnych námietok v rámci ich podrobenia vecnému prieskumu zákonnosti.

17. Pokiaľ žalobca namietal, že dôkazom o existencii obchodnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a subjektom STAFI SK, s.r.o. je rámcová zmluva, ktorú však správca dane spochybnil s ohľadom na jej všeobecný obsah, pričom podľa tvrdenia žalobcu táto má všetky náležitosti vyžadované správny súd zdôrazňuje, že akákoľvek zmluva svedčí výlučne o existencii samotného právneho vzťahu založeného touto zmluvou a nie aj o plnení a splnení práv a povinností vyplývajúcich z jej obsahu, a teda sama o sebe nie je spôsobilá preukázať v pomeroch daňovej kontroly ani skutočnosť zdaniteľného plnenia realizovaného konkrétnym dodávateľom daňového subjektu. V nadväznosti na to nie je táto námietka žalobcu hodnotená ako dôvodná.

18. Pokiaľ ide o námietku žalobcu obsiahnutú v 8. žalobnom bode, správny súd konštatuje jej nedôvodnosť. Žalobca v obsahu tejto námietky len opätovne vyjadril, že zotrváva na svojich záveroch.

Nevymedzil však tvrdenie a tiež neoznačil v daňovej kontrole realizované dôkazy, ktoré by záver správcu dane vo vzťahu ku subjektu VIA SLOVAKIA, spol. s r.o., prijatý na základe vyjadrenia sa splnomocneného zástupcu spoločnosti VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. vo vzťahu ku faktúre č. 2020/001, podľa odpovede zaevidovanej správcom dane pod č. , o spochybnení vykonania ňou fakturovaných prác, vyvrátili.

19. Pokiaľ žalobca namietal postup a konanie správneho orgánu, kedy tento v rámci jednej daňovej kontroly pri vydaní jedného oznámenia o začatí daňovej kontroly a pri vydaní jedného protokolu z daňovej kontroly vydal viaceré rozhodnutia (konkrétne 9 rozhodnutí), čo je podľa žalobcu v rozpore s článkom 2 ods. 2 SR, podľa ktorého správne orgány, ktoré sú štátnymi orgánmi a rozhodujú o právach a povinnostiach musia postupovať podľa pravidiel, ktoré sú stanovené zákonom, pričom iba tak môžu naplniť povinnosť uloženú uvedeným článkom SR konať len na základe zákona a v jeho medziach a zároveň v tejto časti poukázal aj na úpravu podľa správneho poriadku () nie je táto argumentácia žalobcu dôvodná. Správny súd konštatuje, že postup správcu dane a žalovaného v tejto veci nie je v rozpore s úpravou podľa daňového poriadku, ktorý právny predpis primárne upravuje postup správcu a žalovaného a ani so zásadou legality vyjadrenou v úprave článku 2 ods. 2 SR. Naopak postup správcu dane, kedy tento v rámci jednej daňovej kontroly vydal jedno oznámenie o daňovej kontrole, jeden protokol z daňovej kontroly a viaceré samostatné rozhodnutia je v súlade s úpravou podľa daňového poriadku a reflektuje konkrétnu povinnosť správcu dane postupovať podľa , , všetko daňového poriadku a zároveň zohľadňuje i hmotnoprávnu úpravu podľa zákona o DPH, podľa ktorej je zdaňovacím obdobím pre DPH jeden kalendárny mesiac. Na základe obsahu pripojeného administratívneho spisu, ktorý dokumentuje dostatočne postup správcu dane a žalovaného v predmetnej veci a vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy správny súd konštatuje nedôvodnosť tejto žalobnej námietky žalobcu.

20. Pokiaľ žalobca namietal nesprávny a nezákonný postup žalovaného, zdôrazniac závery vyplývajúce z judikatúry, konkrétne z rozhodnutí NS SR sp. zn. zo dňa 19.08.2010, sp.zn. zo dňa 18.11.2010 a sp.zn. zo dňa 30.06.2011, z ktorých rozhodnutí podľa tvrdení žalobcu vyplýva, že voľba dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú je potrebné objasniť a objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie pochybností nemôže správca dane podsunúť pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu, správny súd uvádza nasledovné závery: V predmetnom prípade postupoval správca dane v súlade s úpravou § 24 ods. 1 Daňového poriadku, ktorá vymedzuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu. Táto dôkazná povinnosť daňového subjektu je v daňovom konaní primárna a zahŕňa spoľahlivé preukázanie všetkých podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane v rozsahu formálnych i materiálnych podmienok odpočtu dane tak, ako vyplývajú z právnej úpravy a ustálenej judikatúry (napríklad rozsudok NS SR sp. zn. ). Ako vyplýva z vyššie uvedeného odôvodnenia, správca dane po dôslednom vyhodnotení dôkazov produkovaných daňovým subjektom a po vyhodnotení vlastných zistení pri preverení tvrdení daňového subjektu o reálnosti zdaniteľných obchodov, a teda o vzniku jeho práva na odpočet dane, po vzniku opodstatnených pochybností o realizácii zdaniteľných plnení, skonštatoval nepreukázanie materiálnych podmienok odpočtu pri dodávkach od priamych dodávateľov TENAS GROUP s.r.o. a STAFI SK, s.r.o. V týchto prípadoch ide o skutočnosti predstavujúce materiálne podmienky práva na odpočet, vo vzťahu k preukázaniu ktorých ťaží dôkazné bremeno daňový subjekt. Daňový subjekt musí byť, pokiaľ mu má byť právo na odpočet v uplatnenom rozsahu priznané, schopný spoľahlivo a jednoznačne preukázať splnenie všetkých podmienok odpočtu. Správca dane teda v predmetnej veci nerozšíril dôkazné bremeno nad rámec zákona a neučinil predmetom dôkaznej povinnosti daňového subjektu skutočnosti, ktoré by do jeho dôkaznej povinnosti nespadali a tiež nevyložil dôkaznú povinnosť daňovému subjektu extenzívne. Za stavu existencie opodstatnených pochybností správcu dane, bolo dôkaznou povinnosťou daňového subjektu tieto pochybnosti správcu dane vyvrátiť. V tejto časti odôvodnenia správny súd poukazuje opätovne na závery podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , sp. zn. , podľa ktorých pokiaľ správca dane preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť aj úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, došlo potom k presunu dôkazného bremena späť na žalobcu, ktorý predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov mohol vyvrátiť spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo zodpovedá praktickému vyjadreniu kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej. V nadväznosti na tieto hodnotenia nie je možné skonštatovať rozpor postupu správcu dane pri rozložení dôkazného bremena v daňovom konaní s uvedenými žalobcom označenými rozsudkami

NS SR. Rovnaký záver správny súd uvádza i vo vzťahu k argumentácii žalobcu, podľa ktorej pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu nie je možné podsunúť objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie pochybností a rovnako i k argumentáciu, podľa ktorej vyhodnotenie pripísania nekontaktnosti dodávateľa dopadá na ťarchu daňového subjektu, je nesprávnym postupom. Uvedené závery dopadajú i na poukaz žalobcu na rozsudok NS SR ČR . Osobitne vo vzťahu k rozsudku NS SR je potrebné zdôrazniť primárne odlišnosť skutkového východiska vo veci prieskumu zákonnosti pod sp.zn. , kde pre najvyšší súd, ako odvolací súd, vznikla zásadná právna otázka posúdenia rozloženia dôkazného bremena medzi daňový subjekt ako platiteľa DPH a správcu dane v prípade, ak prijaté zdaniteľné plnenie materiálne existuje, ale sú pochybnosti o osobe dodávateľa (taktiež platiteľa), keď práve dodávateľ v rámci miestneho zisťovania nevie preukázať, že dodaný tovar vyrobil, resp. ho obstaral a následne reálne dodal platiteľovi. V označenej veci NS SR sp.zn. teda išlo o situáciu, kedy sa skúmala skutočnosť vyplývajúca z právneho vzťahu dodávateľa, platiteľa dane a subdodávateľa. NS SR vo veci sp.zn. poukázal na závery podľa rozhodnutí SD EÚ Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-355/03) a Bond House System (C-484/03), pričom skonštatoval, že ak u daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu, je dôkazné bremeno na správcovi dane, resp. na orgánoch činných v trestnom konaní. Žalobcovi ako daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov. Skutočnosť, či žalobca ako daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje a úmysel daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov. Dôkazné bremeno je spojené so zodpovednosťou za vznik dôkaznej núdze ohľadne preukázania tvrdených skutočností. NS SR skonštatoval, že z rozhodnutí správnych orgánov nevplýva, ako sa vysporiadali s nesporným zistením, že tovar bol žalobcovi dodaný. Krajský súd potvrdil rozhodnutie žalovaného napriek nedostatočne formulovanej a preskúmateľnej správnej úvahe. Z rozhodnutia žalovaného nie je dostatočne zrejmé, prečo vyššiu hodnotu závažnosti pripísal niektorým zisteniam, prečo iné považuje za druhoradé alebo nedostatočné. Zo záverov uvedeného rozhodnutia NS SR vyplýva, že rozhodnutie žalovaného - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, bolo po zmene rozsudku krajského súdu zrušené pre nepreskúmateľnosť vzhľadom na nedostatok dôvodov. Z odôvodnenia rozsudku vo veci NS SR sp.zn. teda vyplýva, že v danej veci nebolo preskúmateľne ustálené ani správnymi orgánmi a ani rozhodnutím krajského súdu, presné vymedzenie skutkovej podstaty porušenia zákona, s uvedením rozhodujúcich skutočností a ich vzájomnej príčinnej súvislosti tak, aby sa presne naplnili všetky znaky použitých zákonných ustanovení. V prejednávanej veci posudzovanej správnym súdom (sp. zn. ) však o takýto prípad nešlo. Uvedené zdôraznenie odlišnosti východísk platí i vo vzťahu k poukazu žalobcu na závery podľa rozhodnutia Krajského súdu Trnava sp.zn. zo dňa 01.12.2016, vo vzťahu ku ktorému naviac správny súd podotýka, že sa jedná o rozhodnutie prvostupňového správneho súdu, a teda v danom prípade nie je vo vzťahu k takémuto rozhodnutiu možné konštatovať, že predstavuje ustálenú rozhodovaciu prax a ani že sa jedná o rozhodnutie najvyššej súdnej autority.

21. V nadväznosti na uvedené závery je potrebné si uvedomiť, že je vždy od konkrétnej situácie v tom- ktorom daňovom konaní závislé, či a aké dôkazy správca dane vykoná. Správny súd na tomto mieste poukazuje na bod 47. odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 27.06.2018, podľa ktorého: Zásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie, nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu konania. Na závery z tohto rozsudku NS SR považuje správny súd za dôležité poukázať v nadväznosti na konštatovanie o nedôvodnosti námietok žalobcu spojených s odkazom na závery podľa rozsudku NS SR , , . Správny súd konštatuje, že so závermi týchto rozhodnutí označených žalobcom rozhodnutie správcu dane a žalovaného v rozpore nie je. Konkrétne k veci NS SR sp.zn. správny súd konštatuje totožné závery ako vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci NS SR sp.zn. (správny súd podotýka, že odôvodnenia týchto rozhodnutí NS SR vymedzujú obdobné východiská a totožné závery).

Vo veci NS SR sp.zn. NS SR ako odvolací súd poukázal na závery podľa rozsudku NS SR sp.zn. , avšak v odôvodnení s odkazom na rozhodnutie SD EÚ C-439/04 skonštatoval záver, podľa ktorého: Vychádzajúc z právneho názoru vysloveného v rozhodnutí Európskeho súdneho dvora, z ktorých má vychádzať vo svojej rozhodovacej činnosti aj správca dane, považoval odvolací súd za potrebné konštatovať, že v posudzovanom prípade je na správcovi dane, resp. na orgánoch činných v trestnom konaní, aby zisťovali, či dodávateľ tovaru E.P. s.r.o. (od 22. augusta 2007 B. s.r.o. BB) sa dopustil podvodného konania alebo nie. Až po doplnení dokazovania v naznačenom smere bude možné znovu rozhodnúť v predmete konania vedeného u správcu dane. Skutočnosť, či žalobca ako daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel a vedomosť daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov. V nadväznosti na uvedené závery správny súd konštatuje, že v tejto veci NS SR viazal závery o rozložení dôkazného bremena na prípad podvodného konania, pričom však zároveň uviedol, že v danej veci bude možné takéto rozloženie dôkazného bremena ustáliť až po doplnení dokazovania v naznačenom smere. V prejednávanej veci sp. zn. bolo vykonané dokazovanie, ktoré viedlo k zisteniu skutkového stavu dostatočného pre riadne posúdenie veci a správca dane a žalovaný svoje rozhodnutia jednoznačne založili na záveroch o nesplnení materiálnych podmienok odpočtu a nie na konštatovaní, že sa daňový subjekt dopustil podvodného konania, kedy ťaží dôkazné bremeno preukázania vedomosti alebo možnosti vedomosti daňového subjektu o tom, že sa prijatím plnenia podieľa na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom (podvodom), práve správcu dane. Pokiaľ ide o závery podľa rozsudku NS SR sp.zn. , závery tohto rozsudku sú rozhodovacou praxou NS SR prekonané, v ktorej časti správny súd poukazuje napr. na rozsudok NS SR sp.zn. so zdôraznením bodu 42. odôvodnenia, podľa ktorého: Je rozumné očakávanie, najmä v zmluvných vzťahoch, vzhľadom na nevylúčenie možnosti uplatnenia daňovej kontroly po relatívne dlhom časovom úseku (napr. ustanovenie § 69 Daňového poriadku), že si sťažovateľ ako daňový subjekt a priori zabezpečí od druhej zmluvnej strany nielen dostatok hodnoverných (t.j. takých, ktoré zodpovedajú možnému priebehu zdaniteľného obchodu) dôkazných prostriedkov, ale aj jej budúcu procesnú spoluprácu (napr. kontakty na zodpovedné osoby dodávateľa), aby vierohodne preukázal oprávnenosť svojich daňových nárokov, a to aj za situácie, keď správca dane počas daňovej kontroly adresuje daňovému subjektu pochybnosti, či samotné dodanie tovaru a služieb bolo realizované spôsobom opísaným v dodávateľskej faktúre. Toto je nepriamy vplyv daňových predpisov na dispozitívne vytváranie zmluvných vzťahov vytváraných pod vplyvom najmä súkromného práva. Pokiaľ žalobca poukazoval na závery podľa rozsudku NS SR sp.zn. , správny súd zdôrazňuje zásadnú odlišnosť skutkových východísk tohto rozhodnutia oproti prejednávanej veci sp. zn. a tiež na to sa viažuceho zamerania posúdenia rozloženia dôkazného bremena v administratívnom konaní, keď podľa záverov rozhodnutia NS SR sp.zn. zaujal najvyšší súd záver, podľa ktorého: Spor medzi účastníkmi konania spočíva vo vyhodnotení skutkovej okolnosti a jej následnej subsumpcii, či došlo k naplneniu pojmového znaku „vývoz tovaru z územia Slovenskej republiky“ v zmysle ust. až 3 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Spor medzi účastníkmi konania spočíval vo vyhodnotení rozsahu dôkaznej povinnosti platiteľa a rozloženia dôkazného bremena, ktoré je pre vývoz tovaru, pre účely DPH určené priamo o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Najvyšší súd poukazuje na to, že pri hodnotení dôkazov musia byť zachované pravidlá logického myslenia, ktorých sa dovoláva žalobca v závere. Dôkazná situácia (prevzatie tovaru ukrajinskými odberateľmi na prepravu a preukázateľné zaplatenie trhovej ceny žalobcovi na území SR, JCD potvrdené colnicou na výstupe) sú relevantnými dôkaznými prostriedkami v zmysle

22. Pokiaľ žalobca namietal, že nemá prístup k účtovníctvu svojich dodávateľov a pokiaľ by tomu tak bolo, išlo by o popretie konkurenčného prostredia, poukazuje správny súd na svoje úvahy a prijaté závery podľa už vymedzeného odôvodnenia tohto rozsudku a v nadväznosti na ne nehodnotí túto námietku ako dôvodnú.

23. Pokiaľ žalobca uvádzal, že súhlasí s názorom Ústavného súdu SR, aby na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach bola daná rovnaká odpoveď, pretože inak dochádza k porušeniu princípu právnej istoty, správny súd konštatuje, že žalobca v tejto námietke primárne neidentifikuje rozhodnutie ústavného súdu, vo vzťahu ku ktorému sa vyjadruje. Nie je preto možné z takto označeného rozhodnutia ústavného súdu žalobcom vyvodené závery, pokiaľ ide o východiská

tohto rozhodnutia ústavného súdu, porovnať s východiskami prejednávanej veci. Na tomto mieste odôvodnenia poukazuje správny súd na závery podľa rozsudku NS SR sp.zn. , podľa ktorých: Na podporu svojich tvrdení nie je sťažovateľovi bránené, aby k nim priložil relevantnú judikatúru súdov, v ktorých však, ako vo veci samej, boli už tieto úvahy ako právne závery vyslovené. Avšak nie je možné, aby toto vykonal sťažovateľ iba sumárne, t.j. prostredníctvom jednoduchého odkazu na číselné označenie rozhodnutia všeobecného alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky bez toho, a že by tento odkaz nespojil minimálne so stručnou kvalifikovanou úvahou objasňujúcou, ktoré ustanovenia právneho predpisu na zistený skutkový stav boli súdom použité a z akých dôvodov. Správny súd konštatuje, že uvedené závery rozsudku NS SR sp.zn. sa uplatnia i pri skonštatovaní nedôvodnosti námietky žalobcu, odkazujúcej na závery ústavného súdu v zmysle vyššie uvedeného, v obsahu ktorej námietky žalobca rozhodnutie ústavného súdu neoznačil ani len číselne - napríklad spisovou značkou. Takto žalobcom uplatnená námietka pre jej všeobecnosť nemôže obstáť. Správny súd však podporne, vo vecnej rovine takúto námietku hodnotí ako nedôvodnú, pretože vo vzťahu k postupu správnych orgánov a ich rozhodnutiam nie je možné skonštatovať konkrétne porušenie princípu právnej istoty, ku ktorému porušeniu námietka smeruje.

24. Pokiaľ žalobca namietal svojvoľnosť postupu správcu dane, pokiaľ tento tvrdí, že dôkazy, ktoré mu ešte nie sú známe (výsluch svedka) nemali žiaden vplyv na jeho názor, správny súd konštatuje nedôvodnosť tejto námietky. Správny súd poukazuje na úpravu podľa § 19 daňového poriadku, ktorá vymedzuje inštitút zápisnice o ústnom pojednávaní. I zápisnica o ústnom pojednávaní z daňovej kontroly iného daňového subjektu je spôsobilým dôkazným prostriedkom a informácie z nej vyplývajúce sú spôsobilým dôkazom v zmysle úpravy § 24 ods. 4 daňového poriadku. Pokiaľ správca dane obdržal v súvislosti s vybavením dožiadania od miestne príslušného správcu dane subjektu VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. zápisnicu o ústnom pojednávaní so splnomocneným zástupcom subjektu VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. č. 102253238/2019 zo dňa 30.09.2019 a z jej obsahu vychádzal pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, po ktorom hodnotení dospel k záveru, že pre naplnenie účelu dokazovania v predmetnej veci nevzhliada potrebu realizácie výsluchu označenej osoby v procesnej pozícii svedka, je takýto záver správcu dane výsledkom jeho postupu pri hodnotení dôkazov a takémuto postupu nie je možné vytýkať rozpor so zákonom. Rovnaký záver dopadá i na zápisnicu o ústnom pojednávan, ktorá bola prílohou odpovede dožiadaného miestne príslušného správcu dane spoločnosti PONGRÁCZ, s.r.o. (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102255805/2019 zo dňa 30.09.2019, taktiež spísaná so splnomocneným zástupcom spoločnosti PONGRÁCZ, s.r.o. Ing. Romanom Kontelíkom). Základ záveru správcu dane, podľa ktorého by vykonanie výsluchu B.. A. L. v pozícii svedka nemalo vplyv na záver správcu dane, je v rozhodnutí žalovaného zrozumiteľne a dostatočne odôvodnený vymedzením konkrétnej úvahy žalovaného vyúsťujúcej do uvedeného prijatého záveru. Konkrétne žalovaný uviedol, že splnomocnený zástupca spoločnosti VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. (B.. A. L.) neodpovedal pri ústnom pojednávaní na žiadnu otázku správcu dane, ktorá by súvisela so spoločnosťou TENAS GROUP, s.r.o., ktorá mala podľa predmetných faktúr vykonať fakturované stavebné práce, t.j. „Výstavbu lesnej cesty v lokalite Necpaly“. Vyjadroval sa výlučne k faktúram, ktoré vystavil daňový subjekt Stavoinvest - SK, s.r.o. pre spoločnosť VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. v kontrolovanom roku 2016, faktúry za výstavbu lesnej cesty v lokalite v Necpaly v uvedenom roku vystavené neboli. Splnomocnený zástupca daňového subjektu v „Odpovedi daňového subjektu zo dňa 17.02.2020“, vôbec nepoukázal na upretie procesných práv v súvislosti s vykonaným ústnym pojednávaním so splnomocneným zástupcom VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. B.. A. L., teda s postupom správcu dane súhlasil. Správny súd v nadväznosti na takéto odôvodnenie rozhodnutia žalovaného konštatuje, že žalovaný a ani správca dane nepostupovali spôsobom, ktorému by bolo možné vytýkať porušenie práv daňového subjektu tak, ako je namietané žalobcom a ani svojvoľnosť či nezákonnosť jeho postupu v uvedenej časti. Zároveň správny súd pri tejto námietke podotýka, že odkaz žalobcu na špecifikáciu porušenia jeho procesných práv v Odpovedi daňového subjektu zo dňa 17.02.2020, ktorý je obsiahnutý v správnej žalobe neobstojí, pretože povinnosťou žalobcu v zmysle úpravy je obsiahnuť tvrdenia vymedzujúce konkrétne rozpory so zákonom skutkovým a aj právnym zdôvodnením priamo v obsahu správnej žaloby, teda jej v žalobných bodoch. Paušálny odkaz na podrobnú špecifikáciu v Odpovedi daňového subjektu zo 17.02.2020, preto pre absenciu spôsobilosti podrobiť ho pre jeho všeobecnosť vecnému prieskumu zákonnosti neobstojí. Tento záver sa uplatní aj pokiaľ ide o identifikáciu - špecifikáciu konkrétnych konateľov taktiež len všeobecne odkazujúcu na Odpoveď daňového subjektu zo dňa 17.02.2020. Na uvedených záveroch správneho súdu nie je spôsobilé nič zmeniť ani to, že odpoveď daňového subjektu zo dňa 17.02.2020 je obsiahnutá v pripojenom administratívnom spise. Nakoľko konkrétne označenie konateľov, vo vzťahu

ku ktorým je táto námietka uplatnená (s výnimkou osoby v statuse splnomocneného zástupcu subjektu VIA SLOVAKIA, spol. s r.o.), v obsahu tejto námietky absentuje, nie je daný pre správny súd ani priestor hodnotiť takto všeobecne formulovanú námietku v nadväznosti na konkrétne výsluchy konateľov miestne príslušnými správcami dane v daňových kontrolách iných subjektov ako Stavoinvest - SK, s.r.o. Daňový subjekt navrhol zopakovať výsluchy konateľov už vo vyjadrení k protokolu, pričom správny súd zdôrazňuje, že na prerokovaní námietok z protokolu, ktoré zahŕňali aj argumentáciu obsiahnutú v treťom žalobnom bode sa nedostavil (úradný záznam č. 101038843/2020 zo dňa 15.06.2020, ktorý je súčasťou pripojeného administratívneho spisu). Správny súd poznamenáva, že správca dane nie je pri vedení dokazovania viazaný dôkaznými návrhmi daňového subjektu. Výsledky hodnotenia zistení vyplývajúcich zo zápisníc o ústnych pojednávaniach dožiadaných miestne príslušných správcov dane správcom dane v spojení s vyhodnotením ostatných vykonaných dôkazov v súlade s úpravou § 3 ods. 3 daňového poriadku, neodôvodnili vykonanie výsluchov konkrétnych svedkov v nadväznosti na čo, ani pri žalobcom zdôrazňovanom obsahu vyjadrení konateľov podľa zápisníc o ústnych pojednávaniach tak, ako sú uvedené v 3. žalobnom bode, nie je možné konštatovať porušenie procesných práv žalobcu tým, že nebol žalobca resp. jeho právny zástupca prizvaný k výsluchu podľa zápisníc o ústnom pojednávaní zohľadnených správcom dane v predmetnej daňovej kontrole v zmysle vyššie uvedeného. Porušenie úpravy podľa § 25 ods. 4, § 45 ods. 1, písm. e) všetko daňového poriadku nie je možné skonštatovať.

25. Vzhľadom na vyhodnotenie námietok žalobcu ako nedôvodných tak, ako vyplýva z vyššie uvedeného odôvodnenia rozsudku, rozhodol správny súd podľa o zamietnutí žaloby.

26. Podľa : Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

Podľa : Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

27. Žaloba bola zamietnutá na základe skonštatovania jej nedôvodnosti, v nadväznosti na čo je účastníkom v tomto konaní úspešný žalovaný a žalobcovi správny súd na základe aplikácie a contrario náhradu trov konania nepriznal. Náhrada trov konania nebola priznaná ani žalovanému na základe aplikácie a contrario pri súčasnom skonštatovaní nepreukázania splnenia podmienok pre aplikáciu tohto zákonného ustanovenia.

28. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.