Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13Cob-114-2022.pdf
PDF · 138.2 KB
Case nature
Subarea
13Cob/114/2022
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Poľnohospodárske družstvo Liptovské Revúce, so sídlom 034 74 Liptovské Revúce 297, IČO: 31 624 421, zastúpeného zástupcom: JUDr. Peter Celec advokátska kancelária s.r.o., so sídlom M. R. E. XX, XXX XX C., IČO: 51 762 986, proti žalovanému: Recovery Resorts, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 480/6, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 439 645, zastúpenému právnym zástupcom Mgr. Petrom Kupkom, advokátom, so sídlom Y. XX, XXX XX P., IČO: 42 402 417, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok č.k. 8Cb/8/2022-31 zo dňa 21.04.2022, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Ružomberok č.k. 8Cb/8/2022-31 zo dňa 21.04.2022 p o t v r d z u j e .
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd podľa výroku I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť strpieť prechod a prejazd cez pozemky v jeho výlučnom vlastníctve zapísané na LV č. XXX, k.ú. B. O., a to cez parcelu KN-C č. 2056 o výmere 485 m2, vedenú ako zastavaná plocha a nádvorie, cez parcelu KN-C č. 874/1 o výmere 6338 m2 vedenú ako zastavaná plocha a nádvorie (v rozsahu nevyhnutnom pre vstup na parcelu KN-C č. 2204 o výmere 14704 m2, vedenú ako zastavaná plocha a nádvorie), žalobcovi k jeho stavbám a pozemkom v k.ú. B. O., a to k stavbe D., súpisné číslo XXX stojacej na parcele KN-C č. 2164/6, k stavbe D., súpisné č. XXX stojacej na parcelách KN-C č. 2229/5, 2229/6, k stavbe D., súpisné číslo XXX stojacej na parcele KN-C č. 2164/7, ako aj osobám, ktoré majú právo prechodu a prejazdu odvodené od žalobcu, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o zriadenie vecného bremena. Podľa výroku II. okresný súd uložil žalobcovi, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podal na súd proti žalovanému žalobu o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu žalobcu a osôb, ktoré majú právo prechodu a prejazdu od neho odvodené, cez parcelu KN-C č. 2056 o výmere 485 m2, vedenú ako zastavaná plocha a nádvorie, parcelu KN-C č. 874/1 o výmere 6338 m2 vedenú ako zastavaná plocha a nádvorie, evidované na LV č. XXX, k.ú. B. O. vo výlučnom vlastníctve žalovaného, k jeho stavbám a pozemkom v k.ú. B. O., a to k stavbe D., súpisné číslo XXX stojacej na parcele KN-C č. 2164/6, k stavbe D., súpisné č. XXX stojacej na parcelách KN-C č. 2229/5, 2229/6, k stavbe D., súpisné číslo XXX stojacej na parcele KN-C č. 2164/7. Samostatným výrokom III. žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd poukázal na návrh žalobcu, doručený okresnému súdu dňa 08.04.2022, ktorým žalobca sa prostredníctvom svojho zástupcu domáhal nariadenia
neodkladného opatrenia v znení uvedenom vo výrokovej časti I. uznesenia okresného súdu. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po skutkovej stránke odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nasledovných stavieb a pozemkov v k.ú. B. O.: stavba D. súp. č. XXX na parcele KN-C č. 2164/6, stavba D. súp. č. XXX na parcelách KN-C č. 2229/5 a 2229/6, stavba D. súp. č. XXX na parcele KN-C č. 2164/7. K týmto nehnuteľnostiam vedie prístupová cesta - parcela KN-C č. 2204 o výmere 14704 m2 vedená ako zastavaná plocha a nádvorie. Táto parcela je pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná a účelová komunikácia, lesná cesta. Parcela KN-C č. 2204 sa pripája na parcelu KN-C č. 874/1 o výmere 6338 m2 vedenú ako zastavaná plocha a nádvorie a parcelu KN-C č. 2056 o výmere 485 m2 vedenú ako zastavaná plocha a nádvorie, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Parcela KN-C č. 2056 sa pripája na parcelu KN-C č. 313/1, ktorá je vo vlastníctve Obce Liptovské Revúce, a na ktorej sa nachádza miestna obecná verejná komunikácia. Jediný možný prístup ku stavbám vo vlastníctve žalobcu a k jeho priľahlým pozemkom je možný jedine cez parcelu KN-C č. 2204, ktorá tvorí a vždy tvorila lesnú/poľnú cestu, ktorá sa cez parcely vo vlastníctve žalovaného KN-C č. 2056 a 874/1 pripája na verejnú komunikáciu. Žalobca je poľnohospodárske družstvo s chovateľskou činnosťou. Vyššie uvedené budovy - salaš, sú určené na chov oviec. V zmysle Rozhodnutia Okresného úradu Ružomberok zo dňa 07.05.2021, č.s. OU-RK-OSZP-2021/003578/005/OI má žalobca právoplatný súhlas na pasenie oviec v Národnom parku Veľká Fatra v lokalite Kýšky (Chyžky), Krátka a Mogury, kde aj tieto ovce chová. Žalovaný podal na miestne príslušný stavebný úrad - Obec Liptovské Revúce oznámenie o uskutočnení drobnej stavby „oplotenie“ na oplotenie pozemkov KN-C č. 847/1, 875 a 2056. Obec Oznámením zo dňa 20.12.2021, č.j. 322/39/2021 ŽP oznámila žalovanému, že nemá námietky voči avizovanej drobnej stavbe. V zmysle tohto oznámenia a k nemu priloženému náčrtu má na hranici parcely KN-C č. 2056 a miestnej komunikácie stáť železná brána. Vybudovaním tohto oplotenia a brány žalovaný trvalo zabráni prístup k jedinej možnej ceste k stavbám vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Iná možná cesta vzhľadom na terénne pomery nie je možná. Žalovaný na základe vyššie uvedeného oznámenia stavebného úradu začal realizáciu oplotenia parciel KN-C č. 2056 a 847/1, a to konkrétne vyhĺbením jám a základov (základových pätiek) pre oceľové stĺpiky a ukotvenie k asfaltovému povrchu. Žalobca oplotením pozemku trvalo stratí prístup k svojim hospodárskym budovám. Žalobca sa bude domáhať zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez parcelu KN-C č. 2056 a časť parcely KN-C č. 874/1.
3. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol aj to, že ho podáva z dôvodu bezodkladnej potreby ochrany hospodárskych zvierat a svojej činnosti ako aj ochrany svojho (a nielen svojho) majetku - lesná cesta - parc. KN-C č. 2204, ktorú oddeľuje od miestnej obecnej komunikácie parcela KN-C č. 2056 a 874/1, je súčasne aj jedinou možnou cestou pre Horskú záchrannú službu, ako aj pre Hasičský a záchranný zbor, a preto podľa žalobcu je táto komunikácia extrémne dôležitá aj z hľadiska protipožiarnej ochrany. Vzhľadom na miestne terénne pomery podľa žalobcu nie je možný iný prístup do celej lokality Národného parku Veľká Fatra v časti k.ú. B. O.. Podľa žalobcu zabránením prístupu cez parcelu KN-C č. 2056 a 874/1 by žalobcovi vznikli nenávratné škody, ktoré spočívajú prakticky v zlikvidovaní chovu oviec v lokalite Národného parku Veľká Fatra v lokalite Kýšky (Chyžky), Krátka a Mogury. Žalobca uviedol, že svoje právo osvedčil, a to s poukazom na ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, pretože prechod a prejazd cez parcely KN-C č. 2056 a 874/1 dlhodobo využíva ako jediný možný prístup k svojim hospodárskym stavbám. Žalobca bol toho názoru, že právo prechodu a prejazdu nadobudol vydržaním. Dočasne upraviť pomery podľa názoru žalobcu je potrebné, pretože nemá žiadny iný prístup k svojim poľnohospodárskym budovám, nedokázal by zabezpečiť adekvátnu starostlivosť o svoje hospodárske zvieratá, a taktiež by bol ohrozený jeho majetok, pretože uzavretím parciel KN-C č. 2056 a 874/1, by sa k majetku žalobcu nemohli dostať záchranárske zložky. Žalobca sa v primeranej lehote bude domáhať aj zriadenia vecného bremena. Dôvodnosť okamžitej dočasnej úpravy žalobca vidí najmä v konaní žalovaného, ktorý stavebnému úradu oznámil úmysel vybudovať na svojich pozemkoch oplotenie s bránou, pričom s jeho realizáciou podľa priloženej fotodokumentácie už aj začal. Žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil snímky z katastrálnej mapy, výpis z LV č. XXX k.ú. B. O., LV č. XXXX, k.ú. B. O., Oznámenie Obecného úradu Liptovské Revúce č.j. 322/39/2021 ŽP zo dňa 20.12.2021, že nemá námietky proti uskutočneniu drobnej stavby „oplotenie“ vrátane dokumentácie, Rozhodnutie Okresného úradu Ružomberok, č.s. OU-RK-OSZP-2021/003578/005/01 zo dňa 07.05.2021, fotodokumentáciu prípravy oplotenia.
4. Okresný súd poukázal na ust. § 324 ods. 1, § 324 ods. 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326 ods. 1, 2, § 329 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 151o ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že boli osvedčené podmienky pre vyhovenie návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia.
5. Okresný súd v ods. 13. odôvodnenia napadnutého uznesenia poukázal na inštitút neodkladného opatrenia a uviedol, že na základe zákonnej úpravy pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa: a/ vyžaduje tvrdiť a osvedčiť existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b/ že tento právny vzťah si vyžaduje bezodkladnú úpravu alebo, ak je daná obava z ohrozenia exekúcie, c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), e/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Okresný súd uviedol, že samotné dokazovanie má v konaní o návrhu na neodkladné opatrenie povahu osvedčovania. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti.
6. Okresný súd uviedol, že v danej veci žalobca požadoval nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť strpieť výkon práva prechodu a prejazdu žalobcu a osôb, ktoré majú toto právo od neho odvodené, cez pozemky vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Za účelom posúdenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa okresný súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, pričom dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný.
7. V rámci skúmania zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia sa okresný súd primárne zaoberal otázkou, či žalobca v danom štádiu konania osvedčil nárok, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie bolo zrejmé, že jeho účelom je zachovanie existujúceho faktického a právneho stavu vo vzťahu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu, a to konkrétne práva prechodu a prejazdu cez pozemky žalovaného, pričom navrhované neodkladné opatrenie má priamu väzbu na konanie vo veci samej, v ktorom sa žalobca bude domáhať zriadenia vecného bremena, § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Ako vyplynulo z výpisu z obchodného registra žalobca je poľnohospodárske družstvo, ktoré okrem iného sa zaoberá chovateľskou činnosťou, čo potvrdilo Rozhodnutie Okresného úradu Ružomberok, odbor starostlivosti o životné prostredie č.s.: OU-RK-OSZP-2021/003578-005/OI zo dňa 07.05.2021, ktorým bol žalobcovi vydaný súhlas na „pasenie hospodárskych zvierat“ v Národnom parku Veľká Fatra a ochrannom pásme Národného parku Nízke Tatry. Okresný súd z výpisu LV č. XXXX, k.ú. B. O. mal za osvedčené, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to stavby D. súp. č. XXX na parcele KN-C č. 2164/6, stavby D. súp. č. XXX na parcelách KN-C č. 2229/5 a 2229/6, stavby D. súp. č. XXX na parcele KN-C č. 2164/7, ktoré podľa jeho tvrdenia slúžia na vykonávanie uvedenej činnosti. Z výpisu z katastrálnej mapy mal okresný súd za osvedčené, že prístup k predmetným nehnuteľnostiam vedie cez pozemok parcela KN-C č. 2204 o výmere 14704 m2, zastavaná plocha a nádvorie, na ktorej je postavená inžinierska stavba - cestná miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, ako to vyplynulo z výpisu z katastra nehnuteľností. Ďalej mal okresný súd z katastrálnej mapy osvedčené, že uvedená prístupová cesta sa napája na parcelu KN-C č. 874/1 o výmere 6338 m2 vedenú ako zastavaná plocha a nádvorie a parcelu KN-C č. 2056 o výmere 485 m2 vedenú ako zastavaná plocha a nádvorie, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Parcela KN-C č. 2056 o výmere 485 m2 sa pripája na parcelu KN-E č. 313/1, na ktorej sa nachádza miestna komunikácia, ktorá je vo výlučnom vlastníctve Obce Liptovské Revúce. Na základe uvedeného bolo okresnému súdu za zrejmé, že prístup žalobcu k jeho nehnuteľnostiam z verejnej (miestnej) komunikácie vedie cez pozemky žalovaného, čím bol na účely vydania neodkladného opatrenia osvedčený právny vzťah medzi stranami, a tiež dôvodnosť nároku žalobcu dožadovať sa práva prechodu a prejazdu cez pozemky vo vlastníctve žalovaného s cieľom vykonávania svojej činnosti a užívania svojich nehnuteľností. Z výpisu katastrálnej mapy dotknutého územia bolo možné predbežne ustáliť, že sa jedná o jedinú prístupovú cestu, ako to tvrdil žalobca. Okresný súd však považoval za potrebné podotknúť, že naplnenie všetkých podmienok v zmysle na vec sa vzťahujúcich zákonných ustanovení, bude musieť byť predmetom dokazovania a posúdenia v konaní vo veci samej. Obdobne to platí aj v prípade vzniku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, a to práva prechodu a prejazdu vydržaním, na ktoré poukázal žalobca v návrhu.
8. Okresný súd mal za osvedčenú aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným ako druhú podmienku, splnenie ktorej sa vyžaduje pre nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s
§ 325 ods. 1 CSP. Dôkazná povinnosť je na strane žalobcu, ktorý musí konkretizovať správanie alebo úkony žalovaného v intenzite vzbudzujúcej dôvodnú obavu z možného ohrozenia práva žalobcu, ktoré sa má neodkladným opatrením chrániť. Napriek tomu, že v posudzovanej veci z vyjadrenia žalobcu a predložených dôkazov nevyplynula skutočnosť, že žalovaný v súčasnosti reálne bráni žalobcovi v prechode a prejazde cez svoje pozemky, v situácii, keď bolo žalobcom osvedčené, že nemá fakticky iný prístup k svojim nehnuteľnostiam a ich vzájomný vzťah so žalovaným nie je žiadnym spôsobom upravený, bolo možné konštatovať, že u žalobcu existuje dôvodná obava z možného ohrozenia jeho práv, keďže tento prístup mu môže byť kedykoľvek zamedzený. Túto obavu vzbudila aj skutočnosť, že žalobca tieto pozemky využíval ako prístupovú cestu dlhodobo, pričom žalovaný, ktorý sa stal ich vlastníkom až dňa 09.08.2021 (ako to vyplýva z LV č. XXX, k.ú. B. D.), už 13.12.2021 ohlásil Obci Liptovské Sliače ako stavebnému úradu uskutočnenie drobnej stavby - „oplotenia“ časti dotknutých pozemkov parc. KN-C č. 874/1 a KN-C č. 2056, proti ktorej stavebný úrad nemal námietky, ako to vyplynulo z jeho Oznámenia č.j. 322/39/2021 ŽP zo dňa 20.12.2021. Z priloženej dokumentácie k tejto drobnej stavbe mal okresný súd za osvedčené, že na hranici medzi verejnou komunikáciou parcela KN- E č. 313/1 a parc. č. KN-C č. 2056 má byť vybudovaná oceľová brána. Realizáciou tejto drobnej stavby, ktorej začatie mal okresný súd osvedčené na základe predloženej fotodokumentácie, by nepochybne mohlo dôjsť k zamedzeniu jediného prístupu žalobcu k jeho nehnuteľnostiam, a tým k zamedzeniu výkonu jeho chovateľskej činnosti, ku škodám na jeho majetku a tiež k zamedzeniu prípadného prístupu záchranárskych zložiek. Uvedené okolnosti podľa názoru okresného súdu osvedčujú naliehavú potrebu úpravy vzájomného vzťahu žalobcu a žalovaného.
9. Okresný súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností dospel k záveru, že v konaní bolo osvedčené splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, v dôsledku čoho rozhodol tak, ako vyjadril vo výroku I. uznesenia. Na doplnenie okresný súd uviedol, že nariadením neodkladného opatrenia sa nevytvorí nenávratný stav, ani sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do práv a oprávnených záujmov žalovaného. Užívanie nehnuteľností žalovaného nie je žiadnym spôsobom ohrozené. V súlade s princípom proporcionality však okresný súd považoval za potrebné vo výroku tohto rozhodnutia určiť, že prechod a prejazd cez parcelu KN-C č. 874/1 o výmere 6338 m2 vo vlastníctve žalovaného je možný len v rozsahu nevyhnutnom pre vstup na parcelu KN-C č. 2204 o výmere 14704 m2, vedenú ako zastavaná plocha a nádvorie. Okresný súd tiež podotkol, že nariadenie neodkladného opatrenie je dočasným opatrením, keďže definitívne bude rozhodnuté o práve žalobcu v konaní vo veci samej o zriadenie vecného bremena po vykonaní štandardného dokazovania, preto trvanie neodkladného opatrenia okresný súd časovo obmedzil do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
10. Okresný súd uviedol, že spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nebola žalobcom podaná žaloba vo veci samej, preto žalobcovi podľa ust. § 336 ods. 1 CSP uložil povinnosť, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podal proti žalovanému žalobu vo veci samej o zriadenie vecného bremena v znení uvedenom vo výroku II. uznesenia.
11. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255, § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. Súčasne okresný súd uviedol, že aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žalobca nepodá žalobu v lehote určenej okresným súdom, a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti uznesenia okresného súdu, ktorým sa nariadilo neodkladné opatrenie.
12. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov nesprávneho procesného postupu okresného súdu, ktorým žalovanému bolo znemožnené ako strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP, zistený skutkový stav neobstojí, keďže sú tu ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené podľa ust. § 365 ods. 1 písm. g) CSP, ako aj, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Podľa žalovaného okresný súd vychádzal iba z tvrdení žalobcu o vykonávaní chovateľskej činnosti, a tiež mal za to, že žalobca osvedčil nárok, pričom okresný súd nekonštatoval aspoň osvedčenie reálneho výkonu takej činnosti. Podľa žalovaného
okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo sa týka reálneho výkonu chovateľskej činnosti žalobcom a v nadväznosti na to aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Žalovaný v odvolaní poukázal na ods. 17. odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu. Žalovaný mal za to, že odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vnútorne protirečiace, pretože na jednej strane z vyjadrenia a ani z predložených dôkazov nevyplýva súčasné bránenie žalobcovi v prechode a prejazde cez nehnuteľnosti, avšak na druhej strane okresný súd konštatuje dôvodnú obavu možného ohrozenia práv žalobcu, keď prístup by mohol byť žalobcovi podľa názoru okresného súdu kedykoľvek zamedzený. Okresný súd pri dôvodnej obave vychádzal iba z toho, že žalovaný mal začať s realizáciou výstavby oceľovej brány na hranici medzi verejnou komunikáciou, parcela KN-E č. 313/1 a parcela KN-C č. 2056 (ďalej aj len ,,brána“), čím by nepochybne mohlo dôjsť k zamedzeniu jediného prístupu žalobcu k nehnuteľnostiam. Podľa žalovaného okresný súd vychádzal iba z domnienok, keď automaticky len zo samotnej realizácie výstavby brány bez ďalšieho vyvodil možnosť zamedzenia prístupu žalobcu k nehnuteľnostiam, a preto má za potrebné upraviť vzájomné vzťahy. V konaní nebolo žiadnym spôsobom osvedčené, že žalovaný nechce bránu sprístupniť v budúcnosti po jej dokončení žalobcovi, resp. že by žalovaný v súčasnosti robil opatrenia na zamedzenie prístupu žalobcovi na nehnuteľnosti za účelom prechodu a prejazdu. Okresný súd vychádzal iba z predpokladu možného správania sa žalovaného v budúcnosti napriek tomu, že žalobca ani len netvrdil akékoľvek súčasné prejavy správania žalovaného v zmysle bránenia žalobcovi v prístupe na nehnuteľnosti za účelom prechodu a prejazdu. Žalovaný dňa 05.05.2022 upovedomil žalobcu o tom, že chce po dokončení brány poskytnúť súčinnosť žalobcovi na prístup k salašom, ako aj záchranným zložkám v prípade ich potreby na otvorenie brány. Podľa žalovaného okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Žalovaný za účelom preukázania úmyslu na poskytnutie budúcej súčinnosti žalobcovi, ako aj záchranným zložkám zo strany žalovaného za účelom otvorenia brány, navrhol vykonať dôkazy, a to sken tlače elektronickej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným, sken tlače elektronických fotografií a záznamov z elektronického zariadenia, a to aj za účelom preukázania znečistenia nehnuteľnosti, ku ktorému dochádza zo strany žalobcu, keď tieto sú znečistené hnojom v dôsledku činnosti žalobcu. Žalobca znečistenie odstránil, napriek uvedenému žalovaný má za to, že žalobca využíva v súčasnosti prejazd nehnuteľnosťami v zmysle uznesenia okresného súdu na iný účel, ako je chovateľská činnosť, pretože hnoj, ktorým boli nehnuteľnosti znečistené, síce zdanlivo žalobca viezol smerom na salaše, skôr však dáva zmysel predpoklad, že žalobca využil prejazd nehnuteľnosťami za účelom prístupu k iným nehnuteľnostiam ako salašom, pretože nie je logické odvážať hnoj na salaš. Žalovaný mal za to, že žalobca využíva prejazd nehnuteľnosťami na iný účel, ako je prejazd k salašom, t.j. na iný účel, ako je ustanovený v napadnutom uznesení okresného súdu.
13. Žalovaný k inštitútu neodkladného opatrenia poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 Cdo 147/2011 zo dňa 25.04.2012. Ďalej žalovaný poukázal na ust. § 234 ods. 2, § 217 ods. 1, § 220 ods. 2 CSP, ako aj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu SR, osobitne k odôvodneniu rozhodnutia o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 866/2014 zo dňa 20.08.2015. K riadnemu odôvodneniu súdneho rozhodnutia žalovaný poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 119/03. Žalovaný poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/238/2008 zo dňa 30. novembra 2009. K princípu právneho štátu poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06, IV. ÚS 92/09, IV. ÚS 209/2010, m.m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05, IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06, uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 499/2011 zo dňa 22.11.2011. Žalovaný poukázal na hodnotenie dôkazov, k tomu uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 204/2009 zo dňa 14.09.2011. Podľa žalovaného nemôže obstáť tvrdenie žalobcu, že nadobudol právo prechodu a prejazdu vydržaním cez nehnuteľnosti, pretože úplne absentuje na strane žalobcu dobromyseľnosť. Žalobca neosvedčil žiadny titul vydržania oprávnenia zodpovedajúceho vecnému bremenu. Žalovaný poukázal na inštitút vecného bremena, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Cdo 260/2008 zo dňa 10. decembra 2008, dobromyseľnosť držby ako podmienku nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 17/2016 zo dňa 24. apríla 2017. Podľa žalovaného skutkové tvrdenia žalobcu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú tendenčné. Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu, že by zabránil prístupu cez nehnuteľnosti, ako aj, že by zamedzením prístupu cez nehnuteľnosti žalobcovi vznikli nenávratné škody, ktoré spočívajú v zlikvidovaní chovu oviec v lokalite národného parku, keďže takéto tvrdenia žalobcu nie sú pravdivé. Žalobca neosvedčil chov oviec, že tento aj fakticky vykonáva, pretože predložil len súhlas na pasenie oviec. Žalovaný navrhol na spôsob využívania salašov žalobcom vykonať dôkazy, a to výsluch žalobcu prostredníctvom štatutárneho orgánu, ohliadka salašov zo strany súdu s tým, že prostriedky procesnej obrany žalovaný nemohol uviesť skôr, ale až
v podanom odvolaní. Podľa žalovaného uznesenie okresného súdu je nepreskúmateľné, formalistické, nezrozumiteľné, nedostatočne odôvodnené, čím došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Žalovaný navrhol napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne uznesenie okresného súdu zmeniť a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť s priznaním 100 % náhrady trov súdneho konania žalovanému.
14. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Mal za to, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia riadne osvedčil právo prechodu a prejazdu vyplývajúce z ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka a súčasne osvedčil aj dôvodnú obavu, že prístup môže byť zamedzený, a to jednak „Ohlásením stavby“, z ktorého vyplýva, že žalovaný má jednoznačne úmysel postaviť železnú bránu a ďalej fotodokumentáciou, z ktorej vyplýva aj začatie realizácie tejto stavby, a preto logicky mu vznikla dôvodná obava, že by sa nielen nedostal k svojim stavbám, ale by mu vznikli aj nenávratné škody na chovanom dobytku a produkcii mliečnych výrobkov. K tvrdeniam žalovaného, že má v budúcnosti úmysel poskytnúť potrebnú súčinnosť za účelom otvorenia železnej brány, žalobca uviedol, že pripojená e- mailová komunikácia vznikla až po doručení neodkladného opatrenia žalovanému. Z tejto komunikácia vyplýva, že žalovaný je ochotný túto bránu otvoriť „po kontaktovaní“ na uvedené tel. čísla resp. po „zazvonení“. Takýto prístup nemožno považovať za plnohodnotný. Žalovaný síce má právo na ohradenie svojho pozemku, na strane druhej parcela KN-C č. 2056 a časť parcely KN-C č. 874/1 slúži na vstup do jeho areálu. Ak by si žalovaný postavil bránu o niekoľko metrov vyššie a iba na parcele KN-C č. 874/1, mal by zabezpečený ohradený prístup do svojho areálu bez toho, aby žalovaného rušil v jeho práve prechodu a prejazdu k svojim stavbám. Z vyjadrenie žalovaného teda vyplýva, že prechod a prejazd cez jeho nehnuteľnosti výslovne záleží iba na jeho vôli, pričom ak by „potrebnú súčinnosť“ neposkytol, tak by prakticky nebola nijako vynútiteľná. V čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj v súčasnosti s poukazom na „vôľu“ žalovaného na otváranie brány prakticky podľa jeho uváženia stále existuje dôvodné riziko, že žalobca sa k svojím stavbám nedostane. Ak žalovaný v odvolaní namieta, že žalobca neosvedčil chov oviec a že aj tento chov skutočne vykonáva, tak uvedené žalobca nemusel osvedčovať, pretože právo prechodu a prejazdu vyplýva priamo zo zákona, a to z ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Faktická skutočnosť, že žalobca je vlastníkom stavieb, ku ktorým sa nie je možné dostať inak ako cez cudzie pozemky a existencia opodstatnenej obavy zo vzniku fyzickej prekážky - železnej brány, je sama osebe postačujúca na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca len chcel zdôrazniť to, že zneprístupnením prechodu a prejazdu mu vzniknú aj konkrétne hospodárske škody. Žalobca i napriek uvedenému naviac dokladá dôkazy, a to protokoly o kontrolách Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Liptovský Mikuláš, z ktorých protokolov vyplýva produkcia mliečnych výrobkov na salašoch (stavbách) vo vlastníctve žalobcu. Výsluch žalobcu alebo prípadná obhliadka je pre účel rozhodovania o neodkladnom opatrení nadbytočná. Takéto dokazovanie prichádza do úvahy vo veci samej, keď sa bude súd zaoberať samotným zriadením vecného bremena. To isté platí aj pre ustálenie vzniku vecného bremena, t.j. či mohol žalobca nadobudnúť toto vecné bremeno vydržaním alebo nie, avšak pre účel dokazovania vo veci neodkladného opatrenia je takéto dokazovanie značne nadbytočné. Podľa žalobcu je dôležité to, že nariadením predmetného neodkladného opatrenia nebude zasiahnuté do práv žalovaného takým intenzívnym a najmä nezvratným spôsobom, ako by tomu bolo na strane žalobcu, keby neodkladné opatrenie nebolo nariadené a žalovaný by železnú bránu postavil a podľa svojej vôle by „dovolil“ žalobcovi prechádzať k svojim stavbám. Takéto neodkladné opatrenie nie je spôsobilé na rozdiel od žalobcu spôsobiť žalovanému akúkoľvek ujmu, najmä vzhľadom k tomu, že zabezpečiť si svoje pozemky, a to oplotiť ich, môže bez toho, aby žalobcovi bránil k prístupu k svojím stavbám. Žalobca navrhol uznesenie okresného súdu potvrdiť a priznať 100 % nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
15. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že podstatou argumentácie žalobcu je to, že realizáciou výstavby oceľovej brány na hranici medzi verejnou komunikáciou, a to parcela KN-E č. 313/1 a parcela KN-C č. 2056 (ďalej aj len „brána“), by vznikla možnosť zamedzenia prístupu žalobcu k salašom a prechod a prejazd žalobcu cez nehnuteľnosti by záležal od vôle žalovaného. Takáto argumentácia žalobcu pre inštitút neodkladného opatrenia podľa žalovaného nemôže obstáť. Žalobca sa pohybuje iba v rovine domnienok, že by mu mohlo byť v budúcnosti žalovaným bránené v prechode a prejazde cez nehnuteľnosti, a to aj napriek tomu, že žalovaný dňa 05.05.2022 upovedomil žalobcu o tom, že chce po dokončení brány poskytnúť súčinnosť žalobcovi na prístup k salašom, ako aj záchranným zložkám v prípade potreby na otvorenie brány. Žalobca vychádzal iba z predpokladu možného správania sa žalovaného v budúcnosti napriek tomu, že žalobca ani len netvrdí akékoľvek súčasné prejavy správania sa žalovaného v zmysle bránenia žalobcovi v prístupe na nehnuteľnosti za účelom prechodu a prejazdu.
Za tohto stavu absentuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a preto neodkladné opatrenie nemá svoje opodstatnenie.
16. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Žalobca zotrval na svojich doterajších vyjadreniach. V čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaný začal výstavbu železnej brány, a preto je tu dôvodná obava, ktorá stále pretrváva. Prísľub žalovaného podľa žalobcu nie je plnohodnotným prechodom. Každé neodkladné opatrenie, pri ktorom hrozí dôvodná obava, vychádza z určitých domnienok, ktoré môžu v budúcnosti nastať. Inštitút neodkladného opatrenia má slúžiť ako „poistka“ na dočasnú úpravu vzťahov medzi účastníkmi občianskoprávnych vzťahov. Vo veci samej sa žalobca bude domáhať zriadenia vecného bremena práva prechodu a prejazdu, ktoré len potvrdí rozhodnutie o neodkladnom opatrení, ktorým má žalobca zatiaľ dočasne garantovaný prechod a prejazd cez nehnuteľnosti žalovaného.
17. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 07.06.2020 (č.l. 105 spisu) bolo vyjadrenie žalobcu zaslané žalovanému.
18. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP na základe podaného odvolania žalovaného a postupom bez nariadenia pojednávania napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
19. Primárne krajský súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, a preto v podrobnostiach na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odkazuje. Podľa názoru krajského súdu ani jeden z odvolacích dôvodov žalovaného nebol relevantný, pretože okresný súd poukázal na zákonné podmienky, ktoré musia byť splnené pre nariadenie neodkladného opatrenia a v konkrétnosti konštatoval ich osvedčenie, preto návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Rozhodnutie okresného súdu je v zákone požadovanom rozsahu odôvodnené a zodpovedá ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, ktoré odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu zodpovedá aj inštitútu neodkladného opatrenia o osvedčenosti zákonných podmienok pre jeho nariadenie. Pokiaľ okresný súd najskôr vo všeobecnosti poukázal na zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a následne tieto v konkrétnosti vykvalifikoval, ktoré boli v potrebnej intenzite osvedčené k tomu, aby bolo návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovené, tak nebol relevantný odvolací dôvod žalovaného v tom, že by uznesenie okresného súdu bolo nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, formalistické, nepresvedčivé. Okresný súd konkrétnym, jasným a zreteľným spôsobom pomenoval zákonné podmienky pre inštitút neodkladného opatrenia, ktoré v konkrétnosti danej veci vyhodnotil za osvedčené, ak tu existoval právny vzťah, a to zabezpečenie prístupu žalobcu k jeho nehnuteľnostiam, ktoré má vo vlastníctve, cez pozemky vo vlastníctve žalovaného. Žalobca podľa výpisu z LV č. XXXX k.ú. B. O. osvedčil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, a to stavby D. súp. č. XXX na parcele KN-C č. 2164/6, stavby D. súp. č. XXX na parcelách KN-C č. 2229/5 a č. 2229/6, stavby D. súp. č. XXX na parcele KN-C č. 2164/7, ktoré podľa jeho tvrdení slúžia na chovateľskú činnosť. Bolo osvedčené, že prístup k predmetným nehnuteľnostiam vedie cez pozemok parcely KN-C č. 2204 o výmere 14704 m2 zastavaná plocha a nádvorie, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, ako to vyplynulo z výpisu z katastra nehnuteľnosti. Podľa katastrálnej mapy bolo osvedčené, že táto prístupová cesta sa napája na parcelu KN-C č. 874/01 o výmere 6338 m2, vedenú ako zastavená plocha a nádvorie a parcelu KN-C č. 2056 o výmere 485 m2, vedenú ako zastavaná plocha a nádvorie, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Bolo osvedčené, že parcela KN-C č. 2056 o výmere 485 m2 sa pripája na parcelu KN-E č. 313/1, na ktorej sa nachádza miestna komunikácia, ktorá je vo výlučnom vlastníctve Obce Liptovské Revúce. Okresný súd správne skonštatoval, že bol osvedčený právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ak prístup žalobcu k jeho nehnuteľnostiam z verejnej (miestnej) komunikácie vedie cez pozemky žalovaného, a tým bola daná aj osvedčenosť nároku žalobcu, ktorý sa týkal práva prechodu a prejazdu cez pozemky vo vlastníctve žalovaného nevyhnutného pre užívanie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu.
20. Krajský súd má za to, že bola v primeranej miere a intenzite osvedčená aj potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným, ak bolo v potrebnej miere osvedčené to, že je tu obava žalobcu z ohrozenia prístupu k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve cez pozemky vo výlučnom vlastníctve
žalovaného, ak nebol osvedčený možný iný prístup žalobcu k nehnuteľnostiam, za súčasného splnenia reálnej a dôvodnej obavy žalobcu, že mu takýto prístup k výkonu jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nebude umožnený, resp. zamedzený, ak na hranici medzi verejnou komunikáciou parcela KN-E č. 313/1 a parcelou č. KN-C č. 2056 má byť vybudovaná oceľová brána, výstavbou ktorej drobnej stavby, jej začatie mal okresný súd osvedčené podľa predloženej fotodokumentácie, by došlo k zamedzeniu prístupu žalobcu ako momentálne osvedčeného jediného prístupu k jeho nehnuteľnostiam, a tým k zamedzeniu výkonu jeho vlastníckeho práva k svojmu majetku, prípadne k zamedzeniu prístupu záchranárskych zložiek k stavbám salašov. Zákonná podmienka osvedčenosti potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným podľa názoru krajského súdu bola daná Oznámením Obce Liptovské Revúce č.j. 322/39/2021-ŽP zo dňa 20.12.2021, ktorým sa žalovanému ako stavebníkovi oznamuje, že proti uskutočneniu drobnej stavby „oplotenie“, ktorú Obci Liptovské Revúce žalovaný ako stavebník ohlásil podaním zo dňa 13.12.2021, nemá žiadne námietky, ktoré navrhované oplotenie sa týka časti pozemkov parc. č. KN-C 874/1, 875 a 2056 k.ú. B. O..
21. Zákon pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje, aby kumulatívne boli splnené podmienky stanovené, a to osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, osvedčenie skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Krajský súd sa stotožnil so záverom okresného súdu o osvedčenosti právneho vzťahu existujúceho medzi žalobcom a žalovaným ako vlastníkmi nehnuteľností, nároku žalobcu ako vlastníka nehnuteľnosti na zabezpečenie prístupu k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve použitím prechodu a prejazdu cez pozemky vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ak iný prístup žalobcu k výkonu jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nebol osvedčený, ako aj naliehavosť potreby úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným, pokiaľ výstavbou oplotenia na pozemku vo vlastníctve žalovaného sa žalobcovi zamedzí prístup k nehnuteľnostiam, a to k salašom. Z titulu konštatovania osvedčenosti zákonných podmienok pre vyhovenie návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo potrebné, aby žalobca osvedčoval aj to, že vykonáva chov oviec. Pre inštitút neodkladného opatrenia a nevyhnutnosť osvedčenosti zákonných podmienok bolo postačujúce to, že žalobca je vlastníkom stavieb - salašov, ku ktorým nemá možnosť sa dostať inak, ako cez pozemky vo vlastníctve žalovaného, u ktorých bolo osvedčené, že žalovaný má daný súhlas, resp. neboli námietky zo strany Obce Liptovské Revúce na uskutočnenie drobnej stavby, a to oplotenia časti pozemkov parc. č. KN-C 874/1, č. 875 a č. 2056 k.ú. B. O., ktorou stavbou oplotenia a železnej brány sa žalobcovi zneprístupni prechod a prejazd k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve. Tvrdenia žalobcu s doloženými listinami a závery okresného súdu v napadnutom uznesení o osvedčenosti zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia nevychádzajú z domnienok tak, ako to namietal žalovaný v odvolaní, ale z konkrétnosti a osvedčených okolností. Z uvedeného preto nebolo prihliadané k žalobcom až v odvolacom konaní k vyjadreniu doloženým listinám Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Liptovský Mikuláš, ktoré sa týkali produkcie mliečnych výrobkov na salašoch - stavbách vo vlastníctve žalobcu.
22. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
23. Krajský súd poukazuje na vyššie uvedenú zákonnú citáciu, keď pri posudzovaní odvolania žalovaného vychádzal zo stavu, ktorý tu bol v čase vydaného uznesenia súdu prvej inštancie. Krajský súd za dôslednej aplikácie ust. § 329 ods. 2 CSP nemohol prihliadať k odvolaniu žalovaného doloženej e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným, ktorá bola datovaná 03. mája 2022, 05. mája 2022 a ani k doloženým fotografiám datovaným zo dňa 03.05.2022, keďže tieto listiny zachytávali stav po dátume napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ktoré uznesenie je zo dňa 21. apríla 2022.
24. Krajský súd uvádza, že neboli relevantné ani odvolacie dôvody žalovaného, ktoré už mali väzbu vzťahujúcu sa k tvrdeniu žalobcu o vzniku vecného bremena, keďže uvedené bude mať svoj zákonný priestor v konaní a posudzovaní vo veci samej, keď žalobcovi podľa výroku II. uznesenia okresného súdu bolo uložené, aby do 30 dní od právoplatnosti uznesenia okresného súdu podal na okresný súd proti žalovanému žalobu o zriadenie vecného bremena, ktoré má spočívať v práve prechodu a prejazdu žalobcu a osôb, ktoré majú právo prechodu a prejazdu od neho odvodené cez parcelu KN-C č. 2056 o výmere 485 m2, vedenú ako zastavaná plocha a nádvorie, parcelu KN-C č. 874/1 o výmere 338 m2, vedenú ako zastavaná plocha a nádvorie, evidované na LV č. XXX k.ú. B. O. vo výlučnom vlastníctve žalovaného, k jeho stavbám a pozemkom v k.ú. B. O., a to k stavbe D., súp. č.XXX stojacej na parcele KN-C č. 2164/6, k stavbe D., súp. č. XXX stojacej na parcelách KN-C č. 2229/5, č. 2229/6, k stavbe
D. súp. číslo XXX stojacej na parcele KN-C č. 2164/7. Krajský súd poznamenáva, že podľa Úradného záznamu zo dňa 26.07.2022 žaloba žalobcu o zriadenie vecného bremena proti žalovanému nebola podaná, avšak túto podľa výroku II. uznesenia okresného súdu má žalobca podať v lehote do 30 dní od právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Ružomberok č.k. 8Cb/8/2022-31 zo dňa 21.04.2022.
25. Krajský súd konštatuje, že napadnuté uznesenie okresného súdu nie je vnútorne protirečiace si podľa odvolacieho dôvodu žalovaného, ak okresný súd v ods. 17. odôvodnenia napadnutého uznesenia za aplikácie ust. § 325 ods. 1 CSP konštatoval potrebu úpravy pomerov žalobcu a žalovaného, pokiaľ žalobca osvedčil, že nemá iný prístup k svojim nehnuteľnostiam, vzájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným nie je žiadnym spôsobom upravený a u žalobcu existuje reálna a dôvodná obava z možného ohrozenia jeho práv prístupu k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve, ak tento jediný prístup sa mu zamedzuje uskutočnením drobnej stavby, a to oplotenia žalovaným na časti dotknutých pozemkov parc. KN-C č. 874/1 a KN-C č. 2056, proti ktorej drobnej stavbe nemal námietky stavebný úrad, a to Obec Liptovské Revúce podľa Oznámenia zo dňa 20.12.2021 č.j. 322/39/2021-ŽP. V súhrnnosti tieto okolnosti osvedčujú reálnu obavu z ohrozenia výkonu práva žalobcu ako vlastníka nehnuteľností, jeho prístupu k nim a tento primeraný stupeň osvedčenosti je postačujúci podľa ust. § 325 ods. 1, § 326 ods. 1 CSP. Krajský súd v zhode so záverom okresného súdu má za to, že pri hodnotení zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia bol daný, v konkrétnej veci postačujúci, predpoklad možného zásahu, ktorý je so zreteľom na vyššie uvedené okolnosti reálny, do práv žalobcu ako vlastníka nehnuteľností na prístup k nim, preto bolo nevyhnutné návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť tak, ako to vecne správne urobil aj okresný súd.
26. Krajský súd poukazuje na ods. 18. odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu v spojení s výrokom I., keď okresný súd pri nariadení neodkladného opatrenia rešpektoval aj princíp proporcionality, ak určil, že prechod a prejazd cez parcelu KN-C č. 874/1 o výmere 6338 m2 vo vlastníctve žalovaného je možný len v rozsahu nevyhnutnom pre vstup na parcelu KN-C č. 2204 o výmere 14704 m2, vedenú ako zastavaná plocha a nádvorie, k stavbám a pozemkom, ktoré má vo výlučnom vlastníctve žalobca.
27. Rozhodnutím okresného súdu nebolo porušené právo žalovaného na súdnu ochranu. Nariadením neodkladného opatrenia nedošlo k porušeniu princípu proporcionality. Princíp proporcionality možno odvodiť z Čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Jeho zmyslom je hľadať spravodlivú rovnováhu medzi cieľom a použitými prostriedkami, ku ktorej rovnováhe v danej veci došlo. Nariadením neodkladného opatrenia nedošlo k obmedzeniu žalovaného spôsobom neprimeraným. Bola tu podľa názoru krajského súdu zabezpečená vyváženosť práv tak žalobcu, ako aj žalovaného, pokiaľ nariadením neodkladného opatrenia nedochádza k vzniku nenapraviteľnej ujmy žalovaného, resp. sa nevytvára nenávratný stav. Ani jeden z odvolacích dôvodov žalovaného nebol relevantný, preto vo vyvolanom odvolacom konaní krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne rozhodnutie.
28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.