Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20CoP-110-2021.pdf
PDF · 190.13 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoP/110/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: I. P., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - U.. G. B., narodená dňa XX.XX.XXXX, bytom: Opletalova 86, 841 07 Bratislava, zastúpená: Mgr. Monika Brunová, IČO: 53 638 301, advokátka, so sídlom: Račianska 153, 831 54 Bratislava - Rača, otec - V. P., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom: W. XX, XXX XX V., zastúpený: Advokátska kancelária Tomáš Petko s.r.o. IČO: 50 218 107, so sídlom: Drotárska cesta 7, 811 02 Bratislava, o návrhu na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky voči rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 04.05.2021, č.k. 13P/187/2019-283, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 04.05.2021, č.k. 13P/187/2019-283 vo výroku o bežnom výživnom a zaostalom výživnom na maloletého I., vo výroku o úprave bežného styku otca s maloletým I., vo výroku o úprave styku otca s maloletým I. počas letných prázdnin, a počas veľkonočných prázdnin p o t v r d z u j e.
II. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 04.05.2021, č.k. 13P/187/2019-283 vo výroku o úprave styku otca s maloletým I. počas vianočných sviatkov m e n í tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým synom každý nepárny rok od 24.12. od 09.00 hod. do 26.12. do 09.00 hod. a od 02.01. od 09.00 hod. do 06.01. do 18.30 hod. nasledujúceho roka a každý párny rok od 26.12. od 09.00 hod. do 02.01. do 09.00 hod. nasledujúceho roka, pričom úprava styku počas sviatkov a prázdnin má prednosť pred bežnou úpravou styku.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 04.05.2021, č.k. 13P/187/2019-283 rozhodol tak, že otec maloletého I. P., narodeného XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 230,- eur mesačne, počnúc dňom 30.12.2019, vždy do 20. dňa v mesiaci, k rukám matky. Súd prvej inštancie určil zročné výživné za obdobie (od 30.12.2019 do 30.04.2021) v sume 963,88 eur, ktoré uložil otcovi povinnosť uhradiť k rukám matky do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň určil, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým I. formou bežného styku nasledovne: každý nepárny týždeň v utorok, od ukončenia dochádzky v predškolskom alebo školskom zariadení alebo od 13:00 hod., podľa toho, čo nastane neskôr do 18:30 hod., každý nepárny týždeň od piatku od ukončenia dochádzky v predškolskom alebo školskom zariadení alebo od 13:00 hod., podľa toho, čo nastane neskôr, do pondelka v nasledujúcom týždni do 08:00 hod., každý párny týždeň v stredu od ukončenia dochádzky v predškolskom alebo školskom zariadení alebo od 13:00 hod., podľa toho, čo nastane neskôr do 18:30
hod. a počas sviatkov a prázdnin je otec maloletého oprávnený stretávať sa s maloletým nasledovne: každý nepárny rok od 24.12. od 09:00 hod. do 31.12 do 09:00 hod., každý párny rok od 31.12. od 09:00 hod. do 06.01. nasledujúceho roku do 09:00 hod., každý rok počas letných prázdnin vždy od 15.07. od 09:00 do 25.07. do 18:30 a od 15.08 od 09:00 do 25.08. do 18:30., počas Veľkonočných sviatkov v párnom kalendárnom roku vždy od Veľkého piatka od 09:00 hod., do Veľkonočného pondelka do 18:30 hod., pričom úprava styku počas sviatkov a prázdnin má prednosť pred úpravou formou bežného styku a otec si maloletého prevezme v predškolskom alebo školskom zariadení, kde ho po ukončení styku aj odovzdá. V prípade, že v čase určeného preberania a odovzdávania maloletého neprebieha dochádzka v školskom alebo predškolskom zariadení, otec si maloletého prevezme v mieste bydliska matky maloletého, kde ho matke po ukončení styku aj odovzdá. Súd prvej inštancie uložil matke povinnosť maloletého na styk s otcom riadne pripraviť. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom doručeným súdu dňa 30.12.2019 sa matka domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca maloletého, naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P/251/2016-138 zo dňa 27.02.2018 zo sumy 170,- eur na sumu 300,- eur mesačne a zároveň, aby upravil styk stretávania maloletého s otcom, vždy v párny kalendárny týždeň v mesiaci v piatok od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod. Návrh odôvodňovala zmenou pomerov, nakoľko maloletý začal od januára 2019 navštevovať materskú školu, s čím má matka mesačné výdavky spolu vo výške približne 54,80 eur mesačne (na stravu a školné) plus polročné výdavky do triedneho fondu a pranie bielizne (60,- eur), 50,- eur na tanečný krúžok a 15,- eur za jazdu na poníkoch. Súdu prvej inštancie uviedla, že z dôvodu finančnej situácie bola nútená predčasne ukončiť rodičovskú dovolenku, v pôvodnej práci, z dôvodu potreby starostlivosti o maloletého musela dať výpoveď, nová práca jej umožňuje lepší manažment času, za cenu zabezpečenia nižšieho príjmu, a že so starostlivosťou o maloletého je pomáha jej matka, ktorá jej každý mesiac posiela peňažné prostriedky vo výške od 200 do 400,- eur. Ďalej uviedla, že súčasná úprava styku otca s maloletým podľa nej nekopíruje jeho najlepší záujem, nakoľko už chodí do škôlky, potrebuje režim, a ak jej otec odovzdá maloletého o 19:00 hod. alebo niekedy aj neskôr, maloletý sa často nestihne včas najesť a pripraviť na spánok, aby mohol ísť dostatočne skoro spať. Tiež dodala, že maloletý odmieta chodievať k otcovi, matka ho musí presviedčať. Matka dala súdu prvej inštancie do pozornosti, že otec podľa nej navyše nevyužíva všetok čas, ktorý mu súdne rozhodnutie umožňuje a nejaví ani záujem o bežnú starostlivosť o maloletého. Pokiaľ ide o mimoriadne výdavky, na tých sa otec podľa matky prakticky nepodieľa. Výdavky na maloletého vyčíslila matka v sume 411,20 eur mesačne (jedlo mimo materskej školy 100,- eur, sporenie v R. - Slovenská P., R..F.. plus poistka 31,40 eur, školné v materskej škole 24,- eur, strava v materskej škole 30,80 eur, poplatok do triedneho fondu a na pranie bielizne 12,- eur, tanečný krúžok 10,- eur, jazdenie na poníkoch 3,- eurá, hygienické potreby 20,- eur, lieky 60,- eur, oblečenie a obuv 60,- eur, hračky 20,- eur, výlety, kultúrne a rekreačné aktivity 40,- eur). Matka svoje výdavky vyčíslila vo výške 1.006,81 eur (splátka hypotekárneho úveru na byt 427,63 eur, jedlo 150,- eur, hygienické potreby 30,- eur, internet + TV 22,90 eur, mobilný paušál 50,- eur, elektrina 40,- eur, platby spojené s užívaním bytu 121,64 eur, koncesionárske poplatky 4,64 eur, PHM 100,- eur, výdavky na zubára, lieky, mimoriadne výdavky v domácnosti spolu vo výške 60,- eur). Matka uviedla, že jej príjem z pracovného pomeru je tvorený sumou cca 865,63 eur mesačne, výživným na maloletého vo výške 170,- eur, prídavkom na dieťa vo výške 24,34 eur, finančnou podporou matky maloletého vo výške 200 - 400,- eur.
3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 28 ods. 1 písm. a), b) a c), § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine a vecne tým, že vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, otca maloletých detí a listinami založenými v súdnom spise. Pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti otca, súd prvej inštancie mal za preukázané, že od posledného rozhodovania súdu sa potreby maloletého zvýšili. Súd prvej inštancie uznal, že je pravdou, že došlo aj k zmene v skladbe výdavkov, nakoľko maloletý už nepotrebuje dojčenskú stravu a plienky, v súvislosti s vyšším vekom a návštevou škôlky sa však zvýšili jeho iné potreby, či už ide o oblečenie, záujmy, ale aj samotnú stravu, ktorá má pestrejšiu skladbu. Súd prvej inštancie uviedol, že sa nestotožnil s argumentáciou otca, že by v konkrétnom prípade mala skutočnosť, že sa matka zamestnala (oproti poslednému rozhodovaniu nie je už na rodičovskej dovolenke), znamenať v tomto konkrétnom prípade, že sa jej možnosti zmenili do takej miery, že by to malo viesť k zníženiu vyživovacej povinnosti otca. Súd prvej inštancie skonštatoval, že rozsah starostlivosti matky o maloletého sa nezmenil (určite nie v porovnaní s rozsahom starostlivosti otca) a skutočnosť, že sa snaží zabezpečiť si príjem, ktorý potrebuje tak na úhradu vlastných potrieb, ako aj na potrieb maloletého, nie je podľa neho v tomto prípade takou zmenou pomerov na strane matky,
ktorá by mala mať za následok zníženie vyživovacej povinnosti otca. Súd prvej inštancie uviedol, že matka dosahuje príjem okolo 1.100,- eur mesačne netto, v priemere (za obdobie mesiacov 12/2019 - 01/2020), v zásade je to stále príjem pod priemerom čistej mzdy v Bratislave, a tiež uviedol, že z výpisov z účtu matky nezistil žiadne iné relevantné kreditné položky (s výnimkou výživného od otca maloletého a kreditných platieb jej matky vo výške 100, 150, 200, resp. 300,- eur). Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že naopak na účte otca okrem jeho príjmu okolo 430,- eur mesačne v priemere, z tohto vyplývajú významné kreditné položky, pričom otec nevysvetlil, prečo boli tieto platby poukazované na jeho účet (a nie na účet spoločnosti F. P. F..E..D.., keďže otec nevykonáva povolanie ako SZČO, ale je zamestnancom spoločnosti, v rámci ktorej aj vykonáva podnikateľskú činnosť), súd prvej inštancie nemal preto dôvod pochybovať o tom, že sa jedná o platby v súvislosti s realizáciou zákaziek pre klientov, a teda ich nemožno v celom rozsahu považovať za príjem otca. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že napriek tomu, s ohľadom na objem týchto platieb, aj pri akceptovaní tvrdení otca, že ich je možné zohľadniť len v jednej tretine (kedy zvyšok tvoria náklady týchto zákaziek), ako aj s ohľadom na to, že otec je sám nielen zamestnancom, ale aj zároveň aj spoločníkom F. F. P. F..E..D.., súd prvej inštancie uzavrel, že aktuálne možnosti otca prevyšujú možnosti matky. Poukázal na to, že matka je navyše sama s maloletým dieťaťom, pričom bolo preukázané, že jej pomáha jej matka, a otec nemá inú vyživovaciu povinnosť, v spoločnej domácnosti žije s manželkou, ktorá dosahuje podľa jeho tvrdenia príjem okolo 1.500,- až 1.700,- eur mesačne. K jeho možnostiam, je podľa súdu prvej inštancie relevantným argumentom aj matkou preukázaná možnosť v prípade, že si otec nedokáže do budúcna zabezpečiť dostatočný príjem z podnikateľskej činnosti, resp. pracovného pomeru v rámci spoločnosti F. P. F..E..D.., zvážiť zamestnanie u iného subjektu, nakoľko podľa matkou založených inzerovaných ponúk, otec môže získať práce s príjmom minimálne rovnajúcom sa príjmu matky, prípadne aj vyšším (č.l. 141-150 v spise). Pokiaľ ide výdavky na maloletého, tie súd prvej inštancie ustálil na sume od 350,- do 400,- eur mesačne, s tým, že všetky základné potreby (strava, oblečenie, náklady na škôlku a záujmovú činnosť zodpovedajú potrebám päťročného dieťaťa, matka ich navyše doložila dokladmi, vrátane dokladov o vlastných výdavkoch (č.l. 14 - 40 v spise), predložila doklady aj o úhrade mimoriadnych výdavkov (č.l. 201 až 204 v spise). Súd prvej inštancie nemal za preukázané výdavky v sume 60,- eur mesačne na lieky, hoci je dôvodné očakávať, že aj v tejto oblasti, ak nejaké výdavky nastanú, znáša ich v prípade potreby prevažne matka (otec prispel, ako sám uviedol, len na operáciu mandlí). Po zohľadnení všetkých uvedených okolností, ako aj skutočnosti, že o maloletého sa stará matka, ktorá zabezpečuje aj potrebu bývania maloletého, súd prvej inštancie považoval za primeranú výšku vyživovacej povinnosti otca na maloletého, zodpovedajúcu potrebám maloletého a možnostiam jeho otca a zároveň zohľadňujúcu možnosti matky a to, ako sa ona podieľa na starostlivosti o maloletého, sumu 230,- eur mesačne. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že vzhľadom na skutočnosť, že otec maloletého si doposiaľ túto povinnosť plnil v sume 170,- eur mesačne a návrh matky bol doručený dňa 30.12.2019, určil aj povinnosť otcovi uhradiť matke zročné výživné, za obdobie od 30.12.2019 do 30.04.2021, teda spolu sumu 963,88 eur (60,- eur vynásobených celými 16-timi mesiacmi plus suma 3,88 eur zodpovedajúca obdobiu mesiaca december 2019).
4. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia súčasne uviedol, že pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým, matka pôvodne žiadala jeho obmedzenie len na každý druhý víkend, od piatku popoludnia do nedele večera, pričom argumentovala tým, že pre maloletého je obtiažne večer počas pracovného týždňa stihnúť sa navečerať, pripraviť na spánok tak, aby mohol ísť dostatočne oddýchnutý na druhý deň do škôlky. Súd prvej inštancie uviedol, že matka argumentovala tiež tým, že otec nevyužíva dostatočne doposiaľ upravenú možnosť styku, maloletý s ním navyše často odmieta ísť. Otec chcel naopak styk s maloletým rozšíriť, chcel pôvodne, aby maloletý u neho prespal jednu noc počas pracovného týždňa a zároveň, aby sa rozšíril víkendový styk tak, že začne už od štvrtka. Súd prvej inštancie poukázal na to, že rodičia absolvovali aj stretnutia so psychológom, za účelom hľadania vhodného modelu starostlivosti o maloletého. Súd prvej inštancie uviedol, že na pojednávaní konanom dňa 04.05.2021 matka najskôr avizovala uzavretie dohody ohľadom styku s maloletým, otec však najskôr nesúhlasil s rozsahom, v akom by mal byť so synom počas Vianoc, nakoľko s ním chcel stráviť celý štedrý deň, pričom podľa matkinho návrhu by jeden rok v tento deň nebol so synom spolu vôbec, v ďalšom roku až od 13:00 hod, a zároveň otec uvádzal, že on mal počas sviatkov, resp. prázdnin záujem aj o dlhšie trvajúci styk so synom (napr. aj striedanie počas Vianoc, na celé vianočné sviatky), s tým, že jeden rok bude maloletý u matky a jeden rok o neho. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o letné prázdniny, matka navrhovala, aby bol maloletý s otcom prvý a tretí augustový týždeň, a odôvodňovala to tým, že by jej to pomohlo pri starostlivosti o neho, nakoľko v mesiaci júl a prvý augustový týždeň predpokladá, že bude ešte otvorená škôlka, a pokiaľ ide o Veľkú noc, otec uvádzal, že Veľkonočný
pondelok by chcel tráviť so synom, tak ako to má upravené doteraz. Matka súdu prvej inštancie uvádzala, že ona by túto úpravu chcela zmeniť, nevidela dôvod, prečo by nemohol Veľkonočný pondelok syn stráviť s matkou a samotný právny zástupca otca napokon navrhol, aby o styku s otcom rozhodol súd. Styk otca s maloletým súd prvej inštancie napokon upravil v rámci bežného roka tak, že v párnom týždni strávi syn s otcom stredu po ukončení škôlky do 18:30 a v nepárnom týždni utorok po ukončení škôlky do 18:30 hod, a následne víkend od piatku po ukončení škôlky do najbližšieho pondelku, kedy ho otec odovzdá v škôlke. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že tak vyhovel obom rodičom, aby si otec preberal maloletého v škôlke a predchádzalo sa tak konfliktným situáciám, a matke, aby bol maloletý odovzdávaný v rámci týždňa skôr a mohol sa tak lepšie pripraviť na spánok, a otcovi v tom, že sa mu styk s maloletým predĺžil, keďže v rámci víkendu prespí u otca až do pondelka, a následne ho otec odovzdá priamo do škôlky. Otec deklaroval záujem o rozšírenie styku s maloletým a súd prvej inštancie mal za to, že vhodným vedením a motivovaním tak zo strany otca, ako aj zo strany matky, je možné takéto rozšírenie upraviť. Pokiaľ ide o úpravu počas prázdnin, otec mal záujem tráviť so synom čas aj v mesiaci júl a súd prvej inštancie uzavrel, že samotná skutočnosť, že vtedy je ešte otvorená škôlka, tomuto žiadnym spôsobom nebráni, a preto upravil pre letné mesiace júl a august styk otca s maloletým v rovnakom rozsahu, v každom mesiaci po desať dní. Vianočné sviatky boli z pohľadu zhody rodičov najkomplikovanejšie. Súd prvej inštancie nepovažoval za vhodnú matkou navrhovanú úpravu, kedy by sa mal maloletý v rámci vianočných sviatkov presúvať medzi rodičmi prakticky obdeň (napr. 24.12 by bol maloletý u matky, 25.12. u otca, 26.12. znova u matky). Na základe uvedeného súd prvej inštancie rozhodol tak, že z pohľadu uceleného trávenia sviatkov maloletým, ale aj z pohľadu plánovania sviatkov rodičmi, vhodnejšou úpravou bude spojenie do viacdňových celkov, v rámci ktorých si rodičia budú striedať starostlivosť od Štedrého dňa do Silvestra, resp. v nasledujúcom roku od Silvestra do 06.01. Pri trávení veľkonočných sviatkov sa budú rodičia striedať s tým, že otec ich bude tráviť s maloletým vždy v párnom kalendárnom roku od Veľkého piatku od rána od 09:00 do Veľkonočného pondelka do 18:30 a v prípade, že maloletý nebude v čase upraveného styku v predškolskom zariadení, preberanie odovzdávanie maloletého prebehne v mieste bydliska matky. Na záver súd prvej inštancie zdôraznil, že preto, aby mohla starostlivosť o maloletého a styk s ním prebiehať pokojne, tak aby bol maloletý šťastný a tešil sa tak na čas trávený s matkou, ako aj otcom, má výrazný vplyv prístup oboch rodičov, tak k samotnému maloletému, ako aj k sebe navzájom, ako aj vzájomná ústretovosť rodičov voči sebe, aj voči maloletému, nakoľko s ohľadom na aktuálny vek maloletého prístup rodičov výrazne ovplyvňuje aj ochotu a záujem maloletého tráviť čas s tým ktorým rodičom a maloletý samotný má právo tráviť čas s oboma rodičmi. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
5. Matka podala proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonnej lehote odvolanie, a to voči výroku č. I. a výroku č. II., a to z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. d) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len ako „CSP“), v zmysle ktorého konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v spojení s ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, v zmysle ktorého súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v spojení s ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, v zmysle ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v spojení s ust. § 62 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v platnom znení (ďalej len ako „CMP“), v zmysle ktorého odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Matka považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne nesprávne, zmätočné, svojvoľné a arbitrárne, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a najmä súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Za najzávažnejšie pochybenie súdu prvej inštancie matka považuje tú skutočnosť, že súd prvej inštancie sa v priebehu dokazovania vôbec nezaoberal zisťovaním názoru dieťaťa, že ani súd prvej inštancie priamo, ani nepriamo prostredníctvom kolízneho opatrovníka nezisťoval názor maloletého, ktorý mal byť zistený náležitým spôsobom s prihliadnutím na nižší vek dieťaťa. Matka má za to, že týmto konaním, resp. opomenutím zisťovania názoru maloletého zo strany súdu prvej inštancie, tak došlo k porušeniu Článku 3 bodu 1. Dohovoru o právach dieťaťa, v rámci dokazovania ďalej došlo k porušeniu Článku 12 bodu 1. Dohovoru o právach dieťaťa. Matka považuje styk otca s maloletým v takom režime, ako ho upravil súd prvej inštancie za neprijateľný a absolútne nekopírujúci záujmy maloletého, a to z viacerých dôvodov, ktoré matka vyčerpávajúcim spôsobom opísala. Zároveň matka navrhla, aby sa styk otca s maloletým ukončoval v nedeľu, tak ako to bolo nastavené doteraz, keďže má za to, že ona musí mať počas povinnej školskej dochádzky maloletého prehľad o jeho domácich úlohách a školských
povinnostiach pred pondelkovým nástupom do školy a systém vracania maloletého v nedeľu večer je rokmi zaužívaný a obaja rodičia s ním v priebehu konania vyjadrili súhlas a nepožadovali v tomto smere nijakú zmenu. Matka zároveň uviedla, že zo skúseností má za to, že systém odovzdávania maloletého otcom priamo do škôlky/školského zariadenia nebude v budúcnosti fungovať, nakoľko otec nie je schopný maloletého riadne pripraviť na školskú dochádzku. Pri uvedenom poukázala na to, že otec si už dlhší čas preberá maloletého v piatok priamo zo škôlky, pričom v nedeľu ho vracia v oblečení, ktoré mal v piatok v škôlke. Tiež poukázala na to, že otec má zároveň dosť veľký problém s dodržiavaním aktuálnych protipandemických opatrení, ani raz nepriniesol v nedeľu vypísané vyhlásenie o bezinfekčnosti, a to ani po viacerých upozorneniach z jej strany, ako aj učiteliek zo škôlky. Zároveň zdôraznila, že otec jej opakovane odmietol povedať, kde sa bude maloletý nachádzať počas obdobia realizácie styku s otcom, zatajoval jej aj starú, aj novú adresu a o svojej adrese informoval až v lete v roku 2020, a to len z dôvodu, že potreboval, aby si matka vyzdvihla maloletého v jeho bydlisku. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletým cez vianočné sviatky, matka má za to, že toto je v hrubom rozpore s najlepším záujmom maloletého, a to z dôvodu, že maloletý trávil zatiaľ každé jedny Vianoce s ňou v byte, v ktorom bývajú, a ktorý považuje za svoj domov. Matka je toho názoru, že maloletý by mal tráviť štedrú večeru s ňou, nakoľko otec v minulosti vôbec neprejavil záujem tráviť s maloletým Štedrý deň. Čo sa týka styku otca s maloletým počas letných prázdnin, matka navrhuje skrátiť styk upravený v rozhodnutí súdu prvej inštancie na 7 kalendárnych dní v júli a 7 kalendárnych dní v auguste, keďže podľa jej názoru je pre 5 ročné dieťa 10 dní príliš dlhá doba, ktorú by malo stráviť bez matky, a to zvlášť, keď maloletý nikdy nebol bez nej dlhšie ako 5 dní. Zároveň na tomto mieste poukázala na skutočnosť, že samotný otec súhlasil s tým, že bude s maloletým týždeň v júli a týždeň v auguste, pričom uvedené vyplýva zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 04.05.202, a je podľa nej zrejmé, že súd prvej inštancie v tomto prípade rozhodol svojvoľne a arbitrárne bez toho, aby prihliadol na názor rodičov. Matka má za to, že určená výška výživného rozhodne nepostačuje na uspokojovanie potrieb maloletého a pri určovaní výšky výživného bol súd prvej inštancie povinný vziať zreteľ na to, že osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje takmer výhradne ona. Matka uviedla, že okrem toho, že zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého, sa podieľa aj na financovaní bežných potrieb maloletého a sama sa podieľa na nepravidelných výdavkoch a otec ako sám uviedol na pojednávaní sa nijakým spôsobom nepodieľa na uspokojovaní potrieb maloletého nad rámec súdom určeného výživného. Matka namietala, že z vykonaného dokazovania, ktoré uskutočnil súd prvej inštancie vyplynulo, že na bankový účet otca boli poukazované okrem jeho mzdy viaceré kreditné položky v značných sumách a otec zároveň nijakým hodnoverným spôsobom nevysvetlil pôvod týchto kreditných položiek, pričom ona a rovnako tak aj súd prvej inštancie uzavrel, že nemal dôvod pochybovať o tom, že sa jedná o platby v súvislosti s realizáciou zákaziek pre klientov. Zároveň podotkla, že otec je spoločníkom v obchodnej spoločnosti F.E. P. F.. E.. D.., ktorú skutočnosť úmyselne zatajil pred súdom prvej inštancie, pričom je podľa nej zrejmé, že okrem svojej mzdy sa otec podieľa aj na zisku tejto spoločnosti. Matka dala do pozornosti odvolacieho súdu, že otec založil do súdneho spisu daňové priznania spoločnosti za rok 2018 a 2019, z ktorých súd prvej inštancie zistil stratu spoločnosti za rok 2018 vo výške 29.027,95 eur a zisk spoločnosti za rok 2019 vo výške 6.380,87 eur a poukázala na to, že nie je však žiadnym tajomstvom, že len trochu šikovný účtovník nastaví účtovníctvo spoločnosti spôsobom, aby daňový subjekt nebol povinný platiť príliš vysoké dane, a preto má matka za to, že otcom predložené daňové priznania za roky 2018 a 2019 nemožno považovať za hodnoverné a reálne. Tiež má za to, že otec spoločne so svojou sestrou vlastní v podielovom spoluvlastníctve byt v Devínskej Novej Vsi, v ktorom býva jeho sestra s rodičmi a skutočnosť, že rodičia a sestra otca neplatia za užívanie predmetného bytu nájomné, nemôže byť na ujmu maloletého pri určovaní výšky výživného. Dodala, že z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že otec vlastní so svojou manželkou v bezpodielovom spoluvlastníctve ďalší byt nachádzajúci sa v Dúbravke. Z uvedeného podľa matky vyplýva, že majetkové pomery otca sú nadštandardné. Matka zároveň uviedla, že pri určovaní výšky výživného na maloleté dieťa sa nezohľadňuje len príjem povinného rodiča, ale aj jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9CoP/3/2007 zo dňa 27.02.2007, na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR sp.zn. Cpjf 85/89 z 13.12.1989, R 30/1990 a uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9CoP/71/2008 z 18.12.2008. Matka dala do pozornosti odvolacieho súdu, že maloletý nosí špeciálnu ortopedickú obuv a navštevuje aj ortopéda. Za predpokladu, ak by sa otec podieľal aj na nepravidelných výdavkoch maloletého spoločne s matkou (ako napríklad kúpa autosedačky pre maloletého, kúpa nábytku do izby maloletého, kúpa ortopedickej obuvi, platby u zubára, kúpa sezónneho oblečenia atď..), nežiadala by o zvýšenie výživného. Na záver matka odvolaciemu súdu zhrnula skutočnosti, ktoré má za to, že hodnoverne vo svojom odvolaní preukázala. Matka žiada odvolací súd, aby zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že otec maloletého I. P., narodeného 14.03.2016 je povinný prispievať na výživu maloletého I. P.
sumou 300,- eur mesačne, počnúc dňom 30.12.2019, vždy do 20. dňa v mesiaci k rukám matky. Otec maloletého I. P., narodeného XX.XX.XXXX je oprávnený stretávať sa s maloletým formou bežného styku nasledovne: každý nepárny týždeň v utorok od 16:00 hod. do 18:30 hod.; každý nepárny týždeň od piatka od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod.; každý párny týždeň v stredu od 16:00 hod. do 18:30 hod.; počas sviatkov a prázdnin je otec maloletého I. P., narodeného 14.03.2016 oprávnený stretávať sa s maloletým nasledovne: každý párny rok od 25.12. od 09:00 hod. do 27.12. do 18:30 hod. a každý nepárny rok od 03.01. od 09:00 hod. do 06.01. do 18:30 hod..; každý nepárny rok od 23.12. od 09:00 hod. do 24.12. do 14:00 hod. a od 29.12. od 09:00 hod. do 02.01. do 18:30 hod. nasledujúceho kalendárneho roka; každý rok počas letných prázdnin vždy od 15.07. od 09:00 hod. do 21.07. do 18:30 hod. a od 15.08. od 09:00 hod. do 21.08. do 18:30 hod.; počas veľkonočných sviatkov v párnom kalendárnom roku vždy od Veľkého piatka od 09:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18:30 hod., úprava styku počas sviatkov a prázdnin má prednosť pred úpravou formou bežného styku; otec si maloletého prevezme v predškolskom alebo školskom zariadení, kde ho po ukončení styku aj odovzdá, v prípade, že v čase určeného preberania a odovzdávania maloletého neprebieha dochádzka v predškolskom alebo školskom zariadení, otec si maloletého prevezme v mieste bydliska matky maloletého, kde ho matke po ukončení styku aj odovzdá a matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť. Rodičia sú povinní vzájomne si poskytovať informácie o maloletom I. P., narodenom dňa XX.XX.XXXX a žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Alternatívne matka žiada, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, s tým, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
6. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že rozporuje všetky skutkové tvrdenia matky uvedené v odvolaní (napr. nedodržiavanie pitného režimu v bode 14. odvolania a pod). Otec sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie vo všetkých výrokoch, ako aj s jeho odôvodnením. Otec sa domnieva, že v posudzovanej veci nie je názor maloletého relevantný. Otec k námietkam matky ohľadom prípravy maloletého do školy uviedol, že prípravu maloletého bezpochyby zvládne, v konečnom dôsledku má za to, že o opaku nenasvedčuje nič z vykonaného dokazovania. Otec vyjadril súhlas s tým, že matka má aktuálne o školských povinnostiach maloletého lepší prehľad, problém však vidí na strane matky v tom, že nie je ochotná s ním riadne komunikovať (o čom naopak vykonané dokazovanie svedčí). Otec uviedol, že matka nedokáže prekonať rozpory medzi ňou a ním v záujme maloletého a o školských povinnostiach maloletého ho nedokáže informovať, čo však nemôže byť na jeho ťarchu. Na základe uvedeného má za to, že maloletý nedokáže relevantne ovplyvniť rozhodnutie súdu vo vyššie uvedenej problematike. Otec sa domnieva, že výsluch maloletého pred súdom je vo väčšine prípadov stresujúci a v neprospech maloletého, preto by mal byť realizovaný len v prípade, ak jeho názor môže ovplyvniť rozhodnutie súdu, na základe čoho považuje postup súdu prvej inštancie za správny. Otec uviedol, že pochybuje o relevantnosti názoru maloletého na otázku, či chce s ním tráviť letnú dovolenku v trvaní 7 dní, alebo 15 dní (v súvislosti s návrhom matky na skrátenie styku počas letných prázdnin). Podľa otca matka špekulatívne využíva argument o (ne)zabezpečení názoru maloletého súdom na podporu svojho odvolania, ktorým sa snaží o zvrátenie úpravy styku, ktorý nevyhovuje len a výlučne matke, čo je podľa neho zrejmé z petitu jej odvolania. Otec zároveň uviedol, že to isté platí aj o úprave počas letných prázdnin, v rámci ktorej požaduje ničím neodôvodnené skrátenie styku. Otec považoval za potrebné uviesť, že za riadne odôvodnenie nepovažuje očierňovaciu kampaň matky v jej odvolaní a poukázal na údajnú zmenu názoru otca zo dňa na deň (bod 8 odvolania), údajné roztrhané oblečenie (bod 13 odvolania), údajné zatajovanie miesta pobytu (bod 15 odvolania) atď. K tvrdeniam matky, že odovzdáva maloletého v tých istých veciach (oblečenie) uviedol, že je to z dôvodu, že matka trvá na tom, že to je „jej“ oblečenie a požaduje, aby ho nevracal v „jeho“ oblečení. Otec má za to, že z toho dôvodu vždy po prevzatí maloletého prezlečie a poskytne mu „svoje“ oblečenie, aby mohol maloletého odovzdať matke v „jej“ nepoužitom oblečení. Podľa otca vo všeobecnosti tu nejestvujú prekážky, pre ktoré by styk maloletého s otcom nemal byť rozšírený, alebo dokonca zúžený. Otec považoval za potrebné poznamenať, že zmena oproti doterajšej úprave styku zaručuje otcovi intenzívnejší kontakt s každodennými životnými situáciami, s ktorými sa maloletý potyká, napríklad o preberanie zo školy, odovzdávanie maloletého do školy, normálne trávenie sviatkov s otcom, možnosť ucelenej dovolenky s otcom. Podľa názoru otca doterajšia úprava styku bola absolútne nevyhovujúca vzhľadom k tomu, že maloletý bol v rámci krátkeho časového úseku viac krát odovzdávaný medzi rodičmi a vzhľadom k povahe Vianoc (návštevy rodín matky a otca, cestovanie mimo Bratislavy) je zrejmé, že takáto úprava bola absolútne nevyhovujúca pre maloletého. Otec sa domnieva, že maloletý takúto úpravu vnímal ako „jeho pohadzovanie“ a bez všetkého uznal, že takáto úprava bola nevyhovujúca aj pre neho, keďže štandardne trávi Vianoce mimo Bratislavy, pričom to boli dôvody, pre ktoré netrval na realizácii styku
počas Vianoc. Na základe uvedeného sa otec domnieva, že nová úprava podľa rozhodnutia súdu prvej inštancie je vyhovujúca a rešpektuje právo maloletého na styk s oboma rodičmi rovnocenne. Čo sa týka výživného vo výške 230,- eur mesačne otec uviedol, že to považuje za úplne štandardné a dostačujúce pre odôvodnené potreby maloletého. Na základe uvedeného otec žiada, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
7. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že rozporuje vyjadrenie otca po skutkovej, vecnej, ako aj právnej stránke v celom rozsahu a zároveň, že zotrváva na podanom odvolaní, ako aj na všetkých ostatných písomných ako aj ústnych prednesoch, ktoré odzneli počas súdneho konania. Podľa matky je zarážajúce, že otec zrazu v celom rozsahu súhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie, že tento považuje za vecne správny a z toho dôvodu navrhuje, aby ho odvolací súd potvrdil, nakoľko ešte deň pred posledným pojednávaním, ktoré sa konalo dňa 04.05.2021 boli rodičia dohodnutí na styku otca s maloletým odlišným spôsobom a otec s týmto súhlasil. Matka uviedla, že následne na pojednávaní však do zápisnice o pojednávaní otec uviedol, že nesúhlasí s tým, že si bude maloletého preberať dňa 24.12. o 10:00 hod. a trval na tom, že si bude maloletého u matky preberať už o 08:00 hod., s tým nesúhlasila, nakoľko ako uviedla na pojednávaní dňa 04.05.2021, s maloletým majú zaužívaný zvyk, že si ráno potom, ako sa maloletý zobudí, spoločne rozbaľujú darčeky pod stromčekom. Matka poukázala na to, že otec odmietol túto skutočnosť rešpektovať aj napriek tomu, že sa mu to snažila rozumne vysvetliť a trval na tom, že si bude maloletého preberať už o 08:00 hod., a teda jediné na čom sa nedohodli, bol čas preberania maloletého na Štedrý deň, inak boli na styku dohodnutí. Matka namietala, že súd prvej inštancie uvedené vyhodnotil tak, že medzi rodičmi neexistuje dohoda ohľadne realizácie styku otca s maloletým, a z toho dôvodu rozhodol autoritatívne. Podľa matky, v tomto prípade však súd prvej inštancie rozhodol spôsobom, ktorý možno považovať za rozhodnutie „za trest“, za to, že sa rodičia nevedeli medzi sebou dohodnúť, keďže rozhodol spôsobom úplne odlišným, ako prezentovali rodičia na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 04.05.2021. Matka uviedla, že sa nestotožňuje s názorom otca, ktorý prezentoval vo vyjadrení a síce, že súd prvej inštancie postupoval v konaní správne, keď nezisťoval názor maloletého na prejednávanú vec. Matka podotkla, že nakoľko sa v tomto prípade jedná o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých, je to práve maloletý, koho názor je pre to to súdne konanie podstatný a v tomto prípade súd prvej inštancie úplne odignoroval právnu úpravu Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý je kľúčový pri zohľadňovaní najlepšieho záujmu dieťaťa. K tvrdeniu otca, že podľa neho nie je názor maloletého v tomto konaní relevantný, matka uviedla, že toto vyjadrenie otca možno považovať za účelové, nakoľko je podľa nej zrejmé, že otec má strach z toho, čo by uviedol maloletý v prípade, ak by súd prvej inštancie zisťoval jeho názor. K tvrdeniu otca v jeho vyjadrení, v ktorom uvádza, že ona v odvolaní navrhuje, aby si otec preberal maloletého v školské dni o 16:00 hod. z miesta jej bydliska, matka uviedla, že otec zavádza uvedeným tvrdením, nakoľko v konaní a rovnako tak aj v podanom odvolaní navrhla, aby si otec vyzdvihoval maloletého priamo z materskej školy a nie z miesta bydliska a podotkla, že táto skutočnosť, ktorú tvrdí otec, nevyplýva z podaného odvolania. Matka zdôraznila, že jej cieľom nie je brániť otcovi v styku s maloletým, ale práve naopak, snaží sa otcovi vyjsť v ústrety. Matka má za to, že v súčasnosti, nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je právoplatné, realizovanie styku sa riadi podľa „pôvodného“ súdneho rozhodnutia, podľa ktorého si má otec maloletého preberať v mieste jej bydliska. Pri uvedenom matka poukázala na to, že otcovi vyšla v ústrety a netrvá na tom, aby si preberal maloletého v mieste bydliska a v súčasnosti sa styk realizuje tak, že otec si vyzdvihuje maloletého priamo v materskej škole po skončení vyučovania. Ďalej uviedla, že styk otca s maloletým počas letných prázdnin navrhovala v odvolaní skrátiť na 7 kalendárnych dní, nakoľko 10 dní je príliš dlhá doba a samotný otec jej povedal do telefónu, že maloletého jej bude voziť skôr a nebude ho mať u seba celých 10 dní, preto má matka za to, že odvolací súd by mal túto skutočnosť v odvolacom konaní zohľadniť. K tvrdeniam otca ohľadne akéhosi rozdeľovania oblečenia maloletého na „moje“ a „tvoje“ uviedla, že nikdy otcovi netvrdila, že maloletého nemôže vrátiť v oblečení, ktoré mu dá, preto je to ničím nepodložené tvrdenie otca, ktoré v konaní nijakým spôsobom nepreukázal. Ďalej matka vyčerpávajúcim spôsobom rozporovala názor otca, že úprava styku s maloletým podľa rozhodnutia súdu prvej inštancie je v najlepšom záujme maloletého. Matka poukázala na to, že si nemôže urobiť ani vlastný program, napr. so svojimi kamarátkami, nakoľko sa pravidelne stáva, že otec jednoducho oznámi, že si po maloletého nepríde, pričom takýmto spôsobom pristupuje aj k realizácii styku s maloletým počas vianočných sviatkov. V tejto súvislosti matka uviedla, že zatiaľ každý jeden rok jej napísal správu, že si po maloletého nepríde, lebo mu to nevyhovuje. Čo sa týka výživného na maloletého, ktorého výšku určil súd prvej inštancie v rozhodnutí na sumu vo výške 230,- eur/mesačne, matka má za to, že takáto suma nemôže ani zďaleka uspokojiť každodenné potreby maloletého, nakoľko pri výživnom vo výške 230,- eur/mesačne, pripadá na výživu maloletého len suma
vo výške cca 7,50 eur na deň. Navyše uviedla, že tak ako vyplynulo aj z dokazovania, ktoré vykonal súd prvej inštancie, otec nijakým spôsobom neprispieva nad rámec súdom určeného výživného na potreby maloletého. Matka má za to, že otec v konaní pred súdom prvej inštancie hodnoverne nevysvetlil kreditné položky na svojom účte, čo navyše skonštatoval aj súd prvej inštancie na poslednom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 04.05.2021. Ďalej uviedla, že navyše z vykonaného dokazovania jasne vyplynulo, že otec je aj spoločníkom v obchodnej spoločnosti F. P. F..E..D.., v ktorej je aj zamestnaný a rovnako tak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec, nakoľko žije v Bratislave, kde je minimálna miera nezamestnanosti, sa môže zamestnať aj u iného zamestnávateľa. Matka má za to, že otcova mzda na obdobnej pozícii, na akej je v súčasnosti zamestnaný, by mohla byť na úrovni cca 2.000,- eur mesačne a nie na úrovni 430,- eur mesačne, ako prezentoval. Matka poukázala na ustálenú rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky, napr. uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 24CoP/64/2018-196 zo dňa 26.09.2018. rozhodnutie č.k. 24CoP/104/2017-356 zo dňa 06.09.2017, č.k. 24Co/385/2016 -167 zo dňa 15.02.2017, č.k. 25CoP/54/2016-241 zo dňa 08.02.2017, č.k. 25CoP/17/2016-52 zo dňa 28.09.2016, č.k. 24CoP/30/2017-361 zo dňa 05.04.2017, a iné. Na základe uvedeného je podľa matky oprávnené konštatovať, že názor súdov, podľa ktorého by sa mala výška výživného pohybovať v rozpätí 20 - 30 % priemerného čistého mesačného príjmu povinného rodiča, je ustálenou rozhodovacou praxou súdov SR. Podľa matky v prípade mesačnej mzdy otca vo výške 2.000,- eur brutto, t.j. 1.474,35 eur netto, v zmysle vyššie uvedenej judikatúry súdov SR (v prípade rešpektovania princípu právnej istoty), by malo byť výživné na maloletého určené na sumu v rozmedzí od 294,87 eur - 442,31 eur. Matka s poukazom na jej odvolanie, ako aj s poukazom na všetky ostatné podania a na závery dokazovania, navrhla, aby odvolací súd vyhovel jej odvolaniu v celom rozsahu.
8. Matka podaním zo dňa 19.10.2021 doplnila informácie, nakoľko od podania jej odvolania došlo podľa jej názoru k podstatnej zmene okolností, pokiaľ sa týka správania samotného otca voči maloletému. Matka má za to, že je na mieste, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, čo sa týka výživného na maloletého, nakoľko otec v súčasnosti za maloletým vôbec nechodí, neberie si ho v čase, keď má právo na styk s maloletým, dokonca ani len nenapíše e-mail, či sms správu, ako sa má maloletý. Matka uviedla, že otec v súčasnosti o maloletého nejaví absolútne žiadny záujem a tým, že si nechodí po maloletého prirodzene sa jej, zvyšujú náklady na starostlivosť o maloletého, najmä v súvislosti so stravou. Podľa matky sa dá povedať, že maloletý máva z času na čas obdobia, kedy nechce s otcom tráviť čas, pričom väčšinou to býva vtedy, keď nie je dlhší čas s otcom. Matka poukázala na to, že otec si prišiel po maloletého od mája 2021 len sporadicky, a to aj napriek tomu, že opakovane naliehala, aby si maloletého brával častejšie, aby nedošlo k ochladeniu a zhoršeniu ich vzťahu.
Matka má za to, že situácia sa vygradovala až natoľko, že maloletý v súčasnosti úplne odmieta otca a už sa ani nepýta, kedy si po neho príde. Uviedla, že otec bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom snažil napraviť vzniknutú situáciu, úplne rezignoval a vyhlásil, že za maloletým už viac nebude chodiť, pričom toto svoje rozhodnutie otec oznámil v emaile zo dňa 23.09.2021. Takéto vyhlásenie otca, ktorým prejavil absolútny nezáujem o vlastné dieťa, považuje matka za absolútne neprípustné. Vzhľadom na správanie samotného otca, matka uviedla, že nie je schopná zabezpečiť dodržiavanie styku otca s maloletým, nakoľko nevie, či a kedy sa otec zjaví pri dverách jej bytu s tým, že si prišiel po maloletého. K tvrdeniam otca, že ona nedodržuje súdne rozhodnutia, uviedla, že uvedené nie je pravda, bola s maloletým vždy v čase, keď bol oprávnený realizovať s maloletým styk, doma a spoločne s maloletým čakali, kým si po neho príde otec. Matka poukázala na to, že nikdy násilím nenútila maloletého, aby odišiel s otcom, to však neznamená, že nedodržiava súdne rozhodnutia. Matka zdôraznila, že požiadala otca, aby s maloletým spoločne navštívili detského psychológa a tiež hľadala pomoc aj na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava u sociálnej pracovníčky, otec však všetky jej snahy vždy zarazil s tým, že on nie je ochotný tráviť s ňou nijaký čas. Matka taktiež uviedla, že ku dňu koncipovania tohto podania prešli už takmer štyri týždne, odkedy otec vyhlásil, že si viac po maloletého nepríde a od jeho vyhlásenia po maloletého neprišiel, pričom maloletému zavolal len raz, konkrétne dňa 18.10.2021, a aj to len na jej naliehanie. S poukazom na uvedené skutočnosti je podľa matky dôvodné, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v časti týkajúcej sa výživného na maloletého, nakoľko úprava v zmysle rozhodnutie súdu prvej inštancie už v súčasnosti nemôže byť dostatočná, vzhľadom na absolútny nezáujem otca o maloletého.
9. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.
10. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania, podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné a čiastočne nedôvodné. Keďže v danom prípade išlo iba o čiastočnú zmenu rozsudku v rámci úpravy styku počas vianočných sviatkov, pričom odvolací súd vychádzal zo skutočného stavu zisteného súdom prvej inštancie, a teda čiastočná zmena rozsudku bola spôsobená iba v dôsledku odlišného právneho posúdenia veci, odvolací súd nepovažoval za potrebné vo veci nariadiť pojednávanie a opakovať dokazovanie, a preto rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.09.2022 (§ 378 C.s.p., § 219 ods. 3 C.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bola matka, právna zástupkyňa matky, otec, právny zástupca otca a súčasne kolízny opatrovník, upovedomení zákonným spôsobom.
11. Odvolací súd v predmetnej veci uvádza, že matka sa odvolala do oboch výrokov súdu prvej inštancie t.j. do výroku o výživnom a pridruženom výroku o zaostalom výživnom a súčasne do výroku o úprave styku otca s maloletým synom. Pokiaľ ide o výrok o výživnom odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne.
12. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj.
13. Aj pri rozhodovaní o zmene rozsahu výživného prihliada súd k tomu, aby rozsah odôvodnenosti potrieb dieťaťa zodpovedal reálnym schopnostiam a možnostiam výživou povinných rodičov, pričom povinnosťou súdu pri rozhodovaní o tejto zmene rozsahu výživného je vykonať porovnanie pomerov - skutočností dôležitých pre určenie výživného tak na strane dieťaťa, ako aj u jeho rodičov, a to v čase od predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi existujúcimi v čase nového rozhodovania, na základe úplných výsledkov dokazovania. To znamená, že musí byť preukázané, či a v čom ide o zmenu pomerov, zmenu podstatnú, nielen prechodnú. Pre zmenu rozhodnutia o výživnom nepostačuje len úvaha o tom, že doterajšie výživné je už nepostačujúce, či všeobecné konštatovanie o zmene pomerov v dôsledku uplynutia určitého času.
14. V prejednávanej veci súd prvej inštancie, vykonal potrebné dokazovanie a v rámci neho i zistenie a porovnanie pomerov na strane maloletého I., ako aj na strane jeho rodičov v čase od poslednej úpravy (t.j. od roku 2018), s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania v predmetnej veci (t.j. v roku 2021 v čase rozhodovania na súde prvej inštancie). Z tohto dokazovania vyvodil správne závery skutočného
stavu, s ktorými sa stotožňuje aj odvolací súd. Odvolací súd opakovane uvádza, že naposledy bolo o určení vyživovacej povinnosti k maloletému I. rozhodované rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 27.02.2018 č.k. 13P/251/2016-138, ktorým súd prvej inštancie zveril maloletého I. do osobnej starostlivosti matky a určil, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd prvej inštancie určil aj vyživovaciu povinnosť otca na maloletého I., nar. XX.XX.XXXX, na sumu 170,- eur mesačne a k tomu prislúchajúce zaostalé výživné. Súčasne súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletým synom a to tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým I. každý párny týždeň v utorok od 16.30 hod. do 19.00 hod., a zároveň každý párny týždeň vždy v piatok od 16.30 hod. do nedele do 18.00 hod., každý nepárny týždeň vždy v stredu od 16.30 hod. do 19.00 hod. Zároveň súd upravil aj rozsah styku otca s maloletým synom počas vianočných sviatkov a Veľkonočného pondelka tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým synom každý párny rok od 30.12. od 16.30 hod. do nasledujúceho roka do 02.01. do 16.00 hod. a súčasne každý rok počas vianočných sviatkov dňa 24.12. od 08.00 hod. do 14.00 hod., každý rok od 25.12. od 10.00 hod. do 26.12. do 10.00 hod. a súčasne každý rok na Veľkonočný pondelok od 08.00 hod. do 18.00 hod. tak, že v uvedený deň a hodinu si otec maloletého prevezme od matky pred jej bytom v uvedený deň a hodinu otec maloletého matke vráti na tom istom mieste.
15. Naposledy teda bolo o výške vyživovacej povinnosti rozhodované v čase, keď mal maloletý I. X rok a XX mesiacov, pričom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o zvýšení výživného a o zmene rozsahu styku mal maloletý X rokov a X mesiace a v čase rozhodovania odvolacieho súdu má maloletý I. X rokov a X mesiacov. Odvolací súd má za to, že je nepochybné, že podstatná zmena pomerov nastala tak na strane maloletého I., ale aj na strane jeho rodičov. Maloletý podrástol, zvýšili sa mu výdavky v súvislosti s nástupom do materskej školy, s realizáciou voľnočasových aktivít, ale aj so stravou, a s ošatením. Matka v rámci odvolania namietala, že výživné určené súdom prvej inštancie je nedostatočné, nakoľko nie je schopné pokryť reálne výdavky na maloletého, o ktorého sa stará výlučne ona. Súčasne poukázala na to, že pri určovaní výživného bolo potrebné zohľadniť kreditné položky na účte otca, nakoľko otec hodnoverne nevysvetlil pôvod týchto položiek, a súčasne namietala výšku príjmu otca. V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že so všetkými vyššie uvedenými námietkami matky uvedenými v rámci podaného odvolania sa už riadne vysporiadal súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozsudku. Pokiaľ ide o výdavky maloletého tieto matka riadne vyčíslila, pričom súd prvej inštancie ustálil, že za objektívne výdavky maloletého I. v jeho veku je možné považovať výdavky vo výške od 350,- do 400,- eur. Aj z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že výdavky na maloleté deti sú síce osobité a individuálne, avšak na deti v určitom veku, ktoré navštevujú štátnu školu, resp. škôlku, a nemajú obzvlášť zvýšené výdavky na zdravotný stav (ako napríklad onkologický pacient, resp. ťažko zdravotne postihnutý) je možné ustáliť výdavky vo vyššie uvedenej sume t.j. cca 350,- eur až 400,- eur mesačne. Pokiaľ ide o príjem otca z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie riadne zistil príjem otca, riadne zistil jeho osobné, zárobkové a majetkové pomery a vyhodnotil, že je v schopnostiach a v možnostiach otca dosahovať vyšší príjem ako otec deklaruje v konaní pred súdom. Je zrejmé, že súd prvej inštancie pri určovaní výšky výživného na maloletého I. nezobral do úvahy deklarovaný príjem otca, ale práve jeho potencionálny príjem, ktorý by s ohľadom na jeho vek, vzdelanie, skúsenosti a schopnosti otec mohol dosahovať. Odvolací súd iba zopakuje, že otec je vyučený drevár, pracuje v spoločnosti F.E. P., F..E..D.., pričom otec je v tejto spoločnosti 50 % spoločníkom. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že otec nie je konateľom tejto spoločnosti, avšak je v tejto spoločnosti riadne zamestnaný a ako spoločník je oprávnený v zmysle Obchodného zákonníka podieľať sa na rozdelení zisku spoločnosti, respektíve na úhrade straty spoločnosti. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že mzda otca dosahovaná v tomto zamestnaní je podhodnotená (otec deklaruje príjem 430,- eur netto mesačne), a preto bolo potrebné vychádzať z potencionatity príjmu otca t.j. zásada potencionality a nie zásada fakticity zárobku, z ktorého dôvodu je pre určenie výživného rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosiahnuť, keby riadne využíval svoje schopnosti a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje preto, že tieto svoje schopnosti bez objektívnych prekážok riadne nevyužíva. Inými slovami, súd prvej inštancie správne uzavrel, že otec môže reálne zárabať viac, ako deklaruje v konaní pred súdom a to s ohľadom na jeho vek (XX rokov), jeho zručnosti a schopnosti. O uvedených schopnostiach otca svedčia podporne aj výpisy z jeho bankového účtu, na ktorom možno vidieť finančné prírastky, ktoré možno zhodnotiť ako zálohy na zákazky, respektíve „odmenu“ za vykonanú prácu (pre známych). Matka v rámci svojho odvolania namietala, že otec síce doložil do súdneho spisu daňové priznanie spoločnosti za rok 2018 a 2019, z ktorých vyplýva, že spoločnosť F. P., F..E..D.. za rok 2018 vykázala stratu vo výške 29.027,95 eur a za rok 2019 zisk so výške 6.380,87 eur, pričom len trochu šikovný účtovník podľa názoru matky nastaví účtovníctvo tak, aby daňový subjekt nebol povinný platiť
príliš vysoké dane. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že nemôže hodnotiť a preverovať účtovníctvo spoločnosti ani jeho účtovníka, a teda musí vychádzať z údajov nachádzajúcich sa v daňovom priznaní, z ktorých možno uzavrieť, že spoločnosť F. P., F..E..D.. nedosahuje podľa názoru odvolacieho súdu taký zisk, ktorý by navodzoval dojem, extrémneho obohacovania sa na strane otca, prostredníctvom delenia zisku. Matka v rámci podaného odvolania taktiež namietla majetkové pomery otca t.j., že otec okrem toho, že je bezpodielovým spoluvlastníkom bytu v V. na D. ulici, je taktiež aj podielovým spoluvlastníkom bytu v Devínskej novej Vsi spolu so svojou sestrou, pričom tento byt obývajú jeho rodičia s jeho sestrou a otec si za daný nájom neúčtuje finančné prostriedky. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že podielové spoluvlastníctvo otca k bytu v Devínskej Novej Vsi bolo súdu prvej inštancie známe už z predchádzajúceho konania, v rámci ktorého sa rozhodovalo o úprave práv a povinností maloletému I. v čase, keď mal maloletý cca I. X rok. Tieto majetkové pomery otca takpovediac zostali nezmenené. Zmena majetkových pomerov u otca nastala iba vo vzťahu k bytu na D. ulici v V., a to z dôvodu, že otec sa oženil a spolu so svojou manželkou si kúpili by, pričom k uvedenému čerpali hypotekárny úver a byt patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na túto skutočnosť však súd prvej inštancie riadne prihliadal. V danom prípade bolo však potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že matka sa po rodičovskej dovolenke vrátila do zamestnania, pričom priemerný netto príjem matky súd prvej inštancie zistil vo výške cca 1.100,- eur. Inak povedané, príjem matky sa oproti rodičovskému príspevku zvýšil, čo bolo taktiež pre určovanie výšky vyživovacej povinnosti zohľadniť. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd má za to, že všetky námietky matky týkajúce sa určenia nesprávnej výšky vyživovacej povinnosti na maloletého I. uvedené v rámci podaného odvolania boli riadne pri zohľadnené už súdom prvej inštancie, a preto s prihliadnutím na výšku výdavkov na maloletého súd prvej inštancie ustálil výšku výživného na X a P. ročné dieťa toho času X,X ročné dieťa vo výške 230,- eur mesačne. Takto určené výživné považuje odvolací súd s ohľadom na príjem otca, jeho osobné, zárobkové a majetkové pomery za primerané, pričom matka sama na pojednávaní konanom dňa 04.05.2021 uviedla, že by súhlasila s výživným vo výške 250,- eur mesačne. Odvolací súd v závere iba zopakuje, že so všetkými argumentmi matky uvedenými v rámci podaného odvolania sa už riadne vysporiadal súd prvej inštancie, a preto odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Inak povedané, ani jeden z argumentov uvedených v rámci odvolania maty, nebol spôsobilý spochybniť správnosť rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom a vo výroku o zaostalom výživnom. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom a vo výroku o zaostalom výživnom na maloletého I. ako vecne a právne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
16. Matka svojím odvolaním taktiež napadla rozsudok súdu prvej inštancie do výroku týkajúceho sa úpravy styku otca s maloletým synom. V rámci svojho odvolania uviedla, že za najzávažnejšie pochybenie súdu prvej inštancie považuje tú skutočnosť, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal zisťovaním názoru dieťaťa a to ani priamo a ani prostredníctvom kolízneho opatrovníka. Taktiež má matka za to, že súdom prvej inštancie upravený styk je neprijateľný a nekopírujúci záujmy maloletého, pričom matka bežný styk navrhla upraviť tak, že otec maloletého bude brávať o 16.00 hod. a nie o 13.00 hod. a to z dôvodu, že v prípade prázdnin, či zatvorenia škôlky bude mať matka aj maloletý rozbitý celý deň a matka si nebude môcť zariadiť ani prácu ani stráženie maloletého. Matka v rámci svojho odvolania taktiež navrhla, aby sa bežný styk cez víkend končil v nedeľu tak, ako to bolo doteraz. A pokiaľ ide o úpravu vianočných sviatkov má matka za to, že táto je v hrubom rozpore s najlepším záujmom maloletého z dôvodu, že doteraz maloletý každé jedny Vianoce trávil s matkou a domov matky považuje za svoj domov. Pokiaľ ide o styk otca s maloletým synom počas letných prázdnin matka navrhla tento styk skrátiť na 7 kalendárnych dní a taktiež zdôraznila, že s uvedeným súhlasil aj samotný otec. K týmto argumentom matky odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o úpravu bežného styku t.j. každý nepárny utorok, každý nepárny víkend a každú párnu stredu je treba uviesť, že nastavenie úpravy tohto „bežného“ styku od 13.00 hod., respektíve od ukončenia dochádzky v školskom alebo predškolskom zariadená podľa toho, čo nastane neskôr, bolo zo strany súdu prvej inštancie realizované práve preto, lebo matka v rámci konania navrhla skrátenie rozsahu styku večer, z dôvodu, že maloletý sa musí uložiť na spánok, a preto odovzdávanie maloletého o 19.00 považuje matka za neskoré a pre maloletého nevyhovujúce. Odvolací súd však zdôrazňuje, že je prirodzené, že zvyšujúcim sa vekom maloletého je potrebné rozsah styku otca s maloletým synom rozširovať, za účelom upevnenia vzťahových väzieb medzi otcom a synom. Z celého konania nevyplýva, že by vzťah otca s maloletým synom bol narušený, práve naopak otec deklaruje svoj záujem o maloletého syna a dožaduje sa širšej úpravy styku s maloletým, pričom samotná skutočnosť, že otec niekedy nezrealizuje styk podľa určeného rozhodnutia ešte samo osebe neznamená, že o maloletého syna nemá záujem. Pokiaľ si otec v rámci svojej práce vie zariadiť realizáciu úpravy styku od 13.00 hod. do 18.30 hod., tak takéto rozšírenie úpravy styku je vždy v prospech a v záujme maloletého.
Ak matka v rámci svojho odvolania tvrdí, že si svoje pracovné povinnosti nebude vedieť prispôsobiť takejto úprave tak odvolací súd udáva, že práve preto je tento styk prioritne určený (resp. preberanie maloletého) v školskom alebo v predškolskom zariadení, a ak takáto situácia nastane v čase prípadného voľna matka v záujme maloletého je povinná sa nariadenej úprave styku podrobiť. Zhodné argumenty rovnako platia aj pre rozšírený víkendový styk t.j. styk, ktorý sa bude realizovať každý nepárny týždeň od piatku od ukončenia dochádzky v predškolskom alebo v školskom zariadení alebo od 13.00 hod. podľa toho, čo nastane neskôr do pondelka v nasledujúcom týždni do 08.00. Samotná argumentácia matky v tom zmysle, že otec sa nedokáže postarať o dieťa, nedokáže sa mu venovať, ani sa s ním pripraviť do školy podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí. Otec musí dostať príležitosť preukázať svoje rodičovské zručnosti aspoň každý nepárny týždeň, a preto by sa matka mala naučiť rešpektovať skutočnosť, že otec má rovnaké rodičovské práva ako matka, a musí dostať príležitosť ukázať, či je schopný sa o maloletého postarať, či je schopný sa s maloletým naučiť do školy, respektíve sa mu venovať. Matka argumentuje v rámci svojho odvolania taktiež tým, že maloletý je na styk s otcom zvyknutý iba do nedele, a preto požaduje víkendový styk realizovať iba do nedele. Odvolací súd k týmto tvrdeniam matky uvádza, že samotný zvyk maloletého, že sa vracia v nedeľu večer domov sama osebe nie je postačujúca pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Tak, ako bolo vyššie uvedené, odvolací súd avšak aj súdy v rámci svojej rozhodovacej praxe sa prikláňajú k rozširovaniu úpravy styku otca s maloletými deťmi, hlavne za situácie, že rodič s dieťaťom majú dobrý vzťah, rodič má záujem na rozširovaní styku s maloletým a tomuto rozšíreniu úpravy nie je možné brániť iba na základe toho, že maloletý má takýto zvyk, respektíve iba na základe toho, že matka nedôveruje schopnostiam otca pripraviť sa s maloletým do školy a postarať sa o neho. Na základe uvedeného odvolací súd vzhliadol vyššie uvedené námietky matky ako nedôvodné. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým synom počas Vianoc (najproblematickejšia úprava styku medzi rodičmi), v tomto výroku odvolací súd pristúpil k čiastočnej zmene rozsudku súdu prvej inštancie a to s ohľadom na skutočnosť, že vianočné sviatky sú rodinné sviatky, matka je citovo naviazaná na maloletého, avšak odvolací súd musel zohľadniť aj skutočnosť, že otec má rovnaké právo stráviť Vianoce s maloletým tak, ako matka. Keďže ide citlivé obdobie odvolací súd považoval za potrebné túto úpravu styku čiastočne rozdeliť tak, aby aj matka aj otec mali približne rovnaký časový priestor, ale zároveň, aby mali aj rovnakú možnosť stráviť s maloletým synom vianočné sviatky. Keďže za vianočné sviatky sú považované dni 24.12., 25.12. a 26.12. odvolací súd v tomto zmysle pristúpil aj k zmene úpravy styku tak, aby zostala zachovaná možnosť počas týchto troch dní striedania maloletého, ale zároveň, aby dieťa mohlo stráviť s rodičom plnohodnotne dlhší čas počas voľna. Z týchto dôvodov potom odvolací súd upravil styk otca s maloletým synom počas vianočných sviatkov tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým I. každý nepárny rok od 24.12. od 09.00 hod. do 26.12. do 09.00 a od 02.01. od 09.00 hod. do 06.01. do 18.30 hod. nasledujúceho roka a každý párny rok od 26.12. od 09.00 hod. do 02.01. do 09.00 hod nasledujúceho roka. Takéto rozdelenie vianočných sviatkov odvolací súd považuje za vhodné a primerané, nakoľko každý z rodičov strávi s maloletým 7 dní a taktiež tento styk zohľadňuje sviatočné dni a primerane ucelené rozdelenie obdobia zimných prázdnin. Z týchto dôvodov odvolací súd úpravu styku počas vianočných sviatkov zmenil. Pokiaľ ide o úpravu o styku počas letných prázdnin odvolací súd má za to, že úprava styku nariadená od 15.07. od 09.00 hod. do 25.07. do 18.30 hod. a od 15.08. od 09.00 hod. do 25.08. do 18.30 hod. je vzhľadom k veku maloletého toho času už primeraná. Otec si taktiež potrebuje s maloletým naplánovať dovolenku a čas, ktorý s ním strávi, a takto určená doba 10 dní bude dostačujúca zatiaľ, čo jeden týždeň požadovaný matkou nie je podľa názoru odvolacieho súdu v rámci prázdnin, ktoré trvajú celkovo 10 týždňov dostačujúci. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd bežnú úpravu styku otca s maloletým synom a taktiež úpravu styku otca s maloletým počas letných prázdnin a veľkonočných sviatkov ako vecne a právne správnu potvrdil (okrem úpravy styku otca s maloletým synom počas vianočných sviatkov/ § 388 CSP), nakoľko má za to, že takto nariadená úprava styku je v záujme maloletého I. (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
17. Matka v rámci odvolania taktiež namietala, že maloletý nebol v predmetnom konaní vypočutý a to ani prostredníctvom kolízneho opatrovníka, a preto došlo k závažnému procesnému pochybeniu súdu prvej inštancie. Je pravdou, že dieťa má zákonom a medzinárodnými dohovormi dané právo vyjadrovať sa ku všetkým záležitostiam, ktoré sa ho týkajú. Uvedené participačné právo dieťaťa má teda tri základné zložky a to právo byť informované, právo byť poučené a právo vyjadriť svoj názor. Tieto všetky práva dieťaťa sa v rámci súdneho konania realizujú s ohľadom na vek maloletého dieťaťa, ale aj prostredníctvom samotného dokazovania. Odvolací súd však napriek dikcii ustanovenia § 38 Civilného mimosporového poriadku má za to, že nie v každom konaní má obligatórnu povinnosť maloleté dieťa vypočuť. Maloleté dieťa je potrebné vypočúvať iba v prípade, ak je to s ohľadom na vek dieťaťa a predmet konania rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej. Keďže v tomto prípade ide v rámci konania
vo veci samej o spor o výživné, a súčasne o rozsah úpravy styku otca s maloletým synom, ktorý sa realizoval v užšom rozsahu ako je nariadený rozsudkom vo veci (t.j. či maloletý bude odovzdávaný otcom matke večer alebo ráno, ako realizovať styk počas Vianoc) nie je vypočutie maloletého podľa názoru odvolacieho súdu s ohľadnom na predmet sporu významné. Odvolací súd nepovažuje za významné vypočutie maloletého ani z hľadiska jeho veku, nakoľko výsluch maloletého vo veku X rokov (toho času X rokov) „nemá vplyv“ na rozhodnutie súdu z dôvodu, že maloletý nie je oprávnený vyjadrovať sa k výške vyživovacej povinnosti a taktiež k rozsahu úprave styku s otcom. V danom prípade súd prvej inštancie spolu s odvolacím súdom zohľadnil všetky rozhodujúce skutočnosti tak pri určovaní výživného, ako aj pri určovaní rozsahu styku otca s maloletým synom, významné pre vydanie súdneho rozhodnutia. Odvolací súd uvádza, že ak by aj maloletý pri výsluchu prezentoval vôľu ukončiť napríklad víkendový styk s otcom v nedeľu a tráviť Vianoce výlučne s matkou odvolací súd nie je povinný k takto prejavenej vôli maloletého prihliadnuť a postupovať striktne podľa želania maloletého, nakoľko súd v každom prípade prioritne presadzuje záujem maloletého, ktorý spočíva práve v tom, že maloletý má právo na oboch rodičov, a preto súd ako nezávislý prvok nastavuje aj mieru stretávania sa toho-ktorého rodiča s maloletým dieťaťom v takom rozsahu, aby styk rodiča a dieťaťa bol vyvážený a postupne sa rozvíjajúci. Z týchto dôvodov ani odvolací súd nepovažoval za potrebné realizovať výsluch maloletého vo veku šiestich rokov a rovnako procesný postup súdu prvej inštancie, v rámci ktorého súd prvej inštancie nerealizoval výsluch maloletého nepovažoval odvolací súd za procesné pochybenie, ktoré by zasiahlo do základných práv dieťaťa, resp. rodiča. Z týchto dôvodov odvolací súd k tejto námietke matky podanej v rámci podaného odvolania neprihliadol.
18. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 ústavy) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/1997), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003).
19. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008).
20. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľka, ani nevzniesla žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).
21. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
22. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ODS. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).