Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/104/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: W. R., nar. XX.XX.XXXX a L. R., nar. XX.XX.XXXX, obe deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, obe deti bytom ako matka, deti rodičov - matka: T. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, zastúpená advokátkou: PhDr. JUDr. Jaroslava Balážiová, Dolné Bašty 2, Trnava a otec: P. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, P. G., zastúpený advokátkou: Mgr. Andrea Šutovská, Vajanského 39, Trnava, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 21P/50/2016-280 zo dňa 18. apríla 2017 v časti výživného, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výživného - vo výrokoch II., III., IV., V. a v závislom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne: I. Súd zveruje maloletú W. a maloletého L. s účinnosťou od 13.06.2016 do 27.12.2016 do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. II. Otec je povinný platiť výživné na maloletú W. v sume 105,- Eur mesačne s účinnosťou od 13.06.2016 do 31.08.2016 a v sume 115,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2016 do 27.12.2016 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. III. Otec je povinný platiť výživné na maloletého L. v sume 105,- Eur mesačne s účinnosťou od 13.06.2016 do 31.08.2016 a v sume 110,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2016 do 27.12.2016 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. IV. Zročné výživné na maloletú W. za obdobie od 13.06.2016 do 27.12.2016 v sume 540,08 Eur sa povoľuje otcovi zaplatiť v splátkach po 16,- Eur mesačne splatných do 15. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. V. Zročné výživné na maloletého L. za obdobie od 13.06.2016 do 27.12.2016 v sume 520,76 Eur sa povoľuje otcovi zaplatiť v splátkach po 15,- Eur mesačne splatných do 15. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. VI. Styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje. VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. § 25 ods. 1 a 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine, § 232 ods. 3 a ods. 4 Civilného sporového poriadku (CSP). Vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že zo záveru znaleckého posudku znalca PhDr. Andreja Benkoviča č. 31/2016 zo dňa 23.09.2016 vyplýva, že obaja rodičia sú z psychologického hľadiska spôsobilí zabezpečovať starostlivosť a výchovu maloletých detí. Je potrebné určiť starostlivosť, resp. a styk s oboma rodičmi čo v najširšej možnej forme, rozšírený styk. Vzhľadom k fyzickému veku maloletých detí navrhuje zveriť deti do osobnej starostlivosti matky a otcovi upraviť styk na čo najširšiu možnú formu.

3. Na základe výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky k úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej W. a maloletému L. súdom. V konaní mal súd zo zhodných skutkových tvrdení matky a otca preukázané, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti a na úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom sa nedohodli. Rodičia boli v čase začatia konania dňa 13.06.2016 manželia, dňa 28.12.2016 nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Topoľčany č.k. 9P/265/2015-119 zo dňa 29.11.2016 vo výroku, ktorým súd manželstvo otca a matky rozviedol, vo veci úpravy práv a povinností k maloletým deťom nebolo rozhodnuté. Predmetom konania je preto úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej W. a maloletému L. na čas od začatia konania dňa 13.06.2016 do rozvodu manželstva, t.j. do 27.12.2016.

4. Na základe výsledkov dokazovania súd považoval za preukázané, že matka s maloletými deťmi sa dňa 04.04.2016 odsťahovala zo spoločnej domácnosti z rodinného domu vo P. G., v čase začatia konania matka s maloletými deťmi bývala u svojej sestry v rodinnom dome v U. B. P.. Od 01.07.2016 matka s maloletými deťmi býva v obecnom byte obce P., kde platí nájomné vo výške 176,52 Eur mesačne, elektrinu vo výške 33,- Eur mesačne, plyn vo výške 36,- Eur mesačne, poplatok za komunálne odpady 18,27 Eur polročne, poplatok Slovak Telekom 23,35 Eur mesačne. Matka bola v Sociálnej poisťovni evidovaná ako fyzická osoba, ktorá sa celodenne stará o dieťa do 6 rokov veku alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom od 23.12.2010 do 20.06.2012, od 21.06.2012 do 10.11.2014, od 02.11.2015 do 08.06.2016. Matka bola zamestnaná od 09.06.2016 do 31.08.2016 u zamestnávateľa S. Y. O., SD, pracovný pomer bol skončený podľa § 72 v skúšobnej dobe zamestnávateľom. Matke bola vyplatená čistá mzda za 06/2016 vo výške 246,51 Eur, za 07/2016 vo výške 332,72 Eur, za 08/2016 vo výške 313,74 Eur. Od 01.09.2016 do 28.09.2016 bola matka vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR. Od 29.09.2016 je matka zamestnaná u zamestnávateľa W. spol. s r.o. ako pracovník vo výrobe, za september 2016 až december 2016 jej bol vyplatený čistý príjem spolu vo výške 701,37 Eur a za obdobie od 02.12.2016 do 23.12.2016 bola uznaná za dočasne práce neschopnú a bola jej vyplatená náhrada príjmu vo výške 60,89 Eur. Matke bolo Sociálnou poisťovňou vyplatené ošetrovné v novembri 2016 v sume 117,43 Eur, v decembri 2016 v sume 139,73 Eur. Matka poberá prídavky na deti na každé vo výške 23,52 Eur mesačne. Matka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v k.ú. P. G. a to pozemkov parc. č. 729/1 o výmere 533 m2 zastavané plochy a nádvoria a parc. č. 729/2 o výmere 177 m2 zastavané plochy a nádvoria a podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu súp. č. XXX na parc. č. 729/2 v podiele 3/4. Otec platí výživné vo výške 100,- Eur na obe deti na dva mesiace. Matka má vyživovaciu povinnosť len k maloletej W. a maloletému L..

5. Maloletá W. v čase začatia konania nenavštevovala predškolské zariadenie, výdavky s ňou boli primerané jej veku, za ktoré súd považuje výdavok na stravu 90,- Eur mesačne, oblečenie a obuv 30,- Eur mesačne, hygienické potreby a lieky 10,- Eur mesačne. Výdavok na bývanie je podľa matkou preukázaných dôkazov 84,- Eur mesačne (252,- Eur: 3 osoby). Maloletá W. dňa 01.09.2016 začala navštevovať 1. ročník základnej školy, výdavky na stravu v školskej jedálni sú 25,- Eur mesačne, na školské potreby a poplatky v škole 10,- Eur mesačne. Maloletá poberá peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia mesačne vo výške vo výške 18,39 Eur mesačne.

6. Maloletý L. v čase začatia konania nenavštevoval predškolské zariadenie, výdavky s ním boli primerané jeho veku, za ktoré súd považuje výdavok na stravu 90,- Eur mesačne, oblečenie a obuv 30,- Eur mesačne, hygienické potreby a lieky 10,- Eur mesačne. Výdavok na bývanie je podľa matkou preukázaných dôkazov 84,- Eur mesačne (252,- Eur: 3 osoby). Maloletý L. dňa 01.09.2016 začal navštevovať materskú školu, podľa potvrdenia materskej školy sú platby za pobyt dieťaťa v materskej škole vo výške 40,94 Eur mesačne.

7. Otec býva so svojimi rodičmi v ich rodinnom dome, na stravu a bývanie im prispieva sumou 75,- Eur mesačne. Otec poberá čiastočný invalidný dôchodok, v roku 2015 bol otcovi vyplácaný invalidný dôchodok vo výške 176,50 Eur mesačne, v roku 2016 vo výške 177,50 Eur mesačne, od januára 2017 je otcovi vyplácaný invalidný dôchodok vo výške 181,50 Eur mesačne. Podľa odborného posudku o invalidite zo dňa 07.04.2015 miera poklesu schopnosti otca vykonávať zárobkovú činnosť je 60%, navrhované pracovné zaradenie nie je na pôvodné pracovisko, na trhu práce áno, otec môže vykonávať prácu len v prostredí bez prachu a chemikálii, podľa dosiahnutého vzdelania s úľavami. Otec od 01.09.2000 podnikal v predmetoch činnosti zámočníctvo, kovoobrábanie, kováčstvo, prenájom strojov a zariadení pod obchodným menom P. R. Kovo VMG, 08.07.2013 do 08.07.2019 má otec pozastavené prevádzkovanie živnosti. Od 15.07.2013 je otec v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nepoberá dávku v hmotnej núdzi ani žiadne sociálne dávky. Otcovi bola diagnostikovaná J45.8 - bronchiálna astma zmiešaná, J44.82 - 50 do 70% náležitej hodnoty iná chronická obštrukčná choroba pľúc bližšie neurčená FEV1, J30.3 - iná alergická rinitída, chodí pravidelne na kontroly, mesačne dopláca na lieky 30,- Eur. Otec je od 25.01.2017 dočasne neschopný práce. Otec platí maloletej W. životné poistenie vo výške 31,20 Eur mesačne, maloletému L. vo výške 36,20 Eur mesačne. Otec platí výživné vo výške 100,- Eur na obe deti na dva mesiace. Otec má vyživovaciu povinnosť len k maloletej W. a maloletému L..

8. Dňa 07.05.2002 otec ako živnostník podnikajúci pod menom P. R. KOVO VMG, Mládežnícka 100, Veľké Ripňany, IČO: 37285769, kúpil od Poľnohospodárskeho družstva Radošinka, IČO: 205851, 956 07 Veľké Ripňany dielne súpisné číslo XXX na parcele číslo 371/39 evidovanej na LV č. XXX v k.ú. P. G. za kúpnu cenu 950.000,- Sk. Dňa 13.04.2004 otec ako živnostník podnikajúci pod menom P. R. KOVO VMG, Mládežnícka 100, Veľké Ripňany, IČO: 37285769, kúpil od Poľnohospodárskeho družstva Radošinka, IČO: 205851, 956 07 Veľké Ripňany nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. P. G. evidované na LV č. XXX ako plocha zastavaná dielňou a soc. zariadenia parc. č. 371/39 - zastavané plocha a nádvoria o výmere 403 m2, plocha zastavaná stolárskou dielňou parc. č. 371/47 - zastavané plocha a nádvoria o výmere 194 m2, dvor pred kováčskou dielňou parc. č. 371/48 - zastavané plocha a nádvoria o výmere 564 m2, dvor pred stolárskou dielňou parc. č. 371/49 - zastavané plocha a nádvoria o výmere 379 m2, dvor pri kováčskej dielni parc. č. 371/50 - zastavané plocha a nádvoria o výmere 95 m2, plocha zastavaná dielňou bez s.č. parc. č. 371/51 - zastavané plocha a nádvoria o výmere 3 m2 za kúpnu cenu 112.780,- Sk.

9. Dňa 26.11.2015 otec ako živnostník podnikajúci pod menom P. R. KOVO VMG, Mládežnícka 100, Veľké Ripňany, IČO: 37285769 predal svojmu otcovi P. R., nar, XX.XX.XXXX, T. XXX/XXX, P. G. nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Topoľčany na LV č. XXX, okres Topoľčany, obec P. G., k.ú. P. G. a to parc. č. 371/39 - zastavané plocha a nádvoria o výmere 403 m2, parc. č. 371/47 - zastavané plocha a nádvoria o výmere 194 m2, parc. č. 371/48 - zastavané plocha a nádvoria o výmere 564 m2, parc. č. 371/49 - zastavané plocha a nádvoria o výmere 379 m2, parc. č. 371/50 - zastavané plocha a nádvoria o výmere 95 m2, parc. č. 371/51 - zastavané plocha a nádvoria o výmere 3 m2, dielňa súp. č. XXX postavená na parc. č 371/39 v podiele 1/1 za kúpnu cenu 1,- Eur.

10. Dňa 10.07.2012 darovali Z. X. a N. X. ako darcovia nehnuteľnosť - rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc.č. 729/21 v k.ú. P. G., obec P. G. evidovaný na LV č. XXX matke ako obdarovanej v podiele 1/4 a otcovi ako obdarovanému v podiele 1/4. Dňa 13.04.2012 otec vložil na účet G. Z. sumu 30.000,- Eur ako zálohu za dom.

11. Dňa 07.12.2015 otec daroval svojmu otcovi P. R., nar, XX.XX.XXXX, T. XXX/XXX, P. G. nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v obci P. G., v k.ú. P. G., zapísanú na LV č. XXXX a to rodinný dom s.č. XXX, postavený na parc. č. 729/2 v podiele 1/4, ktorá je vedená na Okresnom úrade v Topoľčanoch - katastrálny odbor, pre okres Topoľčany. Dňa 07.09.2016 P. R., nar, XX.XX.XXXX, T. XXX/XXX, P. G. predal G. Z., nar. XX.XX.XXXX, B. B. XXXX/X, O. ako kupujúcemu nehnuteľnosť - stavbu, ktorá sa nachádza v okrese Topoľčany, v obci P. G., v k.ú. P. G., evidovanej na LV č. XXXX ako rodinný dom s.č. XXX, postavenej na parc. č. 729/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 177 m2 v podiele 1/4 za kúpnu cenu 20.000,- Eur.

12. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba

berie. V prípade, ak rodič berie na seba neprimerané riziká alebo vykonáva činnosť, ktorá ohrozuje dosahovanie primeraného príjmu, resp. vyvolá stratu tohto príjmu, ktorej následkom je ohrozenie vyživovacej povinnosti, bude pri určení výživného rozhodujúci príjem, aký rodič mohol dosahovať a nie príjem, aký fakticky dosahuje, t.j. princíp potencionality má presnosť pred princípom fakticity.

13. Na základe vyššie uvedených skutočností súd uložil otcovi, ktorému neboli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti, povinnosť platiť výživné na maloletú W. v sume 105,- Eur mesačne s účinnosťou od 13.06.2016 do 31.08.2016 a v sume 115,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2016 do 27.12.2016 a na maloletého L. v sume 105,- Eur mesačne s účinnosťou od 13.06.2016 do 31.08.2016 a v sume 110,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2016 do 27.12.2016 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Počiatok vyživovacej povinnosti určil súd odo dňa vydania uznesenie o začatí konania, nakoľko v konaní neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné rozhodnúť o priznaní výživného spätne odo dňa začatia konania.

14. Súd pri určení výšky výživného vychádzal nielen z reálneho príjmu otca, teda čiastočného invalidného dôchodku, ale prihliadol aj na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery a na vzdanie sa majetkového prospechu bez dôležitého dôvodu. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že otec v roku 2016 poberal čiastočný invalidný dôchodok vo výške 177,50 Eur mesačne. Otcovi bol dňa 28.08.1998 priznaný čiastočný invalidný dôchodok v rozsahu 50% z dôvodu pracovného úrazu. Otec od 01.09.2000 podnikal v predmetoch činnosti zámočníctvo, kovoobrábanie, kováčstvo, prenájom strojov a zariadení, 08.07.2013 do 08.07.2019 má otec pozastavené prevádzkovanie živnosti. Z odborného posudku o invalidite otca zo dňa 07.04.2015 vyplýva, že miera poklesu schopnosti otca vykonávať zárobkovú činnosť je 60%, navrhované pracovné zaradenie nie je na pôvodnom pracovisku, ale na trhu práce áno, preto súd pri určení výživného nevychádzal s príjmu z podnikateľskej činnosti dosahovaného na pôvodnom pracovisku, ale vzhľadom na mieru poklesu schopnosti otca pracovať a vzhľadom na odporúčané uplatnenie na trhu práce, vychádzal súd z minimálnej mzdy stanovenej od 01.01.2016 vo výške 405,- Eur v hrubom, t.j. 355,- Eur v čistom ako najnižšej možnej mzdy, ktorá musí byť zamestnancovi vyplatená a ktorú je teda otec schopný dosahovať (zákon č. 663/2007 Z.z. o minimálne mzde). Otec má ukončené SŠ vzdelanie s maturitou, odbor údržba strojov a zariadení, má prax ako údržbár, správca majetku, strojný mechanik, zvárač, zámočník, po úraze mu bola ponúknutá pozícia vrátnika, ktorú neprijal. Otec v konaní tvrdil, že sa mu zhoršil zdravotný stav, preto prerušil podnikanie a nemôže sa zamestnať, avšak z lekárskych správ za rok 2016 vyplýva, že otcovi síce bola diagnostikovaná bronchiálna astma zmiešaná, iná chronická obštrukčná choroba pľúc bližšie neurčená, iná alergická rinitída a otec chodil pravidelne na kontroly k pneumoftizeológovi, avšak v období od 13.06.2016 do 27.12.2016 nebol ani dočasne práce neschopný, týmto sa stal až dňa 25.01.2017. Matka v konaní tvrdila, že otec bol počas celého trvania spolužitia rodičov maloletých detí invalidným dôchodcom a aj napriek tomu živnostensky podnikal a aj v súčasnosti vykonáva podnikateľskú činnosť, pričom až do rozchodu jej otec dával na domácnosť sumu 300,- Eur mesačne, teda aj v období, kedy mal zhoršený zdravotný stav. Otec v konaní potvrdil, že vždy na začiatku mesiaca dával manželke minimálne 300,- Eur na stravu, ale v apríli 2016 jej už peniaze nedal, lebo ušla z domu, pričom tvrdil, že uvedená suma bola z jeho dôchodku a zvyšok mu dávali jeho rodičia, čo však otec nepreukázal a ani svedok uvedené nepotvrdil. Otec navyše platí maloletej W. životné poistenie vo výške 31,20 Eur mesačne, maloletému L. vo výške 36,20 Eur mesačne, ktoré podľa jeho vyjadrenia platí sám zo svojho účtu, ktoré sumy však spolu s ostatnými výdavkami otca prevyšujú otcom deklarovaný príjem, preto je súd toho názoru, že otec má aj iný súdu nepreukázaný príjem, ktorý v období od 13.06.2016 do 27.12.2016 mohol byť aspoň vo výške minimálnej mzdy.

15. Dňa 26.11.2015 otec ako živnostník podnikajúci pod menom P. R. KOVO VMG, predal svojmu otcovi P. R., nar, XX.XX.XXXX, dielňu s pozemkami za kúpnu cenu 1,- Eur. Otec tieto nehnuteľnosti nadobudol za kúpnu cenu 35.277,83 Eur (950.000,- Sk a 112.780,- Sk). Z vyjadrenia realitných kancelárii mal súd preukázané, že odhadovaná trhová cena predmetných nehnuteľností je od 27.000,- Eur do 44.000,- Eur. Súd preto vychádzal z ich priemeru, teda zo sumy 35.500,- Eur a dospel k záveru, že otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal majetkového prospechu vo výške 35.500,- Eur, keď uvedené nehnuteľnosti predal za kúpnu cenu 1,- Eur. Súd neuveril tvrdeniu otca, že otec nehnuteľnosti previedol na svojho otca z dôvodu, že svojmu otcovi týmto vrátil pôžičku vo výške 1.000.000,- Sk, existenciu ktorej preukazoval zmenkou zo dňa 06.03.2002 a to z dôvodu, že otec v konaní pred Okresným riaditeľstvom PZ, Odbor kriminálnej polície Topoľčany ČVS:ORP-131/VYS-TO-2016 jednoznačne uviedol, že svoj podiel na rodinnom dome prepísal na svojho otca z toho dôvodu, že manželstvo už nefungovalo, manželka

sa mu vyhrážala, že ho pripraví o dom, o všetok majetok aj o auto a preto prepísal svoj podiel na otca, aby to nemohla dokonať, taktiež všetok majetok, čo mal pri podnikaní (je umelecký kováč) z dôvodu svojej ochrany prepísal na otca a keby manželstvo riadne fungovalo, tak by to neurobil, pričom o vrátení pôžičky svojmu otcovi a zmenke sa otec nezmienil, preto ju súd považoval za účelovo vyhotovenú pre toto konanie. A navyše otcov otec ako svedok v konaní potvrdil, že predmetné nehnuteľnosti otec na neho previedol z dôvodu ochrany tohto majetku a zároveň uviedol, že na vrátení pôžičky sa dohodli tak, že otec mu ju vráti vtedy, keď bude mať finančné prostriedky, svedok nechcel nič spisovať. K námietke otca, že uvedené výroky otca boli v priestupkovom konaní, otec zaplatil pokutu a neriešilo sa to ako trestný čin súd uvádza, že otec takto vypovedal pred orgánmi činnými v trestnom konaní vo veci podozrenia zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a vypovedal takto po poučení o následkoch trestného činu krivej výpovede, pričom je irelevantné, že nakoniec nebol uznaný vinným v trestnom konaní ale v priestupkovom konaní. Otec mohol uvedené nehnuteľnosti aj prenajímať už od roku 2013, kedy podľa jeho tvrdenia v nich prestal prevádzkovať živnosť a mohol poberať nájomné, čím sa tiež bez dôležitého dôvodu vzdal majetkového prospechu, pričom takého konanie nemôže ísť na úkor jeho dvoch vyživovacích povinností, ktoré sú ešte v plnej miere odkázané výživou na svojich rodičov. Námietka otca, že tento majetok otec nadobudol pred uzavretím manželstva a preto by sa pri určení výživného nemalo naň prihliadať neobstojí a nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenie, práve naopak, nakoľko tento majetok bol vo výlučnom vlastníctve otca a nebol by predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, mohol s ním otec nakladať bez súhlasu manželky a z majetkového prospechu z neho uspokojovať výživné maloletých detí. Ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine ukladá súdu prihliadať na majetkové pomery povinného všeobecne, nielen na majetkové pomery vzniknuté počas trvania manželstva.

16. Ak by otec predal uvedené nehnuteľnosti za trhovú cenu 35.500,- Eur, po jej rozvrhnutí na trinásť rokov očakávaného riadneho štúdia detí by z uvedenej sumy bol otcov čistý mesačný príjem 227,56 Eur (35.000,- : 156), ktorú sumu súd pripočítal k invalidnému dôchodku, ktorý v roku 2016 otec poberal vo výške 177,50 Eur mesačne a k minimálnej mzde vo výške 355,- Eur mesačne, ktorú je otec schopný dosahovať a pri určení výživného vychádzal z čistého priemerného mesačného príjmu otca 760,06 Eur mesačne. Podľa ustálenej súdnej praxe sa výživné platí vo výške 20% až 30% z príjmu povinného rodiča. V danom prípade 20% zo sumy 760,06 Eur je suma 152,01 Eur a 30% zo sumy 760,06 Eur je 228,02 Eur. Súd preto pri určovaní výživné vychádzal z uvedeného rozmedzia a po zohľadnení počtu vyživovacích povinností otca a odôvodnených potrieb maloletých detí, súd určil výživné vo výške 27% z príjmu otca, t.j. vo výške 210,- Eur, ktorou sumou sa ale otec podieľa na výžive oboch svojich detí. Súd prihliadol na to, že v čase začatia konania maloleté deti nenavštevovali žiadne školské ani predškolské zariadenie a ich odôvodnené výdavky boli približne rovnaké vo výške 214,- Eur, preto súd určil výživné otca na maloleté deti vo výške 105,- Eur na každé dieťa, keď táto suma výživného od otca spolu s prídavkami na maloleté deti vo výške 23,52 Eur na každé a výživným zo strany matky, ktorá sa na výživnom na maloleté deti podieľa nielen vecným plnením, keď im zabezpečuje bývanie (vo výške 84,- Eur mesačne), ale predovšetkým ešte aj osobnou starostlivosťou vzhľadom na vek detí, pokryje odôvodnené potreby maloletých detí a zároveň zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca. Dňa 01.09.2016 došlo k podstatnej zmene pomerov na strane oboch maloletých detí, nakoľko maloletá W. nastúpila do 1. ročníka základnej školy, s návštevou ktorej sa výdavky maloletej prirodzene zvýšili a to za obedy v školskej jedálni vo výške 25,- Eur mesačne a na školské potreby a poplatky súvisiace so školou vo výške 10,- Eur mesačne. Maloletý L. začal navštevovať materskú školu, s návštevou ktorej sa takisto výdavky maloletého zvýšili podľa potvrdenia materskej školy o 40,- Eur mesačne. Vzhľadom na to, že u oboch detí sa jednalo o podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zvýšenie výživného, zvýšil súd výživné otca na maloletú W. s účinnosťou od 01.09.2016 do 27.12.2016 na sumu 115,- Eur mesačne a na maloletého L. účinnosťou od 01.09.2016 do 27.12.2016 na sumu 110,- Eur mesačne, teda vo výške 29% z ustáleného príjmu otca. Takto určenú výšku výživného považoval súd za zodpovedajúcu odôvodneným potrebám maloletých detí ako i za primeranú schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca berúc do úvahy zásadu, že vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom je ich prvoradá povinnosť. Povinnosťou oboch rodičov, nielen matky, je venovať všetky sily dôslednému zabezpečeniu výživy maloletých detí, ktoré sú v plnej miere odkázané výživou na svojich rodičov, keďže nie sú schopné samy sa živiť.

17. Darovanie rodinného domu s.č. XXX v k.ú. P. G. v podiele 1/4 na základe darovacej zmluvy zo dňa 07.12.2015 otcom svojmu otcovi súd neposúdil ako vzdanie sa majetkového prospechu bez dôležitého

dôvodu, nakoľko otec tvrdil, že za uvedený podiel aj keď darovaný, zaplatil kúpnu cenu 20.000,- Eur, ktorú sumu si požičal od svojho otca, čo v konaní matka potvrdila.

18. Otec žiadal ponechať výšku výživného na maloleté deti vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, t.č. vo výške 27,13 Eur mesačne s tým, že vyššie výživné platiť nemôže. Otec zároveň v konaní preukázal, že maloletej W. platí životné poistenie vo výške 31,20 Eur mesačne a maloletému L. vo výške 36,20 Eur mesačne, teda vo vyššej výške ako ním aktuálne navrhovaná výška výživného. Podľa názoru súdu platenie životného poistenia maloletým deťom v danej situácii nie je odôvodneným výdavkom maloletých detí, nakoľko otec nie je schopný, resp. ochotný platiť na výživu maloletých ani sumu pokrývajúcu najnevyhnutnejšie základné výdavky na maloleté deti, keď suma 27,13 Eur mesačne nepokryje ani len výdavok na stavu maloletých detí. Životné poistky môže otec maloletým deťom platiť vtedy, keď bude mať dostatok finančných prostriedkov na úhradu riadneho výživného a budú pokryté aspoň základné životné potreby detí. Dovtedy môže uvedenými sumami prispievať na bežné výživné.

19. Z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 30.05.2016 mal súd preukázané, že otec daroval na narodeniny, meniny a MDD mal. L. sumu 150,- Eur, ktorej účel určil otec ako dar k narodeninám, meninám, a MDD maloletému, nie ako výživné, preto uvedenú sumu nebolo možné odpočítať od zročného výživného. Z výdavkového pokladničného dokladu č. 4 mal súd preukázané, že starí rodičia a otec darovali na narodeniny a MDD maloletej W. sumu 150,- Eur, ktorej účel určil otec a starí rodičia ako dar k narodeninám a MDD maloletej, nie ako výživné, preto uvedenú sumu nebolo možné odpočítať od zročného výživného. Z výdavkových pokladničných dokladov zo dňa 26.08.2016 a zo dňa 25.09.2016 vyplýva, starí rodičia darovali pre maloleté deti na školské potreby sumu dvakrát po 100,- Eur, ktoré sumy neboli poskytnuté otcom ako výživné, preto ich nebolo možné odpočítať od zročného výživného.

20. Určením výživného od začatia konania od 13.06.2016 do 27.12.2016 vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom maloletú W. v sume 540,08 Eur. Otec mal za uvedené obdobie zaplatiť výživné pre maloletú W. vo výške 718,17 Eur (od 13.06.2016 do 30.06.2016 výživné v sume 63,- Eur, t.j. 105,- Eur : 30 dní x 18 dní, od 01.07.2016 do 31.08.2016 výživné v sume 210,- Eur, t.j. 105,- Eur x 2 mesiace, od 01.09.2016 do 30.11.2016 v sume 345,- Eur, t.j. 115,- Eur : 3 mesiace, od 01.12.2016 do 27.12.2016 výživné v sume 100,17 Eur, t.j. 115,- Eur : 30 dní x 27 dní), od ktorej sumy súd odrátal výživne zaplatené otcom v rozhodnom období vo výške 178,09 Eur (od 13.06.2016 do 30.06.2016 výživné v sume 16,56 Eur, t.j. 27,50 Eur : 30 dní x 18 dní, od 01.07.2016 do 30.11.2016 v sume 137,50 Eur, t.j. 27,50 Eur x 3 mesiace, od 01.12.2016 do 27.12.2016 výživné v sume 24,03 Eur, t.j. 27,50 Eur : 30 dní x 27 dní). Uvedený nedoplatok na zročnom výživnom súd povolil otcovi zaplatiť v splátkach vo výške 16,- Eur mesačne splatných do 15. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

21. Určením výživného od začatia konania od 13.06.2016 do 27.12.2016 vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom maloletého L. v sume 520,76 Eur. Otec mal za uvedené obdobie zaplatiť výživné pre maloletého L. vo výške 698,85 Eur (od 13.06.2016 do 30.06.2016 výživné v sume 63,- Eur, t.j. 105,- Eur : 30 dní x 18 dní, od 01.07.2016 do 31.08.2016 výživné v sume 210,- Eur, t.j. 105,- Eur x 2 mesiace, od 01.09.2016 do 30.11.2016 v sume 330,- Eur, t.j. 110,- Eur : 3 mesiace, od 01.12.2016 do 27.12.2016 výživné v sume 95,85 Eur, t.j. 110,- Eur : 30 dní x 27 dní), od ktorej sumy súd odrátal výživne zaplatené otcom v rozhodnom období vo výške 178,09 Eur (od 13.06.2016 do 30.06.2016 výživné v sume 16,56 Eur, t.j. 27,50 Eur : 30 dní x 18 dní, od 01.07.2016 do 30.11.2016 v sume 137,50 Eur, t.j. 27,50 Eur x 3 mesiace, od 01.12.2016 do 27.12.2016 výživné v sume 24,03 Eur, t.j. 27,50 Eur : 30 dní x 27 dní). Uvedený nedoplatok na zročnom výživnom súd povolil otcovi zaplatiť v splátkach vo výške 15,- Eur mesačne splatných do 15. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

22. Súd vo výroku VI. rozhodol tak, že styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje, nakoľko v čase vyhlásenia rozhodnutia sa jednalo o úpravu styku už len za dobu minulú, na obdobie od 13.06.2016 do 27.12.2016.

23. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

24. Proti tomuto rozsudku a to proti výrokom II., III., IV. a V. podal odvolanie otec s tým, že nesúhlasí, že do ustáleného príjmu otca súd okrem mesačného invalidného dôchodku vo výške 177,50 Eur započítal aj potencionálny mesačný príjem vo výške minimálnej mzdy vo výške 355,- Eur a potenciálny mesačný príjem vo výške 227,56 Eur ak by otec predal nehnuteľnosti, ktoré kúpil v roku 2002 a 2004 od Poľnohospodárskeho družstva Radošinka, kat. úz. P. G.. Má za to, že v konaní jednoznačne preukázal doloženými lekárskymi správami, že dlhodobo trpí závažnými zdravotnými problémami, nielen tými, ktoré konštatoval súd prvej inštancie, teda bronchiálna astma a iná chronická obštrukčná choroba pľúc a alergická rinitída, ale i ďalšími diagnózami a to osteopénia, hypertenzia, polymialgia reumatica, anémia, chronická bronchitída. Za týchto okolností by bolo nespravodlivé, aby prvoinštančný súd zahrnul do príjmu otca aj potencionálny príjem vo výške minimálnej mzdy s odvolaním sa, že otec nebol v období od 13.06.2016 do 27.12.2016 ani dočasne práceneschopný. Poukázal na to, že podľa lekárskeho posudku má zníženú schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť 60%, na základe čoho poberá invalidný dôchodok. Tiež sa nestotožňuje so záverom, že súd prvej inštancie ustálil mesačný príjem otca tak, že doň započítal mesačný príjem 227,56 Eur, ak by predal nehnuteľnosti, ktoré nadobudol v roku 2002 a 2004 od Poľnohospodárskeho družstva Radošina v kat. úz. P. G.. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetné nehnuteľnosti boli síce napísané na otca, ale tieto kúpil z našetrených peňazí svedok, teda otec otca za výhodnú cenu, pretože robil 20 rokov na družstve a mal tam vybudované dobré vzťahy. Otec detí potom 26.11.2015 predal svojmu otcovi predmetné nehnuteľnosti za symbolické 1,- Eur. Súd prvej inštancie tento predaj vyhodnotil ako účelový ako aj tvrdenie otca, že tým vrátil otcovi pôžičku. Bolo však potrebné prihliadnuť aj na ostatné okolnosti a to predovšetkým na skutočnosť, že v skutočnosti vlastníkom nehnuteľnosti bol jeho otec. Vrátil mu len to, čo otec reálne kúpil za svoje peniaze. Je teda dôvodné prijať záver, že sa bezdôvodne vzdal majetku, pretože skutočným a dôležitým dôvodom bolo spravodlivé vysporiadanie sa so svojim otcom. Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že situácia medzi manželmi sa vyhrotila až 02.04.2016 a následne 04.04.2016 sa matka odsťahovala spolu s deťmi zo spoločnej domácnosti. Stalo sa tak teda niekoľko mesiacov po tom, ako došlo k prevodu predmetných nehnuteľností z otca na P. R. staršieho. Matka ostala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v podiele 1/1, ktoré sa viažu k rodinnému domu, ktorý nadobudli otec a matka počas trvania manželstva a spoluvlastníčkou tohto rodinného domu v spoluvlastníckom podiele 3/4, pričom spoluvlastníkom v podiele 1/4 je matkin brat. Predmetný dom na základe inzerátu sa predáva za ponuku 89.000,- Eur. V rozhodnom období matka bola zamestnaná s výnimkou 27 dní a teda bolo v jej možnostiach aj po finančnej stránke prispievať na výživu maloletých detí. Ďalej sa nestotožnil ani so záverom, že súd peňažné prostriedky poskytnuté v rozhodnom období otcom a rodičmi otca v celkovej výške 500,- Eur neodpočítal zo zročného výživného a súd toto nemal hodnotiť podľa toho ako boli použité podľa výdavkových pokladničných dokladov, ale mať vziať do úvahy, že sa jedná o výdavky otca navyše a započítať ich do prípadného nedoplatku na zročnom výživnom. Platenie životných poistiek tiež súd nevyhodnotil správne. Pri jeho zdravotnom stave je platenie životných poistiek deťom na mieste a je zábezpekou detí do budúcnosti. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že otcovi určí výživné na mal. W. v sume 30% zo životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona s účinnosťou od 13.06.2016 do 27.12.2016 vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky a obdobne žiadal určiť výživné aj na mal. L. v tejto istej výške a za také isté obdobie. Vo zvyšku navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

25. K doručenému odvolaniu podala písomné vyjadrenie prostredníctvom svojho právneho zástupcu matka detí s tým, že odvolanie otca považuje za absolútne nedôvodné a má za to, že súd prvej inštancie vo veci starostlivosti súdu postupoval mimoriadne dôsledne v zmysle príslušnej právnej úpravy a nadväzujúcej ustálenej rozhodovacej činnosti súdov. Odvolaním napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne, zákonné a spravodlivé. Rozsudok je výsledkom precízneho rozhodovania a postupu súdu, matka sa s tým plne stotožňuje a to aj s jeho samotnými výrokmi, ako aj jeho vyčerpávajúcim odôvodnením. Má za to, že rozhodný prístup súdu pri určovaní výšky výživného na maloleté deti plne zohľadňujúci princíp potencionality je garanciou rozhodnutia v najlepšom záujme detí, pričom práve tento atribút je vo veciach maloletých detí určujúci.

26. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení odporučil súdu rozsudok v napadnutej časti potvrdiť.

27. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou - účastníkom, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané

(§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) , po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) v spojení s § 62 ods. 1 , preskúmal napadnutý rozsudok bez viazanosti rozsahom (§ 65 a dôvodmi odvolania (§ 66 , bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa § 387 potvrdiť.

28. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhom uplatneného nároku a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne, podrobné a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku.

29. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

30. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

31. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty otca predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené podmienky určenie výživného pre maloletú W. a maloletého L. v rozsahu stanovenom súdom prvej inštancie, keď odvolacie dôvody otca smerovali proti výške výživného pre maloletých, určeného súdom prvej inštancie.

32. Okresný súd Trnava uznesením č.k. 21P/50/2016-44 zo dňa 13.06.2016 nariadil predbežné opatrenie, ktorým ponechal maloletú W. a maloletého L. v osobnej starostlivosti matky, otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletú W. a maloletého L. na každé dieťa mesačne vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol a začal konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletú W. R., a maloletého L. R. o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.

33. Z rozsudku Okresného súdu Topoľčany č.k. 9P/265/2015-119 zo dňa 29.11.2016 vyplýva, že súd manželstvo P. R. a T. R., rod. Z. uzavreté dňa 13.02.2010 vo P. G., zapísané v knihe manželstiev vo zväzku 7, ročník 2010, na strane 100, pod por. č. 3 rozvádza. Podľa oznámenia Okresného súdu Topoľčany zo dňa 27.01.2017 výrok ohľadne rozvodu manželstva je právoplatný dňom 27.12.2016, vo veci úpravy práv a povinností k maloletým deťom nebolo rozhodnuté. Predmetom konania je tak výživné pre maloleté deti od času vydania rozhodnutia o začatí konania do právoplatnosti rozsudku o rozvode, keď na čas po rozvode manželstva sa už rozhoduje v spojenom konaní o rozvod manželstva.

34. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

35. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

36. V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

37. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základne nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane dieťaťa je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

38. Odvolací súd nemal žiaden dôvod nesúhlasiť s podstatou argumentácie súdu prvej inštancie týkajúcej sa veci samej, čiže so spôsobom, akým odôvodnil svoj záver, že u otca pri určení výživného vychádzal zo sumy 760,06 Eur (body 81 - 83 napadnutého rozsudku) z čoho výživné pre obe maloleté deti určil u každého po 105,- Eur mesačne, t.j. v rozsahu 27% z príjmu otca, ktorý by mohol dosiahnuť, s následným primeraným zvýšením v rozsahu 29% príjmu, ktorý by otec mohol dosiahnuť, čo je v súlade so zaužívanou praxou súdov pri určení výživného pre maloleté deti.

39. Požiadavka otca, aby súd výživné určil v rozsahu 30% zo životného minima pre nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona je neopodstatnená. Podľa zákonnej úpravy v § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (ods. 3). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Z uvedeného je zrejmé, že takéto minimálne výživné musí platiť každý rodič, tzn. aj taký, ktorý je prípadne aj bez akéhokoľvek príjmu, čo nie je dané u otca maloletých detí.

40. Obdobne sa odvolací súd stotožňuje i so záverom súdu prvej inštancia (bod 86), keď finančné príspevky a dary od otca a starých rodičov pre oboch maloletých, nezapočítal do zaostalého výživného.

41. Zohľadniac všetky tieto skutočnosti v ich vzájomnom kontexte odvolací súd zhodne dospel k názoru, že odvolacie argumenty otca vo svojom súhrne neodôvodňovali žiadanú zmenu rozsudku vo forme zníženie výživného otca k maloletým deťom. Odvolací súd sa zhoduje s vyhodnotením konania otca a jeho majetkových pomerov. Žiada sa tiež zdôrazniť, že hoci otec maloletých detí v súčasnosti skutočne dosahuje nízky príjem, čo však nezodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam, s poukazom na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a preto otec i z takto nízkeho príjmu musí predovšetkým uspokojiť nároky na výživné dieťaťa.

42. Ostatné odvolacieho dôvody otca, sú zopakovaním jeho tvrdení pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa už súd v napadnutom rozhodnutí dostatočne vysporiadal a tieto vo svojom súhrne neboli dôvodom na zmenu rozsudku v napadnutej časti tak, ako to navrhoval otec detí.

43. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výživného a zročného výživného, ktorého vyčíslená výška ani u jedného maloletého osobitne odvolacími dôvodmi napadnutá nebola a ktoré súd prvej inštancie povolil otcovi zaplatiť v primeraných splátkach, ako i v závislom výroku o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1 z dôvodu vecnej správnosti vo výroku potvrdil.

44. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 52 a § 58 CMP, s použitím § 396 ods. 1 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom žiaden z účastníkov nepodal návrh na náhradu trov konania v zmysle § 57 CMP.

45. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .