Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Co/39/2021

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: B. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. B. XXX/X, XXX XX O., právne zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom Maruščákom, Nám. SNP 538/1, 091 01 Stropkov, proti žalovanej W. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. B. XXX/XX, XXX XX O., právne zastúpenej Centrom právnej pomoci, so sídlom Námestie Slobody 12, P.O.BOX 18, 810 05 Bratislava 15, IČO: 30 798 841, zastúpeného Kanceláriou Svidník, Sov. Hrdinov 102, 089 01 Svidník, Mgr. Ivanom Kolečavom, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník sp.zn. -267 zo dňa 18.10.2017, takto

rozhodol:

Zrušuje sa rozsudok a vec sa vracia súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej nehnuteľnosti podľa výroku napadnutého rozsudku, vklad na bankovom účte v sume 10.046,80 eura, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť zvyšok dlhu voči W. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. B. XXX/X, XXX XX O., vo výške 19.053,30 eura do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť zvyšok dlhu vo výške 3.757,51 eura podľa dohody o splnení dlhu v splátkach zo dňa 10.01.2008 veriteľovi VB LEASING SK, spol. s.r.o., so sídlom Nám. 1. mája 11, 810 00 Bratislava, IČO: 31 378 528 do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielu sumu vo výške 1.507,73 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo a žalobca je povinný zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume 317,76 eura na účet tunajšieho súdu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi ďalej uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 1.182,- eura na účet tunajšieho súdu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané súd prvej inštancie, že do BSM strán sporu patrí vklad na účte v sume 10.046,80 eura, trojizbový byt č. XX zapísaný na LV XXXX k.ú. O., záväzok (dlh voči W. H.) vo výške 19.053,30 eura, záväzok, dlh vo výške 3.757,51 eura podľa dohody o splnení dlhu v splátkach voči veriteľovi VB LEASING SK, spol. s.r.o., ďalej, že do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu patrí akontácia vo výške 245.099,- Sk (8.135,80 eura) a ďalších 21 splátok vo výške po 14.152,- Sk (469,76 eura), teda spolu suma vo výške 18.076,- eur. Žalovanej boli z vecí patriacich do BSM strán sporu prikázané aktíva - trojizbový byt v hodnote 44.900,- eur, vklad na bankovom účte vo výške 10.046,80 eura a polovica zo sumy zaplatenej stranami sporu počas trvania BSM v prospech W. H. 1.261,37 eura. Hodnota prikázaných dlhov žalovanej predstavuje sumu 19.053,30 eura. Žalobcovi boli z vecí patriacich do BSM strán sporu prikázané aktíva - suma vo výške 3.339,- eur, akontácia vo výške 8.135,80 eura a ďalších 21 splátok po 469,76 eura, teda suma spolu 18.076,- eur, polovica zo sumy zaplatenej stranami sporu počas trvania BSM v prospech W. H. za poskytnuté peňažné prostriedky (suma 650.000,- Sk na kúpu bytu), a teda suma 1.261,37 eura, celkom teda bola žalobcovi prikázaná

hodnota vo výške 22.601,13 eura. Hodnota prikázaných dlho žalobcovi predstavuje sumu 3.757,51 eura. Celková hodnota všetkých vecí, aktív, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu predstavuje sumu 78.809,30 eura. Vychádzajúc z aktív žalovanej 56.208,17 eura a z aktív žalobcu 22.601,13 eura hodnota 1-ice majetku strán sporu (56.208,17 eura + 22.601,13 eura = 78.809,30 eura : 2) predstavuje sumu 39.404,65 eura. Preto žalovaná by mala zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielov sumu 16.803,52 eura (39.404,65 eura

- 22.601,13 eura). Naproti tomu však žalovaná bola zaviazaná na zaplatenie dlhov, ktoré prevyšujú dlhy žalobcu o sumu 15.295,79 eura (19.053,30 eura - 3.757,51 eura). Po odpočítaní sumy 16.803,52 eura (žalovaná by ju mala zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielov) od sumy 15.295,79 eura (dlhy žalovanej, ktoré prevyšujú dlhy žalobcu) sú aktíva žalovanej vyššie oproti aktívam žalobcu o sumu 1.507,73 eura. A práve túto sumu vo výške 1.507,73 eura je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielu. Preto na základe vykonaného dokazovania, uvedeného skutkového stavu a právneho posúdenia sporu súd rozhodol spôsobom, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a zároveň súd prvej inštancie rozhodol o trovách štátu a o súdnom poplatku tak, že zaviazal žalobcu zaplatiť 1/2 poplatku v sume 1.182,- eur podľa položky 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

2. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil v jeho výrokovej časti pod bodom IV., ktorým bolo žalovanej uložené zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielu sumu vo výške 1.507,73 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielu sumu vo výške 19.825,51 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku bod bodom VII. o povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok tak, že žalobca je povinný zaplatiť súdny poplatok v sume 824,- eur na účet okresného súdu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie zmätočne a nepreskúmateľne rozhodol, pričom zmätočne pojal aj sumu 3.339 eura, ktorú žalovaná zaplatila žalobcovi ako finančné vyrovnanie za vyporiadanie hnuteľných vecí patriacich do BSM v konaní a uvedené aktíva nemohli byť predmetom aj tohto súdneho konania z dôvodu prekážky res iudicata. Namietal, že rozporuplnejšie vyznieva pojatie sumy 1.261,37 eura do aktív BSM, ktorú predstavujú zaplatené splátky pôžičky od veriteľa W. H. do doby zániku BSM, keďže tieto boli zohľadnené v znížení zostatku záväzku účastníkov podľa bodu 36. rozsudku. Podľa názoru odvolateľa svojvôľou pri výklade a aplikácii zákonného predpisu súdom prvej inštancie je aj pojatie akontácie v sume 8.135,80 eura a 21 lízingových splátok za prenájom motorového vozidla do aktív, ktoré súd prvej inštancie dokonca považuje za aktíva na strane žalobcu. Podľa názoru odvolateľa realizované lízingové splátky zo spoločného majetku manželov nemajú žiaden vplyv na vyporiadanie BSM, pokiaľ k zrušeniu lízingovej zmluvy došlo zo strany lízingovej spoločnosti a predmet lízingu bol lízingovou spoločnosťou lízingovému nájomcovi odňatý. V tejto súvislosti poukázal na právny názor Najvyššieho súdu Českej republiky obsiahnutý v rozsudku sp.zn. zo dňa 27.02.2002. Podľa názoru odvolateľa ... časť vyporiadavaného majetku účastníkov je len byt v hodnote 44.900 Eur a vklad na bankovom účte vo výške 10.046,80 eura, ktoré tvoria aktíva účastníkov v celkovej sume 54.946,80 eura. Pasíva spojené s existenciou bezpodielového spoluvlastnícva účastníkov predstavuje nesplatená časť pôžičky veriteľovi W. H. v sume 19.053,30 eura a záväzok vo výške 3.757,51 eura voči veriteľovi VB LEASING SK, spol. s.r.o., tak, ako to aj uviedol súd prvej inštancie. Pasíva účastníkov činia celkom čiastku 22.810,81 eura. Žalobcovi v rámci vyporiadania BSM nepripadol žiadny majetok a naopak žalovanej bol prikázaný do jej výlučného vlastníctva majetok v celkovej hodnote 54.946,80 eura. Žalovaná by preto mala zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu polovicu hodnoty ňou nadobudnutého majetku, t.j. 27.473,40 eura. Keďže žalovaná sa podieľa na dlhoch účastníkov sumou 19.053,30 eura, pričom alikvotná časť na ňu pripadajúceho dlhu účastníkov činí 11.405,40 eura, teda podieľa sa na spoločných dlhoch sumou 7.647,809 eura vyššou ako žalobca. Túto sumu je preto potrebné odpočítať od sumy 27.473,40 eura, ktorú má zaplatiť na vyrovnanie podielu žalobcu. Suma na vyrovnanie podielu žalobcu tak činí 19.825,51 eura, a nie sumu 1.507,73 eura, ktorú nepochopiteľným spôsobom stanovil súd prvej inštancie. Nesprávne je aj podľa názoru odvolateľa rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku VII. o povinnosti zaplatiť súdny poplatok žalobcovi, pričom hodnotu vyporiadaného majetku činí iba hodnota aktív bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov v sume 54.946,80 eura a základ pre výpočet súdneho poplatku tvorí suma 54.947,- eur a súdny poplatok vypočítaný z tejto hodnoty je 1.648,- eur a polovica z uvedenej sumy činí 824,- eur.

3. Na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajský súd v Prešov skorším rozhodnutím sp.zn. -294 zo dňa 28.02.2019 v spojení s dopĺňacím rozsudkom sp.zn. -298 zo dňa 07.03.2019 rozhodol tak, že vo výroku I. potvrdil rozsudok s výnimkou výroku VII. a vo výroku II. stranám sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, dopĺňacím rozsudkom zrušil rozsudok vo výroku VII.

4. Na dovolanie žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. -326 zo dňa 12.08.2021 rozsudok Krajského súdu v Prešove z 28.02.2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd okrem iného poukázal na to, že žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nepochopiteľne do aktív BSM zhrnul sumu 1261,37 eura, ktorá predstavuje zaplatené splátky pôžičky od W. H. do doby zániku BSM, napriek tomu, že tieto boli zohľadnené v znížení zostatku záväzku účastníkov podľa bodu 36. rozsudku. Odvolací súd v preskúmavanom rozhodnutí na vyššie uvedené argumenty žalobcu nijako nereagoval a nedal na ne žiadnu relevantnú odpoveď, hoci sú významné z hľadiska finančného vyporiadania. K námietke žalobcu týkajúcej sa zahrnutia sumy 3.339,- eur, ktorú žalovaná zaplatila žalobcovi ako finančné vyrovnanie hnuteľných vecí patriacich do BSM na základe právoplatného rozhodnutia súdu odvolací súd s odkazom na uviedol, že rozsudkom sa neodkláňa od požiadavky na spravodlivé usporiadanie pomerov medzi manželmi. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa musí týkať všetkého majetku existujúceho ku dňu jeho zániku. Pokiaľ došlo medzi rozvedenými manželmi k čiastkovej dohode vyporiadaní majetku, túto bez ďalšieho nemožno s poukazom na princíp zmluvnej autonómie považovať za neprípustnú. Hodnoty, ktoré boli čiastkovou dohodou platne vyporiadané neprichádza do úvahy, pri nadväzujúcom ďalšom vyporiadaní znovu vyporiadavať, ani preskúmavať správnosť ustanovení dohody o rozdelení časti spoločného majetku, prípadne spoločných záväzkov, či správnosť ustanovenia o vyrovnaní podielov v rámci tohto čiastočného vyporiadania. Vo vzťahu k predchádzajúcej čiastočnej dohode o vyporiadaní však treba neskôr prihliadať na to, ako boli v dohode premietnuté zásady vyplývajúce z tak, aby kritériá uvedené v tomto ustanovení neboli neodôvodnene použité nejednotne. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu vo vzťahu k tejto položke - zahrnutia sumy 3.339,- eur, ktorú žalovaná zaplatila žalobcovi ako finančné vyrovnanie hnuteľných vecí je však nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Pri aplikácii je nevyhnutné v odôvodnení uviesť výklad tohto ustanovenia s posúdením konkrétnych skutkových okolností danej veci. Zostalo nevysvetlené z akých dôvodov bola započítaná iba jednostranne suma 3.339,- eur, ktorú žalovaná zaplatila žalobcovi za hnuteľné veci a prečo do aktív žalovanej už neboli započítane hnuteľné veci. Dôvodná je aj námietka dovolateľa týkajúca sa sumy 18.076,- eur (akontácia vo výške 8.135,80 eura a ďalších 21 splátok po 469,76 eura), ktorá bola zahrnutá ako aktíva žalobcu. Leasingová zmluva má povahu inominátnej zmluvy v zmysle a , ktorej cieľom je konečný prevod vlastníctva k predmetu na leasingového nájomcu. Prvky nájmu predmetu leasingu nemôžu samy o sebe obstáť ako „čistá“ nájomná zmluva. Dojednania tejto inominátnej zmluvy preto nemožno v tomto zmysle napríklad rozštiepiť v zmysle ustanovenia na časť týkajúcu sa záväzkov spojených s „nájmom“ predmetu leasingu a časť vzťahujúcu sa na záväzok prevodu predmetu leasingu do vlastníctva leasingového nájomcu, a to práve s ohľadom na špecifický účel tejto inominátnej zmluvy. Súd v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva rieši otázku, či a nakoľko prihliadne k platbám z leasingovej zmluvy, uzavretej za trvania manželstva účastníkov jedným z nich, a splácaným len ním aj po zániku manželstva, do akej miery boli sumy zaplatené v rámci leasingu nájomcom nielen nájomným z prenajatej veci a nakoľko súčasne predstavovali zálohu resp. splátky kúpnej ceny z jej následného predaja účastníkovi, resp. túto cenu znižovali. Pre riešenie týchto otázok musí súd predovšetkým poznať obsah leasingovej zmluvy. V spise sa uvedená zmluva nenachádza (na č.l. 173 je iba výpis zo splátkového kalendára), ani v zápisnici o pojednávaní nie je zmienka o vykonaní dôkazu touto listinou. Odvolací súd sa vecou z tohoto hľadiska vôbec nezaoberal, nevysvetlil ako dospel k záveru, že išlo o podnikateľský leasing žalobcu, hoci to stranami nebolo tvrdené a bez vysvetlenia zostalo aj zahrnutie celej sumy, ktorá bola vyplatená za trvania manželstva v súvislosti s leasingovou zmluvou ako aktívum žalobcu (nie iba polovice, keďže malo ísť o spoločné finančné prostriedky a nie prostriedky patriace výlučne žalovanej).

5. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v až Civilného sporového

poriadku (ďalej len ), bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie ani na zmenu rozsudku.

7. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd SR vyslovil, že: „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (porovnaj ).

8. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na náležité odôvodnenie nálezu Ústavného súdu SR z 10.11.2011 sp.zn. , s ktorým sa odvolací súd plne stotožňuje. „Ústavný súd poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru (napríklad ), podľa ktorej neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa je aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že budú ich správne vykladať a aplikovať (napr. , , ). Obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. , a , ). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (, m. m. , , ). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. , , ).

9. Odvolací súd poukazuje aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci BEAIN vs. Rumunsko (Sťažnosť č. 30658/05, Baranowski vs. Poľsko, sťažnosť č. 2835/95).

10. Napokon povinnosť súdu rozhodovať v obdobných veciach rovnako a v prípade odklonu od judikatúry povinnosť uviesť dostatočné a presvedčivé dôvody pre tento odklon jednoznačne vyplýva aj z požiadaviek právnej teórie. Pravidlo, že kto sa chce odchýliť od súdneho precedensu alebo ustálenej judikatúry, musí pre odklon uviesť dostatočný dôvod (a teda nesie bremeno argumentácie), je považované za jedno zo základných pravidiel racionálnej právnej argumentácie (napr. Alexi, R: A theory of legal argumentation. A theory of rational discourse as theory of legal justification. Oxford: Clarendon trest vs. 1989, s. 277 - 278, citovaný v článku autora Petra Wilflinga, vzájomne si odporujúca judikatúra je porušením dohovoru: BEIAN V. Rumunsko na www.otvorenepravo.sk <http://www.otvorenepravo.sk> ).

11. Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu v sebe zahŕňa aj právo jednotlivca na legitímne očakávania. Z hľadiska princípu právnej istoty, podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. zo dňa 30.4.2008, Nález Ústavného súdu sp.zn. zo dňa 28.11.2007). Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (m. m. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 24.6.2009, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 6.2.2008). S legitímnym očakávaním úzko súvisí zákaz prekvapivých rozhodnutí, keď správne orgány sa nemôžu, bez náležitého odôvodnenia a poskytnutia možnosti účastníkovi

konania oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, odchýliť od doterajšej rozhodovacej praxe.“ (uznesenie Ústavného súdu SR z 9.2.2018, sp. zn.

12. Odvolací súd zároveň uvádza, že súd by mal mať na zreteli základný účel konania - poskytnutie spravodlivej ochrany subjektívnym právam účastníkov (porov. spravodlivosť nad formálne znenie zákona, správa prezidenta SR o stave republiky z 18.06.2015). Ústavne články o súdnej ochrane čl. 46 a nasl., čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd spolu s () predstavujú všeobecné požiadavky spravodlivého procesu. Vzťah práva a spravodlivosti načrtol Český Ústavný súd keď v jednom zo svojich nálezov uviedol: „súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného príslušnou normou” (porovnaj nález Ústavního soudu ČR sp.zn. ).

13. Rovnako aj pre odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho sa stali nepreskúmateľnými okolnosti z napadnutého rozsudku vo vzťahu k sume 1.261,37 eura započítanej do aktív BSM, ale hlavne započítanie do aktív žalobcu sumy 18.076,- eur. Za stavu, ak lízingová zmluva nie je obsahom spisu, nebolo možné ani zo strany odvolacieho súdu zaujať stanovisko k tejto námietke a súd prvej inštancie sa bude musieť s uvedenými argumentmi vyporiadať. V spise tak ako bolo uvedené sa zmluva nenachádza, na č.l. 173 je iba výpis zo splátkového kalendára. Okresný súd sa z tohto hľadiska vôbec týmito okolnosťami nezaoberal, nevysvetlil ako dospel k záveru, že išlo o podnikateľský lízing, hoci to stranami nebolo tvrdené a bez vysvetlenia zostalo aj zahrnutie celej sumy, ktorá bola vyplatená za trvanie manželstva v súvislosti s lízingovom zmluvou ako aktívom žalobcu, nie iba polovica, keďže malo ísť o spoločné finančné prostriedky a nie prostriedky patriace výlučne žalovanej. Súd prvej inštancie vysvetlí dôvody zahrnutej sumy 3.339,- eur do BSM strán sporu.

14. Pokiaľ sa súd prvej inštancie s namietanými dôvodmi nezaoberal, potom rozhodnutie trpí vadou nepresvedčivosti a súčasne aj nutnosťou dôkazné konanie doplniť.

15. So zreteľom na uvedené odvolaciemu súdu neostávalo nič iné len kasačným vybavením veci zrušiť rozsudok postupom podľa a podľa , s vrátením veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Súd prvej inštancie umožní stranám sporu vyvinúť dôkaznú iniciatívu a nanovo v intenciách dôvodov dovolacieho súdu rozhodne, pričom svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s požiadavkou presvedčivosti podľa so zameraním sa na vytýkané dôvody uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

17. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).