Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/55/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobkyne: E. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXX/XX, H., zast. Mgr. Jurajom Šimunym, advokátom, so sídlom Topoľčany, M. R. Štefánika 30/33, proti žalovaným: 1. R. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXX/X, H., zast. Q. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., J. XXX/X, 2. Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom Bratislava, Búdková 36, 3. R. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., J. XXX/X, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 10. januára 2022 č. k. -151 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1. až 3. rade sa voči žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (I.) a žalovaným v 1. až 3. rade náhradu trov konania nepriznal (II.). Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami , , , , , a uviedol, že z výpisu z LV č. XXX pre kat. úz H., obec H., okres Q., vyplýva, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, a to parciel registra „E“- parc. č. 3123 o výmere 532 m2 druh pozemku orná pôda, parc. č 3126 o výmere 401 m2 druh pozemku orná pôda, rod. domu s.č. 310 postaveného na parcele č. 3123. Z výpisu z LV č. XX kat. úz. H. vyplýva, že žalovaný v 1. rade bol evidovaný ako výlučný vlastník nehnuteľností - parcely registra „E“ č. 3124 - orná pôda o výmere 61 m2. Z výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. H. vyplýva, že žalovaný v 1. rade je evidovaný ako spoluvlastník s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 2/3 a žalovaný v 2. rade je evidovaný ako spoluvlastník s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/3 nehnuteľností - parcely registra „E“ č. 3125 - orná pôda o výmere 61 m2. Z výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. H. vyplýva, že žalovaný v 3. rade je evidovaný ako výlučný vlastník okrem iných aj nehnuteľnosti - parcely registra „E“ č. 3124 - orná pôda o výmere 61 m2, na základe Darovacej zmluvy V 3857/2020-435/2020 uzavretej so žalovaným v 1. rade. Z uznesenia Okresného súdu v Topoľčanoch zo dňa 29. 05. 1947 (čl. 44 spisu) vyplýva, že podľa Kúpnopredajnej zmluvy dňa 25. 04. 1947 sa vkladá vlastnícke právo D. J. a E. Q. v celosti týkajúce sa vložky č. 394 kat. úz. H. - parc. č. 3126 za kúpnu cenu 500,-Kčs od scudziteľa E. Z. a W. U.. Z kúpnopredajnej zmluvy z 25. 04. 1947 uzavretej medzi E. Z. a manž. W. U. ako predávajúcimi a D. J. a manž. E. Q. ako kupujúcimi vyplýva, že kupujúci nadobudli za kúpnu cenu 500,-Kčs nehnuteľnosť zapísanú vo vložke č. 394 kat. úz. H. - parc. č. 3126 v celosti. Z dokladu na čl. 47 spisu vyplýva, že dňa 06. 05. 1945 E. a D. J. kúpili od D. H. 11 štv. siah záhrady za 700,- Kčs. Z prehlásenia zo dňa 12. 04. 1947 vyplýva, že D. J. (žen. s P. R.) je povinný v dôsledku uzavretej dohody vrátiť peňažnú sumu 2 500,- Kčs D. Z., nakoľko však tento peňažný obnos nemá, vyplatil túto sumu za neho syn D. J. a preto

dal tomuto synovi do zálohy a užívania parc. č. 3277 v kat. úz. H. vo výmere 99kv. siah s tým, že táto dlžná suma Kčs 2 500,- obťažuje túto parcelu, či už za jeho života, alebo aj po jeho smrti. Táto parcela ručí za zaplatenie tej dlžnej sumy. Z kúpnopredajnej zmluvy z 20. 04. 1940 uzavretej medzi E. J. a D. J. ako predávajúcimi a D. J. (žen. s manž. E. Q.) ako kupujúcim vyplýva, že kupujúci nadobudli za kúpnu cenu 100,- Kčs nehnuteľnosť zapísanú v pozemno-knižnej vložke číslo 744 kat. úz. H. - parc. č. 3123 na mená odpredávateľov v 2/10 čiastke vedený celý. Z uznesenia Okresného súdu v Topoľčanoch zo dňa 29. 05. 1947 Čd 1128/47 vyplýva, že podľa kúpnopredajnej zmluvy dňa 25. 04. 1947 sa vkladá vlastnícke právo E. J., rod. Q. v jednej polovici celosti týkajúce sa vložky č. 394 kat. úz. H. - parc. č. 3122 a vo vl. č. 410 kat. úz H. parc. č. 2522 za kúpnu cenu 3 000-Kčs od scudziteľa E. Z. a W. U.. Z kúpnopredajnej zmluvy z 25. 04. 1947 uzavretej medzi E. Z. (žen. so W. U.) ako odpredávajúcimi a E. J. rod. Q. ako kupujúcou vyplýva, že kupujúca nadobudla za kúpnu cenu 3 000,-Kčs nehnuteľnosť zapísanú v pozemno-knižnej vložke č. 394 kat. úz. H. - parc. č. 3122 a vo vložke č. 410 kat. úz. H. - parcela č. 2522 z celosti jednu polovicu.

1.2. Na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu, ako i jeho kvalifikácie, dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia, že jej otec - neb. D. J., zomr. XX. XX. XXXX bol ku dňu svojej smrti výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území H. zapísaných na liste vlastníctva č. XX ako parcela reg. „E" č. 3124 druh pozemku orná pôda o výmere 61 m2 a na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela reg. „E" č. 3125 druh pozemku orná pôda o výmere 61 m2, nie je dôvodná. Súd sa prioritne zaoberal otázkou splnenia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení ,ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby. Súdna prax ustálila, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho vzťahu (rozhodnutie NS SR sp. zn. sp. zn. ). Súdna prax zároveň zaujala stanovisko, že žaloba o určenie, že určitá nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi (žaloba o určenie dedičstva) je považovaná za prípustný prostriedok riešenia sporov o tom, či určitá vec alebo právo patrí do dedičstva (NS SR sp. zn. ). Pre takéto sporové konanie je však treba všetkých účastníkov konania o dedičstve považovať za nerozlučných spoločníkov podľa (NS SR sp. zn. , sp. zn. ). Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že jej otec - neb. D. J., zomr. XX. XX. XXXX bol ku dňu svojej smrti výlučným vlastníkom hore uvedených nehnuteľností v celosti. Súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá - ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. V konaní o takých žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Treba dodať, že ak súd vyhovie žalobe požadujúcej uvedené určenie a vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa, nepotvrdzuje rozhodnutie o dedičstve (osvedčenie o dedičstve), že dedič je v súčasnosti vlastníkom veci. Po smrti poručiteľa môžu vo všeobecnosti nastať právne skutočnosti, s ktorými právny poriadok spája vznik vlastníctva niekoho iného (napríklad vydržaním); v konaní, v ktorom sa zisťuje, či určitá vec bola v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve, sú však takéto (neskoršie) skutočnosti právne bezvýznamné (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 16. 12. 2010 sp. zn. ). Stranami sporu o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, musia byť všetci dedičia prichádzajúci do úvahy po poručiteľovi, a to tak na strane žalobcov alebo na strane žalovaných, ktorá podmienka nie je v prejednávanom prípade splnená, keďže žalobkyňa nepredložila súdu dedičské rozhodnutie, z ktorého by bolo zrejmé, kto prichádza do úvahy ako dedič po poručiteľovi D. J., resp. či žalobkyňa je dedičkou a to jedinou dedičkou po poručiteľovi, pričom ako už bolo vyššie uvedené, pre takéto sporové konanie je treba všetkých účastníkov konania o dedičstve považovať za nerozlučných spoločníkov podľa . Nakoľko žalobkyňa žiadne dedičské rozhodnutie nepredložila, nepreukázala ani, že je v konaní aktívne vecne legitimovaná. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že podľa výpisu z LV č. XXX pre kat. úz H., obec H., okres Q. žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, a to parc. registra „E“, a to parc. č. 3123 o výmere 532 m2 druh pozemku - orná pôda, parc. č. 3126 o výmere 401 m2 druh pozemku orná pôda, rod. domu s.č. XXX postaveného na parcele č. 3123. Z výpisu z LV č. XX kat. úz. H. bolo preukázané, že žalovaný v 1. rade bol evidovaný ako výlučný vlastník nehnuteľností - parcely registra „E“ č. 3124 - orná pôda o výmere 61 m2. Z výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. H. bolo preukázané, že žalovaný v 1. rade je evidovaný ako spoluvlastník s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 2/3 a žalovaný v 2. rade je evidovaný ako spoluvlastník s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/3 nehnuteľností - parcely registra „E“ č. 3125 - orná pôda o výmere 61 m2. Z výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. H. bolo preukázané, že žalovaný v 3. rade je evidovaný ako výlučný vlastník okrem iných aj nehnuteľnosti - parcely registra“ E“ č. 3124 - orná

pôda o výmere 61 m2, na základe darovacej zmluvy V 3857/2020-435/2020, keď v priebehu súdneho konania žalovaný v 1. rade daroval uvedenú nehnuteľnosť žalovanému v 3. rade. Z listinných dôkazov predložených žalobkyňou vyplynulo, že bola uzavretá kúpnopredajná zmluva dňa 25. 04. 1947 medzi E. Z. a manž. W. U. ako predávajúcimi a D. J. a manž. E. Q. ako kupujúcimi, na základe ktorej kupujúci nadobudli za kúpnu cenu 500,-Kčs nehnuteľnosť zapísanú vo vložke č. 394 kat. úz. H. - parc. č. 3126 v celosti. Z dokladu na čl. 47 spisu vyplynulo, že dňa 06. 05. 1945 E. a D. J. kúpili od D. H. 11 štv. siah záhrady za 700,-Ks. Z Prehlásenia zo dňa 12. 04. 1947 vyplynulo, že D. J. (žen. s P. R.) bol povinný v dôsledku uzavretej dohody vrátiť peňažnú sumu 2 500,- Kčs D. Z., nakoľko však tento peňažný obnos nemal, vyplatil túto sumu za neho syn D. J., a preto dal tomuto synovi do zálohy a užívania parc. č. 3277 v kat. úz. H. vo výmere 99kv. siah s tým, že táto dlžná suma Kčs 2 500,- obťažuje túto parcelu, či už za jeho života alebo aj po jeho smrti. Táto parcela ručí za zaplatenie tej dlžnej sumy. Z kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 20. 04. 1940 uzavretej medzi E. J. a D. J. ako predávajúcimi a D. J. (žen. s manž. E. Q.) ako kupujúcim vyplynulo, že kupujúci nadobudli za kúpnu cenu 100,- Kčs nehnuteľnosť zapísanú v pozemno-knižnej vložke č. 744 kat. úz. H. - parc. č. 3123 na mená odpredávateľov v 2/10 čiastke vedený celý. Z kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 25. 04. 1947 uzavretej medzi E. Z. (žen. so W. U.) ako odpredávajúcimi a E. J. rod. Q. ako kupujúcou vyplynulo, že kupujúca nadobudla za kúpnu cenu 3 000,- Kčs nehnuteľnosť zapísanú v pozemno-knižnej vložke č. 394 kat. úz. H. - parc. č. 3122 a vo vložke č. 410 kat. úz. H. - parcela č. 2522 z celosti jednu polovicu. V danom prípade zo žalobkyňou predložených listinných dôkazov nebol preukázaný žiadny právny dôvod, ani právny titul, na základe ktorého by malo dôjsť k prevodu alebo prechodu vlastníckeho práva k žalovaným parcelám registra „ E“ zapísaným na LV č. XX kat. úz. H. ako parcela reg. „E" č. 3124 - druh pozemku orná pôda o výmere 61 m2 a na LV č. XXXX kat. úz. H. ako parcela reg. „E" č. 3125 druh pozemku orná pôda o výmere 61 m2 na zomr. D. J., resp. by preukazovali vlastnícke právo neb. D. J. k predmetným nehnuteľnostiam. Na základe vyššie uvedených skutočnosti, keď nebola splnená procesná podmienka konania v zmysle , žalobkyňa nepreukázala ani svoju aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby a nepreukázala ani právny dôvod, ani právny titul, na základe ktorého by malo dôjsť k prevodu alebo prechodu vlastníckeho práva k predmetným parcelám na neb. D. J., zomr. XX. XX. XXXX, súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa a žalovaným v 1. až 3. rade, ktorí mali vo veci plný úspech, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko im v tomto konaní žiadne trovy nevznikli, resp. si žiadne trovy neuplatnili.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac ho ustanovením , pričom uviedol, že súd prvej inštancie mal za to, že pre sporové konanie je treba všetkých účastníkov konania o dedičstve považovať za nerozlučných spoločníkov podľa (NS SR sp. zn. , sp. zn. ). Stranami sporu o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, musia byť všetci dedičia prichádzajúci do úvahy po poručiteľovi, a to tak na strane žalobcov alebo na strane žalovaných. V danom prípade, žalobkyňa bola „jedináčik“ tzn. jediným dedičom v I. dedičskej skupine. Túto skutočnosť žiadna zo sporových strán nenamietala. V prípade, že by mal súd pochybnosti o aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, mohol to uviesť v predbežnom právnom posúdení veci. V prílohe doložil rozhodnutie Štátneho notárstva v Topoľčanoch zo dňa 25. 03. 1980 sp. zn. D 397/80 7 v dedičskej veci po poručiteľovi D. J. zomr. dňa XX. XX. XXXX, ktoré preukazuje, že dedičmi v I. dedičskej skupine sú manželka E. J., rod. Q., H. XXX a dcéra E. Z., rod. J., H. XXX (žalobkyňa). Ďalej doložil Osvedčenie o dedičstve JUDr. Vlasty Rybánskej, notár ako súdny komisár Topoľčany na základe poverenia Okresného súdu Topoľčany, , D not 104/2010, IČS: 4610203680 v dedičskej veci po E. J., rod. Q. (matka žalobkyne), ktoré preukazuje, že jedinou zákonnou dedičkou v I. dedičskej skupine je žalobkyňa. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nepochybne má v predmetnom súdnom spore aktívnu vecnú legitimáciu. Podľa jej názoru žalobkyňa listinnými dôkazmi preukázala, že v čase smrti jej otca D. J. tento bol vlastníkom sporných parciel. Uviedla, že má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie.

3. Žalovaný v 2. rade k odvolaniu žalobkyne uviedol, že zo žiadnych predložených listinných dôkazov, vrátane dôkazov predložených v odvolaní žalobkyne zo dňa 27. 01. 2022 nevyplýva skutočnosť, že EKN parc. č. 3125 vedená na LV XXXX, v k. ú. H., druh pozemku orná pôda o výmere 61 m2, kedykoľvek v minulosti bola vo vlastníctve právneho predchodcu žalobkyne neb. D. J., zomr. XX. XX. XXXX, a že menovaný bol ku dňu smrti výlučným vlastníkom spornej parcely. Žalobkyňa počas celého trvania sporu nepreukázala právny titul, od ktorého by horeuvedené vlastníctvo bolo možno odvodiť. Sporná

parcela nebola predmetom dedičstva v žiadnom z dedičských konaní. Žalobkyňa dodnes nepredložila kúpnu zmluvu, údajne uzatvorenú medzi D. J. a D. H. z roku 1945, ani zámennú zmluvu údajne uzatvorenú medzi D. J. a D., R. a E. G., napriek tomu, že k tomuto bola žalovaným v 2. rade písomne vyzvaná. Z realizovanej kúpy, resp. zámeny nebol predložený žiaden právne perfektný ani imperfektný právny doklad/zmluva. Pokiaľ sa jedná o nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, či už D. J., zomr. XX. XX. XXXX alebo samotnou žalobkyňou, uviedol, že na vznik vlastníckeho práva vydržaním je dôležitá interpretácia dobromyseľnosti držby žalobkyňou, ako conditio sine quam non pre samotný akt vydržania. Podľa použiteľného komentára k (Fekete I., 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 746) „posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí, teda že je jej vlastníkom, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu od každého subjektu práva vyžadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti o existencii svojho práva. Aj keď je držiteľ subjektívne presvedčený o svojom práve, nebude so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, pokiaľ mu sú alebo musia byť známe skutočnosti, z ktorých pri zachovaní obvyklej opatrnosti musel poznať, že nie je subjektom práva, o ktorého vydržanie ide. Dobrá viera zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli u neho vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec podľa práva patrí.“ Ďalej podľa použiteľného komentára k (Fekete I., 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 747, 748) „oprávnená držba konzumuje omyl držiteľa. Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný. Právny omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia právneho predpisu platného v dobe, kedy sa držiteľ ujíma držby, nie je ospravedlniteľný. Uvádzaný právny názor vyplýva i z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pričom poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , , a . Jedine dobromyseľnému nadobúdateľovi vlastníckeho práva by bolo možné za splnenia zákonom stanovených podmienok v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít poskytnúť súdnu ochranu, čo ale v prípade žalobkyne splnené nie je. V ostatnom zotrval na ich doterajších písomných, ako aj ústnych vyjadreniach prednesených v spore. Nakoľko napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje vo výroku za vecne správne a zároveň za dostatočne odôvodnené, navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil v celom rozsahu.

4. Žalovaný v 3. rade k odvolaniu žalobkyne uviedol, že s ním nesúhlasí.

5. Žalovaný v 1. rade k odvolaniu žalobkyne uviedol, že s odvolaním nesúhlasí. Súhlasí s rozsudkom, ktorý bol v jeho prospech a poukázal na premlčaciu dobu, ktorá už dávno uplynula, preto si myslí, že ďalší súd je bezpredmetný.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( - ďalej len ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou - žalobkyňou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané ( ) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom podaného odvolania ( ) a dôvodmi odvolania ( ), viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby jeho zopakovania alebo doplnenia ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil.

7. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala podanou žalobou domáhala určenia, že neb. D. J., zomr. XX. XX. XXXX bol ku dňu svojej smrti výlučným vlastníkom nehnuteľností, nachádzajúcich sa v katastrálnom území H., zapísaných na LV č. XX ako parcela reg. „E" č. 3124 druh pozemku orná pôda o výmere 61 m2 a na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela reg. „E" č. 3125 druh pozemku orná pôda o výmere 61 m2. Žalobu zdôvodnila tým, že je vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území H., obec H., okres Q., kraj Nitriansky a to parc. č. 3123 o výmere 532 m2 druh pozemku orná pôda, parc. č. 3126 o výmere 401 m2 druh pozemku orná pôda, rod. domu postaveného na parcele č. 3123, zapísaných na LV č. XXX. Žalobkyňa užíva nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území H., obec H., okres Topoľčany, kraj Nitriansky a to parc. reg. „E" č. 3124 o výmere 61 m2 druh pozemku orná pôda, zapísaných na LV č. XX, parc. reg. „E" č. 3125 o výmere 61 m2 druh

pozemku orná pôda, zapísaných na LV č. XXXX. Žalovaný v 1. rade je evidovaný ako výlučný vlastník nehnuteľností v kat. území H., zapísaných na LV č. XX ako parcela registra E č. 3124 orná pôda o výmere 61 m2. Žalovaný v 1. rade je evidovaný ako spoluvlastník s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 2/3 nehnuteľností v kat. území H., zapísaných na LV č. XXXX ako parcela registra E č. 3124 orná pôda o výmere 61 m2. Žalovaný v 2. rade je evidovaný ako spoluvlastník s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/3 nehnuteľností v kat. území H., zapísaných na LV č. XXXX ako parcela registra E č. 3125 orná pôda o výmere 61 m2. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v kat. území H., zapísaným na LV č. XX ako parcela registra E č. 3124 orná pôda o výmere 61 m2 a na LV č. XXXX ako parcela registra E č. 3125 orná pôda o výmere 61 m2 z dôvodu, že je vlastníčkou nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXX, ktoré susedia s predmetnými pozemkami a spoluvlastníkmi sporných pozemkov sú žalovaní. Žalobkyňa užíva predmetné nehnuteľnosti najmenej 35 rokov a ešte predtým ich užívali jej právni predchodcovia, pričom tieto nehnuteľnosti tvoria záhradu za jej rodinným domom a parcela č. 3125 je sčasti pod jej rodinným domom. Právnym titulom, na základe čoho žalobkyňa užíva predmetné nehnuteľnosti je, že jej otec D. J.'anský uzatvoril v roku 1945 zmluvu s D. H., na základe ktorej odkúpil od neho 11 štv. siah záhrady nachádzajúcej sa na parcele registra E č. 3124, avšak táto kúpna zmluva nikdy nebola zaregistrovaná a otec užíval celú parcelu č. 3124 ako súčasť záhrady. V roku 1947 otec žalobkyne D. J. uzatvoril zámennú zmluvu s D. G., R. G., E. G., na základe ktorej došlo k zámene parc. č. 3277, ktorej vlastníkom bol D. J. a parcely č. 3125, ktorej vlastníkmi boli G. a pôvodné parcely č. 3124 a 3125, ktoré sú v súčasnej dobe evidované na LV č. XX a XXXX užíval v celosti jej otec D. J. najmenej od roku 1948 a po jeho smrti tieto pozemky do dnešného dňa v celosti užíva žalobkyňa. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa splnila všetky zákonné predpoklady v zmysle , a o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním.

8. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

10. V danej veci je predmetom konania určenie vlastníckeho práva, pričom žalobkyňa sa domáha určenia vlastníckeho práva pre D., jej otca ku dňu jeho smrti. K prípustnosti takejto žaloby NS SR v uznesení zo dňa 20. 03. 2019 sp. zn. uviedol, že určovacou žalobou môže byť určené len jestvovanie práva, prípadne právneho vzťahu, existujúceho ku dňu vyhlásenia rozsudku, obsahom žaloby nemôže byť určenie práva za dobu minulú a ani do budúcnosti (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ). Z tohto pravidla judikatúra pripúšťa výnimky, a to v podobe žalôb o určenie, že určitá osoba bola ku dňu smrti vlastníkom veci, resp. žaloba, že určitá vec patrí do dedičstva (pozri rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. , ). Rozhodujúcim okamihom pre určenie naliehavého právneho záujmu je teda deň smrti poručiteľa, z čoho vyplýva, že aj táto otázka bola dovolacím súdom riešená. Napokon je prípustná len taká určovacia žaloba, ktorou sa vytvára právny základ pre právny vzťah strán sporu a tým sa predíde prípadne ďalším žalobám (pozri rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. , ZSP 4O/96). V takomto konaní, teda v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, možno považovať za ustálený záver, že až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci sú všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov, pričom v danom určovacom spore, títo majú postavenie tzv. nútených procesných spoločníkov ( ). Konania o takejto žalobe sa tak musia zúčastniť (ako žalobcovia alebo ako žalovaní) všetci dedičia, inak je daný nedostatok vecnej legitimácie (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. mája 2019 sp. zn. ).

11. Súd prvej inštancie sa preto správne zaoberal tým, či má splnené podmienky vecnej legitimácie a či má žalobkyňa aktívnu vecnú legitimáciu. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva

procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 06. 2010 sp. zn. ).

12. V danej veci sudkyňa na pojednávaní dňa 10. 01. 2022 postupom podľa uviedla, že sa prioritne zaoberá otázkou splnenia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Pri žalobe o určenie, že určitá nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi, resp. že poručiteľ bol ku dňu svojej smrti vlastníkom nehnuteľností, je treba vždy všetkých účastníkov konania o dedičstve považovať za nerozlučných spoločníkov podľa . Žalobkyňa v žalobe ani pripojených listinných dôkazoch nepreukazuje, že je jedinou dedičkou po poručiteľovi, a preto má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Uviedol, že žalobkyňa nepreukazuje žiadny právny dôvod ani právny titul, na základe ktorého by malo dôjsť k prevodu, resp. prechodu vlastníckeho práva k predmetným parcelám na poručiteľa. Právny zástupca žalobkyne, prítomný na tomto pojednávaní sa po vyjadrení predbežného právneho názoru súdu, ktorý je zachytený aj v zápisnici z tohto pojednávania, k tomuto názoru súdu nevyjadril. Po výsluchu strán sporu a ich zástupcov sa právny zástupca žalobkyne, žalovaný v 3. rade aj zástupca žalovaného v 2. rade zhodne vyjadrili, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Následne súd prvej inštancie na tomto pojednávaní vyhlásil rozsudok, ktorý je napadnutý odvolaním žalobkyne. Jedným z dôvodov zamietnutia žaloby žalobkyne bolo aj to, že žalobkyňa žiadne dedičské rozhodnutie nepredložila, preto v konaní nepreukázala, že je v konaní aktívne vecne legitimovaná. Na tento záver súdu žalobkyňa reagovala až v odvolaní, v ktorom uviedla, že bola jedináčik, teda jediným dedičom v I. dedičskej skupine. K odvolaniu predložila dedičské rozhodnutia po svojich rodičoch, D. J., zomr. XX. XX. XXXX sp. zn. D 397/80 a E. J., rod. Q., zomr. XX. XX. XXXX sp. zn. , z ktorých táto skutočnosť vyplýva.

13. Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

14. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému. Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Žalobkyňa mala v doterajšom priebehu konania niekoľko príležitostí tieto prostriedky použiť a bola vyzvaná súdom na ich predloženie a bola súdom poučená o sudcovskej koncentrácii konania. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov (novoty) je takto prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok.

15. V prípade novôt týkajúcich sa procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu a vád, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci nie je podmienené ich skutočnou novosťou. Ak však odvolateľ v odvolaní vymedzí odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), e) až h), právo na uvedenie prípadných novôt bude podmienené nezavinením doterajšieho nepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Bude teda úlohou odvolateľa v odvolaní a protistrany vo vyjadrení k odvolaniu dokázať, že nové prostriedky procesného útoku a nové prostriedky procesnej obrany, ktoré uvádzajú „až teraz“, nemohli v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplnia, na novoty nebude môcť odvolací súd prihliadnuť. Na diskvalifikáciu novoty postačí aj opomenutie jej skoršieho uvedenia zavinením z nedbalosti.

16. Vychádzajúc z uvedeného, keďže žalobkyňa uplatnila odvolací dôvod podľa a v odvolaní nepreukázala, že dôkazy ňou predložené spolu s odvolaním - dedičské rozhodnutia po jej rodičoch nemohla v doterajšom priebehu konania použiť bez jej viny, odvolací súd na tieto ňou predložené dôkazy nemohol prihliadnuť a potom považoval odvolací súd záver o nepreukázaní aktívnej vecnej legitimácie, resp. vecnej legitimácie v konaní za správny, pričom už tento záver postačuje na

potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd žalobu zamietol. Na túto okolnosť, teda, že súd nemá za preukázané, že žalobkyňa je jedinou dedičkou po poručiteľovi, a teda, že má splnené podmienky vecnej legitimácie súd prvej inštancie právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní dňa 10. 01. 2022 upozornil, pričom on na to nereagoval.

17. K zamietnutiu žaloby žalobkyne okrem už uvedeného dôvodu došlo aj z dôvodu, že v danom prípade zo žalobkyňou predložených listinných dôkazov nebol preukázaný žiaden právny dôvod, ani právny titul, na základe ktorého by malo dôjsť k prevodu alebo prechodu vlastníckeho práva k žalovaným parcelám registra „ E“ zapísaným na LV č. XX kat. úz. H. ako parcela reg. „E" č. 3124 - druh pozemku orná pôda o výmere 61 m2 a na LV č. XXXX kat. úz. H. ako parcela reg. „E" č. 3125 druh pozemku orná pôda o výmere 61 m2 na zomr. D. J., resp. by preukazovali vlastnícke právo neb. D. J. k predmetným nehnuteľnostiam, teda súd prvej inštancie posúdil vec aj vecne, pričom v bodoch 11. až 21. napadnutého rozsudku podrobne uviedol zistený skutkový stav, ktorý v bodoch 29. až 31. zdôvodnil. K tomuto právnemu záveru žalobkyňa v odvolaní uviedla len to, že podľa jej názoru listinnými dôkazmi preukázala, že v čase smrti jej otca D. J. tento bol vlastníkom sporných parciel. Záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní dôvodnosti žaloby žalobkyne pre absenciu dôvodov v odvolaní nebolo z akých dôvodov preskúmavať, pričom odvolací súd je dôvodmi odvolania viazaný. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ napadnutým rozsudkom došlo k zamietnutiu žaloby žalobkyne, toto rozhodnutie je vecne správne, preto ho podľa ako vecne správne potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a a žalovaným, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).