Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 260 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (301)7fe/365491.8533ec.pdf
PDF · 107.2 KB
No categories available
3Cdo/154/2010
Legal thesis Official
Najvyšší súd 3 Cdo 154/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkýň 1/ A. K., bývajúcej v B.,
2/ MUDr. L. D., bývajúcej v S., zastúpených JUDr. M. W., advokátkou so sídlom v Ţ., proti
ţalovaným 1/ E. B., bývajúcej v P., 2/ MUDr. K. M., bývajúcemu v Ţ., 3/ E. W., bývajúcej
v K., a 4/ A. B., bývajúcej v P., ţalovaným 1/, 2/ a 4/ zastúpeným JUDr. D. D., advokátom so
sídlom v P., o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, vedenej na Okresnom súde
Povaţská Bystrica pod sp. zn. 10 C 138/2007, o dovolaní ţalobkýň 1/ a 2/ proti rozsudku
Krajského súdu v Trenčíne z 24. marca 2010 sp. zn. 5 Co 50/2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
z 24. marca 2010 sp. zn. 5 Co 50/2010 a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Ţalobkyne sa v konaní domáhali určenia, ţe: a/ parcela č. X. – lesné pozemky
2
vo výmere 181 759 mv katastrálnom území P., ktorá je v katastri nehnuteľností zapísaná na
liste vlastníctva č. X. (ďalej len „nehnuteľnosť“), bola v čase smrti F. D. a S. D. v ich
spoluvlastníctve v podieloch po 1/2, b/ nehnuteľnosť patrí do dedičstva po F. D. a S. D. a c/ I.
B. a Š. B. nenadobudli nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva.
Okresný súd Povaţská Bystrica rozsudkom z 8. decembra 2009 č.k. 10 C 138/2007-244
určil, ţe nehnuteľnosť bola ku dňu smrti F. D., ktorý zomrel X., v podielovom
spoluvlastníctve menovaného v podiele 1/2 a ţe tento podiel na nehnuteľnosti patrí do
dedičstva po ňom. Vo zvyšku ţalobu zamietol. Rozhodol, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania. Vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania, ktorými mal
preukázané, ţe I. B. a Š. B. (právni predchodcovia ţalovaných) boli zapísaní v katastri
nehnuteľností ako vlastníci spornej nehnuteľnosti na základe osvedčenia spísaného Štátnym
notárstvom v Povaţskej Bystrici vo forme notárskej zápisnice z 2. júna 1992 sp. zn.
Nz 261/1992, pri vyhotovovaní ktorého uviedli, ţe nehnuteľnosť nadobudli kúpnou zmluvou
z 20. mája 1952 od F. D. a S. D.. Ţalovaní 1/, 2/ a 3/ nadobudli spoluvlastnícke podiely
k nehnuteľnosti dedením v konaní o dedičstve po poručiteľovi Š. B., ktorý zomrel v roku
1998; ţalovaná 4/ nadobudla spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti kúpou v roku 2006. Súd
prvého stupňa ţalobe v časti, týkajúcej sa podielu poručiteľa F. D. (otca ţalobkýň) vyhovel
s odôvodnením, ţe ţalovaní nepreukázali existenciu právneho titulu ich drţby (resp. drţby ich
právnych predchodcov). Ţalobu v časti, týkajúcej sa podielu poručiteľa S. D. (strýko
ţalobkýň) zamietol, lebo ţalobkyne vo vzťahu k predmetnému určeniu nepreukázali ich
naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. Ţalobu v časti o určenie, ţe Š. B. a I.
B. nie sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, zamietol súd prvého stupňa ako
nadbytočnú. Výrok o trovách konania odôvodnil poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p.
Uvedený rozsudok napadli ţalovaní 1/, 2/ a 4/ vo výroku, ktorým bolo určené, ţe
nehnuteľnosť bola v čase smrti F. D. v jeho podielovom spoluvlastníctve v podiele 1/2 a ţe
uvedený podiel patrí do dedičstva po tomto poručiteľovi.
Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 24. marca 2010 sp. zn. 5 Co 50/2010 rozsudok
súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, ţe ţalobu zamietol; rozhodol tieţ o trovách
konania. Na odôvodnenie zmeňujúceho výroku uviedol, ţe na základe osvedčenia Štátneho
notárstva v Povaţskej Bystrici spísaného vo forme notárskej zápisnice 2. júna 1992 pod
sp. zn. Nz 261/1992 boli Š. B. a I. B. zapísaní v katastri nehnuteľností ako podieloví
spoluvlastníci spornej nehnuteľnosti. Po vydaní tohto osvedčenia mali ţalobkyne moţnosť
domáhať sa určenia, ţe neboli splnené podmienky pre vydanie tohto osvedčenia alebo ţe
nehnuteľnosť patrí do dedičstva po ich otcovi. Nepostupovali tak ale a aţ v roku 2007 podali
na súd ţalobu, ktorou začalo v tejto veci konanie. Odvolací súd zohľadnil, ţe na základe
uvedeného osvedčenia bol v katastri vykonaný záznam vlastníckych práv v roku 1995, od
ktorého ţalovaní (resp. ich právni predchodcovia) nehnuteľnosť nerušene a v dobrej viere
uţívali ako ich vlastníctvo po dobu 10 rokov. V dôsledku toho najneskôr v roku 2005 splnili
podmienky pre nadobudnutie vlastníctva nehnuteľnosti vydrţaním (§ 134 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Výrok o trovách odôvodnil poukazom na § 224 ods. 1 a 2 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali ţalobkyne dovolanie. Uviedli, ţe
v konaní došlo k procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(§ 242 ods. 1 písm. b/ O.s.p.) tým, ţe odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa
a ţalobu zamietol aj v časti smerujúcej proti ţalovanej 3/, ktorá ale odvolanie proti
prvostupňovému rozhodnutiu nepodala. Podľa ich názoru spočíva napadnutý rozsudok na
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 242 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) v dôsledku toho, ţe
odvolací súd nepriznal adekvátny význam skutočnosti, ţe F. D. bol v čase smrti
spoluvlastníkom nehnuteľnosti a ţe ţalobkyne sú dedičky po ňom. Keďţe v katastri
nehnuteľnosti sú ako vlastníci zapísaní ţalovaní, je medzi účastníkmi sporná otázka platnosti
úkonu, na základe ktorej boli ţalovaní zapísaní ako vlastníci nehnuteľnosti. Zdôraznili, ţe
ţalovaní (resp. ich právni predchodcovia) nemali ţiadny právny titul, z ktorého by mohli
vyvodzovať oprávnenosť a dobromyseľnosť ich drţby. Za významné označili aj to, ţe v čase
vydania notárskeho osvedčenia tvorila nehnuteľnosť súčasť parcely č. X. v katastrálnom
území P. uţívanej Štátnymi lesmi a aj z tohto dôvodu nemohla byť predmetom vydrţania.
Ţalobkyne ţiadali napadnuté rozhodnutie zmeniť, ich ţalobe vyhovieť a priznať im náhradu
trov dovolacieho konania.
Ţalovaní 1, 2/ a 4/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, ţe odvolací súd rozhodol na
základe úplne zisteného skutkového stavu, ktorý aj správne právne posúdil. Neopodstatnené
dovolanie ţiadali zamietnuť a priznať im náhradu trov dovolacieho konania.
Ţalovaná 3/ sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podali včas účastníčky konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpené advokátkou (§ 241
ods. 1 O.s.p.) proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý moţno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 1 O.s.p.) v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel
k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie treba zrušiť.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodu, ţe a/ v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Dovolací súd sa obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na to dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo
k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo
veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal
spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ
prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Ţiadna z uvedených vád nebola v dovolaní namietaná a v dovolacom konaní ani
nevyšla najavo.
1. Vzhľadom na § 242 ods. 1 O.s.p. a so zreteľom na obsah dovolania sa dovolací súd
zaoberal tieţ otázkou, či sa v konaní na súdoch niţších stupňov nevyskytol procesný
nedostatok, ktorý by vykazoval znaky tzv. inej procesnej vady konania majúcej za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.).
Zo spisu vyplýva, ţe rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bolo vyhovené ţalobe aj
vo vzťahu k ţalovanej 3/, táto účastníčka konania nenapadla odvolaním. Odvolací súd
v napadnutom rozsudku uviedol, ţe „vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p.“ a bez
akéhokoľvek vysvetlenia (napríklad aký právny dôsledok malo, ţe ţalovaná 3/ nepodala
odvolanie, alebo z akých dôvodov na to nevzal zreteľ) rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti zmenil ako celok tak, ţe ţalobu v celom rozsahu zamietol. Nedostatok
vysvetlenia úvah odvolacieho súdu a odôvodnenia ich výsledku sa prieči ustanoveniu § 157
ods. 2 O.s.p. a vedie k nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktorá je povaţovaná za vadu konania
majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (R 111/1998).
So zreteľom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru, ţe ţalobkyne
opodstatnene uplatnili dovolací dôvod uvedený v § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.
2. Dovolateľky namietajú, ţe napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový
stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Ţalobkyne sa podanou ţalobou domáhali (o.i.) určenia, ţe ich otec bol v čase smrti
spoluvlastníkom nehnuteľnosti v podiele 1/2 a ţe nehnuteľnosti v tomto podiele patria do
dedičstva po ňom.
Súdna prax akceptuje ţaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, ţe tá – ktorá vec patrí
do dedičstva po poručiteľovi. V konaní o takých ţalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol
v čase smrti vlastníkom tejto veci. Poţadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa
a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni, nemôţu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Treba dodať,
ţe ak súd vyhovie ţalobe poţadujúcej uvedené určenie a vec je následne prejednaná v konaní
o dedičstve ako majetok poručiteľa, nepotvrdzuje rozhodnutie o dedičstve (osvedčenie
o dedičstve), ţe dedič je v súčasnosti vlastníkom veci. Po smrti poručiteľa môţu vo
všeobecnosti nastať právne skutočnosti, s ktorými právny poriadok spája vznik vlastníctva
niekoho iného (napríklad vydrţaním); v konaní, v ktorom sa zisťuje, či určitá vec bola v čase
smrti poručiteľa v jeho vlastníctve, sú však takéto (neskoršie) skutočnosti právne
bezvýznamné.
Poručiteľ F. D. zomrel X.. Aj v danej veci nemohli byť pre posúdenie opodstatnenosti
ţaloby relevantné tie skutkové okolnosti, ktoré nastali po tomto dni. Odvolací súd ale napriek
tomu za základ pre svoje rozhodnutie vzal spísanie notárskeho osvedčenia dňa 2. júna 1992,
vyznačenie vlastníctva v katastri nehnuteľností záznamom Z-800/1995 a tieţ nepodanie
ţaloby a uţívanie nehnuteľnosti v čase po spísaní notárskeho osvedčenia. V rozpore
s predchádzajúcim výkladom zohľadnil skutočnosti, na ktoré nemal vziať zreteľ, lebo nastali
aţ po smrti poručiteľa. Odvolací súd teda zo správnych skutkových zistení vyvodil nesprávne
právne závery. Vzhľadom na to dospel dovolací súd k záveru, ţe rozsudok odvolacieho súdu
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a ţe ţalobkyne v dovolaní opodstatnene
uplatnili dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky z dôvodov uvedených pod 1. a 2. rozsudok
odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.).
Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,
koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 16. decembra 2010
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková