Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/154/2010

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkýň 1/ A. K., bývajúcej v B.,

2/ MUDr. L. D., bývajúcej v S., zastúpených JUDr. M. W., advokátkou so sídlom v Ţ., proti

ţalovaným 1/ E. B., bývajúcej v P., 2/ MUDr. K. M., bývajúcemu v Ţ., 3/ E. W., bývajúcej

v K., a 4/ A. B., bývajúcej v P., ţalovaným 1/, 2/ a 4/ zastúpeným JUDr. D. D., advokátom so

sídlom v P., o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, vedenej na Okresnom súde

Povaţská Bystrica pod sp. zn. , o dovolaní ţalobkýň 1/ a 2/ proti rozsudku

Krajského súdu v Trenčíne z 24. marca 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

z 24. marca 2010 sp. zn. a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobkyne sa v konaní domáhali určenia, ţe: a/ parcela č. X. – lesné pozemky

2

vo výmere 181 759 mv katastrálnom území P., ktorá je v katastri nehnuteľností zapísaná na

liste vlastníctva č. X. (ďalej len „nehnuteľnosť“), bola v čase smrti F. D. a S. D. v ich

spoluvlastníctve v podieloch po 1/2, b/ nehnuteľnosť patrí do dedičstva po F. D. a S. D. a c/ I.

B. a Š. B. nenadobudli nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva.

Okresný súd Povaţská Bystrica rozsudkom z 8. decembra 2009 č.k. -244

určil, ţe nehnuteľnosť bola ku dňu smrti F. D., ktorý zomrel X., v podielovom

spoluvlastníctve menovaného v podiele 1/2 a ţe tento podiel na nehnuteľnosti patrí do

dedičstva po ňom. Vo zvyšku ţalobu zamietol. Rozhodol, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo

na náhradu trov konania. Vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania, ktorými mal

preukázané, ţe I. B. a Š. B. (právni predchodcovia ţalovaných) boli zapísaní v katastri

nehnuteľností ako vlastníci spornej nehnuteľnosti na základe osvedčenia spísaného Štátnym

notárstvom v Povaţskej Bystrici vo forme notárskej zápisnice z 2. júna 1992 sp. zn.

Nz 261/1992, pri vyhotovovaní ktorého uviedli, ţe nehnuteľnosť nadobudli kúpnou zmluvou

z 20. mája 1952 od F. D. a S. D.. Ţalovaní 1/, 2/ a 3/ nadobudli spoluvlastnícke podiely

k nehnuteľnosti dedením v konaní o dedičstve po poručiteľovi Š. B., ktorý zomrel v roku

1998; ţalovaná 4/ nadobudla spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti kúpou v roku 2006. Súd

prvého stupňa ţalobe v časti, týkajúcej sa podielu poručiteľa F. D. (otca ţalobkýň) vyhovel

s odôvodnením, ţe ţalovaní nepreukázali existenciu právneho titulu ich drţby (resp. drţby ich

právnych predchodcov). Ţalobu v časti, týkajúcej sa podielu poručiteľa S. D. (strýko

ţalobkýň) zamietol, lebo ţalobkyne vo vzťahu k predmetnému určeniu nepreukázali ich

naliehavý právny záujem v zmysle Ţalobu v časti o určenie, ţe Š. B. a I.

B. nie sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, zamietol súd prvého stupňa ako

nadbytočnú. Výrok o trovách konania odôvodnil poukazom na

Uvedený rozsudok napadli ţalovaní 1/, 2/ a 4/ vo výroku, ktorým bolo určené, ţe

nehnuteľnosť bola v čase smrti F. D. v jeho podielovom spoluvlastníctve v podiele 1/2 a ţe

uvedený podiel patrí do dedičstva po tomto poručiteľovi.

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 24. marca 2010 sp. zn. rozsudok

súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, ţe ţalobu zamietol; rozhodol tieţ o trovách

konania. Na odôvodnenie zmeňujúceho výroku uviedol, ţe na základe osvedčenia Štátneho

notárstva v Povaţskej Bystrici spísaného vo forme notárskej zápisnice 2. júna 1992 pod

sp. zn. Nz 261/1992 boli Š. B. a I. B. zapísaní v katastri nehnuteľností ako podieloví

spoluvlastníci spornej nehnuteľnosti. Po vydaní tohto osvedčenia mali ţalobkyne moţnosť

domáhať sa určenia, ţe neboli splnené podmienky pre vydanie tohto osvedčenia alebo ţe

nehnuteľnosť patrí do dedičstva po ich otcovi. Nepostupovali tak ale a aţ v roku 2007 podali

na súd ţalobu, ktorou začalo v tejto veci konanie. Odvolací súd zohľadnil, ţe na základe

uvedeného osvedčenia bol v katastri vykonaný záznam vlastníckych práv v roku 1995, od

ktorého ţalovaní (resp. ich právni predchodcovia) nehnuteľnosť nerušene a v dobrej viere

uţívali ako ich vlastníctvo po dobu 10 rokov. V dôsledku toho najneskôr v roku 2005 splnili

podmienky pre nadobudnutie vlastníctva nehnuteľnosti vydrţaním (§ 134 ods. 1 Občianskeho

zákonníka). Výrok o trovách odôvodnil poukazom na a v spojení s

ods. 1

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali ţalobkyne dovolanie. Uviedli, ţe

v konaní došlo k procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

( ) tým, ţe odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa

a ţalobu zamietol aj v časti smerujúcej proti ţalovanej 3/, ktorá ale odvolanie proti

prvostupňovému rozhodnutiu nepodala. Podľa ich názoru spočíva napadnutý rozsudok na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ) v dôsledku toho, ţe

odvolací súd nepriznal adekvátny význam skutočnosti, ţe F. D. bol v čase smrti

spoluvlastníkom nehnuteľnosti a ţe ţalobkyne sú dedičky po ňom. Keďţe v katastri

nehnuteľnosti sú ako vlastníci zapísaní ţalovaní, je medzi účastníkmi sporná otázka platnosti

úkonu, na základe ktorej boli ţalovaní zapísaní ako vlastníci nehnuteľnosti. Zdôraznili, ţe

ţalovaní (resp. ich právni predchodcovia) nemali ţiadny právny titul, z ktorého by mohli

vyvodzovať oprávnenosť a dobromyseľnosť ich drţby. Za významné označili aj to, ţe v čase

vydania notárskeho osvedčenia tvorila nehnuteľnosť súčasť parcely č. X. v katastrálnom

území P. uţívanej Štátnymi lesmi a aj z tohto dôvodu nemohla byť predmetom vydrţania.

Ţalobkyne ţiadali napadnuté rozhodnutie zmeniť, ich ţalobe vyhovieť a priznať im náhradu

trov dovolacieho konania.

Ţalovaní 1, 2/ a 4/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, ţe odvolací súd rozhodol na

základe úplne zisteného skutkového stavu, ktorý aj správne právne posúdil. Neopodstatnené

dovolanie ţiadali zamietnuť a priznať im náhradu trov dovolacieho konania.

Ţalovaná 3/ sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníčky konania ( ) zastúpené advokátkou (

ods. 1 ) proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý moţno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( ), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a dospel

k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie treba zrušiť.

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodu, ţe a/ v konaní

došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Dovolací súd sa obligatórne ( ) zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na to dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo

k procesnej vade v zmysle O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo

veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ

prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Ţiadna z uvedených vád nebola v dovolaní namietaná a v dovolacom konaní ani

nevyšla najavo.

1. Vzhľadom na a so zreteľom na obsah dovolania sa dovolací súd

zaoberal tieţ otázkou, či sa v konaní na súdoch niţších stupňov nevyskytol procesný

nedostatok, ktorý by vykazoval znaky tzv. inej procesnej vady konania majúcej za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).

Zo spisu vyplýva, ţe rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bolo vyhovené ţalobe aj

vo vzťahu k ţalovanej 3/, táto účastníčka konania nenapadla odvolaním. Odvolací súd

v napadnutom rozsudku uviedol, ţe „vec prejednal podľa “ a bez

akéhokoľvek vysvetlenia (napríklad aký právny dôsledok malo, ţe ţalovaná 3/ nepodala

odvolanie, alebo z akých dôvodov na to nevzal zreteľ) rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutej časti zmenil ako celok tak, ţe ţalobu v celom rozsahu zamietol. Nedostatok

vysvetlenia úvah odvolacieho súdu a odôvodnenia ich výsledku sa prieči ustanoveniu § 157

ods. 2 a vedie k nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktorá je povaţovaná za vadu konania

majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (R 111/1998).

So zreteľom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru, ţe ţalobkyne

opodstatnene uplatnili dovolací dôvod uvedený v

2. Dovolateľky namietajú, ţe napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu

právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový

stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Ţalobkyne sa podanou ţalobou domáhali (o.i.) určenia, ţe ich otec bol v čase smrti

spoluvlastníkom nehnuteľnosti v podiele 1/2 a ţe nehnuteľnosti v tomto podiele patria do

dedičstva po ňom.

Súdna prax akceptuje ţaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, ţe tá – ktorá vec patrí

do dedičstva po poručiteľovi. V konaní o takých ţalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol

v čase smrti vlastníkom tejto veci. Poţadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa

a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni, nemôţu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Treba dodať,

ţe ak súd vyhovie ţalobe poţadujúcej uvedené určenie a vec je následne prejednaná v konaní

o dedičstve ako majetok poručiteľa, nepotvrdzuje rozhodnutie o dedičstve (osvedčenie

o dedičstve), ţe dedič je v súčasnosti vlastníkom veci. Po smrti poručiteľa môţu vo

všeobecnosti nastať právne skutočnosti, s ktorými právny poriadok spája vznik vlastníctva

niekoho iného (napríklad vydrţaním); v konaní, v ktorom sa zisťuje, či určitá vec bola v čase

smrti poručiteľa v jeho vlastníctve, sú však takéto (neskoršie) skutočnosti právne

bezvýznamné.

Poručiteľ F. D. zomrel X.. Aj v danej veci nemohli byť pre posúdenie opodstatnenosti

ţaloby relevantné tie skutkové okolnosti, ktoré nastali po tomto dni. Odvolací súd ale napriek

tomu za základ pre svoje rozhodnutie vzal spísanie notárskeho osvedčenia dňa 2. júna 1992,

vyznačenie vlastníctva v katastri nehnuteľností záznamom Z-800/1995 a tieţ nepodanie

ţaloby a uţívanie nehnuteľnosti v čase po spísaní notárskeho osvedčenia. V rozpore

s predchádzajúcim výkladom zohľadnil skutočnosti, na ktoré nemal vziať zreteľ, lebo nastali

aţ po smrti poručiteľa. Odvolací súd teda zo správnych skutkových zistení vyvodil nesprávne

právne závery. Vzhľadom na to dospel dovolací súd k záveru, ţe rozsudok odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a ţe ţalobkyne v dovolaní opodstatnene

uplatnili dovolací dôvod v zmysle

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky z dôvodov uvedených pod 1. a 2. rozsudok

odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie ( ).

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. decembra 2010

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková