Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7S-6-2020.pdf
PDF · 144.63 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/6/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcu Slovenská republika, zast. SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Radničné námestie 8, 969 55 Banská Štiavnica, IČO: 36 022 047, proti žalovanému Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov, Námestie mieru 3, 080 01 Prešov, za účasti: Obec Vydrník, IČO: 00326747, 059 04 Vydrník 55, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 27.08.2020 číslo: Xo 12/2020/ LUS, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. Xo 12/2020/LUS zo dňa 27.8.2020 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi sa priznáva právo na plnú náhradu trov konania voči žalovanému.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
Z administratívneho spisu správny súd zistil, že prvostupňový správny orgán začal na podnet obce Vydrník konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte, týkajúce sa opravy zápisu vlastníckeho práva k parcelám C KN č. XXX/X a XXXX/X v k.ú Vydrník.
Na základe vykonaného dokazovania mal prvostupňový správny orgán za preukázané, že pôvodná parcela pozemkového katastra XXX bola v pozemkovej knihe zakreslená v náčrte ako časť parcely, neoznačená mpč., bez prerušenia zakreslená spolu ako parcela prechádzajúca intravilánom a v extraviláne, zoslučkovaná z mpč. XXX a XXX. Parcela XXX bola v parcelnom protokole zapísaná ako jarok, evidovaný v PKV č. X, pričom ako uviedol správny orgán tento zápis je v rozpore so zákresom parcely v náčrte z pozemkovej knihy a taktiež s údajmi uvedenými v PK vložke, keďže v časti "A" nie je zapísaný žiaden jarok. Na základe ďalšieho šetrenia správny orgán uzatvorili, že sa jedná o časť Hrabušického potoka a z ďalších zápisov v parcelnom protokole je zrejmé, že tieto parcely tvoriace potok boli v k.ú. A. zapísané ako neknihované. Po zakreslení hranice intravilánu v k.ú. A. pod B./XX, vznikla v intraviláne parcela C-KN XXX/X, vodná plocha o výmere 3109 m2, z ktorej boli následne na základe geometrických plánov odčlenené novovytvorené parcely C-KN č. XXX/X-5, XXX/X-X a ktoré pripadli ako neknihovaný majetok do vlastníctva obce Vydrník. V roku 2011 bol v k.ú. A. vyhotovený Register obnovenej evidencie parciel (ďalej len ako ROEP), predmetom ktorého bola aj parcela C- KN XXX/X. Zhotoviteľ tejto ROEP predmetný pozemok zidentifikoval ako C-KN 892/3, druh pozemku
vodné plochy, neknihovaná a podľa § 14 zákona č. 180/1995 Z.z. určil vlastníka Slovenskú republiku v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. (ďalej aj ako ŠVP, š.p.). ROEP bola schválená rozhodnutím Správy katastra Poprad C XX/XXXX-XX/MK zo dňa 5.11.2010 a do katastra nehnuteľností bola zapísaná záznamom Z XXXX/XX pod číslom zmeny X/XX. Neskôr pod číslom zmeny X/XX bol tento údaj opravený na SVP, š.p. a doplnený o Odštepný závod Košice. Dňa 21.9.2015 bolo Okresným úradom Poprad, katastrálnym odborom, vydané rozhodnutie C. XX/XXXX/MK, ktorým bol zmenený zákres parcely C-KN XXX/X a výmera tejto parcely. Záznamom bol zameraný skutočný stav v teréne a listiny boli zapísané do operátu KN pod číslom zmeny XX/XX. Vo vzťahu k parcele C-KN XXXX/X v k.ú. A. prvostupňový správny orgán zistil, že pôvodná parcela pozemkového katastra XXXX bola v pozemkovej knihe zakreslená ako časť parcely neoznačenej mpč., bez prerušenia zakreslená spolu ako parcela, prechádzajúca celým intravilánom a v extraviláne zoslučkovaná z mpč.XXX a XXX. Následne bola v operáte pozemkového katastra označená ako parcela XXXX v parcelnom protokole označená ako neknihovaná, druh pozemku potok. Parcela EN XXXX, bez zápisu na LV, bola zakreslená na mape D. E.. Po zakreslení hranice intravilánu v k.ú Vydrník, vznikla parcela C-KN XXXX/X, vodná plocha o výmere 2786 m2. Po vykonaní ROEP v roku 2011 bola predmetná parcela zidentifikovaná ako vodná plocha a podľa § 14 zákona č. 180/1995 Z.z. bola ako vlastník predmetnej parcely označená Slovenská republika v správe SVP, š.p.
Žalobca vo vyjadrení k oznámeniu o začatí katastrálneho konania uviedol, že nesúhlasí s návrhom opravy, keďže uvedené parcely predstavujú vodné toky, a preto v zmysle § 43 ods.1 zákona č.364/2004 Z.z. a podľa 1.hlavy, 1.oddielu, čl.4 Ústavy SR patria do vlastníctva SR.
Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. E.-XX zo dňa 12.4.2018 zamietol návrh obce Vydrník. Voči predmetnému rozhodnutiu podala obec odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že parcely C-KN XXX/X F. XXXX/X eviduje v operáte KN s nesprávne označeným druhom pozemku, keďže predmetné parcely nie sú vodnými plochami ale ostatnými plochami. Rozhodnutím Okresného úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov, č. E. bolo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušené a vrátené na nové prejednanie a rozhodnutie s tým, aby správny orgán preveril, či predmetné pozemky sú v operáte katastra evidované so správnym druhom pozemku a poukázal pri tom na ust. § 14 ods. 2 zákona č. 180/1195 Z.z., podľa ktorého parcely v intraviláne obce by mali byť zapísané do vlastníctva obce.
Následne po zrušení veci správny orgán preveril, či parcely C-KN XXX/X a C-KN XXXX/X eviduje so správnym označením druhu pozemku, teda či sa jedná o vodné plochy alebo o ostatné plochy. Vzhľadom na uvedené správny orgán rozhodnutím č. E. XX/XXXXX/Zg-XX zo dňa 12.10.2018 prerušil konanie o oprave chyby do doručenia verejnej listiny podľa § 42 ods. 7 zákona č. 364/2004 Z.z., ktorá mala preukázať druh pozemku podľa skutočného stavu v teréne. Dňa 7.6.2019 obec Vydrník doložila správnemu orgánu geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XX a rozhodnutie Okresného úradu Poprad, odbor starostlivosti o životné prostredie č. G./XXXXXX-XXX-HJ. Taktiež doložila svoje vyjadrenie z ktorého vyplýva, že parcela C-KN č.XXXX/X, k.ú Vydrník je vodnou plochou. Zároveň však na základe predloženého geometrického plánu bola z pôvodnej parcely C-KN XXX/X odčlenená parcela č. XXX/ XX, ktorá vznikla zameraním brehu a dna vyregulovaného potoka, kde hranice parcely C-KN č. XXX/ XX sú brehové čiary. Táto novovzniknutá parcela bola určená v katastri nehnuteľnosti ako vodná plocha. Ostatná časť parcely C-KN č. XXX/X ako aj novovzniknutá parcela C-KN č. XXX/XX boli podľa skutočného zamerania v teréne určené ako ostatná plocha. Okresný úrad Poprad rozhodnutím č. G./ XXXXXX-XXX-HJ konštatoval, že novovytvorený pozemok, parcela C-KN č. XXX/XX o výmere 492 m2 je vodným tokom- súčasťou koryta upraveného vodného toku Hrabušický potok. Parcely C-KN č.XXX/X o výmere 1963 m2 a C-KN XXX/XX o výmere 4174 m2 nie sú vodným tokom (vodnou plochou) ale sú ostatnou plochou. Dňa 1.10.2019 zaslal prvostupňový správny orgán účastníkom konania oznámenie o ďalších skutočnostiach v katastrálnom konaní a výzvu na vyjadrenie sa k veci, pričom SVP, š.p. uviedol, že so zmenou vlastníckeho práva nesúhlasia, nakoľko naďalej sú správcom vodného toku Hrabušický potok v zmysle zákona o vodách a vlastníctvo žalobcu, evidované k dotknutým parcelám na LV č. XXX titulom nadobudnutia podľa § 14 zákona č. 180/1995, je správne.
Prvostupňový správny orgán na základe takto zisteného skutkového stavu konštatoval, že v rámci ROEP došlo k nesprávnemu určeniu vlastníka parciel C-KN č. XXX/X F. XXXX/X, keďže ako vlastník bola označená Slovenská republika v správe SVP, š.p., pričom podľa názoru správneho orgánu mal byť ako vlastník označená obec Vydrník podľa § 14 ods. 2 predmetného zákona, keďže sa jedná o neknihované parcely v zastavanom území obce, pričom SVP, š.p. nie je orgánom miestnej štátnej správy podľa osobitného zákona. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že predmetné rozhodnutie vydal podľa § 46 a 49 Správneho poriadku, keďže v ROEP bol určený vlastník parciel v rozpore s titulom nadobudnutia. Zároveň konštatoval, že predmetné rozhodnutia vychádza aj z platnej judikatúry, ktorá umožňuje opraviť chyby ROEP aj po uplynutí 5 rokov od právoplatnosti rozhodnutia o schválení ROEP a to prostredníctvom konania o oprave chyby v katastrálnom operáte, pričom poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžr/42/2014, 1Sžr/110/2011, 1Sžr/142/2011 a 1sžR/72/2011.
Voči predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, v ktorom poukázal na ustanovenia §31 ods.1,2 a 3 zákona č. 138/1973 Zb. o vodách, pričom konštatoval, že vodné toky prešli zo zákona do vlastníctva štátu a vzhľadom na uvedené poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. 8Sžo/38/2007, ktorý konštatuje, že koryta tokov sú vo vlastníctve štátu. Poukázal aj na ustanovenia § 43 a 48 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách ako aj rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, v zmysle ktorej len štát môže byť vlastníkom vodného toku, ktorého súčasťou je i koryto rieky. Poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn 6Co/85/2017, ktoré taktiež konštatuje, že vodný tok nie je iba vodná masa ale tvorí ho aj prirodzené alebo umelé koryto. Taktiež žalobca v odôvodnení namietal, že novovytvorené parcely C-KN č.XXX/X-XX a XXX/X, odčlenené z parcely C-KN č.XXX/X nemali byť obcou predané do vlastníctva súkromných osôb. Vyslovil, že zápis správneho orgánu o titule nadobudnutia nehnuteľností na LV č. XXX považuje za správny, nakoľko podľa § 14 ods.1 zákona č. 180/1995 Z.z. fond nakladá aj s pozemkami, ktoré tvorili verejný majetok a ktoré sú vo vlastníctve štátu, okrem pozemkov, ktoré spravujú iné organizácie podľa osobitných predpisov, akým je aj vodný zákon. Žalobca taktiež poukázal, že obec Vydrník ako účastník konania o obnove evidencie pozemkov a právnych vzťahov nepodala námietky proti výpisu z ROEP do piatich rokov od jeho schválenia. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžo/247/2010, 6Sžo/126/2008, 1Sžo/93/2009, 10Sžr/57/2011 a 9Sžr/138/2013, v zmysle ktorých rozhodovanie o otázkach týkajúcich sa vlastníctva, vlastníckych sporov ako aj určovanie, či právo alebo právny vzťah je alebo nie je, patrí do právomoci súdov a nemožno postupovať podľa § 59 ods.1 písm. a) katastrálneho zákona, nakoľko rozhodnutie vydané podľa predmetného ustanovenia nemá hmotnoprávne účinky iba evidenčné. Na základe uvedeného nemožno vymazať pôvodného vlastníka v konaní o oprave chyby, ak nejde o rozpor zápisu s verejnou listinou alebo inou listinou ani o rozpor s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra alebo revízie údajov katastra. V prejednávanom prípade sa jedná o rozdielny právny názor štátu a obce na otázku prechodu vlastníctva nehnuteľnosti z vlastníctva štátu do vlastníctva obce podľa zákona č. 138/1992 Zb. o majetku obcí, preto uvedené nemožno riešiť v konaní o oprave chyby. Žalobca v odvolaní konštatoval, že parcela CKN č. XXX/ XX predstavuje časť koryta vodného toku Hrabušický potok a parcely C KN č.XXX/X a XXX/XX sú pobrežnými pozemkami vodného toku, ktoré podľa § 49 ods. 2 vodného zákona je žalobca oprávnený spravovať. Záverom žalobca dodal, že nemá výhrady ku GP B./XX a rozhodnutiu č. G./XXXXXX-XXX-HJ zo dňa 21.5.2019 o zmene druhu parciel CKN č.XXX/X F. XXX/XX a k ich zápisu do katastra, avšak bez zmeny vlastníckeho vzťahu, nakoľko tento nemožno meniť postupom podľa § 59 katastrálneho zákona.
II.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
Žalovaný rozhodnutím č. Xo 12/2020/LUS zo dňa 27.8.2020 zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. X81/2017/Zg-09 zo dňa 23.4.2020 tak, že:
V súbore popisných informácií katastra nehnuteľností v katastrálnom území A. podľa 59 ods.1 písm.a) katastrálneho zákona opravuje údaje katastra tak, že na na liste vlastníctva č.XXX: -ruší zápis parcely C KN č.XXX/X, vodné plochy o výmere 2872 m2 a parcely C KN č.XXXX/X, vodné plochy o výmere 2786 m2, s kódom umiestnenia pozemku 1(zastavané územie obce), vo vlastníctve Slovenskej republiky, titul nadobudnutia: §14 zákona č. 180/1995 Z.z. na základe rozhodnutia Správy
katastra Poprad č. C.-XX/H.- I. podľa § 7 ods. 3 zákona NR SR č.180/1995 Z.z.v správe SVP, š.p., Odštepného závodu Košice, Ďumbierska 14,0 41 59 Košice -na list vlastníctva č.X: -zapisuje parcelu C KN č.XXX/X, vodné plochy o výmere 2872 m2 a parcelu C KN č.XXXX/X, vodné plochy o výmere 2786 m2, s kódom umiestnenia pozemku 1(zastavané územie obce), do vlastníctva obce Vydrník, Vydrník č.55, 059 14 Vydrník, IČO: 326747, titul nadobudnutia: §14 ods.2 zákona č. 180/1995 Z.z. na základe rozhodnutia Správy katastra Poprad č. C.-XX/H.- I. podľa § 7 ods. 3 zákona NR SR č.180/1995 Z.z.
Žalovaný predmetné rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe rozhodnutia Správy katastra Poprad č. C. XX/XXXX-XX/MK o schválení ROEP v k.ú. A. podľa § 7 ods. 3 katastrálneho zákona boli parcely č.XXX/X o výmere 2629 m2, druh pozemku vodná plocha a parcela č. XXXX/X o výmere 2629 m2, druh pozemku vodná plocha, s kódom umiestnenia 1 (pozemok je umiestnený v zastavanom území obce) zapísané na LV č. XXX v k.ú. A. záznamom I. XXXX/XX pod číslom zmeny X/XX v prospech vlastníka Slovenská republika, správca SVP, š.p. s titulom nadobudnutia §14 zákona č. 180/195 Z.z. Následne bola správnemu orgánu dňa 30.8.2017 doručená žiadosť obce Vydrník o opravu chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 3 katastrálneho zákona z dôvodu nesprávneho zápisu vlastníckeho práva k parcelám C KN č.XXX/X a CKN XXXX/X v prospech Slovenskej republiky, napriek tomu, že sa jednalo o verejný majetok, neknihované pozemky v intraviláne obce, a preto podľa § 14 ods. 2 katastrálneho zákona tieto prešli do vlastníctva obce a táto mala byť zapísaná ako vlastník predmetných parciel. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 7 ods. 5, §14 ods. 1 a 2, § 34 ods. 1, § 35 ods.1 katastrálneho zákona, pričom konštatoval, že žalobca aj keď vykonáva správu majetku SR podľa vodného zákona, nie je orgánom miestnej štátnej správy a nespravuje majetok podľa zákona č. 278/1993 Z.z. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že titul nadobudnutia vlastníckeho práva Slovenskej republiky k pozemkom parciel KN C nie je zapísaný v súlade so zákonom, pričom vyslovil, že preukázané chyby je možné odstrániť postupom podľa § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona v znení do 30.9.2018 ako aj podľa rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžr/72/2011, 1Sžr/42/2014, 1Sžr/110/2011 ako aj 1Sžr/142/2011. Žalovaný konštatoval, že konanie o oprave chýb katastra je špecifickým právnym inštitútom, ktorého účelom je zabezpečenie súladu medzi skutkovým a právnym stavom a tým i zabezpečenie právnej istoty a zákonnosti. Keďže bolo nepochybne preukázané, že titul nadobudnutia vlastníckeho práva SR k pozemkom parciel C KN č.XXX/X a C KN č.XXXX/ X v k.ú. A., ktoré sa nachádzajú v zastavanom území obce nie sú zapísané v súlade so zákonom, nakoľko ustanovenie § 14 katastrálneho zákona nemôže byť právnym titulom vlastníctva Slovenskej republiky, nakoľko tento subjekt nenapĺňa dikciu predmetného ustanovenia, je tento zápis v prospech Slovenskej republiky vykonaný chybne a bolo potrebné ho opraviť. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu, žalovaný konštatoval, že ustanovenia vodného zákona nie sú v konaní o oprave chýb v katastrálnom operáte relevantné. Konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte slúži na odstránenie chýb vzniknutých pri zápise práv k nehnuteľnostiam na základe verejných alebo iných listín, spôsobené vlastnou činnosťou správneho orgánu alebo v dôsledku chýb v predložených listinách. Keďže v konaní bolo preukázané, že zápis záznamom I. XXXX/XX pod číslom zmeny X/XX, pôvodných neknihovaných pozemkov, parciel C KN č. XXX/X a XXXX/X na LV č. XXX v k.ú. A. na základe rozhodnutia o schválení ROEP s titulom nadobudnutia § 14 katastrálneho zákona, nie je v súlade s týmto zákonným ustanovením a k chybe došlo pri spracovaní ROEP v k.ú. A., v dôsledku čoho bolo chybne zapísané vlastnícke právo k predmetným parcelám ako aj odkaz na titul nadobudnutia vlastníckeho práva, žalovaný mal za to, že k odstráneniu nesprávneho zápisu mohlo dôjsť len konaním o oprave chyby. Čo sa týka rozhodnutia o zmene napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, žalovaný konštatoval, že správny orgán síce správne zistil skutkový stav ale nesprávne zhodnotil vykonané dôkazy a nesprávne vyvodil právny záver, nakoľko podľa § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona nie je možné vykonať opravu chyby na základe verejnej listiny, nezapísanej v katastri nehnuteľnosti záznamom (rozsudok NS SR sp.zn. 5Sžo/84/2010).
III.
Argumenty žalobcu v podanej žalobe
Voči rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnom stanovenej lehote správnu žalobu, v ktorej namietal nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, rozpor v skutkových zisteniach, nakoľko základ, ktorý
mal žalovaný za preukázaný nemá podľa názoru žalobcu podklad v obsahu administratívneho spisu a zároveň namietal porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za základ vydanie nezákonného rozhodnutia.
Žalobca konštatoval, že v zmysle ustanovení zákonov č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov a zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách v znení neskorších predpisov je správcom vodných tokov, ktoré sú vo vlastníctve SR. Poukázal na to, že ako štátny podnik koná v mene vlastníka majetku, ktorý spravuje, pred súdom a orgánmi verejnej správy, obdobne je oprávnený konať v mene štátu vo veciach, keď je vlastnícke právo štátu sporné. Má právo majetok, ktorý spravuje držať, užívať ho a nakladať s ním v súlade s právnymi predpismi. Tento majetok sa môže podniku odňať iba v prípadoch a za podmienok ustanovených zákonom alebo ak tak ustanoví medzinárodná zmluva.
Žalobca vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že pozemky tvoriace koryto vodných tokov majú samostatný právny režim a nie sú zo zákona vo vlastníctve SR ale môže ich vlastniť aj neštátny subjekt, uviedol, že v zmysle čl. 8 ods. 2 Ústavného zákona ČSSR z roku 1960 boli vodné toky národným majetkom, pričom následne zákon č. 138/1973 Zb. o vodách do pojmu vodný tok zahrnul aj pozemky tvoriace korytá vodných tokov, teda z uvedeného vyplýva, že vlastníkom predmetných pozemkov je Slovenská republika a ich správcom je žalobca. Konštatoval, že z uvedených záverov vychádzala aj judikatúra, napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžo/38/2007 zo dňa 10.1.2008. Následne aj Ústava Slovenskej republiky zakotvila monopol štátneho vlastníka k určitým objektom, pričom takýmto objektom sú aj vodné toky. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Sžp/ l/2012, ktorý sa zaoberal vlastníctvom vodných tokov a koryta vodného toku, pričom súd v predmetnom rozhodnutí vyslovil: „ Výlučne štát môže byť v zmysle vyššie citovaných ustanovení Ústavy SR (čl. 4) a vodného zákona vlastníkom vodného toku, ktorého súčasťou je i koryto rieky (§ 43 ods. 1). Nemožno súhlasiť s názorom, že pokiaľ parcela C-KN X. L ú. B. nie je zapísaná na liste vlastníctva v prospech Slovenskej republiky, má obec Bobrovec právo nakladať s touto parcelou. Vlastnícke právo k vodnému toku vyplýva priamo z Ústavy SR a zápis v katastri nehnuteľností má len evidenčný charakter. Pokiaľ by v katastri nehnuteľností obec Bobrovec figurovala ako vlastník predmetnej parcely, takýto zápis by s ohľadom na vymedzenie vlastníctva k vodným tokom v Ústave nebol hodnoverný a ako taký by sa v súlade s ustanovením § 71 ods. 3 katastrálneho zákona nesmel používať." Na základe uvedeného žalobca vyslovil, že žalovaný nesprávnym spôsobom posúdil právne predpisy upravujúce vlastníctvo a správcovstvo pozemkov, ktoré tvoria korytá vodných tokov. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu II.ÚS 284/2013-12 zo dňa 22.5.2013 a Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/85/2017.
Vo vzťahu k ustanoveniu § 14 katastrálneho zákona žalobca konštatoval, že zákonodarca pri prijímaní tohto zákona nepamätal na osobitný režim vlastníctva a správcovstva vodných tokov na území SR vyplývajúci z vodného zákona a Ústavy SR, preto mali správne orgány v rámci konania o oprave chyby v katastrálnom operáte opraviť nadobúdací titul tak, že ním mal byť § 43 zákona č.364/2004 Z.z. o vodách a naďalej malo patriť vlastnícke právo SR.
Žalobca taktiež vyslovil, že konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 katastrálneho zákona je konaním nesporovým, a preto aj v zmysle ustálenej súdnej praxe sa oprava chyby v katastrálnom operáte nemôže týkať vzniku, zmeny alebo zániku vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, preto rozhodnutím o oprave chyby v katastrálnom operáte nemožno založiť nové právo k nehnuteľnosti ako tomu v predmetnej veci. V súvislosti s uvedeným poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, napr. sp.zn. 8Sžo/247/2010 z 20.10.2011, sp.zn. 1Sžo/93/2009 z 5.11.2009, sp.zn. 8Sžo/247/2010 zo dňa 20.10.2011, v ktorých vyplýva ,,rozhodovanie o otázkach týkajúcich sa vlastníctva, vlastníckych sporov k nehnuteľnostiam, ako aj určovanie, či právo alebo právny vzťah je alebo nie je resp. vyslovenie platnosti verejných a iných listín nepatrí správnemu orgánu, ale patri do právomoci súdu." Taktiež poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžo 126/2008 zo dňa 18.2.2009, v ktorom súd vyslovil: „Opravou údajov katastra podľa ustanovenia § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona nemožno riešiť spor o vlastníctvo. Rozhodnutie vydané podľa tohto ustanovenia nemá hmotnoprávne, ale len evidenčné účinky, samo o sebe nerieši konečným spôsobom otázku, kto je vlastníkom nehnuteľností. Všetky údaje o právnych vzťahoch k nehnuteľnosti zapísané v katastri,
nemožno odstrániť postupom podľa § 59 katastrálneho zákona. Právnym prostriedkom k dosiahnutiu zmeny zápisov v katastri nehnuteľností tak, aby zápisy zodpovedali právnemu stavu, je určovacia žaloba podľa § 80 písm. c.) OSP.“ Odkázal aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10 Sžr 57/2011 a sp.zn. 9Sžr/138/2013, z ktorých vyplýva, že „Účelom konania o oprave chýb nie je riešiť vlastnícky spor, ktorého riešenie patrí do výlučnej právomoci súdu. Oprava údajov nemôže obsahovo zodpovedať výmazu pôvodného vlastníka.“
Záverom konštatoval, že žalovaný nesprávne právne posúdil skutkový stav a nesprávne aplikoval príslušné právne predpisy vzťahujúce sa na vlastníctvo a správcovstvo pozemkov, ktoré sú definované ako korytá vodných tokov. Žalobca vyslovil, že predmetný spor považuje za spor o určenie vlastníckeho práva a v prípade pochybnosti obce o tom, kto je vlastníkom predmetných pozemkov, táto sa mala obrátiť na súd s určovacou žalobou.
IV.
Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 16.4.2021 uviedol, že v zmysle ustanovenia §120 Občianskeho zákonníka nemožno vodný tok stotožňovať s vodnou plochou ako druhom pozemku, teda ak aj vodný tok patrí do vlastníctva SR, vlastníkom "vodného pozemku" môže byť aj neštátny subjekt.
Čo sa týka ustanovenia § 14 katastrálneho zákona, žalovaný konštatoval, že ods.1 predmetného ustanovenia sa týka iba neknihovaného majetku mimo zastavaného územia obce, teda extravilánu, pričom parcely C KN č.XXX/X a XXXX/X sa nachádzajú na zastavanom území obce A., teda sa nich vzťahuje ustanovenie § 14 ods. 2 cit. zákon, v zmysle ktorého dňom účinnosti katastrálneho zákona prechádzajú tieto pozemky do vlastníctva obce s výnimkou pozemkov, ktoré spravujú miestne orgány štátnej správy podľa osobitného zákona, ktorým je zákon č. 278/1993 Z.z., pričom žalobca nie je takýmto orgánom. Konštatovanie žalobcu, že odvolací orgán mal opraviť v rámci konania o oprave chyby nadobúdací titul, ktorým mal byť §43 zákona o vodách, žalovaný vyhodnotil ako irelevantný bez opory v zákone. Uviedol, že záznam vzniku vecného práva k nehnuteľnosti možno vykonať podľa § 34 katastrálneho zákona iba na základe listiny, ktorá deklaruje, resp. potvrdzuje vznik práva k nehnuteľnosti. Keďže k chybe došlo pri spracovaní ROEP v k.ú. A., teda k chybnému zápisu vlastníckeho práva k predmetným parcelám ako aj k chybnému odkazu na titul nadobudnutia vlastníckeho práva pri zápise deklaratórneho rozhodnutia o schválení ROEP, žalovaný mal za to, že uvedeným postupom došlo k odstráneniu predmetných chýb. Vo vzťahu k judikatúre, na ktorú žalobca poukázal, žalovaný konštatoval, že mu nie je zrejmé jej použitie na predmetnú vec. Na druhej sprane poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu, ktoré pojednávali o oprave chýb spôsobených zápisom ROEP a to sp.zn. 1Sžr/72/2011, 1Sžr/42/2014, 1Sžr/110/2011, 1Sžr/142/2011.
Záverom konštatoval, že napadnuté rozhodnutie považuje za náležite odôvodnené. Taktiež má za to, že v konaní bol dodržaný procesný postup a zároveň bol objektívne zistený skutkový stav a na tento boli správne aplikované ustanovenia hmotnoprávneho predpisu. Podľa názoru žalovaného podaná žaloba neobsahuje konkrétne skutkové a právne dôvody, odôvodňujúce nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a preto navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.
V.
Replika žalobcu
Žalobca vo vyjadrení zo dňa 19.5.2021 uviedol, že s tvrdeniami žalovaného nesúhlasí. Opätovne poukázal na platnú právnu úpravu, najmä na §43 ods. 2 zákona o vodách v spojení s §48 ods.1 zákona o vodách a v súvislosti s tým konštatoval, že pokiaľ je pozemok v katastri nehnuteľností evidovaný s druhom pozemku "vodná plocha" a pod spôsobom jeho využitia je uvedený kód 11, t.j. vodný tok, tak
takýto pozemok je korytom vodného toku a jeho vlastníkom je Slovenská republika ako tomu je aj v prípade parciel KNC č.XXX/X a J. XXXX/X v k.ú. A..
Vo vzťahu k §14 katastrálneho zákona uviedol, že jeho argumentácia už v žalobe poukazovala na skutočnosť, že katastrálny zákon nerieši osobitný vlastnícky režim vlastníctva a správcovstva vodných tokov a pozemkov predstavujúcich korytá vodných tokov a jediným smerodajným kritériom, na základe ktorého pozemky prechádzali do vlastníctva obce bola iba tá skutočnosť, že sa tieto nachádzali v intraviláne alebo v extraviláne obce. Z uvedeného vyplýva, že podľa názoru žalobcu vyhotoviteľ ROEP správne identifikoval pozemky ako korytá vodných tokov, správne identifikoval vlastníka a správcu predmetných pozemkov ale nesprávne identifikoval titul nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorým mal byť § 43 zákona č. 364/2004 Z.z. Poukázal na to, že v čase vyhotovenia ROEP v k.ú. A. bol platný a účinný zákon č. 364/2004 Z.z. o vodách, preto titulom nadobudnutia mal byť tento zákon. Konštatoval, že § 34 ods.1 prvá veta katastrálneho zákona ustanovuje, že práva k nehnuteľnostiam uvedené v §1 ods.1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona ... sa zapisujú záznamom a to na základe verejných listín a iných listín, pričom za takúto listinu je potrebné považovať aj priamo ustanovenie vodného zákona.
Vo vzťahu k judikatúre, ktorú uviedol žalovaný vo svojom vyjadrení, žalobca podotkol, že táto reflektuje prípady, keď k nadobudnutiu vlastníckeho práva došlo spôsobom, ktorý nebol lege artis, t.j. hlavným cieľom opravy chyby v katastrálnom operáte je napravenie spôsobenej krivdy. V predmetnom prípade však podľa názoru žalobcu ku krivde nedošlo, nakoľko vlastnícke právo SR bolo nadobudnuté v súlade s právnym poriadkom platným na území SR, čo žalobca uviedol v odôvodnení správnej žaloby. Odvolávanie sa na reštitučnú judikatúru žalobca vyhodnotil za tendenčné a účelové. Čo sa týka judikatúry, na ktorú poukázal žalobca v správnej žalobe, touto podľa jeho tvrdení chcel poukázať na to, že konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte je konaním nesporovým, pričom predmetné konanie sa preklopilo do roviny sporu o vlastníctvo, na základe čoho mal správny orgán podľa názoru žalobcu zamietnuť návrh obce A. na opravu chyby v katastrálnom operáte a následne mala obec A. podať určovaciu žalobu. Žalobca vyslovil, že žalovaný v danom prípade prekročil svoju právomoc, nakoľko vykonaná oprava chyby v katastrálnom operáte obsahovo zodpovedá výmazu pôvodného vlastníka.
V.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
Podľa § 79l ods.1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len katastrálny zákon) katastrálne konania začaté a právoplatne neukončené do 30. septembra 2018 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 30. septembra 2018.
Podľa § 79l ods.2 katastrálneho zákona, k zmluve, verejnej listine alebo k inej listine o právach k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli reálnym rozdelením alebo zlúčením nehnuteľností, k zmluve, verejnej listine alebo k inej listine o vecnom bremene k časti nehnuteľnosti alebo k zápisu údajov podľa § 46 ods. 2 až 4, 6 až 8 je potrebné pripojiť aj geometrický plán, ak bol geometrický plán úradne overený do 30. septembra 2018.
Podľa § 59 ods. 1 katastrálneho zákona, účinného do 30.9.2018, okresný úrad aj bez návrhu
a)opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra, b)v súčinnosti s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví v katastrálnej mape chybne zakreslené hranice pozemkov, c)v súčinnosti so štátnymi orgánmi, obcami, notármi, ako aj s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví údaje katastra spôsobené chybami v písaní a počítaní a inými zrejmými nesprávnosťami v písomných vyhotoveniach právnych úkonov, vo verejných listinách a v iných listinách.
Podľa § 59 ods. 2 katastrálneho zákona, účinného do 30.9.2018, vlastníci a iné oprávnené osoby sú povinní pri oprave chýb v katastrálnom operáte poskytovať pravdivé a presné informácie a predkladať doklady na ich preukázanie; ak je to na opravu chýb v katastrálnom operáte nevyhnutné, sú povinní zúčastniť sa na tomto katastrálnom konaní.
Podľa § 59 ods. 3 katastrálneho zákona, účinného do 30.9.2018, ten, koho práv, záujmov chránených právom alebo povinností sa údaje katastra týkajú, môže kedykoľvek požiadať o odstránenie chýb v katastrálnom operáte. Okresný úrad je povinný vykonať opravu do 30 dní, v osobitne odôvodnených prípadoch do 90 dní od doručenia písomnej žiadosti o opravu chýb.
Podľa § 59 ods. 4 katastrálneho zákona, účinného do 30.9.2018, oprava chýb v katastrálnom operáte nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam; to neplatí, ak ide o opravu podľa § 59 ods. 1 písm. a) a § 78 ods. 1.
Podľa § 59 ods. 5 katastrálneho zákona, účinného do 30.9.2018, na opravu chýb v katastrálnom operáte sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,7) ak sa oprava týka údajov uvedených v liste vlastníctva; to neplatí, ak ide o opravu výmery pozemku evidovaného v mape určeného operátu.
Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku, (ďalej len SSP) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia, pričom považuje za potrebné najskôr zdôrazniť, že v zmysle ustálenej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp.zn. 6 Sžo 84/2007, sp.zn. 6 Sžo 98/2008, sp.zn. 1 Sžo 33/2008, sp.zn. 2 Sžo 5/2009 či sp.zn. 8 Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či správne orgány pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.
V takto vymedzenom rámci súdneho prieskumu, správny súd preskúmal žalobcom napadnuté rozhodnutia žalovaného č. E. XX/XXXX/LUS zo dňa 27.8.2020 ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Okresného úradu Poprad, katastrálny odbor E.-XX zo dňa 23.4.2020, pričom žalobca na základe podanej žaloby namietal nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôkazov, nesúlad správnym orgánom ustáleného skutkového stavu so skutočnosťami vyplývajúcimi z administratívneho spisu a porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
Správny súd v prvom rade považuje za potrebné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že napadnutými rozhodnutiami správne orgány rozhodli v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 ods.1 písm. a) katastrálneho zákona, účinného do 30.9.2018. Čo sa týka aplikácie katastrálneho zákona v znení účinnom do 30.9.2018, s uvedeným sa správny súd stotožnil, nakoľko konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte začalo na návrh obce Vydrník dňa 30.7.2018, teda v zmysle ustanovenia § 79l ods.1 katastrálneho zákona bolo nevyhnutné v ňom pokračovať podľa právnych predpisov účinných do 30. septembra 2018. Čo sa týka aplikácie ustanovenia § 59 katastrálneho zákona, k tomuto je nevyhnutné uviesť, že postupom podľa tohto ustanovenia sa opravovali chyby v katastrálnom operáte pre rozpor údajov katastra nehnuteľnosti s údajmi vo verejnej listine alebo v inej listine alebo pre rozpor s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra alebo s výsledkami revízie údajov katastra. V zmysle zvyšných písmen § 59 ods. 1, teda písm. b) a c) predmetného ustanovenia bolo možné vykonať opravu chyby aj z dôvodu chybne zakreslenej hranice pozemkov alebo z dôvodu chybne zapísaného údaja do katastra nehnuteľnosti, ktorý bol síce v súlade s právnym úkonom, verejnou listinou alebo inou
listinou, avšak samotná chyba spočívala v písaní alebo počítaní alebo v inej zrejmej nesprávnosti v písomnom vyhotovení právneho úkonu, verejnej listiny alebo inej listiny. Z uvedeného je zrejmé, že zákonodarca neumožňoval vykonať opravu akejkoľvek chyby v katastrálnom operáte postupom podľa § 59 katastrálneho zákona. Rozsah týchto chýb bol taxatívne vymedzený. Taktiež postupom podľa § 59 katastrálneho zákona, účinného do 30.9.2018, bolo možné postupovať iba v prípade, ak konanie malo nesporovú povahu, teda ak medzi účastníkmi konania neexistoval spor o existenciu, resp. neexistenciu určitého práva k nehnuteľnosti.
Žalovaný napadnutým rozhodnutím zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu tak, že zrušil na LV č.XXX zápis parcely CKN č. XXX/X, vodné plochy o výmere 2872 m2 a parcely C KN č. 1224/4, vodné plochy o výmere 2786 m2, s kódom umiestnenia pozemku 1 (zastavané územie obce) vo vlastníctve Slovenskej republiky, titul nadobudnutia: § 14 zákona č. 180/1995 Z.z. na základe rozhodnutia Správy katastra Poprad č. C. XX/XXXX-XX/MK - Z 4524/10 podľa § 7 ods.3 zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. v správe SLOVENSKÉHO VODOHOSPODÁRSKEHO PODNIKU, štátneho podniku, Odštepného závodu Košice, Ďumbierska 4, 041 59 Košice a na LV č. X zapísal parcelu C KN č. XXX/X, vodné plochy o výmere 2872 m2 a parcelu C KN č. XXXX/X, vodné plochy o výmere 2786 m2, s kódom umiestnenia pozemku 1 (zastavané územie obce) vo vlastníctve obce Vydrník, Vydrník č. 55, 059 14 Vydrník, IČO: 326747, titul nadobudnutia: § 14 ods.2 zákona č. 180/1995 Z.z. na základe rozhodnutia Správy katastra Poprad č. C. XX/XXXX-XX/MK - I. XXXX/XX podľa § 7 ods.3 zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že titul nadobudnutia vlastníckeho práva Slovenskej republiky k pozemkom na parcelách C KN č.892/3 a C KN č.XXXX/X v k.ú A. nebol zapísaný v súlade so zákonom, nakoľko sa jedná o parcely v zastavanom území obce a Slovenská republika nespĺňa podmienky ustanovenia § 14 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z., teda došlo ku chybe pri spracovaní ROEP v k.ú. A. a v súvislosti s tým k chybnému zápisu vlastníckeho práva k predmetných parcelám aj s chybným odkazom na titul nadobudnutia vlastníckeho práva pri zápise deklaratórneho rozhodnutia o schválení ROEP v k.ú A..
Žalobca so zmenou vlastníctva parciel C KN č. XXX/X, XXX/XX a XXXX/X v administratívnom konaní nesúhlasil a poukazoval na ustanovenia zákona o vodách, v zmysle ktorých je vlastníkom vodných tokov práve Slovenská republika.
Vzhľadom na existujúci spor medzi účastníkmi konania a to medzi žalobcom- Slovenskou republikou a obcou Vydrník o vlastnícke právo k parcelám C KN č. XXX/X a XXXX/X v k.ú. A., správny súd konštatuje, že uvedený spor nie je možné riešiť v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 katastrálneho zákona v znení účinnom do 30.9.2018, nakoľko orgánom katastra nebola katastrálnym zákonom ani iným zákonom zverená právomoc rozhodovať spory o určenie existencie, resp. neexistencie určitého práva k nehnuteľnostiam. Takýto spor môže byť riešený len súdnym rozhodnutím v civilnom sporovom konaní, preto orgán katastra po zistení sporných skutočností, týkajúcich sa určenia vlastníckeho práva k predmetným parcelám, bol povinný návrh obce Vydrník na opravu chyby zamietnuť, nakoľko nepatrí do jeho právomoci rozhodovať spory o určení vlastníckeho práva medzi jednotlivými subjektmi. Ak prostredníctvom inštitútu opravy chyby v katastrálnom operáte správny orgán riešil otázku sporného vlastníctva, porušil ústavný princíp legality štátnej moci upravený v čl.2 ods. 2 Ústavy SR. V prípade, ak podľa názoru správneho orgánu došlo k nesprávnemu označeniu vlastníka z dôvodu aplikácie nesprávneho ustanovenia právnej normy, bolo nevyhnutné zodpovedať otázku, či dôvodom zistenej chyby v katastrálnom operáte je niektorá z podmienok vymienených v ustanovení § 59 ods. 1 katastrálneho zákona, účinného do 30.9.2018. Iba v prípade, ak zistená chyba nastala na základe niektorého z dôvodov, upravených v predmetnom ustanovení, bolo možné túto odstrániť v rámci konania o oprave chyby v katastrálnom operáte. Tento inštitút však nemožno vnímať ako univerzálny prostriedok na odstraňovanie akýchkoľvek nesprávnosti v katastri nehnuteľností. Správny orgán bol teda povinný zisťovať, či chyba nastala z dôvodu nesúladu údajov katastra nehnuteľnosti s dokumentáciou katastrálneho operátu.
Uvedené závery vyplývajú aj z judikatúry najvyšších súdnych autorít a to napr. z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Sžrk/16/2018 zo dňa 3. septembra 2019, kde tento súd konštatoval:
„29. Konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona, na potrebu použitia ktorého poukazuje sťažovateľ, slúži na opravovanie chýb, ktoré najčastejšie spočívajú v nesprávnom premietnutí obsahu listín do súboru popisných informácií katastra alebo do súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností. Ide najmä o nesprávne údaje na liste vlastníctva alebo o nesprávne zakreslenie pozemkov do katastrálnej mapy. Z celkovej povahy inštitútu opravy chyby v katastrálnom operáte vyplýva, že tento druh konania nemožno použiť na určovanie vlastníkov nehnuteľností (resp. iných oprávnených osôb), na riešenie vlastníckych sporov, na zapisovanie práv k nehnuteľnostiam, na zmenu hraníc pozemkov či na preskúmavanie zákonnosti zápisov.“ Taktiež Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. 8Sžo/247/2010 zo dňa 20.10.2011 konštatoval: „Podľa názoru odvolacieho súdu zmenu zápisu v katastri nehnuteľností tak, aby zodpovedala právnemu stavu tvrdenému žalobkyňou je možné dosiahnuť len určovacou žalobou, podľa § 80 písm. c/ Občianskeho zákonníka z dôvodu, že rozhodovanie o otázkach týkajúcich sa vlastníctva, vlastníckych sporov k nehnuteľnostiam, ako aj určovanie, či právo alebo právny vzťah je alebo nie je resp. vyslovenie platnosti verejných a iných listín nepatrí správnemu orgánu, ale patrí do právomoci súdu.” Závery o nemožnosti správneho orgánu riešiť spory o vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v konaní o oprave chyby katastrálneho operátu vyplývajú aj z ďalších rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a to napr. z rozsudku sp.zn. 9Sžr/138/2013 z 25.11.2015, sp.zn. 10Sžr/57/2011 z 28.3.2012, 1Sžo/93/2009 z 5.11.2009, 1Sžo/80/2007 z 26.02.2008, 3Sžr/35/2016 z 21.6.2017 a iné.
Správny súd považuje za potrebné taktiež upriamiť pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn. 3Ssž-o-KS 109/2006 z 31.7.2007, v ktorom bola riešená takmer identická situácia, pričom najvyšší súd ako súd odvolací v odôvodnení predmetného rozsudku vyslovil nasledovné: „K bodu 2) odvolania odvolací súd vyjadril súhlas s právnym názorom žalovaného a aj krajského súdu, že riešiť vlastnícky spor medzi štátom a žalobcom nemožno postupom podľa § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona opravou údajov katastra, pretože žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre taký postup správneho orgánu. Navrhovaná oprava, ktorej podstatou je zmena v osobe vlastníka, nie je založená na rozpore zápisu s verejnou listinou alebo inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra alebo s výsledkami revízie údajov katastra, ale vyplýva z rozdielneho právneho názoru žalobcu a žalovaného na otázku možného prechodu vlastníctva nehnuteľností z vlastníctva štátu do vlastníctva obce. Odvolací súd v danej veci nepovažoval za náležitý odvolací dôvod ani poukázanie na rozhodnutie Najvyššieho súdu v inej právnej veci, pričom žalobca ničím nekonkretizoval v čom je prípadne narušená materiálna rovnosť v porovnaní s inou obdobnou právnou vecou. Odvolací súd rovnako nemohol akceptovať, ako relevantný odvolací dôvod, tvrdenie žalobcu v bode 3) odvolania, podľa ktorého sa opravou údajov na Slovensku rieši množstvo zápisov zmien vlastníctva. Odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že spor o vlastníctvo nie je riešiteľný opravou údajov o osobe vlastníka podľa katastrálneho zákona, naviac poukazuje na ustanovenie § 7 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého aj rozhodovanie vlastníckych sporov k nehnuteľnostiam patrí do právomoci súdu a nie je žiadnou právnou úpravou zverené správnemu orgánu. V tejto súvislosti odvolací súd považoval za významnú právnu skutočnosť práve ukončenie ROEP bez toho, aby v uvedenom konaní žalobca uplatnil svoje neskôr tvrdené práva. Pokiaľ sa krajský súd nezaoberal charakterom správy majetku konfiškovaných nehnuteľností, ako to žalobca vytýka v bode 4) svojho odvolania, odvolací súd nepovažoval tento postup krajského súdu za nesprávny, pretože nesúvisel s predmetom konania, ktorým bola otázka naplnenia zákonných podmienok pre vykonanie opravy údajov katastra.“
Na základe vyššie uvedených záverov správny súd už len na zhrnutie uvádza, že opravu chyby v katastrálnom operáte nemožno zamieňať so skúmaním súladu zápisu v katastri nehnuteľnosti so skutočným a právnym stavom, pretože takéto oprávnenie prináleží jedine súdu v civilnom sporovom konaní. Dosiahnutie súladu údajov zapísaných v katastri nehnuteľností so skutočným stavom možno dosiahnuť v konaní o oprave chyby podľa § 59 katastrálneho zákona len prostredníctvom posudzovania zhody údajov katastra nehnuteľností s listinami, ktoré boli podkladom pre ich zápis a nie na základe riešenia sporov o určenie vlastníckeho práva k sporným parcelám.
Záverom správny súd konštatuje, že z administratívneho spisu nevyplýva, že by správny orgán zapísal do katastra nehnuteľnosti údaje, ktoré boli v rozpore s údajmi vo verejnej listine, resp. inej listine, t.j. v rozpore s údajmi vyplývajúcimi zo schválenej ROEP, preto nemožno konštatovať, že v administratívnom konaní boli naplnené podmienky na odstránenie chýb postupom podľa § 59 katastrálneho zákona. Vzhľadom na uvedené sa správny súd stotožnil so žalobnými námietkami
žalobcu, že v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci postupoval žalovaný podľa § 59 ods.1 katastrálneho zákona a v rámci uvedeného konania o odstránení chýb v katastrálnom operáte vydal napadnuté rozhodnutie, pričom neboli splnené zákonné podmienky pre vykonanie opravy údajov katastra, nakoľko nebolo preukázané, že by došlo k chybe pri zápise údajov v porovnaní s údajmi uvedenými na verejnej listine alebo inej listine, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra alebo s výsledkami revízie údajov katastra. Poukazujúc na uvedené správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) a g) SSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie, pričom tento je podľa §191 ods. 6 SSP viazaný vyššie vyslovenými právnymi závermi správneho súdu.
Čo sa ďalších žalobných bodov, týkajúcich sa zdôvodnenia vlastníckeho práva žalobcu k sporným parcelám, správny súd sa s uvedenými námietkami žalobcu v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadaval, nakoľko ako bolo vyššie konštatované, uvedené patrí do právomoci civilného súdu, po tom, čo takýto spor bude niektorým z účastníkov konania iniciovaný, avšak v prejednávanej veci bolo nevyhnutné vyriešiť nemožnosť odstránenia obcou Vydrník tvrdenej chyby v katastrálnom operáte, prostredníctvom konania o oprave chyby, upravenom v ustanovení § 59 katastrálneho zákona, účinného do 30.9.2018.
O trovách konania správny súd rozhodol v zmysle § 167 SSP tak ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku, keď procesne úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§175 ods. 2 SSP).
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Prešove prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súd, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 Správneho súdneho poriadku)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku)
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§449 ods. 1,2 Správneho súdneho poriadku).