Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
698/361884.4ab0c5.pdf
PDF · 161.54 KB
No categories available
5Sžo/84/2010
Najvyšší súd 5Sţo/84/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. J.
Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny Krajčovičovej v právnej
veci ţalobkyne Š. H., rod. B., nar. X., bytom Š.Š., zastúpenej JUDr. L. P., advokátom so
sídlom advokátskej kancelárie v Ž., proti ţalovanému Katastrálnemu úradu v Ţiline, so
sídlom v Ţiline, Hollého 7, za účasti 1/ A. H., rod. Š., nar. X., bytom Š.Š. a 2/ J. H., nar. X.,
bytom H., o preskúmanie rozhodnutia ţalovaného z 27. februára 2009, č. Xo-33/2008-Bo,
o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 15. decembra 2009, č. k.
20S/23/2009-55, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Ţiline z 15. decembra 2009, č. k. 20S/23/2009-55
p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Ţiline (ďalej aj „krajský súd“) napadnutým rozsudkom zrušil
preskúmavané rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu z dôvodov podľa § 250j ods. 2
písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Na základe ţaloby ţalobkyne krajský súd preskúmal predmetné rozhodnutie
ţalovaného. Za nepochybne preukázané mal, ţe ţalobkyňa na základe dedičského rozhodnutia
bývalého Štátneho notárstva (ďalej aj „ŠN“) v Ţiline, č. k D 585/71-5 zo 16. júla 1971,
právoplatného 04. augusta 1971, zdedila jednu polovicu rodinného domu súpisné č. X. v k. ú.
Š., postavený na parc. č. E., k. ú. Š.. Toto rozhodnutie bolo zapísané do evidencie
nehnuteľností pod poloţkou výkazu zmien 70/71 avšak tak, ţe ţalobkyňa bola na základe
neho zapísaná ako vlastníčka nehnuteľnosti v celosti.
Rovnako mal krajský súd za preukázané, ţe A. H. zdedila na základe dedičského
rozhodnutia ŠN v Ţiline, č. k. D 235/80-19 z 03. apríla 1980, právoplatného 23. júna 1980,
jednu polovicu domu súpisné č. X. v k. ú. Š. Z identifikácie vypracovanej k dedičskému
konaniu krajský súd zistil, ţe tento dom je postavený na parc. č. E. a evidovaný na LV č. X.
s tým, ţe ako jeho uţívateľ je vedená ţalobkyňa. Na základe tohto dedičského rozhodnutia
boli do evidencie nehnuteľností zapísané len prejednané pozemky, avšak jedna polovica domu
súpisné č. X. uţ zapísaná nebola.
Krajský súd preskúmal rozhodnutie ţalovaného aj z hľadiska námietky vznesenej
ţalobkyňou, ţe v obci Š. došlo k prečíslovaniu domov, a mohlo teda dôjsť k zámene medzi
jednotlivými rodinnými domami. Dospel k záveru, ţe táto námietka nie je dôvodná, pretoţe
potvrdením vydaným obcou Š. mal jednoznačne za preukázané, ţe rodinný dom so súpisným
č. X. postavený na pozemku K. parc. č. X. mal pred prečíslovaním súpisné č. X.
Na základe vykonaného dokazovania krajský súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie
ţalovaného síce vychádza zo správneho právneho posúdenia, no je v časti nesprávne.
Ţalovaný správny orgán správe právne posúdil a rozhodol o potrebe vykonať opravu zápisu
popisných informácií v časti vyznačeného podielu pre ţalobkyňu, pretoţe tento zápis bol
v rozpore s verejnou listinou, ktorá bola jeho podkladom (právoplatné dedičské rozhodnutie
bývalého Štátneho notárstva v Ţiline zo 16. júla 1971, č. k. D 585/71-5). Boli teda splnené
podmienky na to, aby príslušný správny orgán v zmysle § 59 ods. 1 písm. a/ zákona
č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam („katastrálny zákon“) opravil tento údaj tak, ţe ţalobkyňa je podielovou
spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti v podiele ½ k celku. Krajský súd ďalej uviedol,
ţe tento postup správnych orgánov nemoţno povaţovať za „nadprácu“ vedúcej katastra
v Bytči, ako namietala ţalobkyňa, pretoţe ide o plnenie si zákonnej povinnosti vyplývajúcej
katastrálnemu úradu z § 31 ods. 1 posledná veta katastrálneho zákona.
Ţalovaný správny orgán však podľa názoru krajského súdu pochybil, keď v rámci
konania o oprave chyby zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu tak, ţe okrem
opravy spoluvlastníckeho podielu ţalobkyne zapísal do katastra nehnuteľnosti ako ďalšiu
podielovú spoluvlastníčku v podiele ½ k celku A. H. na základe rozhodnutie Štátneho
notárstve v Ţiline z 03. apríla 1980, č. k. D 235/80-19. Krajský súd poukázal na skutočnosť,
ţe zápis vecného práva k nehnuteľnostiam na základe právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia, ktorým uvedené dedičské rozhodnutie jednoznačne je, nemoţno vykonať
postupom podľa § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona tak, ako postupoval ţalovaný, ale
len záznamom podľa § 34 a nasl. katastrálneho zákona. Predmetné dedičské rozhodnutie je
podľa názoru krajského súdu záznamu schopnou listinou v zmysle § 36 ods. 1 katastrálneho
zákona, jeho odôvodnenie korešponduje s výrokom rozhodnutia, a preto z tohto hľadiska nič
nebráni tomu, aby na jeho základe bolo do katastra nehnuteľností vyznačené podielové
spoluvlastníctvo A. H. k predmetnému domu, a to v podiele ½ k celku.
Krajský súd teda ako jediný nedostatok preskúmavaného rozhodnutia ţalovaného
videl v tom, ţe o zapísaní spoluvlastníckeho podielu A. H. na dome rozhodol na základe
konania o oprave chýb katastrálneho operátu, a v tomto rozsahu preskúmavané rozhodnutie
ţalovaného správneho orgánu zrušil. Zároveň mu uloţil v ďalšom konaní potvrdiť
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktoré bolo aj v tomto výroku vecne správne.
O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 veta prvá OSP v spojení
s § 246c OSP a § 142 ods. 1 OSP a ţalobkyni priznal náhradu trov konania vo výške
247,26 eura.
Proti tomuto rozsudku podal v lehote ustanovenej zákonom (§ 204 OSP) odvolanie
ţalovaný. Ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil tak,
ţe zamietne ţalobu ţalobkyne a zaviaţe ju na náhradu trov konania.
Nestotoţnil sa s názorom krajského súdu, ţe pani A. H. má druhý raz predloţiť
verejnú listinu (rozhodnutie o dedičstve) a poţiadať o zápis záznamom, pretoţe táto verejná
listina uţ raz na zápis predloţená bola a mala byť zapísaná v celosti. Poukázal na to, ţe
Správa katastra Bytča predmetnú listinu má uloţenú v zbierke listín pre k. ú. Š. pod poloţkou
zmien č. X. a nie je potrebné ju opätovne predkladať.
Ţalovaný tieţ vyjadril nesúhlas so záverom krajského súdu o nemoţnosti vykonať
v danej veci opravu podľa § 59 katastrálneho zákona. Na rozdiel od krajského súdu zastáva
názor, ţe v prípade postupu podľa § 59 katastrálneho zákona A. H. nenadobúda vlastníctvo
k predmetnému domu na základe takto vykonanej opravy, pretoţe ho uţ predtým nadobudla
na základe verejnej listiny - rozhodnutie o dedičstve. V tejto súvislosti ţalovaný poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. júla 2007 sp. zn. 3Sţ-o-KS 109/2006,
v ktorom najvyšší súd vyslovil názor, ţe k zmene osoby vlastníka na základe rozhodnutia
o oprave chyby v katastrálnom operáte môţe dôjsť, len ak chyba spočíva v rozpore s verejnou
listinou, inou listinou, alebo s výsledkami revízie údajov katastra. Keďţe v predmetnej veci
chyba v katastrálnom operáte spočíva v rozpore údajov evidovaných na LV č. X., k. ú. Š.,
s verejnou listinou, bola Správa katastra Bytča povinná nesprávny zápis opraviť postupom
podľa § 59 katastrálneho zákona, t. j. opravou chyby v katastrálnou operáte.
Ţalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu ţiadala rozhodnutie krajského
súdu ako vecne správne potvrdiť, keďţe z procesného hľadiska nie je daný dôvod na postup
podľa § 220 OSP a nie sú ani dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku, pretoţe
je preskúmateľný, zákonný a spravodlivý, krajský súd veľmi podrobne vyhodnotil dôkazy,
čo sa prejavilo v odôvodnení rozhodnutia a tieto dôvody sú jasné a presvedčivé (§ 157 OSP).
Zároveň si ţalobkyňa uplatnila náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslila.
Stotoţnila sa s názorom krajského súdu, ţe ţalovaný nepostupoval správne,
keď v rámci konania o oprave chýb v katastrálnom operáte zmenil rozhodnutie Správny
katastra Bytča tak, ţe okrem spoluvlastníckeho podielu ţalobkyne z celku na ½ k celku
zapísal do katastra nehnuteľností rozhodnutie ŠN v Ţiline, č. k. D235/80-19.
Poukázala na to, ţe na základe kúpnej zmluvy uzavretej 02. februára 1949 nadobudla
po svojej uţ nebohej matke M. B., rod. Š. spoluvlastnícky podiel v ½ k celku na predmetnom
dome súpisné č. X. postavený na parc. č. E. v k. ú. Š.. Keďţe v tom čase bola maloletá,
zmluvu schválil uznesením z 22. marca 1949 Okresný súd vo Veľkej Bytči ako príslušný
poručenský súd. Vlastníčkou druhej polovice domu sa stala jej teta J. Š., rod. Š., ktorá ako
slobodná a bezdetná umrela skôr ako matka ţalobkyne, a jej jedinou dedičkou sa stala práve
matka ţalobkyne, o čom svedčí i predloţené uznesenie Štátneho notárstva v Ţiline sp. zn. D
263/64 z 15. apríla 1964. Túto druhú polovicu, ako to vyplýva z uznesenia Štátneho notárstva
v Ţiline, č. k. D 585/71-5 zo 16. júla 1971, následne zdedila ţalobkyňa, ktorá sa tak stala
výlučnou vlastníčkou domu v súčasnosti vedeného ako dom súpisné č. X. (predtým X., X.-
ako to vyplýva z potvrdenia obce Š.) v k. ú. Š. zapísaný na LV č. X.. Uviedla, ţe len
pochybením Štátneho notárstva v Ţiline bol v rámci dedičstva po M. Š. prejednaný aj dom
súpis. č. X. (pred prečíslovaním súpis. č. X. a X.), keďţe on na dome nikdy ţiaden podiel
nemal. Preto rozhodnutím štátneho notárstva v Ţiline z 03. apríla 1980, č. k. D 235/80-19,
podľa ktorého mala A. H. po M. Š. zdediť spoluvlastnícky podiel v ½ k celku na predmetnom
dome, narušil právnu istotu ţalobkyne ako výlučnej vlastníčky tohto domu. Rozhodnutie
o tom, ţe A. H. je spoluvlastníčkou tohto domu je teda, podľa názoru ţalobkyne, v rozpore
s verejnými listinami, ktoré ţalobkyňa predloţila, a preto bola správa katastra povinná takýto
nesprávny zápis opraviť.
Náhradu trov konania si ţalobkyňa uplatnila vo výške 254,88 eura, a to za dva úkony
právnej sluţby po 120,23 eura: poradu vo veci samej (23. februára 2010) a vyjadrenie
k odvolaniu (24. februára 2010), spolu s reţijným paušálom 2 x 7,21 eura.
A. H. sa stotoţnila s právnym názorom ţalovaného tak, ako ho uviedol vo svojom
odvolaní.
J. H. písomné vyjadrenie k odvolaniu súdu nedoručil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného
odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Odvolanie prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniu
ţalobkyne nie je moţné priznať úspech.
Z obsahu pripojeného spisového materiálu, Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej
aj „najvyšší súd“) zhodne so súdom krajským zistil, ţe preskúmavaným rozhodnutím
ţalovaný zmenil rozhodnutie Správy katastra Bytča z 15. apríla 2007 č. X18/2008,
BY-299/2008 tak, ţe podľa § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona opravuje údaje
v katastrálnom operáte na liste vlastníctva číslo X. v katastrálnom území Š., konkrétne: v časti
B - Vlastníci a iné oprávnené osoby, pri vlastníčke Š. H., rod. B., opravil jej spoluvlastnícky
podiel z 1/1 na spoluvlastnícky podiel ½, titul nadobudnutia: rozhodnutie štátneho notárstva
v Ţiline D 585/71-70/71, zároveň v časti B - Vlastníci a iné oprávnené osoby zapísal A. H.,
rod. Š., dátum narodenia X., bytom Š.Š., v spoluvlastníckom podiele ½, titul nadobudnutia:
rozhodnutie ŠN v Ţiline D 235/80. Ţalovaný sa stotoţnil so skutkovým stavom tak, ako ho
zistil prvostupňový správny orgán. Správa katastra postupovala podľa názoru ţalovaného
správne, keď podľa § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona opravila spoluvlastnícky podiel
Š. H. (ţalobkyne) evidovaný na LV č. X. k. ú. Š. na jednu polovicu k celku, avšak súčasne
mala zapísať na tento list vlastníctva A. H. v podiele jednej polovice k celku, a to na základe
rozhodnutia ŠN č. D 235/80-19. Správnosť tohto názoru ţalovaný odôvodnil tým, ţe výrok
právoplatného uznesenia ŠN v Ţiline o tom, ţe A. H. nadobúda jednu polovicu domu súpisné
č. X. v Š., je záväzný okrem účastníkov i pre všetky orgány, teda aj pre správu katastra.
Postup správy katastra ţalovaný vyhodnotil ako správny, pretoţe správa katastra v súlade
so zákonom pri rozhodovaní o vklade vlastníckeho práva k predmetnému domu v prospech J.
H. (nadobudol od Š. H.) prihliadla aj na skutkové okolnosti a právne skutočnosti, ktoré by
mohli mať vplyv na povolenie vkladu (§ 31 ods. 2 katastrálneho zákona), a preto bolo treba
nesúlad medzi verejnými listinami a zápisom v súbore popisných informácií katastra
nehnuteľností opraviť.
Ako vyplýva z podaní ţalobkyne a ţalovaného správneho orgánu, v predmetnej veci
vystupujú ako sporné dva problémy. Z hľadiska ţalobkyne (a ďalších účastníkov) je to otázka,
vlastníctva predmetného domu, teda či ţalobkyňa je jeho vlastníčkou v celosti, alebo je spolu
s A. H. jeho podielovou spoluvlastníčkou v podiele ½ k celku (kaţdá). Z hľadiska ţalovaného
ide o otázku týkajúcu sa správneho procesného postupu v zmysle katastrálneho zákona,
pričom vychádza z nespornosti vlastníckeho práva A. H., ktoré by malo byť v katastri
nehnuteľností vyznačené podľa názoru ţalovaného postupom podľa § 59 katastrálneho
zákona a podľa názoru správy katastra a krajského súdu záznamom podľa § 34 a nasl.
katastrálneho zákona.
Správne orgány na úseku katastra ako aj krajský súd nemali za sporné, ţe ţalobkyňa
a A. H. sú podielovými spoluvlastníčkami predmetného domu, a to v podiele ½ k celku.
Vychádzali pritom z predloţených verejných listín, rozhodnutí o dedičstve vydaných bývalým
Štátnym notárstvom Ţilina, ako aj oznámenia obce Š. vo vzťahu k prečíslovávaniu domov
v obci. Ţalovaný tieţ prihliadol ku kúpnej zmluve uzavretej medzi ţalobkyňou a jej matkou,
na základe ktorej ţalobkyňa nadobudla ½ predmetného domu, avšak poukázal na to, ţe táto
zmluva z 02. februára 1949 a následne aj rozhodnutie Štátneho notárstva v Ţiline v dedičskej
veci po J. Š. (tete ţalobkyne z matkinej strany) z 15. apríla 1964, č. k. D 263/64 sú
zohľadnené rozhodnutí Štátneho notárstva v Ţiline v dedičskej veci po M. B. (matke
ţalobkyne) zo 16. júla 1971, č. k. D 585/71, ako to vyplýva z jeho odôvodnenia.
Pokiaľ však ţalobkyňa aj naďalej tvrdí, ţe je vlastníčkou predmetného domu v celosti,
je vo veci potrebné podať ţalobu o určenie vlastníctva k predmetnému domu. Na konanie
a rozhodovanie sporov o vlastníctvo k nehnuteľnostiam je v zmysle § 7 ods. 1 OSP daná
právomoc súdov. Orgány správy katastra rozhodujú o zápise vlastníckeho práva na základe
predloţených listín (vkladu schopných právnych úkonov a verejných listín), avšak nemajú
právomoc samé vysloviť, ţe niekto je alebo nie je vlastníkom nehnuteľnosti, resp. nositeľom
iného práva ku nej.
V predmetnej veci bolo na základe predloţených listín, najmä rozhodnutie Štátneho
notárstva v Ţiline vo veci prejednania dedičstva po M. Š., nar. X. a zomr. X., z 03. apríla
1980, č. k. D 235/80-19, a rozhodnutia Štátneho notárstva v Ţiline vo veci prejednania
dedičstva po neb. M. B., rod. Š., nar. X. a zomr. X., zo 16. júla 1971, č. k. D 585/71-5
zistené, ţe ţalobkyňa je v katastri nehnuteľností nesprávne zapísaná ako výlučná vlastníčka
rodinného domu súpisné č. X. v obci Š., k. ú. Š., postaveného na pozemku parc. č. K. X.
a zapísaného na LV č. X. vedeného v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu v Ţiline,
Správa katastra Bytča, pričom rozhodnutie o dedičstve po M. Š. nebolo v časti týkajúcej sa
domu č. X. v obci Š. nikdy do katastra nehnuteľností zapísané.
Vychádzajúc z týchto zistení Správa katastra Bytča rozhodnutím č. X 18/2008
z 15. apríla 2007 (pravdepodobne nesprávne uvedený rok - má byť 2008) podľa § 22 ods. 1,
§ 59 ods. 1 písm. a/ a § 78 ods. 1 katastrálneho zákona opravila zápis v katastri nehnuteľností
v súbore popisných informácií v katastrálnom území Š. pre dom č. s. X. evidovaný na parcele
č. C-K. X. na vlastníčku H. Š., r. B., nar. X., bytom Š. č. 784 vedenú na liste vlastníctva č. X.
z podielu 1/1 na podiel ½ na základe titulu nadobudnutia dedičského konania č. D 585/71-
70/71. Na základe odvolania podaného ţalobkyňou v správnom (katastrálnom) konaní vydal
ţalovaný preskúmavané rozhodnutie, ktorým zmenil výrok rozhodnutie správy katastra tak, ţe
okrem opravy vlastníckeho podielu ţalobkyne na predmetnom dome rozhodol tieţ o zapísaní
A. H. ako jeho podielovej spoluvlastníčky v podiele ½ k celku titulom rozhodnutie Štátneho
notárstva v Ţiline č. D 235/80.
Paragraf 59 katastrálneho zákona upravuje postup orgánu katastra v prípade zistenia
chyby v katastrálnom operáte spočívajúcej najmä v nezrovnalostiach medzi údajmi katastra
a listinami, ktoré sú podkladom pre zápis údajov. O oprave chýb týkajúcich sa údajov
zapísaných na liste vlastníctva vydá príslušná správa katastra rozhodnutie s náleţitosťami
podľa § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní („správny poriadok“), proti ktorému
je prípustné odvolanie. Oprava chýb v katastrálnom operáte, ako uviedol tieţ ţalovaný
v odvolaní, nemá vplyv na vznik, zmenu alebo zánik vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam. Výnimkou sú situácie, kedy ide o opravu chyby spočívajúcej v rozpore
údajov s verejnou listinou alebo inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov
katastra, alebo výsledkami revízie údajov katastra, alebo ak sa preukáţe opak zápisu
vlastníckych alebo iných práv k nehnuteľnostiam, ktoré boli vykonané podľa
predchádzajúcich právnych úprav (do 31. decembra 1992).
Záznam ako forma rozhodnutia o zápise vlastníckeho alebo iného práva
k nehnuteľnostiam (§ 34 aţ § 37 katastrálneho zákona) rovnako nemá vplyv na vznik, zmenu
alebo zánik práv k nehnuteľnostiam, t. j. nemá konštitutívne účinky. Má len evidenčný
charakter, pričom práva k nehnuteľnostiam, ktoré majú byť touto formou zapísané do katastra
nehnuteľností existujú bez ohľadu na skutočnosť, ţe dovtedy v katastri zapísané neboli.
Katastrálny zákon zároveň ustanovuje, na základe akých skutočností vznikajú práva
k nehnuteľnostiam zapisované do katastra záznamom. Typickými záznamovými listinami
sú rozhodnutia súdu o dedičstve, rozsudky súdu, rozhodnutia štátnych orgánov, akými
sú napríklad kolaudačné rozhodnutie, stavebné povolenie, rozhodnutie o vyvlastnení,
rozhodnutie o zmene druhu pozemku, ďalej sú to tieţ delimitačné protokoly.
Hoci ani jeden z uvedených úkonov katastra nezakladá vlastnícke alebo iné právo
k nehnuteľnosti, pouţitie kaţdého z nich je v zákone vymedzené. V zásade, ak orgán katastra
vykonáva zápis údajov na základe ešte nezapísanej listiny, vykoná ho záznamom podľa § 34
ods. 1 katastrálneho zákona. V prípade, ţe ide o nezrovnalosti uţ zapísaných údajov s listinou,
na základe ktorej boli tieto údaje uţ zapísané, vykoná orgán katastra opravu chyby
v katastrálnom operáte podľa § 59 katastrálneho zákona. Nemôţe však ako chybu zapísaných
údajov postupom podľa § 59 katastrálneho zákona opraviť list vlastníctva tak, ţe naň
na základe ešte nezapísanej listiny zapíše nový údaj v časti B listu vlastníctva. Takýmto
postupom by však mohol upraviť spoluvlastnícky podiel uţ zapísanej osoby, alebo
jej označenie, ak sú v rozpore s listinami, na základe ktorých bola daná osoba zapísaná
ako vlastník danej nehnuteľnosti, respektíve ako nositeľ iných práv zapisovaných do katastra
nehnuteľností k danej nehnuteľnosti.
Správa katastra preto správne postupom podľa § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho
zákona opravila nesporný spoluvlastnícky podiel ţalobkyne na predmetnom dome,
čo v konečnom dôsledku nesporili ani ţalovaný a ani krajský súd.
S ohľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe Krajský
súd v Ţiline postupoval správne, keď rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie, a preto odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s 246c
ods. 1 veta prvá OSP).
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa teda stotoţnil s právnym názorom krajského
súdu, ţe správny postup orgánom katastra v danej veci je taký, ţe konaním o oprave chýb
v údajoch katastrálneho operátu sa rozhodne o oprave vyznačeného spoluvlastníckeho podielu
ţalobkyne na predmetnom dome a následne bude záznamom ako druhá podielová
spoluvlastníčka v ½ k celku na liste vyznačená A. H.. Čo sa týka ţalobkyňou predloţenej
darovacej zmluvy a ďalších listín, je nevyhnutné, aby si v prípade, ţe trvá na tom, ţe je
výlučnou vlastníčkou celého domu, uplatnila svoje právo cestou ţaloby o určenie vlastníctva
v občianskoprávnom konaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky tieţ povaţuje za potrebné uviesť, ţe nie je moţné
pokračovať v konaní o vklade vlastníckeho práva k predmetnému domu na základe darovacej
zmluvy zo 17. januára 2008 uzavretej medzi ţalobkyňou a jej synom J. H., pretoţe vlastnícke
právo k polovici predmetného domu je sporné.
Hoci ţalovaný ako odvolateľ nebol v odvolacom konaní úspešný a ţalobkyni vzniklo
právo na náhradu trov odvolacieho konania, Najvyšší súd Slovenskej republiky jej
ich nepriznal, pretoţe dôvody, pre ktoré ţiadala odvolaním napadnutý rozsudok potvrdiť,
nie sú v prejednávanej veci právne relevantné, čo v danej veci povaţoval za dôvod hodný
osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 1 OSP,
spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k veta druhá OSP).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. februára 2011
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková