Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžo/84/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. J.

Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny Krajčovičovej v právnej

veci ţalobkyne Š. H., rod. B., nar. X., bytom Š.Š., zastúpenej JUDr. L. P., advokátom so

sídlom advokátskej kancelárie v Ž., proti ţalovanému Katastrálnemu úradu v Ţiline, so

sídlom v Ţiline, Hollého 7, za účasti 1/ A. H., rod. Š., nar. X., bytom Š.Š. a 2/ J. H., nar. X.,

bytom H., o preskúmanie rozhodnutia ţalovaného z 27. februára 2009, č. Xo-33/2008-Bo,

o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 15. decembra 2009, č. k.

-55, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Ţiline z 15. decembra 2009, č. k. -55

p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Ţiline (ďalej aj „krajský súd“) napadnutým rozsudkom zrušil

preskúmavané rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu z dôvodov podľa § 250j ods. 2

písm. a/ (ďalej len „OSP“) a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Na základe ţaloby ţalobkyne krajský súd preskúmal predmetné rozhodnutie

ţalovaného. Za nepochybne preukázané mal, ţe ţalobkyňa na základe dedičského rozhodnutia

bývalého Štátneho notárstva (ďalej aj „ŠN“) v Ţiline, č. k D 585/71-5 zo 16. júla 1971,

právoplatného 04. augusta 1971, zdedila jednu polovicu rodinného domu súpisné č. X. v k. ú.

Š., postavený na parc. č. E., k. ú. Š.. Toto rozhodnutie bolo zapísané do evidencie

nehnuteľností pod poloţkou výkazu zmien 70/71 avšak tak, ţe ţalobkyňa bola na základe

neho zapísaná ako vlastníčka nehnuteľnosti v celosti.

Rovnako mal krajský súd za preukázané, ţe A. H. zdedila na základe dedičského

rozhodnutia ŠN v Ţiline, č. k. D 235/80-19 z 03. apríla 1980, právoplatného 23. júna 1980,

jednu polovicu domu súpisné č. X. v k. ú. Š. Z identifikácie vypracovanej k dedičskému

konaniu krajský súd zistil, ţe tento dom je postavený na parc. č. E. a evidovaný na LV č. X.

s tým, ţe ako jeho uţívateľ je vedená ţalobkyňa. Na základe tohto dedičského rozhodnutia

boli do evidencie nehnuteľností zapísané len prejednané pozemky, avšak jedna polovica domu

súpisné č. X. uţ zapísaná nebola.

Krajský súd preskúmal rozhodnutie ţalovaného aj z hľadiska námietky vznesenej

ţalobkyňou, ţe v obci Š. došlo k prečíslovaniu domov, a mohlo teda dôjsť k zámene medzi

jednotlivými rodinnými domami. Dospel k záveru, ţe táto námietka nie je dôvodná, pretoţe

potvrdením vydaným obcou Š. mal jednoznačne za preukázané, ţe rodinný dom so súpisným

č. X. postavený na pozemku K. parc. č. X. mal pred prečíslovaním súpisné č. X.

Na základe vykonaného dokazovania krajský súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie

ţalovaného síce vychádza zo správneho právneho posúdenia, no je v časti nesprávne.

Ţalovaný správny orgán správe právne posúdil a rozhodol o potrebe vykonať opravu zápisu

popisných informácií v časti vyznačeného podielu pre ţalobkyňu, pretoţe tento zápis bol

v rozpore s verejnou listinou, ktorá bola jeho podkladom (právoplatné dedičské rozhodnutie

bývalého Štátneho notárstva v Ţiline zo 16. júla 1971, č. k. D 585/71-5). Boli teda splnené

podmienky na to, aby príslušný správny orgán v zmysle § 59 ods. 1 písm. a/ zákona

č. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv

k nehnuteľnostiam („katastrálny zákon“) opravil tento údaj tak, ţe ţalobkyňa je podielovou

spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti v podiele ½ k celku. Krajský súd ďalej uviedol,

ţe tento postup správnych orgánov nemoţno povaţovať za „nadprácu“ vedúcej katastra

v Bytči, ako namietala ţalobkyňa, pretoţe ide o plnenie si zákonnej povinnosti vyplývajúcej

katastrálnemu úradu z § 31 ods. 1 posledná veta katastrálneho zákona.

Ţalovaný správny orgán však podľa názoru krajského súdu pochybil, keď v rámci

konania o oprave chyby zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu tak, ţe okrem

opravy spoluvlastníckeho podielu ţalobkyne zapísal do katastra nehnuteľnosti ako ďalšiu

podielovú spoluvlastníčku v podiele ½ k celku A. H. na základe rozhodnutie Štátneho

notárstve v Ţiline z 03. apríla 1980, č. k. D 235/80-19. Krajský súd poukázal na skutočnosť,

ţe zápis vecného práva k nehnuteľnostiam na základe právoplatného a vykonateľného

rozhodnutia, ktorým uvedené dedičské rozhodnutie jednoznačne je, nemoţno vykonať

postupom podľa § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona tak, ako postupoval ţalovaný, ale

len záznamom podľa § 34 a nasl. katastrálneho zákona. Predmetné dedičské rozhodnutie je

podľa názoru krajského súdu záznamu schopnou listinou v zmysle § 36 ods. 1 katastrálneho

zákona, jeho odôvodnenie korešponduje s výrokom rozhodnutia, a preto z tohto hľadiska nič

nebráni tomu, aby na jeho základe bolo do katastra nehnuteľností vyznačené podielové

spoluvlastníctvo A. H. k predmetnému domu, a to v podiele ½ k celku.

Krajský súd teda ako jediný nedostatok preskúmavaného rozhodnutia ţalovaného

videl v tom, ţe o zapísaní spoluvlastníckeho podielu A. H. na dome rozhodol na základe

konania o oprave chýb katastrálneho operátu, a v tomto rozsahu preskúmavané rozhodnutie

ţalovaného správneho orgánu zrušil. Zároveň mu uloţil v ďalšom konaní potvrdiť

rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktoré bolo aj v tomto výroku vecne správne.

O trovách konania krajský súd rozhodol podľa veta prvá v spojení

s a a ţalobkyni priznal náhradu trov konania vo výške

247,26 eura.

Proti tomuto rozsudku podal v lehote ustanovenej zákonom ( ) odvolanie

ţalovaný. Ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil tak,

ţe zamietne ţalobu ţalobkyne a zaviaţe ju na náhradu trov konania.

Nestotoţnil sa s názorom krajského súdu, ţe pani A. H. má druhý raz predloţiť

verejnú listinu (rozhodnutie o dedičstve) a poţiadať o zápis záznamom, pretoţe táto verejná

listina uţ raz na zápis predloţená bola a mala byť zapísaná v celosti. Poukázal na to, ţe

Správa katastra Bytča predmetnú listinu má uloţenú v zbierke listín pre k. ú. Š. pod poloţkou

zmien č. X. a nie je potrebné ju opätovne predkladať.

Ţalovaný tieţ vyjadril nesúhlas so záverom krajského súdu o nemoţnosti vykonať

v danej veci opravu podľa § 59 katastrálneho zákona. Na rozdiel od krajského súdu zastáva

názor, ţe v prípade postupu podľa § 59 katastrálneho zákona A. H. nenadobúda vlastníctvo

k predmetnému domu na základe takto vykonanej opravy, pretoţe ho uţ predtým nadobudla

na základe verejnej listiny - rozhodnutie o dedičstve. V tejto súvislosti ţalovaný poukázal na

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. júla 2007 sp. zn. 3Sţ-o-KS 109/2006,

v ktorom najvyšší súd vyslovil názor, ţe k zmene osoby vlastníka na základe rozhodnutia

o oprave chyby v katastrálnom operáte môţe dôjsť, len ak chyba spočíva v rozpore s verejnou

listinou, inou listinou, alebo s výsledkami revízie údajov katastra. Keďţe v predmetnej veci

chyba v katastrálnom operáte spočíva v rozpore údajov evidovaných na LV č. X., k. ú. Š.,

s verejnou listinou, bola Správa katastra Bytča povinná nesprávny zápis opraviť postupom

podľa § 59 katastrálneho zákona, t. j. opravou chyby v katastrálnou operáte.

Ţalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu ţiadala rozhodnutie krajského

súdu ako vecne správne potvrdiť, keďţe z procesného hľadiska nie je daný dôvod na postup

podľa a nie sú ani dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku, pretoţe

je preskúmateľný, zákonný a spravodlivý, krajský súd veľmi podrobne vyhodnotil dôkazy,

čo sa prejavilo v odôvodnení rozhodnutia a tieto dôvody sú jasné a presvedčivé ( ).

Zároveň si ţalobkyňa uplatnila náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslila.

Stotoţnila sa s názorom krajského súdu, ţe ţalovaný nepostupoval správne,

keď v rámci konania o oprave chýb v katastrálnom operáte zmenil rozhodnutie Správny

katastra Bytča tak, ţe okrem spoluvlastníckeho podielu ţalobkyne z celku na ½ k celku

zapísal do katastra nehnuteľností rozhodnutie ŠN v Ţiline, č. k. D235/80-19.

Poukázala na to, ţe na základe kúpnej zmluvy uzavretej 02. februára 1949 nadobudla

po svojej uţ nebohej matke M. B., rod. Š. spoluvlastnícky podiel v ½ k celku na predmetnom

dome súpisné č. X. postavený na parc. č. E. v k. ú. Š.. Keďţe v tom čase bola maloletá,

zmluvu schválil uznesením z 22. marca 1949 Okresný súd vo Veľkej Bytči ako príslušný

poručenský súd. Vlastníčkou druhej polovice domu sa stala jej teta J. Š., rod. Š., ktorá ako

slobodná a bezdetná umrela skôr ako matka ţalobkyne, a jej jedinou dedičkou sa stala práve

matka ţalobkyne, o čom svedčí i predloţené uznesenie Štátneho notárstva v Ţiline sp. zn. D

263/64 z 15. apríla 1964. Túto druhú polovicu, ako to vyplýva z uznesenia Štátneho notárstva

v Ţiline, č. k. D 585/71-5 zo 16. júla 1971, následne zdedila ţalobkyňa, ktorá sa tak stala

výlučnou vlastníčkou domu v súčasnosti vedeného ako dom súpisné č. X. (predtým X., X.-

ako to vyplýva z potvrdenia obce Š.) v k. ú. Š. zapísaný na LV č. X.. Uviedla, ţe len

pochybením Štátneho notárstva v Ţiline bol v rámci dedičstva po M. Š. prejednaný aj dom

súpis. č. X. (pred prečíslovaním súpis. č. X. a X.), keďţe on na dome nikdy ţiaden podiel

nemal. Preto rozhodnutím štátneho notárstva v Ţiline z 03. apríla 1980, č. k. D 235/80-19,

podľa ktorého mala A. H. po M. Š. zdediť spoluvlastnícky podiel v ½ k celku na predmetnom

dome, narušil právnu istotu ţalobkyne ako výlučnej vlastníčky tohto domu. Rozhodnutie

o tom, ţe A. H. je spoluvlastníčkou tohto domu je teda, podľa názoru ţalobkyne, v rozpore

s verejnými listinami, ktoré ţalobkyňa predloţila, a preto bola správa katastra povinná takýto

nesprávny zápis opraviť.

Náhradu trov konania si ţalobkyňa uplatnila vo výške 254,88 eura, a to za dva úkony

právnej sluţby po 120,23 eura: poradu vo veci samej (23. februára 2010) a vyjadrenie

k odvolaniu (24. februára 2010), spolu s reţijným paušálom 2 x 7,21 eura.

A. H. sa stotoţnila s právnym názorom ţalovaného tak, ako ho uviedol vo svojom

odvolaní.

J. H. písomné vyjadrenie k odvolaniu súdu nedoručil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného

odvolania ( v spojení s veta prvá ). Odvolanie prejednal

bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( veta prvá ), keď deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk ( a

v spojení s veta prvá a ) a dospel k záveru, ţe odvolaniu

ţalobkyne nie je moţné priznať úspech.

Z obsahu pripojeného spisového materiálu, Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej

aj „najvyšší súd“) zhodne so súdom krajským zistil, ţe preskúmavaným rozhodnutím

ţalovaný zmenil rozhodnutie Správy katastra Bytča z 15. apríla 2007 č. X18/2008,

BY-299/2008 tak, ţe podľa § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona opravuje údaje

v katastrálnom operáte na liste vlastníctva číslo X. v katastrálnom území Š., konkrétne: v časti

B - Vlastníci a iné oprávnené osoby, pri vlastníčke Š. H., rod. B., opravil jej spoluvlastnícky

podiel z 1/1 na spoluvlastnícky podiel ½, titul nadobudnutia: rozhodnutie štátneho notárstva

v Ţiline D 585/71-70/71, zároveň v časti B - Vlastníci a iné oprávnené osoby zapísal A. H.,

rod. Š., dátum narodenia X., bytom Š.Š., v spoluvlastníckom podiele ½, titul nadobudnutia:

rozhodnutie ŠN v Ţiline D 235/80. Ţalovaný sa stotoţnil so skutkovým stavom tak, ako ho

zistil prvostupňový správny orgán. Správa katastra postupovala podľa názoru ţalovaného

správne, keď podľa § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona opravila spoluvlastnícky podiel

Š. H. (ţalobkyne) evidovaný na LV č. X. k. ú. Š. na jednu polovicu k celku, avšak súčasne

mala zapísať na tento list vlastníctva A. H. v podiele jednej polovice k celku, a to na základe

rozhodnutia ŠN č. D 235/80-19. Správnosť tohto názoru ţalovaný odôvodnil tým, ţe výrok

právoplatného uznesenia ŠN v Ţiline o tom, ţe A. H. nadobúda jednu polovicu domu súpisné

č. X. v Š., je záväzný okrem účastníkov i pre všetky orgány, teda aj pre správu katastra.

Postup správy katastra ţalovaný vyhodnotil ako správny, pretoţe správa katastra v súlade

so zákonom pri rozhodovaní o vklade vlastníckeho práva k predmetnému domu v prospech J.

H. (nadobudol od Š. H.) prihliadla aj na skutkové okolnosti a právne skutočnosti, ktoré by

mohli mať vplyv na povolenie vkladu (§ 31 ods. 2 katastrálneho zákona), a preto bolo treba

nesúlad medzi verejnými listinami a zápisom v súbore popisných informácií katastra

nehnuteľností opraviť.

Ako vyplýva z podaní ţalobkyne a ţalovaného správneho orgánu, v predmetnej veci

vystupujú ako sporné dva problémy. Z hľadiska ţalobkyne (a ďalších účastníkov) je to otázka,

vlastníctva predmetného domu, teda či ţalobkyňa je jeho vlastníčkou v celosti, alebo je spolu

s A. H. jeho podielovou spoluvlastníčkou v podiele ½ k celku (kaţdá). Z hľadiska ţalovaného

ide o otázku týkajúcu sa správneho procesného postupu v zmysle katastrálneho zákona,

pričom vychádza z nespornosti vlastníckeho práva A. H., ktoré by malo byť v katastri

nehnuteľností vyznačené podľa názoru ţalovaného postupom podľa § 59 katastrálneho

zákona a podľa názoru správy katastra a krajského súdu záznamom podľa § 34 a nasl.

katastrálneho zákona.

Správne orgány na úseku katastra ako aj krajský súd nemali za sporné, ţe ţalobkyňa

a A. H. sú podielovými spoluvlastníčkami predmetného domu, a to v podiele ½ k celku.

Vychádzali pritom z predloţených verejných listín, rozhodnutí o dedičstve vydaných bývalým

Štátnym notárstvom Ţilina, ako aj oznámenia obce Š. vo vzťahu k prečíslovávaniu domov

v obci. Ţalovaný tieţ prihliadol ku kúpnej zmluve uzavretej medzi ţalobkyňou a jej matkou,

na základe ktorej ţalobkyňa nadobudla ½ predmetného domu, avšak poukázal na to, ţe táto

zmluva z 02. februára 1949 a následne aj rozhodnutie Štátneho notárstva v Ţiline v dedičskej

veci po J. Š. (tete ţalobkyne z matkinej strany) z 15. apríla 1964, č. k. D 263/64 sú

zohľadnené rozhodnutí Štátneho notárstva v Ţiline v dedičskej veci po M. B. (matke

ţalobkyne) zo 16. júla 1971, č. k. D 585/71, ako to vyplýva z jeho odôvodnenia.

Pokiaľ však ţalobkyňa aj naďalej tvrdí, ţe je vlastníčkou predmetného domu v celosti,

je vo veci potrebné podať ţalobu o určenie vlastníctva k predmetnému domu. Na konanie

a rozhodovanie sporov o vlastníctvo k nehnuteľnostiam je v zmysle daná

právomoc súdov. Orgány správy katastra rozhodujú o zápise vlastníckeho práva na základe

predloţených listín (vkladu schopných právnych úkonov a verejných listín), avšak nemajú

právomoc samé vysloviť, ţe niekto je alebo nie je vlastníkom nehnuteľnosti, resp. nositeľom

iného práva ku nej.

V predmetnej veci bolo na základe predloţených listín, najmä rozhodnutie Štátneho

notárstva v Ţiline vo veci prejednania dedičstva po M. Š., nar. X. a zomr. X., z 03. apríla

1980, č. k. D 235/80-19, a rozhodnutia Štátneho notárstva v Ţiline vo veci prejednania

dedičstva po neb. M. B., rod. Š., nar. X. a zomr. X., zo 16. júla 1971, č. k. D 585/71-5

zistené, ţe ţalobkyňa je v katastri nehnuteľností nesprávne zapísaná ako výlučná vlastníčka

rodinného domu súpisné č. X. v obci Š., k. ú. Š., postaveného na pozemku parc. č. K. X.

a zapísaného na LV č. X. vedeného v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu v Ţiline,

Správa katastra Bytča, pričom rozhodnutie o dedičstve po M. Š. nebolo v časti týkajúcej sa

domu č. X. v obci Š. nikdy do katastra nehnuteľností zapísané.

Vychádzajúc z týchto zistení Správa katastra Bytča rozhodnutím č. X 18/2008

z 15. apríla 2007 (pravdepodobne nesprávne uvedený rok - má byť 2008) podľa § 22 ods. 1,

§ 59 ods. 1 písm. a/ a § 78 ods. 1 katastrálneho zákona opravila zápis v katastri nehnuteľností

v súbore popisných informácií v katastrálnom území Š. pre dom č. s. X. evidovaný na parcele

č. C-K. X. na vlastníčku H. Š., r. B., nar. X., bytom Š. č. 784 vedenú na liste vlastníctva č. X.

z podielu 1/1 na podiel ½ na základe titulu nadobudnutia dedičského konania č. D 585/71-

70/71. Na základe odvolania podaného ţalobkyňou v správnom (katastrálnom) konaní vydal

ţalovaný preskúmavané rozhodnutie, ktorým zmenil výrok rozhodnutie správy katastra tak, ţe

okrem opravy vlastníckeho podielu ţalobkyne na predmetnom dome rozhodol tieţ o zapísaní

A. H. ako jeho podielovej spoluvlastníčky v podiele ½ k celku titulom rozhodnutie Štátneho

notárstva v Ţiline č. D 235/80.

Paragraf 59 katastrálneho zákona upravuje postup orgánu katastra v prípade zistenia

chyby v katastrálnom operáte spočívajúcej najmä v nezrovnalostiach medzi údajmi katastra

a listinami, ktoré sú podkladom pre zápis údajov. O oprave chýb týkajúcich sa údajov

zapísaných na liste vlastníctva vydá príslušná správa katastra rozhodnutie s náleţitosťami

podľa o správnom konaní („správny poriadok“), proti ktorému

je prípustné odvolanie. Oprava chýb v katastrálnom operáte, ako uviedol tieţ ţalovaný

v odvolaní, nemá vplyv na vznik, zmenu alebo zánik vlastníckych a iných práv

k nehnuteľnostiam. Výnimkou sú situácie, kedy ide o opravu chyby spočívajúcej v rozpore

údajov s verejnou listinou alebo inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov

katastra, alebo výsledkami revízie údajov katastra, alebo ak sa preukáţe opak zápisu

vlastníckych alebo iných práv k nehnuteľnostiam, ktoré boli vykonané podľa

predchádzajúcich právnych úprav (do 31. decembra 1992).

Záznam ako forma rozhodnutia o zápise vlastníckeho alebo iného práva

k nehnuteľnostiam (§ 34 aţ § 37 katastrálneho zákona) rovnako nemá vplyv na vznik, zmenu

alebo zánik práv k nehnuteľnostiam, t. j. nemá konštitutívne účinky. Má len evidenčný

charakter, pričom práva k nehnuteľnostiam, ktoré majú byť touto formou zapísané do katastra

nehnuteľností existujú bez ohľadu na skutočnosť, ţe dovtedy v katastri zapísané neboli.

Katastrálny zákon zároveň ustanovuje, na základe akých skutočností vznikajú práva

k nehnuteľnostiam zapisované do katastra záznamom. Typickými záznamovými listinami

sú rozhodnutia súdu o dedičstve, rozsudky súdu, rozhodnutia štátnych orgánov, akými

sú napríklad kolaudačné rozhodnutie, stavebné povolenie, rozhodnutie o vyvlastnení,

rozhodnutie o zmene druhu pozemku, ďalej sú to tieţ delimitačné protokoly.

Hoci ani jeden z uvedených úkonov katastra nezakladá vlastnícke alebo iné právo

k nehnuteľnosti, pouţitie kaţdého z nich je v zákone vymedzené. V zásade, ak orgán katastra

vykonáva zápis údajov na základe ešte nezapísanej listiny, vykoná ho záznamom podľa § 34

ods. 1 katastrálneho zákona. V prípade, ţe ide o nezrovnalosti uţ zapísaných údajov s listinou,

na základe ktorej boli tieto údaje uţ zapísané, vykoná orgán katastra opravu chyby

v katastrálnom operáte podľa § 59 katastrálneho zákona. Nemôţe však ako chybu zapísaných

údajov postupom podľa § 59 katastrálneho zákona opraviť list vlastníctva tak, ţe naň

na základe ešte nezapísanej listiny zapíše nový údaj v časti B listu vlastníctva. Takýmto

postupom by však mohol upraviť spoluvlastnícky podiel uţ zapísanej osoby, alebo

jej označenie, ak sú v rozpore s listinami, na základe ktorých bola daná osoba zapísaná

ako vlastník danej nehnuteľnosti, respektíve ako nositeľ iných práv zapisovaných do katastra

nehnuteľností k danej nehnuteľnosti.

Správa katastra preto správne postupom podľa § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho

zákona opravila nesporný spoluvlastnícky podiel ţalobkyne na predmetnom dome,

čo v konečnom dôsledku nesporili ani ţalovaný a ani krajský súd.

S ohľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe Krajský

súd v Ţiline postupoval správne, keď rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie, a preto odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil ( v spojení s 246c

ods. 1 veta prvá ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa teda stotoţnil s právnym názorom krajského

súdu, ţe správny postup orgánom katastra v danej veci je taký, ţe konaním o oprave chýb

v údajoch katastrálneho operátu sa rozhodne o oprave vyznačeného spoluvlastníckeho podielu

ţalobkyne na predmetnom dome a následne bude záznamom ako druhá podielová

spoluvlastníčka v ½ k celku na liste vyznačená A. H.. Čo sa týka ţalobkyňou predloţenej

darovacej zmluvy a ďalších listín, je nevyhnutné, aby si v prípade, ţe trvá na tom, ţe je

výlučnou vlastníčkou celého domu, uplatnila svoje právo cestou ţaloby o určenie vlastníctva

v občianskoprávnom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky tieţ povaţuje za potrebné uviesť, ţe nie je moţné

pokračovať v konaní o vklade vlastníckeho práva k predmetnému domu na základe darovacej

zmluvy zo 17. januára 2008 uzavretej medzi ţalobkyňou a jej synom J. H., pretoţe vlastnícke

právo k polovici predmetného domu je sporné.

Hoci ţalovaný ako odvolateľ nebol v odvolacom konaní úspešný a ţalobkyni vzniklo

právo na náhradu trov odvolacieho konania, Najvyšší súd Slovenskej republiky jej

ich nepriznal, pretoţe dôvody, pre ktoré ţiadala odvolaním napadnutý rozsudok potvrdiť,

nie sú v prejednávanej veci právne relevantné, čo v danej veci povaţoval za dôvod hodný

osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov odvolacieho konania ( ,

spojení s veta prvá a veta druhá ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. februára 2011

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková