Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžr/57/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Milana

Moravu v právnej veci žalobcov 1) A. K., bytom K., 2) Ing. E. T., bytom S., 3) E. T., bytom

K., zastúpených advokátom: JUDr. P. K., so sídlom M., proti žalovanému Katastrálny úrad

v Trnave, Vajanského 2, Trnava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. Xo 21/2009

zo dňa 19.1.2010, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k.

-75 zo dňa 16. februára 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave

č. k. -75 zo dňa 16. februára 2011 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

2

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali

preskúmania rozhodnutia Katastrálneho úradu v Trnave č. Xo21/2009 zo dňa 19.1.2010,

ktorým tento zmenil výrok rozhodnutia Správy katastra Dunajská Streda č. X-115/2008-2

zo dňa 22.9.2009 tak, že pôvodný výrok rozhodnutia nahradil výrokom: „Správa katastra

Dunajská Streda podľa zákona č. 71/X. v spojitosti s návrh

účastníčok konania A. K. a spol. na opravu chyby v katastrálnom operáte v katastrálnom

území O. týkajúci sa duplicitného zápisu vlastníctva na LV X. zamieta.“

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že práva k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli, zmenili

sa alebo zanikli rozhodnutím štátneho orgánu sa do katastra zapisujú na základe verejných

listín. Ustanovenie § 36a katastrálneho zákona rieši kolíziu viacerých verejných listín

predložených na zápis práv k nehnuteľnostiam. V zásade pritom platí, že v prípade, ak je

vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na LV a na vykonanie záznamu je následne

predložená ďalšia listina, ktorá nevychádza z údajov katastra, správa katastra tento záznam

nevykoná, listinu vráti a vyzve dotknuté osoby, aby buď uzavreli dohodu alebo podali na súd

žalobu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Toto ustanovenie má však výnimku

z danej zásady, v zmysle ktorej správa katastra musí vykonať záznam vždy, ak následne

predložená ďalšia verejná listina má účinky právoplatného súdneho rozhodnutia o práve

k nehnuteľnosti. Takouto verejnou listinou i s poukazom na poznámku uvedenú

pod označením 10f je nesporne i právoplatné rozhodnutie o dedičstve. Z toho teda dospel

prvostupňový súd k záveru, že napriek tomu, že k sporným nehnuteľnostiam bolo už predtým

v katastri nehnuteľnosti zapísané vlastnícke právo v prospech dedičov po nebohom M. T.,

zomrelom v r.1967, keďže správe katastra bola predložená ďalšia verejná listina s účinkami

právoplatného súdneho rozhodnutia o práve k nehnuteľnosti, správa katastra bola povinná

v zmysle § 36a časť veci za bodkočiarkou vykonať záznam tohto duplicitného vlastníctva.

Údaje zapísané v katastri nehnuteľnosti pri predmetných nehnuteľnostiach nie sú teda

v rozpore s verejnou listinou alebo inou listinou a preto s poukazom na znenie citovaného

§ 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona nebol daný základný predpoklad, aby správa

katastra opravila žalobcami tvrdenú iba domnelú chybu v katastrálnom operáte. Z tohto

dôvodu napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ktorý návrh na opravu chýb

3

v katastrálnom operáte k.ú. O., týkajúci sa duplicitného zápisu vlastníctva na LV X. zamietol,

bolo správne.

Ďalej poukázal prvostupňový súd na to, že pokiaľ Okresný súd Dunajská Streda

rozsudkom č. -335 zo dňa 8.10.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom

27.12.2004 vo výroku iba návrh zamietol, v dôsledku čoho rozhodnutím súdu nedošlo ani

k vzniku, ani k zmene, ani k zániku práv k nehnuteľnosti, s poukazom na znenie citovaného

ustanovenia § 34 ods. 1 katastrálneho zákona neboli splnené podmienky, aby na základe

takéhoto výroku rozsudku došlo k zápisu záznamom akýchkoľvek práv k sporným

nehnuteľnostiam. V zmysle je pre účastníkov a pre všetky orgány záväzný

iba výrok právoplatného rozsudku a nie jeho odôvodnenie. S poukazom na vyššie uvedenú

argumentáciu súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu

v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup

žalovaného správneho orgánu v medziach daných žalobou je v súlade so zákonom, a preto

žalobu žalobcov zamietol.

Na záver prvostupňový súd poznamenal, že vzhľadom na situáciu, že v katastri

nehnuteľností sú aktuálne ako vlastníci predmetných nehnuteľnosti zapísané dve skupiny

spoluvlastníkov, danú duplicitu by mohol odstrániť vyhovujúci rozsudok súdu o určovacej

žalobe, ktorou by sa účastníci domáhali určenia, že druhá skupina spoluvlastníkov nie sú

spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností.

O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa tak,

že neúspešným žalobcom ich náhradu nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobkyne žiadajúc,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil, vec mu

vrátil na ďalšie konanie a priznal žalobkyniam právo na náhradu trov prvostupňového

i odvolacieho konania.

Žalobkyne sú toho názoru, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Aj naďalej tvrdia, že vlastníkom predmetných nehnuteľností pôvodne

zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. 152 bol ich právny predchodca M. T., ktorý zomrel

X.X.1967. Svoje vlastníctvo odvodzujú od údajov zapísaných v bývalej pozemkovej knihe

4

a z dedičského rozhodnutia Okresného súdu v Dunajskej Strede sp. zn. D 2200/92 Dnot

790/93 právoplatného dňa 15.9.1994, na základe ktorého došlo k zápisu žalobkýň ako

spoluvlastníčok do katastra nehnuteľností v záznamovom konaní pod č. Z 4237/94 D 2200/92

. Toto dedičské rozhodnutie ako vlastnícky titul spôsobilý na zápis do katastra

nehnuteľnosti nebol doposiaľ nikým a žiadnym právne relevantným spôsobom vyvrátený

a spochybnený.

Žalobkyne sú toho názoru, že ak správa katastra vykonala záznam do katastra

nehnuteľností aj na základe rozhodnutia bývalého štátneho notárstva v Čalove č. D 420/55-

186/06 v súlade s vtedajším znením § 36a katastrálneho zákona a zapísala v skutočnosti

duplicitné vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam na LV č. X., nemožno súhlasiť

s ďalším záverom prvostupňového súdu, že v zmysle § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho

zákona nebol zákonný predpoklad pre opravu chyby v katastrálnom operáte a že žalovaný sa

svojim rozhodnutím a postupom nedopustil žalobkyňami namietanej nezákonnosti. Zápis

o vlastníckom práve žalobkýň do katastra nehnuteľnosti predchádzal predloženiu rozhodnutia

bývalého štátneho notárstva v Čalove č. D 420/55-18606 vo veci prejednania po nebohom

M. T., ktorý zomrel X.X.1945, od ktorého odvodzujú svoje vlastnícke právo k predmetným

nehnuteľnostiam jeho právni nástupcovia A. T. a spol.

Dôvod, pre ktorý považujú žalobkyne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa

za zákonné, je právoplatný rozsudok Okresného súdu v Dunajskej Strede č. k. -335,

ktorým súd zamietol žalobu dedičov po M. T., zomrelom dňa X.X.1945 podanú proti

právnym nástupcom po M. T., zomrelom X.X.1967 (žalobkyniam) o určenie vlastníctva

k predmetným nehnuteľnostiam. Predmetom uvedeného súdneho konania bolo posúdenie

totožnosti M. T. zapísaného v pozemnoknižnej vložke č. 152, t.j. či ide o M. T. zomrelého dňa

X.X.1945 alebo M. T. zomrelého X.X.1967 a na základe toho vyplývajúcej oprávnenosti

nárokov dedičov po M. T. zomrelom dňa X.X.1945. Keďže právoplatný výrok súdu znel

v neprospech dedičov po menovanom, je zrejmé, že tým odpadol akýkoľvek dôvod existencie

LV X. a pretrvávanie zápisu o ich vlastníckom práve k predmetným nehnuteľnostiam. Ak by

boli právni nástupcovia M. T., zomrelého dňa X.X.1945 v tomto konaní úspešní, správa

katastra by ich na základe rozsudku súdu bola zapísala do katastra ako vlastníkov

predmetných nehnuteľností a žalobkyne by z listu vlastníctva vymazala. V situácii,

keď dochádza ku konfliktu dvoch vlastníckych titulov k tým istým nehnuteľnostiam

zapísaných v katastri a ten, v prospech práva ktorého svedčí neskôr predložená listina, prehrá

5

spor o určenie vlastníctva, možno zjednať nápravu len v konaní o oprave chýb v katastrálnom

operáte. Dedičské rozhodnutie po M. T., zomrelom dňa X.X.1945, ktoré nikdy nebolo

zapísané do pozemkovej knihy, nemôže po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu

v Dunajskej Strede č. -335 obstáť ako titul pre pretrvávanie zápisu o dvojitom

vlastníctve dedičov v katastri nehnuteľností.

Žalobkyne súhlasia so záverom krajského súdu, že zamietajúci rozsudok vo veci

určenia vlastníckeho práva nie je listinou spôsobilou na vykonanie záznamu v katastri

nehnuteľností, pretože týmto rozsudkom nedošlo k vzniku, zmene ani k zániku práv

k nehnuteľnosti. Majú však za to, že ide o verejnú listinu, ktorej obsah je v rozpore s údajmi

katastra o zápise dvojitého vlastníctva k totožným nehnuteľnostiam, na ktorý rozpor správny

orgán musí v záujme spravodlivého usporiadania vlastníckych pomerov prihliadnuť, a to aj

vtedy, ak závery v tejto verejnej listine uvedené nie sú vo výrokovej časti rozsudku, ale iba

v jeho odôvodnení. Trvanie na určovacom výroku súdu ako jedinom možnom podklade

pre opravu chyby v katastrálnom operáte by bolo neprípustným formalizmom, ktorý navyše

nemá oporu v zákone. Žalobkyne podávať určovaciu žalobu nemienia, pretože sa už súdneho

konania proti právnym nástupcom M. T., zomrelého dňa X.X.1945 zúčastnili a v tomto

konaní uspeli. Nemožno ich preto nútiť, aby iniciovali súdne konanie. Domnievajú sa, že pre

ochranu ich práv postačí vykonanie opravy chýb v katastrálnom operáte.

Žalobkyne napokon vytkli krajskému súdu, že sa nevysporiadal s ich žalobnou

námietkou ohľadom nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť,

keď tvrdili, že výrok odvolacieho správneho orgánu znie, ako by vo veci právoplatne rozhodla

Správa katastra Dunajská Streda, no v skutočnosti v poslednom stupni rozhodol žalovaný.

Z uvedených dôvodov žalobkyne navrhli, aby odvolací súd po preskúmaní veci zmenil

rozsudok krajského súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovaného o zamietnutí návrhu na opravu

chýb v katastrálnom operáte a vráti mu vec na ďalšie konanie a prizná žalobkyniam náhradu

trov prvostupňového aj odvolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací podľa § 246c ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v spojení s , preskúmal rozsudok súdu

prvého stupňa a konanie mu predchádzajúce v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

( s použitím veta prvá ), bez nariadenia pojednávania (

6

ods. 2 veta prvá ), termín verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť

dní vopred a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom

konaní ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia

a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom

chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.

Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť ( ).

Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo

právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247

ods. 1 ).

Súdne konanie treba chápať ako jednu zo záruk zákonnosti, pod ktorou treba rozumieť

právnu istotu pri aplikácii práva súdom a to v rozsahu zabezpečujúcom naplnenie spravodlivej

ochrany subjektívnych práv účastníkov konania. Uvedená zásada vychádza z článku 46

SR, resp. Dohovoru o ohrane ľudských práv a základných slobôd.

V zmysle § 34 ods. 1 katastrálneho zákona v znení účinnom do 30.04.2010, práva

k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona,

rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom

a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnosti

vyplývajúce s nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných

skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho

územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných a iných listín.

V zmysle § 36a katastrálneho zákona v znení účinnom v rozhodnom období, ak je

vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva a na vykonanie záznamu je

predložená ďalšia verejná listina alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov katastra, správa

7

katastra nevykoná záznam a vráti verejnú listinu alebo inú listinu tomu v koho prospech právo

k nehnuteľnosti svedčí podľa listiny alebo tomu, kto ju predložil a vyzve dotknuté osoby,

aby uzavreli dohodu alebo podali na súd návrh o určenie práva k nehnuteľnosti; záznam

vykoná vždy, ak má verejná listina účinky právoplatného súdneho rozhodnutia o práve

k nehnuteľnosti.

Citované ustanovenie pod pozn. 10f odkazuje okrem iných i na ustanovenie § 175zca

ods. 4 , ktoré pojednáva o osvedčení o dedičstve, ktoré v prípade včasného nepodania

žiadosti o pokračovanie v konaní o dedičstve nadobúda účinky právoplatného uznesenia

o dedičstve.

V zmysle § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona v účinnom znení, správa katastra

aj bez návrhu opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo inou listinou

alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra alebo s výsledkami revízie údajov

katastra. Podľa ods.3 tohto ustanovenia ten, koho práv, záujmov chránených právom alebo

povinností sa údaje katastra týkajú, môže kedykoľvek požiadať o odstránenie chýb

v katastrálnom operáte. Správa katastra je povinná vykonať opravu do 30 dní, v osobitne

odôvodnených prípadoch do 90 dní od doručenia písomnej žiadosti o opravu chýb. Podľa

ods. 5 tohto ustanovenia na opravu chýb v katastrálnom operáte sa vzťahujú všeobecné

predpisy o správnom konaní, ak sa oprava týka údajov uvedených v liste vlastníctva;

to neplatí, ak ide o opravu výmery pozemku evidovaného v mape určeného operátu.

Najvyšší súd z predloženého spisového materiálu súdu prvého stupňa, ktorého súčasť

tvorí aj administratívny spis zistil, že podaním zo dňa 14.1.2009 č. X-115/2008 Správa

katastra Dunajská Streda oznámila žalobkyni v prvom rade, že na základe jej žiadosti bolo

zistené, že LV č. X. v k.ú. O. je chybný, preto správa katastra začína konanie o oprave chyby

v katastrálnom operáte v zmysle § 59 katastrálneho zákona.

Následne rozhodnutím zo dňa 22.9.2009 pod č. X-115/2008-2 Správa katastra

Dunajská Streda ako správny orgán podľa § 18 ods. 2 písm. a/ a § 22 ods. 1,2 zákona

č. o katastre nehnuteľností a podľa a zákona č. 71/X. Zb.

o správnom konaní vydala na návrh žalobkyne v prvom rade rozhodnutie, ktorým opravila LV

č. X. v k.ú. O. tak, že v časti A LV z registra parciel E ruší zápis označených parciel a zapíše

do časti A LV č. X. registra parciel E tie isté parcely do vlastníctva I. D. v podiele 1/4, A. K.

8

v podiele 1/4, P. C. v podiele 1/4, A. N. v podiele 1/12, E. T. v podiele 1/12, E. T. v podiele

1/12 bez obmedzujúcej poznámky o dvojitom vlastníctve. V odôvodnení rozhodnutia uviedla,

že šetrením zistila chybnosť zápisu na LV č. X. Predmetný LV bol založený na základe

uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda č. -335 zo dňa 8.10.2004 a pri zápise

tohto uznesenia nebola zohľadnená skutočnosť, že uznesením súd nerozhodol o určení

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ale o zmene petitu návrhu žalobcov, ktorý nepodlieha

zápisu do katastra. V dôsledku tejto chyby Správa katastra Dunajská Streda nedopatrením

previedla dotknuté pozemky do vlastníctva A. T. a spol. a súčasne na LV č. X. zapísala

obmedzujúcu poznámku o dvojitom vlastníctve. Správny orgán dospel k záveru, že nejde

o dvojité vlastníctvo k tým istým nehnuteľnostiam, nakoľko práve toto bolo predmetom sporu

na súde a súd vo veci rozhodol rozsudkom o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam pod

č. -335 tak, že zamietol návrh žalobcov A. T. a spol. na určenie vlastníckeho práva

k uvedeným nehnuteľnostiam. Na základe odvolania vo veci rozhodol žalovaný správny

orgán Katastrálny úrad v Trnave napadnutým rozhodnutím zo dňa 19.1.2010 č. Xo 21/2009,

ktorým pôvodný výrok prvostupňového správneho orgánu nahradil výrokom, podľa ktorého

bol návrh na opravu chýb v katastrálnom operáte zamietnutý. Odvolací správny orgán

argumentoval tým, že vyššie uvedený rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda neurčuje,

ktorá z dvoch línií dedičov má vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a preto je bezpredmetný

pre zápis do katastra nehnuteľnosti, keďže len konštatuje stav, aký je v súčasnosti v katastri

evidovaný na základe dedičských rozhodnutí po oboch nebohých M. T. Aby mohlo byť

zrušené duplicitné vlastníctvo nehnuteľnosti, musel by byť predložený rozsudok súdu, ktorý

by určil vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam, resp. zmluva, obsahom ktorej bude

dohoda o vlastníctve týchto nehnuteľností. Zápis vlastníckeho práva v prospech A. T. a spol.

bol urobený na základe dedičských rozhodnutí. Za nesprávny označil správny orgán aj názor,

podľa ktorého dvojité vlastníctvo bolo predmetom sporu na súde a súd rozhodol vo veci

rozsudkom o určení vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Petit návrhu, o ktorom

súd rozhodoval, totiž znel na určenie, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva

po nebohom M. T., zomrelom v r. 1945, pričom tento návrh bol zamietnutý, lebo predmetné

pozemky už boli predmetom dedičstva po nebohom M. T., zomrelom v r. 1967 a súd nemohol

duplicitne rozhodovať o tej istej veci.

Po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského

súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd

s prihliadnutím na ustanovenie v spojení s konštatuje,

9

že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych

záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení

napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská

pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v plnom rozsahu a

aby nadbytočne neopakoval pre účastníka známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi

závermi krajského súdu, najvyšší súd sa v odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu

niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia záverov

zistených v odvolacom konaní.

Krajský súd správne konštatoval skutočnosť, že ustanovenie citovaného § 36a

katastrálneho zákona rieši kolíziu viacerých verejných listín predložených na záznam práv

k nehnuteľnostiam. V zásade pritom platí, že ak je vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané

na LV a na vykonanie záznamu je následne predložená ďalšia listina, ktorá nevychádza

z údajov katastra, správa katastra tento záznam nevykoná, listinu vráti a vyzve dotknuté

osoby, aby buď uzavreli dohodu alebo podali na súd žalobu na určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti. Toto ustanovenie obsahuje však aj výnimku z danej zásady, v zmysle ktorej

správa katastra musí vykonať záznam vždy, ak následne predložená ďalšia verejná listina má

účinky právoplatného rozhodnutia o práve k nehnuteľnosti. Takouto verejnou listinou

i s poukazom na poznámku v tomto ustanovení pod označením 10f je nesporne i právoplatné

osvedčenie o dedičstve.

Rozhodnutie o oprave chyby v katastrálnom konaní nenahrádza a ani nemôže

nahrádzať rozsudok súdu vo veci určenia práva alebo právneho vzťahu k nehnuteľnostiam.

Účelom konania o oprave chýb nie je riešiť vlastnícky spor, ktorého riešenie patrí do výlučnej

právomoci súdu. Správny orgán si v tomto konaní nemohol otázky, ktorému z oboch

nebohých M. T. svedčilo vlastnícke právo spornej nehnuteľnosti, vyriešiť sám, a to ani ako

predbežnú otázku. Spor o týchto otázkach je len v právomoci súdu v riadnom sporovom

konaní. Výklad žalobcov ohľadne ustanovenia § 59 katastrálneho zákona je neprípustne

extenzívny. Oprava údajov nemôže obsahovo zodpovedať výmazu pôvodného vlastníka.

V danej veci nie je možné sa ani opierať o rozsudok Okresného súdu v Dunajskej

Strede č. -335 zo dňa 8.10.2004, ktorý vo výroku návrh na určenie vlastníckeho

práva zamietol, v dôsledku čoho rozhodnutím súdu nedošlo ani k vzniku, ani k zmene,

ani k zániku práv k nehnuteľnosti. Závery súdu uvedené v odôvodnení rozhodnutia nie sú

10

pre katastrálny úrad relevantné, nakoľko tento je povinný spravovať sa iba údajmi uvedenými

vo výroku rozhodnutia.

Najvyšší súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcov ohľadne nepreskúmateľnosti

výroku rozhodnutia druhostupňového správneho rozhodnutia, pretože podľa jeho názoru

v danej veci druhostupňový správny orgán správne zistil skutkový stav vo veci a skutkové

okolnosti v súlade s § 47 ods. 5 Správneho poriadku aj odôvodnil vyčerpávajúcim spôsobom.

V odôvodnení svojho rozhodnutia náležite uviedol dôvody, na základe ktorých vo veci

rozhodol.

Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotožnil so záverom krajského súdu,

že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je vecne a právne správne, a preto napadnutý

rozsudok krajského súdu podľa v spojení s a potvrdil.

Odvolací súd v súvislosti s danou vecou súčasne poukazuje na to, že rozhodnutím

v tomto konaní nie sú dotknuté práva žalobcov domáhať sa ochrany vlastníka v inom konaní,

a to občianskoprávnom konaní na príslušnom súde.

Žalobcom náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nepriznal podľa § 246c

v spojení s a v spojení s , pretože v odvolacom konaní

boli neúspešní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

V Bratislave 28. marca 2012

JUDr. Zuzana Ďurišová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková