Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BA-6S-54-2023.pdf
PDF · 121.12 KB
Case nature
Area
Subarea
BA-6S/54/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu JUDr. Ingridy Hudecovej a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD., v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXXX XXX/XX, XXX XX C., právne zastúpenej: JUDr. Ing. Adriánom Cupákom, advokátom, so sídlom Dr. Goldbergera 249/1, 089 01 Svidník, IČO: 40 803 350, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, so sídlom Ružová dolina 27, 821 09 Bratislava, IČO: 00 151 866, za účasti: 1) Services & Management, s. r. o., so sídlom Suché Mýto 6, 811 03 Bratislava, IČO: 46 760 393, 2) Tatra banka, a. s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Xo 9/12-BPR zo dňa 12.09.2016, takto
rozhodol:
I. Správny súd žalobu z a m i e t a .
II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
III. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .
IV. Správny súd ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Správa katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu (ďalej len „správa katastra“) rozhodnutím č. X-347/2011/opr. zo dňa 02.11.2011 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vo veci opravy chyby v katastrálnom operáte z vlastného podnetu rozhodla tak, že podľa § 59 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení v znení platnom a účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „katastrálny zákon“) a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) opravila údaje v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie D. a to tak, že v časti „C – Ťarchy“ bližšie vo výroku prvostupňového rozhodnutia vymedzené záložné práva vymazala z katastra nehnuteľností a zároveň záložné práva bližšie vymedzené vo výroku prvostupňového rozhodnutia zapísala do katastra nehnuteľností.
2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom Katastrálny úrad v Bratislave rozhodol rozhodnutím č. Xo 9/12-BK zo dňa 08.03.2012 tak, že toto odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, keďže dospel k záveru, že správa katastra v konaní vedenom pod č. X-347/11/opr.
postupovala v súlade so zákonom. Katastrálny úrad v Bratislave konštatoval, že dňa 15.01.2007 bol pod č. V-19943/06 povolený vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa záložnej zmluvy uzatvorenej medzi Tatrabankou, a. s., ako záložným veriteľom, a spoločnosťou AVIDOL, s. r. o., ako záložcom. Zálohom podľa tejto záložnej zmluvy boli nehnuteľnosti v katastrálnom území D. a to pozemky evidované ako parcely registra „C“ KN č. XXXXX/XXX, č. XXXXX/XXX, č. XXXXX/XXX, č. XXXXX/XXX a č. XXXXX/XXX, ako aj rozostavaná stavba obytného súboru A. – XXX E. j., postavená na uvedených pozemkoch (ďalej len „rozostavaná stavba“). Pri zápise záložného práva do katastra nehnuteľností však došlo k tomu, že bolo zapísané záložné právo iba k pozemku. Záložné právo na rozostavanú stavbu do katastra nehnuteľností zapísané nebolo, aj keď v zmysle záložnej zmluvy v spojitosti s rozhodnutím o povolení vkladu zapísané byť malo.
3. Proti rozhodnutiu Katastrálneho úradu v Bratislave č. Xo 9/12-BK zo dňa 08.03.2012 podala žalobkyňa žalobu, o ktorej Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 5S/169/2012-174 zo dňa 03.12.2013 rozhodol tak, že žalobu zamietol.
4. Na odvolanie žalobkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 9Sžr/60/2014 zo dňa 27.04.2016 zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave tak, že rozhodnutie Katastrálneho úradu v Bratislave č. Xo 9/12-BK zo dňa 08.03.2012 zrušil a vec vrátil Katastrálnemu úradu v Bratislave na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že oprava v katastrálnom operáte v zmysle zosúladenia zápisu záložného práva so zmluvou, ktorú uzavrela spoločnosť AVIDOL, s. r. o. s Tatra bankou, a. s., keď predmetom zálohu boli nielen pozemky ale aj rozostavaná stavba, by mohla byť realizovaná bez vplyvu na vznik, zmenu alebo zánik práva k nehnuteľnostiam len dovtedy, kým vlastníkom založených nehnuteľností, v danom prípade stavby, bola spoločnosť AVIDOL, s. r. o. alebo v prípade, ak by bolo nesporné, že v poradí ďalší vlastník stavby, resp. jednotlivých bytov mal v čase nadobudnutia jeho vlastníctva preukázateľne vedomosť o existencii záložného práva vo vzťahu k stavbe, resp. jednotlivému bytu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej uviedol, že v danom prípade od povolenia vkladu záložnej zmluvy došlo nielen k dostavaniu stavby, ale aj k opakovanej zmene vlastníkov bytu, ktorého vlastníkom v čase jeho rozhodovania bola žalobkyňa. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň vytkol Katastrálnemu úradu v Bratislave, že sa nevysporiadal s otázkou možnosti zániku záložného práva k predmetnému bytu podľa § 151 písm. f) zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“).
5. Po vrátení veci na ďalšie konanie žalovaný rozhodnutím č. Xo 9/12-BPR zo dňa 12.09.2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku prvostupňové rozhodnutie zrušil konštatujúc, že nakoľko vykonateľnosť rozhodnutia Katastrálneho úradu v Bratislave č. Xo 9/12- BPR zo dňa 08.03.2012 nebola súdom odložená, po zápise do katastra nehnuteľností na základe prvostupňového rozhodnutia nastali ďalšie právne významné zmeny v katastri nehnuteľností týkajúce sa údajov zapísaných na základe tohto (prvostupňového) rozhodnutia. Vzhľadom na túto skutočnosť žalovaný nemal právomoc zrušiť už vykonané následné zápisy. Z dôvodu právne významných zmien nebolo možné reštituovať právny a skutkový stav, aký bol pred vydaním rozhodnutia Katastrálneho úradu v Bratislave č. Xo 9/12-BPR zo dňa 08.03.2012. Z uvedených dôvodov žalovaný dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie vydané v konaní začatom správou katastra ex offo bolo potrebné zrušiť bez vrátenia veci na ďalšie konanie.
II.
Žaloba
6. Žalobou zo dňa 25.11.2016, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 25.11.2016, sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Xo 9/12-BPR zo dňa 12.09.2016 a navrhla, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil, vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a priznal jej právo na náhradu trov konania.
7. Ohľadom skutkového stavu žalobkyňa uviedla, že je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie D. a to (i) bytu č. X – F.. X, vchod G. XX, nachádzajúceho sa na X. p. stavby so súp. č. XXXXX – obytný súbor A. – E. F., postavenej na pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ KN č. XXXXX/XXX, (ii) spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 8808/110078 z celku a (iii) spoluvlastníckeho podielu k pozemku evidovanému ako parcela registra „C“ KN č. XXXXX/XXX vo
veľkosti 8808/110078 z celku, pričom je vedená pod poradovým č. 4. Uvedené nehnuteľnosti žalobkyňa nadobudla na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený správou katastra pod č. H./XX.
8. Žalobkyňa namietla, že v dôsledku nezákonného stavu a nesprávnosti postupu správnych orgánov bola postihnutá výkonom záložného práva, o ktorom nemala vedomosť. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný síce prvostupňové rozhodnutie zrušil, ale nevykonal výmaz záložného práva. Takéto rozhodnutie žalovaného tak nemalo pre ňu žiaden význam. Napadnuté rozhodnutie pritom bolo vydané v absolútnom rozpore s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžr/60/2014 zo dňa 27.04.2016. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný bol pri svojom rozhodovaní viazaný právnym názorom, ktorý Najvyšší súd Slovenskej republiky prezentoval v rozsudku sp. zn. 9Sžr/60/2014 zo dňa 27.04.2016.
III.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe
9. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 09.01.2017, doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 10.01.2017, v ktorom navrhol, aby správny súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
10. Žalovaný k námietke žalobkyne, že napadnuté rozhodnutie bolo v absolútnom rozpore s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžr/60/2014 zo dňa 27.04.2016 uviedol, že v prejednávanej veci nešlo o nerešpektovanie právneho názoru vysloveného v tomto rozsudku, pretože pokračovaniu konania v samotnej veci, t. j. riešeniu existencie, resp. zániku predmetného záložného práva, bránili skutočnosti, resp. prekážky v konaní, a to právne významné zmeny v katastri nehnuteľností, na ktoré musel prihliadať.
IV.
Replika žalobkyne
11. Žalobkyňa v replike zo dňa 31.01.2017, doručenej Krajskému súdu v Bratislave dňa 03.02.2012, v nadväznosti na konštatovanie žalovaného, že riešeniu existencie, resp. zániku predmetného záložného práva v danom prípade bránili skutočnosti, resp. prekážky, a to právne významné zmeny v katastri nehnuteľností, na ktoré musel správny orgán v napadnutom rozhodnutí prihliadať, uviedla, že toto tvrdenie žalovaného bolo v rozpore s jeho predchádzajúcim konaním a prvostupňovým rozhodnutím. V prvostupňovom rozhodnutí správny orgán na tieto právne významné zmeny neprihliadal. Žalobkyňa je v poradí až treťou vlastníčkou dotknutého bytu a správny orgán začal konanie až s ňou, pričom neprihliadol na to, že došlo k právne významným zmenám tak, ako to žalovaný uvádzal vo svojom vyjadrení.
12. Pokiaľ žalovaný uviedol, že nebolo možné vysporiadať sa opätovne s jednou z námietok uvádzaných žalobkyňou, táto konštatovala, že hlavne poukázala na to, že žalovaný nerozhodoval v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi. V tejto súvislosti poukázala na § 151md ods. 1 písm. f) Občianskeho zákonníka a § 46 Správneho poriadku.
13. Žalobkyňa taktiež namietla, že žalovaný sa svojím vyjadrením k žalobe sám usvedčil, že nerešpektoval rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a opätovne rozhodol svojvoľne; správny orgán svojím konaním a rozhodovaním neustále nezákonne zasahoval do jej vlastníckeho práva garantovaného Ústavou Slovenskej republiky.
V.
Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov
14. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 6S/274/2016-77 zo dňa 03.09.2020 napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
15. Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/274/2016-77 zo dňa 03.09.2020 podal žalovaný kasačnú sťažnosť, o ktorej Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 6Sžrk/1/2021 zo dňa 30.01.2023 rozhodol tak, že uvedený rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v odôvodnení svojho rozsudku konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností ako aj rozhodnutie o jeho povolení obsahovali riadne a úplne vymedzené záložné právo, ktoré právoplatnosťou rozhodnutia o povolení vkladu v takomto rozsahu aj vzniklo, avšak v dôsledku chyby na strane správneho orgánu nebolo do katastra nehnuteľností riadne zapísané. Práve pre takéto situácie, kedy sú údaje katastra nehnuteľností v rozpore s verejnou alebo inou listinou, existovala v čase rozhodovania správy katastra (a aj v novelizovanom znení existuje) možnosť opravy chyby v katastrálnom operáte. Podľa § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona pritom správa katastra mala povinnosť takéto nezrovnalosti odstrániť ex offo.
17. Podľa Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky predpokladom vykonania opravy chyby podľa § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona bolo to, že od vykonania zápisu do katastra nehnuteľností v rozpore s rozhodnutím o povolení vkladu, verejnou listinou alebo inou listinou nedošlo k zmene vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam, ibaže by bola možnosť vykonania opravy chyby v katastrálnom operáte medzi dotknutými osobami nesporná. V danom prípade však došlo k zmene vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam a možnosť vykonania opravy chyby bola medzi dotknutými osobami sporná od začiatku konania o oprave chyby v katastrálnom operáte. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky preto dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie bolo potrebné zrušiť.
18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky sa taktiež stotožnil s názorom žalovaného, že nemohol vykonať výmaz záložných práv zapísaných na liste vlastníctva žalobkyne v čase jeho rozhodovania. V zmysle materiálnej publicity ustanovenej v § 70 katastrálneho zákona totiž platilo, že údaje uvedené v katastri nehnuteľností sa považovali za pravdivé, pokiaľ nebol preukázaný opak. Opak pritom mohol byť preukázaný v konaní o oprave chyby podľa § 59 katastrálneho zákona alebo v sporovom konaní pred civilnými súdmi. V danom prípade bolo zrejmé, že existencia predmetných záložných práv bola sporná a keďže konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte sa vyznačovalo nesporovým charakterom, nebolo možné rozhodnúť o oprave, teda o ich výmaze v takomto konaní. Z uvedeného potom vyplývalo, že preukázať opak (neexistenciu záložných práv) bolo možné len v konaní pred civilným súdom. V tomto smere Najvyšší správny súd Slovenskej republiky na zdôraznenie správnosti svojej argumentácie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžr/57/2011 zo dňa 28.03.2012.
19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napokon uviedol, že rozhodnutie žalovaného, ktorým by prvostupňové rozhodnutie zrušil a zároveň by vec vrátil na ďalšie konanie, by bolo v rozopre s ustanovením § 59 ods. 3 Správneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia totiž mal odvolací orgán rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ by to bolo vhodnejšie, najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti. V prejednávanom prípade však nebolo možné dosiahnuť výmaz záložného práva v rámci konania pred správnymi orgánmi príslušnými na katastrálne konanie. Aj keby bola vec opätovne predložená prvostupňovému orgánu na rozhodnutie, tento by nemohol rozhodnúť o výmaze záložných práv. Takýto postup by teda nebol vhodnejší, rýchlejší ani hospodárnejší, ako to vyžadovalo ustanovenie § 59 ods. 3 Správneho poriadku.
20. Žalobkyňa sa k záverom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vyjadreným v rozsudku sp. zn. 6Sžrk/1/2021 zo dňa 30.01.2023 ako aj vo veci samej vyjadrila v podaní zo dňa 01.10.2023, doručenom správnemu súdu dňa 01.10.2023. Žalobkyňa v tomto podaní namietla, že vklad záložného práva na rozostavanú stavbu nemal byť vôbec povolený, lebo ho nebolo možné zapísať do katastra nehnuteľností, a správne mal byť návrh na vklad záložného práva na rozostavanú stavbu zamietnutý. Nezákonnosť rozhodnutia o povolení vkladu záložného práva mala spočívať aj v tom, že záložný dlžník nemohol platne zaťažiť záložným právom vlastníctvo pána I. J., ktorému mala patriť časť rozostavanej stavby. Taktiež namietla, že príslušné rozhodnutie o povolení vkladu záložného práva bolo v časti týkajúcej sa rozostavanej stavby ničotné. Žalobkyňa v tomto konaní nežiada výmaz záložných práv, ale to, aby bolo zrušené rozhodnutie správneho orgánu, na základe ktorého boli tieto záložné práva zapísané na list vlastníctva.
21. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) Správny súd v Bratislave začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Nitre a
Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/54/2023 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom podľa Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave v znení Dodatku č. 1 účinného od 01.06.2023 pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-6S/54/2023.
22. Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej aj ako „SSP“) v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalobkyne, vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobu prejednal a rozsudok verejne vyhlásil na pojednávaní dňa 17.10.2023.
23. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
24. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
25. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
26. Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.
27. Podľa § 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „CSP“), súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
28. Podľa § 1 ods. 1 katastrálneho zákona, kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra nehnuteľností sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len „právo k nehnuteľnosti“).
29. Podľa § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona, okresný úrad aj bez návrhu opraví údaje katastra nehnuteľností, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra nehnuteľností, alebo s výsledkami revízie údajov katastra nehnuteľností.
30. Podľa § 59 ods. 5 katastrálneho zákona, na opravu chýb v katastrálnom operáte sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak sa oprava týka údajov uvedených v liste vlastníctva; to neplatí, ak ide o opravu výmery pozemku evidovaného v mape určeného operátu.
31. Podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
32. Podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku, odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.
33. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný na odvolanie žalobkyne podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zrušil prvostupňové rozhodnutie, ktorým správa katastra rozhodla o oprave chyby v katastrálnom operáte. Úlohou správneho súdu v tomto správnom súdnom konaní bolo posúdiť, či žalovaný o odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol v súlade so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými
právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou. Správny súd bol pritom v zmysle § 469 SSP viazaný právnym názorom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prezentovaným v rozsudku sp. zn. 6Sžrk/1/2021 zo dňa 30.01.2023.
34. Kataster nehnuteľností ako informačný systém verejnej správy predstavuje geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností, ktorého súčasťou sú údaje o právach k nehnuteľnostiam vymedzených právnymi predpismi. Z normatívneho vymedzenia katastra nehnuteľností v § 1 ods. 1 katastrálneho zákona vyplýva, že kataster nehnuteľností predstavuje jednotný informačný systém o nehnuteľnostiach a o (zákonom vymedzených) právach k nehnuteľnostiam, a že obsahuje jednak údaje geodetického (technického) charakteru, jednak údaje popisného charakteru o nehnuteľnostiach.
35. Pri spravovaní takého komplexného informačného systému, akým je kataster nehnuteľností, ako ostatne pri akejkoľvek činnosti orgánov verejnej moci, mohlo a môže dôjsť k pochybeniam jednak zo strany orgánov verejnej správy spravujúcich tento informačný systém, jednak zo strany ďalších subjektov (t. j. iných orgánov verejnej moci alebo osôb, ktoré vyhotovujú zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny alebo osôb, ktoré vykonávajú geodetické a kartografické činnosti a vyhotovujú výsledky týchto činností, ktoré sa zapisujú do katastra nehnuteľností) a v dôsledku týchto pochybení k zápisu údajov do katastra nehnuteľností, ktoré sú v rozpore s dokumentačnými materiálmi predloženými okresnému úradu, katastrálnemu odboru, s dokumentačnými materiálmi predloženými okresnému úradu, odboru pozemkovému a lesnému (v rámci konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim) alebo s niektorými objektívnymi reáliami určitej nehnuteľnosti. S touto možnosťou pritom zákonodarca pochopiteľne počítal a pre tieto prípady ustanovil v katastrálnom zákone inštitút opravy chyby v katastrálnom operáte.
36. Oprava chyby v katastrálnom operáte sa uskutočňuje v rámci administratívneho (katastrálneho) konania, ktoré má vždy povahu nesporového konania. To znamená, že predmetom tohto konania (t. j. konania o oprave chyby v katastrálnom operáte) nemôže byť riešenie vlastníckych a iných vecnoprávnych sporov, akým je aj spor ohľadom existencie, resp. neexistencie záložného práva k nehnuteľnosti. Na rozhodovanie vlastníckych a iných vecnoprávnych sporov sú príslušné výlučne súdy v civilnom sporovom konaní (§ 3 CSP).
37. Podľa súdnej praxe opravu chyby v katastrálnom operáte možno vykonať za predpokladu, že sa jedná o vec nespornú, t. j. dotknutými stranami nespochybňovanú a pokiaľ nie je dotknutá novou nadväznou do katastra nehnuteľností už zapísanou zmenou (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžo/74/2015 zo dňa 30.11.2016). Inak povedané, prípadný chybný údaj v katastrálnom operáte nemožno opraviť, ak bol následne dotknutý ďalšou právnou zmenou (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžrk/4/2021 zo dňa 26.08.2022).
38. V rovnakom duchu bolo v odbornej literatúre konštatované, že „predpokladom vykonania opravy chyby podľa § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona je to, že nedošlo od vykonania zápisu určitého údaja do katastra nehnuteľností v rozpore s rozhodnutím okresného úradu, katastrálneho odboru o povolení vkladu, verejnou listinou alebo inou listinou k zmene vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam, ibaže by bola možnosť vykonania opravy chyby medzi dotknutými osobami nesporná, t. j. ak by dotknuté osoby súhlasili s možnosťou vykonania opravy chyby v katastrálnom operáte“ (JAKUBÁČ, R., LENICKÁ, Z.: Oprava chyby v katastrálnom operáte. Bratislava : Wolters Kluwer SR s. r. o., 2021, s. 60). Toto stanovisko prezentované v odbornej literatúre sa síce vzťahuje k právnej úprave opravy chyby v katastrálnom operáte účinnej od 01.10.2018, avšak nesporne je relevantné aj vo vzťahu k právnej úprave obsiahnutej v § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona v znení účinnom do 30.09.2018.
39. Zároveň možno v súvislosti s nesporovým charakterom konania o oprave chyby v katastrálnom operáte dodať, že jedným z predpokladov vykonania opravy chyby v katastrálnom operáte je, aby dotknuté strany (osoby) takúto opravu nespochybňovali právne relevantným spôsobom (napr. poukazom na to, že nehnuteľnosť, ku ktorej sa vzťahuje chybný údaj v katastrálnom operáte, bola dotknutá právnou zmenou).
40. Z uvedeného teda vyplýva, že oprava chyby v katastrálnom operáte nemá povahu univerzálneho opravného prostriedku voči rozhodnutiam a opatreniam vydaným v katastrálnych konaniach (napr.
rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžrk/4/2021 zo dňa 26.08.2022), resp. že „konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte ... v katastrálnom zákone nie je koncipované, a vzhľadom na povahu orgánu spravujúceho kataster nehnuteľností ani nemôže byť koncipované, ako univerzálny nástroj na opravu všetkých údajov v katastri nehnuteľností, ktoré sú v rozpore s dokumentačnými materiálmi predloženými okresnému úradu, katastrálnemu odboru alebo vyhotovenými týmto správnym orgánom, s dokumentačnými materiálmi predloženými príslušnej komisii na účely konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim, alebo s niektorými objektívnymi reáliami určitej nehnuteľnosti, alebo ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom, ale ako nástroj na opravu právnymi predpismi vymedzenej množiny údajov v katastri nehnuteľností.“ (JAKUBÁČ, R., LENICKÁ, Z.: Oprava chyby v katastrálnom operáte. Bratislava : Wolters Kluwer SR s. r. o., 2021, s. 42-43)
41. V uvedených intenciách správny súd, viazaný právnym názorom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prezentovaným v rozsudku sp. zn. 6Sžrk/1/2021 zo dňa 30.01.2023, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu.
42. Správny súd v prvom rade skúmal, či nehnuteľnosť, ku ktorej sa vzťahoval chybný zápis do katastra nehnuteľností, nebola dotknutá ďalšou právnou zmenou. Z administratívneho spisu pritom správny súd zistil, že medzi rozhodnutím správy katastra č. V-19943/2006 o povolení vkladu záložného práva zo dňa 15.01.2007 a vydaním rozhodnutia správy katastra č. X-347/2011/opr. zo dňa 02.11.2011, na základe ktorého bolo záložné právo v absentujúcej časti do katastra nehnuteľností dodatočne zapísané, nastali právne významné skutočnosti brániace možnosti vydania rozhodnutia o oprave chyby v katastrálnom operáte. Konkrétne došlo k zmene vlastníka predmetného bytu, teda k zmene v katastrálnom operáte na základe neskoršej listiny (a to kúpnej zmluvy zo dňa 12.10.2010, na základe ktorej bolo vydané rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu č. V-26996/10 zo dňa 26.11.2010).
43. Z administratívneho spisu správny súd ďalej zistil, že v prejednávanom prípade o nespornú vec nejde. Žalobkyňa sa pred zápisom záložného práva na príslušný list vlastníctva bránila už v konaní pred prvostupňovým orgánom, a to listom doručeným správe katastra dňa 28.10.2011. V ňom vyjadrila nesúhlas s takou opravou chyby v katastrálnom operáte, v dôsledku ktorej bude zapísané záložné právo v prospech Tatra banky, a. s. k bytu v jej osobnom vlastníctve. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukázala na konkrétne ustanovenia Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých podľa nej došlo k zániku predmetného záložného práva. Správe katastra preto muselo byť zrejmé, že charakter konania v danom čase nebol nesporný, ale práve naopak, že vec sa objektívne preklopila do povahy sporu o otázke existencie, resp. neexistencie záložného práva, ktorého rozhodnutie prináleží civilným súdom.
44. Keďže nehnuteľnosť, ku ktorej sa vzťahuje chybný údaj v katastri nehnuteľností, bola dotknutá právnou zmenou, ktorá nastala po chybnom zápise do katastra nehnuteľností, pričom nesporový charakter ako jeden z vyžadovaných predpokladov pre konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte daný nebol, prvostupňové rozhodnutie bolo potrebné zrušiť a to bez vrátenia veci na ďalšie konanie tak, ako rozhodol žalovaný.
45. Rozhodnutie žalovaného, ktorým by prvostupňové rozhodnutie zrušil a zároveň by vec vrátil na ďalšie konanie, by bolo v rozpore s § 59 ods. 3 Správneho poriadku. Podľa citovaného ustanovenia totiž odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti. Ako však vyplýva z vyššie uvedeného, dosiahnuť výmaz záložného práva v prejednávanom prípade nie je možné v rámci konania pred správnymi orgánmi príslušnými pre katastrálne konanie. Aj keby bola vec vrátená prvostupňovému orgánu na rozhodnutie, tento by nemohol rozhodnúť o výmaze záložného práva. Vrátenie veci prvostupňovému orgánu by preto nepredstavovalo postup vhodnejší, rýchlejší ani hospodárnejší, ako to vyžaduje § 59 ods. 3 Správneho poriadku. Ak teda žalovaný rozhodol o odvolaní žalobkyne tak, že odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie zrušil a to bez toho, aby vec vrátil na ďalšie konanie, rozhodol vecne správne.
46. K námietkam žalobkyne proti zákonnosti rozhodnutia správy katastra č. V-19943/06 zo dňa 15.01.2007 o povolení vkladu záložného práva, správy súd uvádza, že aj keby tieto námietky uplatnila včas, neboli by spôsobilé privodiť pre ňu materiálne iný (priaznivejší) výsledok tohto správneho súdneho konania. Správny súd totiž nie je v tomto správnom súdnom konaní oprávnený preskúmavať zákonnosť
rozhodnutia správy katastra č. V-19943/06 zo dňa 15.01.2007, ktoré bolo samostatne spôsobilým predmetom prieskumu v rámci správneho súdnictva.
47. Dôvodná nebola ani (po uplynutí zákonnej lehoty vznesená) námietka žalobkyne o ničotnosti rozhodnutia správy katastra č. V-19943/06 zo dňa 15.01.2007 o povolení vkladu záložného práva v časti, ktorá sa týkala rozostavanej stavby. Správa katastra uvedeným rozhodnutím nijako neprekročila zákonom zverenú právomoc rozhodovať o návrhu na vklad, a preto jej rozhodnutie nemožno považovať za rozhodnutie čo aj len v časti ničotné.
48. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby teda správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa § 190 SSP.
49. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. Z rovnakého dôvodu správny súd rozhodol o trovách kasačného konania tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov kasačného konania.
50. Správny súd vychádzajúc z § 169 SSP ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže im neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im mohli vzniknúť trovy, a súčasne ďalší účastníci konania návrh na priznanie práva na náhradu trov konania nepodali.
51. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.