Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžr/110/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej PhD. v právnej veci žalobcov: 1. M., 2. Mgr. Z., obaja trvale bytom R.,

zastúpení JUDr. Zuzanou Komorovskou, advokátkou, so sídlom Kuzmányho č. 57, Košice,

proti žalovaným: 1. Katastrálny úrad v Prešove, so sídlom Konštantínova č. 6, Prešov, 2.

SIM spol. s r.o., IČO: 31 686 222, so sídlom Poštová č. 1, Bardejov, zastúpený JUDr.

Lenkou Molčanovou, advokátkou, so sídlom Hlavná č. 10, Prešov, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 15.3.2010 č. Xo 11/2010/Ba, o odvolaní žalobcov

proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. -50 zo dňa 18. marca 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove

č. k. -50 zo dňa 18. marca 2011 p o t v r d z u j e .

Žalobcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcov

ako nedôvodnú podľa . Žaloba smerovala proti rozhodnutiu žalovaného

č. Xo 11/2010/Ba z 15.3.2010, ktorým žalovaný zmenil rozhodnutie správy katastra č. X-63

2

z 29.1.2010 tak, že sa opravuje chybne vykonaný zápis vecného bremena zapísaného

bez právneho titulu tak, že sa vykoná jeho výmaz.

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že primárnou otázkou v katastrálnom

konaní a následne v preskúmavacom konaní bolo zistiť, vecné bremeno v prospech žalobcov

bolo zapísané v súlade s právnymi predpismi a to , zákonom

č. a následne Katastrálnym zákonom.

Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný rozhodol v súlade s citovanými zákonnými

ustanoveniami a na základe dostatočne zisteného skutkového stavu. V napadnutom rozhodnutí

žalovaný uviedol konkrétne dôvody, ktorými bolo jednoznačne preukázané, že zápis vecného

bremena pre žalobcov bol bez právneho dôvodu. Správa katastra nemá oprávnenie

v katastrálnom konaní rozhodovať o vecných právach účastníkov. Rozhodnutie vo veci

opravy chyby v katastrálnom konaní nenahrádza rozhodnutie súdu vo veci určenia práva

alebo právneho vzťahu k nehnuteľnostiam. V dôvodoch rozsudku krajský súd uviedol,

že žalovaný rozhodol správne, keď rozhodol o vykonaní opravy chyby nezákonne zapísaného

vecného bremena v prospech žalobcov a nakoľko neexistoval právny dôvod na zápis vecného

bremena v prospech predchodcov žalobcov. Zápis vecného bremena na základe

geometrického plánu bol, aj podľa názoru súdu, vykonaný v rozpore s vtedy platnou právnou

úpravou a nie na základe zmluvy, ktorá by oprávňovala vykonávať právo vecného bremena.

V administratívnom spise sa nenachádza verejná listina, podľa ktorej by bolo vecné bremeno

zákonne zapísané v prospech žalobcov. K námietke žalobcov, že práve z hospodárskej

zmluvy vyplýva zriadené vecné bremeno v prospech právneho predchodcu žalobcov súd

skonštatoval, že z hospodárskej zmluvy vyplývajú jednotlivé práva a povinnosti súvisiace

s prevodom správy majetku a nikde nie je zmienka o zriadení vecného bremena.

Námietku žalobcov, že žalovaný v 2. rade v čase uzavretia kúpnej zmluvy, ktorou mal

nadobudnúť parcelu C KN X.X. právne neexistoval, vyhodnotil krajský súd ako irelevantnú,

pre konanie podľa § 59 ods. 1 písm. a/ Katastrálneho zákona, pretože v katastri nehnuteľností

je zapísaný ako vlastník a žalobcovia nepredložili rozhodnutie súdu, ktoré by vyslovilo

neplatnosť kúpnej zmluvy. Rozhodnutia súdov v konaniach vedených pod sp.zn.

a nemajú vplyv na zákonnosť postupu žalovaného lebo nejde o res iudicata

a správny orgán bol oprávnený o návrhu žalovaného v 2. rade na opravu chyby v katastri

nehnuteľností rozhodnúť.

3

Proti uvedenému rozsudku podali žalobcovia včas odvolanie z dôvodov uvedených

v , a .

Uviedli, že krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že ako primárnu skúmal

otázku, či vecné bremeno v prospech žalobcov bolo zapísané v súlade s právnymi predpismi

a to v znení neskorších predpisov (ďalej

len ), o evidencii nehnuteľností (ďalej len )

a následne o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných

práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len katastrálny zákon). Podľa

žalobcov Hospodárska zmluva bola uzavretá v súlade s ust. § 347 Hospodárskeho zákonníka.

V tejto časti ani krajský súd nenamietal absenciu relevantnosti právneho úkonu. Ďalej sa

krajský súd riadil ustanoveniami , ale z odôvodnenia nie je zrejmé,

či právne posúdil pochybenia zápisu údaja o vecnom bremene s touto normou a ak áno v čom,

resp. v tejto časti nevzhliadol pochybenie. Len z rozhodnutia je možné vyvodiť, že zápis

vecného bremena nebol vykonaný v súlade s touto právnou normou, kde však absentuje

odôvodnenie. Žalobcovia tu poukázali na hodnovernosť údajov zapísaných v evidencii

nehnuteľností.

Žalobcovia sa nestotožnili s normou použitou súdom v napadnutom rozhodnutí,

keď tento vymieňoval postup podľa , pretože išlo o prevod práva hospodárenia v zmysle

vtedy platných právnych noriem, kde toto právo medzi štátnymi organizáciami si

nevyžadovalo registráciu na štátnom notárstve a správne mal súd podriadiť tento vzťah

pod vykonávajúci predpis k použitému zákonu. Keďže hospodárske zmluvy nepodliehali

registrácii štátnym notárstvom, postup právnych predchodcov bol v súlade s vtedy účinnou

právnou úpravou. Toto vecné bremeno bolo riadne zapísané aj v evidencii nehnuteľností.

Právny predchodca žalovaného v 2. rade zmluvou preberal záväzky z vecného bremena

v prospech vlastníka nehnuteľnosti. Aj žalovaný v 2. rade kúpil nehnuteľnosť, pričom

v zmluve bola uvedená existencia vecného bremena.

Pokiaľ ide o vykonávanie práva z vecného bremena, zo spisu Okresného súdu

v Bardejove vyplýva, že právny predchodca žalobcov po celú dobu využíval

toto vecné bremeno k prístupu k dotačnému zariadeniu banky a pri výkone tohto práva

z vecného bremena nebol nikým rušený. Po odpredaji nehnuteľnosti boli tieto práva

akceptované aj žalobcom a keď žalovaný v 2. rade požiadal o stavebné povolenie a stavebný

4

úrad v územnom rozhodnutí osadil stavbu tak, aby bolo zachované právo z vecného

v prospech žalobcov, preto nie je možné vzhľadom na zápis existencie vecného bremena

v operáte tomu určenom spochybniť dobromyseľnosť vstupu do práv z vecného bremena,

od r. 1991 do min. r. 2003 nie je možné pochybovať o nerušenom výkone práv z vecného

bremena a teda nie je možné pochybovať o splnení podmienok pre vydržanie dobromyseľne

nadobudnutých práv z vecného bremena žalobcami. Tvrdenie žalovaného v 1. rade,

aby sa domáhali vydržania práv z vecného bremena súdnou cestou je neprípustným zásahom

do ich dobromyseľne nadobudnutých práv. Chyba žalovaného, keď opomenul zapísať

v rokoch 2002 a 2005 údaj o vecnom bremene, nemôže mať vplyv na už raz riadne zapísaný

údaj. Žalobcovia ďalej poukázali na právny názor nadriadeného orgánu, ktorý v postupe

o identickom vecnom bremene uviedol, že toto je potrebné zachovať a je potrebné prihliadať

na dobromyseľne nadobudnuté práva žalobcov.

Žalobcovia ďalej poukazovali na nesprávny úradný postup, kedy žalovaný v 1. rade

konal a rozhodoval o vecnom bremene na základe podnetu žalovaného v 2. rade. Išlo

o neoprávnenú osobu a žalobcovia sa nestotožnili s názorom súdu, že táto skutočnosť je

pre posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného v 1. rade irelevantná. Majú za to,

že pokiaľ konanie o vecnom práve vzhliadli súdy na podnet neoprávnenej osoby ako

neprípustné, táto vada pretrváva a existovala v čase rozhodovania žalovaného v 1. rade,

ako aj v čase rozhodovania súdu, mal súd na túto skutočnosť prihliadnuť a žalobe vyhovieť.

Podľa názoru žalobcov krajský súd čiastočne podriadil vec pod správny právny

predpis, ten ale nesprávne vyložil, čiastočne aplikoval nepríslušnú právnu normu, rozhodnutie

neodôvodnil tak, aby bolo zrejmé na základe čoho dospel k záverom vedúcim ho

k stotožneniu sa s tvrdeniami žalovaného v 1. rade. Porušenie procesných práv videli

žalobcovia v tom, že rozhodol o postavení spoločnosti SIM spol. s r.o. ako o účastníkovi

konania, ktorého záujmy môžu byť dotknuté, hoci takéto postavenie nemá a konal s ním,

aj keď v minulosti súdy takéto procesné postavenie tejto spoločnosti nepriznali práve

z dôvodu absencie vlastníckeho práva. Preto žiadali napadnuté rozhodnutie zmeniť a zrušiť

rozhodnutie žalovaného v 1. rade a vrátiť mu vec na ďalšie konanie príp. zrušiť a vrátiť

na ďalšie konanie.

Žalovaný v 1. rade sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že vecné bremeno bolo

zriadené nesprávne len na základe žiadosti o zápis geometrického plánu a keďže nikdy

5

nevzniklo, následne nemohlo prechádzať a zapisovalo sa iba do LV povinných subjektov.

Nakoľko nikto nemôže na iného previesť viac práv ako sám má, právne účinky neplatnosti

vecného bremena sú účinkami ex tunc, teda od počiatku a daný stav nemožno konvalidovať

cez dobromyseľných nadobúdateľov. Zápis predmetného vecného bremena bol vykonaný

pred 31.12.1992 a preto, ak sa preukáže opak, príslušný katastrálny orgán je povinný vykonať

opravu nesprávneho, nezákonného stavu v zmysle § 78 ods. 1 katastrálneho zákona. Vecné

bremeno nebolo zriadené žiadnou verejnou listinou, žiadnym právnym úkonom, žiadnou

zmluvou a jediná zmienka o ňom je vyznačenie v geometrickom pláne. K námietke žalobcov,

že parcelu C KN č. X.X. užívali dobromyseľne aj s vecným bremenom od roku 1991 do roku

2003 a teda, že vecné bremeno mali údajne vydržať, uviedol, že parcela C KN č. X. bola

zapísaná na LV bez tiarch. Samotné konštatovanie v zmluve, ktorou nadobudli žalobcovu

predmetnú parcelu, že s prevodom nehnuteľností prechádza aj vecné bremeno, je

nedostatočné, keďže dovtedy nebolo žiadne vecné bremeno na LV zapísané. Neboli tu

splnené podmienky potrebné na zápis vecného bremena na nadobúdateľa. Správny orgán

na úseku katastra nie je oprávnený rozhodovať o splnení podmienok vydržania. Ak majú

žalobcovia dojem, že im právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí, môžu podať na súd

návrh na určenie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, alebo požiadať notára

o vyhotovenie notárskej zápisnice o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

Odvolávanie sa na súdne konanie vedené na Okresnom súde Bardejov

pod sp. zn. považoval žalovaný v 1. rade za zavádzajúce, pretože predmetnými

rozsudkami nedošlo k určeniu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu. V tomto prípade

bola žaloba o určenie neplatnosti vecného bremena zamietnutá z dôvodu nedostatku aktívnej

vecnej legitimácie, teda preukázania naliehavého právneho záujmu, vzhľadom na absolútnu

neplatnosť kúpnej zmluvy. Spoločnosť SIM spol. s r.o. je zapísaná na LV ako vlastník, a preto

vystupuje ako účastník správneho konania. Správa katastra nemôže už raz povolený vklad

meniť a zrušiť. Mala tu byť podaná žaloba na súd o neplatnosť právneho úkonu, kúpnej

zmluvy, ktorou nadobudla parcelu C KN č. X.X. do vlastníctva.

Správa katastra je v zmysle § 78 ods. 1 katastrálneho zákona povinná vykonať opravu

chybných údajov v KN, ak chyba bola spôsobená v EN do 31.12.1992.

Žalovaný v 1. rade na záver uviedol, že vecné bremeno bolo zriadené nesprávne,

bez právneho titulu, len na základe žiadosti o zápis GP č. 241-247-20/91. Následné

6

prehlásenia v zmluvách o tom, že k prevádzaným pozemkom je zriadené vecné bremeno

nemajú svoje právne opodstatnenie a sú právne neúčinné. Navyše žalobcovia v odvolaní

nesprávne uviedli žalovaných, neuviedli konkrétne ustanovenia právnych predpisov, ktoré

boli v správnom konaní porušené, zmätočne uviedli písm. b), d) a f) , keďže

pod tieto odvolacie dôvody neuviedli konkrétne skutočnosti, ktoré boli porušené krajským

súdom a len všeobecné konštatovanie neobstojí.

Žalovaný v 1. rade považoval napadnutý rozsudok za vecne správny a dostatočne

odôvodnený. Preto navrhoval napadnutý rozsudok potvrdiť.

K odvolaniu žalobcov sa vyjadril aj žalovaný v 2. rade. Napadnutý rozsudok je podľa

neho vecne a právne správny. Námietky žalobcov považoval za nedôvodné, pretože súd

prvého stupňa sa riadne vyporiadal so všetkými otázkami podstatnými pre vydanie

meritórneho rozhodnutia v danej veci.

Uviedol, že sa nestotožňujú s názorom žalobcov, že súd prvého stupňa aplikoval

na predmet konania nesprávny právny predpis, keď aplikoval na predmet sporu ustanovenia

, a nie ustanovenia Hospodárskeho zákonníka. Do konania nebola predložená žiadna

zmluva, s ktorou by zákon spájal možnosť vzniku vecného bremena v tomto prípade.

Hospodárska zmluva č. 24/91 IB Ke 3/91 nemá žiadne ustanovenie o zriadení vecného

bremena a nebola zaregistrovaná štátnym notárstvom v zmysle ustanovenia .

Geometrický plán nie je možné považovať za právny úkon, s ktorým by právne predpisy

spájali vznik, zmenu resp. zánik práv a povinností spojených so zriadením vecného bremena.

Z tohto vyplýva, že vecné bremeno nikdy nevzniklo a preto ani nemohlo platne a účinne

prechádzať na ďalšie tretie osoby. K námietke žalobcov, kedy vytýkali súdu prvého stupňa

povolenie vstupu žalovaného v 2. rade do konania uviedol, že do konania bol pribratý

rozhodnutím súdu keďže bol účastníkom správneho konania. Na základe uvedených

skutočnosti preto navrhoval, aby súd druhého stupňa potvrdil napadnutý rozsudok krajského

súdu v celom rozsahu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) dospel k záveru,

že odvolaniu žalobcov nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho

7

pojednávania podľa ustanovenia , s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený

dňa 17. apríla 2012 ( a ).

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol

rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd zamietol žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa

Žaloba smerovala proti rozhodnutiu žalovaného v 1. rade z 15.3.2010

č. Xo 11/2010/Ba, ktorým zmenil rozhodnutie správy katastra č. X-63/2009 z 29.1.2010

a podľa § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona rozhodol, že sa opravuje chybne vykonaný

zápis vecného bremena „práva prejazdu pre vlastníka parcely č. X. cez dom na parcelu

č. X. v šírke podjazdu a dvor na parcele č. X. v šírke 3 m“, zapísaného bez právneho titulu

tak, že sa vykoná jeho výmaz z listu vlastníctva povinného č. X. vzťahujúceho sa k parcele C

KN č. X.X. a z LV oprávneného č. X. vzťahujúceho sa k parcele C KN č. X.X., katastrálne

územie B..

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania

preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci

odvolacieho konania skúmal, či odvolacie námietky žalobcov sú spôsobilé spochybniť vecnú

správnosť napadnutého rozsudku.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a pripojeného administratívneho spisu ako aj

spisu krajského súdu dospel odvolací súd k záveru, že závery súdu prvého stupňa vychádzajú

z náležitým spôsobom zisteného skutkového stavu a správnej aplikácie príslušných

zákonných ustanovení.

Z administratívneho spisu vyplýva, že spoločnosť SIM spol. s r.o., teda žalovaný

v 2. rade podal na Katastrálny úrad Prešov dňa 10.11.2008 návrh na opravu chyby

v katastrálnom operáte, a to výmaz neoprávnene zapísaného vecného bremena na LV č. X.

v k. ú. B.. Následne Správa katastra v Bardejove vydala rozhodnutie, ktorým prerušila

konanie vo veci návrhu na opravu chyby v katastrálnom operáte, pretože o tejto otázke už

právoplatne rozhodol Krajský súd Prešov.

8

Dňa 21.5.2009 vydala Správa katastra v B. pod č. X-63/2009 rozhodnutie, ktorým

vyslovila, že opravuje chybne vykonaný zápis vecného bremena, ktoré bolo zapísané bez

právneho podkladu tak, že vykoná výmaz predmetného vecného bremena. Následne žalovaný

v 1. rade vydal dňa 5.11.2009 pod č. Xo 29/2009/Ba rozhodnutie, ktorým zrušil toto

rozhodnutie a vec jej vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

Dňa 29.1.2010 vydala Správa katastra v B. pod č. X-63/2009 rozhodnutie, ktorým

návrh na vykonanie opravy odmietla a vyslovila, že opravu nevykoná. Následne žalovaný v 1.

rade vydal dňa 15.3.2010 pod č. Xo 11/2010/Ba rozhodnutie, ktorým rozhodnutie správy

katastra zmenil tak, že sa opravuje chybne vykonaný zápis vecného bremena a vykoná sa jeho

výmaz.

Žalovaný v 1. rade svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že je zrejmé, že vecné bremeno

bolo zriadené nesprávne, bez právneho titulu, len na základe žiadosti o zápis GP č. 241-247-

20/91 (PVZ č. 372/91) a následné prehlásenia v zmluvách (V-351/1994, V-365-1994,

V-297/2003) o tom, že k prevádzaným pozemkom je zriadené vecné bremeno, nemajú svoje

právne opodstatnenie, sú právne neúčinné. Vecné bremeno sa teda nemohlo prevádzať,

vzhľadom na to, že nevzniklo. Preto bolo potrebné dať do súladu skutočný stav so stavom

právnym a vykonať výmaz vecného bremena z predmetných LV i v spojení s § 78 ods. 1

katastrálneho zákona.

Odvolací súd z administratívneho spisu ďalej zistil, že právo vecného bremena v znení

„Zriaďuje sa právo prejazdu pre vlastníka parcely EN X. cez dom na parc. X. v šírke podjazdu

a dvor na parcele č. X. v šírke 3 m“ bolo v prvýkrát zapísané Strediskom geodézie B. pod

PVZ č. 372/91, na základe žiadosti Nemocnice s poliklinikou B. z 18.9.1991 o zápis GO

plánu číslo 241-247-20/91 z 29.7.1991.

Kúpnou zmluvou z 25.10.1993 uzavretou medzi NsP v B. a A. došlo k predaju parcely

č. X. EN, pričom v zmluve sa nachádzalo aj prehlásenie, že k predávanému pozemku je

zriadené vecné bremeno a ide o právo prejazdu pre vlastníka parcely č. X. EN cez dom na

parcele č. X. v šírke podjazdu a dvor na parcele č. X. v šírke 3 m.

Kúpnou zmluvou z 10.12.1993 uzavretou medzi A. a spoločnosťou SIM spol. s r.o.

došlo k predaju parcely C KN č. X.X., pričom táto parcela vznikla rozdelením parcely EN č.

9

X. podľa GP č. 242-341-236-93 na parcely C KN č. X.X. a X./2. Aj táto zmluva obsahovala

prehlásenie, že k pozemku je zriadené vecné bremeno a že ide o právo prejazdu pre vlastníka

parcely č. EN X. cez dom na parcele č. X.X. EN v šírke prejazdu na dvor na parcelu č. X. EN

v šírke 3 m.

Kúpnou zmluvou z 24.2.2000 uzavretou medzi A. a M. ako predávajúcimi a A. a Ing.

M. ako kupujúcimi došlo k predaju parcely C KN č. X./2, pričom v nej bolo uvedené, že na

predaji nehnuteľnosti neviaznu žiadne iné právne skutočnosti, ktoré by obmedzovali voľné

nakladanie s touto nehnuteľnosťou.

Investičná banka, š.p.ú. Praha, pobočka Košice (teraz OTP Banka Slovensko a.s.)

nadobudla vlastnícke právo k parcelám č. X. a X. Hospodárskou zmluvou z 28.8.1991, ktorú

uzavrela s NsP v B.. Predmetom tejto zmluvy bol iba prevod vlastníckeho práva k parcelám

EN.

Na základe žiadosti Investičnej a rozvojovej banky a.s. bola parcela E KN č. X.

rozdelená na parcely C KN č. X./1 a X.X.

Kúpnou zmluvou z 23.1.2003 uzavretou medzi OTP Bankou Slovensko, a.s. ako

predávajúcim a M. a Mgr. Z. ako kupujúcimi došlo k predaju parc. X.X.. V zmluve bolo

uvedené, že s prevodom nehnuteľnosti zároveň prechádza aj vecné bremeno zriadené

v prospech predávajúceho a to právo prejazdu cez dom na parc. č. X.X. v šírke prejazdu cez

dvor pozemku č. X. v šírke 3 m.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť

rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov

záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon

zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti

verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").

Podľa podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,

v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená

10

rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto

rozhodnutia a postupu.

Podľa pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom

konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní

riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona správa katastra aj bez návrhu opraví

údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami

prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra.

Podľa § 59 ods. 3 katastrálneho zákona ten, koho práv, záujmov chránených právom

alebo povinností sa údaje katastra týkajú, môže kedykoľvek požiadať o odstránenie chýb

v katastrálnom operáte. Správa katastra je povinná vykonať opravu do 30 dní, v osobitne

odôvodnených prípadoch do 90 dní od doručenia písomnej žiadosti o opravu chýb.

Podľa § 59 ods. 4 katastrálneho zákona oprava chýb v katastrálnom operáte nemá

vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam; to neplatí, ak ide o opravu podľa

§ 59 ods. 1 písm. a) a § 78 ods. 1.

Podľa § 59 ods. 5 katastrálneho zákona na opravu chýb v katastrálnom operáte sa

vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak sa oprava týka údajov uvedených v liste

vlastníctva; to neplatí, ak ide o opravu výmery pozemku evidovaného v mape určeného

operátu.

Podľa § 78 ods. 1 zápisy práv k nehnuteľnostiam v evidencii nehnuteľností vykonané

do 31. decembra 1992 preukazujú pravdivosť skutočností v nich uvedených, ak sa nepreukáže

opak. Ak sa preukáže opak, správa katastra opraví zápis.

Podľa vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci

v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo

konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej

nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

11

Podľa vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe

závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov,

rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu

možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne.

Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra

nehnuteľností.

Podľa zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti,

pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.

Najvyšší súd už vo svojej doterajšej judikatúre vyzdvihol nutnosť pripustenia súdneho

prieskumu v prípade konania o oprave chýb v katastrálnom operáte. Napríklad v rozsudku

z 14.02.2012 vyslovil, že „Prenos údajov z návrhu a vkladu schopnej listiny

do údajov katastra, a to najmä údajov o právach k nehnuteľnostiam tým spôsobom, aby sa

stali hodnovernými údajmi katastra, po vydaní pozitívneho vkladového rozhodnutia, je nutné

chápať ako postup správneho orgánu, ktorý v zmysle a nasl. spadá

pod prieskumnú právomoc správneho súdnictva.“

Ďalej sa Najvyšší súd zaoberal významom konania o oprave chýb v katastrálnom

operáte. Napríklad v rozsudku zo 06.03.2012 deklaroval nasledujúce právne

názory:

„Konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte (písm. a/ a § 22 ods. 1) je osobitným

opravným prostriedkom zameraným v zmysle imperatívu § 18 ods. 2 písm. c) cit. zákona na

výkon riadnej správy evidenčných údajov a informácií vrátane obnovenia hodnovernosti (§ 70

) a tým aj záväznosti údajov katastra po zistení, že to, čo správa katastra

zapísala, nezodpovedá tomu, čo nepochybne zmluvná strana chcela svojou vôľou prejaviť.

Obnovenie hodnovernosti sa dosahuje na základe zásady súčinnosti s dotknutými

subjektmi odstránením rozporov medzi preverenými údajmi a informáciami z návrhu vrátane

zmluvy a dotknutými údajmi katastrálneho operátu, a to aj prostredníctvom využitia

výkladových pravidiel občianskeho alebo obchodného práva.“

12

Svoje hore uvedené názory týkajúce sa konania o oprave chýb v katastrálnom operáte

Najvyšší súd zatiaľ zavŕšil prostredníctvom rozsudku zo 14.02.2012, v ktorom

konštatoval:

„Pokiaľ v predchádzajúcom procese štát pochybí pri aplikácii zásady legality,

bezodkladne prostriedkami nápravy (napríklad konaním o oprave chýba v katastrálnom

operáte) musí odstrániť nezákonnosť navrátením veci do pôvodného právneho stavu

(restitutio in integrum); pričom ani právoplatný výsledok v procese obnovy katastrálneho

operátu novým mapovaním ani právoplatné schválenie registra obnovy evidencie pozemkov

netvorí v zmysle v spojení s veta tretia

prekážku.“

Podľa názoru odvolacieho súdu krajský súd správne zamietol žalobu žalobcov. Vždy,

keď správa katastra formou konania o odstránení chýb v katastrálnom operáte rozhoduje

o nároku na prinavrátenie vlastníckeho práva alebo vecného práva k cudzej veci, ktorý na inú

osobu prešiel bez právneho dôvodu, tzn. riešia problém, ktorý zvyšná spoločnosť chápe ako

krivdu, musí okrem iného aj prihliadnuť na právne dôsledky vyplývajúce z princípu, že

z bezprávia (krivdy) právo nevzniká „ex iniuria ius non oritur“. Preto v žiadnom prípade

nemôže ani dlhá doba existencie stavu (v prejednávanej veci od roku 1993) existujúceho

v rozpore s požiadavkami zákona (zásada legality) vytvoriť u orgánu správy katastra

domnienku, že už ide o nemenný právny stav.

Preskúmavané rozhodnutie žalovaného v 1. rade bolo podľa názoru odvolacieho súdu

vydané v súlade so zákonom, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, má

požadované formálne i obsahové náležitosti a je dostatočne odôvodnené. Odvolací súd sa

stotožňuje s názorom žalovaného v 1. rade, ako aj súdu prvého stupňa, že predmetné vecné

bremeno bolo do katastra nehnuteľností zapísané bez právneho titulu a od jeho zapísania bolo

neúčinné, preto nemohlo ani neskôr prechádzať na ďalších vlastníkov pozemkov. Vzhľadom

na to je potrebné, aby bol vykonaný výmaz nesprávne zapísaného vecného bremena v súlade

s katastrálnym zákonom.

Námietky žalobcov uplatnené v odvolaní neboli spôsobilé spochybniť vecnú

správnosť napadnutého rozsudku, ktorý sa v dôvodoch svojho rozhodnutia dostatočne

vysporiadal so všetkými námietkami žalobcov uplatnenými v opravnom prostriedku.

13

K ich vyhodnoteniu nemá odvolací súd žiadne výhrady a pre ich správnosť

na ne v podrobnostiach odkazuje.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

podľa ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa a 224 ods. l v spojení

s ods. l .

POUČENIE : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. apríla 2012

JUDr. Ing. Miroslav Gavalec PhD., v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová