Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

ZA-30S/21/2022

Zmenené rozhodnutím 8Svk/34/2024
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobcu: Urbár Dúbravy Lietavská Lúčka - P.S., so sídlom Žilinská cesta 14/27, 013 11 Lietavská Lúčka, IČO: 35 675 063, právne zastúpený: Advokátska kancelária Valko & Volný, s.r.o., so sídlom Porubského 2, 811 06 Bratislava, IČO: 35 916 192, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, za účasti ďalších účastníkov konania: 1) Družstvo BREZOVÁ, so sídlom Jesenského 1089/11, 010 01 Žilina, IČO: 36 387 355, právne zastúpené advokátom: JUDr. Ivan Glovniak, so sídlom D. Dlabača 2748/28, 010 01 Žilina, IČO: 42 433 655, 2) Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava, IČO: 35 815 256, 3) Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA- OOP5-2021/049118-001 zo dňa 7. decembra 2021, o kasačných sťažnostiach žalovaného a ďalšieho účastníka konania 1) proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA-30S/21/2022-270 zo dňa 25. januára 2024, takto r o z h o d o l : I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky žiadosť žalovaného o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti z a m i e t a. II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA-30S/21/2022-270 zo dňa 25. januára 2024 m e n í tak, že správnu žalobu z a m i e t a. III. Žalobcovi, žalovanému a ďalším účastníkom konania 2) a 3) právo na náhradu trov kasačného konania ako aj konania pred správnym súdom n e p r i z n á v a. IV. Ďalšiemu účastníkovi konania 1) právo na náhradu trov konania pred správnym súdom n e p r i z n á v a. V. Ďalšiemu účastníkovi konania 1) proti žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov senátu JUDr. Michaely Kútikovej a JUDr. Lukáša Kolibába, v právnej veci žalobcu: Urbár Dúbravy Lietavská Lúčka – P.S., so sídlom Žilinská cesta 14/27, 013 11 Lietavská Lúčka, IČO: 35 675 063, právne zastúpený: advokátska kancelária Valko & Voľný, s.r.o., so sídlom Porubského 2, 811 06 Bratislava, IČO: 35 916 192, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ Družstvo BREZOVÁ, so sídlom Jesenského 1089/11, 010 01 Žilina, IČO: 36 387 355, právne zastúpený: JUDr. Ivan Glovniak, advokát, so sídlom D. Dlabača 2748/28, 010 01 Žilina, IČO: 42 433 665, 2/ Slovenský plynárenský priemysel, a. s., so sídlom Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava, IČO: 35 815 256, 3/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP5-2021/049118-001 zo dňa 07.12.2021, takto

rozhodol:

I. Správny súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností č. OU-ZA-OOP5-2021/049118-001 zo dňa 07.12.2021 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Ďalším účastníkom konania 1/, 2/, 3/ právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor, ako správny orgán I. stupňa vydal rozhodnutie č. X-99/2021 zo dňa 01. júla 2021, ktorým bol podľa ust. a o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) zamietnutý návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte v katastrálnom území A. A., podaný dňa 04.03.2021 od navrhovateľa: Pozemkové spoločenstvo Urbár Dúbravy Lietavská Lúčka – P.S., so sídlom Žilinská cesta 14/27, 013 11 Lietavská Lúčka, IČO: 35 675 063, vo veci opravy podielového spoluvlastníka evidovaného v liste vlastníctva č. XXXX pod porad. č. 1: Družstvo Brezová, IČO: 36 387 355, v spoluvlastníckom podiele 1061505/3198720. 2. Proti predmetnému rozhodnutiu žalobca v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie, v ktorom uviedol, že považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné a nesprávne, najmä preto, že Okresný úrad Žilina v rozhodnutí vyhodnotil, že nie je daný dôvod na opravu údajov v katastri nehnuteľností podľa Katastrálneho zákona, uviedol, že nie je možné konať podľa

Katastrálneho zákona; nerozhodol, či nie sú splnené podmienky na opravu chýb v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 2 písm. e) Katastrálneho zákona; uviedol tvrdenia, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že v prvostupňovom konaní existoval spor o vlastnícke právo. Následne v častiach II. až V. odvolania odvolateľ uviedol bližší opis dôvodov nezákonnosti a nesprávnosti napadnutého rozhodnutia. 3. Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností ako správny orgán II. stupňa rozhodnutím číslo OU-ZA-OOP5-2021/049118-001 zo dňa 07. decembra 2021 (ďalej aj „napádané rozhodnutie“ alebo ,,druhostupňové rozhodnutie") vo veci rozhodnutia o oprave chyby v katastrálnom operáte podľa ustanovenia o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“), v nadväznosti na ustanovenie Z. z, o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v zmysle ustanovení Katastrálneho zákona, odvolanie podľa ust. Správneho poriadku zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Žilina, katastrálny odbor č. X-99/2021 zo dňa 01. júla 2021 potvrdil. Správna žaloba a žalobné body 4. Žalobca sa včas doručenou správnou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, pričom žiadal predmetné rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť ďalšie konanie. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania. 5. Žalobca žiadal zrušiť napádané rozhodnutie z dôvodov uvedených v ust. a (ďalej aj ,P“), a teda žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a súčasne došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 6. V odôvodnení správnej žaloby žalobca konkretizoval dôvody nezákonnosti napádaného rozhodnutia nasledovne: · Žalovaný v rozhodnutí a aj Okresný úrad v prvoinštančnom rozhodnutí nesprávne vo výrokovej časti rozhodli len podľa a Katastrálneho zákona, a nie aj podľa Katastrálneho zákona. To znamená, že z hľadiska výrokovej časti rozhodnutí sa ustanovením Katastrálneho zákona nesprávne nezaoberali, a to napriek tomu, že návrh sa evidentne dotýkal aj daného ustanovenia, pričom žalobca na dané ustanovenie Katastrálneho zákona už v priebehu konania pred Okresným úradom aj výslovne poukazoval (ďalej aj „žalobný dôvod 1“); · Žalovaný v rozhodnutí a aj Okresný úrad v prvoinštančnom rozhodnutí nesprávne generálne uviedli, že konanie o oprave chyby podľa Katastrálneho zákona (ako také) nepripúšťa vykonanie opravy chyby z dôvodu nástupu ďalšej právnej zmeny (ďalej aj „žalobný dôvod 2”); · Žalovaný v rozhodnutí a aj Okresný úrad v prvoinštančnom rozhodnutí nesprávne v konaní o oprave nepripúšťajú nápravu chyby (v časti spoluvlastníckeho podielu), ku ktorej prišlo v konaní o ROEP, z dôvodu, že po zápise rozhodnutia o ROEP došlo k zápisu nadväzujúcich listín (ďalej aj „žalobný dôvod 3”); · Žalovaný v rozhodnutí nesprávne v súvislosti s ustanovením Katastrálneho zákona uvádza, že podmienka nenadväzovania zmeny vlastníckeho práva na základe záznamu sa vzťahuje na celý zápis ROEP, nie iba na spoluvlastnícky podiel družstva (ďalej aj „žalobný dôvod 4”); · Žalovaný v rozhodnutí nesprávne v súvislosti s ustanovením Katastrálneho zákona uvádza, že oprava podľa daného ustanovenia Katastrálneho zákona sa vykoná len vtedy, ak sa týka len formálnych chýb (ďalej aj „žalobný dôvod 5“) · Žalovaný v rozhodnutí nesprávne v súvislosti s ustanovením Katastrálneho zákona uvádza, že údaje katastra nehnuteľností v časti spoluvlastníckeho podielu nie sú v rozpore s listinou, na základe ktorej bol zápis do katastra nehnuteľností vykonaný (ďalej aj „žalobný dôvod 6”). 7. K žalobnému dôvodu 1 žalobca vyslovil, že explicitne a priamo v ods. 23. reakcie spoločenstva (t. j. v ods. 23. svojho podania zo dňa 17.06.2021) uviedol, že v konaní o oprave je potrebné zaoberať sa aj ustanovením Katastrálneho zákona. Ako pritom žalobca uviedol v ods. 22. reakcie spoločenstva, „ ... už v ods. 21. návrhu spoločenstvo uviedlo, že „Akékoľvek majetkové zmeny neboli ani v súvislosti s ROEP, v súvislosti s uvedeným sa totiž len zapísali poradové čísla z pozemkovoknižných vložiek na príslušné listy vlastníctva v súbore registra „E” a v žiadnom prípade v súvislosti s uvedeným nešlo a ani nemohlo ísť o samostatný titul pre nadobudnutie vlastníckeho práva družstva k spoluvlastníckemu podielu. 8. Žalobca tiež uviedol názor odbornej doktríny, podľa ktorého „Návrh na začatie konania o oprave chyby v katastrálnom operáte je návrhom na začatie katastrálneho konania. to znamená, že tento návrh má mať náležitosti ustanovené v Katastrálneho zákona.

9. K žalobnému dôvodu 2 žalobca uviedol, že z ustanovení § 59 ods. 2 písm. a), d) a e) Katastrálneho zákona v žiadnom prípade nevyplýva, že by vykonanie opravy chyby nebolo prípustné z dôvodu nástupu ďalšej právnej zmeny. Jedine ustanovenie § 59 ods. 2 písm. d) Katastrálneho zákona uvádza, že opravu na základe tohto ustanovenia je možné vykonať len vtedy, „ ... ak nedošlo od zápisu do katastra záznamom k zmene vlastníckeho práva.“ 10. S poukazom na uvedené je evidentné, že v prípade opráv podľa § 59 ods. 2 písm. a) a e) Katastrálneho zákona je irelevantné, či odo dňa chybného zápisu došlo alebo nedošlo k ďalšej nadväzujúcej právnej zmene. V opačnom prípade by to zákonodarca nepochybne výslovne uviedol aj v ustanoveniach a Katastrálneho zákona. 11. Žalobca si je vedomý toho, že nad rámec zákonných ustanovení je potrebné prihliadať na ochranu vlastníckeho práva, garantovanú aj článkom 20 . Práve s ohľadom na uvedené je logický záver, že opravou chyby by nemala byt' dotknutá tretia osoba, ktorej sa chybne uskutočnený zápis vôbec netýkal. O taký prípad však v konaní o oprave vôbec nešlo. 12. Žalobca poznamenal, že so žalobným dôvodom 2 priamo súvisí aj žalobný dôvod 3, resp. argumentácia uvedená žalobcom v súvislosti so žalobným dôvodom 2 sa priamo vzťahuje aj na žalobný dôvod 3. 13. Vo vzťahu k žalobnému dôvodu 3 považoval žalobca za potrebné práve s ohľadom na ochranu dobromyseľných tretích osôb zdôrazniť, že v predmetnom prípade žalobca návrhom žiadal o vykonanie opravy (len) voči družstvu, t. j. priamo voči osobe, ktorej sa nesprávny zápis vlastníckeho práva na základe rozhodnutia o ROEP priamo týkal, a ktorej „vlastnícke právo” bolo zapísané práve na základe predmetného rozhodnutia o ROEP. Vykonanie opravy na základe návrhu by sa teda žiadnej tretej osoby vôbec nedotklo. Ak teda žalovaný k vykonaniu opravy nepristúpil s poukazom na ďalšie právne zmeny, postupoval nielen v rozpore s príslušnou zákonnou úpravou, ale aj v rozpore s logickou stránkou veci. Žalobca aj na tomto mieste zopakoval svoju argumentáciu z odvolania, že ak by bolo návrhu vyhovené, nastal by rovnaký následok ako v prípade vyhovenia určovacej žalobe, t. j. „dotknutý“ by bol práve a len spoluvlastnícky podiel. To znamená, že aj na základe určovacej žaloby by bola vykonaná zmena len v časti týkajúcej sa spoluvlastníckeho podielu. Aj z uvedeného dôvodu je záver o nemožnosti opravy chyby v katastrálnom operáte z dôvodu, že po zápise rozhodnutia o ROEP došlo k zápisu nadväzujúcich listín, nedôvodný. Podľa žalobcu pritom práve z dôvodu, že účelom katastra nehnuteľností je hodnovernosť tam zverejnených údajov, by mala byť za opísaných okolností zmena vykonaná. 14. Výpovedné je v uvedenom smere napríklad aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 18.02.2009, ktoré odobrilo vykonanie zmeny zápisu v katastri na základe Katastrálneho zákona, pričom výslovne uviedlo, že „ Rozhodnutie vydané podľa citovaného ustanovenia nemá hmotnoprávne, ale len evidenčné účinky, samo o sebe nerieši konečným spôsobom otázku, kto je vlastníkom nehnuteľností resp. kto má vecné právo k nehnuteľnosti.“ 15. Pokiaľ sa teda družstvo aj napriek nespochybniteľným argumentom bude domnievať, že je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu, môže v zmysle vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 18.02.2009 požiadať o vyriešenie danej otázky, konečným spôsobom, súd. 16. Nehovoriac o tom, že právna úprava účinná od 01.10.2018 možnosti uskutočnenia nápravy už v rámci konania o oprave chýb v katastrálnom operáte značne rozšírila, vrátane možnosti pristúpiť k náprave ROEP-u po uplynutí doby piatich rokov. 17. To znamená, že z dôvodu, že od zápisu vykonaného na podklade rozhodnutia o ROEP nedošlo k zaevidovaniu zmeny vlastníctva družstva práve v časti spoluvlastníckeho podielu v katastri nehnuteľností (a to ani na základe titulového rozhodnutia), nebol dôvod opravu v konaní o oprave nevykonať. 18. Na margo žalobného dôvodu 4 žalobca podotkol, že tak ako uviedol aj v odvolaní (ods. 36.), zmyslom Katastrálneho zákona je zabrániť tomu, aby vykonaním opravy chyby v katastrálnom operáte bola dotknutá dobromyseľná tretia osoba, ktorá sa pri nadobúdaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti spoliehala na to, že údaje evidované v katastri nehnuteľností sú správne. Keďže (ako vyplýva z vyššie uvedeného) od vykonania zápisu vlastníckeho práva družstva k spoluvlastníckemu podielu nedošlo k zmene v predmetnej evidencii, t. j. ako vlastník spoluvlastníckeho podielu nebola zapísaná tretia osoba, opravou chyby spočívajúcej v evidovaní družstva, ako vlastníka spoluvlastníckeho podielu, by ani žiadna tretia osoba nemohla byt' dotknutá. výklad ustanovenia Katastrálneho zákona, ktorý zvolil v rozhodnutí žalovaný, a ktorý je namietaný v rámci žalobného dôvodu 4, je preto formalistický a nezodpovedá účelu a významu predmetného ustanovenia. 19. Žalobca tvrdí, že keď teda v časti spoluvlastníckeho podielu nedošlo po rozhodnutí o ROEP ani k zmene vlastníckeho práva, bol dôvod vyhovieť návrhu nielen podľa a Katastrálneho zákona, ale aj podľa Katastrálneho zákona.

20. Pokiaľ ide o žalobný dôvod 5, žalobca namieta, žeby sa oprava podľa § 59 ods. 2 písm. a) Katastrálneho zákona mala týkať len formálnych nepresností. Pokiaľ nejde o situáciu uvedenú v ustanovení Katastrálneho zákona, tak na konanie podľa s 59 Katastrálneho zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní , a ten možnosť opravy chyby v písaní a počítaní priamo uvádza. nie je preto dôvod, aby bol rovnako chápaný aj s 59 ods. 2 písm. a) Katastrálneho zákona. 21. S poukazom na žalobný dôvod 6 žalobca skonštatoval, že z predchádzajúceho obsahu tejto žaloby vyplýva, že údaje o vlastníckom práve družstva k spoluvlastníckemu podielu sú v rozpore so všetkými dostupnými dokumentami, resp. predmetné dokumenty (vrátane údajných titulov nadobudnutia vlastníckeho práva družstva k spoluvlastníckemu podielu) nie sú podkladom na evidenciu vlastníckeho práva družstva k spoluvlastníckemu podielu v katastri nehnuteľností. Žalobca pritom zdôraznil, že v konaní o oprave neboli pochybnosti, že vlastnícke právo družstva k spoluvlastníckemu podielu preukázané nie je. Veď samotné prvoinštančné rozhodnutie uviedlo, že nie je zrejmé, na základe čoho bolo podľa rozhodnutia o ROEP vlastníctvo družstva zapísané (viď tam uvedené slová: „ Na základe akých dokladov, ktoré stanovuje , uvedené bolo vykonané, nie je v operáte ROEP žiadny doklad.“). Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe žalobcu 22. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe žalobcu uviedol, že ak by prvostupňový správny orgán zistil, že sú splnené podmienky na opravu chýb v katastrálnom operáte podľa ustanovenia Katastrálneho zákona, vydal by rozhodnutie o oprave chýb v katastrálnom operáte, vo výrokovej časti ktorého by toto ustanovenie uviedol spolu s konkrétnou opravou. 23. Podľa názoru žalovaného je uvedenie konkrétneho ustanovenia (písmena) z podstatné pri oprave chýb v katastrálnom operáte - ako uvedenie (vymedzenie) dôvodu opravy, kedy by jeho neuvedenie viedlo k nepreskúmateľnosti rozhodnutia a opravy ako takej, nie však pri rozhodnutí o zamietnutí návrhu na opravu. Vychádzajúc z uvedeného, správny orgán zamieta návrh na opravu chyby, ak nie sú podmienky na opravu chyby splnené podľa , t. j. podľa celého ustanovenia a nie iba podľa toho ustanovenia (konkrétneho písmena), ktoré uviedol navrhovateľ, pričom podľa iného by podmienky na opravu splnené boli. Uvedené vyplýva nielen z vyššie citovanej právnej úpravy ale aj z povinnosti správneho orgánu konať ex officio. Keby teda aj navrhovateľ výslovne uviedol, podľa ktorého ustanovenia Katastrálneho zákona žiada vykonať opravu údajov katastra nehnuteľností, správny orgán nie je viazaný touto kvalifikáciou veci zo strany navrhovateľa – je viazaný iba vymedzením údajov katastra nehnuteľností, ktoré navrhovateľ žiada opraviť. 24. Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor vo výrokovej časti svojho rozhodnutia uvádzal (označoval) konkrétny návrh na opravu, ktorý sa zamietal. Z návrhu navrhovateľa zo dňa 24.02.2021 jasne vyplýva ktoré údaje katastra nehnuteľností žiada opraviť a ako/akým spôsobom žiada tieto údaje opraviť s uvedením konkrétnych ustanovení Katastrálneho zákona. Preto vo výroku rozhodnutia prvostupňový správny orgán zamietol podľa ustanovenia a Katastrálneho zákona konkrétny návrh, a to návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte v k. ú. A. A., podaný dňa 04.03.2021 od navrhovateľa: Pozemkové spoločenstvo Urbár Dúbravy Lietavská Lúčka - P.S., so sídlom Žilinská cesta 14/27, 013 11 Lietavská Lúčka, IČO: 35 675 063, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Valko Marián & partners, s.r.o., so sídlom Porubského 2, 811 06 Bratislava, IČO: 35 916 192, vo veci opravy podielového spoluvlastníka evidovaného v LV č. XXXX pod porad. č. 1: Družstvo Brezová, IČO: 36387355, v spoluvlastníckom podiele 1061505/3198720. Navyše v úvodnej časti výroku správny orgán uvádza právne normy na základe ktorých rozhodol, a to aj „ustanovenie . 25. K žalobnému dôvodu 2 žalovaný uviedol, že to, že iba v ustanovení Katastrálneho zákona je výslovne uvedené znenie týkajúce sa zmeny vlastníckeho práva, neznamená, že pri opravách podľa zvyšných ustanovení by sa mohli opravovať údaje katastra aj po zmene vlastníckeho práva. Uvedené vyplýva už zo samotného charakteru konania o oprave chýb v katastrálnom operáte ako nesporového konania. 26. K žalobnému dôvodu 3 žalovaný uviedol, že z výslovného znenia ustanovenia Katastrálneho zákona vyplýva, že správny orgán opraví „údaje katastra zapísané na základe rozhodnutia o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov“. Na základe rozhodnutia o schválení ROEP v k. ú. A. A. bol do LV č. XXXX v k. ú. A. A. zapísaný okrem iných aj pozemok, parcela registra E-KN č. 548 - trvalý trávny porast o výmere 266872 m2. Vlastnícke právo k pozemku, parcele registra E-KN č. 548 bolo zaevidované v prospech vlastníka: Družstvo Brezová, 010 09 Bytčica, IČO: 36387355, v podiele 1/1, v časti „titul nadobudnutia“: č. d. 374/1950, PKV 218, ROEP LIETAVSKA LUCKA. Následne

boli v katastri nehnuteľností vykonané ďalšie zápisy listín. Z dôvodu nástupu ďalšej právnej zmeny nie je možné vykonanie opravy chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 2 písm. e) Katastrálneho zákona, nakoľko by sa neopravovali údaje katastra zapísané na základe rozhodnutia o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov ale údaje, ktoré sú výsledkom zápisu ďalších listín naň nadväzujúcich. Aktuálne evidované údaje na LV č. XXXX v k. ú. A. A. neboli zapísané do katastra nehnuteľností na základe rozhodnutia o schválení ROEP ale sú výsledkom zápisu ďalších listín naň nadväzujúcich. K nemožnosti opravy údajov ROEP z dôvodu prechodu a prevodu podielu na pozemku po zápise ROEP odbor opravných prostriedkov odkazuje na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.: zo dňa 25.07.2018. 27. Pokiaľ ide o žalobný dôvod 4 žalovaný poznamenal, že oprava chýb podľa ustanovenia § 59 ods. 2 písm. d) Katastrálneho zákona sa týka opravy údajov katastra nehnuteľností, na ktorých zápis neboli splnené podmienky, a napriek tomu bol vykonaný zápis do katastra nehnuteľností. Právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 59 ods. 2 písm. d) Katastrálneho zákona ustanovuje právomoc správneho orgánu opraviť nezákonné opatrenie spočívajúce vo vykonaní záznamu alebo poznámky alebo vo výmaze poznámky, hoci na to neboli splnené podmienky. 28. Rozhodnutie o schválení ROEP - listina č. Z 930/2003, bolo do katastra nehnuteľností zapísané dňa 02.06.2003 pod porad. č. zmeny 9/03. Obsahom listiny č. Z 930/2003 boli všetky pozemky, ktoré boli predmetom konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim v k. ú. A. A.. Ak by teda v konaní o oprave chýb v katastrálnom operáte došlo k zrušeniu zápisu Z 930/2003 podľa ustanovenia § 59 ods. 2 písm. d) Katastrálneho zákona, týkalo by sa to zápisu celého diela ROEP ako takého. Uvedený postup nie je možný, keďže od zápisu záznamovej listiny č. Z 930/2003 do katastra nehnuteľností boli vykonané zmeny vlastníckych práv k pozemkom, ktoré boli jej predmetom (sú súčasťou celého diela ROEP). 29. K žalobnému dôvodu 5 žalovaný vyslovil, že ako žalovaný vo svojom rozhodnutí neuviedol, že by išlo o opravu chýb v zmysle ustanovenia § 59 ods. 5 Katastrálneho zákona, ani že by sa v tomto katastrálnom konaní nemalo postupovať podľa Správneho poriadku. Ak v odôvodnení rozhodnutia použil pojem „formálna chyba“, tak v súvislosti s poukázaním na samotný charakter konania o oprave chýb v katastrálnom operáte, ako nesporového konania, ktorého predmetom nemôže byť riešenie vlastníckych a iných vecnoprávnych sporov. 30. K žalobnému dôvodu 6 žalovaný skonštatoval, že účelom opravy chyby podľa ustanovenia § 59 ods. 2 písm. a) Katastrálneho zákona je zabezpečiť súlad údajov katastra nehnuteľností s dokumentáciou nachádzajúcou sa v katastrálnom operáte. Údaje evidované pri podielovom spoluvlastníkovi pod por. č. 1: Družstvo BREZOVÁ, IČO: 36387355, 010 09 Žilina - Bytčica, sú evidované v súlade s poslednou zapísanou verejnou listinou v katastri nehnuteľností, ktorou je listina č. Z 1770/2006 - Rozhodnutie č. 2006/00788/OPÚ-R zo dňa 27.02.2006. Predmetnú opravu si nemožno zamieňať so skúmaním súladu zápisu v katastri nehnuteľností so skutočným stavom, pretože toto oprávnenie prináleží súdu v civilnom sporovom konaní. Konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte podľa tohto ustanovenia neslúži na preskúmavanie zákonnosti zápisov práv k nehnuteľnostiam. Nie je prostriedkom k rozhodovaniu o vecnej správnosti zápisu. Výsledkom tohto konania nemôže byť „oprava“, ktorou bude výmaz vlastníckeho práva. Správny orgán nemá oprávnenie v tomto konaní skúmať spôsobilosť zapísaných listín a po vyvodení ich nespôsobilosti, tento zápis, ktorý bol vykonaný na ich podklade z katastrálneho operátu vymazať. 31. V závere žalovaný vyslovil, že sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že ako účastník konania o oprave bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Trvá na zákonnosti svojho rozhodnutia č. Xo-22/2021-Ma zo dňa 07.12.2021 (číslo spisu: OU-ZA-OOP5-2021/049118) a žalobu navrhol ako neopodstatnenú zamietnuť v celom rozsahu.

Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 1/ k správnej žalobe žalobcu 32. Družstvo BREZOVÁ poznamenalo, že považuje žalobu za v celom rozsahu nedôvodnú, pričom Družstvo BREZOVÁ v celom rozsahu tiež odkázalo na svoje písomné vyjadrenia produkované v administratívnom konaní. Družstvo BREZOVÁ upozornilo najmä na to, že žalobca sa v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte domáhal zápisu v katastri nehnuteľností, spočívajúcej v tom, že Družstvo BREZOVÁ nie je spoluvlastníkom pozemku označeného v žalobe. Predmetný pozemok ale je súčasťou spoločnej nehnuteľnosti, ako to vyplýva aj z administratívneho spisu, kedy aj v katastri nehnuteľností bola táto skutočnosť vyznačená na základe žiadosti pozemkového spoločenstva s IČO: 34 225 226 z roku 2014, teda nie žalobcu. V zmysle § 9 ods. 9 zákona č. 97/ 2013 Z. z. v platnom znení ale platí, že „Prevod alebo prechod vlastníckeho práva k podielu na spoločnej nehnuteľnosti len na niektorých pozemkoch patriacich do spoločnej nehnuteľnosti je zakázaný.” pričom v zmysle § 8 ods. 1 tohto zákona spoločnou

nehnuteľnosťou sa rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá môže pozostávať z viacerých pozemkov. Podľa Družstva BREZOVÁ teda logicky nie je možné ani opraviť chybu spočívajúcu v zápise vlastníckeho práva iba k jednému pozemku, ktorý je súčasťou s inými pozemkami spoločnej nehnuteľnosti, ale iba k celej nehnuteľnej veci. 33. Družstvo BREZOVÁ sa plne stotožnilo s odôvodneniami predmetných rozhodnutí správnych orgánov, že žalobca sa ani len nedomáhal v administratívnom konaní opravy chyby v katastrálnom operáte, ale podľa obsahu podaní žalobcu sa tento domáhal, aby správne orgány konštatovali, že spoluvlastník predmetného pozemku je neznámy a ako správcu zapísali správne orgány Slovenský pozemkový fond, teda že v rozsahu spoluvlastníckeho podielu Družstvo BREZOVÁ nie je spoluvlastníkom. 34. Žalobca v podanej žalobe argumentuje, že sa v tomto prípade nejedná o spor, nakoľko on nežiadal, aby bol zapísaný ako spoluvlastník predmetného pozemku, ale žiadal, aby nebolo zapísané Družstvo BREZOVÁ. V tejto súvislosti Družstvo BREZOVÁ poukázalo na to, že predmetom sporového konania nie je v zmysle len určenie, či tu vlastnícke právo je, ale spor sa vedie aj o tom, že tu vlastnícke právo nie je. Preto táto argumentácia žalobcu je, podľa Družstva BREZOVÁ, od podstaty nesprávna. 35. Žalobca v podanej žalobe namieta, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej a rozhodnutia správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia tým, že žalovaný a prvostupňový orgán neuviedli, že zamietajú návrh žalobcu aj podľa Katastrálneho zákona. Družstvo BREZOVÁ v tomto bode poukázalo na výrok a odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového orgánu, pričom skonštatovalo, že predmetné právne posúdenie je v celom rozsahu správne a vo výroku celkom správne prvostupňový správny orgán rozhodol, že návrh žalobcu podaný iba ustanovenia a Katastrálneho zákona zamietol. Tento návrh zamietol správne podľa Katastrálneho zákona. 36. Celkom jednoznačne nielen nedošlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy len z toho dôvodu, že správny orgán vo výroku neoznačil, že žalobca v priebehu konania navrhoval, že sa je potrebné zaoberať aj ustanovením Katastrálneho zákona, ale v žiadnom prípade ani len nemožno uvažovať, že by to bolo podstatné porušenie ustanovení o konaní. 37. Podľa Družstva BREZOVÁ, práve žaloba žalobcu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, keď žalobca tvrdí, že oprava chyby v katastrálnom operáte je možná aj vtedy, ak už došlo k ďalším právnym zmenám. Z povahy a účelu zákonných ustanovení o oprave chyby v katastrálnom operáte celkom jednoznačne vyplýva práve opak a tento právny názor potvrdila aj judikatúra súdov a právna teória, ako bolo viackrát uvádzané, a to aj rozhodnutia súdov uvádzané vyššie. 38. V tejto súvislosti Družstvo BREZOVÁ zdôraznilo, že aj zo zabezpečeného spisového materiálu je zrejmé, a to najmä z rozhodnutia Správy katastra v Žiline č. ROEP-1/2003 zo dňa 03.03.2003, že Družstvo BREZOVÁ bolo zapísané ako výlučný vlastník predmetného pozemku - parcela registra E-KN parc. č. 548 - trvalý trávny porast o výmere 266 872 m2 záznamom v katastrálnom konaní vedenom pod sp. zn. Z 930/2003 dňa 02.06.2003 na LV č. XXXX vedenom pre k. ú. A. A., a teda bolo Družstvo BREZOVÁ do katastra nehnuteľností zapísané na základe predmetnej verejnej listiny - na základe rozhodnutia správneho orgánu. Ako vyplýva zo strany č. 64 prílohy rozhodnutia Správy katastra v Žiline č. ROEP-1/2003 zo dňa 03.03.2003, tak toto rozhodnutie jednoznačne svedčí o tom, že aj k parcele 548, PK parcele 548, PK vložka XXX o výmere 266872 m2 v k. ú. A. A. mal byť do katastra nehnuteľností zapísaný vlastnícky podiel 1/1 - teda ako výlučný vlastník osoba Družstvo BREZOVÁ, so sídlom 01009 Bytčica, IČO: 36 387 355. Osoba, ktorá mala byť zapísaná do katastra nehnuteľností ako výlučný vlastník predmetného pozemku bola teda jednoznačne určená rozhodnutím orgánu štátnej správy a touto osobu je celkom jednoznačne Družstvo BREZOVÁ, IČO: 36 387 355, ktoré do 26.10.2016 malo zapísané v obchodnom registri sídlo Žilina - Bytčica 010 09 a bolo teda bez problémov identifikované. Preto nemôže byť pochýb o tom, že pokiaľ je momentálne zapísané Družstvo BREZOVÁ v katastri nehnuteľností, tak sa tak nestalo na základe žiadnej chyby a takýto zápis bol vykonaný v súlade s verejnou listinou - rozhodnutím Správy katastra v Žiline č. ROEP-1/2003 zo dňa 03.03.2003 a je aj celkom zjavne nesprávne tvrdenie žalobcu, že by zápis Družstva BREZOVÁ bol vykonaný v rozpore s akoukoľvek listinou. 39. Družstvo BREZOVÁ taktiež považovalo za potrebné uzavrieť, ako už bolo aj vyššie uvedené, že nie je možné s poukazom na následné viaceré zapísané listiny a zmeny vykonané a preukázané aj v spise Okresného úradu Žilina, katastrálny odbor pod X 99/2021 vykonať opravu chyby, nakoľko nemôže k dnešnému dňu byť ako yýlučný vlastník pozemku - parcela registra E-KN parc. č. 548 — trvalý trávny porast o výmere 266 872 m2 na LV č. XXXX zapísaná žiadna iná osoba, čo by mohlo

byť jediným možným teoretickým následkom opravy chyby spočívajúcej v zápise inej osoby na základe rozhodnutia Správy katastra v Žiline č. ROEP-1/2003 zo dňa 03.03.2003 do katastra nehnuteľností, ktoré jednoznačne bolo rozhodnutím, na základe ktorého došlo k zápisu výlučného vlastníka aj k predmetnému pozemku, nie zápisu spoluvlastníckeho podielu. 40. Pozemok, ku ktorému bolo Družstvo BREZOVÁ zapísané ako výlučný vlastník na základe rozhodnutia Správy katastra v Žiline č. ROEP-1/2003 zo dňa 03.03.2003 už neexistuje, nakoľko momentálne je na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor vedený pozemok o výmere 266719 m2 aj na základe rôznych geometrických plánov, a teda ani teoreticky nie je možné vykonať opravu údajov v tomto čase. 41. Taktiež od Družstva BREZOVÁ odvodzujú svoje vlastnícke právo aj osoby, ktoré boli zapísané ako spoluvlastníci uvedeného pozemku na základe rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu Žilina SP. zn. OPÚ-R zo dňa 27.02.2006, nakoľko toto rozhodnutie je čo sa týka predmetného pozemku záväzné iba voči Družstvu BREZOVÁ, žiadnej inej osobe a teda by bola spochybnená výmazom Družstva BREZOVÁ spätne k roku 2003 aj záväznosť tohto rozhodnutia a museli by byť aj tieto osoby už iba z tohto dôvodu taktiež vymazané z katastra nehnuteľností. Aj v tomto konaní Obvodného pozemkového úradu Žilina teda bolo potvrdené vlastnícke právo Družstva BREZOVÁ k predmetnému pozemku, keďže Družstvo BREZOVÁ bolo ako výlučný vlastník účastníkom tohto správneho konania a bolo zaviazané práve Družstvo BREZOVÁ vydať spoluvlastnícke podiely v tomto rozhodnutí uvedené. Taktiež by potom logicky nebolo možné ponechať aj iné zápisy na predmetnom LV XXXX, ktoré v priebehu plynutia rokov boli k tomuto pozemku vykonané. 42. V žiadnom prípade nemožno vykonať opravu iba k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1061505/3198720 k predmetnému pozemku, nakoľko na základe rozhodnutia Správy katastra v Žiline č. ROEP-I/2003 zo dňa 03.03.2003 nebol zapísaný do katastra nehnuteľností tento spoluvlastnícky podiel, a teda nie je možné opraviť údajnú chybu (ktorá v zmysle yyššie uvedeného ani nikdy neexistovala) tak, že by sa oprava chyby vzťahovala k niečomu inému ako samotné rozhodnutie, ktoré by malo byť údajne chybné, a teda už iba k spoluvlastníckemu podielu, ktorý vznikol až na základe ďalších právnych skutočností a na základe zápisu Družstva BREZOVÁ ako yýlučného vlastníka a od tohto práva odvodeného. 43. Rozhodnutie o schválení ROEP - záznamová listina č. Z 930/2003, bolo do katastra nehnuteľností zapísaná dňa 02.06.2003 pod porad. č. zmeny 9/03. Obsahom listiny č. Z 930/2003 boli VŠETKY pozemky, ktoré boli predmetom konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim v k. ú. A. A.. Od zápisu listiny č. Z 930/2003 do katastra nehnuteľností boli vykonané zmeny vlastníckych práv k pozemkom, ktoré boli jej predmetom. To znamená, že podmienka nenadväzovania zmeny vlastníckeho práva na základe záznamu Z 930/2003 sa vzťahuje na celý zápis diela ROEP záznamovou listinou Rozhodnutie o schválení ROEP-I/ 2003 zo dňa 03.03.2003, nie len na spoluvlastnícky podiel Družstva Brezová, ako uvádza žalobca. 44. Okrem uvádzaných zmien zapísaných do katastra nehnuteľností správnymi orgánmi dalo Družstvo BREZOVÁ do pozornosti, že k zmenám dochádzalo čo sa týka dobromyseľnej držby spoluvlastníckeho podielu aj nepriamo v rámci zmien členov družstva. Fyzické osoby, ktoré jednak boli členmi Družstva BREZOVÁ a členmi jeho orgánov sa v priebehu rokov menili. Poslední členovia družstva, a to Mihálik trans, s.r.o., so sídlom Jesenského 1089/11, Žilina 010 01, IČO: 36 867 861 a PILWOOD SK, s.r.o., so sídlom Jesenského 1089/11, Žilina 010 01, ICO: 36 288 403 nadobudli členské podiely v Družstve BREZOVÁ za cenu, kde bolo zohľadnené aj vlastníctvo uvedeného pozemku a okrem samotných zápisov na príslušnom liste vlastníctva bolo vlastnícke právo aj k predmetnému pozemku viackrát takto nepriamo prevedené. Súčasní členovia Družstva BREZOVÁ ovládli samotné Družstvo BREZOVÁ v roku 2015 aj na základe toho a s prihliadnutím na to, že Družstvo BREZOVÁ bolo spoluvlastníkom aj pozemku, ku ktorému bolo začaté toto katastrálne konanie a Družstvo BREZOVÁ bolo evidované na liste vlastníctva v tom čase na základe verejnej listiny Viac ako 10 rokov, a preto nebolo dôvodné nejako osobitne preskúmavať okolnosti nadobudnutia vlastníckeho práva Družstva BREZOVÁ k predmetnému pozemku desaťročia spätne. Takže do dnešného dňa sa žiaden iný vlastník k predmetnej nehnuteľnosti neprihlásil a žiadne práva si neuplatňuje a pokiaľ by aj teoreticky rozhodnutie Správy katastra v Žiline č. ROEP-1/2003 zo dňa 03.03.2003 vychádzalo z nejakých nesprávnych podkladov alebo z nejakého neznámeho dôvodu z neplatných právnych úkonov (čo ako je vyššie uvedené nie je pravda), tak minimálne od roku 2003 bolo potvrdené Družstvu BREZOVÁ nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnému pozemku rozhodnutím štátneho orgánu, a tak aj v tomto prípade by Družstvo BREZOVÁ nadobudlo vlastnícke právo originálnym spôsobom, a to aj v zmysle S 134 v platnom znení, nakoľko asi už od 90- tych rokov, určite od roku 2003 má predmetný pozemok v oprávnenej a dobromyseľnej držbe Družstvo BREZOVÁ, ktoré na tomto pozemku hospodári aj v

rozsahu spoluvlastníckeho podielu, ku ktorému žalobca požadoval výmaz Družstva BREZOVÁ ako spoluvlastníka. 45. V závere svojho vyjadrenia Družstvo BREZOVÁ vyslovilo, že vzhľadom k uvedenému s poukazom aj na jeho argumentáciu v rámci administratívneho konania s poukazom na odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov v tejto veci je zrejmé, že žiaden z tvrdených dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného neexistuje, vzhľadom k čomu Družstvo BREZOVÁ navrhlo, aby súd žalobu žalobcu v zmysle v celom rozsahu zamietol a priznal Družstvu BREZOVÁ právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 3/ k správnej žalobe žalobcu 46. Ďalší účastník v konaní 3/ sa pripojil k podanej správnej žalobe z dôvodov uvádzaných žalobcom v žalobe, ktorou žalobca žiada preskúmanie zákonnosti Rozhodnutia OÚ Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností č. OU-ZA-OOP5-2021/049118-001 zo dňa 07.12.2021, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Žilina č. X 99/2021 zo dňa 01.07.2021 potvrdil. Predovšetkým poukázal na dôvod žaloby v bode 50. ods. VI.: „Žalovaný v Rozhodnutí nesprávne v súvislosti s ustanovením Katastrálneho zákona uvádza, že údaje katastra nehnuteľností v časti Spoluvlastníckeho podielu nie sú v rozpore s listinou, na základe ktorej bol zápis do katastra nehnuteľností vykonaný." Z listinných dôkazov v konaní o oprave chyby v konaní vedenom katastrálnym odborom OÚ Žilina, pod č. X 99/2021, má za to, že titul nadobudnutia č. d. 374/1950, PKV 218 nemôžu z časového hľadiska zakladať vlastnícke vzťahy pre „Družstvo Brezová“ z dôvodu, že Družstvo Brezová podľa výpisu z Obchodného registra bolo založené na ustanovujúcej členskej schôdzi dňa 12.08.1999 v zmysle a nasl. Obch. zákonníka. Má za to, že spracovateľ ROEP nedostatočne prešetril právne nástupníctvo po pôvodnom vlastníkovi JRD v Lietavskej Lúčke, ktoré nadobudlo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným v pozemkovo knižnej vložke číslo 218 a číslo 421 v Lietavskej Lúčke. Predmetné nehnuteľnosti prešli do vlastníctva JRD Lietavská Lúčka na základe , a to dňom 19.08.1949, kedy bolo JRD v obci založené. Dňa 13.03.1957 sa JRD v Lietavskej Lúčke zlúčilo s JRD Bytčica. Ďalej poukázal na to, že ak mal spracovateľ ROEP za preukázané právne nástupníctvo zapísaného vlastníka Družstvo Brezová, mal ako titul nadobudnutia zapísať aj predmetnú listinu, ktorá svedčí v prospech nadobudnutia predmetnej parcely ako posledná najnovšia listina. V celom rozsahu odkázal na svoje vyjadrenia v prvostupňovom konaní o oprave chyb v katastrálnom operáte v katastrálnom území A. A. vedenom katastrálnym odborom OÚ Žilina, pod č. X 99/2021, ktoré sú súčasťou spisu. Na základe vyššie uvedeného požiadal, aby súd správnej žalobe vyhovel v plnom rozsahu, napadnuté Rozhodnutie OÚ Žilina č. OU-ZA-OOP5-2021/049118-001 zo dňa 07.12.2021 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Replika žalobcu 47. Žalobca v úvode vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného a ďalších účastníkov konania k správnej žalobe poukázal na názory odbornej doktríny a súdnej praxe - Jakubáč, R.: Oprava chyby v katastrálnom operáte. Súkromné právo, Wolters Kluwer, 2016, č. 4, s. 33, rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 26.09.2018, rozsudok NS SR, sp. zn. zo dňa 01.04.2015, rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 17.04.2012. 48. Podľa žalobcu v citovaných rozhodnutiach bola zdôraznená potreba správnosti údajov v evidencii katastrálneho operátu. Bolo výslovne zdôraznené, že za chybu, ktorá má byť opravovaná podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej aj „"), má byť považovaný aj prípad, kedy rozhodnutie o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov neodráža skutočné právne vzťahy k pozemkom, a to v dôsledku nesprávneho prešetrenia právnych vzťahov v rámci konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim. Dokonca, spomenutá potreba správnosti údajov v evidencii katastrálneho operátu bola uprednostnená aj v prípade, kedy tretie osoby počítali a považovali za správny daný nesprávny (následne opravovaný) údaj (viď prípad prejednávaný na NS SR pod sp. zn. ). 49. Všetky uvedené rozhodnutia pritom boli vydané dokonca ešte pred novelizáciou Katastrálneho zákona, ku ktorej došlo účinným od 01.10.2018 (ďalej aj „“). Na základe novely Katastrálneho zákona sa pritom možnosti opravy chyby v katastrálnom operáte ešte výrazne rozšírili. Podľa výslovného a jednoznačného znenia Katastrálneho zákona v platnom znení pritom v súvislosti s nesprávnosťou údajov zapísaných na základe rozhodnutia o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov platí jediná podmienka pre možné vykonanie opravy podľa Katastrálneho zákona, a tou je, že dané údaje už nie je možné opraviť podľa o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“), keďže zákon 180 obmedzuje vykonanie opravy lehotou piatich rokov.

50. V konaní o návrhu pritom išlo o to, že na základe rozhodnutia o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území A. A., číslo ROEP-1/2003 zo dňa 03.03.2003 (ďalej aj „Rozhodnutie o ROEP“) bolo zapísané ako výlučný vlastník pozemku družstvo. I zo záverov Okresného úradu ako orgánu prvej inštancie v správnom konaní, ktoré bolo ukončené rozhodnutím žalovaného napadnutého žalobou v tomto konaní vo veci, pritom výslovne vyplývalo [viď rozhodnutie Okresného úradu č. X-99/2021 zo dňa 01.07.2021 (ďalej aj „prvoinštančné rozhodnutie“)], že nie je zrejmé, na základe akých skutočností vlastne bolo práve v prospech družstva rozhodnutie o ROEP vydané. 51. Okresný úrad totiž v prvoinštančnom rozhodnutí uviedol nasledovné: „Z rozhodnutia o schválení ROEP je zrejmé, že v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim v k. ú. A. A. bolo určené, že právnym nástupcom po poslednom evidovanom vlastníkovi v PKV č. 421 teda JRD Lietavská Lúčka je Družstvo Brezová. Na základe akých dokladov, ktoré stanovuje , uvedené bolo vykonané, nie je v operáte ROEP žiadny doklad.“ 52. Následne - po rozhodnutí o ROEP - boli spoluvlastnícke podiely na pozemku vydané oprávneným osobám, ktoré si príslušný nárok uplatnili v rámci reštitúcie. Keďže na katastri nehnuteľností bolo ako vlastník pozemku v rozhodnom čase (na základe rozhodnutia o ROEP), t. j. v čase navrátenia spoluvlastníckych podielov oprávneným osobám, evidované družstvo, bolo družstvo v rozhodnutí Obvodného pozemkového úradu v Žiline č. 2006/00788/OPÚ-R zo dňa 27.02.2006 (ďalej aj „titulové rozhodnutie“) označené ako povinná osoba. Alebo inak povedané, v prípade, ak by bol ako vlastník pozemku označený v čase vydania titulového rozhodnutia ktokoľvek, tak či tak by príslušné spoluvlastnícke podiely boli navrátené jednotlivým oprávneným osobám, ktoré si nárok na ich vydanie v zmysle reštitučných predpisov včas uplatnili. Uplatnenie nárokov týchto oprávnených osôb preto nijako nebolo ovplyvnené tým, v prospech koho bolo rozhodnutie o ROEP vydané. 53. Družstvu po vydaní titulového rozhodnutia teda „ostal“ spoluvlastnícky podiel, t. j. spoluvlastnícky podiel je tým podielom na pozemku, na ktorý zo strany oprávnenej osoby nebol uplatnený reštitučný nárok. Je teda absurdné a absolútne proti logike, aby titulové rozhodnutie vydané po rozhodnutí o ROEP v prospech oprávnených osôb (pričom titulové rozhodnutie by bolo vydané bez ohľadu na to, kto by bol v danom čase povinnou osobou) akokoľvek bránilo oprave chyby v katastrálnom operáte, ktorá vznikla pri vydávaní rozhodnutia o ROEP. Titulové rozhodnutie totiž nijako postavenie družstva, ako povinnej osoby, v časti spoluvlastníckeho podielu (t. j. v časti podielu, na ktorý nebol uplatnený reštitučný nárok) neovplyvnilo. Spoluvlastnícke podiely, ktoré boli na základe titulového rozhodnutia navrátené oprávneným osobám, by im totiž boli navrátené tak či tak, bez ohľadu na to, kto by bol v rozhodnutí o ROEP ako vlastník pozemku (resp. ako povinná osoba v následne vydanom titulovom rozhodnutí) uvedený. Nehovoriac o tom, že oprava v katastri nehnuteľností, ktorej vykonanie bolo zo strany žalobcu (ale aj SPF) požadované, by sa žiadnej tretej osoby (t. j. okrem samotného družstva) nedotkla. 54. Žalobca zároveň z dôvodu opatrnosti takisto zdôraznil, že vykonaniu opravy nemohlo brániť ani prípadné tvrdenie o sporovom charaktere konania o návrhu. Žalobca uviedol, že samotný žalovaný zdôraznil, že otázka, či išlo alebo nešlo o sporový charakter konania o návrhu nemala vplyv na výrok žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. V rozhodnutí č. OU-ZA-OOP5-2021/049118-001 zo dňa 07.12.2021, ktoré napadol žalobca žalobou v tomto konaní vo veci (ďalej aj „rozhodnutie“), totiž žalovaný uviedol, že „(...) Okresný úrad Žilina nevydal rozhodnutie, ktorým by neopravoval údaje v katastri nehnuteľností z dôvodu existencie sporu. Okresný úrad Žilina zamietol návrh na opravu podaný dňa 04.03.2021 podľa a Katastrálneho zákona, keďže neboli splnené dôvody opravy podľa citovaných ustanovení.” Napriek tomu však žalobca z dôvodu opatrnosti poukazuje na už citované rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 26.09.2018, podľa ktorého „Daný druh správneho konania, aj keď je nesporového charakteru, vyznačuje sa istými znakmi sporu, pretože prostredníctvom tohto konania katastrálne orgány rozhodujú aj o nárokoch na prinavrátenie vlastníckeho práva, či vecného práva k cudzej veci, ktoré na inú osobu prešlo bez právneho dôvodu.” Navyše, žalobca uviedol, že nikdy nepožadoval, aby bol namiesto družstva zapísaný na list vlastníctva ako vlastník spoluvlastníckeho podielu iný konkrétny vlastník (práve naopak, žalobca mal za to, že je dôvodné zapísať informáciu o neznámom vlastníkovi spoluvlastníckeho podielu), pričom družstvo by kedykoľvek po vykonaní opravy bolo oprávnené požadovať určenie svojho vlastníctva v civilno-právnom konaní (hoci žalobca je názoru, že vlastníkom akéhokoľvek pozemku sa družstvo na základe rozhodnutia o ROEP stať nemalo, a že teda nie je ani vlastníkom spoluvlastníckeho podielu). K obdobnému záveru prišiel NS SR (v obdobných okolnostiach) v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 01.04.2015. Pokiaľ by teda malo brániť vykonaniu opravy tvrdenie o sporovom charaktere konania o oprave, žalobca je názoru, že potom by Katastrálneho zákona nemohol byť aplikovaný prakticky nikdy, keďže logicky takmer vždy dochádza pri oprave údajov aj k výmazu určitých údajov či určitých osôb (určitej osoby), v prospech ktorých (ktorej) bol vymazávaný údaj v katastri nehnuteľností pôvodne zapísaný.

55. S prihliadnutím na uvedené je žalobca presvedčený, že odôvodnenie rozhodnutia resp. prvoinštančného rozhodnutia neobstojí, a že správne orgány sa len „silou mocou” snažili nájsť dôvod, pre ktorý by k vykonaniu opravy nepristúpili, napriek tomu, že konkrétne právne a skutkové okolnosti jednoznačne vykonanie opravy v referáte katastra nehnuteľností odôvodňovali (a umožňovali). Tento záver osvedčuje aj právny názor iného subjektu s verejnoprávnymi úlohami (právomocou) a to názor SPF, vyplývajúci aj z vyjadrenia SPF. 56. Pritom, a to žalobca osobitne zdôraznil, vykonaním opravy v zmysle návrhu by nebola dotknutá akákoľvek tretia osoba, ako vlastník spoluvlastníckeho podielu je totiž v katastri nehnuteľností zapísané stále družstvo. 57. Žalobca zosumarizoval uvedené, z čoho vyplýva, že vlastníkom ostatných spoluvlastníckych podielov na pozemku, ktoré po vydaní titulového rozhodnutia boli navrátené oprávneným osobám, by boli a stali by sa nimi ostatné oprávnené osoby (členovia žalobcu ako pozemkového spoločenstva) bez ohľadu na to, v prospech akej osoby by bolo predtým rozhodnutie o ROEP vydané. Práve preto je tvrdenie žalovaného o následnej právnej zmene, ku ktorej malo dôjsť na základe titulového rozhodnutia, iba účelové a v skutočnosti bez významu, keďže k danej zmene (navráteniu jednotlivých spoluvlastníckych podielov oprávneným osobám) by na základe titulového rozhodnutia došlo tak či tak (t. j. bez ohľadu na to, v prospech akej osoby by bolo predtým vydané rozhodnutie o ROEP). Alebo inak povedané, nech by bol ako vlastník pozemku v rozhodnutí o ROEP určený ktokoľvek, bol by následne povinnou osobou v titulovom rozhodnutí, a teda tak či tak by príslušné spoluvlastnícke podiely na pozemku boli navrátené oprávneným osobám. Preto tiež platí, že tvrdenie družstva o tom, že vykonaním opravy v zmysle návrhu by mali byť „postihnuté” aj následne nadobudnuté podiely iných spoluvlastníkov, ktoré je prezentované vo vyjadrení družstva, preto nie je pravdivé (a je čisto účelové). 58. Žalobca osobitne reagoval na odkaz žalovaného na rozsudok súdu sp. zn. zo dňa 25.07.2018 (ďalej aj „rozsudok KS”). Žalobca tvrdí, že má snahu objektívne uvádzať skutočnosti, a preto nemá problém uviesť, že má vedomosť o tom, že voči rozsudku KS bola podaná kasačná sťažnosť, ktorá bola zo strany Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NSS SR”), rozsudkom sp. zn. zo dňa 27.10.2021 (ďalej aj „rozsudok NSS SR”), zamietnutá. NSS SR teda posúdil právny názor súdu prezentovaný v rozsudku KS ako správny. 59. Žalobca zdôraznil, že právny stav bol v prípade prejednávanom zo strany súdu pod sp. zn. iný, a to vo viacerých ohľadoch. V prvom rade išlo o konanie o zmene údajov registra podľa § 7 ods. 6 zákona 180. To znamená, že v danom prípade išlo o návrh, podaný pred uplynutím piatich rokov od zápisu registra o obnove evidencie pozemkov (ďalej aj „ROEP"), a nie o konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 Katastrálneho zákona. Po druhé, išlo o obdobie spadajúce ešte do obdobia pred novelou Katastrálneho zákona, ktorá možnosti opravy chyby v katastrálnom operáte výrazne rozšírila. 60. Predovšetkým však boli vo veci vedenej na súde pod sp. zn. iné i právne a skutkové okolnosti. Navrhovateľ v danom konaní síce takisto namietal správnosť vykonaného ROEP- u, avšak za okolností, kedy po vykonaní ROEP-u došlo na základe osvedčenia o dedičstve k prechodu spoluvlastníckeho podielu na pozemku, ktorý bol predmetom ROEP-u na inú osobu a následne bol ešte k danému majetku povolený vklad darovacej zmluvy. To znamená, že v danej veci vedenej na súde pod sp. zn. nastali zmeny, ktoré by bez vykonaného ROEP-u nastať nemohli — zápis osvedčenia o dedičstve a prechod vlastníctva z toho vyplývajúci totiž mohol byť do katastra nehnuteľností zapísaný len z dôvodu, že predtým bola ako vlastník do katastra nehnuteľností zapísaná na základe vykonaného ROEP-u práve osoba, ktorá bola v danom dedičskom konaní poručiteľom. To isté sa týkalo následnej darovacej zmluvy - prevodca bol ako vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností. 61. V konaní o návrhu, t. j. v konaní vo veci, však je situácia iná. Pokiaľ totiž žalovaný argumentuje titulovým rozhodnutím ako rozhodnutím, na podklade ktorého malo dôjsť po vykonaní ROEP-u k prechodu vlastníckeho práva, tak je potrebné znovu zdôrazniť, že k danému prechodu vlastníckeho práva k príslušným spoluvlastníckym podielom na oprávnené osoby by došlo bez ohľadu na to, ktorá osoba by bola ako vlastník pozemku na základe vykonaného ROEP-u v danom čase v katastri nehnuteľností zapísaná. Tak či tak by totiž bolo vydané titulové rozhodnutie v prospech oprávnených osôb, ktorým bol daným rozhodnutím navrátený majetok na základe príslušných reštitučných predpisov, a tak či tak by toto bolo následne v prospech oprávnených osôb i zapísané do katastra nehnuteľností. Ide teda o významnú diferenciu v porovnaní so situáciou, ktorá bola predmetom rozsudku KS resp. rozsudku NSS SR. 62. Ďalším podstatným rozdielom bolo, že vo veci riešenej rozsudkom KS a rozsudkom NSS SR príslušný navrhovateľ požadoval, aby bola vec na základe jeho návrhu podaného podľa § 7 ods. 6 zákona 180 definitívne vyriešená, t. j. aby bol ako vlastník príslušnej nehnuteľnosti zapísaný on sám. V

konaní o návrhu však žalobca nič také nepožadoval. Žalobca len zdôraznil, že z dostupných podkladov je zrejmé, že družstvo za vlastníka spoluvlastníckeho podielu považovať nie je možné a preto z dôvodu hodnovernosti a záväznosti údajov katastra by mal byť v súvislosti s daným spoluvlastníckym podielom vykonaný zápis v prospech neznámeho vlastníka (v správe SPF). Žalobca na tomto mieste opäť citoval z rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 01.04.2015. 63. Zároveň platí, že napríklad v súvislosti s ustanovením § 59 ods. 2 písm. e) Katastrálneho zákona zákonodarca stanovil jedinú podmienku pre vykonanie opravy zápisu uskutočneného na základe ROEP- u, ktorou je uplynutie päťročnej lehoty podľa zákona 180. Táto podmienka je v danom prípade splnená. 64. Rovnako je z vyššie uvedeného zrejmé, že všetky zmeny, ktoré sa stali po vykonaní ROEP- u (a to nielen v časti pozemku, ale v časti všetkých pozemkov, ktoré boli predmetom ROEP-u), neboli rozhodnutím o ROEP nijako ovplyvnené (keďže, ako už bolo uvedené, k prechodu podielov na oprávnené osoby v rámci reštitúcie by došlo bez ohľadu na to, v prospech koho by bolo rozhodnutie o ROEP vydané). A práve to je rozdiel medzi konaním vo veci na strane jednej a rozsudkom KS resp. rozsudkom NSS SR na strane druhej, kedy k následným zmenám dochádzalo v priamej nadväznosti na zápis uskutočnený na základe ROEP-u. 65. A napokon, v konaní vo veci platí, že vykonanie opravy by akúkoľvek tretiu osobu nijakým spôsobom nepostihlo resp. by ňou nebola dotknutá (v kontraste s uvedeným možno uviesť, že napríklad vo veci vedenej na NS SR pod sp. zn. bola posúdená ako dôvodná dokonca oprava, na základe ktorej došlo k výmazu vecného bremena, a to až po tom, čo bol pozemok, v prospech ktorého malo byť vecné bremeno zriadené, niekoľkokrát prevedený. 66. Podľa žalobcu, s prihliadnutím na uvedené je zrejmé, že rozsudok KS a rozsudok NSS SR v skutočnosti v porovnaní s vecou vykazujú také diverzity, na základe ktorých odkaz žalovaného na dané konanie, v ktorom boli rozsudok KS a rozsudok NSS SR vydané, vôbec nie je náležitý. Práve naopak. Konanie, v ktorom boli rozsudok KS a rozsudok NSS SR vydané, v skutočnosti, z dôvodu danej odlišnosti, pomáha pochopiť podstatu konania vo veci ako aj to, že návrhu malo byť zo strany žalovaného (resp. okresného úradu) jednoznačne vyhovené. 67. Žalobca má za to, že uvedený obsah jeho repliky, t. j. objasnená podstata sporu vo veci a skutočnosti odlišujúce konanie vo veci od rozsudku KS resp. rozsudku NSS SR, dostatočne odôvodnili dôvodnosť žaloby. 68. K vyjadreniu žalovaného žalobca skonštatoval, že je nielen nedôvodné, ale aj vnútorne protirečivé. Žalobca napríklad považuje za zvláštny výklad žalovaného o tom, že uvedenie konkrétneho ustanovenia vo výroku rozhodnutia je podstatné len pri vyhovení návrhu na opravu, nie však už pri zamietnutí. Žalobcovi nie je zrejmé, z čoho takýto výklad žalovaný odvodzuje. Navyše, postoj žalovaného sa prieči aj logike, keďže práveže zamietnutie (nevyhovenie) návrhu by malo byť zo strany príslušného správneho orgánu dôsledne a jasne vysvetlené a odôvodnené. Nehovoriac tom, že pokiaľ raz dve písmená z § 59 ods. 2 Katastrálneho zákona vo výroku prvoinštančného rozhodnutia uvedené boli, jednoznačne tam malo byť aj písmeno e) § 59 ods. 2 Katastrálneho zákona, ktoré bolo takisto pre posúdenie návrhu relevantné. 69. Rovnako je protirečivé aj ďalšie tvrdenie žalovaného, na podklade ktorého na strane jednej žalovaný uvádza, že „(...) nie je viazaný kvalifikáciou zo strany navrhovateľa (...)“, no na strane druhej argumentuje žalovaný tým, že žalobca žiadal „(...) údaje opraviť s uvedením konkrétnych ustanovení Katastrálneho zákona.” Nehovoriac o tom, že napríklad v ods. 23. podania zo dňa 17.06.2021 (označenom v žalobe ako dôkaz N-12, ďalej aj „vyjadrenie 170621”) žalobca už úplne výslovne a explicitne požadoval, že správne orgány sa majú zaoberať aj vykonaním opravy podľa § 59 ods. 2 písm. e) Katastrálneho zákona, t. j. ustanovením, ktorým sa okresný úrad a ani žalovaný, berúc do úvahy výrok prvoinštančného rozhodnutia, ako aj potvrdzujúci výrok Rozhodnutia, nezaoberali. 70. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení žalovaného argumentuje „ďalšími právnymi zmenami“, v skutočnosti vôbec neporozumel skutočnému zmyslu konania o oprave, ako aj konkrétnym okolnostiam týkajúcich sa návrhu, ktoré sú vysvetlené už vyššie. Žalovaný si navyše sám dotvára podmienky vykonania opravy, ktoré vôbec zo zákona nevyplývajú, keď výslovne uvádza napríklad to, že „(...) to, že iba v ustanovení § 59 ods. 2 písm. d) Katastrálneho zákona je výslovne uvedené znenie týkajúce sa zmeny vlastníckeho práva, neznamená, že pri opravách podľa zvyšných ustanovení by sa mohli opravovať údaje katastra aj po zmene vlastníckeho práva.” Nehovoriac o tom, že práveže možnosti vykonania opravy ešte rozšírila. 71. Ak žalovaný namieta, že zmeniť opraviť údaje v katastri by musel v časti všetkých pozemkov, ktorých sa rozhodnutie o ROEP týkalo, a nielen v časti spoluvlastníckeho podielu, žalobcovi nie je zrejmé, z akého ustanovenia v zákonnom predpise takéto kritérium vyplýva (v konečnom dôsledku, ani na základe určovacej žaloby v civilnoprávnom spore by nebol vydaný rozsudok ovplyvňujúci celý zápis ROEP, ale

len spoluvlastnícky podiel). To, že takýto výklad žalovaného nie je správny, osvedčuje aj znenie § 7 ods. 7 zákona 180, ktoré s účinnosťou od 01.09.2022 z dôvodu jednoznačnosti už výslovne uvádza aj možnosť pristúpiť k náprave údajov zapísaných na základe ROEP-u aj (len) v časti „dotknutého spoluvlastníckeho podielu”. K prevodu či prechodu „vlastníctva“ družstva v časti spoluvlastníckeho podielu pritom odo dňa vydania rozhodnutia o ROEP nesporne nedošlo. 72. Žalobca aj na tomto mieste dal do pozornosti súdu, že v súvisiacom konaní, ktoré žiada v tomto podaní spojiť s konaním vo veci, žalobca napáda rozhodnutie žalovaného vydané v takom správnom konaní, v rámci ktorého požadoval uskutočniť nápravu aj v časti všetkých iných spoločných pozemkov týkajúcich sa vykonaného ROEP-u, resp. v časti iných spoluvlastníckych podielov o veľkosti 1061505/3198720, ktoré ostali v katastri nehnuteľností zapísané ako vlastníctvo žalovaného (t. j. ktoré neboli predmetom reštitúcie v prospech oprávnených osôb) aj po vydaní titulového rozhodnutia. Nehovoriac o tom, že žalovanému nič nebránilo uskutočniť takúto nápravu (v časti všetkých pozemkov, ktorých sa týkalo rozhodnutie o ROEP) aj bez osobitného návrhu žalobcu, keďže oprava by mohla byť uskutočnená za identických okolností, ako v súvislosti so spoluvlastníckym podielom, ktorého sa týka žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného. Aj keby však žalovaný mal pristúpiť len k náprave toho konkrétneho údaja, ktorý uvádzal žalobca v návrhu (t. j. v časti spoluvlastníckeho podielu), išlo by stále o prístup v plnom súlade so zásadou hodnovernosti a záväznosti údajov katastra (žalobca opäť poukázal na rozhodnutie NS SR SP. zn. zo dňa 01.04.2015). Reštriktívny prístup v uvedenom ohľade naznačovaný žalovaným, ako už bolo uvedené, pritom zo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu nevyplýva. 73. Napokon, žalobca si v žiadnom prípade konanie o oprave nezamieňa „(...) so skúmaním súladu zápisu v katastri nehnuteľností so skutočným stavom (...)“, čo takisto žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza. Žalobca stále vychádza len a len z ustanovení § 59 ods. 2 Katastrálneho zákona a z tam uvedených podmienok, na základe ktorých mala byt' oprava v konkrétnych okolnostiach veci jednoznačne zo strany okresného úradu resp. žalovaného uskutočnená. V konečnom dôsledku, žalobca už v ods. 9. tohto podania už citoval rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 14.02.2012 (vydaný dokonca pred novelou Katastrálneho zákona, ktorá možnosti opravy ešte rozšírila), podľa ktorého pri vykonaní opravy „(...) ani právoplatný výsledok v procese obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním ani právoplatné schválenie registra obnovy evidencie pozemkov netvorí v zmysle v spojení s čl. 2 ods. 1 veta tretia , prekážku. „ 74. Na margo vyjadrenia ďalšieho účastníka konania 1/, žalobca opäť výslovne poukázal na to, že ani samotnému okresnému úradu pri jeho šetrení nebolo zrejmé, na základe čoho vlastne bolo vydané rozhodnutie o ROEP v prospech družstva. Už len s poukazom na uvedené sú absurdné napríklad tvrdenia družstva o dobromyseľnosti (v konečnom dôsledku, družstvo ich vo vyjadrení družstva ani nijako neodôvodňuje). K absurdnosti možnej dobromyseľnosti družstva sa pritom žalobca podrobne vyjadril už pred správnym orgánom, a to v článku VII. vyjadrenia 170621. Na tam uvedené skutočnosti žalobca v plnom rozsahu z dôvodu opatrnosti opäť odkázal. V konečnom dôsledku však je možné uviesť, že ani samotné správne orgány (okresný úrad či žalovaný) svoje rozhodnutia akoukoľvek dobromyseľnosťou neodôvodňovali a ani ju vo svojich rozhodnutiach (v prvoinštančnom rozhodnutí a v rozhodnutí) netvrdili a neuvádzali. 75. Na Rozhodnutia NS SR, ktoré družstvo opakovane uvádza na stranách 2 a 3 vyjadrenia družstva, už žalobca reagoval v priebehu správneho konania, konkrétne v ods. 65. až 74. vyjadrenia 170621. Aj na predmetnú časť vyjadrenia 170621 preto žalobca na tomto mieste v plnom rozsahu opäť odkázal. Ako vo vyjadrení 170621 žalobca zdôraznil, rozhodnutia uvádzané družstvom práveže vykonanie zápisu požadovaného návrhom podporovali a odôvodňovali. Nehovoriac o tom, že išlo o rozhodnutia vydané ešte pred novelou Katastrálneho zákona: „Pri komparácii s právnou úpravou opravy chyby v katastrálnom operáte účinnou do 30. septembra 2018 možno skonštatovať, že novelou Katastrálneho účinným od 1. októbra 2018 sa podmienky opravy chyby v katastrálnom operáte zásadne rozšíri/i. Predovšetkým oprava chyby získala povahu kvázi opravného prostriedku voči nesprávnemu (nezákonnému) vykonaniu záznamu, zápisu poznámky, resp. rozhodnutiu o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP).” (Fečík, M., Jakubáč, R.: . Komentár. C. H. Beck, 2021, s. 825). 76. V súvislosti s otázkou, či ide alebo nejde o sporové konanie v prípade konania o oprave, žalobca na tomto mieste stručne odkázal na odôvodnenie rozhodnutia, ako aj na citované rozhodnutie NS SR s. zn. zo 26.09.2018. 77. Žalobca namietal, že účelová je aj argumentácia družstva poukazujúca na o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, podľa ktorého „Prevod alebo prechod vlastníckeho práva k podielu na spoločnej nehnuteľnosti len na niektorých pozemkoch

patriacich do spoločnej nehnuteľnosti je zakázaný.” V prípade vyhovenia návrhu by totiž nešlo ani o prevod a ani o prechod, ale len o nápravu nesprávneho a v katastri nehnuteľností chybne zapísaného stavu - podľa § 59 Katastrálneho zákona. Nehovoriac o tom, že túto argumentáciu družstvo v samotnom správnom konaní ani nepoužilo. Je pritom v tejto súvislosti zvláštne, keď družstvo považuje všetky nehnuteľnosti zapísané na všetkých listoch vlastníctva, na ktorých sú zapísané spoločné pozemky, za jednu spoločnú nehnuteľnosť. Pokiaľ by totiž tomu tak bolo, nemohlo by družstvo napríklad na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX B. XXXX (na ktorých sú takisto zapísané spoločné nehnuteľnosti) napríklad mať vo vlastníctve zapísaný aj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 212301/639744, ktorý však na iných listoch vlastníctva (slovami družstva na tej istej spoločnej nehnuteľnosti...) ako vlastníctvo družstva zapísaný nie je. Ak by totiž išlo jedinú spoločnú nehnuteľnosť, podiely jednotlivých osôb na každom z týchto pozemkov by museli byť zhodné, čo však evidentne nezodpovedá aktuálnemu stavu. 78. Napokon žalobca k poslednej časti ku vyjadreniu družstva uviedol, že pre posúdenie dôvodnosti žaloby musí byť úplne irelevantné, k akým majetkovým presunom v rámci družstva v minulom období dochádzalo. Prípadné nároky medzi súčasnými majiteľmi družstva a ich právnymi predchodcami sú výlučne otázkou ich samotných a nemôže sanovať skutočnosť, že rozhodnutie o ROEP nemalo byť v prospech družstva nikdy vydané. 79. K vyjadreniu ďalšieho účastníka konania 3/ (SPF), žalobca poznamenal, že jeho vyjadrenie dôvodnosť žaloby potvrdzuje. Rovnako potvrdzuje záver, že rozhodnutie o ROEP bolo v prospech družstva vydané nesprávne. 80. V závere repliky žalobca vyslovil, že z jeho podania jednoznačne vyplýva, že žalobu je potrebné považovať za dôvodnú, a že tvrdenia žalovaného ako aj družstva sú formalistické, nehľadiace na osobitosti konania vo veci a návrhu samotného, a zároveň nemajúce ani oporu v katastrálnom zákone (už vôbec nie v znení po novele Katastrálneho zákona). Preto je potrebné žalobe vyhovieť a napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie. 81. Žalobca k replike pripojil i vyjadrenie 170621, na ktoré poukazoval na viacerých miestach správnej žaloby a tiež i repliky. 82. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku.

Duplika ďalšieho účastníka konania 1/ 83. Pokiaľ žalobca poukázal na súdne rozhodnutia, z ktorých vyplýva, že materiálna publicita katastra vyjadrená v § 70 Katastrálneho zákona je vyvrátiteľná právna domnienka, tak ďalší účastník v konaní 1 poukázal na skutkové okolnosti tohto prípadu, kedy žalobca ani len netvrdí, že by sa mal v administratívnom konaní preukázať opak v rozpore so zápismi v katastri. Spoluvlastníctvo predmetného pozemku bolo preukázané listom vlastníctvom a nebol preukázaný v žiadnom prípade opak a tento opak nebol ani tvrdený. Pokiaľ teda žalobca chcel spochybniť údaje katastra, tak by musel preukázať, že ďalší účastník v konaní 1 nie je spoluvlastníkom predmetného pozemku. Žalobca ale len tvrdí, že zo záveru správneho orgánu prvej inštancie má vyplývať, že nie je zrejmé, na základe akých skutočností bolo vydané rozhodnutie, na základe ktorého bolo Družstvo BREZOVÁ zapísané na predmetný list vlastníctva a z tohto odvodzuje údajnú existenciu chyby. Pokiaľ žalobca ale len tvrdí, že spoluvlastník pozemku by mal údajne na tomto skutkovom základe neznámy (čo nie je pravda), tak z toho vyplýva, že ani len netvrdí skutočnosti, z ktorých by bolo možné vykonávať dokazovanie a v konečnom dôsledku preukázať, že Družstvo BREZOVÁ nemalo byť zapísané do katastra ako výlučný vlastník pozemku. Či sa ale do dnešného dňa zachovali listiny, ktoré odôvodňovali zápis do katastra, resp. či je žalobcovi alebo správnemu orgánu zrejmé, na základe čoho bol zápis vykonaný je nepodstatné, nakoľko žalobca by musel tvrdiť, že preukázal opak, a to že mal byť zapísaný niekto iný ako výlučný vlastník pozemku na základe predmetného rozhodnutia a na základe akých dôkazov. Pokiaľ ale žalobca nepreukázal opak, tak je potrebné vychádzať z toho, že samotný zápis v katastri nehnuteľností je hodnoverným dôkazom o tom, že Družstvo BREZOVÁ bolo zapísané ako výlučný vlastník predmetného pozemku správne a aj skutočne bolo výlučným vlastníkom (okrem iného s poukazom aj na ďalšie právne zmeny ako prípadné vydržanie a podobne) a momentálne je podielovým spoluvlastníkom predmetného pozemku. V tomto prípade sa teda nemá ako a komu prinavrátiť vlastníctvo, lebo žalobca navrhoval, aby bola opravená chyba tak, že na základe rozhodnutia o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov by nemal byť zapísaný ako výlučný vlastník pozemku nikto, lebo to by bol jediný možný záver v tomto prípade. Žalobca a ani správny orgán netvrdí, že by zápis bol nesprávny, ale len im nie je zrejmé, aké všetky listiny a iné dôkazy boli vyhodnocované v rámci rozhodnutia Správy katastra v Žiline č. ROEP-1/2003 zo dňa 03.03.2003, ktoré listiny . Z toho potom nemôže byt' zrejmá žiadna chyba. Ďalší účastník v konaní 1 poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie Správy katastra v Žiline č. ROEP-1/2003 zo dňa 03.03.2003 bolo prijaté správne a nebol v žiadnom prípade preukázaný opak.

84. Družstvo BREZOVÁ bolo správne zapísané do katastra nehnuteľností ako výlučný vlastník predmetného pozemku a je stále správne zapísané ako podielový spoluvlastník predmetného pozemku, čo vyplýva aj z jeho doterajších vyjadrení. Pokiaľ by nebolo zapísané Družstvo BREZOVÁ ako výlučný vlastník pozemku, tak všetky ďalšie zmeny uvedené správnymi orgánmi by nebolo možné v katastri nehnuteľností ponechať, lebo sú odvodené od vlastníctva Družstva BREZOVÁ, a to nielen vydanie spoluvlastníckych podielov k pozemku v rámci žalobcom označeného „Titulového rozhodnutia“. 85. Pokiaľ žalobca spochybnil, že by predmetný pozemok bol súčasťou spoločnej nehnuteľnosti a tvrdí, že Družstvo BREZOVÁ uvedené ani nenamietalo, tak samotný žalobca tvrdí a tvrdil, že bol účastníkom administratívneho konania a bol oprávnený okrem iného podať odvolanie alebo žalobu iba s poukazom na to, že tento pozemok je súčasťou spoločnej nehnuteľnosti. Pokiaľ teda teraz uvedené žalobca spochybňuje, tak žalobca nemal byť nikdy účastníkom konania o oprave chyby. Družstvo BREZOVÁ ale okrem iného namietalo, že žalobca nie je tým pozemkovým spoločenstvom, ktoré má nejaký vzťah k predmetnému pozemku, ale z listín v administratívnom spise vyplýva, že predmetný pozemok je spoločnou nehnuteľnosťou, ktorú spravuje iné pozemkové spoločenstvo, ako to vyplýva z administratívneho spisu. 86. Úvahy žalobcu o tom, že by na základe rozhodnutia o vydaní spoluvlastníckych podielov mohla byť zaviazaná aj iná osoba je bezpredmetné, nakoľko pozemky vydalo ostatným spoluvlastníkom Družstvo BREZOVÁ, ktoré bolo výlučným vlastníkom predmetného pozemku, nie iná osoba. 87. Vzhľadom k uvedenému s poukazom aj na argumentáciu Družstva BREZOVÁ v rámci administratívneho konania s poukazom na odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov v tejto veci je zrejmé, že žiaden z tvrdených dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného neexistuje vzhľadom k čomu ďalší účastník v konaní 1 navrhol, aby súd žalobu žalobcu v zmysle v celom rozsahu zamietol a priznal Družstvu BREZOVÁ právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Vyjadrenie žalobcu k duplike ďalšieho účastníka 1/ 88. Žalobca uviedol, že o oprave v žiadnom prípade nie je konaním, v rámci ktorého by malo byť preukazované vlastnícke právo akejkoľvek osoby. Takým spôsobom totiž de facto o oprave interpretuje družstvo, vychádzajúc z jeho tvrdení. 89. Žalobca v priebehu celého o svojom návrhu na vykonanie opravy v katastrálnom operáte (ďalej aj „návrh“) pred správnymi orgánmi tvrdil to, že je evidentné, že zápis družstva ako vlastníka pozemku nemal byť vôbec vykonaný. Tento záver pritom v priebehu celého správneho nenamietol nielen žalovaný, ale ani Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor (ďalej aj „okresný úrad“), ktorý rozhodoval o návrhu ako správny orgán prvej inštancie. 90. Nesprávnosť tvrdenia družstva o nevyhnutnosti preukazovania vlastníckeho práva inej osoby v konaní o návrhu pritom vyplýva aj z rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) napríklad v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 18.02.2009 práveže odobril vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností na základe o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej aj „“), pričom NS SR v danom rozhodnutí výslovne uviedol, že „Rozhodnutie vydané podľa citovaného ustanovenia nemá hmotnoprávne, ale len evidenčné účinky, samo osebe nerieši konečným spôsobom otázku, kto je vlastníkom nehnuteľností resp. kto má vecné právo k nehnuteľnosti.“ Domnienka, na základe ktorej mohlo byť návrhu vyhovené len v prípade, ak by sa preukázalo vlastnícke právo inej osoby, preto nie je správna. 91. Žalobca v tejto súvislosti – aj v nadväznosti na tvrdenia samotného družstva - opäť výslovne poukázal aj na to, že aj samotný okresný úrad, ktorý rozhodoval o návrhu ako správny orgán prvej inštancie, dal jasne najavo, že mu nie je zrejmé, na základe čoho vlastne bolo v prospech družstva vydané rozhodnutie o schválení ROEP v katastrálnom území A. A., číslo ROEP-1/2003 zo dňa 03.03.2003 (ďalej aj „rozhodnutie o ROEP“), keď na strane 29 svojho rozhodnutia č. X-99/2021 zo dňa 01.07.2021, priloženého k žalobe vo veci ako dôkaz N-2, výslovne uviedol, že „Na základe akých dokladov, ktoré stanovuje zákona č, , uvedené bolo vykonané, nie je v operáte ROEP žiadny doklad.“ 92. V nadväznosti na uvedené žalobca poukázal hneď na prvé ustanovenie o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého „V konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len „“) sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „register“).“ Už len z uvedeného vyplýva, že na základe ROEP upraveného daným zákonom sa len usporadúvajú už existujúce právne

vzťahy k pozemkom, t. j. ROEP sám o sebe nie je a nebol spôsobilý založiť vlastnícke právo družstva k pozemku. 93. Žalobca v tejto súvislosti zdôraznil, že družstvo ani neeviduje akýkoľvek právny titul k pozemku, a to ani domnelý. Tiež zdôraznil, že skorší právny titul, ktorý by odôvodňoval vydanie rozhodnutia o ROEP v prospech družstva, neeviduje dokonca ani okresný úrad resp. žalovaný. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“), v zmysle ktorého je pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti prevodom nevyhnutný vklad vlastníckeho práva v prospech nadobúdateľa. Bez povolenia vkladu vlastníckeho práva príslušný subjekt v žiadnom prípade nemá dôvod považovať sám seba za vlastníka existujúcej nehnuteľnej veci (pokiaľ dochádza k nadobudnutiu vlastníckeho práva na základe scudzovacích zmlúv). Preto aj keby genéza vlastníckych práv k pozemku bola akákoľvek, nemohlo byť družstvo vlastníkom pozemku v žiadnom prípade ani pred vydaním rozhodnutia o ROEP, keďže v jeho prospech nikdy nebol povolený vklad vlastníckeho práva k pozemku. Žalobca zdôraznil, že i družstvo samotné potvrdzuje, že právnym nástupcom pôvodného JRD Lietavská Lúčka či JRD Bytčica) nebolo a s poukazom na rok svojho vzniku ani nemohlo byť [na uvedené úplne oprávnene poukazuje Slovenský pozemkový fond (ďalej aj „SPF“) ako ďalší účastník vo veci – viď vyjadrenie SPF v konaní vo veci zo dňa 17.06.2022]. Z vyjadrenia družstva nie je zrejmá a družstvom nie je ani tvrdená ani akákoľvek iná skutočnosť, od ktorej by mohlo byť odvodzované vlastnícke právo družstva z času ešte pred vydaním rozhodnutia o ROEP. Je preto nepochybné, že (i) družstvo nie je právnym nástupcom pôvodných jednotných roľníckych družstiev v „predreštitučnom“ období majetkovo participujúcich na vlastníckom práve k pozemku, (ii) v prospech družstva nikdy nebol povolený vklad vlastníckeho práva k pozemku (a ani ho družstvo nenadobudlo iným spôsobom) a (iii) nie je zrejmá a ani tvrdená akákoľvek iná skutočnosť, od ktorej by družstvo mohlo svoje vlastnícke právo odvodzovať. Družstvo nenadobudlo vlastnícke právo k pozemku ani iným spôsobom predpokladaným (odlišným od jeho nadobudnutia na podklade scudzovacích zmlúv). 94. S ohľadom na vyššie uvedené je preto podľa žalobcu nedôvodné, pokiaľ družstvo vo svojom vyjadrení uvádza, že „Pokiaľ teda žalobca chcel spochybniť údaje katastra, tak by musel preukázať, že Družstvo BREZOVÁ nie je spoluvlastníkom predmetného pozemku. [...] Pokiaľ žalobca ale len tvrdí, že spoluvlastník pozemku by mal údajne na tomto skutkovom základe neznámy (čo nie je pravda), tak z toho vyplýva, že ani len netvrdí skutočnosti, z ktorých by bolo možné vykonávať dokazovanie a v konečnom dôsledku preukázať, že Družstvo BREZOVÁ nemalo byť zapísané do katastra ako výlučný vlastník pozemku.“ Tak z návrhu, z podaní žalobcu v správnom konaní, či z ostatných podaní žalobcu už predložených súdu vo veci, je totiž nepochybné, že družstvo ako vlastník pozemku zapísané byť nemalo. Je preto jednoznačné, že príslušný správny orgán (okresný úrad resp. žalovaný) mal s poukazom na zásadu hodnovernosti údajov katastra nehnuteľností vymazať družstvo z listu vlastníctva ako vlastníka spoluvlastníckeho podielu a namiesto toho uviesť zápis o neznámom vlastníkovi v správe SPF. 95. Žalobca opäť poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 18.02.2009, v ktorom NS SR odobril vykonanie zmeny zápisu v katastri na základe Katastrálneho zákona, pričom výslovne uviedol, že „Rozhodnutie vydané podľa citovaného ustanovenia nemá hmotnoprávne, ale len evidenčné účinky, samo osebe nerieši konečným spôsobom otázku, kto je vlastníkom nehnuteľností resp. kto má vecné právo k nehnuteľnosti.“ 96. Práve z dôvodu, že účelom katastra nehnuteľností je hodnovernosť tam zverejnených údajov, mala byť za opísaných okolností zmena vykonaná, a pokiaľ sa družstvo bude domnievať, že je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu, môže samotné požiadať o vyriešenie danej otázky – konečným spôsobom – príslušný súd v konaní o určovacej žalobe. Dôvodnosť naznačeného postupu je v súlade s princípom právnej istoty a aj v súlade s názorom odbornej doktríny: „Podmienky opravy chyby v katastrálnom operáte vymedzené v KZ je potrebné v aplikačnej praxi uplatňovať s prihliadnutím na účely spravovania katastra nehnuteľností vymedzeným v KZ pri súčasnom rešpektovaní princípu právnej istoty ako jedného zo základných postulátov materiálneho právneho štátu a vyplývajúceho z SR, ako aj pri rešpektovaní nesporového charakteru o oprave chyby v katastrálnom operáte. Pokiaľ ustanovenia KZ pripúšťajú pri ich aplikácii dvojaký výklad, a to jeden v prospech odstránenia nesprávneho údaja v katastri nehnuteľností a druhý v neprospech odstránenia nesprávneho údaja v katastri nehnuteľností, javí sa žiaducim preferovať spravidla výklad v prospech odstránenia nesprávneho údaja v katastri nehnuteľností. Kataster nehnuteľností by totiž mal byť zdrojom hodnoverných údajov o nehnuteľnostiach, o právach k nehnuteľnostiam a o osobách oprávnených a povinných z právnych vzťahov k nehnuteľnostiam.“ (Fečík, M., Jakubáč, R.: . Komentár. C. H. Beck, 2021, s. 826). 97. Len pre vylúčenie pochybností žalobca zdôraznil, že ako vyplýva z vyššie uvedeného, sám je presvedčený o tom, že družstvo v skutočnosti vlastníkom pozemku vôbec nie je. Nie je absolútne

pravdou to, čo uvádza družstvo vo vyjadrení družstva, že by žalobca ani neuvádzal, že zápis družstva na liste vlastníctva ako vlastníka spoluvlastníckeho podielu nie je nesprávny. Na účely o návrhu však bez ohľadu na uvedené nemalo byť a ani nemohlo byť preukazované to, či je alebo nie je družstvo skutočným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu. Na účely o návrhu malo byť postačujúcim zistenie, že zápis družstva ako vlastníka na základe ROEP nemal byť vôbec vykonaný, čo v konečnom dôsledku potvrdzuje aj zistenie (či konštatovanie) okresného úradu prezentované v prvoinštančnom rozhodnutí. 98. Družstvo vo vyjadrení družstva takisto tvrdí, že pokiaľ by nebolo zapísané ako vlastník pozemku, ďalšie zmeny by nebolo možné v katastri nehnuteľností vykonať, lebo sú odvodené od vlastníckeho práv a družstva. V súvislosti s uvedeným tvrdením žalobca najprv opäť zdôraznil, že návrh sa týkal len spoluvlastníckeho podielu, t. j. nebola by ním dotknutá akákoľvek tretia osoba. Už len preto je tvrdenie družstva nedôvodné. Bez ohľadu na uvedené však platí, že tvrdenie družstva nie je ani pravdivé. 99. Tak ako už žalobca uviedol v ods. 16 svojho podania zo dňa 12.09.2022 totiž platí, že titulové rozhodnutie v prospech oprávnených osôb by bolo vydané bez ohľadu na to, v prospech koho bolo vydané rozhodnutie o ROEP. Alebo inak povedané, iné oprávnené osoby zapísané na liste vlastníctva by svoje spoluvlastnícke podiely na pozemku nadobudli tak či tak (bez ohľadu na to, kto by bol povinnou osobou). Aj preto tiež platí, že tvrdenie družstva o tom, že vykonaním opravy v zmysle návrhu by mali byť „postihnuté“ aj následne nadobudnuté podiely iných spoluvlastníkov, nie je pravdivé (aké iné zmeny, ktoré mali byť odvodené od vlastníctva družstva, a ktoré mali zabrániť dôvodnosti návrhu, pritom družstvo už konkrétne neuvádza). Aj z uvedeného vyplýva, že zmeny vykonané v katastri nehnuteľností po vydaní a zápise rozhodnutia o ROEP v žiadnom prípade neboli spôsobilé znemožniť či zabrániť vykonaniu opravy na základe návrhu. 100. Žalobca pre úplnosť zdôraznil aj povinnosť súdov ale aj správnych orgánov vychádzať vždy z konkrétnych okolností prejednávanej veci (primerane k tomu viď napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 09.06.2020, osobitne uverejnený aj v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 24/2020). 101. Družstvo vo svojom vyjadrení opäť konštatuje, že v prípade pozemku ide o spoločnú nehnuteľnosť. Uvedené (ako je zrejmé z predchádzajúceho vyjadrenia družstva vo veci zo dňa 28.06.2022) pripomína družstvo v kontexte ustanovenia o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, podľa ktorého „Prevod alebo prechod vlastníckeho práva k podielu na spoločnej nehnuteľnosti len na niektorých pozemkoch patriacich do spoločnej nehnuteľnosti je zakázaný.“ Aj daná námietka je však nedôvodná, a to už len z dôvodu, že v prípade vyhovenia návrhu by nešlo ani o prevod a ani o prechod, ale len o nápravu nesprávneho a v katastri nehnuteľností chybne zapísaného stavu – podľa Katastrálneho zákona. Nehovoriac o tom, že uvedené vôbec nebolo relevantné ani pre žalovaného resp. pre okresný úrad pri rozhodovaní o návrhu, v konečnom dôsledku, ani samotné družstvo túto argumentáciu v správnom konaní predchádzajúcom podaniu žaloby vo veci nepoužilo. 102. Bez ohľadu na uvedené však platí, že vo veci a (plus) vedené na súde pod sp. zn. sa týkajú všetkých spoluvlastníckych podielov družstva o veľkosti 1061505/3198720 (ako sú zapísané v katastri nehnuteľností) - aj z tohto pohľadu by uvedená námietka družstva bola tak či tak nedôvodná. Tobôž, pokiaľ okresný úrad môže konať v časti iných (akýchkoľvek) nehnuteľností aj z vlastného podnetu. Žalobca k tomu tiež dodal, že i samotné družstvo je (okrem spoluvlastníckeho podielu) v niektorých prípadoch zapísané ešte ako vlastník rôznych podielov len na niektorých pozemkoch spadajúcich pod spoločné nehnuteľnosti (napríklad podiely na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXX), a aj preto je paradox, že vyššie naznačeným spôsobom (odkazom na ) argumentuje. 103. Žalobca napokon uviedol, že tvrdenie družstva, že pozemok spravuje iné pozemkové spoločenstvo ako žalobca, je absolútne vymyslené a rozporné so skutočným stavom – uvedené v konečnom dôsledku vyplýva už len z verejne dostupnej evidencie pozemkových združení bez problémov dohľadateľnej aj na internete. Žalobca tiež poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 01.04.2015. 104. V závere žalobca uviedol, že s poukazom na konkrétne okolnosti veci, ako aj s poukazom na zásadu hodnovernosti údajov katastra nehnuteľností, vyplývajúcu aj z rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 01.04.2015, žiada žalobca naďalej, aby bolo po nariadenom pojednávaní žalobe vo veci vyhovené.

Podstatné posúdenie skutkových a právnych argumentov 105. Správny súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušný správny súd ( a v znení zmien a doplnkov (ďalej len „“) a podľa , , o zriadení správnych súdov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý im predchádzal v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe podľa na nariadenom pojednávaní, pričom dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná. 106. Podľa zákona správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 107. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 108. Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej aj ,n“), o oprave chyby je , v ktorom okresný úrad opravuje chybné údaje katastra, ktoré vznikli jeho vlastnou činnosťou alebo činnosťou iných štátnych orgánov, notárov alebo iných osôb na základe chybných podkladov okresného úradu. Oprava chyby sa vykoná zápisom do katastra na základe rozhodnutia o oprave chyby alebo protokolu o oprave chyby. 109. Podľa Katastrálneho zákona, Okresný úrad opraví a) údaje katastra uvedené v , ak sú v rozpore s rozhodnutím o povolení vkladu, verejnou listinou alebo s inou listinou, na základe ktorej bol vykonaný zápis do katastra; to neplatí, ak boli údaje zapísané podľa , chybne zobrazené hranice pozemkov v katastrálnej mape alebo v mape určeného operátu, ak nie sú v súlade s hranicami vyznačenými v teréne a vyznačenie hraníc v teréne od vykonania originálneho merania nebolo polohovo zmenené, c) údaj o viacnásobnom vlastníctve, ak s tým súhlasia všetky osoby zapísané v katastri ako vlastníci a iné osoby, ktorým svedčí vlastnícke právo k tej istej nehnuteľnosti podľa verejnej listiny alebo podľa inej listiny, a nie sú zapísaní v katastri ako vlastníci tejto nehnuteľnosti, a nejde o opravu uvedenú v písmene a), d) údaje zapísané do katastra v rozpore s , alebo , ak nedošlo od zápisu do katastra záznamom k zmene vlastníckeho práva, údaje katastra zapísané na základe rozhodnutia o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov, ak ich nie je možné opraviť v lehote podľa osobitného predpisu, f) výmeru parcely registra „C“ zapísanú v liste vlastníctva, ak nevyhovuje kritériu na posudzovanie rozdielov medzi výmerou parcely vypočítanou zo súradníc lomových bodov obvodu parcely a výmerou vedenou v súbore popisných informácií, g) výmeru parcely registra „E“.

110. Podľa Katastrálneho zákona, ak ide o opravu chyby podľa odseku 2 písm. c), pravosť podpisu osôb, ktorých sa oprava týka, musí byť na žiadosti úradne osvedčená.10a) Ak je účastníkom o oprave chyby Slovenská republika, štátny orgán, Slovenský pozemkový fond, obec, vyšší územný celok alebo Železnice Slovenskej republiky, pravosť podpisu osôb oprávnených konať v ich mene nemusí byť úradne osvedčená. 111. Podľa Katastrálneho zákona, o oprave chyby začne okresný úrad na návrh toho, koho práva sú údajmi katastra dotknuté, z vlastného podnetu na základe prešetrovania zmien údajov katastra podľa alebo na základe zistenia okresného úradu v rámci svojej činnosti. 112. Podľa Katastrálneho zákona, na o oprave chyby sa nevzťahuje , ak ide o opravu a) údajov katastra, ktoré nie sú zapísané v liste vlastníctva, b) údajov katastra, ktoré sú zapísané v liste vlastníctva, a to titulu, mena, priezviska, rodného priezviska, dátumu narodenia, rodného čísla, a ak ide o cudzinca, iného identifikátora, miesta trvalého pobytu, názvu alebo obchodného mena právnickej osoby, sídla právnickej osoby, identifikačného čísla organizácie, titulu nadobudnutia práva k nehnuteľnosti, bližších identifikačných údajov o nehnuteľnostiach ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom, c) znenia poznámky, ak bolo zapísané v rozpore s predloženou verejnou listinou alebo s inou listinou, d) výmery a chybne zobrazenej hranice parcely registra „E“, e) chybne zobrazenej hranice parcely registra „C“, ak nejde o opravu podľa odseku 2 písm. f). 113. Podľa Katastrálneho zákona, opravu chyby podľa odseku 5 písm. d) môže vykonať okresný úrad aj v inom katastrálnom konaní na základe zápisu geometrického plánu. 114. Podľa Katastrálneho zákona, účastníkom o oprave chyby podľa odseku 5 je vlastník alebo iná oprávnená osoba.

115. Podľa § 59 ods. 8 Katastrálneho zákona, o oprave chyby podľa odseku 5 okresný úrad vyhotoví protokol o oprave chyby. Ak ide o opravu chyby podľa odseku 5 písm. d) na základe zápisu geometrického plánu, protokol o oprave chyby sa nevyhotovuje. 116. Predmetom súdneho prieskumu je zákonnosť rozhodnutia žalovaného číslo OU- ZA-OOP5-2021/049118-001 zo dňa 07. decembra 2021 (ďalej aj „napádané rozhodnutie“ alebo ,,druhostupňové rozhodnutie"), ktorý odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Žilina, katastrálny odbor č. X-99/2021 zo dňa 01. júla 2021, ktorým bol podľa ust. a o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov zamietnutý návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte v katastrálnom území A. A., podaný dňa 04.03.2021 od navrhovateľa: Pozemkové spoločenstvo Urbár Dúbravy Lietavská Lúčka – P.S., so sídlom Žilinská cesta 14/27, 013 11 Lietavská Lúčka, IČO: 35 675 063, vo veci opravy podielového spoluvlastníka evidovaného v liste vlastníctva č. XXXX pod porad. č. 1: Družstvo Brezová, IČO: 36 387 355, v spoluvlastníckom podiele 1061505/3198720. 117. Sporným v prejednávanej veci je zapísaný nadobúdací titul pre vlastníka Družstvo Brezová na LV č. XXXX pod porad. č. 1: Družstvo Brezová, IČO: 36 387 355, v spoluvlastníckom podiele 1061505/3198720. 118. Inštitút opravy chýb ako osobitný druh katastrálneho je nenahraditeľným v oblasti zdokonaľovania bázy údajov katastra nehnuteľností. Táto báza tvorí prvok štátneho informačného systému, od ktorého sa odvíja plnenie všetkých jeho úloh, smerujúcich najmä k zvyšovaniu právnej istoty vlastníkov nehnuteľností. Najčastejším dôvodom začatia o oprave chýb je rozpor zapísaného s verejnou alebo inou listinou, na podklade ktorej k zápisu rozporných skutočností do katastra došlo, resp. ktoré potvrdzujú alebo vyvracajú existenciu zapísaných, či inak evidovaných údajov katastra. Ide o špecifický právny inštitút, ktorého účelom je zabezpečiť súlad medzi skutkovým a právnym stavom, a tým aj zabezpečenie právnej istoty a zákonnosti. Správa katastra je povinná opraviť chybné údaje katastra nielen na návrh, ale aj z vlastného postavenia ako orgán, ktorý eviduje, chráni a vykonáva dohľad nad správnosťou všetkých zápisov vykonávaných v katastri. Možnosť opravy chybných údajov v katastri nehnuteľností je daná snahou, aby kataster nehnuteľností ako štátny verejný informačný systém poskytoval pravdivé informácie o nehnuteľnostiach a právach k nim. 119. Na margo námietky žalobcu, že v rozhodnutí žalovaného ako aj v prvoinštančnom rozhodnutí je nesprávne vo výrokovej časti uvedené, keď v konaní rozhodli len podľa a Katastrálneho zákona, a nie aj podľa Katastrálneho zákona, a teda z hľadiska výrokovej časti rozhodnutí sa ustanovením Katastrálneho zákona nesprávne nezaoberali, a to napriek tomu, že návrh sa evidentne dotýkal aj daného ustanovenia, pričom žalobca na dané ustanovenie Katastrálneho zákona už v priebehu pred prvostupňovým správnym orgánom aj výslovne poukazoval, správny súd uvádza, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného ako aj z rozhodnutia prvostupňového orgánu vyplýva že správne orgány sa na oboch stupňoch v súvislosti s opravou chýb zaoberali aj ustanovením Katastrálneho zákona. Nadväzujúc na námietku správny súd poukazuje na to, že o oprave chyby v katastrálnom operáte môže orgán katastra začať aj bez návrhu, nemožno orgánu katastra však vyčítať, ak by netrval na tom, aby mal návrh na začatie všetky náležitosti ustanovené v KZ. Navrhovateľ môže, ale nie je povinný uviesť, podľa ktorého ustanovenia KZ žiada opraviť údaje katastra nehnuteľností. Orgán katastra je v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte začatom na základe návrhu viazaný len vymedzením údajov katastra nehnuteľností, ktoré navrhovateľ žiada opraviť. S poukazom na Katastrálneho zákona správny orgán začne o oprave chyby aj z vlastného podnetu na základe prešetrovania zmien údajov katastra, alebo na základe zistenia v rámci svoje činnosti zistí chybu, ktorú je možné opraví iným spôsobom ako tým ako žiadal navrhovateľ (žalobca) túto chybu opraví, pretože mu táto povinnosť vyplýva zo zákona. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán v tejto súvislosti prijali záver, že po prešetrení údajov evidovaných na LV č. XXXX v k.ú A. A. však chybu v katastrálnom operáte, ktorú by mohli opraviť nie len spôsobom ako navrhoval žalobca, ale ani iným spôsobom nezistil a teda nezistili dôvod, pre ktorý by mali z vlastného podnetu konať v zmysle ust. Katastrálneho zákona. Cieľom súdneho prieskumu nie je formálne zopakovanie administratívneho procesu, cieľom súdneho prieskumu je prieskum zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. S ohľadom na uvedené, preto táto námietka žalobcu v súvislosti s postupom žalovaného nie je spôsobilá privodiť takú nezákonnosť napádaného rozhodnutia, ktorá by v konečnom dôsledku mala za následok jeho zrušenie podľa . 120. Správny súd však ako dôvodnú vyhodnotil tú skupinu námietok žalobcu, ktorými žalovaný v rozhodnutí s poukazom na Katastrálneho zákona uzavrel, že údaje katastra nehnuteľností v časti spoluvlastníckeho podielu nie sú v rozpore s listinou, na základe ktorej bol zápis do katastra

nehnuteľností vykonaný. V tejto súvislosti s správny súd uvádza, že orgány verejnej správy na oboch stupňoch sa náležite neriadili citovanými ustanoveniami § 59 Katastrálneho zákona, keď predčasne uzavreli, že v súdenej veci ide výlučne o spor o vlastnícke právo. V čase podania návrhu na opravu chyby v katastrálnom operáte zo strany žalobcu sa správne orgány nezaoberali dôsledne a v konkrétnosti či tituly uvedené na LV č. XXXX, in concreto rozhodnutie č. 2003/02348-OÚ-OPPLH/BU zo dňa 2.7.2003- Z 3190/03-197/03, č. d. 374/1950;, PKV 218, 421, ROEP LIETAVSKA LUCKA svedčia zapísanému vlastníkovi – Družstvo Brezová. 121. Zo skutkových zistení vyplýva, že ako primárny titul vzniku vlastníckeho práva Družstva Brezová k spoluvlastníckemu podielu je evidované rozhodnutie Okresného úradu v Žiline, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, č. 2003/02348-0Ú-OPPLH/Bu, zo dňa 02.07.2003 (ďalej aj „Rozhodnutie o lesných pozemkoch"). Toto rozhodnutie sa týka vyňatia tam uvedených lesných pozemkov z lesného pôdneho fondu. S Družstvom nesúvisia ani ostatné právne tituly, uvedené na liste vlastníctva ako tituly nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu. Pozemkovoknižná vložka (ďalej aj „PKV”) č. 218 v k. ú. A. A. sa týka urbáru Ílové, odkazuje pod poradovým číslom 10 na č. d. 374, a v rámci uvedeného je odkaz na zákon č, SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov. Konkrétne ide o rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Žiline č. 2006/00788/0PÚ-R zo dňa 27.02.2006, ktoré je zapísané ako právny titul nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu na pozemku pri väčšine ostatných spoluvlastníkov na čo poukázal aj žalobca, ktorý ho v správnej žalobe ako aj v ostatných písomných vyjadreniach označuje ako „titulové rozhodnutie”. Z predmetného rozhodnutia vyplýva, že nehnuteľnosti zapísané v pozemkovoknižnej vložke č. XXX, 421 v k. ú. A. A. prešli do vlastníctva Jednotného roľníckeho družstva v Lietavskej Lúčke v zmysle dňa 19.08.1949 (kedy bolo založené JRD v obci). Dňa 13.03.1957 JRD v Lietavskej Lúčke sa zlúčilo s JRD Bytčica. Žalobca v tejto súvislosti vhodne poukazuje na fakt, že Družstvo figuruje v titulovom rozhodnutí z roku 2006, ktoré sa — ako už bolo uvedené — týkalo aj pozemku (pozemku parc. č. 548), ale nie ako osoba oprávnená, ale naopak ako osoba povinná, pričom v odôvodnení titulového rozhodnutia je výslovne uvedené, že „Družstvo Brezová Žilina — Bytčica v písomnom vyjadrení zo dňa 30.08.2001 súhlasilo s vydaním nehnuteľností, okrem pkn. parciel č. 542 a 543, ktoré tvoria hospodársky dvor a poľnohospodárske objekty. A s uvedeným registrom obnovenej evidencie pozemkov (ďalej aj „ROEP"), sa len zapísali poradové čísla z pozemkovoknižných vložiek na príslušné listy vlastníctva v súbore registra „E", nejde o samostatný titul pre nadobudnutie vlastníckeho práva Družstva k spoluvlastníckemu podielu. 122. Žalovaný predčasne uzavrel, že v prejednávanej veci ide o spor o vlastnícke právo, keď nepostupoval dôsledne v zmysle zákonných ustanovení a násl. Katastrálneho zákona. V tejto súvislosti správny súd uvádza len na okraj bez vplyvu na zákonnosť napádaného rozhodnutia, že medzičasom došlo na predmetnom LV č. XXXX k doplneniu nadobúdacieho titulu (rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Žiline č. 2006/00788/0PÚ-R zo dňa 27.02.2006). Správny súd tiež záverom dodáva, že ani prípadná dlhá doba existencie stavu existujúceho v rozpore s požiadavkami zákona nemôže vytvoriť u orgánu verejnej správy domnienku, že ide o nemenný právny stav. 123. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že správna žalobca žalobcu je dôvodná, a preto v zmysle rozhodol tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie . 124. O náhrade trov rozhodoval správny súd podľa , podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov , ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca v konaní úspešný bol, správny súd mu náhradu trov priznal. Správny súd nepriznal náhradu trov ani ďalšiemu účastníkovi 1/,2/,3/ nakoľko mu správnym súdom nebola uložená žiadna povinnosť v súvislosti s plnením ktorej by mu trovy v konaní vznikli. Neboli tak splnené zákonné podmienky uvedené v na priznanie náhrady trov ďalšiemu účastníkovi. 125. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník , ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech ( ).

Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník , nemal procesnú subjektivitu, c) účastník nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo , e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi , aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade o správnej žalobe podľa (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).