Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_ZA-30S-197-2022.pdf
PDF · 229.48 KB
Case nature
Area
Subarea
ZA-30S/197/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a členov JUDr. Andrey Soukupovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Ing. Matúša Škarbalu, v právnej veci žalobcu: Urbár Dúbravy Lietavská Lúčka – P.S., so sídlom Žilinská cesta 14/27, 013 11 Lietavská Lúčka, IČO: 35 675 063, právne zastúpený: Valko & Volný, s. r. o., so sídlom Porubského 2, 811 06 Bratislava, IČO: 35 916 192, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ Družstvo BREZOVÁ, so sídlom Jesenského 1089/11, 010 01 Žilina, IČO: 36 387 355, právne zastúpený: JUDr. Ivan Glovniak, advokát, so sídlom D. Dlabača 2748/28, 010 01 Žilina, 2/ SPP – distribúcia, a.s., so sídlom Plátennícka 19013/2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 910 739, 3/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, 4/ Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Xo-18/2022-Ma zo dňa 17.06.2022, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu na spojenie vecí z a m i e t a.
II. Súd správnu žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
IV. Ďalším účastníkom konania 1/ až 4/ voči žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Návrhom doručeným elektronicky dňa 21.05.2021 na Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor (ďalej len „prvostupňový orgán“ alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“) sa žalobca domáhal opravy chýb v katastrálnom operáte (listy vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, katastrálne územie A. A., okres: Žilina, obec: Lietavská Lúčka), a to návrhom na začatie konania o oprave chýb v katastrálnom operáte podľa § 59 a nasl. zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností (ďalej len „katastrálny zákon“). Svoj návrh podrobne odôvodnil skutkovým a právnym stavom, pričom podstata návrhu spočívala v skutočnosti, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1061505/3198720 Družstvo BREZOVÁ (ďalej aj ako „ďalší účastník konania 1/“ alebo „Družstvo BREZOVÁ“) nikdy nenadobudlo.
2. O podanom návrhu žalobcu rozhodol Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. X-202/2021 zo dňa 02.03.2022, ktorým rozhodol podľa ust. § 59 ods. 2 písm. a), d) a e) katastrálneho zákona a návrh žalobcu zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že neboli splnené
podmienky na vykonanie opravy chýb v katastrálnom operáte podľa ust. § 59 ods. 2 písm. a), d) a e) katastrálneho zákona, pričom v rozhodnutí sa zaoberal konkrétnymi procesnými podmienkami potrebnými na postup podľa jednotlivých ustanovení katastrálneho zákona a tiež poukázal na právny názor prezentovaný v rozhodnutí č. X-22/2021-Ma zo dňa 07.12.2021, ktorý skutkovo a právne súvisel s prejednávanou vecou.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote dňa 11.04.2022 odvolanie žalobca, ktorý považoval toto rozhodnutie za nezákonné a nesprávne.
4. O podanom odvolaní rozhodol Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností rozhodnutím č. Xo-18/2022-Ma zo dňa 17.06.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie podľa ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), ďalej len „Správny poriadok“, zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Žilina, č. X-202/2021 zo dňa 02.03.2022 potvrdil. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že sa plne stotožňuje s odôvodnením prvostupňového orgánu a odkázal na podrobne vypracované odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. K odvolacím dôvodom uviedol, že prvostupňový orgán sa nevyjadroval k založeniu/vzniku vlastníckeho práva ako takého (k čomu nie je ani oprávnený), ale k zápisu údajov o vlastníckom práve do katastrálneho operátu na základe príslušnej listiny, pričom uviedol, že výsledok opravy údajov v zmysle ust. § 59 katastrálneho zákona nemôže obsahovo zodpovedať výmazu vlastníka. Následne poukázal na jednotlivé ustanovenia katastrálneho zákona, v zmysle ktorých nebolo možné vyhovieť návrhu žalobcu na opravu chýb v katastrálnom operáte.
Správna žaloba – žalobné body
5. Žalobca sa včas doručenou správnou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, pričom žiadal predmetné rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania. Zrušiť napádané rozhodnutie žiadal žalobca z dôvodu uvedeného v ust. § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ,,SSP“), a teda z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
6. V odôvodnení správnej žaloby žalobca konkretizoval dôvody nezákonnosti napádaného rozhodnutia nasledovne:
- Žalovaný v rozhodnutí a aj Okresný úrad v prvoinštančnom rozhodnutí nesprávne generálne uviedli, že konanie o oprave chyby podľa § 59 ods. 2 katastrálneho zákona (ako také) nepripúšťa vykonanie opravy chyby z dôvodu nástupu ďalšej právnej zmeny (ďalej aj „žalobný dôvod 1”);
- Žalovaný v rozhodnutí a aj Okresný úrad v prvoinštančnom rozhodnutí nesprávne v konaní o oprave nepripúšťajú nápravu chyby (v časti spoluvlastníckych podielov), ku ktorej prišlo v konaní o registri obnovenej evidencie pozemkov (ďalej aj „ROEP“), z dôvodu, že po zápise rozhodnutia o ROEP došlo k zápisu nadväzujúcich listín (ďalej aj „žalobný dôvod 2”);
- Žalovaný v rozhodnutí nesprávne v súvislosti s ustanovením § 59 ods. 2 písm. d) katastrálneho zákona uvádza, že podmienka nenadväzovania zmeny vlastníckeho práva na základe záznamu sa vzťahuje na celý zápis ROEP, nie iba na spoluvlastnícke podiely družstva (ďalej aj „žalobný dôvod 3”);
- Žalovaný v rozhodnutí nesprávne v súvislosti s ustanovením § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona uvádza, že oprava podľa daného ustanovenia katastrálneho zákona sa vykoná len vtedy, ak sa týka len formálnych chýb (ďalej aj „žalobný dôvod 4“)
- Žalovaný v rozhodnutí nesprávne v súvislosti s ustanovením § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona uvádza, že údaje katastra nehnuteľností v časti spoluvlastníckych podielov nie sú v rozpore s listinou, na základe ktorej bol zápis do katastra nehnuteľností vykonaný (ďalej aj „žalobný dôvod 5”).
7. K žalobnému dôvodu 1 žalobca uviedol, že z ustanovení § 59 ods. 2 písm. a), d) a e) katastrálneho zákona v žiadnom prípade nevyplýva, že by vykonanie opravy chyby nebolo prípustné z dôvodu nástupu ďalšej právnej zmeny. Jedine ustanovenie § 59 ods. 2 písm. d) katastrálneho zákona uvádza, že opravu na základe tohto ustanovenia je možné vykonať len vtedy, „... ak nedošlo od zápisu do katastra záznamom k zmene vlastníckeho práva.“ Žalobca má za to, že v prípade opráv podľa § 59 ods. 2 písm. a) a e) katastrálneho zákona je irelevantné, či odo dňa chybného zápisu došlo alebo nedošlo k ďalšej nadväzujúcej právnej zmene. V opačnom prípade by to zákonodarca nepochybne výslovne uviedol aj v ustanoveniach § 59 ods. 2 písm. a) a e) katastrálneho zákona.
8. Ďalej skonštatoval, že si je vedomý toho, že nad rámec zákonných ustanovení je potrebné prihliadať na ochranu vlastníckeho práva, garantovanú aj článkom 20 Ústavy Slovenskej republiky. Práve s ohľadom na uvedené je logický záver, že opravou chyby by nemala byť dotknutá tretia osoba, ktorej sa chybne uskutočnený zápis vôbec netýkal. O taký prípad však v konaní o oprave podľa žalobcu vôbec nešlo.
9. Vo vzťahu k žalobnému dôvodu 2 považoval žalobca za potrebné práve s ohľadom na ochranu dobromyseľných tretích osôb zdôrazniť, že v predmetnom prípade návrhom žiadal o vykonanie opravy (len) voči družstvu, t. j. priamo voči osobe, ktorej sa nesprávny zápis vlastníckeho práva na základe rozhodnutia o ROEP priamo týkal, a ktorej „vlastnícke právo” bolo zapísané práve na základe predmetného rozhodnutia o ROEP. Vykonanie opravy na základe návrhu by sa teda žiadnej tretej osoby vôbec nedotklo. Ak teda žalovaný k vykonaniu opravy nepristúpil s poukazom na ďalšie právne zmeny, postupoval podľa žalobcu nielen v rozpore s príslušnou zákonnou úpravou, ale aj v rozpore s logickou stránkou veci.
10. Na tomto mieste žalobca zopakoval svoju argumentáciu z odvolania, že ak by bolo návrhu vyhovené, nastal by rovnaký následok ako v prípade vyhovenia určovacej žalobe, t. j. „dotknuté“ by boli práve a len spoluvlastnícke podiely. To znamená, že aj na základe určovacej žaloby by bola vykonaná zmena len v časti týkajúcej sa spoluvlastníckych podielov. Aj z uvedeného dôvodu má žalobca za to, že záver o nemožnosti opravy chyby v katastrálnom operáte z dôvodu, že po zápise rozhodnutia o ROEP došlo k zápisu nadväzujúcich listín, je nedôvodný. Podľa žalobcu pritom práve z dôvodu, že účelom katastra nehnuteľností je hodnovernosť tam zverejnených údajov, by mala byť za opísaných okolností zmena vykonaná.
11. Za výpovedné v uvedenom smere žalobca považoval napríklad aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžo 126/2008 zo dňa 18.02.2009, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky odobril vykonanie zmeny zápisu v katastri na základe § 59 Katastrálneho zákona, pričom výslovne uviedol, že „Rozhodnutie vydané podľa citovaného ustanovenia nemá hmotnoprávne, ale len evidenčné účinky, samo o sebe nerieši konečným spôsobom otázku, kto je vlastníkom nehnuteľností resp. kto má vecné právo k nehnuteľnosti.“ Žalobca zdôraznil, že pokiaľ sa družstvo aj napriek nespochybniteľným argumentom bude domnievať, že je vlastníkom spoluvlastníckych podielov, môže v zmysle vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžo 126/2008 zo dňa 18.02.2009 požiadať o vyriešenie danej otázky, konečným spôsobom, súd. Uvedené zodpovedá aj ďalšiemu rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžo/73/2015 zo dňa 28.09.2016.
12. Ďalej zdôraznil, že právna úprava účinná od 01.10.2018 možnosti uskutočnenia nápravy už v rámci konania o oprave chýb v katastrálnom operáte značne rozšírila, vrátane možnosti pristúpiť k náprave ROEP-u po uplynutí doby piatich rokov. Poukázal na to, že samotný Okresný úrad v predchádzajúcom správnom konaní uviedol, že nie je zrejmé, na základe akých dokladov bolo družstvo zaevidované ako vlastník pozemkov, na základe čoho je možné povedať, že rozhodnutie o ROEP bolo vydané práve v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1 podľa zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 180/1995 Z. z.“).
13. Argumentáciu žalovaného, na podklade ktorej by sa pri vyhovení návrhu „...neopravovali údaje katastra zapísané na základe rozhodnutia o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov, ale údaje, ktoré sú výsledkom zápisu ďalších listín naň nadväzujúcich.“ považuje za absurdnú, pretože na základe návrhu by sa práveže opravovali len údaje, ktoré boli zapísané na základe rozhodnutia o ROEP, a ktoré dodnes aj v katastri zapísané sú (t. j. vlastnícke právo družstva k spoluvlastníckym podielom), a vôbec nie údaje, ktoré boli do katastra nehnuteľností zapísané následne.
14. Na margo žalobného dôvodu 3 žalobca podotkol, že tak ako uviedol aj v odvolaní, zmyslom ust. § 59 ods. 2 písm. d) katastrálneho zákona je zabrániť tomu, aby vykonaním opravy chyby v katastrálnom operáte bola dotknutá dobromyseľná tretia osoba, ktorá sa pri nadobúdaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti spoliehala na to, že údaje evidované v katastri nehnuteľností sú správne. Keďže (ako vyplýva z vyššie uvedeného) od vykonania zápisu vlastníckeho práva družstva k spoluvlastníckym podielom nedošlo k zmene v predmetnej evidencii, t. j. ako vlastník spoluvlastníckych podielov nebola zapísaná tretia osoba, opravou chyby spočívajúcej v evidovaní družstva, ako vlastníka spoluvlastníckeho podielu, by ani žiadna tretia osoba nemohla byt' dotknutá. Výklad ustanovenia § 59 ods. 2 písm. d) katastrálneho zákona, ktorý zvolil v rozhodnutí žalovaný, a ktorý je namietaný v rámci
žalobného dôvodu 3, je preto podľa žalobcu formalistický a nezodpovedá účelu a významu predmetného ustanovenia. Žalobca má za to, že keď teda v časti spoluvlastníckeho podielu nedošlo po rozhodnutí o ROEP ani k zmene vlastníckeho práva, bol dôvod vyhovieť návrhu nielen podľa § 59 ods. 2 písm. a) a e) katastrálneho zákona, ale aj podľa § 59 ods. 2 písm. d) katastrálneho zákona.
15. Pokiaľ ide o žalobný dôvod 4, žalobca namieta, že by sa oprava podľa ust. § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona mala týkať len formálnych nepresností. Pokiaľ nejde o situáciu uvedenú v ustanovení § 59 ods. 5 katastrálneho zákona, tak na konanie podľa § 59 katastrálneho zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (Správny poriadok), a ten možnosť opravy chyby v písaní a počítaní priamo uvádza, a preto nie je dôvod, aby bol rovnako chápaný aj § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona.
16. S poukazom na žalobný dôvod 5 žalobca skonštatoval, že z predchádzajúceho obsahu tejto žaloby vyplýva, že údaje o vlastníckom práve družstva k spoluvlastníckym podielom sú v rozpore so všetkými dostupnými dokumentami, resp. predmetné dokumenty (vrátane údajných titulov nadobudnutia vlastníckeho práva družstva k spoluvlastníckym podielom) nie sú podkladom na evidenciu vlastníckeho práva družstva k spoluvlastníckym podielom v katastri nehnuteľností. Žalobca pritom zdôraznil, že v konaní o oprave neboli pochybnosti, že vlastnícke právo družstva k spoluvlastníckym podielom preukázané nie je, keďže Okresný úrad v proinštančnom rozhodnutí uviedol, že nie je zrejmé, na základe akých dokladov bolo družstvo zaevidované ako vlastník pozemkov, pričom rovnako Slovenský pozemkový fond uviedol, že vlastnícke právo družstva nemá preukázané žiadnymi dostupnými dokladmi.
17. V súvislosti so všetkými uvedenými žalobnými dôvodmi teda podľa žalobcu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, a je tu dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP. Žalobca na záver skonštatoval, že bol ako účastník konania o oprave ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, pričom aj na tomto mieste uviedol, že v prípade, ak by návrhu bolo vyhovené a ako správca spoluvlastníckych podielov by bol zapísaný Slovenský pozemkový fond, by žalobca (ako spoločenstvo) v zmysle § 10 ods. 3 zákona o pozemkových spoločenstvách užíval spoločnú nehnuteľnosť aj v rozsahu spoluvlastníckych podielov.
18. V závere správnej žaloby žalobca navrhol správnemu súdu, aby s ohľadom na skutkový a právny súvis správnej žaloby podanej v konaní sp. zn. ZA-30S/21/2022 a tejto správnej žaloby vydal uznesenie, na základe ktorého spojí na spoločné konanie uvedené veci, t. j. vec vedenú pod sp. zn. ZA-30S/21/2022 a vec začatú na základe tejto správnej žaloby.
Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe
19. K žalobnému dôvodu 1 žalovaný uviedol, že pokiaľ je v ustanovení § 59 ods. 2 písm. d) katastrálneho zákona výslovne uvedené znenie týkajúce sa zmeny vlastníckeho práva, neznamená to, že pri opravách podľa zvyšných ustanovení § 59 ods. 2 by sa mohli opravovať údaje katastra aj po zmene vlastníckeho práva. Uvedené podľa žalovaného vyplýva už zo samotného charakteru konania o oprave chýb v katastrálnom operáte ako nesporového konania.
20. K žalobnému dôvodu 2 žalovaný skonštatoval, že z výslovného znenia ustanovenia § 59 ods. 2 písm. e) katastrálneho zákona vyplýva, že správny orgán opraví „údaje katastra zapísané na základe rozhodnutia o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov“. Údaje zapísané na základe ROEP v k. ú. A. A. boli údaje pôvodne zapísané do LV č. XXXX k. ú. A. A. v roku 2003 pod poradovým číslom zmeny 9/03. Údaje zapísané na príslušných listoch vlastníctva, ktoré navrhovateľ (neskôr odvolateľ a žalobca) žiada opraviť však už nie sú „údaje katastra zapísané na základe rozhodnutia o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov“, ale údaje zapísané na základe listín zapísaných po zápise ROEP v k. ú. A. A. pod č. Z 930/2003 PVZ 9/03. K nemožnosti opravy údajov ROEP z dôvodu prechodu a prevodu podielu na pozemku po zápise ROEP žalovaný odkázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.: 31S/55/2017 zo dňa 25.07.2018.
21. Pokiaľ ide o žalobný dôvod 3, tu žalovaný poznamenal, že oprava chýb podľa ustanovenia § 59 ods. 2 písm. d) katastrálneho zákona sa týka opravy údajov katastra nehnuteľností, na ktorých zápis neboli splnené podmienky, a napriek tomu bol vykonaný zápis do katastra nehnuteľností. Právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 59 ods. 2 písm. d) katastrálneho zákona ustanovuje právomoc správneho
orgánu opraviť nezákonné opatrenie spočívajúce vo vykonaní záznamu alebo poznámky alebo vo výmaze poznámky, hoci na to neboli splnené podmienky.
22. Rozhodnutie o schválení ROEP - listina č. Z 930/2003, bolo do katastra nehnuteľností zapísané dňa 02.06.2003 pod porad. č. zmeny 9/03. Obsahom listiny č. Z 930/2003 boli všetky pozemky, ktoré boli predmetom konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim v k. ú. A. A.. Ak by teda v konaní o oprave chýb v katastrálnom operáte došlo k zrušeniu zápisu Z 930/2003 podľa ustanovenia § 59 ods. 2 písm. d) katastrálneho zákona, týkalo by sa to zápisu celého diela ROEP ako takého. Uvedený postup podľa žalovaného nie je možný, keďže od zápisu záznamovej listiny č. Z 930/2003 do katastra nehnuteľností boli vykonané zmeny vlastníckych práv k pozemkom, ktoré boli jej predmetom (sú súčasťou celého diela ROEP).
23. K žalobnému dôvodu 4 žalovaný vyslovil, že vo svojom rozhodnutí neuviedol, že by išlo o opravu chýb v zmysle ustanovenia § 59 ods. 5 katastrálneho zákona, ani že by sa v tomto katastrálnom konaní nemalo postupovať podľa Správneho poriadku. Ak v odôvodnení rozhodnutia použil pojem „formálna chyba“, tak v súvislosti s poukázaním na samotný charakter konania o oprave chýb v katastrálnom operáte, ako nesporového konania, ktorého predmetom nemôže byť riešenie vlastníckych a iných vecnoprávnych sporov.
24. K názoru žalobcu, že Správny poriadok uvádza možnosť opravy chyby v písaní a počítaní, a preto nie je dôvod, aby bol rovnako chápaný aj § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona žalovaný uviedol, že Správny poriadok vo svojom ustanovení § 47 ods. 6 upravuje možnosť opraviť chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti „v písomnom vyhotovení rozhodnutia správneho orgánu“. Predmetom katastrálneho konania o oprave chýb v katastrálnom operáte podľa ustanovení § 59 a nasl. katastrálneho zákona však nie je oprava chýb v samotných rozhodnutiach správneho orgánu na úseku katastra nehnuteľností, ale chybne údaje zapísané v katastrálnom operáte.
25. K žalobnému dôvodu 5 žalovaný skonštatoval, že účelom opravy chyby podľa ustanovenia § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona je zabezpečiť súlad údajov katastra nehnuteľností s dokumentáciou nachádzajúcou sa v katastrálnom operáte. Predmetnú opravu si nemožno zamieňať so skúmaním súladu zápisu v katastri nehnuteľností so skutočným stavom, pretože toto oprávnenie prináleží súdu v civilnom sporovom konaní. Konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte podľa tohto ustanovenia neslúži na preskúmavanie zákonnosti zápisov práv k nehnuteľnostiam. Nie je prostriedkom k rozhodovaniu o vecnej správnosti zápisu. Výsledkom tohto konania nemôže byť „oprava“, ktorou bude výmaz vlastníckeho práva. Správny orgán nemá oprávnenie v tomto konaní skúmať spôsobilosť zapísaných listín a po vyvodení ich nespôsobilosti, tento zápis, ktorý bol vykonaný na ich podklade z katastrálneho operátu vymazať.
26. V závere svojho vyjadrenia k správnej žalobe žalovaný vyslovil, že sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, a že ako účastník konania o oprave bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Trvá na zákonnosti svojho rozhodnutia č. Xo-18/2021-Ma zo dňa 17.06.2022 (číslo spisu: OU-ZA-OOP5-2022/032469) a žalobu navrhol ako neopodstatnenú zamietnuť v celom rozsahu.
Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 1/ k správnej žalobe
27. Družstvo BREZOVÁ poznamenalo, že považuje žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú, pričom v celom rozsahu odkázalo na svoje písomné vyjadrenia produkované v administratívnom konaní, a tiež v súvisiacom konaní, ktoré je predmetom prieskumu pod sp. zn. ZA-30S/21/2022.
28. Družstvo BREZOVÁ upozornilo najmä na to, že žalobca sa v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte domáhal zápisu v katastri nehnuteľností, spočívajúcej v tom, že Družstvo BREZOVÁ nie je spoluvlastníkom pozemkov označených v žalobe. Predmetný pozemok ale je súčasťou spoločnej nehnuteľnosti, ako to vyplýva aj z administratívneho spisu, kedy aj v katastri nehnuteľností bola táto skutočnosť vyznačená na základe žiadosti pozemkového spoločenstva s IČO: 34 225 226 z roku 2014, teda nie žalobcu. V zmysle § 9 ods. 9 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 97/2013 Z. z.“) ale platí, že „Prevod alebo prechod vlastníckeho práva k podielu na spoločnej nehnuteľnosti len na niektorých pozemkoch patriacich do spoločnej
nehnuteľnosti je zakázaný.” pričom v zmysle § 8 ods. 1 tohto zákona spoločnou nehnuteľnosťou sa rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá môže pozostávať z viacerých pozemkov. Podľa Družstva BREZOVÁ teda logicky nie je možné ani opraviť chybu spočívajúcu v zápise vlastníckeho práva iba k vybraným pozemkom, ktoré sú s inými pozemkami súčasťou spoločnej nehnuteľnosti, ale iba k celej nehnuteľnej veci.
29. Družstvo BREZOVÁ sa plne stotožnilo s odôvodneniami predmetných rozhodnutí správnych orgánov, že žalobca sa ani len nedomáhal v administratívnom konaní opravy chyby v katastrálnom operáte, ale podľa obsahu podaní sa domáhal, aby správne orgány konštatovali, že spoluvlastník predmetných pozemkov je neznámy a ako správcu zapísali správne orgány Slovenský pozemkový fond, teda že v rozsahu spoluvlastníckeho podielu Družstvo BREZOVÁ nie je spoluvlastníkom.
30. Žalobca v podanej žalobe konštatuje, že ak by bolo návrhu na opravu chyby vyhovené, nastal by rovnaký následok ako v prípade vyhovenia určovacej žalobe. Následne potom argumentuje, že sa v tomto prípade nejedná o spor, nakoľko on nežiadal, aby bol zapísaný ako spoluvlastník predmetného pozemku, ale žiadal, aby nebolo zapísané Družstvo BREZOVÁ. V tejto súvislosti Družstvo BREZOVÁ poukázalo na to, že predmetom sporového konania nie je v zmysle § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku len určenie, či tu vlastnícke právo je, ale spor sa vedie aj o tom, že tu vlastnícke právo nie je, a preto je táto argumentácia žalobcu podľa žalovaného od podstaty nesprávna.
31. Podľa Družstva BREZOVÁ, práve žaloba žalobcu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, keď žalobca tvrdí, že oprava chyby v katastrálnom operáte je možná aj vtedy, ak už došlo k ďalším právnym zmenám. Z povahy a účelu zákonných ustanovení o oprave chyby v katastrálnom operáte celkom jednoznačne vyplýva práve opak a tento právny názor potvrdila aj judikatúra súdov a právna teória, a to aj rozhodnutia súdov, na ktoré žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe žalobcu poukázal.
32. V tejto súvislosti Družstvo BREZOVÁ zdôraznilo, že aj zo zabezpečeného spisového materiálu je zrejmé, a to najmä z rozhodnutia Správy katastra v Žiline č. ROEP-1/2003 zo dňa 03.03.2003, že Družstvo BREZOVÁ bolo zapísané ako výlučný vlastník predmetných pozemkov, a teda bolo Družstvo BREZOVÁ do katastra nehnuteľností zapísané na základe predmetnej verejnej listiny - na základe rozhodnutia správneho orgánu. Osoba, ktorá mala byť zapísaná do katastra nehnuteľností ako výlučný vlastník predmetného pozemku bola teda jednoznačne určená rozhodnutím orgánu štátnej správy a touto osobu je celkom jednoznačne Družstvo BREZOVÁ, IČO: 36 387 355, ktoré do 26.10.2016 malo zapísané v obchodnom registri sídlo Žilina - Bytčica 010 09 a bolo teda bez problémov identifikované. Preto nemôže byť pochýb o tom, že pokiaľ je momentálne zapísané Družstvo BREZOVÁ v katastri nehnuteľností, tak sa tak nestalo na základe žiadnej chyby a takýto zápis bol vykonaný v súlade s verejnou listinou - rozhodnutím Správy katastra v Žiline č. ROEP-1/2003 zo dňa 03.03.2003 a je aj celkom zjavne nesprávne tvrdenie žalobcu, že by zápis Družstva BREZOVÁ bol vykonaný v rozpore s akoukoľvek listinou.
33. Družstvo BREZOVÁ taktiež považovalo za potrebné opätovne zdôrazniť, že nie je možné s poukazom na následné viaceré zapísané listiny a zmeny vykonané a preukázané aj v spise Okresného úradu Žilina, katastrálny odbor vykonať opravu chyby, nakoľko nemôže k dnešnému dňu byť ako výlučný vlastník predmetných pozemkov zapísaná žiadna iná osoba, čo by mohlo byť jediným možným teoretickým následkom opravy chyby spočívajúcej v zápise inej osoby na základe rozhodnutia Správy katastra v Žiline č. ROEP-1/2003 zo dňa 03.03.2003 do katastra nehnuteľností, ktoré jednoznačne bolo rozhodnutím, na základe ktorého došlo k zápisu výlučného vlastníka, nie zápisu spoluvlastníckeho podielu.
34. Taktiež od Družstva BREZOVÁ odvodzujú svoje vlastnícke právo aj osoby, ktoré boli zapísané ako spoluvlastníci uvedeného pozemku na základe rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu Žilina sp. zn. 2006/00788/OPÚ-R zo dňa 27.02.2006, nakoľko toto rozhodnutie je čo sa týka predmetného pozemku záväzné iba voči Družstvu BREZOVÁ, žiadnej inej osobe a teda by bola spochybnená výmazom Družstva BREZOVÁ spätne k roku 2003 aj záväznosť tohto rozhodnutia a museli by byť aj tieto osoby už iba z tohto dôvodu taktiež vymazané z katastra nehnuteľností. Aj v tomto konaní Obvodného pozemkového úradu Žilina teda bolo potvrdené vlastnícke právo Družstva BREZOVÁ k predmetnému pozemku, keďže Družstvo BREZOVÁ bolo ako výlučný vlastník účastníkom tohto správneho konania a
bolo zaviazané práve Družstvo BREZOVÁ vydať spoluvlastnícke podiely v tomto rozhodnutí uvedené. Taktiež by potom logicky nebolo možné ponechať aj iné zápisy, ktoré v priebehu plynutia rokov boli k tomuto pozemku vykonané.
35. V žiadnom prípade nemožno vykonať opravu iba k spoluvlastníckemu podielu k predmetným pozemkom, nakoľko na základe rozhodnutia Správy katastra v Žiline č. ROEP-1/2003 zo dňa 03.03.2003 nebol zapísaný do katastra nehnuteľností tento spoluvlastnícky podiel, a teda nie je možné opraviť údajnú chybu (ktorá v zmysle vyššie uvedeného ani nikdy neexistovala) tak, že by sa oprava chyby vzťahovala k niečomu inému ako samotné rozhodnutie, ktoré by malo byť údajne chybné, a teda už iba k spoluvlastníckemu podielu, ktorý vznikol až na základe ďalších právnych skutočností a na základe zápisu Družstva BREZOVÁ ako výlučného vlastníka a od tohto práva odvodeného.
36. Okrem uvádzaných zmien zapísaných do katastra nehnuteľností správnymi orgánmi dalo Družstvo BREZOVÁ do pozornosti, že k zmenám dochádzalo čo sa týka dobromyseľnej držby spoluvlastníckeho podielu aj nepriamo v rámci zmien členov družstva. Fyzické osoby, ktoré jednak boli členmi Družstva BREZOVÁ a členmi jeho orgánov sa v priebehu rokov menili. Poslední členovia družstva, a to Mihálik trans, s.r.o., so sídlom Jesenského 1089/11, Žilina 010 01, IČO: 36 867 861 a PILWOOD SK, s.r.o., so sídlom Jesenského 1089/11, Žilina 010 01, ICO: 36 288 403 nadobudli členské podiely v Družstve BREZOVÁ za cenu, kde bolo zohľadnené aj vlastníctvo uvedeného pozemku a okrem samotných zápisov na príslušnom liste vlastníctva bolo vlastnícke právo aj k predmetnému pozemku viackrát takto nepriamo prevedené. Súčasní členovia Družstva BREZOVÁ ovládli samotné Družstvo BREZOVÁ v roku 2015 aj na základe toho a s prihliadnutím na to, že Družstvo BREZOVÁ bolo spoluvlastníkom aj pozemku, ku ktorému bolo začaté toto katastrálne konanie a Družstvo BREZOVÁ bolo evidované na liste vlastníctva v tom čase na základe verejnej listiny viac ako 10 rokov, a preto nebolo dôvodné nejako osobitne preskúmavať okolnosti nadobudnutia vlastníckeho práva Družstva BREZOVÁ k predmetnému pozemku desaťročia spätne. Takže do dnešného dňa sa žiaden iný vlastník k predmetnej nehnuteľnosti neprihlásil a žiadne práva si neuplatňuje a pokiaľ by aj teoreticky rozhodnutie Správy katastra v Žiline č. ROEP-1/2003 zo dňa 03.03.2003 vychádzalo z nejakých nesprávnych podkladov alebo z nejakého neznámeho dôvodu z neplatných právnych úkonov (čo ako je vyššie uvedené nie je pravda), tak minimálne od roku 2003 bolo potvrdené Družstvu BREZOVÁ nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnému pozemku rozhodnutím štátneho orgánu, a tak aj v tomto prípade by Družstvo BREZOVÁ nadobudlo vlastnícke právo originálnym spôsobom, a to aj v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka v platnom znení, nakoľko asi už od 90-tych rokov, určite od roku 2003 má predmetný pozemok v oprávnenej a dobromyseľnej držbe Družstvo BREZOVÁ, ktoré na tomto pozemku hospodári aj v rozsahu spoluvlastníckeho podielu, ku ktorému žalobca požadoval výmaz Družstva BREZOVÁ ako spoluvlastníka.
37. V závere svojho vyjadrenia Družstvo BREZOVÁ vyslovilo, že vzhľadom k uvedenému s poukazom aj na jeho argumentáciu v rámci administratívneho konania s poukazom na odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov v tejto veci je zrejmé, že žiaden z tvrdených dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného neexistuje, vzhľadom k čomu Družstvo BREZOVÁ navrhlo, aby súd žalobu žalobcu v zmysle § 190 SSP v celom rozsahu zamietol a priznal Družstvu BREZOVÁ právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 3/ k správnej žalobe
38. Ďalší účastník konania 3/ vo svojom vyjadrení k správnej žalobe žalobcu uviedol, že sa stotožňuje so správnou žalobou z dôvodov uvedených žalobcom v žalobe. Predovšetkým zdôraznil, že v listinných dôkazoch predložených v konaní o oprave chyby vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Žilina č. X 202/2021, tituly nadobudnutia nemôžu z časového hľadiska zakladať vlastnícke vzťahy pre Družstvo BREZOVÁ, nakoľko Družstvo BREZOVÁ podľa výpisu z Obchodného registra bolo založené na ustanovujúcej členskej schôdzi dňa 12.08.1999. Má za to, že spracovateľ ROEP nedostatočne prešetril právne nástupníctvo po pôvodnom vlastníkovi JRD v Lietavskej Lúčke, ktoré nadobudlo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným v pozemkovo knižnej vložke číslo XXX a číslo XXX v A. A.. Predmetné nehnuteľnosti prešli do vlastníctva JRD Lietavská Lúčka na základe zákona č. 81/1949 Zb., a to dňom 19.08.1949, kedy bolo JRD v obci založené. Dňa 13.03.1957 sa JRD v A. A. zlúčilo s JRD Bytčica a ďalšie právne vzťahy neboli v konaní ROEP šetrené. Spracovateľ ROEP sa v konaní mal zaoberať nástupníctvom po JRD Bytčica resp. mal byť v konaní ROEP zapísaný posledný vlastník podľa
pozemkovo knižnej vložky č. XXX a č. XXX. Ďalší účastník konania 3/ skonštatoval, že spracovateľ ROEP sa nedostatočne zaoberal nástupníctvom po JRD Bytčica. Na základe uvedeného požiadal, aby súd správnej žalobe vyhovel v plnom rozsahu, napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností č. OU-ZA-OOP5/2022/032469-001 zo dňa 17.06.2022 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného a ďalších účastníkov konania
39. Žalobca v úvode vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného a ďalších účastníkov konania k správnej žalobe zosumarizoval podstatu celej veci, ktorú uviedol už v správnej žalobe. Zdôraznil, že za chybu v katastrálnom operáte je nevyhnutné považovať aj údaj, ktorý je síce v súlade s verejnou listinou, ale neodráža skutočné právne vzťahy k nehnuteľnosti. Ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) sp. zn. 10Sžrk/3/2018 zo dňa 26.09.2018, v ktorom NS SR ustálil, že konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte je konaním, ktoré je síce nesporového charakteru, ale ktoré sa zároveň vyznačuje istými znakmi sporu. Dal tiež do pozornosti rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžr/72/2011 zo dňa 14.02.2012, z ktorého vyplýva, že pokiaľ štát pochybí pri aplikácii zásady legality, bezodkladne prostriedkami nápravy, napríklad konaním o oprave chýb v katastrálnom operáte, musí odstrániť nezákonnosť navrátením veci do pôvodného právneho stavu, pričom ani právoplatné schválenie registra obnovy evidencie pozemkov netvorí prekážku. Neopomenul taktiež rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžr/110/2011 zo dňa 17.04.2012, podľa ktorého v žiadnom prípade nemôže ani dlhá doba pretrvávania stavu existujúceho v rozpore s požiadavkami zákona (zásada legality) vytvoriť u orgánu katastra domnienku, že už ide o nemenný právny stav.
40. Všetky uvedené rozhodnutia pritom boli vydané dokonca ešte pred novelizáciou katastrálneho zákona, ku ktorej došlo zákonom č. 212/2018 Z. z. účinným od 01.10.2018 (ďalej aj „novela katastrálneho zákona“). Na základe novely katastrálneho zákona sa pritom možnosti opravy chyby v katastrálnom operáte ešte výrazne rozšírili, pričom na základe výslovného a jednoznačného znenia katastrálneho zákona v platnom znení v súvislosti s nesprávnosťou údajov zapísaných na základe rozhodnutia o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov platí jediná podmienka pre možné vykonanie opravy podľa § 59 ods. 2 písm. e) katastrálneho zákona, a tou je, že dané údaje už nie je možné opraviť podľa zákona č. 180/1995 Z. z., keďže tento zákon obmedzuje vykonanie opravy lehotou piatich rokov.
41. Zo záverov Okresného úradu ako orgánu prvej inštancie v predchádzajúcom správnom konaní, (ktoré je predmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom na správnom súde pod sp. zn. ZA-30S/21/2022) výslovne vyplývalo, že nie je zrejmé, na základe akých skutočností vlastne bolo práve v prospech družstva rozhodnutie o ROEP vydané - práve na základe daného rozhodnutia bolo totiž družstvo zapísané do katastra nehnuteľností ako výlučný vlastník pozemkov. Následne boli na pozemky uplatnené reštitučné nároky jednotlivých oprávnených osôb, na základe čoho boli dané osoby ako vlastníci pozemkov – prostredníctvom titulového rozhodnutia – v príslušných spoluvlastníckych podieloch do katastra nehnuteľností zapísané. Družstvo po „vydaní“ podielov oprávneným osobám ostalo zapísané ako vlastník pozemkov v časti spoluvlastníckych podielov (o veľkosti 1061505/3198720).
42. Titulové rozhodnutie v prospech oprávnených osôb by bolo vydané bez ohľadu na to, v prospech koho bolo vydané rozhodnutie o ROEP. Aj preto tiež platí, že tvrdenie družstva o tom, že vykonaním opravy v zmysle návrhu by mali byť „postihnuté“ aj následne nadobudnuté podiely iných spoluvlastníkov, ktoré je prezentované vo vyjadrení družstva, nie je podľa žalobcu pravdivé. Aj z uvedeného vyplýva, že zmeny vykonané v katastri nehnuteľností po vydaní a zápise rozhodnutia o ROEP v žiadnom prípade neboli spôsobilé znemožniť či zabrániť vykonaniu opravy na základe návrhu. Vykonaniu opravy na základe návrhu tiež nebráni ani prípadné tvrdenie o sporovom charaktere návrhu a taktiež by ním nebola dotknutá akákoľvek tretia osoba, keďže ako vlastník spoluvlastníckych podielov je v katastri nehnuteľností zapísané družstvo.
43. Žalobca osobitne reagoval na odkaz žalovaného na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/55/2017 zo dňa 25.07.2018 (ďalej aj „rozsudok KS”). Žalobca tvrdí, že má snahu objektívne uvádzať skutočnosti, a preto nemá problém uviesť, že má vedomosť o tom, že voči tomuto rozsudku bola podaná kasačná sťažnosť, ktorá bola zo strany Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NSS
SR”), rozsudkom sp. zn. 10Sžrk/3/2019 zo dňa 27.10.2021 (ďalej aj „rozsudok NSS SR”), zamietnutá. NSS SR teda posúdil právny názor súdu prezentovaný v rozsudku KS ako správny.
44. Žalobca zdôraznil, že právny stav bol v prípade prejednávanom zo strany Krajského súdu v Žiline pod sp. zn. 31S/55/2017 iný, a to vo viacerých ohľadoch. V prvom rade išlo o konanie o zmene údajov registra podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z.. To znamená, že v danom prípade išlo o návrh, podaný pred uplynutím piatich rokov od zápisu registra o obnove evidencie pozemkov a nie o konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 Katastrálneho zákona. Po druhé, išlo o obdobie spadajúce ešte do obdobia pred novelou Katastrálneho zákona, ktorá možnosti opravy chyby v katastrálnom operáte výrazne rozšírila.
45. Predovšetkým však boli vo veci vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 31S/55/2017 iné i právne a skutkové okolnosti. Navrhovateľ v danom konaní síce takisto namietal správnosť vykonaného ROEP-u, avšak za okolností, kedy po vykonaní ROEP-u došlo na základe osvedčenia o dedičstve k prechodu spoluvlastníckeho podielu na pozemku, ktorý bol predmetom ROEP-u na inú osobu a následne bol ešte k danému majetku povolený vklad darovacej zmluvy. To znamená, že v danej veci vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 31S/55/2017 nastali zmeny, ktoré by bez vykonaného ROEP-u nastať nemohli - zápis osvedčenia o dedičstve a prechod vlastníctva z toho vyplývajúci totiž mohol byť do katastra nehnuteľností zapísaný len z dôvodu, že predtým bola ako vlastník do katastra nehnuteľností zapísaná na základe vykonaného ROEP-u práve osoba, ktorá bola v danom dedičskom konaní poručiteľom. To isté sa týkalo následnej darovacej zmluvy - prevodca bol ako vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností.
46. V konaní o návrhu, t. j. v konaní vo veci, však je situácia iná. Pokiaľ totiž žalovaný argumentuje titulovým rozhodnutím ako rozhodnutím, na podklade ktorého malo dôjsť po vykonaní ROEP-u k prechodu vlastníckeho práva, tak je potrebné znovu zdôrazniť, že k danému prechodu vlastníckeho práva k príslušným spoluvlastníckym podielom na oprávnené osoby by došlo bez ohľadu na to, ktorá osoba by bola ako vlastník pozemkov na základe vykonaného ROEP-u v danom čase v katastri nehnuteľností zapísaná. Tak či tak by totiž bolo vydané titulové rozhodnutie v prospech oprávnených osôb, ktorým bol daným rozhodnutím navrátený majetok na základe príslušných reštitučných predpisov, a tak či tak by toto bolo následne v prospech oprávnených osôb i zapísané do katastra nehnuteľností. Ide teda o významnú diferenciu v porovnaní so situáciou, ktorá bola predmetom rozsudku KS resp. rozsudku NSS SR. Ďalším podstatným rozdielom bolo, že vo veci riešenej rozsudkom KS a rozsudkom NSS SR príslušný navrhovateľ požadoval, aby bola vec na základe jeho návrhu podaného podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. definitívne vyriešená, t. j. aby bol ako vlastník príslušnej nehnuteľnosti zapísaný on sám. V konaní o návrhu však žalobca nič také nepožadoval. Žalobca len zdôraznil, že z dostupných podkladov je zrejmé, že družstvo za vlastníka spoluvlastníckych podielov považovať nie je možné a preto z dôvodu hodnovernosti a záväznosti údajov katastra by mal byť v súvislosti s danými spoluvlastníckymi podielmi vykonaný zápis v prospech neznámeho vlastníka (v správe SPF). Žalobca na tomto mieste opäť citoval z rozsudku NS SR sp. zn. 4Sžr/86/2014 zo dňa 01.04.2015.
47. Zároveň platí, že napríklad v súvislosti s ustanovením § 59 ods. 2 písm. e) katastrálneho zákona zákonodarca stanovil jedinú podmienku pre vykonanie opravy zápisu uskutočneného na základe ROEP- u, ktorou je uplynutie päťročnej lehoty podľa zákona č. 180/1995 Z. z.. Táto podmienka je v danom prípade splnená.
48. Rovnako je z vyššie uvedeného zrejmé, že všetky zmeny, ktoré sa stali po vykonaní ROEP- u (a to nielen v časti pozemkov, ale v časti všetkých pozemkov, ktoré boli predmetom ROEP-u), neboli rozhodnutím o ROEP nijako ovplyvnené (keďže, ako už bolo uvedené, k prechodu podielov na oprávnené osoby v rámci reštitúcie by došlo bez ohľadu na to, v prospech koho by bolo rozhodnutie o ROEP vydané). A práve to je rozdiel medzi konaním vo veci na strane jednej a rozsudkom KS resp. rozsudkom NSS SR na strane druhej, kedy k následným zmenám dochádzalo v priamej nadväznosti na zápis uskutočnený na základe ROEP-u.
49. V konaní vo veci týkajúcom sa spoluvlastníckych podielov platí, že vykonanie opravy by akúkoľvek tretiu osobu nijakým spôsobom nepostihlo resp. by ňou nebola dotknutá (v kontraste s uvedeným možno uviesť, že napríklad vo veci vedenej na NS SR pod sp. zn. 1Sžr/110/2011 bola posúdená ako dôvodná
dokonca oprava, na základe ktorej došlo k výmazu vecného bremena, a to až po tom, čo bol pozemok, v prospech ktorého malo byť vecné bremeno zriadené, niekoľkokrát prevedený.
50. Podľa žalobcu, s prihliadnutím na uvedené je zrejmé, že rozsudok KS a rozsudok NSS SR v skutočnosti v porovnaní s vecou vykazujú také diverzity, na základe ktorých odkaz žalovaného na dané konanie, v ktorom boli rozsudok KS a rozsudok NSS SR vydané, vôbec nie je náležitý. Práve naopak. Konanie, v ktorom boli rozsudok KS a rozsudok NSS SR vydané, v skutočnosti, z dôvodu danej odlišnosti, pomáha pochopiť podstatu konania vo veci ako aj to, že návrhu malo byť zo strany žalovaného (resp. okresného úradu) jednoznačne vyhovené.
51. Žalobca má za to, že uvedený obsah tohto podania, t. j. objasnená podstata sporu vo veci a skutočnosti odlišujúce konanie vo veci od rozsudku KS resp. rozsudku NSS SR, dostatočne odôvodnili dôvodnosť žaloby.
52. K vyjadreniu žalovaného žalobca uviedol, že žalovaný si aj v rámci jeho vyjadrenia k správnej žalobe sám dotvára podmienky vykonania opravy, ktoré vôbec zo zákona nevyplývajú, keď výslovne uvádza napríklad to, že „… to, že iba v ustanovení § 59 ods. 2 písm. d) katastrálneho zákona je výslovne uvedené znenie týkajúce sa zmeny vlastníckeho práva, neznamená, že pri opravách podľa zvyšných ustanovení § 59 ods. 2 by sa mohli opravovať údaje katastra aj po zmene vlastníckeho práva.“ Nehovoriac o tom, že novela Katastrálneho zákona práveže možnosti vykonania opravy ešte rozšírila.
53. Znovu skonštatoval, že v časti spoluvlastníckych podielov k žiadnym zmenám vlastníckeho práva nedošlo, keďže ako ich vlastník je stále zapísané družstvo. Pokiaľ teda žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že „Údaje zapísané na príslušných listoch vlastníctva, ktoré navrhovateľ (neskôr odvolateľ a žalobca) žiada opraviť už nie sú údaje katastra zapísané na základe rozhodnutia o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov...“, tak uvedené tvrdenie nie je pravdivé, keďže vlastnícke právo družstva bolo zapísané práve na základe rozhodnutia o ROEP. Zjednodušene povedané – ako vlastník spoluvlastníckych podielov je zapísané družstvo, a to práve na základe rozhodnutia o ROEP. Vo zvyšnej časti (nad rámec spoluvlastníckych podielov) došlo k zmenám na základe titulového rozhodnutia, na jeho základe by však (ako už bolo uvedené) oprávnené osoby v rámci uplatnených reštitučných nárokov nadobudli spoluvlastnícke práva k pozemkom bez ohľadu na to, kto by bol ako výlučný vlastník pozemkov pred vydaním titulového rozhodnutia zapísaný (t. j. bez ohľadu na to, kto by bol osobou povinnou na vydanie majetku oprávneným osobám v rámci reštitúcie).
54. Z dôvodu opatrnosti navyše dodal, že ak žalovaný namieta, že opraviť údaje v katastri by musel v časti všetkých pozemkov, ktorých sa rozhodnutie o ROEP týkalo, a nielen v časti spoluvlastníckych podielov, žalobcovi nie je zrejmé, z akého ustanovenia v zákonnom predpise takéto kritérium vyplýva (v konečnom dôsledku, ani na základe určovacej žaloby v civilnoprávnom spore by nebol vydaný rozsudok ovplyvňujúci celý zápis ROEP, ale len Spoluvlastnícke podiely). To, že takýto výklad žalovaného nie je správny, osvedčuje aj znenie § 7 ods. 7 zákona č. 180/1995 Z. z., ktoré s účinnosťou od 01.09.2022 z dôvodu jednoznačnosti už výslovne uvádza aj možnosť pristúpiť k náprave údajov zapísaných na základe ROEP-u aj (len) v časti „dotknutého spoluvlastníckeho podielu“. K prevodu či prechodu „vlastníctva“ družstva v časti spoluvlastníckych podielov pritom odo dňa vydania rozhodnutia o ROEP nesporne nedošlo.
55. Žalobca opätovne zdôraznil, že ním požadovaná oprava v zmysle návrhu v žiadnom prípade nie je v rozpore s akýmkoľvek zákonným ustanovením (reštriktívny prístup naznačovaný žalovaným – ako už bolo uvedené – zo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu nevyplýva), a naopak, je v absolútnom súlade so zásadou hodnovernosti a záväznosti údajov katastra (k tomu poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Sžr/86/2014 zo dňa 01.04.2015). Tobôž, pokiaľ samotný žalovaný vo vyjadrení žalovaného konštatuje, že „Predmetom katastrálneho konania o oprave chýb v katastrálnom operáte podľa ustanovení § 59 a nasl. katastrálneho zákona však nie je oprava chýb v samotných rozhodnutiach správneho orgánu na úseku katastra nehnuteľností ale chybné údaje zapísané v katastrálnom operáte.“
56. Má za to, že v žiadnom prípade si konanie o oprave nezamieňa „… so skúmaním súladu zápisu v katastri nehnuteľností so skutočným stavom …“, čo takisto uvádza aj žalovaný vo vyjadrení. Žalobca podľa jeho slov stále vychádza len a len z ustanovení § 59 ods. 2 Katastrálneho zákona a
z tam uvedených podmienok, na základe ktorých mala byť oprava v konkrétnych okolnostiach veci jednoznačne zo strany Okresného úradu resp. žalovaného uskutočnená. V konečnom dôsledku, žalobca už poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžr/72/2011 zo dňa 14.02.2012 (vydaný dokonca pred novelou Katastrálneho zákona, ktorá možnosti opravy ešte rozšírila), podľa ktorého pri vykonaní opravy „… ani právoplatný výsledok v procese obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním ani právoplatné schválenie registra obnovy evidencie pozemkov netvorí v zmysle § 70 zák. č. 162/1995 Z. z. v spojení s čl. 2 ods. 1 veta tretia ústavy prekážku.“
57. Na margo vyjadrenia ďalšieho účastníka konania 1/, žalobca opäť výslovne poukázal na to, že ani samotnému Okresnému úradu pri jeho šetrení nebolo zrejmé, na základe čoho vlastne bolo vydané rozhodnutie o ROEP v prospech družstva. Už len s poukazom na uvedené sú absurdné napríklad tvrdenia družstva o dobromyseľnosti (v konečnom dôsledku, družstvo ich vo vyjadrení ani nijako neodôvodňuje). V nadväznosti na uvedené poukázal hneď na prvé ustanovenie zákona č. 180/1995 Z. z.. Podľa § 1 ods. 1 daného zákona totiž „V konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len „konanie“) sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „register“).“, pričom má za to, že už len z uvedeného vyplýva, že na základe registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) upraveného daným zákonom sa len usporadúvajú už existujúce právne vzťahy k pozemkom, t. j. ROEP sám o sebe nie je a nebol spôsobilý založiť vlastnícke právo k pozemkom, a teda ani vlastnícke právo družstva k spoluvlastníckym podielom.
58. Ohľadom dobrej viery nadobúdateľa vlastníckeho práva žalobca poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 17/2016 zo dňa 24.04.2017. Skonštatoval, že družstvo neeviduje akýkoľvek právny titul, a to ani domnelý (a dokonca, žiadny taký neuvádza ani samotné družstvo). Zdôraznil, že skorší právny titul ako rozhodnutie o ROEP neeviduje ani Okresný úrad resp. žalovaný. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 133 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“), v zmysle ktorého je pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti prevodom nevyhnutný vklad vlastníckeho práva v prospech nadobúdateľa. Bez povolenia vkladu vlastníckeho práva príslušný subjekt v žiadnom prípade nemá dôvod považovať sám seba za vlastníka existujúcej nehnuteľnej veci (pokiaľ dochádza k nadobudnutiu vlastníckeho práva na základe scudzovacích zmlúv). Preto aj keby genéza vlastníckych práv k pozemkom bola akákoľvek, nemohlo byť družstvo vlastníkom pozemkov v žiadnom prípade ani pred vydaním rozhodnutia o ROEP, keďže v jeho prospech nikdy nebol povolený vklad vlastníckeho práva k pozemkom. Rovnako zdôraznil, že i družstvo samotné potvrdzuje, že právnym nástupcom pôvodného roľníckeho družstva (JRD Lietavská Lúčka či JRD Bytčica) nebolo a s poukazom na rok svojho vzniku ani nemohlo byť (k tomu viď aj vyjadrenie SPF, ktoré na danú otázku takisto výslovne poukazuje). Napokon z vyjadrenia družstva nie je zrejmá a družstvom nie je ani tvrdená ani akákoľvek iná skutočnosť, od ktorej by mohlo byť odvodzované vlastnícke právo družstva z času ešte pred vydaním rozhodnutia o ROEP.
59. Žalobca má za to, že je vylúčené, aby družstvo bolo označené za „nadobúdateľa vlastníckeho práva“, na ktorého by sa mohol vzťahovať princíp ochrany dobrej viery. Predmetný záver platí o to viac, že v titulovom rozhodnutí z roku 2006 bolo družstvo práveže definované ako povinná (a nie oprávnená) osoba, t. j. ako osoba, ktorá má vydať nehnuteľnosti oprávneným osobám. Družstvo zároveň nenadobudlo vlastnícke právo k pozemkom ani iným spôsobom predpokladaným § 132 ods. 1 OZ (odlišným od jeho nadobudnutia na podklade scudzovacích zmlúv), a preto ho nemožno označiť za nadobúdateľa vlastníckeho práva ani na základe iného nadobúdacieho titulu (ako napr. dedenie, pozemkové úpravy). Z tohto dôvodu je absolútne vylúčené, aby závery o ochrane dobrej viery boli na údajné nadobudnutie vlastníckeho práva družstvom k pozemkom aplikované.
60. Ďalej zdôraznil, že vyššie uvedeným spôsobom (poukazujúcim na úplne absentujúci akýkoľvek právny titul vlastníckeho práva družstva) argumentoval už v samotnom správnom konaní (viď napríklad vyjadrenie Žalobcu zo dňa 24.01.2022 k upovedomeniu o začatí katastrálneho konania, ktoré by malo byť súčasťou administratívneho spisu). V konečnom dôsledku však je možné uviesť, že ani samotné správne orgány (Okresný úrad či žalovaný) svoje rozhodnutia akoukoľvek dobromyseľnosťou neodôvodňovali a ani ju vo svojich rozhodnutiach netvrdili a neuvádzali.
61. Vyjadrenie družstva, že „Pokiaľ teda žalobca chcel spochybniť údaje katastra, tak by musel preukázať, že Družstvo BREZOVÁ nie je spoluvlastníkom predmetného pozemku. ... Pokiaľ žalobca
ale len tvrdí, že spoluvlastník pozemku by mal údajne na tomto skutkovom základe neznámy (čo nie je pravda), tak z toho vyplýva, že ani len netvrdí skutočnosti, z ktorých by bolo možné vykonávať dokazovanie a v konečnom dôsledku preukázať, že Družstvo BREZOVÁ nemalo byť zapísané do katastra ako výlučný vlastník pozemku.“, považuje žalobca za absurdné. Z návrhu, z vyjadrenia žalobcu v administratívnom konaní zo dňa 24.01.2022, zo žaloby či z predchádzajúceho obsahu tohto podania je nepochybné, že družstvo ako vlastník pozemkov zapísané byť nemalo a keďže ani samotné družstvo nijakým spôsobom nevysvetlilo, od čoho by vlastne malo byť jeho vlastnícke právo odvodené (a družstvo samotné neuvádza žiadny dokonca ani len domnelý t. j. putatívny titul), je jednoznačné, že príslušný správny orgán (Okresný úrad resp. žalovaný) mal s poukazom na zásadu hodnovernosti údajov katastra nehnuteľností vymazať družstvo z listu vlastníctva ako vlastníka spoluvlastníckych podielov a namiesto toho uviesť zápis o neznámom vlastníkovi v správe SPF.
62. Skonštatoval, že družstvo vo svojom vyjadrení poukazuje na rozhodnutia, z ktorých je práveže zrejmé, že zápis požadovaný návrhom mal byť vykonaný (napríklad rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Sžo 126/2008 zo dňa 18.02.2009, rozhodnutie NS SR sp. zn. 8 Sžo 247/2010 zo dňa 20.10.2011, rozhodnutie NS SR sp. zn. 1 Sžo 93/2009 zo dňa 05.11.2009). Ďalej podľa žalobcu družstvo spomína konania vedené na NS SR, v ktorých však išlo o diametrálne odlišnú situáciu (napríklad rozhodnutie NS SR sp. zn. 1 Sžr 101/2011 zo dňa 17.01.2012, sp. zn. 9 Sžr 138/2013 zo dňa 25.11.2015, sp. zn. 1 Sžr 142/2011 zo dňa 14.08.2012, sp. zn. 10 Sžr 57/2011 zo dňa 28.03.2012, sp. zn. 3 Ssž-o-KS 109/2006 zo dňa 31.07.2007). Pri všetkých uvedených rozhodnutiach NS SR, na ktoré družstvo poukazuje, ide o rozhodnutia vydané pred účinnosťou vyššie spomínanej novely Katastrálneho zákona účinnej od 01.10.2018, ktorá možnosti uskutočnenia nápravy už v rámci konania o oprave chýb v katastrálnom operáte značne rozšírila, vrátane možnosti pristúpiť k náprave ROEP-u po uplynutí doby piatich rokov „Pri komparácii s právnou úpravou opravy chyby v katastrálnom operáte účinnou do 30. septembra 2018 možno skonštatovať, že novelou Katastrálneho zákona zákonom č. 212/2018 Z. z. účinným od 1. októbra 2018 sa podmienky opravy chyby v katastrálnom operáte zásadne rozšírili. Predovšetkým oprava chyby získala povahu kvázi opravného prostriedku voči nesprávnemu (nezákonnému) vykonaniu záznamu, zápisu poznámky, resp. rozhodnutiu o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP).” (Fečík, M., Jakubáč, R.: Katastrálny zákon. Komentár. C. H. Beck, 2021, s. 825).
63. V súvislosti s otázkou, či ide alebo nejde o sporové konanie v prípade konania o oprave, žalobca na tomto mieste stručne odkázal na odôvodnenie rozhodnutia, ako aj na citované rozhodnutie NS SR s. zn. 10Sžrk/3/2018 zo 26.09.2018.
64. Žalobca namietal, že účelová je aj argumentácia družstva poukazujúca na § 9 ods. 9 zákona č. 97/2013 Z. z., podľa ktorého „Prevod alebo prechod vlastníckeho práva k podielu na spoločnej nehnuteľnosti len na niektorých pozemkoch patriacich do spoločnej nehnuteľnosti je zakázaný.” V prípade vyhovenia návrhu by totiž nešlo ani o prevod a ani o prechod, ale len o nápravu nesprávneho a v katastri nehnuteľností chybne zapísaného stavu - podľa § 59 katastrálneho zákona. Nehovoriac o tom, že túto argumentáciu družstvo v samotnom správnom konaní ani nepoužilo.
65. Bez ohľadu na uvedené však platí, že konanie vo veci a (plus) konanie vedené na správnom súde pod sp. zn. ZA-30S/21/2022 sa práveže týkajú všetkých spoluvlastníckych podielov družstva o veľkosti 1061505/3198720 (ako sú zapísané v katastri nehnuteľností) - aj z tohto pohľadu by uvedená námietka družstva bola tak či tak nedôvodná. Tobôž, pokiaľ Okresný úrad môže konať v časti iných (akýchkoľvek) nehnuteľností aj z vlastného podnetu. Žalobca k tomu tiež dodáva, že i samotné družstvo je (okrem spoluvlastníckych podielov) v niektorých prípadoch zapísané ešte ako vlastník rôznych podielov len na niektorých pozemkoch spadajúcich pod spoločné nehnuteľnosti (napríklad podiely na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXX), a aj preto je paradox, že vyššie naznačeným spôsobom (odkazom na § 9 ods. 9 zákona č. 97/2013 Z. z.) argumentuje.
66. Napokon žalobca k poslednej časti ku vyjadreniu družstva uviedol, že pre posúdenie dôvodnosti žaloby musí byť úplne irelevantné, k akým majetkovým presunom v rámci družstva v minulom období dochádzalo. Prípadné nároky medzi súčasnými majiteľmi družstva a ich právnymi predchodcami sú výlučne otázkou ich samotných a nemôže sanovať skutočnosť, že rozhodnutie o ROEP nemalo byť v prospech družstva nikdy vydané.
67. K vyjadreniu ďalšieho účastníka konania 3/ (SPF), žalobca poznamenal, že jeho vyjadrenie dôvodnosť žaloby potvrdzuje. Rovnako potvrdzuje záver, že rozhodnutie o ROEP bolo v prospech družstva vydané nesprávne.
68. V závere repliky žalobca vyslovil, že z jeho podania jednoznačne vyplýva, že žalobu je potrebné považovať za dôvodnú, a že tvrdenia žalovaného ako aj družstva sú formalistické, nehľadiace na osobitosti konania vo veci a návrhu samotného, a zároveň nemajúce ani oporu v Katastrálnom zákone (už vôbec nie v znení po novele Katastrálneho zákona). Preto je potrebné žalobe vyhovieť a napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom
69. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené je vec pôvodne vedená na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 30S/197/2022 vedená na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-30S/197/2022.
70. Správny súd vo veci nariadil na žiadosť žalobcu pojednávanie na deň 30.05.2024. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že je potrebné poukázať na špecifické okolnosti tejto veci, ktoré poukazujú na nesprávnosť rozhodnutia žalovaného. Ako základnú odlišnosť uviedol to, že ak žalovaný uviedol, že na príslušnom liste vlastníctva došlo k relevantnej právnej zmene, tak jediná zmena, ku ktorej došlo po rozhodnutí o ROEP, je zmena na základe rozhodnutia zo dňa 27.02.2006 a na základe tohto rozhodnutia došlo k zmene podielu Družstvo BREZOVÁ, pretože na základe rozhodnutia o ROEP bolo družstvo vlastníkom v podiele 1/1 a následne po tomto rozhodnutí bol spoluvlastnícky podiel družstva 1061505/3198720. Na základe tohto rozhodnutia sa preto zmenšil podiel Družstva Brezová, družstvo bolo v tomto rozhodnutí povinnou osobou a bol udelený súhlas na vydanie podielov reštituentom a tieto osoby boli potom aj následne zapísané na listy vlastníctva. Zdôraznil, že podstatné je to, že v prípade, ak by aj bol vlastník v podiele 1/1 na základe ROEP rozhodnutia zapísaný ktokoľvek iný, nielen Družstvo BREZOVÁ, tak aj tak by došlo k takejto zmene v spoluvlastníckom podiele, a preto podľa žalobcu táto zmena nie je spôsobilá zamedziť vyhoveniu návrhu na opravu. Zdôraznil, že bolo zapísané rozhodnutie o ROEP, pričom práve z ust. § 59 ods. 2 písm. e) katastrálneho zákona vyplýva, že okresný úrad opraví údaje zapísané na základe rozhodnutia o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov, ak ich nie je možné opraviť v lehote podľa osobitného predpisu a podľa žalobcu je toto presne ten prípad. Poukázal ďalej na ustálenú judikatúru, ktorá hovorí o tom, že zmyslom opravného konania je zabezpečiť právnu istotu hodnovernosti údajov zapísaných do katastra. Pokiaľ by aj bola pravda, že sa opravujú formálne – opisové chyby, tak ako to uvádzal žalovaný, tak táto argumentácia by v podstate vôbec neumožňovala zahájiť opravu podľa § 59 ods. 2 písm. e) katastrálneho zákona. Ďalej uviedol, že ani netvrdí, že by mal byť žalobca zapísaný ako vlastník a oprava by v podstate mohla byť vykonaná tak, že by tam mal byť zapísaný neznámy vlastník v zastúpení Slovenského pozemkového fondu. Uviedol, že tu nie je spor o vlastnícke právo medzi určitými dvoma subjektmi a poukazuje aj na judikatúru, ktorá je citovaná v správnej žalobe. V závere prednesu poukázal, že žalovaný vo svojom rozhodnutí neprihliadol na špecifické okolnosti tejto veci, na základe ktorých v obdobnej veci súd zrušil rozhodnutie žalovaného. Právny zástupca ďalšieho účastníka 1/ poukázal na svoje vyjadrenia v tejto i obdobnej veci, v ktorej podal kasačnú sťažnosť voči rozhodnutiu správneho súdu. Poukázal na absenciu aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní, s ktorou sa žalovaný nevysporiadal. Ďalej poukázal na závery správneho súdu v obdobnej veci a uviedol, že na liste vlastníctva ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva je zapísané aj č. d. 374/1950, a teda tento titul je zapísaný na liste vlastníctva a toto konštatoval aj žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí, že zápisy na liste vlastníctva sú v súlade s listinami a nie je v kompetencii žalovaného preskúmavať, či zapísaný titul svedčí alebo nesvedčí Družstvu Brezová. V tejto súvislosti uviedol, že rozhodnutie o REOP ani nebolo titulom nadobudnutia vlastníckeho práva, a že správny orgán predsa nemôže preskúmavať napr. rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva, teda či svedčí vlastníkovi, v prospech ktorého bolo určené vlastnícke právo titul, ktorý je uvedený v rozhodnutí, a či je to správne. Právny zástupca žalobcu v reakcii na prednes právneho zástupcu ďalšieho účastníka konania 1/ uviedol, že k námietke o tom, či mal byť žalobca účastníkom administratívneho konania, či nie, tak tieto otázky ani neboli obsahom preskúmavaného rozhodnutia. Pozemkové spoločenstvo pritom odôvodňovalo, prečo bolo oprávnené podať návrh na opravu, a to aj z toho dôvodu, že ak by nebol
zapísaný ako vlastník nehnuteľností ďalší konania účastník konania 1/, tak by pozemky boli v správe Slovenského pozemkového fondu. Uviedol, že predmetom bolo, že bol nesprávne zapísaný vlastník, a nie že predmetom konania bolo, že boli nesprávne zapísané tituly, ako to uviedol právny zástupca ďalších účastníkov konania. Zdôraznil, že návrhom na opravu nebolo žiadané, aby bol opravený, resp. vymenený právny titul nadobudnutia alebo svedčiaci vlastníckemu právu ďalšieho účastníka 1/, ale návrhom bolo domáhané, aby ďalší účastník konania 1/ nebol zapísaný ako vlastník. Uviedol, že návrh na opravu sa pritom týkal len Družstva Brezová a žiadnej inej osoby. Pokiaľ ide o rozhodnutie z roku 2006, tak v dôsledku tohto rozhodnutia sa len zmenil podiel Družstva Brezová. Upresnil, že žalobca nežiada o to, aby bol zapísaný ako vlastník Slovenský pozemkový fond, ale aby bol zapísaný neznámy vlastník a potom následne správu vykonával Slovenský pozemkový fond. Aj v prípade, že by bola vykonaná takáto oprava, tak nič nebráni tomu, že ak by Družstvo BREZOVÁ bolo presvedčené o svojom vlastníckom práve, mohlo by sa obrátiť na civilný súd. Žalobca naďalej označil rozhodnutie žalovaného za nedostatočne odôvodnené a za arbitrárne. Pojednávanie dňa 12.06.2024 bolo následne odročené za účelom vyhlásenia rozhodnutia na deň 19.06.2024 o 10:30 hod. postupom podľa § 116 SSP.
71. Správny súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol. Oznámenie o vyhlásení rozhodnutia na deň 19.06.2024 bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu od 03.06.2024 do 20.06.2024.
72. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
73. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
74. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
75. Podľa § 59 ods. 1 katastrálneho zákona, konanie o oprave chyby je konanie, v ktorom okresný úrad opravuje chybné údaje katastra, ktoré vznikli jeho vlastnou činnosťou alebo činnosťou iných štátnych orgánov, notárov alebo iných osôb na základe chybných podkladov okresného úradu. Oprava chyby sa vykoná zápisom do katastra na základe rozhodnutia o oprave chyby alebo protokolu o oprave chyby.
76. Podľa § 59 ods. 2 katastrálneho zákona, okresný úrad opraví a) údaje katastra uvedené v § 7, ak sú v rozpore s rozhodnutím o povolení vkladu, verejnou listinou alebo s inou listinou, na základe ktorej bol vykonaný zápis do katastra; to neplatí, ak boli údaje zapísané podľa § 42 ods. 6, b) chybne zobrazené hranice pozemkov v katastrálnej mape alebo v mape určeného operátu, ak nie sú v súlade s hranicami vyznačenými v teréne a vyznačenie hraníc v teréne od vykonania originálneho merania nebolo polohovo zmenené, c) údaj o viacnásobnom vlastníctve, ak s tým súhlasia všetky osoby zapísané v katastri ako vlastníci a iné osoby, ktorým svedčí vlastnícke právo k tej istej nehnuteľnosti podľa verejnej listiny alebo podľa inej listiny, a nie sú zapísaní v katastri ako vlastníci tejto nehnuteľnosti, a nejde o opravu uvedenú v písmene a), d) údaje zapísané do katastra v rozpore s § 36 ods. 2, § 39 alebo § 42, ak nedošlo od zápisu do katastra záznamom k zmene vlastníckeho práva, e) údaje katastra zapísané na základe rozhodnutia o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov, ak ich nie je možné opraviť v lehote podľa osobitného predpisu (pozn. § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z.), f) výmeru parcely registra „C“ zapísanú v liste vlastníctva, ak nevyhovuje kritériu na posudzovanie rozdielov medzi výmerou parcely vypočítanou zo súradníc lomových bodov obvodu parcely a výmerou vedenou v súbore popisných informácií, g) výmeru parcely registra „E“.
77. V predmetnom spore sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Xo-18/2022-Ma zo dňa 17.06.2022, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. X 202/2021 zo dňa 02.03.2022, ktorým bol podľa § 59 ods. 2 písm. a), d) a e) katastrálneho zákona zamietnutý návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte v k. ú. A. A., podaný dňa 21.05.2021 od navrhovateľa: Pozemkové spoločenstvo Urbár Dúbravy Lietavská Lúčka - P.S., so sídlom Žilinská cesta 14/27, 013 11 Lietavská Lúčka, IČO: 35 675 063, právne zastúpený advokátskou
kanceláriou: Valko & Volný, s.r.o., so sídlom Porubského 2, 811 06 Bratislava, IČO: 35 916 192, vo veci opravy podielového spoluvlastníka evidovaného v listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX pod porad. č. 1: Družstvo BREZOVÁ, IČO: 36387355, v spoluvlastníckom podiele 1061505/3198720.
78. V prvom rade správny súd poukazuje na citované ust. § 177 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, a to v kontexte vzniknutých pochybností o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu na podanie návrhu na opravu chýb v katastrálnom operáte podľa ust. § 59 a nasl. katastrálneho zákona. Ust. § 32 ods. 1 SSP uvádza, že „účastníkmi konania sú žalobca, žalovaný a ďalší účastníci, ak tento zákon neustanovuje inak.“ Hoci žalobca odvodzoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu v administratívnom konaní podľa ust. § 10 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 97/2013 Z. z., čo považoval správny súd za nie celkom dôvodné, nakoľko táto aktívna vecná legitimácia žalobcu by mu svedčala až v prípade úspechu v merite veci podaného návrhu na opravu chýb v katastrálnom operáte. Napriek uvedeným pochybnostiam správny súd však uvádza, že orgán verejnej správy prvého stupňa i žalovaný so žalobcom konali v administratívnom konaní, ako s účastníkom konania a rozhodli vo veci ním podaného návrhu. Vzhľadom na uvedené bol žalobca oprávnený podať správnu žalobu, a preto správny súd s ním, ako žalobcom – oprávnenou osobou konal, nakoľko o sebe tvrdil, že ako účastník administratívneho konania bol rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátený na svojich právach, resp. právom chránených záujmoch (ust. § 178 ods. 1 SSP).
79. Správny súd uvádza, že žalobca – ako pozemkové spoločenstvo tvorí orgány, medzi ktoré patrí i výbor. Výbor je výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva, ktorý riadi činnosť spoločenstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach, o ktorých to ustanovuje zákon, prípadne zmluva o spoločenstve alebo stanovy, prípadne tak rozhodne zhromaždenie, ktoré je najvyšším orgánom spoločenstva a skladá sa zo všetkých členov spoločenstva. Zároveň však správny súd poukazuje na znenie ust. § 16 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z., podľa ktorého: „Výbor a) koná za členov spoločenstva pred súdmi a orgánmi verejnej správy vo veciach podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z ich vlastníctva, b) uzatvára v mene členov spoločenstva nájomnú zmluvu, ktorej predmetom je spoločná nehnuteľnosť, spoločne obhospodarovaná nehnuteľnosť alebo ich časť, alebo inú obdobnú zmluvu, ak zo zmluvy o spoločenstve, stanov alebo rozhodnutia spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti nevyplýva niečo iné, c) zastupuje členov spoločenstva, okrem členov spoločenstva podľa § 10 ods. 1 a 2, vo veciach nadobúdania časti spoločnej nehnuteľnosti, ktorej vlastníctvo je sporné, d) uzatvára v mene spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti zmluvu o prevode vlastníctva podielu na spoločnej nehnuteľnosti podľa § 9 ods. 10, ak tak rozhodlo zhromaždenie.“ Správny súd mal zo „Zmluvy o pozemkovom spoločenstve uzavretej podľa zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov“ zo dňa 14.03.2019 preukázané, že ak zo Zmluvy alebo zo stanov Spoločenstva nevyplýva niečo iné, za výbor koná navonok predseda Spoločenstva. Keďže z listov vlastníctva, ktorých sa týka predmet tohto sporu vyplýva, že sa jedná o spoločnú nehnuteľnosť (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Sžr/8/2017 zo dňa 16.01.2018) podľa zákona č. 97/2013 Z. z., ktorá tvorí jeden spoločný majetok podielnikov urbáru, mal správny súd preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ako zástupcu všetkých vlastníkov spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti zo zákona (zákon č. 97/2013 Z. z.), pričom v záujme efektívnosti konania vo veciach všetkých podielnikov zo zákona zastupuje spoločenstvo, a to bez potreby osobitného poverenia zo strany podielnikov. Záverom k právnemu postaveniu spoločenstva správny súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1KO/20/2018. Hoci medzi podielnikov patrí i ďalší účastník konania 1/ spolu s ostatnými fyzickými osobami zapísanými na listoch vlastníctva tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť, nie je vylúčené, že urbár ako zástupca podielnikov zo zákona bude hájiť záujmy len časti podielnikov, ako tomu bolo i v prejednávanom spore.
80. Správny súd taktiež posudzoval návrh žalobcu na spojenie vecí v zmysle ust. § 65 ods. 1 SSP, ktorý odôvodnil skutkovo a právne súvisiacou vecou prejednávanou na správnom súde pod sp. zn. ZA-30S/21/2022. Správny súd v prvom rade poukazuje na fakultatívnu možnosť spojenia vecí, v zmysle ktorého: „V záujme hospodárnosti konania môže správny súd uznesením spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali na základe samostatnej žaloby a ktoré spolu skutkovo súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov konania. Ak boli takéto konania pridelené viacerým senátom alebo sudcom toho istého správneho súdu, rozhodne o spojení konaní predseda senátu alebo sudca, u ktorého sa začalo
konanie skôr.“ Zároveň treba uviesť, že obe veci boli pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 30S/21/2022 a sp. zn. 30S/197/2022, pričom krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie a rozhodnutie veci v zmysle ust. § 10 a 13 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 nespojil predmetné veci. Následne v zmysle zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené je vec pôvodne vedená na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 30S/197/2022 vedená na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-30S/197/2022. Keďže vec vedená na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-30S/21/2022 bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie náhodným výberom v zmysle Rozvrhu práce Správneho súdu v Banskej Bystrici na rok 2023 v znení dodatkov inému senátu tohto súdu a toho času je právoplatné skončená, preto správny súd návrh žalobcu na spojenie vecí zamietol.
81. Ohľadom prejednávanej veci správny súd uvádza, že opravu chýb v katastrálnom operáte podľa § 59 katastrálneho zákona nemožno vykonať, ak medzi vydaním verejnej (alebo inej) listiny a žiadosťou o opravu operátu nastali iné skutočnosti, resp. boli zapísané zmeny v operáte na základe neskorších listín.
82. Nahliadnutím do administratívneho spisu, listov vlastníctva, ktorých opravy chýb v katastrálnom operáte sa žalobca domáha a z rozhodnutia žalovaného i prvostupňového rozhodnutia mal správny súd za to, pri prešetrení údajov katastra nehnuteľností bolo zistené, že pri podielovom spoluvlastníkovi evidovanom v LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX v k.ú. A. A. pod porad. č. 1: Družstvo BREZOVÁ, IČO: 36387355, v spoluvlastníckom podiele 1061505/3198720, nebola v titule nadobudnutia uvedená listina č. Z 1770/2006 - Rozhodnutie č. 2006/00788/OPÚ-R zo dňa 27.02.2006, na základe ktorej bol zmenený spoluvlastnícky podiel 1/1 (zapísaný na základe rozhodnutia o schválení ROEP-1/2003) na spoluvlastnícky podiel 1061505/3198720, tzn. 1/1 - 142481/213248 (priznaný spoluvlastnícky podiel v prospech oprávnených osôb v rámci reštitučného nároku). Vzhľadom na uvedené zistenia orgán verejnej správy ex offo začal konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona a Protokolom o oprave chýb v katastrálnom operáte – 395/22 bol na základe predchádzajúceho správneho konania č. X-99/2021 (zistené z činnosti súdu vo veci vedenej na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-30S/21/2022, pričom časť administratívneho spisu vo veci X-99/2021 je súčasťou administratívneho spisu i v prejednávanej veci – pozn. správneho súdu) vo veci všetkých dotknutých listov vlastníctva doplnený titul nadobudnutia v znení „Z 1770/2006 – Rozhodnutie č. 2006/00788/OPÚ-R zo dňa 27.02.2006“, pričom daná listina je dokladom svedčiacim stavu zápisov vykonaných v katastri nehnuteľností k evidovaniu aktuálneho spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1061505/3198720. Z tohto „titulového rozhodnutia“ mal správny súd preukázané tvrdenie žalobcu, že Družstvo BREZOVÁ bolo osobou povinnou na vydanie predmetných spoluvlastníckych podielov, avšak na základe reštitučných nárokov oprávnených osôb (vymenovaných v rozhodnutí č. 2006/00788/OPÚ-R zo dňa 27.02.2006 – pozn. správneho súdu), čím došlo k zmene pôvodného vlastníckeho podielu 1/1 (zapísaného na základe rozhodnutia o schválení ROEP-1/2003) na spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1061505/3198720. Vzhľadom na uvedené nebol orgán verejnej správy postupom podľa § 59 a nasl. katastrálneho zákona inštitútom opravy chýb v katastrálnom operáte oprávnený vykonať zmeny, nakoľko od rozhodnutia o schválení ROEP-1/2003 došlo k nadväzujúcim právnym zmenám.
83. Správny súd poukazuje na postup v zmysle zákona č. 180/1995 Z. z., v zmysle ktorého v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahov k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov (ROEP). V ustanovení § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. je uvedené, čo všetko tvorí podklad potrebný na zostavenie tohto registra a následne v ust. § 7 a nasl. zákona č. 180/1995 Z. z. je uvedený postup orgánu verejnej správy príslušného na tvorbu registra spolu s prípadným námietkovým konaním pri zistení pochybení, resp. nezrovnalostí ustanovenej komisie poverenej tvorbou ROEP. Z administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že členmi komisie poverenými na zostavenie ROEP pre katastrálne územie A. A. bol zástupca žalobcu, ako predseda komisie, zástupca za Slovenský pozemkový fond a zástupca za nájomcov, držiteľov pozemkov (PD Lietavská Lúčka, Družstvo – Brezová, Bytčica). Pri tvorbe ROEP neboli vznesené námietky v zmysle ust. § 7 ods. 2 a nasl. zákona č. 180/1995 Z. z.., preto rozhodnutím ROEP bolo zapísané vlastnícke právo v podiele
1/1 v prospech vlastníka Družstvo BREZOVÁ. Rozhodnutie o schválení ROEP v k.ú. A. A. č. Z 930/2003 je záznamová listina, ktorá bola do katastra nehnuteľností zapísaná dňa 02.06.2003 pod porad. č. zmeny 9/03. Obsahom listiny č. Z 930/2003 boli všetky pozemky, ktoré boli predmetom konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim v k.ú. A. A.. Od zápisu listiny č. Z 930/2003 do katastra nehnuteľností boli vykonané zmeny vlastníckych práv k pozemkom, ktoré boli jej predmetom. To znamená, že podmienka nenadväzovania zmeny vlastníckeho práva na základe záznamu sa vzťahuje na celý zápis diela ROEP záznamovou listinou Rozhodnutie o schválení ROEP 1/2003 zo dňa 03.03.2003, nie len na spoluvlastnícky podiel Družstva BREZOVÁ.
84. Vzhľadom na uvedené správny súd nemal preukázané tvrdenia žalobcu, že vlastnícke právo v prospech spoluvlastníka Družstvo BREZOVÁ v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1061505/3198720 bolo zapísané na základe rozhodnutia č. 2003/02348-OÚ-OPPLH-Bu zo dňa 02.07.2003, titulom nadobudnutia č.d. 374/1950, PVK 218, ROEP Lietavská Lúčka, nakoľko týmto rozhodnutím boli vyňaté lesné pozemky parc. č. 1235/2 a 1235/3 v k. ú. A. A. z pozemkové fondu na žiadosť spoločnosti Stredoslovenská energetika, a.s. Žilina pre výstavbu dvoch stožiarových miest za účelom rekonštrukcie a prekládky dovtedajšieho vzdušného vedenia. Správny súd mal za to, že po zápise ROEP bolo potrebné do katastra nehnuteľností zapísať nadväzujúce právne zmeny na základe uvedeného rozhodnutia zo dňa 02.07.2003.
85. Inštitút opravy chýb v katastrálnom operáte obsiahnutý vo vyššie citovanom ustanovení § 59 katastrálneho zákona, ako to plynie z ustálenej judikatúry českých a slovenských súdov, nemožno použiť na určovanie vlastníkov nehnuteľností, na riešenie vlastníckych sporov, na zapisovanie práv k nehnuteľnostiam, na zmenu hraníc k pozemkom a pod. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/1840/2003 zo dňa 03.01.2005, opravou chýb sa nemení právny vzťah k nehnuteľnosti. Právne vzťahy nemôžu byť dotknuté na základe revízie údajov katastra, opravou chýb v katastrálnom operáte, ani obnovou katastrálneho operátu, pokiaľ ich zmena nie je doložená listinou. Zákon má na mysli listinu, z ktorej vyplýva existencia právnych skutočností, ktoré majú za následok vznik, zmenu alebo zánik právnych vzťahov, poprípade rozhodnutí o takých skutočnostiach (obdobne rozsudok NS SR sp. zn. 10Sžr/47/2014).
86. Inštitút opravy chýb v katastrálnom operáte slúži k uvedeniu údajov katastra do súladu s listinami založenými v zbierke listín. Nie je prostriedkom k rozhodovaniu o vecnej správnosti zápisu vecného práva k nehnuteľnostiam. Opravou chýb v katastrálnom operáte sa tak nemenia právne vzťahy k nehnuteľnostiam. Okresný úrad nie je príslušný rozhodovať o vlastníckom práve k nehnuteľnostiam. Rozhodovaním v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte sa rieši len otázka formálnej správnosti zápisov v katastri nehnuteľností. Rozhodnutie z tohto konania nemá hmotnoprávne, ale iba evidenčné účinky a nezasahuje sa ním do súkromnoprávnych vzťahov.
87. Pokiaľ vznikne spor ohľadne existencie alebo neexistencie práva k nehnuteľnosti, nie je spravidla možné vykonať opravu chyby v katastrálnom operáte vzhľadom na nesporovú povahu konania o oprave chyby v katastrálnom operáte. Judikatúra vychádza zo stanoviska, že v prípade, ak bolo právo k nehnuteľnosti dotknuté ďalšou právnou zmenou, nie je možné vykonať opravu chyby postupom podľa § 59 katastrálneho zákona, pretože by sa daným postupom nahrádzala činnosť súdu v sporovom konaní o určenie vecného práva nehnuteľnosti. Treba však uviesť, že nie každý zápis práva do katastra nehnuteľností má za následok právnu zmenu. Je tak otázne, či akýkoľvek zápis práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností nadväzujúci na chybný zápis bráni možnosti vykonania opravy chyby v katastrálnom operáte alebo len taký, na chybu nadväzujúci zápis práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, ktorý má za následok aj zmenu práva alebo ktorý bol vykonaný na základe listiny, ktorá preukazuje nadobudnutie práva originálnym spôsobom. Aplikačná prax však vníma pod slovami „právna zmena“ v kontexte ich použitia v katastrálnom zákone, akýkoľvek zápis práva do katastra nehnuteľností, bez ohľadu na hmotnoprávne dôsledky zápisu. Potreba takéhoto postupu vyplýva z nesporovej povahy opravy chyby v katastrálnom operáte. V opačnom prípade by totiž orgány katastra v jej rámci nepriamo riešili vlastnícke, resp. vecnoprávne spory. Podstatným však je to, aby každá vec bola posudzovaná individuálne, a to jednak vo vzťahu k povahe ďalšej právnej zmeny, ako i k správaniu sa, či konaniu dotknutých účastníkov právnych vzťahov. V tomto smere by preto malo platiť, že ak účastníci právnych vzťahov včas a riadne nenamietali správnosť zápisu v katastri nehnuteľností, nemožno opravu chyby vykonať po takej vlastníckej alebo vecnoprávnej zmene, ku ktorej by pravdepodobne nedošlo, ak by zápis v katastri bol súladný so skutočným stavom.
88. Správny súd poukazuje na plynutie času, ktorý má pri oprave chyby v katastrálnom operáte relevanciu iba pri oprave údajov podľa § 59 ods. 2 písm. e) katastrálneho zákona. Inak je však v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte plynutie času v zásade bez právneho významu v tom zmysle, že katastrálny zákon neustanovuje žiadnu lehotu, po ktorej uplynutí už nie je možné vykonať opravu chyby v katastrálnom operáte. To znamená, že samotná skutočnosť eventuálneho uplynutia značného časového obdobia od vykonania zápisu určitého údaja do katastra nehnuteľností v zásade nebráni možnosti vykonania opravy chyby v katastrálnom operáte. Výnimkou by mohol byť iba prípad nesprávneho zápisu v prospech určitej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, od vykonania ktorého uplynulo 10 rokov, a uplynutie tohto času by mohlo objektívne vyvolať spor ohľadne právnych vzťahov k dotknutej nehnuteľnosti z hľadiska inštitútu vydržania vlastníckeho práva alebo vecného bremena k danej nehnuteľnosti podľa § 134 ods. 1, § 151o ods. 1 OZ (Fečík, M., Jakubáč, R. Katastrálny zákon. Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2021, s. 838).
89. Správnu žalobu podanú v zákonom stanovenej lehote žalobca odôvodnil práve nesprávnym právnym posúdením z dôvodu, že v zmysle ust. § 59 ods. 2 písm. a) a e) katastrálneho zákona je irelevantné, či odo dňa chybného zápisu došlo alebo nedošlo k ďalšej nadväzujúcej právnej zmene.
90. Správny súd nemal preukázané tvrdenia žalobcu, že Družstvo BREZOVÁ bolo ako vlastník spoluvlastníckeho podielu zapísané do katastra nehnuteľností v rozpore s listinou, na základe ktorej bol zápis do katastra nehnuteľností vykonaný. S poukazom na ust. § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona oprava chyby v katastrálnom operáte sa týka takých údajov, na ktorých zápis do katastra nehnuteľností síce boli splnené podmienky, no pri ich zápise do katastra nehnuteľností došlo k prepisovej chybe zo strany orgánu katastra. V tom spočíva zásadný rozdiel oproti oprave chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 2 písm. d) katastrálneho zákona, ktorý sa týka opravy údajov katastra nehnuteľností, na ktorých zápis neboli splnené podmienky, a napriek tomu bol vykonaný zápis do katastra nehnuteľností. Účelom opravy chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona je zabezpečiť súlad údajov katastra nehnuteľností s dokumentáciou katastrálneho operátu. Predmetnú opravu chyby v katastrálnom operáte si však nemožno zamieňať so skúmaním súladu zápisu v katastri nehnuteľností so skutočným stavom, pretože takéto oprávnenie prináleží jedine súdu v civilnom sporovom konaní. Inak povedané oprava chyby v katastrálnom operáte síce predstavuje právny inštitút na dosiahnutie súladu v katastra nehnuteľností zapísaného právneho stavu so skutočným stavom, no len prostredníctvom posudzovania zhody údajov katastra nehnuteľností s listinami, ktoré boli podkladom pre ich zápis. Zisťovanie súladu daných údajov so skutočným stavom však nesie v sebe nesporný sporový moment, ktorý je neoddeliteľne spojený s rozhodovaním súdu v civilnom procese.
91. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe poukazoval na absenciu dokladu, na základe ktorého bol ako vlastník zapísaný ďalší účastník konania 1/, treba uviesť, že nemožno automaticky súhlasiť so žalobcom a na jeho miesto zapísať „neznámeho vlastníka“. Žalovaný v tomto administratívnom konaní posudzoval splnenie podmienok podľa ust. § 59 a nasl. katastrálneho zákona, no nebol oprávnený skúmať, komu svedčí vlastníctvo, ktoré bolo na všetky listy vlastníctva zapísané v prospech Družstvo BREZOVÁ. Z administratívneho spisu (súčasť spisu č. X-99/2021) mal správny súd preukázané, že rozhodnutím š. ROEP-1/2003 zo dňa 03.03.2003 bol podľa zákona č. 180/1995 Z.z. schválený Register obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území A. A., obec Žilina, okres Žilina, spracovaný zhotoviteľom Geodézia a.s., Hollého č. 7, IČO: 31 562 388, ktorý tvorí prílohu tohto rozhodnutia. Následne správa katastra zapísala tieto údaje.
92. Hoci žalobca v správnej žalobe správne poukazoval na irelevantnosť nadväzujúcej právnej zmeny k chybnému zápisu, avšak pre prípadný postup v zmysle uvedeného ust. § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona je potrebné kumulatívne splnenie zákonných predpokladov na vykonanie opravy chýb v katastrálnom operáte, a to: zápis údaja uvedeného v § 7 katastrálneho zákona do katastra nehnuteľností v rozpore s rozhodnutím o povolení vkladu, verejnou listinou alebo s inou listinou; skutočnosť, že dotknutý údaj nie je údajom zapísaným do katastra nehnuteľností podľa § 42 ods. 6 katastrálneho zákona; nesporový charakter opravy údajov katastra nehnuteľností a právoplatnosť rozhodnutia o oprave chyby v katastrálnom operáte alebo vyhotovenie protokolu o oprave chyby v katastrálnom operáte v závislosti od predmetu konania.
93. Uvedenú žalobnú námietku žalobcu správny súd považoval za nedôvodnú. Správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/101/2011 zo dňa 17.01.2012, podľa ktorého „opravu v katastrálnom operáte podľa § 59 katastrálneho zákona nemožno vykonať, ak medzi vydaním verejnej (alebo inej) listiny a žiadosťou o opravu operátu nastali už iné skutočnosti, resp. zapísané zmeny v operáte na základe neskorších listín.“ Správny súd zdôrazňuje, že správne orgány môžu opraviť chybu v katastrálnom operáte len v prípadoch taxatívne vymenovaných v ustanovení § 59 ods. 2 katastrálneho zákona. V predmetnej veci je bez všetkých pochybností zrejmé, že žiadna z uvedených situácií nenastala.
94. Orgán verejnej správy nebol oprávnený vykonať opravu chyby v katastrálnom operáte na základe úsudku žalobcu o nesprávnosti zápisu vlastníckeho práva ďalšieho účastníka 1/ - Družstvo BREZOVÁ na základe ROEP, pretože takýmto rozhodnutím by zasiahol do vlastníctva ďalších vlastníkov (zapísaných na uvedenom LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX), pretože na základe súhlasu povinnej osoby – ďalšieho účastníka konania 1/ došlo k vydaniu časti spoluvlastníckych podielov reštituentom, čo by teda bolo v rozpore s účelom opravy údajov v katastri podľa ustanovenia § 59 ods. 1 katastrálneho zákona. Správa katastra nemá oprávnenie v katastrálnom konaní podľa právnej normy ustanovenej v § 59 ods. 1 katastrálneho zákona rozhodovať o súkromnoprávnych vzťahoch týkajúcich sa vecných práv účastníkov. Rozhodnutie vo veci opravy chyby v katastrálnom konaní nenahrádza a ani nemôže nahrádzať rozsudok súdu vo veci určenia práva alebo právneho vzťahu k nehnuteľnostiam. Účelom konania o oprave chýb nie je riešiť vlastnícky spor, riešenie ktorého patrí do výlučnej právomoci súdu. Orgán verejnej správy nemá kompetenciu prípadnú nezrovnalosť, ktorá sa týka prípadného výmazu vlastníckeho práva, riešiť opravou chyby (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžrk/16/2018 zo dňa 03.09.2019). Na uvedenom závere o nemožnosti zmeniť vlastníka opravou chýb v katastrálnom operáte podľa správneho súdu nezmení ani tvrdenie žalobcu, že nežiadal zmeniť vlastníka vo svoj prospech, teda aby žalobca bol zapísaný ako spoluvlastník podielu o veľkosti 1061505/3198720, ale práve „neznámy vlastník“ v zastúpení Slovenským pozemkovým fondom (ďalší účastník konania 3/). Spor o spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1061505/3198720 na spoločnej nehnuteľnosti, či už medzi žalobcom, alebo neznámym vlastníkom pod správou Slovenského pozemkového fondu možno iniciovať práve podaním civilnej žaloby podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku.
95. De lege lata je konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte bez ohľadu na jeho predmet koncipované ako konanie nesporovej povahy. V praxi to znamená, že orgán katastra nemôže v rámci tohto konania rozhodovať spor o (ne)existenciu určitého práva k nehnuteľnosti. Orgánu katastra totiž nebola katastrálnym zákonom ani iným právnym predpisom zverená právomoc rozhodovať takéto spory. Pokiaľ sa v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte objektívne vyskytne spor ohľadne (ne)existencie práva k nehnuteľnosti, tento spor sa môže vyriešiť len cestou súdu, pretože len súd v civilnom sporovom konaní má právomoc rozhodovať takéto spory (§ 3 CSP) a orgánu katastra nezostane iné, ako návrh na opravu chyby zamietnuť podľa § 59a ods. 2 katastrálneho zákona, ak sa konanie začalo na návrh, alebo konanie zastaviť podľa § 30 ods. 1 písm. h) Správneho poriadku, ak sa konanie začalo ex offo. Konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte tak nemá a nemôže mať povahu konania o určenie (ne)existencie práva k nehnuteľnosti a nenahrádza ani rozhodovanie súdu o určenie (ne)existencie práva k nehnuteľnosti. K tomuto záveru dospela tiež súdna prax (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Sžo/247/2010 z 20. októbra 2011 alebo sp. zn. 3Sž-o-KS 109/2006 z 31. júla 2007).
96. Zároveň správny súd považuje za potrebné uviesť, že nesporový charakter konania o oprave chyby v katastrálnom operáte nebráni orgánu katastra v možnosti vykonania opravy zápisu práva k nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností. Pokiaľ teda sú splnené podmienky na opravu chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 2 katastrálneho zákona, orgán katastra môže opraviť aj zápis práva k nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností. V danom prípade však zo zisteného skutkového stavu jednoznačne vyplýva žalobcom iniciovaný spor o vlastnícke právo ďalšieho účastníka konania 1/ - Družstvo BREZOVÁ, hoci z napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy nevyplýva skutočnosť, že žalovaný rozhodol len z dôvodu spornosti vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu. Správny súd mal za to, že žalovaný, resp. orgán verejnej správy postupom podľa § 59 a nasl. katastrálneho zákona posudzoval návrh žalobcu na opravu chýb v katastrálnom operáte, pričom dospel k záveru, že na daný prípad nie je možné aplikovať žiadny z taxatívneho vymedzených prípadov na opravu chýb v katastrálnom operáte. Uvedené nakoniec pripúšťa i žalobca v správnej žalobe, keď uvádza v odseku
72., že aj v prípade vykonania opravy, ak sa bude Družstvo BREZOVÁ nespochybniteľným argumentom domnievať, že je skutočne vlastníkom spoluvlastníckeho podielu, môže sa obrátiť na súd (civilný – pozn. správneho súdu) na vyriešenie danej otázky.
97. Konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona, na potrebu použitia ktorého poukazoval žalobca, slúži na opravu chýb, ktoré najčastejšie spočívajú v nesprávnom premietnutí obsahu listín do súboru popisných informácií katastra alebo do súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností. Ide najmä o nesprávne údaje na liste vlastníctva alebo o nesprávne zakreslenie pozemkov do katastrálnej mapy. Z celkovej povahy inštitútu opravy chyby v katastrálnom operáte vyplýva, že tento druh konania nemožno použiť na určovanie vlastníkov nehnuteľností (resp. iných oprávnených osôb), na riešenie vlastníckych sporov, na zapisovanie práv k nehnuteľnostiam, na zmenu hraníc pozemkov či na preskúmavanie zákonnosti zápisov. Opravu nemožno vykonať, ak boli nesprávne údaje zmenené alebo potvrdené ďalšou listinou, ktorá vychádzala z nesprávnych údajov a následne sa zapísala do katastra. V takom prípade sa už skúma iba súlad údajov katastra s poslednou zapísanou listinou (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžrk/16/2018 zo dňa 03.09.2019).
98. Opravu chýb v katastrálnom operáte podľa § 59 katastrálneho konania nemožno vykonať, ak medzi vydaním verejnej (alebo inej) listiny a žiadosťou o opravu operátu nastali iné skutočnosti, resp. boli zapísané zmeny v operáte na základe neskorších listín.
99. Poslednou zapísanou zmenou v katastri nehnuteľností je rozhodnutie č. 2006/00788/88/0PÚ-R zo dňa 27.02.2006, na základe ktorej Družstvo BREZOVÁ vydalo spoluvlastnícke podiely oprávneným osobám na základe reštitučných nárokov. Je nemysliteľné, aby žalobca opravou chýb v katastrálnom operáte žiadal vymazanie vlastníka spoluvlastníckeho podielu, ktorý na základe ROEP najskôr vlastnil pozemky v podiele 1/1, pričom následnou nadväzujúcou právnou zmenou by tým zasiahol i do vlastníckych práv tretích osôb (oprávnených osôb na základe poslednej zapísanej právnej zmeny reštitučných nárokov oprávnených osôb). Žalobca zásah do práv tretích osôb popiera, hoci v správnej žalobe neuviedol žiadne dôvody preukazujúce tieto jeho tvrdenia majúce dopad na nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, pričom opomenul zásah do práv tretej osoby – súčasného vlastníka spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1061505/3198720. Správny súd má za to, že inštitútom opravy chýb v katastrálnom operáte v zmysle katastrálneho zákona možno dosiahnuť opravu za splnenia stanovených podmienok, a to len opravu posledného zápisu v katastri nehnuteľností. Vzhľadom na uvedené považoval správny súd i žalobnú námietku, ktorou žalobca tvrdil, že sa nejedná o dotknutie práv a dobromyseľnosti žiadnej inej tretej osoby v prípade vykonania navrhovanej opravy chýb v katastrálnom operáte, za nedôvodnú.
100. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a konania, ktoré mu predchádzalo, z dôvodov uvedených v správnej žalobe, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP žalobu zamietol.
101. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 167 ods. 1 a contrario SSP. Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom správny súd nezistil žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania voči neúspešnému žalobcovi priznané. Zaplatenie eventuálnych trov konania žalovanému nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať.
102. Ďalšiemu účastníkovi konania 1/ až 4/ voči žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko im nevznikli žiadne trovy konania v súvislosti s plnením povinností, ktorú by im uložil správny súd, aplikujúc ustanovenie § 169 SSP.
103. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contrario).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP).
Podľa § 445 ods. 1 a 2 SSP v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1 a 2 SSP sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.