Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžr/76/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej PhD. v právnej veci ţalobkyne: JUDr. J., bytom R., proti ţalovanému:

Katastrálny úrad v Košiciach so sídlom Juţná trieda 82, Košice, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v katastrálnom konaní, na odvolanie ţalobkyne

proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 17.02.2011 č. k. -114

v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 05.04.2011 č. k.

-135, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 17.02.2011 č. k. -114 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu

v Košiciach zo dňa 05.04.2011 č. k. -135 m e n í tak, ţe rozhodnutie

ţalovaného Xo l5/2009/Be-18 z 25.06.2009 spolu s rozhodnutím Správy katastra Roţňava

č. X 24/09/OR zo 14.04.2009 z r u š u j e a vec v r a c i a ţalovanému na ďalšie konanie.

Ţalovaný je povinný do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť ţalobkyni náhradu

iných trov konania vo výške 132,-- €.

2

O d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na správnom orgáne

1. Rozhodnutím č. Xo 15/2009/Be-18 zo dňa 25.06.2009 (č. l. 10) ţalovaný

ako odvolací správny orgán v zmysle o správnom konaní

v platnom znení (správny poriadok) v spojení s

o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom

znení (ďalej na účely tohto rozsudku tieţ „“) rozhodnutie Správy katastra

Roţňava č. X 24/09/OR zo 14.04.2009 vo veci nevyhovenia návrhu na opravu chyby

postupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku potvrdil a odvolanie podané ţalobkyňou

zamietol.

2. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ţe ţalobkyňa podaním doručeným 13.02.2009

ţiadala o vykonanie opravy chýb v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 1 písm. a)

s následnou argumentáciou.

3. Podľa kúpnej zmluvy z 11.11.2005 sa mala stať

výlučnou vlastníčkou 4-izbového bytu č. X. na 1. poschodí budovy č. X., parc. č. X.

ako aj

vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu 2/8 k

o spoločným častiam budovy, parc. č. X. a k

2

o pozemku, parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria, o výmere 838 m.

4. Vklad vlastníckeho práva v hore uvedenom rozsahu bol dňa 09.12.2005 povolený

pozitívnym vkladovým rozhodnutím č. V 1712/05. Avšak ţalobkyňa z LV č. X. dodatočne

zistila, ţe nie je zapísané jej vlastníctvo k 4-izbovému bytu, čo bol dôvod na podanie ţiadosti

o vykonanie opravy podľa

5. Svoje zamietavé rozhodnutie ţalovaný odôvodnil tým, ţe dňa 11.11.2005 bol

na Správu katastra Roţňava doručený návrh na vklad vlastníckeho práva titulom kúpnej

zmluvy uzavretej v ten istý deň medzi predávajúcimi J. mladším a G. a kupujúcou JUDr. J.

3

6. V článku I kúpnej zmluvy – Predmet zmluvy sa uvádza, ţe predávajúci sú

spoluvlastníci nehnuteľností v k. ú. R. – 4-izbového bytu nachádzajúceho sa na II.

nadzemnom podlaţí v budove súp. č. X. na parc. č. X./1, parc. č. X./2 v R.R.X. v rovnakom

pomere po polovici titulom dedenia č. D 199/89, D 454/95 Dnot 170/95 ako spoluvlastníci na

spoločných častiach nehnuteľnosti zapísanej na LV č. X., k. ú. R., parcely registra C ako parc.

2 2

č. X. v častiach 419 m– zast. plochy a nádvoria, 419 m– zast. plochy a nádvoria, stavby –

budova súp. č. X. na parc. č. X./1, budova súp. č. X. na parc. č. X./2, v podieloch 1/8 a 1/8.

V prírode ide o budovu, v ktorej sa nachádzajú štyri samostatné bytové priestory, z toho dva

na I. NP a dva na II. NP.

7. Vlastnícke právo ţalobkyne k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. X. je podľa

ţalovaného zapísané v súlade s vyššie citovanými listinami, na základe ktorých nadobudli

vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu právni predchodcovia ţalobkyne, ako aj

v súlade s kúpnou zmluvou č. V 1712/05. Ţalovaný síce pripustil, ţe sa v kúpnych zmluvách

alebo v rozhodnutiach o dedičstve nachádzajú aj odkazy na byt, resp. súbor miestností, ktoré

môţe spoluvlastník uţívať a drţať, avšak táto špecifikácia podľa ţalovaného nemá právne

relevantný význam na prevod vlastníckeho práva, nakoľko právne relevantným spôsobom

nedošlo k reálnemu rozdeleniu stavby evidovanej na LV č. X., k. ú. R.. Navyše ţalovaný

zdôraznil, ţe správa katastra nemôţe rozhodnúť o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

(bytu), ktorý nie je evidovaný v katastri nehnuteľností. Správa katastra Roţňava pri

rozhodovaní o vklade č. V 1712/05 posudzovala kúpnu zmluvu zo dňa 11.11.2005 ako

zmluvu, ktorou sa prevádza spoluvlastnícky podiel 2/8 k budove a k pozemku pod budovou.

8. Na druhej strane ţalovaný vyslovil, ţe ak by aj pripustil, ţe by Správa katastra

Roţňava mala rozhodovať o vklade č. V 1712/05 ako o vklade vlastníckeho práva k bytu,

potom by musela návrh na vklad zamietnuť z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy,

lebo predmetná zmluva neobsahovala taxatívne stanovené esenciálne náleţitosti podľa § 5

ods. 1 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení,

a to najmä:

1. určenie rozsahu podlahovej plochy a nebytových priestorov,

2. určenie a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, poprípade

3. vyhlásenie nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru v dome o pristúpení

k zmluve o spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy.

4

II.

Konanie na prvostupňovom súde

9. Proti tomuto rozhodnutiu podala ţalobkyňa na Krajský súd v Košiciach ţalobu

z 28.08.2009.

10. Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal ţalobou napadnuté rozhodnutia

v medziach ţaloby oboznámil sa s listinami, ktoré predloţila ţalobkyňa súdu spolu so ţalobou

a administratívnym spisom ţalovaného, a dospel k záveru, ţe ţaloba nie je dôvodná, a z niţšie

uvedených dôvodov ju zamietol.

11. V svojom rozsudku krajský súd opísal základ sporu v tom, ţe podľa tvrdenia

ţalobkyne by mala menovaná kúpnou zmluvou z 11.11.2005 nadobudnúť do výlučného

vlastníctva okrem iného aj 4-izbový byt č. X. na 1. poschodí budovy súp. č. X.

na parc. č. X. a spoluvlastnícky podiel 2/8, avšak na LV č. X. pre k. ú. R. je pod B4 ţalobkyňa

vedená iba ako spoluvlastníčka v 2/8 k pozemku a k budove a jej vlastníctvo k bytu na tomto

liste vlastníctva nie je zapísané.

12. Ďalej krajský súd poukázal na to, ţe štátne notárstvo v Roţňave dňa 30. júla 1959

pod č. Pr 185/1959 zaregistrovalo kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol spoluvlastnícky

podiel ¼ nehnuteľnosti zapísanej v PKV č. X. v k. ú. R. parc. č, X. k. čís. X. a na základe

ktorej bolo vloţené vlastnícke právo k ¼ nehnuteľnosti zapísanej v PKV č. X. pre k. ú. R.

parc. č. X. v prospech J. ml. Hoci záznam z 02.06.1959 k uvedenej kúpnej zmluve nebol

pripojený, ţalobkyňa jeho originál predloţila. Zo záznamu pre krajský súd vyplynulo, ţe

podpísané strany na základe pripojených a súčasne vyhotovených kúpnych zmlúv budú

pozemnokniţnými vlastníkmi ¼ - ¼ časti hore označených nehnuteľností, a to v nedeliteľnom

ideálnom vlastníckom zväzku. Zároveň sa dohodli aj ohľadom drţby a pouţívania

nehnuteľnosti, ktorá tvorí spoločné vlastníctvo tak, ako je to v pripojených zmluvách

podrobne uvedené. V dohode sa uvádza, ţe J. ml. ním kúpenú v nerozdelenom zväzku

existujúcu nehnuteľnosť ¼-inovej časti tak bude pouţívať, ţe do jeho výlučného vlastníctva

sa dostanú 4 izby, 1 kúpeľňa, 1 hala, 1 kuchyňa, 1 špajza, 1 komora a WC miestnosť na 1.

poschodí a priečelí. V jeho prospech bolo zabezpečené uţívanie spoločného vchodu na dvor

a uţívanie pomernej časti dvora a polovica pivnice nachádzajúcej sa pod otáznou budovou.

5

13. S odkazom na ods. l písm. a) a odsek 5 a zákona

č. o správnom konaní krajský súd vyslovil záver, ţe tvrdenie ţalobkyne, ţe údaje

na LV č. X. k. ú. R. sú v rozpore s verejnou alebo inou listinou, nebolo preukázané. Najmä

odkázal na skutkový stav zistený z kúpnej zmluvy z 02.06.1959, na rozhodnutia o dedičstve

a na skutočnosť, ţe k reálnej deľbe predmetnej nehnuteľnosti medzi spoluvlastníkmi

relevantným spôsobom nedošlo.

14. Krajský súd preto povaţuje za správny skutkový a právny záver ţalovaného,

ţe vlastnícke právo ţalobkyne k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. X. je zapísané v súlade

s listinami, na základe ktorých nadobudli vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu

právni predchodcovia ţalobkyne, a tieţ v súlade s kúpnou zmluvou č. V 1712/05.

III.

Odvolanie žalobkyne/stanoviská

A)

15. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 04.04.2011 (č. l. 125) proti rozsudku

prvostupňového súdu ţalobkyňa vytýkala krajskému súdu to, ţe na základe vykonaných

dôkazov dospel jednak k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec právne posúdil nesprávne.

16. Ţalobkyňa s poukazom na texty ustanovení ,

a 5, a vytkla krajskému súdu, ţe sa nevyporiadal

s niektorými dôkazmi a ich podstatou, čo sa najmä prejavilo pri vyhodnotení dôkazov.

17. Navyše ţalobkyňa poukázala na absenciu právneho záveru posudzujúceho

vzájomný vzťah medzi právoplatným rozhodnutím správy katastra o potvrdení nadobudnutia

vlastníckeho práva a samotnej realizácie výkonu zápisov (o vzniku, zmene či zániku) týchto

práv k nehnuteľnostiam. V súvislosti s hore uvedeným a so záverom krajského súdu,

ţe správa katastra nepochybila nepovolením opravy zápisu v katastrálnom operáte,

keď pri zápise nerešpektovala svoje rozhodnutie o povolení vkladu, ţalobkyňa uviedla,

ţe takýto záver potom naznačuje myšlienku, ţe by bolo potrebné vklad zmluvy označiť

iba za akt, ktorý by svojim obsahom mal niečo dovysvetľovať (špecifikácia uţívania).

6

18. Za ďalšie váţne pochybenie ţalobkyňa povaţuje aj vyhodnotenie záznamu

z 02.06.1959 o dohode bývalých spoluvlastníkov tak, ţe k reálnej deľbe predmetnej

nehnuteľnosti medzi spoluvlastníkmi relevantným spôsobom nedošlo. Avšak v odôvodnení

napadnutého rozsudku (str. 7) sa z tejto dohody cituje rozsah výlučného vlastníctva

predchodcu ţalobkyne.

19. Tieţ ţalobkyňa v spojitosti s genézou vlastníctva bytov poukázala na účel zákona

č. o opatreniach týkajúcich sa niektorého súkromného domového majetku. Tento

zákon mal umoţňovať vtedajšiemu národnému výboru aj bez súhlasu vlastníka v domoch

určených (aj prevaţne) na bývanie vykonať úpravy s tým, ţe po vykonaní úpravy bolo moţné

byty ako podnikové prideľovať. S prihliadnutím na vtedy prevládajúci spoločenský názor

na vlastníctvo (delenie vlastníctva na osobné a súkromné) ţalobkyňa dospela k záveru,

ţe neuplatnenie citovaného právneho predpisu na budovu, v ktorej sa predmetný byt

nachádza, podľa nej nasvedčuje, ţe táto časť bytového fondu nebola povaţovaná za súkromné

vlastníctvo, ale za osobné vlastníctvo jednotlivých bytov.

20. Potom podľa ţalobkyne uvedenou dohodou z 02.06.1959 uzavretou medzi

jej účastníkmi - bývalými spoluvlastníkmi o rozdelení spoluvlastníctva k budove ako celku

(na str. 5 odvolania sa nachádza podrobná citácia textu dohody) malo dôjsť k zrušeniu

spoluvlastníctva k jednotlivým bytom a k nebytovému priestoru.

21. Tieţ ţalobkyňa zdôraznila vplyv vtedajšej platnej úpravy občianskeho práva

() na priority samostatných vlastníckych práv na jednotlivé byty. Nutnosť

takejto úpravy vyplývala aj z nezrušiteľnosti spoluvlastníctva k spoločným častiam, lebo inak

pri nedostatku súhlasu ostatných by vlastník bytu úplne stratil dispozičnú moţnosť.

22. Ďalej ţalobkyňa poukázala (citujúc Fajnor, V. a Záturecký, A.: Nástin súkromného

práva platného na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, 3. vydanie pôvodného diela, HEURÉKA,

1998, str. 148) na vývoj vtedajšej judikatúry, ktorá pri dlhotrvajúcom stave drţby a uţívania

nehnuteľností toto povaţovala za dohodu strán o deľbe nielen čo do drţby,

ale aj čo do vlastníckeho práva (Úr. sb. 911). Takisto, pokiaľ si spoluvlastníci spoločnú

nehnuteľnosť v prírode rozdelili, tým sa následne stala ţaloba o zrušenie spoluvlastníctva –

či uţ verejnou draţbou alebo rozdelením v prírode – prekonanou a nezáleţalo ani na tom,

7

či uskutočnená deľba zodpovedá pozemnokniţnému (poprípade ináč tvrdenému) pomeru

vlastníckemu (Úr. zb. 1201).

23. V súvislosti s uvedeným vyzdvihla ţalobkyňa aj potvrdenie Mestského úradu

Roţňava č. P/1/2001 o určení súpisných čísel zo dňa 17. 01. 2008, podľa ktorého pridelené

súpisné čísla sú platné aj v súčasnosti.

24. S poukazom na ustanovenie (vtedy platného

) vyslovila nesúhlas s tvrdením, ţe právni predchodcovia ţalobkyne

ako aj ona sama, ktorá od týchto osôb svoje spoluvlastnícke práva odvodzuje, nemohla

od nich nadobudnúť práva, neţ aké týmto prináleţali. Pritom nebolo moţné podľa ţalobkyne

vychádzať zo zápisov v pozemkovej knihe, nakoľko tieto zápisy neboli hodnoverným

odrazom reality a právneho stavu.

25. K otázke registrácie upriamila ţalobkyňa pozornosť na tom čase platný inštitút

registrácie právnych úkonov štátnym notárstvom vo vzťahu k nehnuteľnostiam (viď zákon

č. a súvisiaca vykonávacia ). Uvedená registrácia nebola

podľa ţalobkyne inštitútom vecného práva ale bola zriadená za účelom náleţitého

spoplatnenia prevodov nehnuteľností. Aţ 0/1964 Zb. účinný

od 01.04.1964 viazal zmluvu o prevode nehnuteľnosti k podmienke jej registrácie štátnym

notárstvom.

26. Čo sa týka ďalšieho vývoja judikatúry, ţalobkyňa citovala judikát NS SSR

sp. zn. , podľa ktorého „ak bola dohoda o tom (zrušenie spoluvlastníctva

k jednotlivým bytovým jednotkám) pojatá do predbežnej (osobitej) zmluvy účastníkov, štátne

notárstvo nemôže zmluvu o prevode bytu (bytov) registrovať bez predloženia tejto predbežnej

(osobitej) zmluvy na registrovanie.“ Na základe uvedeného prezentovala ţalobkyňa svoj

názor, ţe vkladom zmluvy do katastra nehnuteľností jej vzniklo vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam v takom rozsahu, ako sú v citovanej kúpnej zmluve uvedené.

27. Ak by takýto záver neplatil, potom ţalobkyňa poukázala na jeho dôsledok,

tzn. pripustením rozdielu medzi obsahom listiny a obsahom právneho úkonu a zápisom

do katastra by sa stratila zákonná poţiadavka záväznosti údajov katastra.

8

28. Záverom ţalobkyňa navrhla zrušiť napadnutý rozsudok krajského súdu a vec

mu vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie.

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

29. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd

( ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených

v odvolaní podľa v spojení s Občiansky súdny

poriadok (ďalej v texte rozsudku tieţ „“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané

oprávnenou osobou v zákonnej lehote ( ) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému

je podľa ustanovenia v spoj. s ust. odvolanie prípustné, vo veci

v zmysle dôvodov uvedených v nenariadil pojednávanie a po neverejnej

porade senátu jednomyseľne ( ) dospel k záveru, ţe odvolanie

je dôvodné, pretoţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho

právneho posúdenia veci ( ), a preto postupom podľa

v spoj. s rozsudok zmenil tak, ţe z dôvodu uvedenom v

písm. a) napadnuté rozhodnutie ţalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím podľa

zrušil a vrátil mu späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich

záverov.

30. Najvyšší súd sa nestotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu

v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovaným správnym orgánom.

Na druhej strane podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj ţaloby,

ktorou sa ţalobca domáha preskúmania rozhodnutia ţalovaného, je právna otázka,

či za situácie, kedy orgán správy katastra povolil vklad listiny podľa súkromného práva,

je aj nutné jej obsah, tzn. aj v časti bytu nezapísaného v katastrálnej evidencii, presne preniesť

do údajov katastra. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového

zistenia.

A) K procesu prenosu údajov:

9

31. Najvyšší súd z priloţeného administratívneho spisu, najmä z kúpnej zmluvy

z 11.11.2005 zistil, ţe jej obsahom je prevod vlastníckeho práva formou predaja (čl. II.)

nehnuteľností špecifikovaných (uvedených) v bode I. tejto zmluvy ţalobkyni.

32. V bode I. písm. a) kúpnej zmluvy sa nachádza najmä podrobný opis 4-izbového

bytu, čo sa týka jeho stavebnej samostatnosti, štruktúry, vybavenosti, príslušenstva ako aj

stupňa opotrebenia jednotlivých súčastí bytu. Tieţ sa tu rieši otázka charakteristických

(identifikačných) znakov nehnuteľnosti, tzn. 4-izbového bytu, odkazom na znalecký posudok

Ing. Júliusa Dovalu č. p.: 91/1996, ktorý mal byť vyhotovený pre dedičské účely po nebohej

O..

33. Právnu otázku týkajúcu sa súladu procesu ako aj následkov vkladového konania

Najvyšší súd pomeriaval napríklad v rozsudku sp. zn. zo 14. februára 2012.

Okrem iného tam bolo konštatované, ţe medzi obsahovými náleţitosťami pozitívneho

vkladového rozhodnutia absentuje výrok a odôvodnenie tohto osobitného typu rozhodnutia

správneho orgánu (bod č. 31). Preto „.ich miesto celkom logicky zastupujú požiadavky

obsiahnuté v návrhu na vklad ( ) ako aj obsah a predmet

konkrétnej zmluvy ( ), tzn. že základným podkladom

a rámcom na vykonanie vkladu, tzn. na postup, pri ktorom sa vnášajú nové údaje k právam

k nehnuteľnostiam do katastrálneho operátu, sa stáva samotný návrh a obsah vkladu schopnej

listiny. Z týchto údajov musí aj následne vychádzať každý z navrhovateľov pri preverovaní

skutočnosti, akým spôsobom vyhovel orgán správy katastra.“ (bod č. 32 citovaného rozsudku)

34. Legitímne očakávaným dôsledkom povolenia vkladu (formou pripojenia odtlačku

pečiatky s údajmi vkladového rozhodnutia na zmluvu) u účastníka vkladového konania je to,

ţe orgán správy katastra

1. nielenţe po formálnej stránke a s právnymi účinkami deklaruje svoju vrchnostenskú

vôľu návrhu na vklad vlastníckeho práva v celom jeho rozsahu vyhovieť a pripojenú

listinu tým v zmysle implicitne označuje za vkladu

schopnú listinu (zmluvu súkromného práva alebo verejnú listinu), tzn. ţe neobsahuje

nedostatky, ktoré zákon jednoznačne označuje ako prekáţky vkladu práva

k nehnuteľnostiam, ale aj

2. zabezpečí bezchybný prenos všetkých nevyhnutných údajov a informácií potrebných

pre riadny výkon vlastníckeho práva do príslušného katastrálneho operátu.

10

35. Práve záver orgánu správy katastra o jasnosti a bezrozpornosti zmluvy,

ako o jednej zo základných vlastností vkladu schopnej listiny, musí vychádzať z procesu

povinného preverovania obsahu predloţenej zmluvy ako jedného z podkladov rozhodnutia

podľa v spojení s Správneho poriadku.

Podľa správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska,

či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme,

či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité

a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené,

či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom.

Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré

by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

36. Otázku jasnosti a bezrozpornosti zmluvy, resp. obsahu listiny, ktorá sa v zmysle

povinne prikladá k návrhu na vklad, musí orgán

správy katastra v procese povoľovania vkladu riešiť prostredníctvom posudzovania znakov

prejavu vôle zmluvných strán, tzn. ţe sa posudzuje dostatočnosť určitosti a zrozumiteľnosti

prejavu vôle, obmedzenosť zmluvnej voľnosti vrátane dobromravného (bona fide) konania

aţ po nelegálne konanie účastníkov sledujúce obchádzanie zákona (in fraudem legis) vrátane

otvoreného konfliktu s ním (contra legem), inak tieţ kritéria posudzovania.

37. Hore uvedené kritéria posudzovania jasnosti a bezrozpornosti listiny nie je moţné

aplikovať v konaní o oprave chýb v katastrálnom operáte, nakoľko, ako bolo hore uvedené

(bod č. 25), orgán správy katastra tým, ţe vydal pozitívne vkladové rozhodnutie, súčasne tým

aj účastníkom vkladového konania jednoznačne deklaruje, ţe posudzovaná zmluva

(v prejednávanej veci kúpna zmluva) obsahuje prejav vôle zmluvných strán v dostatočnej

miere určitý a zrozumiteľný čo do predmetu kúpy, a to nielen pre zmluvné strany

ale aj pre orgán správy katastra.

38. Naopak konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte je v zmysle § 59 ods. 1

písm. a) v spojení s osobitným opravným prostriedkom

zameraným v zmysle imperatívu § 18 ods. 2 písm. c) cit. zákona na výkon riadnej správy

evidenčných údajov a informácií vrátane obnovenie hodnovernosti (

11

Z.z.) a tým aj záväznosti údajov katastra potom, čo dotknutá osoba tvrdí opak. Toto sa

dosahuje na základe zásady súčinnosti s dotknutými subjektmi (najmä vlastníci, iné

oprávnené osoby, poprípade orgány) odstránením rozporov medzi preverenými údajmi

a informáciami z návrhu vrátane zmluvy a údajmi katastrálneho operátu, o ktorých je opak

tvrdený; tzn. rozporov medzi tým, čo nepochybne zmluvná strana chcela svojou vôľou

prejaviť, a tým, čo správa katastra zapísala.

Podľa sa v katastrálnom konaní zapisujú práva

k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien

údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu.

Podľa správa katastra spravuje a aktualizuje

kataster v súlade s právnym stavom a so skutočným stavom na základe ohlásených zmien,

zmien zistených pri prešetrovaní údajov katastra, zmien zistených pri revízii údajov katastra

a zmien zistených pri obnove katastrálneho operátu; kataster spravuje a aktualizuje

v súčinnosti s vlastníkmi, s inými oprávnenými osobami, obcami a so štátnymi orgánmi,

39. Ak orgán správy katastra zistí v uvedenom konaní výskyt takýchto rozporov,

na ich odstránenie môţe napríklad vyuţiť výkladové pravidla občianskeho alebo obchodného

práva. Nakoľko predmetom pôvodného vkladového konania bol vklad vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam špecifikovaným v kúpnej zmluve uzavretej podľa občianskeho práva,

potom pri prenose údajov ako aj pri výklad obsahu samotnej kúpnej zmluvy mal sa orgán

správy katastra riadiť najmä ustanovením .

Podľa právne úkony vyjadrené slovami treba

vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny

úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

40. Najvyšší súd uţ raz hore konštatoval (bod č. 31. a 32.), ţe z obsahu kúpnej zmluvy

z 11.11.2005 jednoduchým jazykovým výkladom zistil, ţe jej obsahom je prevod

vlastníckeho práva formou predaja (čl. II.) nehnuteľností uvedených v bode I. tejto zmluvy

kupujúcej (v prejednávanej veci ţalobkyni). Je tieţ nepochybné, ţe zmluvné strany (najmä

prostredníctvom bodu I. písm. a/ kúpnej zmluvy) prejavili vôľu pod pojem nehnuteľnosť

zahrnúť aj byt, ktorý je v kúpnej zmluve podrobne opísaný čo do štruktúry, vybavenosti,

12

príslušenstva ako aj stupňa opotrebenia jednotlivých súčastí bytu. Jeho stavebná samostatnosť

je podporená aj náčrtkami v znaleckých posudkoch (napr. znalecký posudok Ing. Júliusa

Dovalu č. p.: 70/1989 z č. l. 46).

Na základe uvedeného sa Najvyšší súd nemohol stotoţniť s právnym výkladom

ţalovaného, ktorý si nesprávne osvojil aj krajský súd.

B) K vplyvu súpisných čísel:

41. Ďalej tú skutočnosť, ţe uvedená nehnuteľnosť označená v katastri ako budova

súp. č. X., je jej spoluvlastníkmi uţívaná nie ako celok ale ako bytový dom s viacerými bytmi,

potvrdzuje aj list Mestského úradu v Roţňave č.: zo 17.01.2008 (č. l. 52), na ktorý

správne poukazuje aj ţalobkyňa v svojom odvolaní. V uvedenom liste Mestský úrad

v Roţňave jednoznačne konštatuje, ţe „Na základe evidencie budov a súpisných čísiel vedenej

Mestským úradom v Rožňave potvrdzujeme, že budove postavenej v k. ú. R. na parcele č. KN-

C X. boli určené nasledovné súpisné čísla: X., X., X., X. a orientačné číslo X..

Nakoľko to pôvodne bola budova so štyrmi samostatnými bytmi, pre každý byt bolo

pridelené samostatné súpisné číslo nasledovne:

č. X. – byt pôvodne vo vlastníctve K.

č. X. – byt pôvodne vo vlastníctve H.H.P.

č. X. – byt pôvodne vo vlastníctve J.

č. X. – byt pôvodne vo vlastníctve Š..

Vyššie uvedené súpisné čísla sú platné aj v súčasnosti. “

42. Otázku prideľovania súpisných čísel nerieši , ale osobitný

právny predpis, ktorý toto zveruje do rozhodovacej právomoci obcí. Ak je potom orgán

správy katastra postavený pred riešenie otázky správnosti pridelenia súpisného, poprípade

orientačného čísla, tzn. či išlo o budovu či byt, ktorým bolo toto potrebné prideliť, nesmie si

o tejto otázke urobiť úsudok ako o predbeţnej otázke, pokiaľ číslo bolo uţ pridelené.

Na základe uvedeného potom orgány správy katastra z tejto číselnej evidencie

v zmysle § 40 ods. 1 Správneho poriadku následne vychádzajú bez toho, aby ich existenciu

mohli prehliadnuť alebo spochybniť.

13

Podľa o obecnom zriadení obec určuje stavbám

súpisné číslo a orientačné číslo, vedie evidenciu súpisných čísiel a evidenciu orientačných

čísiel a udržiava ju v súlade so skutočným stavom.

Podľa bod č. 1 a sa v katastri evidujú

c) stavby spojené so zemou pevným základom, ktoré

1. sú označené súpisným číslom,

d) byty, rozostavané byty, nebytové priestory a rozostavané nebytové priestory

v súvislosti so vznikom, zmenou alebo zánikom práva k nim; tieto sa evidujú len v súbore

popisných informácií katastra, a to údajmi o číslovaní, vlastníkoch a vlastníckych vzťahoch.

Podľa § 40 ods. 1 Správneho poriadku platí, že ak sa v konaní vyskytne otázka,

o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím

viazaný; inak si správny orgán môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému

orgánu podnet na začatie konania.

43. Najvyšší súd musí súčasne odmietnuť argumentáciu ţalovaného (bod č. 8),

kde po hypotetickej analýze vkladového konania ako o vklade vlastníckeho práva k bytu,

ţalovaný vyslovil právny záver o nevyhnutnosti zamietnutia tohto návrhu z dôvodu absolútnej

neplatnosti kúpnej zmluvy, lebo predmetná zmluva neobsahovala taxatívne stanovené

esenciálne náleţitosti podľa ods. ods. 1 Naopak najmä z ustanovení

v spojení s citovaného vyplýva, ţe aj na byty v domoch

(resp. budovách) pôvodne vystavaných pred účinnosťou uvedeného zákona sa reţim

citovaného zákona vzťahuje.

Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov

sa vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ktorým vlastnícke právo k bytu

a nebytovému priestoru v dome vzniklo alebo vznikne podľa doterajších predpisov [napríklad

o osobnom vlastníctve bytov], sa odo dňa účinnosti tohto zákona

považujú za vlastníkov podľa tohto zákona.

Podľa bytom sa na účely tohto zákona rozumie

miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené

na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.

14

Podľa bytovým domom sa na účely tohto zákona

rozumie budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac

ako tri byty a v ktorej byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone

vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné

zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov

a nebytových priestorov.

44. Navyše je nutné upozorniť, ţe obsahuje mnoţstvo

ustanovení, ktoré pre katastrálnu evidenciu upravujú práva a povinnosti týkajúceho sa bytu.

Ide najmä o ustanovenia , , , , , , resp. Preto

podľa Najvyššieho súdu nie je prekáţkou pre katastrálne konanie samotná skutočnosť,

ţe uvedený byt ako nehnuteľnosť nie je vedený v evidencii katastra. Nielen v prejednávanej

veci ale aj pri ďalších stavbách ide o početnú skupinu stavieb, ktoré boli zrealizované

v minulosti, a ich zaevidovanie do katastra je spojené s technickými a nie s právnymi

otázkami.

C) K reálnemu rozdeleniu spoluvlastníctva:

45. Rovnako k neuskutočneniu reálneho rozdelenia spoluvlastníctva, ktorý argument

spomenul krajský súd na podporu svojho zamietajúceho rozsudku (bod č. 13 tohto rozsudku),

Najvyšší súd poukazuje na obsah kúpnej zmluvy z 02.06.1959 (č. l. 22 súdneho spisu), ktorá

bola zaregistrovaná na Štátnom notárstve v Roţňave dňa 30. júla 1959 pod č. Pr 185/1959

a ktorej neoddeliteľnou súčasťou bola v zmysle čl. 4 ods. 5 zmluvy z 02.06.1959 dohoda

spísaná v rovnaký deň formou osobitného záznamu.

V citovanej dohode (č. l. 31 súdneho spisu) sa na str. 4 uvádza, ţe „ Ml. J. ním kúpenú

v nerozdelenom zväzku existujúcu nehnuteľnosť v ¼-inovej časti tak bude používať, že do jeho

výlučného vlastníctva sa dostanú 4 izby, 1 kúpeľňa, 1 hala, 1 kuchyňa, 1 špajza, 1 komora

a WC miestnosť na 1. poschodí a priečelí, toho času obývané J. a rodinou G.

V prospech ml. J. sa zabezpečuje užívanie spoločného vchodu na dvor a užívanie

pomernej časti dvora, pri čom si uvedomuje, že pred budovou zadného traktu je zabezpečený

3 metre široký a asi 23 metrov dlhý pás pre vd. A. a H.H. Do vlastníctva a užívania ml. J. sa

dostáva polovica pod otáznou budovou sa nachádzajúcej pivnice, kým druhá polovica pivnice

15

ostáva v užívaní vlastníkov (predávajúcich) respektíve vlastníkov obchodných miestností. Ml.

J. je oprávnený vchod používať peši a pre hocijaké vozidla.

Ml. J. si uvedomuje, že dvere smerujúce ku miestnostiam. ktoré používa rodina L.,

budú zamurované B. a jeho manželkou a tie dvere sa dostávajú do vlastníctva L. Sklenená

stena v hale sa nemôže zamurovať, treba, aby ostala v dnešnej podobe, aby osvetlenie bolo

zabezpečené pre časť bytu L., ale sklenená stena má byť zasklená matným sklom, respektíve

má byť zastretá záclonou.“

46. Vzhľadom na čas uzavretia dohody (rok 1959) Najvyšší súd konštatuje,

ţe jej právne dôsledky je nutné posudzovať podľa právneho stavu platného v čase jej

uzavretia, tzn. podľa z roku 1950.

Podľa z roku 1950 sa prevod vlastníctva k nehnuteľným

veciam, zapísaným v pozemkovej alebo železničnej knihe, zapíše do týchto kníh.

Podľa z roku 1950 spoluvlastník môže žiadať zrušenie

spoluvlastníctva a rozdelenia spoločnej veci. Ak sa o spôsobe rozdelenia nedohodnú všetci

spoluvlastníci, rozhodne súd.

47. Najvyšší súd po zváţení hore uvedených argumentov a záverov musel odmietnuť

argumenty ţalovaného vzťahujúcich sa k nemoţnosti zavkladovania bytu, ktoré potvrdil

krajský súd tým, ţe správa katastra nepochybila nepovolením opravy zápisu v katastrálnom

operáte, keď pri zápise nerešpektovala svoje rozhodnutie o povolení vkladu, a naopak

prisvedčil argumentácii ţalovaného. Na tomto mieste Najvyšší súd poukazuje na svoje právne

názory uvedené uţ v hore citovanom rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. :

„34. Následný prenos údajov (postup pracovníkov orgánov správy katastra

v zmysle ) z návrhu žalobcu .... a vkladu schopnej

........ zmluvy do údajov katastra, a to najmä údajov o právach k nehnuteľnostiam

tým spôsobom, aby sa stali hodnovernými údajmi katastra v zmysle § 70

, po vydaní pozitívneho vkladového rozhodnutia, je nutné

označiť ako postup správneho orgánu. Takýto postup potom v zmysle § 244 a nasl.

spadá pod prieskumnú právomoc správneho súdnictva. Je pritom celkom

irelevantné, že prostredníctvom ustanovenia

16

vylučuje nápravné účinky (suspenzáciu a devolúciu) voči pozitívnemu vkladovému

rozhodnutiu.

35. Naopak, ak počas interného prenosu dôjde k vneseniu chybných údajov

do katastrálnej evidencie, tzn. ak by vznikol rozpor medzi vadnými údajmi

v katastri a správnymi údajmi v listine ................, a tieto by na základe podnetu

nespĺňali svoju základnú vlastnosť údajov katastra, tzn. hodnovernosť

prezumovanú v zmysle , je celkom očakávané, že orgány

správy katastra takýto rozpor postupom podľa

odstránia neodkladne, a to aj postupom ex offo.“

48. Bolo preto úlohou ţalovaného, aby opravu chýb v katastrálnom operáte vykonal

s právnymi dôsledkami predpokladanými v Doterajšie

neevidovanie bytu ako existujúcej nehnuteľnosti katastrom nehnuteľnosti netvorí právnu ale

iba technickú prekáţku katastrálneho konania, o ktorej odstránenie sa musí kataster

v súčinnosti s dotknutými osobami v zmysle pokúsiť

49. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok ţalobcu a stanoviska ţalovaného ako aj s prihliadnutím na závery

obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä uţ v citovanom rozhodnutí

sp. zn. , pri ktorom Najvyšší súd nezistil ţiaden relevantný dôvod,

aby sa od neho odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného

skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), s oznámením

termínu vyhlásenia rozsudku postupom podľa ods. l a 3 rozhodol tak,

ako je uvedené vo výroku rozsudku.

50. Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade so zásadou hospodárnosti súdneho

konania neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie, podľa ktorého bolo

rozhodnutie správneho orgánu zrušené ( prvá veta ), nakoľko dôvodom

podania tejto informácie súdom je v zmysle veta druhá poskytnúť

podklady pre posúdenie prípustnosti moţného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti

rozhodnutiam Najvyššieho súdu vydaným v správnom súdnictve sú nielen generálne (§ 246c

ods. 1 ) ale aj špeciálne ( ) neprípustné opravné prostriedky, potom

nie je moţné ust. na výroky rozhodnutí Najvyššieho súdu aplikovať.

17

51. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1

v spojitosti s a , podľa ktorého iba úspešný ţalobca má

právo na náhradu trov tohto konania. Podmienkou pre priznanie náhrady trov právneho

zastúpenia je ich doloţenie do spisu počas konania alebo dovyčíslenie v 3 - dňovej lehote

po vyhlásení rozsudku.

Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd

na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje

náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní

od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa platí, že ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli,

súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia

s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia

iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd

nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Na základe hore uvedeného sa výška priznaných náhrad trov konania skladá :

1. z náhrady súdneho poplatku za ţalobu (č. l. 3) 66,-- €

2. z náhrady súdneho poplatku za odvolanie (č. l. 141) 66,-- €

tzn. v celkovej sume 132,-- €

52. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. rozhodol

bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci

prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho

zúčastniť), nešlo o vec v zmysle (úprava evidencie práv týkajúcich sa

katastra nehnuteľností je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), charakter konania si

nepredurčoval poţiadavku nutnosti v súlade s ust. vykonať dokazovanie

a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.

18

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 06. marca 2012

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová