Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 13 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (18)189/383355.5efac4.pdf
PDF · 230.83 KB
No categories available
1Sžr/76/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžr/76/2011
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu
senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny
Berthotyovej PhD. v právnej veci ţalobkyne: JUDr. J., bytom R., proti ţalovanému:
Katastrálny úrad v Košiciach so sídlom Juţná trieda 82, Košice, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v katastrálnom konaní, na odvolanie ţalobkyne
proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 17.02.2011 č. k. 6S/114/2009-114
v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 05.04.2011 č. k.
6S/114/2009-135, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 17.02.2011 č. k. 6S/114/2009-114 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 05.04.2011 č. k. 6S/114/2009-135 m e n í tak, ţe rozhodnutie
ţalovaného Xo l5/2009/Be-18 z 25.06.2009 spolu s rozhodnutím Správy katastra Roţňava
č. X 24/09/OR zo 14.04.2009 z r u š u j e a vec v r a c i a ţalovanému na ďalšie konanie.
Ţalovaný je povinný do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť ţalobkyni náhradu
iných trov konania vo výške 132,-- €.
2
O d ô v o d n e n i e :
I.
Konanie na správnom orgáne
1. Rozhodnutím č. Xo 15/2009/Be-18 zo dňa 25.06.2009 (č. l. 10) ţalovaný
ako odvolací správny orgán v zmysle § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
v platnom znení (správny poriadok) v spojení s § 18 ods. 1 písm. b) zákona č. 162/1995 Z. z.
o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom
znení (ďalej na účely tohto rozsudku tieţ „zák. č. 162/1995 Z.z.“) rozhodnutie Správy katastra
Roţňava č. X 24/09/OR zo 14.04.2009 vo veci nevyhovenia návrhu na opravu chyby
postupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku potvrdil a odvolanie podané ţalobkyňou
zamietol.
2. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ţe ţalobkyňa podaním doručeným 13.02.2009
ţiadala o vykonanie opravy chýb v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 1 písm. a)
zák. č. 162/1995 Z.z. s následnou argumentáciou.
3. Podľa kúpnej zmluvy z 11.11.2005 sa mala stať
výlučnou vlastníčkou 4-izbového bytu č. X. na 1. poschodí budovy č. X., parc. č. X.
ako aj
vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu 2/8 k
o spoločným častiam budovy, parc. č. X. a k
2
o pozemku, parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria, o výmere 838 m.
4. Vklad vlastníckeho práva v hore uvedenom rozsahu bol dňa 09.12.2005 povolený
pozitívnym vkladovým rozhodnutím č. V 1712/05. Avšak ţalobkyňa z LV č. X. dodatočne
zistila, ţe nie je zapísané jej vlastníctvo k 4-izbovému bytu, čo bol dôvod na podanie ţiadosti
o vykonanie opravy podľa § 59 zák. č. 162/1995 Z.z.
5. Svoje zamietavé rozhodnutie ţalovaný odôvodnil tým, ţe dňa 11.11.2005 bol
na Správu katastra Roţňava doručený návrh na vklad vlastníckeho práva titulom kúpnej
zmluvy uzavretej v ten istý deň medzi predávajúcimi J. mladším a G. a kupujúcou JUDr. J.
3
6. V článku I kúpnej zmluvy – Predmet zmluvy sa uvádza, ţe predávajúci sú
spoluvlastníci nehnuteľností v k. ú. R. – 4-izbového bytu nachádzajúceho sa na II.
nadzemnom podlaţí v budove súp. č. X. na parc. č. X./1, parc. č. X./2 v R.R.X. v rovnakom
pomere po polovici titulom dedenia č. D 199/89, D 454/95 Dnot 170/95 ako spoluvlastníci na
spoločných častiach nehnuteľnosti zapísanej na LV č. X., k. ú. R., parcely registra C ako parc.
2 2
č. X. v častiach 419 m– zast. plochy a nádvoria, 419 m– zast. plochy a nádvoria, stavby –
budova súp. č. X. na parc. č. X./1, budova súp. č. X. na parc. č. X./2, v podieloch 1/8 a 1/8.
V prírode ide o budovu, v ktorej sa nachádzajú štyri samostatné bytové priestory, z toho dva
na I. NP a dva na II. NP.
7. Vlastnícke právo ţalobkyne k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. X. je podľa
ţalovaného zapísané v súlade s vyššie citovanými listinami, na základe ktorých nadobudli
vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu právni predchodcovia ţalobkyne, ako aj
v súlade s kúpnou zmluvou č. V 1712/05. Ţalovaný síce pripustil, ţe sa v kúpnych zmluvách
alebo v rozhodnutiach o dedičstve nachádzajú aj odkazy na byt, resp. súbor miestností, ktoré
môţe spoluvlastník uţívať a drţať, avšak táto špecifikácia podľa ţalovaného nemá právne
relevantný význam na prevod vlastníckeho práva, nakoľko právne relevantným spôsobom
nedošlo k reálnemu rozdeleniu stavby evidovanej na LV č. X., k. ú. R.. Navyše ţalovaný
zdôraznil, ţe správa katastra nemôţe rozhodnúť o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
(bytu), ktorý nie je evidovaný v katastri nehnuteľností. Správa katastra Roţňava pri
rozhodovaní o vklade č. V 1712/05 posudzovala kúpnu zmluvu zo dňa 11.11.2005 ako
zmluvu, ktorou sa prevádza spoluvlastnícky podiel 2/8 k budove a k pozemku pod budovou.
8. Na druhej strane ţalovaný vyslovil, ţe ak by aj pripustil, ţe by Správa katastra
Roţňava mala rozhodovať o vklade č. V 1712/05 ako o vklade vlastníckeho práva k bytu,
potom by musela návrh na vklad zamietnuť z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy,
lebo predmetná zmluva neobsahovala taxatívne stanovené esenciálne náleţitosti podľa § 5
ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení,
a to najmä:
1. určenie rozsahu podlahovej plochy a nebytových priestorov,
2. určenie a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, poprípade
3. vyhlásenie nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru v dome o pristúpení
k zmluve o spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy.
4
II.
Konanie na prvostupňovom súde
9. Proti tomuto rozhodnutiu podala ţalobkyňa na Krajský súd v Košiciach ţalobu
z 28.08.2009.
10. Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal ţalobou napadnuté rozhodnutia
v medziach ţaloby oboznámil sa s listinami, ktoré predloţila ţalobkyňa súdu spolu so ţalobou
a administratívnym spisom ţalovaného, a dospel k záveru, ţe ţaloba nie je dôvodná, a z niţšie
uvedených dôvodov ju zamietol.
11. V svojom rozsudku krajský súd opísal základ sporu v tom, ţe podľa tvrdenia
ţalobkyne by mala menovaná kúpnou zmluvou z 11.11.2005 nadobudnúť do výlučného
vlastníctva okrem iného aj 4-izbový byt č. X. na 1. poschodí budovy súp. č. X.
na parc. č. X. a spoluvlastnícky podiel 2/8, avšak na LV č. X. pre k. ú. R. je pod B4 ţalobkyňa
vedená iba ako spoluvlastníčka v 2/8 k pozemku a k budove a jej vlastníctvo k bytu na tomto
liste vlastníctva nie je zapísané.
12. Ďalej krajský súd poukázal na to, ţe štátne notárstvo v Roţňave dňa 30. júla 1959
pod č. Pr 185/1959 zaregistrovalo kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol spoluvlastnícky
podiel ¼ nehnuteľnosti zapísanej v PKV č. X. v k. ú. R. parc. č, X. k. čís. X. a na základe
ktorej bolo vloţené vlastnícke právo k ¼ nehnuteľnosti zapísanej v PKV č. X. pre k. ú. R.
parc. č. X. v prospech J. ml. Hoci záznam z 02.06.1959 k uvedenej kúpnej zmluve nebol
pripojený, ţalobkyňa jeho originál predloţila. Zo záznamu pre krajský súd vyplynulo, ţe
podpísané strany na základe pripojených a súčasne vyhotovených kúpnych zmlúv budú
pozemnokniţnými vlastníkmi ¼ - ¼ časti hore označených nehnuteľností, a to v nedeliteľnom
ideálnom vlastníckom zväzku. Zároveň sa dohodli aj ohľadom drţby a pouţívania
nehnuteľnosti, ktorá tvorí spoločné vlastníctvo tak, ako je to v pripojených zmluvách
podrobne uvedené. V dohode sa uvádza, ţe J. ml. ním kúpenú v nerozdelenom zväzku
existujúcu nehnuteľnosť ¼-inovej časti tak bude pouţívať, ţe do jeho výlučného vlastníctva
sa dostanú 4 izby, 1 kúpeľňa, 1 hala, 1 kuchyňa, 1 špajza, 1 komora a WC miestnosť na 1.
poschodí a priečelí. V jeho prospech bolo zabezpečené uţívanie spoločného vchodu na dvor
a uţívanie pomernej časti dvora a polovica pivnice nachádzajúcej sa pod otáznou budovou.
5
13. S odkazom na § 59 ods. l písm. a) a odsek 5 zák. č. 162/1995 Z.z. a § 46 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní krajský súd vyslovil záver, ţe tvrdenie ţalobkyne, ţe údaje
na LV č. X. k. ú. R. sú v rozpore s verejnou alebo inou listinou, nebolo preukázané. Najmä
odkázal na skutkový stav zistený z kúpnej zmluvy z 02.06.1959, na rozhodnutia o dedičstve
a na skutočnosť, ţe k reálnej deľbe predmetnej nehnuteľnosti medzi spoluvlastníkmi
relevantným spôsobom nedošlo.
14. Krajský súd preto povaţuje za správny skutkový a právny záver ţalovaného,
ţe vlastnícke právo ţalobkyne k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. X. je zapísané v súlade
s listinami, na základe ktorých nadobudli vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu
právni predchodcovia ţalobkyne, a tieţ v súlade s kúpnou zmluvou č. V 1712/05.
III.
Odvolanie žalobkyne/stanoviská
A)
15. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 04.04.2011 (č. l. 125) proti rozsudku
prvostupňového súdu ţalobkyňa vytýkala krajskému súdu to, ţe na základe vykonaných
dôkazov dospel jednak k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec právne posúdil nesprávne.
16. Ţalobkyňa s poukazom na texty ustanovení § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
§ 4 a 5, § 28 ods. 3 a § 31 zák. č. 162/1995 Z.z. vytkla krajskému súdu, ţe sa nevyporiadal
s niektorými dôkazmi a ich podstatou, čo sa najmä prejavilo pri vyhodnotení dôkazov.
17. Navyše ţalobkyňa poukázala na absenciu právneho záveru posudzujúceho
vzájomný vzťah medzi právoplatným rozhodnutím správy katastra o potvrdení nadobudnutia
vlastníckeho práva a samotnej realizácie výkonu zápisov (o vzniku, zmene či zániku) týchto
práv k nehnuteľnostiam. V súvislosti s hore uvedeným a so záverom krajského súdu,
ţe správa katastra nepochybila nepovolením opravy zápisu v katastrálnom operáte,
keď pri zápise nerešpektovala svoje rozhodnutie o povolení vkladu, ţalobkyňa uviedla,
ţe takýto záver potom naznačuje myšlienku, ţe by bolo potrebné vklad zmluvy označiť
iba za akt, ktorý by svojim obsahom mal niečo dovysvetľovať (špecifikácia uţívania).
6
18. Za ďalšie váţne pochybenie ţalobkyňa povaţuje aj vyhodnotenie záznamu
z 02.06.1959 o dohode bývalých spoluvlastníkov tak, ţe k reálnej deľbe predmetnej
nehnuteľnosti medzi spoluvlastníkmi relevantným spôsobom nedošlo. Avšak v odôvodnení
napadnutého rozsudku (str. 7) sa z tejto dohody cituje rozsah výlučného vlastníctva
predchodcu ţalobkyne.
19. Tieţ ţalobkyňa v spojitosti s genézou vlastníctva bytov poukázala na účel zákona
č. 71/1959 Zb. o opatreniach týkajúcich sa niektorého súkromného domového majetku. Tento
zákon mal umoţňovať vtedajšiemu národnému výboru aj bez súhlasu vlastníka v domoch
určených (aj prevaţne) na bývanie vykonať úpravy s tým, ţe po vykonaní úpravy bolo moţné
byty ako podnikové prideľovať. S prihliadnutím na vtedy prevládajúci spoločenský názor
na vlastníctvo (delenie vlastníctva na osobné a súkromné) ţalobkyňa dospela k záveru,
ţe neuplatnenie citovaného právneho predpisu na budovu, v ktorej sa predmetný byt
nachádza, podľa nej nasvedčuje, ţe táto časť bytového fondu nebola povaţovaná za súkromné
vlastníctvo, ale za osobné vlastníctvo jednotlivých bytov.
20. Potom podľa ţalobkyne uvedenou dohodou z 02.06.1959 uzavretou medzi
jej účastníkmi - bývalými spoluvlastníkmi o rozdelení spoluvlastníctva k budove ako celku
(na str. 5 odvolania sa nachádza podrobná citácia textu dohody) malo dôjsť k zrušeniu
spoluvlastníctva k jednotlivým bytom a k nebytovému priestoru.
21. Tieţ ţalobkyňa zdôraznila vplyv vtedajšej platnej úpravy občianskeho práva
(zák. č. 141/1950 Zb.) na priority samostatných vlastníckych práv na jednotlivé byty. Nutnosť
takejto úpravy vyplývala aj z nezrušiteľnosti spoluvlastníctva k spoločným častiam, lebo inak
pri nedostatku súhlasu ostatných by vlastník bytu úplne stratil dispozičnú moţnosť.
22. Ďalej ţalobkyňa poukázala (citujúc Fajnor, V. a Záturecký, A.: Nástin súkromného
práva platného na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, 3. vydanie pôvodného diela, HEURÉKA,
1998, str. 148) na vývoj vtedajšej judikatúry, ktorá pri dlhotrvajúcom stave drţby a uţívania
nehnuteľností toto povaţovala za dohodu strán o deľbe nielen čo do drţby,
ale aj čo do vlastníckeho práva (Úr. sb. 911). Takisto, pokiaľ si spoluvlastníci spoločnú
nehnuteľnosť v prírode rozdelili, tým sa následne stala ţaloba o zrušenie spoluvlastníctva –
či uţ verejnou draţbou alebo rozdelením v prírode – prekonanou a nezáleţalo ani na tom,
7
či uskutočnená deľba zodpovedá pozemnokniţnému (poprípade ináč tvrdenému) pomeru
vlastníckemu (Úr. zb. 1201).
23. V súvislosti s uvedeným vyzdvihla ţalobkyňa aj potvrdenie Mestského úradu
Roţňava č. P/1/2001 o určení súpisných čísel zo dňa 17. 01. 2008, podľa ktorého pridelené
súpisné čísla sú platné aj v súčasnosti.
24. S poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 zák. č. 141/1950 Zb. (vtedy platného
Občianskeho zákonníka) vyslovila nesúhlas s tvrdením, ţe právni predchodcovia ţalobkyne
ako aj ona sama, ktorá od týchto osôb svoje spoluvlastnícke práva odvodzuje, nemohla
od nich nadobudnúť práva, neţ aké týmto prináleţali. Pritom nebolo moţné podľa ţalobkyne
vychádzať zo zápisov v pozemkovej knihe, nakoľko tieto zápisy neboli hodnoverným
odrazom reality a právneho stavu.
25. K otázke registrácie upriamila ţalobkyňa pozornosť na tom čase platný inštitút
registrácie právnych úkonov štátnym notárstvom vo vzťahu k nehnuteľnostiam (viď zákon
č. 26/1957 Zb. a súvisiaca vykonávacia vyhláška č. 30/1957 Zb.). Uvedená registrácia nebola
podľa ţalobkyne inštitútom vecného práva ale bola zriadená za účelom náleţitého
spoplatnenia prevodov nehnuteľností. Aţ Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. účinný
od 01.04.1964 viazal zmluvu o prevode nehnuteľnosti k podmienke jej registrácie štátnym
notárstvom.
26. Čo sa týka ďalšieho vývoja judikatúry, ţalobkyňa citovala judikát NS SSR
sp. zn. 11Cz 115/71, podľa ktorého „ak bola dohoda o tom (zrušenie spoluvlastníctva
k jednotlivým bytovým jednotkám) pojatá do predbežnej (osobitej) zmluvy účastníkov, štátne
notárstvo nemôže zmluvu o prevode bytu (bytov) registrovať bez predloženia tejto predbežnej
(osobitej) zmluvy na registrovanie.“ Na základe uvedeného prezentovala ţalobkyňa svoj
názor, ţe vkladom zmluvy do katastra nehnuteľností jej vzniklo vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam v takom rozsahu, ako sú v citovanej kúpnej zmluve uvedené.
27. Ak by takýto záver neplatil, potom ţalobkyňa poukázala na jeho dôsledok,
tzn. pripustením rozdielu medzi obsahom listiny a obsahom právneho úkonu a zápisom
do katastra by sa stratila zákonná poţiadavka záväznosti údajov katastra.
8
28. Záverom ţalobkyňa navrhla zrušiť napadnutý rozsudok krajského súdu a vec
mu vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie.
IV.
Právne názory odvolacieho súdu
29. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd
(§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených
v odvolaní podľa § 212 v spojení s § 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej v texte rozsudku tieţ „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané
oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému
je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci
v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej
porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, ţe odvolanie
je dôvodné, pretoţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.), a preto postupom podľa § 220
v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok zmenil tak, ţe z dôvodu uvedenom v § 250j ods. 2
písm. a) O.s.p. napadnuté rozhodnutie ţalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím podľa
§ 250ja ods. 3 O.s.p. zrušil a vrátil mu späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich
záverov.
30. Najvyšší súd sa nestotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu
v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovaným správnym orgánom.
Na druhej strane podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj ţaloby,
ktorou sa ţalobca domáha preskúmania rozhodnutia ţalovaného, je právna otázka,
či za situácie, kedy orgán správy katastra povolil vklad listiny podľa súkromného práva,
je aj nutné jej obsah, tzn. aj v časti bytu nezapísaného v katastrálnej evidencii, presne preniesť
do údajov katastra. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového
zistenia.
A) K procesu prenosu údajov:
9
31. Najvyšší súd z priloţeného administratívneho spisu, najmä z kúpnej zmluvy
z 11.11.2005 zistil, ţe jej obsahom je prevod vlastníckeho práva formou predaja (čl. II.)
nehnuteľností špecifikovaných (uvedených) v bode I. tejto zmluvy ţalobkyni.
32. V bode I. písm. a) kúpnej zmluvy sa nachádza najmä podrobný opis 4-izbového
bytu, čo sa týka jeho stavebnej samostatnosti, štruktúry, vybavenosti, príslušenstva ako aj
stupňa opotrebenia jednotlivých súčastí bytu. Tieţ sa tu rieši otázka charakteristických
(identifikačných) znakov nehnuteľnosti, tzn. 4-izbového bytu, odkazom na znalecký posudok
Ing. Júliusa Dovalu č. p.: 91/1996, ktorý mal byť vyhotovený pre dedičské účely po nebohej
O..
33. Právnu otázku týkajúcu sa súladu procesu ako aj následkov vkladového konania
Najvyšší súd pomeriaval napríklad v rozsudku sp. zn. 1Sţr 64/2011 zo 14. februára 2012.
Okrem iného tam bolo konštatované, ţe medzi obsahovými náleţitosťami pozitívneho
vkladového rozhodnutia absentuje výrok a odôvodnenie tohto osobitného typu rozhodnutia
správneho orgánu (bod č. 31). Preto „.ich miesto celkom logicky zastupujú požiadavky
obsiahnuté v návrhu na vklad (§ 30 ods. 4 zák. č. 162/1995 Z.z.) ako aj obsah a predmet
konkrétnej zmluvy (§ 30 ods. 5 písm. a/ zák. č. 162/1995 Z.z.), tzn. že základným podkladom
a rámcom na vykonanie vkladu, tzn. na postup, pri ktorom sa vnášajú nové údaje k právam
k nehnuteľnostiam do katastrálneho operátu, sa stáva samotný návrh a obsah vkladu schopnej
listiny. Z týchto údajov musí aj následne vychádzať každý z navrhovateľov pri preverovaní
skutočnosti, akým spôsobom vyhovel orgán správy katastra.“ (bod č. 32 citovaného rozsudku)
34. Legitímne očakávaným dôsledkom povolenia vkladu (formou pripojenia odtlačku
pečiatky s údajmi vkladového rozhodnutia na zmluvu) u účastníka vkladového konania je to,
ţe orgán správy katastra
1. nielenţe po formálnej stránke a s právnymi účinkami deklaruje svoju vrchnostenskú
vôľu návrhu na vklad vlastníckeho práva v celom jeho rozsahu vyhovieť a pripojenú
listinu tým v zmysle § 31 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. implicitne označuje za vkladu
schopnú listinu (zmluvu súkromného práva alebo verejnú listinu), tzn. ţe neobsahuje
nedostatky, ktoré zákon jednoznačne označuje ako prekáţky vkladu práva
k nehnuteľnostiam, ale aj
2. zabezpečí bezchybný prenos všetkých nevyhnutných údajov a informácií potrebných
pre riadny výkon vlastníckeho práva do príslušného katastrálneho operátu.
10
35. Práve záver orgánu správy katastra o jasnosti a bezrozpornosti zmluvy,
ako o jednej zo základných vlastností vkladu schopnej listiny, musí vychádzať z procesu
povinného preverovania obsahu predloţenej zmluvy ako jedného z podkladov rozhodnutia
podľa § 31 zák. č. 162/1995 Z.z. v spojení s § 32 Správneho poriadku.
Podľa § 31 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska,
či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme,
či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité
a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené,
či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom.
Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré
by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
36. Otázku jasnosti a bezrozpornosti zmluvy, resp. obsahu listiny, ktorá sa v zmysle
§ 30 ods. 5 písm. a) zák. č. 162/1995 Z.z. povinne prikladá k návrhu na vklad, musí orgán
správy katastra v procese povoľovania vkladu riešiť prostredníctvom posudzovania znakov
prejavu vôle zmluvných strán, tzn. ţe sa posudzuje dostatočnosť určitosti a zrozumiteľnosti
prejavu vôle, obmedzenosť zmluvnej voľnosti vrátane dobromravného (bona fide) konania
aţ po nelegálne konanie účastníkov sledujúce obchádzanie zákona (in fraudem legis) vrátane
otvoreného konfliktu s ním (contra legem), inak tieţ kritéria posudzovania.
37. Hore uvedené kritéria posudzovania jasnosti a bezrozpornosti listiny nie je moţné
aplikovať v konaní o oprave chýb v katastrálnom operáte, nakoľko, ako bolo hore uvedené
(bod č. 25), orgán správy katastra tým, ţe vydal pozitívne vkladové rozhodnutie, súčasne tým
aj účastníkom vkladového konania jednoznačne deklaruje, ţe posudzovaná zmluva
(v prejednávanej veci kúpna zmluva) obsahuje prejav vôle zmluvných strán v dostatočnej
miere určitý a zrozumiteľný čo do predmetu kúpy, a to nielen pre zmluvné strany
ale aj pre orgán správy katastra.
38. Naopak konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte je v zmysle § 59 ods. 1
písm. a) v spojení s § 22 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. osobitným opravným prostriedkom
zameraným v zmysle imperatívu § 18 ods. 2 písm. c) cit. zákona na výkon riadnej správy
evidenčných údajov a informácií vrátane obnovenie hodnovernosti (§ 70 zák. č. 162/1995
11
Z.z.) a tým aj záväznosti údajov katastra potom, čo dotknutá osoba tvrdí opak. Toto sa
dosahuje na základe zásady súčinnosti s dotknutými subjektmi (najmä vlastníci, iné
oprávnené osoby, poprípade orgány) odstránením rozporov medzi preverenými údajmi
a informáciami z návrhu vrátane zmluvy a údajmi katastrálneho operátu, o ktorých je opak
tvrdený; tzn. rozporov medzi tým, čo nepochybne zmluvná strana chcela svojou vôľou
prejaviť, a tým, čo správa katastra zapísala.
Podľa § 22 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. sa v katastrálnom konaní zapisujú práva
k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien
údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu.
Podľa § 18 ods. 2 písm. c) zák. č. 162/1995 Z.z. správa katastra spravuje a aktualizuje
kataster v súlade s právnym stavom a so skutočným stavom na základe ohlásených zmien,
zmien zistených pri prešetrovaní údajov katastra, zmien zistených pri revízii údajov katastra
a zmien zistených pri obnove katastrálneho operátu; kataster spravuje a aktualizuje
v súčinnosti s vlastníkmi, s inými oprávnenými osobami, obcami a so štátnymi orgánmi,
39. Ak orgán správy katastra zistí v uvedenom konaní výskyt takýchto rozporov,
na ich odstránenie môţe napríklad vyuţiť výkladové pravidla občianskeho alebo obchodného
práva. Nakoľko predmetom pôvodného vkladového konania bol vklad vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam špecifikovaným v kúpnej zmluve uzavretej podľa občianskeho práva,
potom pri prenose údajov ako aj pri výklad obsahu samotnej kúpnej zmluvy mal sa orgán
správy katastra riadiť najmä ustanovením § 35 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba
vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny
úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
40. Najvyšší súd uţ raz hore konštatoval (bod č. 31. a 32.), ţe z obsahu kúpnej zmluvy
z 11.11.2005 jednoduchým jazykovým výkladom zistil, ţe jej obsahom je prevod
vlastníckeho práva formou predaja (čl. II.) nehnuteľností uvedených v bode I. tejto zmluvy
kupujúcej (v prejednávanej veci ţalobkyni). Je tieţ nepochybné, ţe zmluvné strany (najmä
prostredníctvom bodu I. písm. a/ kúpnej zmluvy) prejavili vôľu pod pojem nehnuteľnosť
zahrnúť aj byt, ktorý je v kúpnej zmluve podrobne opísaný čo do štruktúry, vybavenosti,
12
príslušenstva ako aj stupňa opotrebenia jednotlivých súčastí bytu. Jeho stavebná samostatnosť
je podporená aj náčrtkami v znaleckých posudkoch (napr. znalecký posudok Ing. Júliusa
Dovalu č. p.: 70/1989 z č. l. 46).
Na základe uvedeného sa Najvyšší súd nemohol stotoţniť s právnym výkladom
ţalovaného, ktorý si nesprávne osvojil aj krajský súd.
B) K vplyvu súpisných čísel:
41. Ďalej tú skutočnosť, ţe uvedená nehnuteľnosť označená v katastri ako budova
súp. č. X., je jej spoluvlastníkmi uţívaná nie ako celok ale ako bytový dom s viacerými bytmi,
potvrdzuje aj list Mestského úradu v Roţňave č.: P/1/2001 zo 17.01.2008 (č. l. 52), na ktorý
správne poukazuje aj ţalobkyňa v svojom odvolaní. V uvedenom liste Mestský úrad
v Roţňave jednoznačne konštatuje, ţe „Na základe evidencie budov a súpisných čísiel vedenej
Mestským úradom v Rožňave potvrdzujeme, že budove postavenej v k. ú. R. na parcele č. KN-
C X. boli určené nasledovné súpisné čísla: X., X., X., X. a orientačné číslo X..
Nakoľko to pôvodne bola budova so štyrmi samostatnými bytmi, pre každý byt bolo
pridelené samostatné súpisné číslo nasledovne:
č. X. – byt pôvodne vo vlastníctve K.
č. X. – byt pôvodne vo vlastníctve H.H.P.
č. X. – byt pôvodne vo vlastníctve J.
č. X. – byt pôvodne vo vlastníctve Š..
Vyššie uvedené súpisné čísla sú platné aj v súčasnosti. “
42. Otázku prideľovania súpisných čísel nerieši zák. č. 162/1995 Z.z., ale osobitný
právny predpis, ktorý toto zveruje do rozhodovacej právomoci obcí. Ak je potom orgán
správy katastra postavený pred riešenie otázky správnosti pridelenia súpisného, poprípade
orientačného čísla, tzn. či išlo o budovu či byt, ktorým bolo toto potrebné prideliť, nesmie si
o tejto otázke urobiť úsudok ako o predbeţnej otázke, pokiaľ číslo bolo uţ pridelené.
Na základe uvedeného potom orgány správy katastra z tejto číselnej evidencie
v zmysle § 40 ods. 1 Správneho poriadku následne vychádzajú bez toho, aby ich existenciu
mohli prehliadnuť alebo spochybniť.
13
Podľa § 2c ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení obec určuje stavbám
súpisné číslo a orientačné číslo, vedie evidenciu súpisných čísiel a evidenciu orientačných
čísiel a udržiava ju v súlade so skutočným stavom.
Podľa § 6 ods. 1 písm. c) bod č. 1 a písm. d) zák. č. 162/1995 Z.z. sa v katastri evidujú
c) stavby spojené so zemou pevným základom, ktoré
1. sú označené súpisným číslom,
d) byty, rozostavané byty, nebytové priestory a rozostavané nebytové priestory
v súvislosti so vznikom, zmenou alebo zánikom práva k nim; tieto sa evidujú len v súbore
popisných informácií katastra, a to údajmi o číslovaní, vlastníkoch a vlastníckych vzťahoch.
Podľa § 40 ods. 1 Správneho poriadku platí, že ak sa v konaní vyskytne otázka,
o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím
viazaný; inak si správny orgán môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému
orgánu podnet na začatie konania.
43. Najvyšší súd musí súčasne odmietnuť argumentáciu ţalovaného (bod č. 8),
kde po hypotetickej analýze vkladového konania ako o vklade vlastníckeho práva k bytu,
ţalovaný vyslovil právny záver o nevyhnutnosti zamietnutia tohto návrhu z dôvodu absolútnej
neplatnosti kúpnej zmluvy, lebo predmetná zmluva neobsahovala taxatívne stanovené
esenciálne náleţitosti podľa § 5 ods. ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. Naopak najmä z ustanovení
§ 2 v spojení s § 27 citovaného zák. č. 182/1993 Z.z. vyplýva, ţe aj na byty v domoch
(resp. budovách) pôvodne vystavaných pred účinnosťou uvedeného zákona sa reţim
citovaného zákona vzťahuje.
Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
sa vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ktorým vlastnícke právo k bytu
a nebytovému priestoru v dome vzniklo alebo vznikne podľa doterajších predpisov [napríklad
zákon č. 52/1966 Zb. o osobnom vlastníctve bytov], sa odo dňa účinnosti tohto zákona
považujú za vlastníkov podľa tohto zákona.
Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. bytom sa na účely tohto zákona rozumie
miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené
na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.
14
Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. bytovým domom sa na účely tohto zákona
rozumie budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac
ako tri byty a v ktorej byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone
vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné
zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov
a nebytových priestorov.
44. Navyše je nutné upozorniť, ţe zák. č. 162/1995 Z.z. obsahuje mnoţstvo
ustanovení, ktoré pre katastrálnu evidenciu upravujú práva a povinnosti týkajúceho sa bytu.
Ide najmä o ustanovenia § 3, § 6, § 8, § 28, § 42, § 43, resp. § 46 zák. č. 162/1995 Z.z. Preto
podľa Najvyššieho súdu nie je prekáţkou pre katastrálne konanie samotná skutočnosť,
ţe uvedený byt ako nehnuteľnosť nie je vedený v evidencii katastra. Nielen v prejednávanej
veci ale aj pri ďalších stavbách ide o početnú skupinu stavieb, ktoré boli zrealizované
v minulosti, a ich zaevidovanie do katastra je spojené s technickými a nie s právnymi
otázkami.
C) K reálnemu rozdeleniu spoluvlastníctva:
45. Rovnako k neuskutočneniu reálneho rozdelenia spoluvlastníctva, ktorý argument
spomenul krajský súd na podporu svojho zamietajúceho rozsudku (bod č. 13 tohto rozsudku),
Najvyšší súd poukazuje na obsah kúpnej zmluvy z 02.06.1959 (č. l. 22 súdneho spisu), ktorá
bola zaregistrovaná na Štátnom notárstve v Roţňave dňa 30. júla 1959 pod č. Pr 185/1959
a ktorej neoddeliteľnou súčasťou bola v zmysle čl. 4 ods. 5 zmluvy z 02.06.1959 dohoda
spísaná v rovnaký deň formou osobitného záznamu.
V citovanej dohode (č. l. 31 súdneho spisu) sa na str. 4 uvádza, ţe „ Ml. J. ním kúpenú
v nerozdelenom zväzku existujúcu nehnuteľnosť v ¼-inovej časti tak bude používať, že do jeho
výlučného vlastníctva sa dostanú 4 izby, 1 kúpeľňa, 1 hala, 1 kuchyňa, 1 špajza, 1 komora
a WC miestnosť na 1. poschodí a priečelí, toho času obývané J. a rodinou G.
V prospech ml. J. sa zabezpečuje užívanie spoločného vchodu na dvor a užívanie
pomernej časti dvora, pri čom si uvedomuje, že pred budovou zadného traktu je zabezpečený
3 metre široký a asi 23 metrov dlhý pás pre vd. A. a H.H. Do vlastníctva a užívania ml. J. sa
dostáva polovica pod otáznou budovou sa nachádzajúcej pivnice, kým druhá polovica pivnice
15
ostáva v užívaní vlastníkov (predávajúcich) respektíve vlastníkov obchodných miestností. Ml.
J. je oprávnený vchod používať peši a pre hocijaké vozidla.
Ml. J. si uvedomuje, že dvere smerujúce ku miestnostiam. ktoré používa rodina L.,
budú zamurované B. a jeho manželkou a tie dvere sa dostávajú do vlastníctva L. Sklenená
stena v hale sa nemôže zamurovať, treba, aby ostala v dnešnej podobe, aby osvetlenie bolo
zabezpečené pre časť bytu L., ale sklenená stena má byť zasklená matným sklom, respektíve
má byť zastretá záclonou.“
46. Vzhľadom na čas uzavretia dohody (rok 1959) Najvyšší súd konštatuje,
ţe jej právne dôsledky je nutné posudzovať podľa právneho stavu platného v čase jej
uzavretia, tzn. podľa Občianskeho zákonníka z roku 1950.
Podľa § 112 Občianskeho zákonníka z roku 1950 sa prevod vlastníctva k nehnuteľným
veciam, zapísaným v pozemkovej alebo železničnej knihe, zapíše do týchto kníh.
Podľa § 138 Občianskeho zákonníka z roku 1950 spoluvlastník môže žiadať zrušenie
spoluvlastníctva a rozdelenia spoločnej veci. Ak sa o spôsobe rozdelenia nedohodnú všetci
spoluvlastníci, rozhodne súd.
47. Najvyšší súd po zváţení hore uvedených argumentov a záverov musel odmietnuť
argumenty ţalovaného vzťahujúcich sa k nemoţnosti zavkladovania bytu, ktoré potvrdil
krajský súd tým, ţe správa katastra nepochybila nepovolením opravy zápisu v katastrálnom
operáte, keď pri zápise nerešpektovala svoje rozhodnutie o povolení vkladu, a naopak
prisvedčil argumentácii ţalovaného. Na tomto mieste Najvyšší súd poukazuje na svoje právne
názory uvedené uţ v hore citovanom rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sţr 64/2011:
„34. Následný prenos údajov (postup pracovníkov orgánov správy katastra
v zmysle § 41 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z.) z návrhu žalobcu .... a vkladu schopnej
........ zmluvy do údajov katastra, a to najmä údajov o právach k nehnuteľnostiam
tým spôsobom, aby sa stali hodnovernými údajmi katastra v zmysle § 70
zák. č. 162/1995 Z.z., po vydaní pozitívneho vkladového rozhodnutia, je nutné
označiť ako postup správneho orgánu. Takýto postup potom v zmysle § 244 a nasl.
O.s.p. spadá pod prieskumnú právomoc správneho súdnictva. Je pritom celkom
irelevantné, že zákon č. 162/1995 Z.z. prostredníctvom ustanovenia § 31 ods. 5
16
vylučuje nápravné účinky (suspenzáciu a devolúciu) voči pozitívnemu vkladovému
rozhodnutiu.
35. Naopak, ak počas interného prenosu dôjde k vneseniu chybných údajov
do katastrálnej evidencie, tzn. ak by vznikol rozpor medzi vadnými údajmi
v katastri a správnymi údajmi v listine ................, a tieto by na základe podnetu
nespĺňali svoju základnú vlastnosť údajov katastra, tzn. hodnovernosť
prezumovanú v zmysle § 70 zák. č. 162/1995 Z.z., je celkom očakávané, že orgány
správy katastra takýto rozpor postupom podľa § 59 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z.
odstránia neodkladne, a to aj postupom ex offo.“
48. Bolo preto úlohou ţalovaného, aby opravu chýb v katastrálnom operáte vykonal
s právnymi dôsledkami predpokladanými v § 59 zák. č. 162/1995 Z.z. Doterajšie
neevidovanie bytu ako existujúcej nehnuteľnosti katastrom nehnuteľnosti netvorí právnu ale
iba technickú prekáţku katastrálneho konania, o ktorej odstránenie sa musí kataster
v súčinnosti s dotknutými osobami v zmysle § 18 zák. č. 162/1995 Z.z. pokúsiť
49. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,
po vyhodnotení námietok ţalobcu a stanoviska ţalovaného ako aj s prihliadnutím na závery
obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä uţ v citovanom rozhodnutí
sp. zn. 1Sţr 64/2011, pri ktorom Najvyšší súd nezistil ţiaden relevantný dôvod,
aby sa od neho odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného
skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), s oznámením
termínu vyhlásenia rozsudku postupom podľa § 156 ods. l a 3 O.s.p. rozhodol tak,
ako je uvedené vo výroku rozsudku.
50. Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade so zásadou hospodárnosti súdneho
konania neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie, podľa ktorého bolo
rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j ods. 4 prvá veta O.s.p.), nakoľko dôvodom
podania tejto informácie súdom je v zmysle § 250j ods. 4 veta druhá O.s.p. poskytnúť
podklady pre posúdenie prípustnosti moţného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti
rozhodnutiam Najvyššieho súdu vydaným v správnom súdnictve sú nielen generálne (§ 246c
ods. 1 O.s.p.) ale aj špeciálne (§ 250ja ods. 6 O.s.p.) neprípustné opravné prostriedky, potom
nie je moţné ust. § 250j ods. 4 O.s.p. na výroky rozhodnutí Najvyššieho súdu aplikovať.
17
51. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1
v spojitosti s § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p., podľa ktorého iba úspešný ţalobca má
právo na náhradu trov tohto konania. Podmienkou pre priznanie náhrady trov právneho
zastúpenia je ich doloţenie do spisu počas konania alebo dovyčíslenie v 3 - dňovej lehote
po vyhlásení rozsudku.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje
náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní
od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. platí, že ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli,
súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia
s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia
iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd
nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Na základe hore uvedeného sa výška priznaných náhrad trov konania skladá :
1. z náhrady súdneho poplatku za ţalobu (č. l. 3) 66,-- €
2. z náhrady súdneho poplatku za odvolanie (č. l. 141) 66,-- €
tzn. v celkovej sume 132,-- €
52. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol
bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci
prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho
zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava evidencie práv týkajúcich sa
katastra nehnuteľností je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), charakter konania si
nepredurčoval poţiadavku nutnosti v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie
a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.
18
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c
ods. 1 O.s.p.).
V Bratislave 06. marca 2012
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová