Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_BA-6S-3-2019.pdf
PDF · 162.62 KB
Case nature
Area
Subarea
BA-6S/3/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek senátu Mgr. Simony Kočišovej, PhD. (sudca spravodajca) a Mgr. Jany Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I, Kvetná 13, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Katastrálny odbor, Ružová dolina 27, Bratislava, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ A. B. C., D. E. X, F., G. H. I., zast.: JUDr. Pavol Erben, advokát, Erben & Erben, advokátska kancelária, s.r.o., Mostová 2, Bratislava a 2/ A. H. C., G. X, C., zast.: Advokátska kancelária Ettor & Niess s.r.o., Živnostenská 2, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. X-344/2008 zo dňa 03.10.2017, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor č. X-344/08 zo dňa 03.10.2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Ďalšia účastníčka konania 1/ A. B. C., ako podielová spoluvlastníčka podala na bývalú Správu katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava (ďalej aj len ,,správa katastra“) návrh na opravu nesprávneho zápisu bytu J. na prízemí s prislúchajúcim podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti 350/1000 v bytovom dome súp.č.XXXXXX, postavenom na pozemku parc.č.XXXX na G. ul.č.X, vedenom na LV č. XXX, k.ú. G. K. (ďalej aj len ,,byt č. X-X“) z dôvodu, že predmetná nehnuteľnosť bola v zmysle Dohody o vydaní veci z r. 1991 oprávneným osobám vydaná ako nehnuteľnosť na G. ul.č.X v Bratislave, okrem bytov, ktoré boli predmetom prevodu podľa kúpnych zmlúv registrovaných pod H. A. X/XX, H. A. X/XX, H. A. XX/XX a garáže a správa katastra bez vyzvania na spresnenie údajov zapísala vlastníctvo k jedinému vyššie citovanému bytu, ale podľa skutočnosti sa jedná o dva byty, jeden v suteréne a druhý v podkroví. K návrhu na opravu chyby, o existencii 5 samostatných bytov v bytovom dome na G. L..4 boli doložené dôkazové materiály znalecký posudok z roku 1982, znalecký posudok z roku 1993 a z r. 1995, pôdorys rodinného domu z roku 1927 (suterén, prízemie, podkrovie) a nákresy jednotlivých podlaží zohľadňujúce súčasný stav (všetky doklady boli doložené ako neoverené kópie). Ďalšia účastníčka konania 1/ navrhovala zrušiť vyššie definovaný zápis bytu J. v prospech M. C. v podiele 1/2 a ďalšej účastníčky konania 1/ v podiele 1/2 a zapísať podľa predložených podkladov i) byt v suteréne s prislúchajúcim podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti 181/1000 a ii) byt v podkroví s prislúchajúcim podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti 169/1000; oba v bytovom dome súp.č.XXXXXX postavenom na pozemku parc.č.XXXX na G. L..X, vedenom na LV č.XXXX, k.ú. G. K. v prospech M. C. v podiele 1 a ďalšej účastníčky konania 1/ v podiele 1/2. V prípade
nevyhovenia návrhu žiadala, aby správa katastra v zmysle § 59 ods. l písm. c) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej aj len ,,katastrálny zákon“) vyžiadala od zvyšných vlastníkov bytov v bytovom dome všetky dostupné podklady, resp. požadovala inú súčinnosť, vstup do domu za účelom obhliadky, prípadne znaleckého posudku za účelom zosúladenia stavu evidovaného na správe katastra so skutočným stavom.
2. S ohľadom na § 59 ods. 1 katastrálneho zákona a z dôvodu, že na liste vlastníctva, kde sú vedené byty v bytovom dome G. X nastali ďalšie právne zmeny následnými prevodmi bytov v bytovom dome, správa katastra vydala rozhodnutie č. X-344/08 z 31.07.2008 o nevyhovení návrhu na opravu chyby v katastrálnom operáte a odporučila účastníkom konania, aby predložili na zápis dohodu, v ktorej budú vyšpecifikované všetky byty v bytovom dome, ako i k nim prepočítané podiely na spoločných častiach a zariadeniach v súlade so zákonom č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zákon o vlastníctve bytov“) a aby v prípade sporu o nehnuteľnosť vec riešili inými právnymi prostriedkami. Katastrálny úrad v Bratislave rozhodnutím č. Xo122/08-BP z 28.11.2008 zamietol odvolanie ďalšej účastníčky konania 1/ voči uvedenému rozhodnutiu správy katastra z 31.07.2008. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 3Sp/35/2009-36 z 09.02.2010 zrušil rozhodnutie Katastrálneho úradu č. Xo122/08-BP z 28.11.2008 ako aj rozhodnutie správy katastra č. X-344/08 z 31.07.2008. V novom konaní Katastrálny úrad rozhodnutím č. Xo122/08-BP z 08.02.2011 opätovne zamietol odvolanie ďalšej účastníčky konania 1/ a potvrdil rozhodnutie správy katastra č. X-344/08 z 31.07.2008. Proti rozhodnutiu Katastrálneho úradu v Bratislave č. Xo122/08-BP z 08.02.2011 podal protest prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava č. Kd 100/11-13 z 22.06.2011, ktorému Katastrálny úrad v Bratislave rozhodnutím č. Upo XX/XX-XX z 09.08.2012 vyhovel. Dňa 19.12.20012 prijala správa katastra dokumentáciu ku konaniu č. X-344/08 a podanie ďalšej účastníčky konania 1/, v zmysle ktorého je vedené súdne konanie na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 16C/93/2008, v ktorom bolo nariadené znalecké dokazovanie, podľa ktorého sa v predmetnom bytovom dome na G. ulici nachádza 5 bytov, a nie 4, ako je uvedené na LV č.XXXX (znalecký posudok Ing. Jozefa Ďuratného č.31/2011 z 19.12.2011).
3. Správa katastra na podklade doloženej dokumentácie, vrátane znaleckého posudku č.XX/XXXX vydala rozhodnutie č. X-344/08 z 30.01.2013, ktorým opravila údaje v katastrálnom operáte. Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov ako odvolací orgán rozhodnutím č. Xo 32/13-BP z 04.06.2013 zamietol odvolanie ďalšieho účastníka konania 2/ A. H. C. a potvrdil rozhodnutie správy katastra z 30.01.2013. Na základe rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“) sp. zn. 8Sžr/110/2014 z 03.12.2015 bolo zrušené rozhodnutie odvolacieho orgánu č. Xo 32/13- BP z 04.06.2013 z dôvodu nevyvrátenia tvrdenia ďalšieho účastníka konania 2/ ohľadom nedostatku rozhodnutia stavebného úradu týkajúceho sa charakteru ,,novozapísaných“ bytov a správne orgány sa mali v rámci nového konania zaoberať otázkou, či bolo vo veci vydané rozhodnutie stavebného úradu ohľadne zmeny účelu užívania stavby.
4. Žalovaný rozhodnutím z 05.04.2016 prerušil konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte z dôvodu, že podaný návrh neobsahuje listinu v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžr/110/2014 – rozhodnutie stavebného úradu, týkajúce sa charakteru ,,novozapísaných“ bytov. V rozhodnutí zároveň vyzval účastníkov konania na predloženie relevantných listín stavebného úradu do 30 dní. Dňa 10.05.2016 prijal žalovaný podanie ďalšej účastníčky konania 1/, kde žiadala o predĺženie lehoty na predloženie listín, a to až do skončenia štátneho stavebného dohľadu, ktorý sa má uskutočniť 24.05.2016. Žalovaný predĺžil lehotu o 60 dní. Dňa 06.07.2016 prijal žalovaný podanie ďalšej účastníčky konania 1/ a stanovisko Mestskej časti Bratislava – Staré Mesto, záznam č. 6549/31961/2016/STA/ Pos z 04.07.2016, z ktorého vyplynulo, že právny zástupca ďalšieho účastníka konania 2/, prítomný pri výkone štátneho stavebného dohľadu nepovolil sprístupniť stavbu Smetanova 4, a teda výkon štátneho stavebného dohľadu nemohol prebehnúť.
5. Žalovaný rozhodnutím č. X-344/2008 z 12.07.2016 prerušil konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte z dôvodu začatia konania o predbežnej otázke, ktorým je prebiehajúce a neukončené konanie nariadeného stavebného dohľadu a ústneho pojednávania s miestnym zisťovaním stavebným úradom. Dňa 25.08.2016 bol žalovanému doručený protest prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I č. Pd 85/2016/1101-8 z 18.08.2016 proti rozhodnutiu žalovaného z 12.07.2016. Žalovaný protestu nevyhovel a predložil ho Okresnému úradu Bratislava, odboru opravných prostriedkov, ktorý rozhodnutím č. Upo XX/ XX-XXX z 24.10.2016 protestu taktiež nevyhovel. Proti cit. rozhodnutiu z 24.10.2016 podal prokurátor
odvolanie, ktoré Okresnému úradu Bratislava, odboru opravných prostriedkov postúpil Úradu geodézie, kartografie a katastra SR (ďalej aj len ,,ÚGKK SR“), ktorý rozhodnutím č. LPO 4729/2017- 584/Ua z 21.06.2017 rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odboru opravných prostriedkov z 24.10.2016 zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Skonštatoval vecnú správnosť prerušenia konania, avšak dôvodom zrušenia bola absencia jasne formulovaného odôvodnenia. Zaviazal Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, aby zrušil rozhodnutie žalovaného z 12.07.2016 o prerušení konania s tým, aby žalovaný presne a zrozumiteľne sformuloval dôvody prerušenia konania, pričom ÚGKK SR uviedol dva dôvody: i) výsledok štátneho stavebného dohľadu a ii) neukončené súdne konanie na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 16C/93/2008.
6. Žalovaný opätovne preskúmal návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte a vydal napadnuté rozhodnutie X-344/2008 z 03.10.2017, ktorým v zmysle § 29 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej aj len ,,správny poriadok“) a § 59 ods. 5 katastrálneho zákona prerušil konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte začaté z podnetu ďalšej účastníčky konania 1/, týkajúce sa návrhu na opravu nesprávneho zápisu bytu J.. V rámci odôvodnenia prerušenia konania poukázal na to, že pôvodne bol predmetný objekt na G. X D. C. postavený ako rodinný dom v r.1927 (čo vyplýva i zo znaleckého posudku A. M. N. č.XX/XX z 28.4.1993 a A. O. B. č.XXX/XXXX z 28.12.1995 vypracovaných v rámci súdneho konania vedeného na bývalom Obvodnom súde Bratislava I, sp.zn.15C/122/92), avšak po zápise prvých bytov do vtedajšej evidencie nehnuteľností na základe kúpnych zmlúv registrovaných na štátnom notárstve pod č. H. A. X/XX, H. A. X/XX N. H. A. XX/XX už nemožno hovoriť o rodinnom dome, ale o dome s bytmi v osobnom vlastníctve, ktorý sa v zmysle § 27 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov stal bytovým domom. Ďalej žalovaný uviedol, že ide o staré zápisy bytov v uvedenom dome za obdobie, za ktoré chýbajú relevantné doklady, ktoré by boli v tomto čase katastrálnym orgánom prístupné, a preto je potrebné pristúpiť k náhradnému riešeniu, ktorým môže byť aj výstup zo štátneho stavebného dohľadu vykonaného v zmysle § 98 až § 104 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. Žalovaný poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod č. 16C/93/2008, ktoré sa týka sporu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k dvom bytom - v suteréne a v podkroví, pričom podľa vypracovaného znaleckého posudku č.31/2011 z 19.12.2011 pre toto konanie, sa v predmetnom dome nachádza 5 bytov, a nie 4 byty. Žalovaný uviedol, že konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom okresný úrad ako správny orgán na základe listín založených v zbierke listín katastrálneho operátu, z listín predložených účastníkmi konania a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie. Výsledkom tohto rozhodovacieho postupu môže byť rozhodnutie o oprave chyby v katastrálnom operáte alebo rozhodnutie, ktorým sa návrh na opravu chyby zamieta, prípadne zastaví. V nadväznosti na uvedené žalovaný konštatoval, že konanie o oprave chyby v katastrálnom aparáte je možné ukončiť až po ukončení konania štátneho stavebného dohľadu a súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 16C/93/2008, pričom ukončenie citovaných konaní je pre žalovaného v zmysle § 29 ods. 1 správneho poriadku predbežnou otázkou, ktorej vyriešenie podmieňuje vydanie konečného rozhodnutia vo veci.
7. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava I protest prokurátora č. Pd 214/17/1101-7 z 06.04.2018, ktorým sa domáhala, aby bolo napadnuté rozhodnutie zrušené. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný protestu nevyhovel, predložil ho na rozhodnutie Okresnému úradu Bratislava, odboru opravných prostriedkov, ktorý rozhodnutím č. Upo XX/XX-XXX z 07.06.2018 nevyhovel protestu a napadnuté rozhodnutie ponechal v platnosti. Proti rozhodnutiu Okresného úradu Bratislava, odboru opravných prostriedkov č. Upo XX/XX-XXX z 07.06.2018 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava I odvolanie sp. zn. Pd 214/17/1101-12 zo dňa 02.07.2018, ktoré bolo zamietnuté rozhodnutím ÚGKK SR č. LPO - 9430/2018/Ja z 06.11.2018.
II.
Žaloba
8. Žalobca podal včas proti napadnutému rozhodnutiu správnu žalobu, ktorú odôvodňoval najmä tým, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, s čím žalobca v zásade spájal aj nesprávne právne závery žalovaného, resp. nesprávnu aplikáciu príslušných právnych predpisov žalovaným. Navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na nové konanie.
9. Žalobca poukázal na § 59 ods. 5 katastrálneho zákona a § 3 ods. 1 a ods. 5 prvá veta, § 32 ods. 1, § 29 ods. 1, § 40 ods. 1, § 47 ods. 1 a 3 správneho poriadku a namietal, že žalovaný sa pri vydávaní napadnutého rozhodnutia cit. ustanoveniami neriadil, resp. ich nesprávne aplikoval. Namietal, že žalovaný napadnuté rozhodnutie vydal v rozpore s § 29 ods. 1 správneho poriadku a bez toho, aby spoľahlivo zistil skutkový stav veci a napadnuté rozhodnutie taktiež dostatočne neodôvodnil, v dôsledku čoho je nepreskúmateľné.
10. Žalobca uviedol, že v správnom konaní platí zásada, že správny orgán, ktorý vydáva rozhodnutie vo veci, je oprávnený pre svoju potrebu riešiť i otázky, ktoré patria do pôsobnosti iných orgánov (t.j. iného správneho orgánu alebo súdu), ak to zákon nezakazuje, pričom podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov platí zásada, že správny orgán, ktorý koná vo veci, je nielen oprávnený, ale aj povinný sa zaoberať predbežnými otázkami, ak sa v konaní vyskytnú. Poukázal na to, že správny poriadok nevymedzuje pojem „predbežná otázka“, avšak podľa teórie ide o otázku, zodpovedanie ktorej podmieňuje rozhodnutie vo veci, pričom rozhodnutie o tejto otázke nepatrí do kompetencie správneho orgánu. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu (Boh. A 3270/24), v zmysle ktorého nesmie správny orgán napríklad odmietnuť rozhodnúť vo veci samej z dôvodu, že predbežná otázka nebola doposiaľ rozhodnutá príslušným orgánom. Buď si odpovie na túto otázku sám alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania a počká s vlastným rozhodnutím, pokiaľ sa o predbežnej otázke nerozhodne. Žalobca poukázal na to, že zo správneho poriadku nevyplýva lehota prerušenia, v zásade však platí, že pokračovanie konania sa viaže na právoplatnosť rozhodnutia o predbežnej otázke, teda konanie je prerušené do času, keď rozhodnutie o predbežnej otázke nadobudne právoplatnosť.
11. Vzhľadom na uvedené je podľa žalobcu predpokladom pre prerušenie konania o oprave chyby skutočnosť, že na inom orgáne je vedené konanie, pričom musí ísť o také konanie, v ktorom iný orgán rozhoduje o takej otázke, zodpovedanie ktorej podmieňuje rozhodnutie vo veci opravy navrhovanej chyby v katastrálnom operáte. S poukazom na § 98 ods. 1, ods. 2 písm. f) a § 99 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. žalobca namietal, že štátny stavebný dohľad nie je konaním, v ktorom orgány štátneho stavebného dohľadu vydávajú individuálne správne akty. Ide o plnenie rôznych úloh, ktoré majú kontrolný charakter, pričom postup pri jeho výkone nie je upravený správnym poriadkom ani zákonom č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov, ale vyplýva výlučne zo zákona č. 50/1976 Zb. V rámci výkonu štátneho stavebného dohľadu teda poverení zamestnanci vykonávajú kontrolné obhliadky na stavbách, robia záznamy z týchto obhliadok, nazerajú do dokumentácie stavby a pod., pričom samotný výkon štátneho stavebného dohľadu nemožno považovať za administratívne konanie v rámci výkonu pôsobnosti stavebného úradu pri vydávaní individuálnych správnych aktov. Výkon štátneho stavebného dohľadu možno označiť za súhrn kontrolných oprávnení stavebného úradu za účelom zistenia skutočností vymedzených v § 98 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. a až na poklade zistení vyplývajúcich z vykonaného štátneho stavebného dohľadu je stavebný úrad oprávnený začať administratívne konanie. V tejto súvislosti žalobca namietal, že výkon štátneho stavebného dohľadu teda nemôže byť dôvodom na prerušenie konania podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku, a to z dôvodu, že nejde o konanie, v ktorom by stavebný úrad o niečom rozhodoval. Ďalej žalobca v tejto súvislosti namietal, že z napadnutého rozhodnutia naviac ani nevyplýva, o akej predbežnej otázke sa má v rámci štátneho stavebného dohľadu „rozhodovať“. Žalobca uviedol, že štátny stavebný dohľad podľa zákona č. 50/1976 Zb. ani nie je právnym inštitútom, ktorý by nahrádzal chýbajúce doklady, akými sú napr. kolaudačné rozhodnutie alebo dokumentácia stavby.
12. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu žalobca argumentoval tým, že v súvislosti so stavom nariadeného výkonu štátneho stavebného dohľadu sa v administratívnom spise nachádza oznámenie Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 6549/31961/2016/STA/Pos z 04.07.2016, avšak napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 03.10.2017, t. j. takmer po 16 mesiacoch odo dňa predmetného oznámenia, pričom žalovaný napadnuté rozhodnutie vydal bez toho, aby zisťoval, čo sa vo veci nariadeného výkonu štátneho stavebného dohľadu počas týchto 16 mesiacov udialo.
13. K dôvodu prerušenia konania pre súdne konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 16C/93/2008 žalobca namietal, že v administratívnom spise sa okrem žaloby nachádzajú aj vyjadrenia k žalobe, z ktorých muselo byť žalovanému zrejmé, čo je predmetom tohto sporu. V tomto konaní žalujúca strana tvrdí, že v predmetnom dome sa nachádza 5 bytov a žalovaná strana namieta, že súd v civilnom sporovom konaní nemôže rozhodovať o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k dvom bytom, pokiaľ žalujúcou stranou tvrdený faktický stav nebude zapísaný na
príslušnom liste vlastníctva. V tejto súvislosti žalobca namieta, že ani pri tomto dôvode nie je z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vôbec zrejmé, čo považuje žalovaný za predbežnú otázku vo vzťahu ku konaniu o oprave chyby v katastrálnom operáte, pričom ani v prípade tohto civilného sporového konania žalovaný nezisťoval jeho aktuálny stav v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Ďalej žalobca uviedol, že z oznámenia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 16C/93/2008 z 11.05.2016, ktorého kópia bola k podnetu doručenému tunajšej prokuratúre priložená, vyplýva, že Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 6Co 313/13-589 zo dňa 10.07.2013 zmenil uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 16C/93/2008 - 554 z 08.04.2013 tak, že vyššie uvedené civilné sporové konanie prerušil do právoplatného skončenia veci vedenej na vtedajšej Správe katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava pod č. X - 344/2008. Podľa žalobcu nemôže byť zákonný stav, kedy je predmetné civilné sporové konanie prerušené až do právoplatného skončenia konania o oprave chyby v katastrálnom operáte a súčasne je konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte prerušené do právoplatného skončenia predmetného civilného sporového konania. Ďalej žalobca argumentoval, že predmetom uvedeného civilného sporového konania je vyporiadanie podielového spoluvlastníctva o.i. aj k bytu v bytovom dome na G. X D. C., ktorý podľa tvrdenia žalujúcej strany nie je zapísaný na príslušnom liste vlastníctva z dôvodu chybného zápisu v katastrálnom operáte, avšak o tom, či nezapísanie piateho bytu na list vlastníctva bolo spôsobené nesprávnymi údajmi v listinách, ktoré boli podkladom pre zápis údajov týkajúcich sa domu na G. X D. C. do katastra nehnuteľností, má pritom rozhodnúť žalovaný v konaní o oprave chyby. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia teda nie je vôbec zrejmé, o akej konkrétnej otázke, ktorá nepatrí do kompetencie žalovaného, má rozhodovať súd v uvedenom civilnom sporovom konaní.
III.
Vyjadrenie žalovaného
14. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Poukázal na priebeh administratívneho konania a závery obsiahnuté v odôvodneniach rozhodnutí vydaných v rámci administratívneho konania. Uviedol, že v konaní o oprave chyby ide o staré zápisy bytov v uvedenom dome za obdobie, za ktoré chýbajú relevantné doklady, ktoré by boli žalovanému prístupné, a preto je potrebné pristúpiť k náhradnému riešeniu, ktorým môže byť aj výstup zo štátneho stavebného dohľadu vykonaného v zmysle § 98 až § 104 stavebného zákona. V predmetnom konaní sa posudzuje súlad existujúceho, a nie v budúcnosti vzniknutého stavu so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností (počet bytov podľa znaleckého posudku) a práve súčasný stav nie je žalovanému známy, preto je potrebné čakať na listiny, ktoré môžu vzísť z výsledku štátneho stavebného dohľadu. Žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1S/278/2015 z 20.10. 2016, v zmysle ktorého z § 104 stavebného zákona je zrejmé, že toto upravuje prípad, keď sa doklady, a to hlavne projektová dokumentácia stavby nezachovali. Vždy sa však vychádza z predpokladu, že stavba bola riadne povolená, a tento predpoklad osvedčí stavebný úrad. Tento inštitút je jediným právnym prostriedkom, ktorý umožňuje nahradiť chýbajúce doklady (kolaudačné rozhodnutie, či dokumentáciu stavby). Ďalej umožňuje odstrániť nejasnosti pri užívaní stavby na určitý účel. Pritom sa vychádza predovšetkým zo stavebnotechnického usporiadania stavby. Ak však na základe neho nemožno dospieť k jednoznačnému záveru, vychádza sa z účelu, na ktorý sa stavba bez technických závad užíva. Podľa žalovaného výsledok štátneho stavebného dozoru možno v danom prípade považovať za vyriešenie predbežnej otázky, ktorá má zásadný význam pre ďalšie konanie. Rozhodovanie či posúdenie stavebnotechnického usporiadania priestorov v dome ako i samotného účelu ich využitia nepatrí do právomoci katastrálneho odboru v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 8Sžr 110/2014 z 3.12. 2015.
15. K námietke nedostatočne zisteného aktuálneho skutkového stavu žalovaný poukázal na vyjadrenie k prerušeniu konania o oprave chyby v katastrálnom operáte z 10.05.2016, kde ďalšia účastníčka konania 1/ uviedla, že záver štátneho stavebného dohľadu ako aj zhrnutia a rozhodnutia, ktoré vzídu z miestneho zisťovania spojeného s ústnym pojednávaním predloží účastník konania okresnému úradu bezodkladne po ich doručení a prevzatí. K druhému dôvodu, ktorým bolo civilné sporové konanie vedené pod sp.zn. 16C/93/2008, žalovaný uviedol, že ide o dôvod na prerušenie konania o predbežnej otázke už len preto, že vo vzťahu k zápisu počtu bytov a príslušnej listiny stavebného úradu deklarujúcej túto skutočnosť spolu so znaleckým posudkom, žalovaný plní pri záznamovom konaní tejto skutočnosti len evidenčnú funkciu v zmysle § 5 katastrálneho zákona, čiže o tom nerozhoduje, a preto ak účastníci konania túto skutočnosť preukážu v citovanom konaní na súde, kde súd priamo rozhodne i o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetným priestorom, zápisom citovaných listín po ich predložení
na zápis v záznamovom konaní by odpadol dôvod konania o oprave chyby v katastrálnom operáte a správny orgán by konanie o oprave chyby vedené pod č.X-344/2008 mohol z uvedeného dôvodu podľa príslušných ustanovení zákona o správnom konaní zastaviť.
16. Žalovaný ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/76/2011 zo 06.03.2012. K tomu ďalej uviedol, že opravu chýb v katastrálnom operáte možno vykonať za predpokladu, že sa jedná o vec nespornú a pokiaľ nie je dotknutá novou nadväznou do katastra už zapísanou zmenou. Zmyslom vykonania opravy v katastrálnom operáte je teda dosiahnutie súladu medzi evidovanými a skutočnými údajmi, bez toho aby táto okolnosť mohla viesť k založeniu, zmene, či pozbaveniu vlastníckeho, či iného práva k nehnuteľnosti. Konaním o oprave chyby preto zásadne nemožno riešiť spory o zmenu hraníc pozemkov, o existenciu a obsah vlastníckeho práva, či iného práva k nehnuteľnostiam. Ďalej uviedol, že aj keby prešetrenie a výsledok štátneho stavebného dohľadu preukázal existenciu a účel užívania ďalšieho bytového priestoru, o nadobudnutí vlastníckych práv k tejto nehnuteľnosti, žalovaný nie je podľa § 59 a nasl. katastrálneho konania v konaní o oprave chyby oprávnený rozhodnúť. V tomto prípade je daná výlučná právomoc práve súdu vo vzťahu k určeniu, ktoré osoby a v akom spoluvlastníckom podiele nadobudli vlastnícke právo k tomuto priestoru od právnych predchodcov a vo vzťahu k následnému vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Ukončenie cit. konaní je preto pre žalovaného predbežnou otázkou, ktorej vyriešenie podmieňuje vydanie konečného rozhodnutia vo veci podaného návrhu na opravu chyby v katastrálnom operáte pod č. X-344/08.
17. V nadväznosti na uvedené navrhol, aby súd žalobu zamietol. Súčasne žalovaný poukázal na § 7 ods. 1 písm. e) SSP a uviedol, že napadnuté rozhodnutie o prerušení konania z dôvodu predbežnej otázky nepodlieha súdnemu prieskumu.
IV.
Vyjadrenie ďalších účastníkov konania 1/ a 2/ k žalobe
18. Ďalší účastník konania 2/ vo vyjadrení k žalobe uviedol, že sa s touto stotožňuje a navrhuje, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie, napriek jeho procesnej povahe, zasahuje do jeho subjektívnych práv, keďže za súčasného stavu je správne konanie vedené žalovaným pod sp.zn. X-344/2008 prerušené v podstate do nekonečna, keďže je prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 16C/93/2008, ktoré bolo už skôr prerušené do právoplatného skončenia správneho konania vedeného žalovaným. K rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 8Sžr 110/2014 z 3.12. 2015, na ktorý poukazoval aj žalovaný ďalší účastník konania 2/ uviedol, že z tohto vyplýva, že správny orgán mal v konaní vykonať dokazovanie ohľadne skutočnosti, či bola príslušným správnym orgánom vydaná listina, z ktorej vyplýva, že priestory v dome sú bytmi. Má ísť teda o listinu, ktorá vydaná už bola, a nie o listinu, ktorá vydaná bude. V konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte je správny orgán povinný rozhodovať na podklade existujúceho skutkového a právneho stavu a na podklade existujúcich listín. Listina, na základe ktorej má byť oprava chyby v katastrálnom operáte vykonaná, teda jednoznačne musí existovať už v čase podania návrhu na vykonanie takejto opravy. V tejto súvislosti namietal, že žalovaný teda nemal dôvod prerušovať konanie po tom, čo mu účastníci správneho konania oznámili, že listinou, z ktorej vyplýva, že priestory v dome sú bytmi, nedisponujú, ale mal konanie bez ďalšieho zastaviť, pretože v rámci štátneho stavebného dohľadu nemôže byť zabezpečená žiadna listina, ktorej predloženie požadoval žalovaný od účastníkov konania v súlade so závermi cit. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Dôvodom prerušenia podľa ďalšieho účastníka konania 2/ nemôže byť ani civilné sporové konanie vedené pod sp.zn. 16C/93/2008, pretože uvedené konanie je prerušené z dôvodu, že prebieha konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte vedené žalovaným. Prerušenie súdneho konania z uvedeného dôvodu má svoje logické opodstatnenie, keďže v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte sa rieši otázka správnosti zápisu vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam, ktoré majú byť predmetom vyporiadania v súdnom konaní. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného nevyplýva, aká otázka dôležitá pre konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte sa má riešiť v predmetnom súdnom konaní.
19. Ďalšia účastníčka konania 1/ vo vyjadrení k žalobe navrhla túto zamietnuť. Uviedla, že v žalobe sa nachádzajú rozpory, kedy žalobca na jednej strane tvrdí, že výkon štátneho stavebného dohľadu nie je administratívnym konaním a na strane druhej zároveň uvádza, že na podklade výsledkov z vykonaného štátneho stavebného dohľadu môže uložiť vlastníkom stavby nové povinnosti - teda
môže začať administratívne konanie. Namietala, že závery – zistenia stavebného dohľadu môžu byť podnetom pre začatie administratívneho konania o nariadení pasportu stavby. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 8Sžr 110/2014 z 3.12. 2015 uviedla, že Najvyšší súd SR faktický stav (päť bytov) nespochybňuje, ale skutkovému stavu vytýka len formálny nedostatok, absenciu úradného rozhodnutia, týkajúceho sa charakteru „novo zapísaných bytov“. K tomu ďalej uviedla, že počas výkonu štátneho stavebného dohľadu môže stavebný úrad overiť správnosť záverov viacerých znaleckých posudkov o existencii piatich bytov v dome a tým splniť požiadavku Najvyššieho súdu SR v cit. rozsudku, podľa ktorej môže predložený znalecký posudok slúžiť ako podklad pre konštatovanie stavebného úradu, ktorý svojou kontrolnou činnosťou jeho závery potvrdí – osvedčí, čím nahradí chýbajúce doklady. Stavebný úrad bude teda môcť vydať rozhodnutie na základe znaleckého posudku a ohliadky domu vykonanej z titulu štátneho stavebného dohľadu. Ďalej namietala, že žalobca nevysvetľuje svoju pasivitu voči nekonaniu stavebného úradu. Nestotožnila sa s názorom žalobcu, že z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, o akej predbežnej otázke sa má v rámci stavebného dohľadu rozhodovať, pretože je zrejmé, že ide o odstránenie chybného zápisu na LV č. XXXX, k. ú. G. K., keďže ďalší účastník konania 2/ existenciu dvoch bytov popiera, a teda žalovaný konanie prerušil, aby štátny stavebný dozor zistil aktuálny stav a aby výsledky šetrenia mohli slúžiť ako podklad pre opravu chýb v katastrálnom operáte.
V.
Vyjadrenie ďalších účastníkov konania 1/ a 2/ k vyjadreniu žalovaného
20. Ďalšia účastníčka konania 1/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedla, že sa s obsahom v zásade stotožňuje a taktiež je toho názoru, že napadnuté rozhodnutie nepodlieha súdnemu prieskumu.
21. Ďalší účastník konania 2/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že zotrváva na svojej argumentácii uvedenej vo vyjadrení k žalobe. Doplnil, že napadnuté rozhodnutie má za následok ujmu na jeho subjektívnych právach, pretože napadnutým rozhodnutím žalovaný prerušil správne konanie (trvajúce 11 rokov) do právoplatného skončenia súdneho konania, ktoré bolo už skôr prerušené z dôvodu prebiehajúceho uvedeného správneho konania. Správny orgán teda vytvoril stav, kedy nemôže nastať ani jedna zo skutočností podmieňujúcich začatie niektorého z uvedených konaní, v dôsledku čoho nie je možné v ani jednom z uvedených konaní pokračovať, a teda ich ani ukončiť. Inými slovami vytvoril stav, kedy nemôže byť poskytnutá ochrana subjektívnym právam ani jedného z účastníkov predmetného správneho, resp. súdneho konania. V dôsledku prerušenia konania napadnutým rozhodnutím žalovaného sú účastníci správneho konania v neistote ohľadne svojho vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, ktorých sa tak konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte, ako aj konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, bezprostredne dotýkajú. Bez právoplatného skončenia týchto konaní si nemôžu byť istí, v akom rozsahu im patrí vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, a taktiež nemôžu s týmito nehnuteľnosťami plnohodnotne disponovať (napr. ich predať, prenajať, zaťažiť a pod.).
VI.
Replika žalobcu
22. Na vyjadrenie žalovaného a na vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 2/ k žalobe reagoval žalobca replikou, pričom zotrval na svojich žalobných námietkach. K neprípustnosti súdneho prieskumu namietal, že v súčasnosti je skutkový a právny stav taký, že civilné sporové konanie vedené pod sp. zn. 16C/93/2008, v ktorom ide o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, je prerušené do skončenia správneho konania vedeného žalovaným, čo vo výsledku znamená, že aj v prípade odpadnutia prvého dôvodu prerušenia (štátny stavebný dohľad) by bolo správne konanie aj civilné sporové konanie naďalej prerušené až ,,do nekonečna“. Z uvedeného je zrejmé, že napadnuté rozhodnutie zasahuje do subjektívnych práv účastníkov administratívneho konania.
VII.
Konanie na správnom súde
23. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len ,,zákon č. 151/2022 Z.z.“), začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre vo všetkých veciach, v ktorých je od
1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 (ďalej aj „správny súd“) bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 1S správneho súdu. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-6S/3/2019.
VIII.
Pojednávanie
24. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „SSP“) na prejednanie veci nariadil pojednávanie vzhľadom na skutočnosť, že o nariadenie pojednávania požiadal žalobca v žalobe. Pojednávania sa zúčastnil žalobca a právny zástupca ďalšieho účastníka v konaní 2/.
25. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil a svoju neúčasť ospravedlnil podaním z 09.07.2024 s tým, že súhlasí, aby sa pojednávanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti. Pojednávania sa nezúčastnil taktiež právny zástupca ďalšej účastníčky konania 1/, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil podaním z 15.07.2024 s tým, že súhlasí, aby sa pojednávanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti.
26. Žalobca na pojednávaní zotrval na dôvodoch žaloby a navrhol, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Právny zástupca ďalšieho účastníka konania 2/ sa pridržal svojich predchádzajúcich písomných podaniach, stotožnil sa s podanou žalobou. Ďalej uviedol, že trvá na tom, že napadnuté rozhodnutie žalovaného napriek jeho procesnej povahe podlieha súdnemu prieskumu, pretože nepochybne môže mať za následok ujmu na subjektívnych právach ďalších účastníkov konania 1/ a 2/, pretože ide o rozhodnutie, ktoré má zásadný vplyv na právne postavenie účastníkov administratívneho konania, pretože jeho vydaním bol spôsobený stav, kedy nie je možné ukončiť administratívne konanie, a teda nastoliť stav právnej istoty. Poukázal na to, že na dotknutom LV č. XXX sú v súčasnosti zapísané dve plomby, a to od roku 2008 z dôvodu prebiehajúceho administratívneho konania a od roku 2016 z dôvodu konania o proteste prokurátora, pričom za tohto stavu je teda účastníkom konania znemožnené s predmetnými nehnuteľnosťami nakladať. Ďalej poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veciach sp. zn. 5Sžrk/6/2020, 1Sžfk/57/2019. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
27. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní, a to v rozsahu žalobných námietok, pričom žalobné námietky vyhodnotil ako dôvodné, a preto napadnuté rozhodnutie na pojednávaní uskutočnenom dňa 16.07.2024 zrušil.
IX.
Relevantná právna úprava
28. Podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku, Správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania, alebo ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci ho má mať, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon.
X.
Právne posúdenie
29. Správny súd sa s ohľadom na námietku žalovaného uvedenú vo vyjadrení k žalobe v prvom rade venoval otázke prípustnosti súdneho prieskumu rozhodnutia o prerušení konania, a to s prihliadnutím na jeho procesný charakter. K tomu správny súd uvádza, že nepreskúmavanie rozhodnutí a opatrení predbežnej, procesnej a poriadkovej povahy nemožno vnímať ako absolútne, pretože priamo v § 7 písm. e) je ustanovená výnimka, ktorá umožňuje správnemu súdu preskúmať zákonnosť rozhodnutí a opatrení aj napriek ich predbežnej, procesnej a poriadkovej povahe, za predpokladu, že by mohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka administratívneho konania. Pokiaľ ide o procesné rozhodnutie, ktorým je prerušenie konania o oprave chyby v katastrálnom operáte, o aké ide v prejednávanej veci, a teda aj s prihliadnutím na konkrétne skutkové okolnosti, správny súd konštatuje, že uvedené
rozhodnutie napriek jeho procesnej povahe má potenciál mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka administratívneho konania, vzhľadom na skutočnosť, že v dôsledku zapísania plomby na predmetnej nehnuteľnosti je obmedzené dispozičné právo účastníkov administratívneho konania vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti, taktiež má napadnuté rozhodnutie za následok, že nie je vo veci možné dospieť k meritórnemu rozhodnutiu z dôvodu prerušenia konania (a to ani v rámci už zmieneného civilného sporového konania) a súčasne je potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že v zmysle § 29 ods. 3 správneho poriadku sa proti tomuto rozhodnutiu nemožno odvolať. V dôsledku nemožnosti odvolať sa proti rozhodnutiu o prerušení konania toto procesné rozhodnutie vytvára situáciu, ktorá je mimo kontroly zákonnosti prostredníctvom riadnych, ale aj mimoriadnych opravných prostriedkov, pričom v zmysle § 29 ods. 5 správneho poriadku, pokiaľ je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú, a teda účastník administratívneho konania by tak v zásade stratil aj možnosť ochrany v správnom súdnictve prostredníctvom žalôb proti nečinnosti orgánu verejnej správy. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžrk/6/2020 zo 16.12.2020). Vzhľadom na uvedené správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie, ktorým bolo prerušené konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte, je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu aj napriek jeho procesnej povahe, a to práve z dôvodu, že ním môže byť spôsobená ujma na subjektívnych právach účastníkov administratívneho konania.
30. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku prerušil konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte, ktoré začalo podaním návrhu zo strany ďalšej účastníčky konania 1/ dňa 03.03.2008. Správny súd v zmysle právnej úpravy účinnej v čase vydania napadnutého rozhodnutia uvádza, že katastrálny zákon v tomto znení (t. j. v znení účinnom do 30. septembra 2018) ustanovuje jednotlivé podmienky opravy chyby v § 59 ods. 1 taxatívnym výpočtom. Údaje katastra nehnuteľností bolo možné v konaniach začatých a právoplatne neukončených do 30. septembra 2018 opraviť len za podmienok uvedených v tomto ustanovení katastrálneho zákona. Podľa § 59 ods. 1 katastrálneho zákona v znení účinnom do 30. septembra 2018 tak mal orgán katastra právomoc opraviť: a) údaje katastra nehnuteľností, ak boli v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra nehnuteľností, b) v katastrálnej mape chybne zakreslené hranice pozemkov, a to v súčinnosti s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami, c) údaje katastra nehnuteľností spôsobené chybami v písaní a počítaní a inými zrejmými nesprávnosťami v písomných vyhotoveniach právnych úkonov, vo verejných listinách a v iných listinách, a to v súčinnosti so štátnymi orgánmi, obcami, notármi, ako aj s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami. Dôvodová správa k podmienkam opravy chyby v katastrálnom operáte ustanoveným v § 59 ods. 1 katastrálneho zákona v jeho znení účinnom do 30. septembra 2018 konštatovala, že „opravy uvedené v ods. 1 písm. a) a b) smerujú k odstráneniu chýb vyplývajúcich z vlastnej činnosti katastrálnych úradov, ktoré nápravu urobia buď samy bez účasti ďalších subjektov (písm. a) alebo v súčinnosti s vlastníkmi nehnuteľností a inými oprávnenými osobami. Opravy uvedené v ods. 1 písm. c) možno vykonať len v súčinnosti s tými subjektmi, ktoré príslušné listiny vyhotovili. Môže ísť o štátne orgány, notárov, obce, ako aj o vlastníkov nehnuteľností a iné oprávnené osoby. Chybami sa v tomto prípade rozumejú len chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti.“ Do 30. septembra 2018 predstavoval inštitút opravy chyby v katastrálnom operáte nástroj na zosúladenie údajov katastra nehnuteľností s dokumentáciou katastrálneho operátu [dôvody opravy chyby podľa § 59 ods. 1 písm. a) a b)] a na opravu údajov katastra nehnuteľností, ktoré boli spôsobené chybami v písaní a počítaní a inými zrejmými nesprávnosťami v písomných vyhotoveniach právnych úkonov, verejných listín a iných listín [dôvod opravy chyby podľa § 59 ods. 1 písm. c)]. Zároveň možno konštatovať, že katastrálny zákon v § 59 ods. 1 katastrálneho zákona v znení účinnom do 30. septembra 2018 umožňoval opraviť len pomerne obmedzený okruh nesprávnych údajov v katastri nehnuteľností.
31. Ďalej správny súd aj v kontexte žalobných námietok považuje za vhodné priblížiť účel konania o oprave chyby v katastrálnom operáte, pretože s týmto nepochybne súvisí otázka, čo má byť predmetom rozhodnutia v takomto konaní, a teda aj otázka, aké okolnosti možno v tejto súvislosti považovať za predbežnú otázku podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku. Účelom konania o oprave chyby v katastrálnom operáte je zdokonalenie bázy údajov katastra nehnuteľností, čiže oprava takých údajov v katastri nehnuteľností, ktoré napĺňajú znaky chyby v katastrálnom operáte. Konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte však v katastrálnom zákone nie je koncipované a vzhľadom na povahu orgánu spravujúceho kataster nehnuteľností ani nemôže byť koncipované ako univerzálny
nástroj na opravu všetkých údajov v katastri nehnuteľností, ktoré sú v rozpore s dokumentačnými materiálmi predloženými okresnému úradu, katastrálnemu odboru alebo vyhotovenými týmto správnym orgánom, s dokumentačnými materiálmi predloženými príslušnej komisii na účely konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim, alebo s niektorými objektívnymi reáliami určitej nehnuteľnosti, alebo ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom, ale ako nástroj na opravu právnymi predpismi vymedzenej množiny údajov v katastri nehnuteľností. Priamym účelom konania o oprave chyby v katastrálnom operáte teda nie je zosúlaďovanie právneho stavu evidovaného v katastri nehnuteľností so skutočným stavom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 Sžo/126/2008 z 18.02.2009). Dôvody opravy chyby v katastrálnom operáte vymedzené v § 59 ods. 2 katastrálneho zákona je potrebné vykladať skôr extenzívne ako reštriktívne v prospech možnosti opravy údaja v katastri nehnuteľností, ktorý napĺňa znaky chyby v katastrálnom operáte, avšak pri zachovaní nesporového charakteru konania o oprave chyby v katastrálnom operáte a prezumpcie správnosti správneho aktu. (bližšie pozri JAKUBÁČ, R., LENICKÁ, Z. Oprava chyby v katastrálnom operáte. 1. vydanie. Bratislava: Wolters Kluwer SR s.r.o., 2021, s.42 a 43)
32. V nadväznosti na vyššie uvedené správny súd poukazuje na skutočnosť, že výsledkom konania o oprave chyby v katastrálnom operáte by v prípade kladného rozhodnutia príslušného správneho orgánu o návrhu ďalšej účastníčky konania 1/ bolo rozhodnutie, ktorým by sa menili údaje zapísané v katastrálnom operáte tak, že vychádzajúc zo skutočného stavu deklarovaného ďalšou účastníčkou konania 1/ by bolo vlastníctvo zapísané nie k jednému bytu, ale k dvom bytom a v tejto súvislosti by boli zapísané (nové) odlišné prislúchajúce hodnoty podielov na spoločných častiach a zariadeniach domu. Zjednodušene povedané, malo ísť o zosúladenie údajov so skutočným stavom – zápisom ďalšieho bytu, v dôsledku čoho by dochádzalo aj k zmenám v ,,majetkovej podstate“, keďže by sa menili aj hodnoty podielov na spoločných častiach a zariadeniach domu. Žalovaný napadnutým rozhodnutím prerušil konanie podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku, kedy za predbežné otázky považoval: I) výstup zo štátneho stavebného dohľadu vykonaného v zmysle § 98 až § 104 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a II) civilné sporové konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 16C/93/2008, ktoré sa týka zrušenia a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k dvom bytom. Výstup zo štátneho stavebného dohľadu žalovaný považoval za predbežnú otázku vzhľadom na to, že ide o staré zápisy bytov v uvedenom dome za obdobie, za ktoré chýbajú relevantné doklady, ktoré by boli v tomto čase katastrálnym orgánom prístupné, a preto je potrebné pristúpiť k náhradnému riešeniu, ktorým môže byť práve výstup zo štátneho stavebného dohľadu. Civilné sporové konanie sp. zn. 16C/93/2008 žalovaný považoval za predbežnú otázku vzhľadom na to, že predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k dvom bytom a podľa vypracovaného znaleckého posudku č. 31/2011 z 19.12.2011 pre toto civilné konanie, sa v predmetnom dome nachádza 5 bytov, a nie 4 byty.
33. Žalobca v súvislosti s prerušením konania z dôvodu vykonania štátneho stavebného dohľadu v zásade namietal, že predpokladom pre prerušenie konania je skutočnosť, že na inom orgáne je vedené konanie, pričom musí ísť o také konanie, v ktorom iný orgán rozhoduje o takej otázke, zodpovedanie ktorej podmieňuje rozhodnutie vo veci opravy navrhovanej chyby v katastrálnom operáte. Štátny stavebný dohľad podľa žalobcu nie je konaním, v ktorom orgány štátneho stavebného dohľadu vydávajú individuálne správne akty, ale ide o súhrn kontrolných oprávnení stavebného úradu za účelom zistenia skutočností vymedzených v § 98 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. a až na poklade zistení vyplývajúcich z vykonaného štátneho stavebného dohľadu je stavebný úrad oprávnený začať administratívne konanie. Žalobca taktiež namietal, že z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, o akej predbežnej otázke sa má v rámci štátneho stavebného dohľadu „rozhodovať“.
34. Správny súd považuje uvedenú žalobnú argumentáciu žalobcu za opodstatnenú, pretože v prípade výkonu štátneho stavebného dohľadu ešte nejde o administratívne konanie v pravom slova zmysle, ktorého výsledkom by bolo vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke, ktorej zodpovedanie by bolo nevyhnutným pre rozhodnutie vo veci vedenej žalovaným (konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte). V prípade štátneho stavebného dohľadu ide totiž o špecifickú činnosť orgánov štátnej stavebnej správy, ktorá v zásade plní funkciu štátnej inšpekcie s cieľom zabezpečovať ochranu verejného záujmu najmä z hľadiska ochrany životného prostredia, kontrolovať dodržiavanie štátnej technickej politiky vo výstavbe a zabezpečovať dodržiavanie poriadku a disciplíny pri výstavbe. Správny súd v nadväznosti na uvedené a s poukazom na § 98 a nasl. zákona č. 50/1976 Zb. uvádza, že výstupom zo štátneho stavebného dohľadu nie je rozhodnutie, resp. individuálny správny akt, ktorý by smeroval k finálnemu
riešeniu nejakej predbežnej otázky, ale výstupom sú predovšetkým zistenia štátneho stavebného dohľadu, na podklade ktorých možno následne pristúpiť k začatiu administratívneho konania (napr. zrušenie stavebného povolenia v zmysle § 102 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb.).
35. Nadväzujúc na uvedené je z pohľadu správneho súdu možné prijať záver, že v prípade štátneho stavebného dohľadu nejde o ,,konanie o predbežnej otázke“, na podklade ktorého je správny orgán povinný prerušiť konanie podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku. Na podporu tohto záveru možno rozvinúť aj úvahu správneho súdu ohľadom otázky, či v prípade zistení zo štátneho stavebného dohľadu môže ísť o tzv. predbežnú otázku. Predbežnou otázkou sa rozumie otázka, od ktorej posúdenia závisí rozhodnutie vo veci, ktorá je predmetom konania (t. j. v tomto prípade oprava chyby v katastrálnom operáte). Vo všeobecnosti môže ísť o otázku, o ktorej rozhoduje ten istý správny orgán, ale v inom konaní, ďalej o otázku, o ktorej rozhoduje iný správny orgán, prípadne o otázku, o ktorej rozhoduje iný orgán verejnej moci, napríklad súd. Z pohľadu správneho súdu výsledok štátneho stavebného dohľadu, ktorým sú zistenia z materiálneho hľadiska nenapĺňa obsah predbežnej otázky tak, ako predpokladá § 29 ods. 1 správneho poriadku. V prípade výstupu zo štátneho stavebného dohľadu by mohlo ísť z pohľadu žalovaného skôr o skutkové zistenia, resp. dôkazy, ktoré však konajúci správny orgán (žalovaný) je povinný získavať a vykonávať počas plynutia procesných lehôt na vydanie jeho rozhodnutia. Napriek uvedenému by však z pohľadu správneho súdu aj tak tieto skutkové zistenia nemali zásadný význam pre konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte, pretože jednak ešte neboli potvrdené rozhodnutím (verejnou listinou) a v zásade by síce predbežne deklarovali skutočný stav, avšak v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte nie je účelom tohto konania zosúlaďovanie údajov evidovaných v katastri so skutočným stavom, pretože predpokladom pre opravu chyby za skutkových okolností, o aké ide vo veci samej by bola práve existencia verejnej listiny.
36. Správny súd dopĺňa, že v zmysle správneho poriadku sa konanie prerušuje začatím konania o predbežnej otázke, čo znamená, že začiatok ,,iného konania“ (administratívneho, či súdneho) je determinantnom pre prerušenie administratívneho konania v zmysle § 29 správneho poriadku. Právna úprava obsiahnutá v správnom poriadku nepredpokladá situáciu, kedy správny orgán preruší v zmysle § 29 správneho poriadku konanie z dôvodu, že v budúcnosti eventuálne môže prísť k začatiu iného konania. To znamená, že pokiaľ by aj zistenia vyplynuvšie zo štátneho stavebného dohľadu odôvodňovali následné začatie administratívneho konania, za stavu kedy takéto administratívne konanie ešte reálne nezačalo, nie je zo strany žalovaného možné prerušiť ním vedené konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte.
37. V nadväznosti na uvedené a vychádzajúc z účelu konania o oprave chyby v katastrálnom operáte správny súd sumarizuje, že v tomto prípade nemá ísť o opravu spočívajúcu v zosúladení zapísaných údajov so skutočným stavom, avšak v zisteniach, resp. vo výstupe so štátneho stavebného dohľadu by mohol byť deklarovaný ,,len“ skutočný stav. Uvedené je nepochybne potrebné pre prípadné začatie administratívneho konania vedeného stavebným úradom a s tým spojené vydanie následného rozhodnutia stavebného úradu, avšak vzhľadom na to, že účelom konania o oprave chyby v katastrálnom operáte nie je zosúlaďovanie so skutočným stavom, tak sa výstup zo štátneho stavebného dohľadu javí ako nepodstatný pre rozhodovanie žalovaného v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte. Pokiaľ by aj správny súd pripustil extenzívny výklad, v zmysle ktorého by sa aj výkon štátneho stavebného dohľadu považoval za ,,začatie konania o predbežnej otázke“ tak výstupu zo štátneho stavebného dohľadu nemožno v súvislosti s konaním o oprave chyby v katastrálnom operáte (ktorého účelom nie je zosúlaďovanie so skutočným stavom) priznať charakter predbežnej otázky, pre ktorú by bol žalovaný povinný prerušiť konanie v zmysle § 29 ods. 1 správneho poriadku.
38. Pokiaľ ide o dôvod prerušenia, ktorým bolo súdne konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 16C/93/2008 žalobca namietal, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, čo považuje žalovaný za predbežnú otázku vo vzťahu ku konaniu o oprave chyby v katastrálnom operáte, pričom žalovaný nezisťoval jeho aktuálny stav v čase vydania napadnutého rozhodnutia a z oznámenia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 16C/93/2008 z 11.05.2016 vyplýva, že Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 6Co 313/13-589 zo dňa 10.07.2013 zmenil uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č. k. 16C/93/2008-554 z 08.04.2013 tak, že vyššie uvedené civilné sporové konanie prerušil do právoplatného skončenia veci vedenej na vtedajšej Správe katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava pod č. X - 344/2008, čo má za následok, že obe konania sú prerušené takpovediac donekonečna. Okrem toho v civilnom sporovom konaní ide o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva aj k bytu, ktorý podľa
tvrdenia jednej zo strán nie je zapísaný na príslušnom liste vlastníctva, avšak o tom, či nezapísanie piateho bytu na list vlastníctva bolo spôsobené nesprávnymi údajmi v listinách, ktoré boli podkladom pre zápis údajov do katastra, má pritom rozhodnúť žalovaný v konaní o oprave chyby.
39. Správny súd vyhodnotil ako dôvodnú žalobnú argumentáciu žalobcu, že celkom logicky nemožno považovať za zákonný stav taký stav, kedy sú obe konania (t. j. aj administratívne konanie vedené žalovaným a taktiež súdne konanie) takpovediac vzájomne prerušené do skončenia toho druhého. Súčasne správny súd dáva za pravdu žalovanému v časti jeho argumentácie, ktorá spočívala v tom, že nie je v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte oprávnený rozhodovať o nadobudnutí vlastníckych práv. Táto argumentácia korešponduje aj s právnym záverom vyplývajúcim z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 10 Sžo 73/2015, v zmysle ktorého správa katastra nemá oprávnenie v katastrálnom konaní podľa § 59 ods. 1 rozhodovať o súkromnoprávnych vzťahoch týkajúcich sa vecných práv účastníkov. Rozhodnutie vo veci opravy chyby v katastrálnom konaní nenahrádza a ani nemôže nahrádzať rozhodnutie súdu vo veci určenia práva alebo právneho vzťahu k nehnuteľnostiam. Účelom konania o oprave chýb nie je riešiť vlastnícky spor, riešenie ktorého patrí do výlučnej právomoci súdu. Spor o týchto otázkach je len v právomoci súdu v civilnom sporovom konaní.
40. Správny súd však v nadväznosti na vyššie uvedené poukazuje na skutočnosť, že z návrhu na opravu chyby v katastrálnom operáte vyplynulo, že ďalšia účastníčka konania 1/ žiadala uskutočniť zmenu zápisu takým spôsobom, ktorý by mal vplyv na vlastnícke vzťahy, keďže uvedené by nebolo tak ako doposiaľ zapísané k jednému bytu, ale k dvom bytom a v tejto súvislosti by boli zapísané (nové) odlišné prislúchajúce hodnoty podielov na spoločných častiach a zariadeniach domu, v dôsledku čoho by dochádzalo teda aj k zmenám v ,,majetkovej podstate“, keďže by sa menili aj hodnoty podielov na spoločných častiach a zariadeniach domu. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný v tejto súvislosti nemá právomoc riešiť takúto otázku, a teda na jednej strane by prichádzalo do úvahy ,,vyčkanie“ na rozhodnutie civilného súdu, avšak na strane druhej treba pripomenúť, že pokiaľ ide o zmenu, vznik alebo zánik práva k nehnuteľnosti, uvedené je možné zapísať prostredníctvom vkladu, a nie prostredníctvom konania o oprave chyby v katastrálnom operáte. Z odôvodnenia žalovaného tak skutočne nevyplynul relevantný dôvod pre prerušenie konania vo vzťahu k tomu, čo má byť predbežnou otázkou riešenou v civilnom sporom konaní, bez vyriešenia ktorej nemožno rozhodnúť v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte. Inak povedané, pokiaľ by aj prišlo k rozhodnutiu v rámci civilného sporového konania (čo nie je možné, keďže toto konanie je prerušené do skončenia konania vedeného žalovaným), s ohľadom na oprávnenia žalovaného a účel konania o oprave chyby v katastrálnom operáte by uvedené nemalo význam pre rozhodnutie vo veci, pretože by sa stav nemenil vôbec, alebo by mohlo dôjsť k prípadnej zmene práv k nehnuteľnosti, ktorú je však potrebné riešiť prostredníctvom vkladového konania, a nie prostredníctvom konania o oprave chyby v katastrálnom operáte. Vzhľadom na uvedené nemožno prebiehajúce civilné sporové konanie vyhodnotiť ako konanie o predbežnej otázke, na základe ktorého by bol žalovaný povinný prerušiť konanie v zmysle § 29 ods. 1 správneho poriadku.
41. S poukazom na vyššie uvedené správny súd konštatuje, že sa stotožnil s podstatou argumentácie žalobcu a konštatuje, že zo strany žalovaného došlo k nesprávnej aplikácii § 29 ods. 1 správneho poriadku, a teda žalovaný vec nesprávne právne posúdil, čo správny súd vyhodnotil ako dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného predovšetkým pokračovať v konaní a posúdiť, či podklady, ktoré mu boli zo strany účastníkov administratívneho konania predložené, sú dostatočné na vyhovenie návrhu na opravu chyby v katastrálnom operáte, a to aj s prihliadnutím na jeho účel sledovaný katastrálnym zákonom.
42. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. c) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie začaté na základe žaloby prokurátora.
43. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.