Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/38/2007

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov JUDr. Ľuboša Szigetiho a JUDr. Eleny Berthotyovej v právnej veci navrhovateľa: L. F., bytom Ž., proti odporcovi: O. P. Ú. v N. Z., za účasti S. V. P., o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. OPÚ-156-07/8835/AF zo dňa 16. mája 2007, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. -11 zo dňa 12. septembra 2007, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre

č. k. -11 zo dňa 12. septembra 2007 p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporcu č. OPÚ-156-

07/8835/AF zo dňa 16. mája 2007, ktorým odporca určil, že nárok navrhovateľa na navrátenie vlastníckeho práva k pozemku vedeného na PK vl. č. X parc. č. X roľa v časti 2 evidovanej podľa KN parc. č. X vo výmere 3568m kat. územie N. Z. nespĺňa podmienky požadované v a preto vlastnícke právo navrhovateľovi k tejto nehnuteľnosti sa nenavracia. Krajský súd sa stotožnil s právny názorom odporcu, že v súdenom prípade ani jeden z dôvodov taxatívne uvedených v pod písm. a) až t) na navrátenie vlastníctva navrhovateľovi naplnený nie je. Krajský súd bol toho názoru, že navrhovateľ nepredložil žiadne podklady o tom, že tento pozemok bol zoštátnený, vyvlastnený, alebo že by bol predaný, okrem toho podľa evidencie táto nehnuteľnosť má byť naďalej v jeho vlastníctve. Preto z dokazovania mal súd za preukázané, že odporca postupoval v súlade so zákonom, keď uplatnenému nároku

navrhovateľa nevyhovel. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s tak, že náhradu trov procesne úspešnému odporcovi nepriznal.

Včas podaným odvolaním rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ. Rozsudok

považuje za nesprávny, pretože neboli akceptované jeho tvrdenia o tom, že vlastníctvo k predmetnému pozemku prešlo na štát na základe č. a tzv. zákona o vodách, keďže pozemok bol administratívne začlenený do parc. č. X, s názvom ostatné plochy tvorí koryto vodného toku. Všetky požadované a pre rozhodnutie potrebné podklady odporcovi doložil. Podľa jeho názoru odporca mal postupovať v súlade s a namiesto predmetného pozemku, ktorý tvorí koryto rieky, mal priznať mu náhradný pozemok v rovnakej výmere, druhu a bonite. V podstate žiadal zrušiť napadnutý rozsudok tak, aby jeho uplatnenému nároku bolo vyhovené.

Odporca sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) na naria-

denom pojednávaní ( ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, preto ho podľa posledná veta v spojitosti s a potvrdil.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti sa postu-

puje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov

Podľa v spojitosti s pri preskúmavaní zákonnosti

rozhodnutia a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Odvolací súd zastáva názor, že prvostupňový súd v konaní a rozhodovaní o návrhu

navrhovateľa postupoval v intenciách vyššie citovaných zákonných ustanovení .

Z pripojeného administratívneho spisu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti: Navrhovateľ v zákonnej lehote () doručil na O. P. Ú. v N. Z. podanie na uplatnenie si nároku na navrátenie vlastníctva k pozemku Pk. vl. X kat. územia 2 N. Z. parc. č. X v časti identi-fikovanej ako parc. č. X vo výmere 3568m vo vlastníckom podiele jednej štvrtiny k celku vo vlastníctve štátu. Svoj nárok odôvodnil tým, že predmetný pozemok prešiel do vlastníctva štátu v súlade s č. a o vodách, keďže tieto pozemky sa nachádzajú v korytách vodného toku. Má preto nárok na pridelenie náhradných pozemkov v súlade s Podľa pripojeného záznamu v pk. vl. č. X kat. územia N. Z. 2 pozemok je vedený pod parc. č. X vo výmere v prepočte 14 148m vo vlastníctve O. H.

v celosti na základe dedenia v dedičskom konaní vedenom pred ŠN v N. Z. spis. značka D 497/56, so zaknihovaným vecným právom pred kúpy pozemku v prospech okrem iných aj navrhovateľa. Žiadaná časť pozemku bola identifikovaná Správou katastra N. Z. podľa stavu údajov registra C KN ako parc. č. X ostatná plocha v užívaní SR – S. V. podnik, hoci na LV č. X táto parcela je vyznačená podľa stavu E KN ako parc. č. X ostatné plochy vo 2 2 výmere 3636m a X vodná plocha vo výmere 527m vo vlastníctve navrhovateľa v jednej štvrtine a G. H. v troch štvrtinách. Podľa správy Okresného Ú. v N. Z. katastrálneho odboru zo dňa 14.11.2000 a 12.12.2000 pôvodný pozemok evidovaný na LV č. X parc. č. X kat. územia bol do operátu KN – register E-KN zapísaný na základe notárskej zápisnice N 361/92, NZ 362/92 dohody o vyrovnaní dedičských podielov, na základe ktorej sa stal navrhovateľ spoluvlastníkom predmetného pozemku. Pôvodná parcela č. X je rozčlenená do parciel C-KN (súčasný stav) na parc. č. X, X a X, pričom tieto údaje sú podľa záväznými údajmi operátu KN. Podľa správ S. V. podniku š. p. zo dňa 14.05.1999 a 16.11.2001 časť parcely X tvorí vodný tok, ktorý podľa a podľa o vodách nie je možné vydať. Časť pozemkov parc. č. X, X, X, X kat. územia N. Z. tvorili koryto tokov N. a C. už pred účinnosťou Ide o korytá prírodných neupravených tokov, ktoré sú majetkom štátu ex lege. Rozhodnutím odporcu č. OPÚ – 156 – 07/8835/AF zo dňa 16.05.2005 uplatnenému nároku navrhovateľa nebolo vyhovené z dôvodov citovaných v odseku prvom odôvodnenia tohto rozsudku.

Podľa článku 10 ods. 1 ČSSR č. nerastné bohatstvo, základné

zdroje energie, základný lesný pôdny fond, prírodné zásoby podzemných vôd, vodné toky a prírodné liečivé zdroje sú v štátnom vlastníctve. Podrobnosti ustanoví zákon Federálneho zhromaždenia.

Podľa o vodách, vodné toky sú vody trvalo

tečúce po zemskom povrchu medzi brehmi buď v prirodzenom (prípadne upravenom) koryte, ako bystrinky, potoky, rieky, alebo v umelom koryte, ako prieplavy, vodné kanále, nádrže a pod., alebo vody nachádzajúce sa v slepých ramenách vodných tokov, včítane ich korýt.

V zmysle vyššie citovaného je potrebné potvrdiť, že pozemky tvoriace koryto rieky

prešli zo zákona do vlastníctva štátu. Aj podľa právnej teórie pozemky tvoriace koryto riek (riečište) mohli byť do 01.04.1975 v súkromnom vlastníctve. Vlastníctvo riečišťa dotiaľ, dokiaľ je pod vodou, bolo viac len spočívajúcim (virtuálnym) právom, pretože vykonávanie vlastníckeho práva bolo obmedzené zákonnými ustanoveniami vodného zákona (zák. čl. XXIII:1885 a pozmeňujúci zák. čl. XVIII:1913). Vody, na ktoré sa nevzťahuje banský zákon a predpisy o prírodných liečivých zdrojoch a zdrojoch prirodzene sa vyskytujúcich stolových a minerálnych vôd, (povrchové a podzemné vody) nie sú súčasťou pozemku. Práva k nim upravovala a nadväzne o vodách. Zaradením do vodného zákona do pojmu vodných tokov boli zahrnuté aj ich korytá, či už prirodzené, upravené alebo umelé (vodné kanály, nádrže a pod.). Vlastnícky to znamenalo ku dňu účinnosti vodného zákona (01.04.1975) poštátnenie týchto pozemkov, pričom za pozemky tvoriace prirodzené toky nepatrila náhrada a v ostatných prípadoch patrila

náhrada obdobne podľa predpisov o vyvlastnení. Definícia vodného toku v uvedenom vodnom zákone vytvorila ako predmet vodného toku: 1. vodný prúd ako veci nespôsobilej k vlastníctvu (ide o vodný živel, ktorý nie je možné dostatočne ovládnuť a preto podľa klasických predstáv nie je vylúčený z vecí in commercio obdobne ako i iné veci obdobnej povahy ako napr. ovzdušie), 2. pozemok (koryto), po ktorom tento vodný prúd odteká a ktorý je vlastnícky spôsobilý (pozri Fajnor. V., Záturecký. A.: Nástin súkromného práva platného na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, Gaisbacher. J., Peceň. P. a kol.: Základy pozemkového práva Komentár, Krecht. J.: K reštitúcii vodných tokov a vodohospodárskych diel).

Pokiaľ sa pripustí, že žiadaný pozemok tvorí koryto vodného toku (tak ako aj účastníci

konania zhodne tvrdia), tak tento prešiel do vlastníctva štátu najneskôr k 01.04.1975 poštátnením z pôvodného vlastníka G. H.. Týmto G. H. stratil aj dispozičné právo k predmetnému pozemku, a preto nemohol platne v roku 1992 v rámci dohody o vyporiadaní sa z dedičských podielov previesť podiel jednej štvrtiny z celku z pozemku na navrhovateľa. Pozemok bol vo vlastníctve štátu a v zmysle platných predpisov na území Slovenskej republiky takéto pozemky naďalej sú výlučným vlastníctvom štátu (viď. č. a o vodách). Vlastníctvo k tomuto pozemku nemohol získať navrhovateľ ani vydržaním a to nielen z dôvodu, že nebola naplnená podmienka dobromyseľnej držby ale aj z dôvodu, že tomu bráni zákonná podmienka uvedená v . Týmto sa spochybňuje aj právne postavenie navrhovateľa ako oprávnenej osoby podľa , keďže nebol vlastníkom pozemku, ktorý prešiel do vlastníctva štátu k 01.04.1975.

Oprávneným osobám sa má navrátiť vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát

alebo na inú právnickú osobu v prípadoch uvedených v až t) Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom odporcu a krajského súdu, že dôvod, pre ktorý si uplatnil nárok na navrátenie vlastníctva k pozemku navrhovateľ zákon neobsahuje. Keďže tieto dôvody na navrátenie vlastníctva sú v zákone taxatívne vypočítané, je neprípustné ich rozšírenie o iné dôvody. Pokiaľ teda sa vlastníctvo k pozemku podľa režimu uvedeného v k pozemku nenavracia, nemôže nastúpiť prípad tzv. náhradného riešenia uvedeného v , ako to uplatňuje vo svojich žiadostiach navrhovateľ. Napokon je možné súhlasiť aj s názorom odporcu, že navrhovateľ nepreukázal skutočnosti podľa zákona (napr. vyvlastnenie bez vyplatenia náhrady, prevzatie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu) hoci k úspešnému uplatneniu takéhoto nároku to vyžaduje.

Odporca v rámci správnej úvahy vyhodnotil všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícii,

svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Prvostupňový súd ani odvolací súd nemal podklady, ktoré by spochybnili alebo vyvrátili ich pravdivosť. Odporca i prvostupňový súd z vyko- naných dôkazov vyvodili správny právny záver, preto odvolací súd stotožňujúc sa s týmto záverom dospel k záveru, že rozhodnutie a postup odporcu bol v súlade so zákonom.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení

s a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (navrho- vateľ nebol v konaní úspešný a odporca v zmysle zákona nemá nárok n náhradu trov konania).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 10. januára 2008

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová