Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_K2-40C-8-2022.pdf
PDF · 208.85 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-40C/8/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudcom JUDr. Jaroslavom Skybom v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. E. XX, XXX XX F. G. H. zastúpený Advokátska kancelária AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, Košice proti žalovanému: SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Povodie Hornádu, odštepný závod, IČO: 36 022 047, Ďumbierska 14, 041 59 Košice o zaplatenie 640,30 Eur
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 640,30 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 640,30 Eur od 1.12.2021 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.2.2022 domáhal titulom bezdôvodného obohatenia za obdobie odo dňa 15.2.2020 do dňa 15.2.2022 zaplatenia sumy 640,30 Eur s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 640,30 Eur od 1.12.2021 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom pozemkov nachádzajúcich sa v kat. území B., obec: I. – B. J., okres: I. J., zapísaných na LV č. XXXXX, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/8, 1/8 a 1/12 k celku, a to: parc. E KN č. XXXX, výmera 848 m2, druh pozemku: orná pôda, parc. E I. K. XXXX/XXX, výmera 55 m2, druh pozemku: orná pôda, parc. E I. K. XXXX/XXX, výmera 81 m2, druh pozemku: orná pôda, parc. E I. K. XXXX/XXX, výmera 115 m2, druh pozemku: orná pôda, parc. E I. K. XXXX/XXX, výmera 2388 m2, druh pozemku: orná pôda. Žalovaný užíva vyššie uvedené pozemky vo výmere: 127 m2 v rámci p. E KN č. XXXX, 55 m2 v rámci p. A. I. K. XXXX/XXX, 81 m2 v rámci p. E KN č. XXXX/XXX, 115 m2 v rámci p. E KN č. XXXX/XXX, 137 m2 v rámci p. E KN č. XXXX/XXX. Celková, žalovaným užívaná výmera pozostáva z 515 m2, pričom v zmysle podielov žalobcu (1/8, 1/8, 1/12) na žalobcu pripadá 171,66 m2. Pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia vychádza žalobca zo znaleckého posudku na určenie všeobecnej hodnoty uvedených pozemkov č. 57/2017, s ktorým už aj samotný žalovaný vyslovil súhlas ako v iných obdobných konaniach (42C/3/2020, 40C/5/2019) či v uzavretej kúpnej zmluve so žalobcom. V znaleckom posudku je všeobecná hodnota stanovená v sume 18,65 Eur/m2. Bezdôvodné obohatenie predstavuje výšku 10% z hodnoty pozemku/rok. Žalobcov nárok tak činí 640,30 Eur [171,66 m2 x 18,65 Eur/ m2 = 3.201,46 Eur * 0,1 = 320,15 Eur/rok * 2 = 640,30 Eur].Medzi žalobcom a žalovaným neexistoval žiaden záväzkový vzťah, ktorý by oprávňoval žalovaného k bezodplatnému užívaniu pozemkov. Žalovaný užíval pozemky bez právneho dôvodu a bez úhrady za ich užívanie. Užívanie týchto pozemkov zo strany žalovaného žalobca preukazoval tým, že žalovaný mal uzavreté (avšak absolútne neplatné) nájomné zmluvy s inými spoluvlastníkmi, ktoré sa týkali totožných pozemkov. Z predmetných nájomných zmlúv vyplýva výmera, o užívanie ktorej mal žalovaný vo vzťahu
k uvedeným pozemkom záujem, bola v rozsahu 515 m2 (388 m2 z p. č. XXXX a 127 m2 z p. č. XXXX) a vyplýva aj to, že užívanie týchto pozemkov je explicitne vyjadrené v nájomných zmluvách, konkrétne v čl. 1 a 2 a to nasledovne: i. „Nehnuteľnosť uvedená v čl. 1 sa prenajíma nájomcovi z dôvodu užívania pre vodohospodárske účely – investičná stavba „Úprava Myslavského potoka“ kat. úz.“ Košice – západ.“ ii. „Nehnuteľnosť uvedená v čl. 1 sa prenajíma od 1.1.2006 do 31.12.2006 z dôvodu jej užívania nájomcom.“ Žalovaný mal viackrát v záujme uzavrieť so žalobcom kúpnu zmluvu o prevode časti sporných pozemkov. Prvé pokusy v roku 2017 zlyhali z dôvodov na strane žalovaného a to napriek tomu, že sám bol iniciátorom týchto rokovaní. Následne v roku 2021 došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy k časti pozemkov, ktoré sú dotknuté touto žalobou. V návrhu kúpnej zmluvy z roku 2017 mal žalovaný záujem odkúpiť výmeru v rozsahu 146 m2 z p. č. XXXX/XXX a XXXX/XXX, kde na žalobcu pripadal podiel vo výmere 57 m2. Predmetom kúpnej zmluvy z roku 2021 bol prevod podielu žalobcu na p. č. XXXX/XXX a XXXX/XXX vo výmere 56,67 m2. K uzavretiu tejto zmluvy reálne došlo, teda užívanie pozemkov vo výmere 56,67 m2 nie je sporným, sporným je jeho užívanie vo výmere 114,99 m2.Predmetné pozemky, resp. uvedenú časť žalovaný využíva na vodohospodárske účely týkajúce sa Myslavského potoka. Žalovaný ako správca vodného toku Myslavského potoka uvedené pozemky žalobcu ešte donedávna užíval bez akéhokoľvek majetkového vysporiadania, resp. bez akejkoľvek platnej nájomnej zmluvy. U žalovaného teda absentoval právny dôvod užívania pozemkov, čo napĺňa jednu zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia. Hoci koncom roka 2021 došlo k finalizácii majetkovoprávneho vysporiadania, dlhú dobu žalovaný užíval nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, resp. aj keď majetkovoprávne vysporiadanie navrhol (2017...) k podpisom nedošlo z dôvodov na jeho strane. Aj z týchto skutočností vyplýval záujem žalovaného užívať predmetné nehnuteľnosti. Uvedené pozemky sa nachádzajú v koryte vodného toku „Myslavský potok“, ktorý má charakter vodnej stavby, a zároveň na týchto pozemkoch v zmysle Vodného zákona existujú tzv. pobrežné pozemky, ktoré sú naviazané na vodný tok, resp. vodnú stavbu. Žalovaný síce má v zmysle Vodného zákona právo na vykonávanie svojich zákonných povinností a oprávnení na daných pozemkoch, avšak uvedené nie je možné realizovať bezodplatne (uvedené sa netýka p. č. XXXX, ktorú však žalovaný v zmysle nájomných zmlúv využíval). Vodný zákon vo svojom § 48 stanovuje množstvo činností, resp. povinností, ktoré správca vodného toku, resp. žalovaný je povinný pri tejto správe vykonávať. Následne v § 49 upravuje oprávnenia, ktoré žalovaný má pri výkone zákonných povinností. Žalobca poukázal na § 49, ods. 2, v ktorom je uvedené: „Pri výkone správy vodného toku a správy vodných stavieb alebo zariadení môže správca vodného toku užívať pobrežné pozemky. Pobrežnými pozemkami v závislosti od druhu opevnenia brehu a druhu vegetácie pri vodohospodársky významnom vodnom toku sú pozemky do 10 m od brehovej čiary a pri drobných vodných tokoch do 5 m od brehovej čiary; pri ochrannej hrádzi vodného toku do 10 m od vzdušnej a návodnej päty hrádze.“ Zákon explicitne upravuje povinnosti správcu vodného toku, za účelom realizácie ktorých upravuje aj oprávnenia žalovaného, pričom tieto povinnosti a oprávnenia sa týkajú aj samotného užívania pobrežných pozemkov. Tento stav samotný spôsobuje, že bez ohľadu na frekventovanosť užívania (prípadne aj keby nedochádzalo k ich užívaniu vôbec) týchto pozemkov je vlastnícke právo žalobcu obmedzené do takej miery, že uvedený pozemok nemôže adekvátne užívať. Obmedzenie vlastníckeho práva je ex lege dané zákonom ako trvalé bez ohľadu na to do akej miery ho žalovaný využíva. Samotný vodný zákon dostatočne upravuje povinnosti vlastníka pobrežného pozemku, z ktorých vyplýva rozsah obmedzení pri jeho využívaní. Z § 50 ods. 1 písm. b), § 50 ods. 1 písm. c) a § 50 ods. 4 vodného zákona vyplýva, že bez ohľadu na (ne)užívanie pobrežných pozemkov zo strany žalovaného je žalobca obmedzený vo výkone svojich spoluvlastníckych práv a navyše sú mu uložené zákonné povinnosti v rámci obmedzenia vlastníckeho práva, aby správa vodného toku mohla byť bez problémovo realizovaná. Povinnosti vlastníka pobrežného pozemku cit. vyššie pričom nie sú nijako závislé od frekvencie užívania pobrežného pozemku správcom. Vodný zákon upravuje explicitne niektoré povinnosti, kedy je vlastník povinný niečo strpieť bez náhrady. Poukázal na § 50 ods. 3: „Orgán štátnej vodnej správy môže vlastníkom pobrežných pozemkov bez náhrady zakázať vytínať stromy a kry zabezpečujúce stabilizáciu koryta.“ Žalobca má za to, že ak by mala byť takáto možnosť aj pri využívaní pobrežného pozemku správcom vodného toku, zákonodarca by to upravil obdobne. Navyše, samotný zákon pod správu vodného toku subsumuje aj otázku užívania a starostlivosti o pobrežné pozemky, z toho jednoznačne vyplýva, že vodnú stavbu, resp. vodný tok nemožno oddeľovať od pobrežných pozemkov a vice versa. Ako zákon, tak stabilná judikatúra uvádzajú, že vlastnícke právo nemôže byť obmedzené bez náhrady. Žalobca má teda nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v rámci pozemkov, cez ktoré prechádza vodný tok (resp. sa na nich nachádza vodná stavba) a zároveň nárok na náhradu v zmysle § 49 Vodného zákona v spojení s § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
To, že žalovaný užíva nehnuteľnosti bez právneho dôvodu vyplýva zo skutočnosti, že so žalobcom nemal uzavretú žiadnu nájomnú zmluvu. Podľa názoru súdnej praxe o plnenie bez právneho dôvodu ide aj v prípade užívania cudzieho pozemku bez právneho dôvodu (napr. v tomto prípade bez nájomnej zmluvy).
3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení spolu so žalobou predložil: výpis z listu vlastníctva č. XXXXX, znalecký posudok č. 57/2017 zo dňa 21.9.2017, ktorý bol vypracovaný znalcom J. L. L., grafické znázornenie rozsahu užívania jednotlivých pozemkov žalovaným, nájomnú zmluvu uzavretú medzi M. N. a žalovaným zo dňa 11.12.2006, nájomnú zmluvu uzavretú medzi E. C. a žalovaným zo dňa 12.12.2006, oznámenie o absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy zo dňa 25.11.2021 adresované žalovanému spolu s kópiou podacieho lístka, vyjadrenie Okresného úradu Košice, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia z 27.6.2018, listinu – úpravu C. G. D. I. – C., vzorové priečne profily, vyjadrenie Okresného úradu Košice, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia zo dňa 16.5.2023.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na rozsudok Krajského súdu Žilina, sp. zn. 5Co/286/2018 zo dňa 26.03.2019, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Žilina, sp. zn. 6C/58/2017 zo dňa 29.05.2018. Dodal, že išlo o skutkovo zhodný prípad, kde žalobca si žalobou uplatňoval voči žalovanému nárok z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalobca bol vlastníkom sporného pozemku, druh pozemku vodné plochy, pričom na tomto pozemku pretekal vodný tok – potok, ktorého správu vykonával žalovaný. Prvostupňový súd v prvom rade skúmal aktívnu a pasívnu legitimáciu, cit: „Z hľadiska úspešnosti uplatňovaného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v sporovom konaní je potrebné, aby Žalobca preukázal, že je aktívne vecne legitimovaný a Žalovaný subjekt je pasívne vecne legitimovaný. Prípadný nedostatok pasívnej vecnej legitimácie znamená, že podľa hmotnoprávnych ustanovení nie je Žalovaný subjektom tvrdenej povinnosti a žaloba nemôže byť voči nemu úspešná. Preto sa súd prvej inštancie najskôr zaoberal otázkou, či v danom prípade na strane Žalovaného došlo k vzniku majetkového prospechu na základe skutkových okolností tvrdených zo strany žalobcov. Súd konštatoval, že dospel k negatívnemu záveru. V konaní bolo nesporné, že v žalovanom období tvoril sporný pozemok koryto vodného toku - Bolešovský potok (§ 43 ods. 1 vodného zákona). Táto skutočnosť v spojení s preukázanou skutočnosťou, že sporný pozemok je v katastri nehnuteľností (od zápisu Z 1558/15 na LV č. XXXX na základe rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, pozemkový a lesný odbor č. OU- TN-PLO-2015/009693-006 ZAH zo dňa 06.05.2015; t. j. bol aj počas Žalovaného obdobia) evidovaný ako vodná plocha so spôsobom využitia pozemku ako vodný tok. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na zákonnú definíciu správy vodných tokov podľa ust. § 48 ods. 1 vodného zákona, podľa ktorého správa vodných tokov je všestranne zameraná starostlivosť o zachovanie a rozvoj všetkých funkcií vodných tokov a ich korýt. Správca vodného toku je aj správcom pozemkov korýt, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. So správou vodných tokov zákon spája určité oprávnenia a povinnosti správcu vodného toku, ktoré zákon zakotvuje v ust. § 48 a § 49 vodného zákona. Výkonom zákonných práv a plnením zákonných povinností tak na strane Žalovaného nemohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia, teda majetkového prospechu podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to či už plnením bez právneho dôvodu, alebo na základe iných skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia uvedených v cit. ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj získaným z nepoctivých zdrojov). Súd prvej inštancie súčasne konštatoval, že z výkonu zákonných oprávnení a z plnenia zákonných povinností pri správe vodného toku podľa ust. § 48 a § 49 vodného zákona, ani žalovanému žiadny majetkový prospech samo o sebe vzniknúť nemohol. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade súčasne v spore neuviedli akékoľvek konkrétne skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že Žalovaný v žalovanom období užíval bez právneho dôvodu sporný pozemok takým spôsobom (resp. z pozemku žalobcov bral nejaké úžitky), na základe ktorého mu vznikol majetkový prospech (reálne došlo ku zvýšeniu aktív jeho majetkového stavu, alebo z neho nedošlo k nezmenšeniu majetku, hoci sa zmenšiť mal). S poukazom na uvedené súd prvej inštancie konštatoval, že Žalovaný nie je v spore pasívne vecne legitimovaný, a preto žalobu proti nemu v celom rozsahu musel zamietnuť. Majetkový prospech ako základný predpoklad vzniku bezdôvodného obohatenia vzniká predovšetkým tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty; môže však spočívať aj v tom, že sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo, keby obohatený plnil svoje povinnosti. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj s odôvodnením rozsudku sa odvolací súd plne stotožnil.“ Žalovaný má taktiež odôvodnené pochybnosti o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu, a teda samotnej skutočnosti, či žalobca je vlastníkom predmetných pozemkov tvoriacich koryto vodného toku, pričom uvádza, že dotknuté nehnuteľnosti boli zabraté na reguláciu vodného toku a sú reálne v teréne súčasťou
vodohospodársky významného vodného toku, pričom sa v rozsahu sporných parciel jedná o upravený vodný tok. Ako vyplýva aj z konštantnej judikatúry, vlastnícke právo k vodnému toku vyplýva priamo z Ústavy a to článku 10 ods. 1 Ústavy ČSSR č. 100/1960 Zb. na ktorú nadviazal aj článok 4 Ústavy SR č. 460/1992 Zb. ako aj z ustanovení § 31 a § 32 pôvodného zákona č. 138/1973 Zb. o vodách v nadväznosti na ustanovenia § 43 súčasného zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách, pričom zápis v katastri nehnuteľností má len evidenčný charakter a tento zápis nemusí byť s ohľadom na vymedzenie vlastníctva k vodným tokom v danom prípade hodnoverný. Sporné nehnuteľnosti teda tvoria koryto vodného toku, pričom účinnosťou zákona č. 138/1973 Zb. o vodách, sa korytá vodných tokov stali ex lege majetkom štátu a to v zmysle ustanovení 10 ods. 1 Ústavy ČSSR č. 100/1960 Zb. v spojení s § 31 zákona č. 138/1973 Zb. o vodách. Z dôvodu opatrnosti a zachovania právnej istoty preto žalovaný zastáva právny názor, že v danom prípade mohlo v minulosti dôjsť aj k legitímnemu prechodu vlastníckeho práva na štát. Žalovaný dodal, že práve za účelom vytvorenia ústavného základu pre ochranu štátneho vlastníctva bol do ústavy zahrnutý článok 4 zabezpečujúci monopol výlučného štátneho vlastníctva k časti objektov vlastníctva, ktoré boli Ústavou ČSSR označené za národný majetok. Aj samotný ústavný súd sa vyjadril, že v zmysle čl. 20 ods. 2 ústavy sa majetok určený ústavou (podľa čl. 4) alebo zákonom (podľa čl. 20 ods. 2), ktoré v podstate nadviazali na predchádzajúcu úpravu čl. 10 ústavy ČSSR, môžu byť iba vo vlastníctve štátu a ďalší majetok stanovený zákonom môže byť iba vo vlastníctve obce alebo určených právnických osôb. Primárny účel normy čl. 20 ods. 2 je ochrana verejného záujmu pred ovládaním zákonom vyhradených vecí súkromnými osobami, pričom súkromné vlastníctvo sa v tomto prípade chráni iba sekundárne. Podmienkou vzniku takéhoto vlastníctva je prijatie zákona, v ktorom subjektom práva uvedených vo výpočte normy ústavy prizná vlastníctvo k jednoznačne určenej veci v právnom význame, čo sa považuje za formálnu podmienku ochrany podľa čl. 20 ods. 2 Ústavy. Aj podľa veľkého komentára k Ústave, zákony k úprave čl. 20 ods. 2 Ústavy môžu určovať priamy právny účinok ex lege. Znárodneniu zákonom pritom nepredchádzalo preskúmanie materiálnych podmienok vyvlastnenia z čoho vyplýva, že zásah do vlastníctva ex lege nevyžaduje procesnoprávnu ochranu vlastníckych práv v podobe individuálneho konania, ak takýto zákon slúži na uplatnenie čl. 20 ods. 2 Ústavy. Ostatne uskutočnenie vyvlastňovacieho konania je podmienkou ochrany vlastníctva iba v režime podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy a teda nevyžaduje sa pre ochranu podľa čl. 20 ods. 2. Ústava teda výslovne určuje osobitnú formálnu podmienku zásahu do vlastníctva podľa čl. 20 ods. 2, ktorá umožňuje zasiahnuť do vlastníckych práv zákonom a nie „na základe zákona“, pričom táto výnimka umožňuje vyvlastniť aj bez vykonania vyvlastňovacieho konania. Pokiaľ ide o otázku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, žalovaný má taktiež odôvodnené pochybnosti aj o pasívnej vecnej legitimácii žalovaného, nakoľko zastáva právny názor, že subjektom, ktorý by sa hypoteticky mal bezdôvodne obohacovať by mala byť Slovenská republika a nie správca vodných tokov, a teda rovnako z dôvodu opatrnosti a zachovania právnej istoty namieta aj nedostatok tejto pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Dáva do pozornosti právnu úpravu ustanovení § 5 a § 6 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov, z ktorých je možné vyvodiť záver o nedostatku takejto vecnej legitimácie, nakoľko § 5 ods.1 síce ustanovuje, že podnik vystupuje v právnych vzťahoch takisto vo svojom mene a nesie zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov, avšak v ustanovení § 6 ods. 2 zákon dodáva, že podnik koná v mene vlastníka majetku, ktorý spravuje podľa odseku 1, v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy a obdobne je oprávnený konať v mene štátu vo veciach, ak vlastnícke právo štátu je sporné. Bez toho, aby bola označená skutočná strana sporu, ktorou je štát a teda Slovenská republika, označenie strany sporu je nesprávne a keďže správca nekoná pred súdmi vo vlastnom mene ale v mene štátu, nositeľom vecnej legitimácie by mal byť samotný štát. V tomto smere poukázal aj na dôvodovú správu k zákonu č. 273/2007, ktorým sa menil a dopĺňal OSP, pričom vo vzťahu k § 21 O.s.p., ktorý riešil práve nejednotnosť aplikačnej praxe súdov v otázke posudzovania vecnej legitimácie a otázke splnenia procesných podmienok konania na zastupovanie vo veciach štátu v občianskom súdnom konaní. Síce sú predmetné ustanovenia dnes už prekonané novou právnou úpravou, avšak už v tomto čase sa dôsledne rozlišovalo medzi právnym režimom vecnej legitimácie v zmysle z.č. 278/1993 o správe majetku štátu a zákona o štátnom podniku. Z uvedeného vyplýva, že gramatický výklad je v tomto smere relevantný vo vzťahu k určeniu vecnej legitimácie takýchto účastníkov resp. strán sporu. Ak správca majetku štátu nekoná vo vlastnom mene, ale v mene štátu má s poukazom na uvedené v konaní pred súdom vecnú legitimáciu štát a nie správca jeho majetku. Uvedená dôvodová správa uvádza, že od konania v mene štátu niektorou zložkou štátu je potrebné odlišovať stav, kedy nie štát ale priamo táto zložka štátu napr. aj štátny podnik podľa osobitného predpisu je účastníkom konania bez potreby označenia štátu popri tejto zložke a teda priznáva mu vecnú legitimáciu. Uvedené tvrdenie je však už obsolétne s ohľadom na medzičasom prijatú novelu zákona o štátnom podniku v roku 2013 a teda doplnenie ustanovenia § 6 ods. 2 zákona o štátnom podniku.
Vychádzajúc z podanej žaloby predmetom tohto konania je navyše zaplatenie peňažnej sumy požadovanej žalobcom z titulu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, ktoré malo vzniknúť tým, že na pozemkoch v domnelom vlastníctve tretej osoby (vzhľadom na možný nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu) sa má nachádzať koryto rieky, ktorej výlučným vlastníkom je Slovenská republika. Nemožno však súhlasiť s názorom žalobcu, že za vyššie uvedeného skutkového stavu došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného, pretože ten nie je vlastníkom vodného toku, ale iba správcom vodného toku podľa zákona o vodách (vodný zákon). Správu vodných tokov však nemožno stotožňovať so správou majetku štátu vykonávanou či už na základe zákona o štátnom podniku alebo na základe zákona o správe majetku štátu. Vodné toky neboli žalovanému pri jeho založení zverené do správy a rovnako tak netvoria jeho obchodný majetok (kmeňové imanie) v zmysle § 6 ods. 4 zákona o štátnom podniku. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že štát je rovnako povinný plniť poplatkovú povinnosť voči žalovanému za všeobecné užívanie vôd a teda v prípade, ak by žalovaný vykonával správu vodných tokov ako správu majetku štátu, v rámci ktorej iba zastupuje štát, tak by to znamenalo, že štát v zastúpení štátneho podniku ako správcu majetku štátu by mal právny nárok na zaplatenie poplatku za užívanie vôd podľa § 78 ods. 2 vodného zákona voči štátu a teda sám voči sebe. Subjektom, o ktorom možno uvažovať v rovine bezdôvodného obohatenia je ten subjekt, ktorý je vlastníkom vodného toku, koryto ktorého sa nachádza na pozemkoch vo vlastníctve tretej osoby bez toho, aby vzťahy medzi týmito subjektmi boli zodpovedajúcim spôsobom vysporiadané. Žalovaný je presvedčený, že samotná skutočnosť spočívajúca v tom, že vykonáva správu vodných tokov podľa vodného zákona ešte neznamená, že z jeho strany dochádza k bezdôvodnému obohateniu na žalobcom uvádzanom skutkovom základe. V zmysle § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka; „Stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku“. Ak by teoreticky bolo možné považovať za užívanie vodného toku úkony, realizácia ktorých je zverená podľa vodného zákona žalovanému, tak v tomto prípade sa môže jednať iba o užívanie vodného toku ako takého, avšak v žiadnom prípade nemôže ísť o užívanie pozemkov, na ktorých sa vodný tok nachádza. Vo vzťahu užívaniu pozemkov, na ktorých sa nachádza koryto vodného toku, možno hovoriť iba v prípade vlastníka vodného toku. V opačnom prípade by vznikla situácia, v ktorej by sa bezdôvodne obohacovala akákoľvek osoba užívajúca vodný tok, počnúc rybárom a končiac kúpajúcimi. Obdobne by potom bolo možné založiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie nájomcu užívajúceho nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na pozemku vo vlastníctve tretej osoby bez akéhokoľvek zmluvného vzťahu. Rovnako v prípade úvahy, v zmysle ktorej správa vodných tokov je totožná so správou majetku štátu podľa zákona o štátnom podniku, tak neobstojí v žalobe označiť iba subjekt vykonávajúci správu majetku štátu. Z ustanovenia § 6 ods. 2 zákona o štátnom podniku je zrejmé, že ide o procesné zastúpenie štátu v konaniach týkajúcich sa tohto majetku, čo však neznamená že povinnou osobou, resp. dlžníkom, podľa hmotnoprávnych predpisov je automaticky správca majetku štátu. Z uvedeného dôvodu nepostačuje v žalobe označiť ako žalovaného správcu majetku štátu bez toho, aby bol označený vlastník, ktorého správca majetku zastupuje a ktorým je Slovenská republika. Akceptovanie opaku a teda, že namiesto dlžníka postačuje označiť v žalobe jeho zástupcu a následné vedenie konania proti štátnemu podniku ako správcovi by de iure znamenalo zmenu v osobe dlžníka, nakoľko sa jedná o dva samostatné subjekty a táto skutočnosť je vylúčená priamo ustanovením § 5 ods. 2 zákona o štátnom podniku. Zároveň je potrebné poukázať, že procesné zastúpenie štátu podľa § 6 ods. 2 zákona o štátnom podniku platí iba v tých prípadoch, kedy sa jedná o konania týkajúce sa majetku štátu. Predmetom tohto konania však nie je majetok štátu, ale právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v peniazoch z čoho vyplýva, že absentujú zákonné podmienky pre to, aby štát bol v tomto konaní zastúpený žalovaným.
5. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil spolu s vyjadrením k žalobe: Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 6C/58/2017 zo dňa 29.5.2018, Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/286/2018 zo dňa 26.3.2019, rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9C/37/2016 zo dňa 5.4.2018, Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/38/2007 zo dňa 10.1.2008.
6. V replike žalobca uviedol, že nepochybne je daný nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia týkajúceho sa časti pozemkov v rámci koryta vodného toku a náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vo zvyšnej časti, ktorá je súčasťou pozemkov, do ktorých v časti zasahuje vodný tok. Nárok na náhradu je tu daný z viacerých dôvodov. Vodný zákon upravuje explicitne niektoré povinnosti, kedy je vlastník povinný niečo strpieť bez náhrady. Poukázal na § 50 ods. 3 vodného zákona: „Orgán štátnej vodnej správy môže vlastníkom pobrežných pozemkov bez náhrady zakázať vytínať stromy a kry zabezpečujúce stabilizáciu koryta.“
Žalobca má za to, že ak by mala byť takáto možnosť aj pri využívaní pobrežného pozemku správcom vodného toku, zákonodarca by to upravil obdobne. Navyše, samotný zákon pod správu vodného toku subsumuje aj otázku užívania a starostlivosti o pobrežné pozemky, z toho jednoznačne vyplýva, že vodnú stavbu, resp. vodný tok nemožno oddeľovať od pobrežných pozemkov a vice versa. Žalobca má za to, že je tu na mieste postup aj podľa § 49 vodného zákona, k čomu ešte pripája § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ten uvádza, že: „Vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.“ Ako zákon, tak stabilná judikatúra uvádzajú, že vlastnícke právo nemôže byť obmedzené bez náhrady. Žalobca má teda nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v rámci pozemkov, cez ktoré prechádza vodný tok (resp. sa na nich nachádza vodná stavba) a zároveň nárok na náhradu v zmysle § 49 Vodného zákona v spojení s § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný ďalej uvádza, že v danom prípade ide o zákonné oprávnenie využívať predmetné pozemky, čo však neznamená, že ich aj fakticky využíva. Vodný zákon vo svojom § 48 stanovuje množstvo činností, resp. povinností, ktoré správca vodného toku, resp. žalovaný je povinný pri tejto správe vykonávať. Následne v § 49 upravuje oprávnenia, ktoré žalovaný má pri výkone zákonných povinností. Potrebné je za týmto účelom poukázať aj na § 49, ods. 2, v ktorom je uvedené: „Pri výkone správy vodného toku a správy vodných stavieb alebo zariadení môže správca vodného toku užívať pobrežné pozemky. Pobrežnými pozemkami v závislosti od druhu opevnenia brehu a druhu vegetácie pri vodohospodársky významnom vodnom toku sú pozemky do 10 m od brehovej čiary a pri drobných vodných tokoch do 5 m od brehovej čiary; pri ochrannej hrádzi vodného toku do 10 m od vzdušnej a návodnej päty hrádze.“ § 49 ods. 1: „Správca vodného toku je oprávnený a) pri výkone správy vstupovať v nevyhnutnom rozsahu na cudzie nehnuteľnosti, ak na to nie je potrebné povolenie podľa osobitných predpisov,59) b) v záujme starostlivosti o koryto odstraňovať alebo novo vysádzať stromy a kry na pobrežných pozemkoch,59a) c) v rozsahu riadnej správy vodného toku ťažiť z koryta riečny materiál, prípadne túto ťažbu umožňovať tým, ktorí na ňu získali povolenie na niektoré činnosti (§ 23),“ Zákon explicitne upravuje povinnosti správcu vodného toku, za účelom realizácie ktorých upravuje aj oprávnenia žalovaného, pričom tieto povinnosti a oprávnenia sa týkajú aj samotného užívania pobrežných pozemkov. Tento stav samotný spôsobuje, že bez ohľadu na frekventovanosť užívania (prípadne aj keby nedochádzalo k ich užívaniu vôbec) týchto pozemkov je vlastnícke právo žalobcu obmedzené do takej miery, že uvedený pozemok nemôže adekvátne užívať. Obmedzenie vlastníckeho práva je ex lege dané zákonom ako trvalé bez ohľadu na to do akej miery ho žalovaný využíva. Samotný vodný zákon dostatočne upravuje povinnosti vlastníka pobrežného pozemku, z ktorých vyplýva rozsah obmedzení pri jeho využívaní. Bez ohľadu na (ne)užívanie pobrežných pozemkov zo strany žalovaného je žalobca obmedzený vo výkone svojich spoluvlastníckych práv a navyše sú mu uložené zákonné povinnosti v rámci obmedzenia vlastníckeho práva, aby správa vodného toku mohla byť bez problémovo realizovaná (napr. § 50 ods. 1, písm. c), či § 50 ods. 4 Vodného zákona). Povinnosti vlastníka pobrežného pozemku cit. vyššie pričom nie sú nijako závislé od frekvencie užívania pobrežného pozemku správcom. Žalobca nemôže slobodne využívať tieto pozemky na pestovanie, či iné využívanie, napr. realizovanie stavby. Preto je nevyhnutné aj tieto pozemky zahrnúť do predmetu sporu, keďže využívanie vodnej stavby je späté s pobrežnými pozemkami, resp. ich využívaním a to napriek tvrdeniam žalovaného, že nie sú súčasťou vodnej stavby. Táto nevyužiteľnosť vyplýva taktiež aj z faktu, že zostávajúca výmera pozemku je po premietnutí do reálneho stavu úzkeho a dlhého charakteru, čo znemožňuje jej využívanie. V tomto prípade je teda „nemožnosť“ užívania a obmedzenie vlastníckeho práva jednoznačná, preto neobstojí tvrdenie, že ju žalobca nepreukázal. V prvom rade je argumentácia žalovaného irelevantná už z toho dôvodu, že žalovaný vo vzťahu k žalobcovi, resp. aj iným vlastníkom takýchto pozemkov nevystupoval v takom zmysle, aby namietal ich vlastnícke právo, resp. si nárokoval na daných pozemkoch vlastníctvo štátu. Práve naopak, samotný žalovaný vystupuje vo vzťahu k týmto osobám, ako aj žalobcovi, ako k vlastníkom. To vyplýva okrem iného zo skutočností, že mal záujem o uzavretie nájomnej zmluvy, a že so žalobcom rovnako uzavrel aj kúpnu zmluvu. V samotnej kúpnej zmluve, koncipovanej žalovaným, sa explicitne uznáva vlastnícke právo žalobcu k dotknutým pozemkom (resp. v rozsahu jeho spoluvlastníckych podielov). V prípade, ak žalovaný poukazuje na zákon č. 138/1973 Zb., aplikáciou ktorého sa predmetné korytá vodných tokov existujúce v čase nadobudnutia jeho účinnosti, stali majetkom štátu v zmysle ust. 10 ods. 1 Ústavy ČSSR č. 100/1960 Zb, v spojení s § 31 predmetného zákona, ide o nesprávnu argumentáciu. V prvom rade treba poznamenať, že k poštátneniu pozemkov tvoriacich korytá riek došlo ku dátumu 1.4.1975. Otázka úpravy Myslavského potoka a vybudovania umelého koryta započala v roku 1978
a prebehla v rokoch 1982-1983. Preto k poštátneniu týchto pozemkov dôjsť nemohlo. Keďže ide o umelé koryto, a v zmysle žalovaného argumentácie došlo k jeho poštátneniu v roku 1975, pôvodným vlastníkom mala byť poskytnutá náhrada v zmysle predpisov o vyvlastnení, avšak k uvedenému nedošlo (ani nemohlo, keďže k úprave koryta došlo až po účinnosti tohto zákona; avšak podľa žalovaného došlo k jeho poštátneniu ešte v roku 1975, čo je nelogické). Vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii žalovaného žalobca poukazuje na to, že tá je daná, a to v zmysle ust. § 6 ods. 1, 2 v spojení s § 5 ods. 1 zákona č. 111/1990 Zb., v zmysle ktorých ustanovení štátny podnik koná v mene vlastníka majetku, ktorý spravuje podľa odseku 1 v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy. Označenie žalovaného je v súlade so zápisom v obchodnom registri (č.l. 10 spisu), v súlade aj s označením v zmysle ust. § 135 ods. 2 CSP. Nedôvodnosť vznesenej námietky nedostatku vecnej legitimácie žalovaným súdy už opakovane posudzovali s tým, že dospeli k záveru, že pasívna legitimácia žalovaného ako štátneho podniku, správcu vodného toku, je daná.
7. Podľa názoru žalovaného prezentovaného v duplike z jeho strany nemohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia. Žalovaný je vo veci samej len správcom C. potoka a v súvislosti so správou vodných tokov len vykonáva svoje zákonné oprávnenia a povinnosti, ktoré sú upravené v zákone č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon). Vzhľadom na zákonné oprávnenia žalovaného v súvislosti so správou vodných tokov a berúc do úvahy ust. § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka nie sú naplnené zákonné predpoklady vzniku bezdôvodného obohatenia. Žalovaný opätovne poukázal na rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/286/2018 zo dňa 26.3.2019. Výkonom zákonných práv a plnením zákonných povinností na strane žalovaného nemohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia, ani k žiadnemu majetkovému prospechu. Žalovaný má za to, že v konaní neboli preukázané žiadne skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že v žalovanom období užíval bez právneho dôvodu sporné pozemky takým spôsobom, na základe ktorého by mu vznikol nejaký majetkový prospech. V súvislosti s nedostatkom vecnej legitimácie strán sporu sa žalovaný v plnom rozsahu pridržal svojich tvrdení a argumentácii, ktorú uvádzal vo vyjadrení k žalobe. Okrem argumentácie uvedenej vo vyjadrení k žalobe však taktiež považoval za dôležité upriamiť pozornosť na to, že má aj naďalej za to, že subjektom, ktorý sa prípadne obohacuje (za predpokladu preukázania nároku) na úkor žalobcu je Slovenská republika – štát, a nie samotný žalovaný, ktorý je len správcom majetku vo vlastníctve štátu. Z ustanovenia § 6 ods. 1, 2 Zákona o štátnom podniku č. 111/1990 Zb. vyplýva, že veci a majetkové práva, ktoré podnik spravuje, sú majetkom štátu a podnik v danom prípade koná v mene vlastníka majetku, ktorý spravuje v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy; obdobne je oprávnený konať v mene štátu vo veciach, ak vlastnícke právo štátu je sporné. Daný štátny podnik teda vo vzťahu k majetku štátu vystupuje len ako jeho správca a v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona o štátnom podniku koná v mene vlastníka majetku – t.j. Slovenskej republiky, a nie vo svojom vlastnom mene (to neplatí pre majetkové práva). Za už vyššie uvedeného skutkového stavu, keďže žalovaný je len správcom majetku štátu, nemohol sa na úkor bezdôvodne obohatiť, pretože nie je vlastníkom vodného toku, ktorý tečie v koryte rieky. Správu vodných tokov nemožno stotožňovať s vlastníctvom, ktoré prináleží jedine Slovenskej republike. V súvislosti s námietkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, na ktorú žalovaný poukázal už vo vyjadrení k žalobe, by podľa žalovaného súd mal v danom smere vychádzať z ustanovenia článku 4 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky s poukazom na § 31 ods. 1 pôvodného zákona č. 138/1973 o vodách, v súlade s ktorými sú vodné toky, v čítane ich korýt vo vlastníctve Slovenskej republiky. Pozemky tvoriace koryto rieky prešli zo zákona do vlastníctva štátu, a to zaradením § 31 ods. 1 do vodného zákona, keď do pojmu vodných tokov boli zahrnuté aj ich korytá, či už prirodzené, upravené alebo umelé. Vlastnícky to znamenalo ku dňu účinnosti vodného zákona (01.04.1975) poštátnenie týchto pozemkov, pričom za pozemky tvoriace prirodzené vodné toky nepatrila náhrada a v ostatných prípadoch patrila náhrada obdobne podľa predpisov o vyvlastnení. Pozemky, ktoré sú predmetom konania vo veci samej prešli do vlastníctva štátu najneskôr k 01.04.1975 poštátnením z pôvodného vlastníka. Týmto pôvodný vlastník stratil aj dispozičné právo k predmetnému pozemku. Až v súlade s § 39 ods. 1 nového vodného zákona č. 184/2002 Z. z. (s účinnosťou od 01.06.2002) je vodným tokom vodný útvar trvalo alebo občasne tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom koryte alebo v umelom koryte, ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodného útvaru. Z danej definície vyplýva, že vodným tokom už nebolo aj koryto vodného toku, ktoré je samostatne definované v § 39 ods. 2 zák. č. 184/2002 Z. z. Daným zákonom (vodným zákonom č. 184/2002 Z. z.) došlo súčasne aj k novelizácii Občianskeho zákonníka, a to § 120 ods. 2, podľa ktorého už s účinnosťou od 01.06.2002 koryto vodného toku už nespadá pod pojem vodný tok ako taký.
8. Žalobca v podaní z 27.7.2023 predložil rozsiahlu argumentáciu vo vzťahu k jednotlivým bodom uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/32/2022 zo dňa 27.2.2023. K požiadavke odvolacieho súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. K1-42C/3/2020 bolo preukázané, či C. potok ako prirodzený vodný tok pretekal ku 1.4.1975 dotknutými parcelami uviedol, že to nie je objektívne schopný zabezpečiť. Predložil súdu vyjadrenie a komunikáciu od Okresného súdu Košice - odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa 9.5.2023, 16.5.2023, a 28.6.2023. Navrhol, súdu od žalovaného vyžiadať predloženie relevantnej dokumentácie vzťahujúcej sa na realizáciu, resp. vybudovanie umelého koryta C. potoka z rokov 1978 až 1983. Žalovaný vystupoval ako správca toku, preto by mal mať k dispozícii materiály, z ktorých vyplýva, akým spôsobom pretekal (a či vôbec) C. potok dotknutými parcelami vo svojom prirodzenom koryte pred tým, než započali práce na vybudovaní umelého koryta. Za predpokladu, že v čase k 1.4.1975 prechádzalo prirodzené koryto C. potoka dotknutými parcelami, mohlo dôjsť v tom čase k prechodu vlastníckeho práva na štát vo vzťahu k častiam pozemkov nachádzajúcich sa na pod korytom vodného toku. Následne v období od 1978 do 1983 prebiehali úpravy C. potoka, kedy v danej lokalite došlo k odklonu potoka a vybudovaniu jeho umelého koryta. Teda za predpokladu, že k 1.4.1975 prechádzalo prirodzené koryto C. potoka dotknutými parcelami, platilo by, že k 1.4.1975 časť pozemkov tvoriacich koryto vodného toku zmenila vlastníka, z dôvodu prechodu vlastníckeho práva na štát. V období medzi rokmi 1978 - 1983 došlo k úprave koryta, vybudovaniu umelého koryta, ergo pôvodné riečište, resp. vodný tok zanikol. To znamená, že časti pozemkov, ktoré pôvodne tvorili koryto vodného toku, už túto funkciu neplnili. Po vybudovaní umelého koryta C. potoka, to nekopírovalo pôvodné, prirodzené koryto, ale naopak, prechádzalo dotknutými parcelami v inej lokalite. Teda po tom, čo bolo prirodzené koryto odklonené, ergo pozemky tvoriace toto koryto už takéto koryto netvorili, tieto pozemky nemohli ostať naďalej vo vlastníctve štátu. Vlastníctvo sa vzťahovalo výlučne na pozemky tvoriace koryto vodného toku. Potom, čo prirodzené koryto zaniklo, vlastnícke právo nemohlo ďalej pretrvávať. Druhou variantou je prípad, ak ku 1.4.1975 prirodzené koryto C. potoka nepretekalo dotknutými parcelami. V takomto prípade je smerodajná len realizácia stavby umelého koryta v rokoch 1978 - 1983. V tomto prípade odvolací súd považuje za potrebné ustáliť rozhodovací proces a správne konanie, týkajúce sa zavodnenia parciel prostredníctvom umelého koryta. Ak malo dôjsť v dôsledku vybudovania umelého koryta k prechodu vlastníckeho práva na štát, bolo nevyhnutné postupovať podľa predpisov o vyvlastnení, pričom uvedené nemohlo prebehnúť bez adekvátnej náhrady. Žalovaný síce vo vyjadrení k žalobe „z opatrnosti uviedol“, že v minulosti mohlo dôjsť k legitímnemu prechodu vlastníckeho práva na štát. Žalovaný to však nepodložil žiadnymi dôkazmi, nepredložil žiadne rozhodnutie, ktorým by došlo k vyvlastneniu, nepredložil žiadne listiny preukazujúce priebeh správneho konania, resp. vyplatenia náhrady za vyvlastnenie. Bol to práve žalovaný, ktorý začal argumentovať otázkou prechodu vlastníckeho práva, resp. vyvlastnením. Nemožno spravodlivo od žalobcu požadovať, aby preukazoval skutočnosti, ktoré tvrdí žalovaný. Žalobca tvrdí, že v danom prípade nedošlo k žiadnemu konaniu, na podklade ktorého by mohlo dôjsť k vyvlastneniu pozemkov tvoriacich koryto umelého koryta vodného toku. Ďalej žalobca argumentoval nadobudnutím vlastníckeho práva vydržaním a k náhrade za vydanie bezdôvodného obohatenia a k náhrade za užívanie pobrežného pozemku.
9. Súd rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 8.1.2024, tak že žalobe vyhovel. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný. Krajský sud v Košiciach uznesením č.k. 3Co/96/2024 – 429 zo dňa 24.7.2025 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V zrušujúcom uznesení uviedol, že v prejednávanej veci je nesporné, že C. potok je prírodný vodný tok aj napriek tomu, že v období od r. 1978 do r. 1983 prebiehali jeho úpravy. Žalobkyňa svoj nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia odvodzovala z jej vlastníckeho práva, pričom zo strany žalovaného boli účinné popreté jej skutkové tvrdenia a žalovaný uviedol vlastné tvrdenie o okolnostiach nadobudnutia vlastníctva k dotknutým pozemkom štátom a to k 1.4.1974. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že je vlastníčkou dotknutých pozemkov, nakoľko k 1.4.1974 netvorili koryto tohto vodného toku a teda nedošlo k ich poštátneniu, dôkazné bremeno ohľadom tohto tvrdenia zaťažovalo žalobkyňu. V danom prípade možno od žalobkyne požadovať preukázanie ňou tvrdeného vlastníckeho práva - preukázanie aj negatívnej skutočnosti a to preukázaním existencie skutočnosti, ktorá ju vylučuje, v danom prípade preukázaním iného toku C. potoka k 1.4.1974. Podľa názoru žalovaného predmetné pozemky, za ktoré žalobkyňa požaduje náhradu titulom bezdôvodného obohatenia sú sčasti súčasťou koryta vodohospodársky významného toku C., pričom sa má jednať o prirodzený vodný tok. Súd žalovaným navrhnutý dôkaz nevykonal výpisom z pozemnoknižnej vložky v rozmedzí rokov 1974-1985 s aktuálnymi mapami, za účelom preukázania, či C. potok pretekal predmetnými parcelami aj pred jeho úpravou. Súd tento navrhnutý dôkaz mohol vykonať aj bez návrhu, nakoľko register - katastra nehnuteľností môže osvedčiť, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou, t.j. či dotknuté nehnuteľnosti tvorili koryto vodného toku k 1.4.1975.
V prejednávanej veci súd prvej inštancie porušil právo strán sporu na spravodlivý proces a to jednak tým, že nevykonal žalovaným navrhnutý dôkaz, aj keď ho mohol vykonať bez návrhu v súlade s § 185 ods. 2 C.s.p. a navyše nedôvodne zaťažil žalovaného dôkazným bremenom potom, čo žalovaný úspešne poprel skutkové tvrdenie žalobkyne ohľadom jej vlastníckeho práva.
10. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie dňa 31.8.2026, na ktorom sa zúčastnili právny zástupca žalobcu a žalovaný. Strany sporu v celom rozsahu zotrvali na svojich dovtedajších písomných vyjadreniach a tieto v podstatnom rozsahu zopakovali a akcentovali v nich obsiahnuté právne závery.
11. Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov, ktoré sú obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
12. Z LV č. XXXXX, kat. územie B. z 15.2.2022 vyplýva, že na liste vlastníctva je vedená i sporná parcela č. XXXX o výmere 848 m2, druh pozemku orná pôda, parcela XXXX/XXX o výmere 55 m2, druh pozemku orná pôda, parcela XXXX/XXX o výmere 81 m2, druh pozemku orná pôda, parcela XXXX/XXX o výmere 115 m2, druh pozemku orná pôda, parcela XXXX/XXX o výmere 2388 m2, druh pozemku orná pôda. Parcely č. XXXX, K. XXXX/XXX, K. XXXX/XXX sú umiestnené v zastavanom území obce, parcely č. XXXX/XXX, K. XXXX/XXX sú umiestnené mimo zastavaného územia obce a ide o parcely registra E, pričom žalobca je spoluvlastníkom uvedených parciel, ktoré sú predmetom sporu v spoluvlastníckom podiele 1/8, 1/8 a 1/12.
13. Z návrhu kúpnej zmluvy medzi predávajúcimi: A. B., M. N., M. C. a E. C., ako podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu a Slovenskou republikou ako kupujúcim vyplýva, že predmetom zmluvy mala byť výmera 146 m2, z pozemku parcely registra E XXXX/XXX s výmerou 81 m2 a z pozemku parcely E č. XXXX/XXX o výmere 2388 m2, kúpna cena vo výške 2.722,90 Eur, pričom kúpna cena za 1 m2 tejto nehnuteľnosti bola stanovená podľa znaleckého posudku č. 57/2017 vyhotoveného znalcom J. L..
14. Zo znaleckého posudku č. 57/2017 zo dňa 21.9.2017, vypracovaného J. L. L. za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti pozemkov registra E, zapísaných na LV č. XXXXX, kat. územie B., ako parcela č. XXXX/XXX, parcela č. XXXX/XXX, parcela č. XXXX/XXX, parcela č. XXXX/XXX vyplýva jednotková hodnota pozemkov, ktoré sú predmetom sporu vo výške 18,65 Eur/m2, pričom všeobecná hodnota pozemku, parcela č. XXXX/XXX predstavuje sumu 1.025,75 Eur, všeobecná hodnota pozemku, parcela č. XXXX/XXX predstavuje sumu 1.510,65 Eur, všeobecná hodnota pozemku, parcela č. XXXX/ XXX predstavuje sumu 2.144,75 Eur, všeobecná hodnota pozemku, parcela č. XXXX/XXX predstavuje sumu 44.536,20 Eur. Znalec pri ohodnocovaní pozemkov vychádzal z predpokladu, že pozemky sú zaťažené vodným tokom a podľa územného plánu mesta Košice sa nachádzajú v území, ktoré je určené pre verejnú zeleň.
15. Z oznámenia o absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy, z výpovede nájomnej zmluvy zo dňa 25.11.2021 vyplýva, že nájomná zmluva uzatvorená medzi prenajímateľmi a nájomcom, ktorej predmetom je prenájom nehnuteľností, parciel zapísaných na LV XXXXX, katastrálne územie B., je podľa žalobcu absolútne neplatná a to z dôvodu neurčitosti. M. N., E. C. a A. B. sú v zmysle LV č. XXXXX len podielovými spoluvlastníkmi predmetných pozemkov a ani nie väčšinovými, k uzavretiu nájomnej zmluvy došlo individuálne s každou, bez zahrnutia ďalších spoluvlastníkov. Z tohto dôvodu nedošlo k hospodáreniu so spoločnou vecou na základe spoločného rozhodnutia spoluvlastníkov s väčšinovými podielmi. Prenájom veci spadá pod hospodárenie so spoločnou vecou všetkými spoluvlastníkmi väčšinou podľa veľkosti podielov. V tomto prípade nedošlo k dohode spoluvlastníkov a nie je možné aby dohodu uzavrel len jeden zo spoluvlastníkov. V tomto prípade teda nebola dodržaná ani podstatná náležitosť zmluvy vo vzťahu k označeniu účastníkov zmluvného vzťahu. Absolútna neplatnosť nájomných zmlúv zároveň vyplýva z neurčitosti ich predmetu. Zmluvy pri predmete odkazujú na geometrický plán č. GP 241-3601-123-81, avšak takýto geometrický plán nebol súčasťou, prílohou zmlúv. Rovnako sú neurčité označenia parciel, resp. ich celkové výmery, ktoré nesedia so stavom uvedeným na LV. Dôvodom, prečo zmluvy neboli platne uzatvorené je aj ten, že nie je možné uzatvoriť nájomnú zmluvu iba pre ideálnu časť svojho spoluvlastníckeho podielu, v danom prípade išlo o podiel vo veľkosti 1/8, resp. 1/12 pri M. N., podiely 1/8, 1/8 a 1/12 pri žalobkyni a podiel 1/4 pri E. C., a to k celkovej výmere. To znamená, že takto určený predmet nájomných zmlúv nie je dostatočne jasne určený.
16. Z Nájomnej zmluvy č. D6/38/MP/49140/06 z 11.12.2006 vyplýva prenájom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na LV č. XXXXX, konkrétne parcely č. XXXX N. XXXX vo výmere spolu 515 m2 zo strany prenajímateľa M. N. žalovanému ako nájomcovi, pričom celkový záber zodpovedajúci podielu prenajímateľa je 107 m2 a k tomu bola za nájom určená hodnota 4,- Sk/m2, čo predstavuje ročné nájomné 428 Sk pri 107 m2. Z uvedenej nájomnej zmluvy je zrejmé, že táto sa týka iného podielového spoluvlastníka sporných nehnuteľností a nie žalobcu.
17. Z Nájomnej zmluvy č. D6/44/MP/49140/06 z 12.12.2006 vyplýva prenájom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na LV č. XXXXX, konkrétne parcely č. XXXX N. XXXX vo výmere spolu 515 m2 zo strany prenajímateľa E. C. žalovanému ako nájomcovi, pričom celkový záber zodpovedajúci podielu prenajímateľa je 128,70 m2 a k tomu bola za nájom určená hodnota 4,- Sk/m2, čo predstavuje ročné nájomné 514,80 Sk pri 128,70 m2. Z uvedenej nájomnej zmluvy je zrejmé, že táto sa týka iného podielového spoluvlastníka sporných nehnuteľností a nie žalobcu.
18. Z vyjadrenia Okresného úradu Košice, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia z 27.6.2018, adresovaného E. I. vyplýva, že v uvedenej lokalite (parcely č. XXXX, XXXX/XXX) sa nachádza upravené koryto C. potoka upravené polovegetačnými tvárnicami, t.j. v úseku od mosta na O. L. až po most na B. J.. Správca toku prevzal realizovanú úpravu potoka do správy v roku 1983.
19. Z Kúpnej zmluvy z 20.12.2021 uzatvorenej medzi stranami sporu vyplýva, že predávajúci ako podielový spoluvlastník parcely č. XXXX/XXX, LV č. XXXXX, kat. územie B. s výmerou 55 m2 a parcely č. XXXX/XXX, LV č. XXXXX s výmerou 115 m2 predal kupujúcemu do vlastníctva Slovenskej republiky a do operatívnej správy žalovanému spoluvlastnícky podiel 1/3 k predmetným nehnuteľnostiam. Celková prevádzaná výmera pripadajúca na spoluvlastnícky podiel predávajúceho je 56,67 m2.
20. Z aktuálneho LV č. XXXXX, k.ú B. súd zistil, že podielovým spoluvlastníkom parcely registra E parcel. č. XXXX/XXX vo výmere 55 m2, druh pozemku: orná pôda a pozemku registra E parcel. č. XXXX/XXX vo výmere 115 m2, druh pozemku: orná pôda je štát v spoluvlastníckom podiele 1/3, 5/24, 1/4, správcom je žalovaný.
21. Z vyjadrenia Okresného úradu Košice, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 16.5.2023, adresovaného právnemu zástupcovi žalobcu, vyplýva, že po preskúmaní spisových materiálov vedených na tunajšom úrade, nemá okresný úrad vedomosť o tom, ako pre rokom 1983 pretekal C. potok cez hore uvedené pozemky a tiež kedy a prečo došlo k zaplaveniu predmetných parciel. Okresný úrad odporučil obrátiť sa so žiadosťou na správcu vodného toku, t.j. žalovaného.
22. Súd z vyjadrenia Okresného úradu, odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa 28.6.2023 konštatuje, že stavba – Úprava C. potoka bola začatá v decembri 1979 a dokončená bola v apríli 1983 a do správy Slovenským vodohospodárskym podnikom bola prevzatá v máji 1983 (uvedená do trvalej prevádzky). Z vyjadrenia zároveň vyplýva, že predtým bolo koryto neupravené, vodný tok prirodzene meandroval.
23. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa týchto ustanovení právnych predpisov:
24. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
25. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
26. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
27. Podľa § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. (2) Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
28. Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), vodným tokom je vodný útvar trvalo alebo občasne tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom koryte alebo v umelom koryte, ktoré je jeho súčasťou, a ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodného útvaru. Vodným tokom sú aj vody v slepých ramenách, mŕtvych ramenách a odstavených ramenách, ak sú ovplyvňované hydrologickým režimom vodného toku, ako aj vody umelo vzduté v koryte. Vodným tokom zostávajú aj povrchové vody, ktorých časť tečie pod zemským povrchom alebo zakrytými úsekmi. (2) Ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vodná plocha so spôsobom využitia pozemku ako vodný tok, je tento pozemok korytom. Ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý nie je takto evidovaný v katastri nehnuteľností, je korytom pozemok tvoriaci dno a brehy, v ktorých odtekajú vody až po brehovú čiaru.
29. Podľa § 49 ods. 1-5 vodného zákona, správca vodného toku je oprávnený a)pri výkone správy vstupovať v nevyhnutnom rozsahu na cudzie nehnuteľnosti, ak na to nie je potrebné povolenie podľa osobitných predpisov, b) v záujme starostlivosti o koryto odstraňovať alebo novo vysádzať stromy a kry na pobrežných pozemkoch,5 c) v rozsahu riadnej správy vodného toku ťažiť z koryta riečny materiál, prípadne túto ťažbu umožňovať tým, ktorí na ňu získali povolenie na niektoré činnosti (§ 23), d) v rámci súhrnného manipulačného poriadku vodných stavieb vydávať pokyny na manipuláciu s vodnými stavbami. (2) Pri výkone správy vodného toku a správy vodných stavieb alebo zariadení môže správca vodného toku užívať pobrežné pozemky. Pobrežnými pozemkami v závislosti od druhu opevnenia brehu a druhu vegetácie pri vodohospodársky významnom vodnom toku sú pozemky do 10 m od brehovej čiary a pri drobných vodných tokoch do 5 m od brehovej čiary; pri ochrannej hrádzi vodného toku do 10 m od vzdušnej a návodnej päty hrádze. (3) Ak je to nevyhnutné, môže orgán štátnej vodnej správy určiť na užívanie väčšiu šírku pobrežného pozemku, ako je uvedené v odseku 2. (4) Ak správca vodného toku pri výkone oprávnenia podľa odseku 2 spôsobí škodu, je povinný ju nahradiť podľa všeobecných predpisov o náhrade škody. (5) Správca vodného toku nezodpovedá za škody spôsobené mimoriadnou udalosťou a škody vzniknuté užívaním vodných tokov.
30. Podľa § 50 ods. 1 a 2 vodného zákona, vlastník pobrežného pozemku je povinný a) umožniť správcovi vodného toku výkon jeho oprávnenia, b) dbať o ochranu vôd a zdržať sa činností, ktoré môžu ovplyvniť prirodzený režim vôd vo vodnom toku, znečistiť vodu alebo inak ohroziť jej kvalitu, znemožniť alebo sťažiť riadnu prevádzku a údržbu vodného toku a s ním súvisiacich vodných stavieb, c) umožniť za náhradu umiestnenie a prevádzku ciach, vodočtov, vodomerov a iných meracích zariadení na zisťovanie údajov o vodnom toku alebo plavebných znakov. (2)Výšku náhrady podľa odseku 1 písm. c) navrhne ten, kto uvedené zariadenie osádza. Ak vlastník pobrežného pozemku nesúhlasí s navrhnutou výškou náhrady, rozhodne o nej súd; nárok na náhradu škody nie je týmto dotknutý.
31. Podľa § 48 ods. 1 a 4 zák. č. 364/2004 Z.z., správa vodných tokov je všestranne zameraná starostlivosť o zachovanie a rozvoj všetkých funkcií vodných tokov a ich korýt. Správca vodného toku je aj správcom pozemkov korýt, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Správa vodných tokov zahŕňa tieto činnosti: a)sledovať stav vodných tokov a pobrežných pozemkov z hľadiska zabezpečenia funkcií vodného toku, b)udržiavať korytá v stave, ktorý zabezpečuje ich prirodzenú alebo projektovanú prietočnosť a hĺbku vody, c)udržiavať alebo odstraňovať brehové porasty vo vodných tokoch, na pobrežných pozemkoch tak, aby sa nestali prekážkou odtoku vody pri povodniach a podľa možnosti zachovali prírodné podmienky, d)spevňovať brehy vodných tokov, zabezpečovať ich neupravené úseky brehovými porastmi, e)udržiavať a čistiť koryto a odstraňovať naplaveniny, ľadové a iné prekážky a dočasné ostrovy z vodného toku, čo je nevyhnutné na zabezpečenie nehateného odtoku alebo prietoku, f)zabezpečovať potrebnú úpravu vodných tokov, g)prevádzkovať a udržiavať v riadnom stave vodné stavby zabezpečujúce funkcie vodného toku alebo slúžiace vodnému toku, ktoré má správca vodného toku v správe alebo v užívaní, prípadne je povinný ich prevádzkovať z iného dôvodu, h)poskytnúť odber povrchových vôd z vodných tokov na závlahy a na ich iné užívanie, i)vytvárať podmienky na zabezpečenie všeobecného používania vôd a ostatných funkcií vodného toku, j)sledovať odber vôd a vypúšťanie odpadových vôd, ako aj iné nakladanie s vodami vo vodnom toku, k)sledovať vody vo vodnom toku z hľadiska možných príznakov mimoriadneho zhoršenia vôd,
l)poskytovať technické a iné podklady, odborné stanoviská potrebné na rozhodovanie a na inú správnu činnosť orgánu štátnej vodnej správy, ak ich má k dispozícií, m)oznamovať orgánu štátnej vodnej správy závažné nedostatky, ktoré zistí vo vodnom toku a v inundačnom území, spôsobené prírodnými vplyvmi alebo inými vplyvmi a navrhovať opatrenia na ich odstránenie, n)zabezpečovať ochranu pred povodňami podľa osobitného predpisu a odvádzanie alebo prečerpávanie vnútorných vôd, o)umiestňovať a udržiavať zariadenia na zisťovanie údajov vo vodnom toku, p)zabezpečovať úlohy prevádzkovateľa vodnej cesty a vytyčovať plavebnú dráhu za náhradu, q)viesť evidenciu pozemkov, ktoré tvoria koryto a inundačné územie, ak sú vo vlastníctve štátu a v správe správcu vodného toku, r)oznamovať údaje potrebné pre vodnú bilanciu, s)evidovať rozhodnutia a vyjadrenia orgánov štátnej vodnej správy, ktoré sa týkajú vodných tokov, a sledovať dodržiavanie podmienok a povinností určených v týchto rozhodnutiach, t)vydávať súhlas na státie plávajúceho zariadenia na vodnom toku alebo inej vodnej ploche, ktorého súčasťou je aj súhlas vydaný podľa osobitného predpisu, u)vydávať súhlas na zriadenie požičovne plavidiel, v)vydávať súhlas na prevádzku prístaviska, prekladiska, výväziska alebo kotviska.
32. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zák. č. 364/2004 Z.z., vodnými stavbami sú stavby, ich súčasti alebo ich časti, ktoré umožňujú osobitné užívanie vôd alebo iné nakladanie s vodami. Súčasťou vodnej stavby sa rozumie ďalší objekt, ktorý súvisí s prevádzkovým, výrobným alebo technologickým zariadením pri prevádzke vodnej stavby vrátane obslužných komunikácií a inžinierskych sietí, ktoré slúžia k jej činnosti. Vodnými stavbami sú najmä a) stavby, ktorými sa upravuje, mení alebo zriaďuje koryto, vrátane terénnych úprav s tým spojených, b)stavby na ochranu pred povodňami, c)priehrady, vodné nádrže, rybovody, rybníky, rybochovné zariadenia, hate, hrádze, vodné elektrárne, stavby na využívanie hydroenergetického potenciálu vodného toku a iné stavby potrebné na nakladanie s vodami, d)studne, stavby vodovodných potrubí, vodovodov a ďalšie vodárenské objekty samostatne slúžiace na účely zásobovania vodou, e)stavby stôk, stokové siete vrátane objektov na nich, čistiarne odpadových vôd a iné stavby určené na zneškodňovanie odpadových vôd a osobitných vôd a na ich vypúšťanie do povrchových vôd, podzemných vôd alebo do banských vôd a stavby určené na predchádzajúce čistenie odpadových vôd pred ich vypúšťaním do verejnej kanalizácie, f) hydromelioračné stavby na zavlažovanie a odvodňovanie pozemkov a na ochranu pozemkov pred vodnou eróziou, g)stavby, ktoré sa zriaďujú na plavebné účely v korytách alebo v iných vodných útvaroch, h)stavby umožňujúce využívanie vôd najmä na hromadnú rekreáciu a vodné športy, i)odkaliská vytvorené hrádzovým systémom, na ktoré sa odpad ukladá hydraulickým spôsobom, j)vodovodné prípojky, ak 1.slúžia na dodávku vody do priemyselných stavieb a poľnohospodárskych stavieb, 2.slúžia na zásobovanie skupiny stavieb, ak to vyžaduje vlastný systém rozvodných potrubí, 3.sú zriadené k stavbe, pre ktorú je zhotovené zariadenie na zvýšenie tlaku vody, 4.sú dlhšie ako 100 m a dodávajú vodu s denným priemerným množstvom väčším ako 0,5 l za sekundu, k)kanalizačné prípojky do verejnej kanalizácie, ak 1.slúžia na vypúšťanie odpadových vôd z priemyselných stavieb a z poľnohospodárskych stavieb, 2.slúžia na odvádzanie odpadových vôd z areálu alebo zo skupiny stavieb, ak to vyžaduje samostatnú stokovú sieť, 3.slúžia na vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie, ktoré vyžadujú ich predchádzajúce čistenie, 4.sú dlhšie ako 100 m a majú vnútorný priemer väčší ako 20 cm, l)stavby umožňujúce využívanie energetického potenciálu podzemných vôd. V prípade pochybností, či ide o vodnú stavbu alebo jej súčasť, rozhodne orgán štátnej vodnej správy.
33. Podľa § 5 ods. 1, 2 zák. č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, podnik je právnickou osobou; vystupuje v právnych vzťahoch vo svojom mene a nesie zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov. Podnik
nezodpovedá za záväzky štátu alebo iných subjektov. Štát nezodpovedá za záväzky podniku, pokiaľ zákon neustanovuje inak.
34. Podľa § 6 ods. 1-3 zák. č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, podnik spravuje veci a majetkové práva zverené mu pri jeho založení, ako aj veci a majetkové práva nadobudnuté v priebehu podnikania. Veci a majetkové práva, ktoré podnik spravuje, sú majetkom štátu. Podnik koná v mene vlastníka majetku, ktorý spravuje podľa odseku 1, v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy; obdobne je oprávnený konať v mene štátu vo veciach, ak vlastnícke právo štátu je sporné. Podnik má právo majetok, ktorý spravuje, držať, užívať ho a nakladať s ním v súlade s právnymi predpismi; podnik nemôže týmto majetkom zabezpečovať záväzky tretích osôb. Majetok sa môže podniku odňať iba v prípadoch a za podmienok ustanovených zákonom alebo ak tak ustanoví medzinárodná zmluva.
35. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, Slovenská republika ako právnická osoba vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade s týmto zákonom. Správca podľa § 1 ods. 1 písm. a), b) a d) môže nadobúdať majetok len do vlastníctva štátu. Správca majetku štátu vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Správca koná v mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného majetku, ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.
36. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
37. Podľa čl.4 ods. 1 Ústavy SR, nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky.
38. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
39. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
40. Predmetom sporu je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie časti sporných parciel, na ktorých sa nachádza vodná stavba - Úprava Myslavského potoka, a zákonný nárok na náhradu za užívanie pobrežného pozemku od 15.2.2020 do 15.2.2022.
41. Sporná bola vecná legitimácia strán sporu, dôvodnosť uplatnených nárokov titulom vydania bezdôvodného obohatenia a náhrady za užívanie pobrežného pozemku.
42. V konaní ďalej nebolo sporné, že sa na predmetných parcelách nachádza vodná stavba a ochranné pásmo. V konaní nebola sporná výška bezdôvodného obohatenia a zákonnej náhrady za užívanie pobrežného pozemku.
43. Nebolo sporné, že zmluvné strany dňa 20.12.2021 uzatvorili kúpnu zmluvu ohľadne časti predmetu sporu vo výmere 56,67 m2 z parcely XXXX/XXX a parcely XXXX/XXX, ktorej vklad bol povolený k 3.5.2022. Podľa § 31 ods. 5 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom vydania rozhodnutia.
44. V konaní nebolo sporné, že žalovaný nemal so žalobcom uzavretú nájomnú zmluvu. Žalovaný mal uzavreté nájomné zmluvy s inými spoluvlastníkmi, s M. N. a s E. C., ktoré sa týkali totožných pozemkov.
45. Súd v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v zrušujúcom uznesení vyžiadal výpis z pozemnoknižnej vložky v rozmedzí rokov 1974 až 1985 s mapami k pozemkom žalobkyne, ktoré sú vedené v katastri nehnuteľnosti ako parcely KN-E č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/ XXX, XXXX zapísané na LV č. XXXXX k.ú. B., obec I. a písomnú a grafickú identifikáciu parciel KN- E č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX zapísané na LV č. XXXXX k.ú. B., obec
I. (pozemkovoknižná parcela číslo XXXX zapísaná v PKV č. XXXX a pozemkovoknižnú parcelu číslo XXXX zapísaná v PKV XXXX) so zápisom parciel v registri CKN a ich zákresom v katastrálnej mape, za účelom posúdenia aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne.
46. Súd z pozemkovej knihy, z kópie mapy pozemkového katastra zistil, že parcelou č. XXXX pretekal C. potok. Z písomnej a grafickej identifikácie parciel a z kópie mapy určeného operátu súd zistil, že C. potok neskôr pretekal parcelou, ale už jej inou časťou.
47. Parcele č. XXXX, druh pozemku roľa v pozemkovoknižnej vložke XXXX zodpovedajú parcely registra E – parcelné č. XXXX/XXX, K. XXXX/XXX, K. XXXX/XXX, K. XXXX/XXX evidované ako orná pôda. Parcelám č. XXXX/XXX, K. XXXX/XXX, K. XXXX/XXX zodpovedá novovytvorená parcela registra C - K. XXXX/XX evidovaná ako vodná plocha.
48. Súd hodnotením uvedených listinných dôkazov mal za preukázané, že úpravou vodného toku C. potok ľudskou činnosťou došlo k zásahu do pôvodnej parcely evidovanej v pozemkovej knihe pod č. XXXX o výmere 2626 m2 a v rozsahu 251 m2 ako parcela XXXX/XX sa táto, tak ako je to zobrazené v grafickej identifikácii parciel stala súčasťou upraveného vodného toku C. potok a tým podľa ustanovení § 43 ods. 4 vodného zákona upraveným korytom.
49. Parcele č. XXXX, druh pozemku roľa v pozemkovoknižnej vložke XXXX zodpovedá parcela registra E – parcelné č. XXXX evidovaná ako orná pôda. Parcele č. XXXX zodpovedajú novovytvorené parcely registra C - č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX. Parcela č. XXXX/XX je evidovaná ako vodná plocha.
50. Úpravou vodného toku C. potok ľudskou činnosťou došlo k zásahu do pôvodnej parcely evidovanej v pozemkovej knihe pod č. XXXX o výmere 1201 m2 a vo svojej časti ako parcela XXXX/XX evidovaná ako vodná plocha sa táto, tak ako je to zobrazené v grafickej identifikácii parciel stala súčasťou upraveného vodného toku C. potok a tým podľa ustanovení § 43 ods. 4 vodného zákona upraveným korytom.
51. Z vyjadrenia Okresného úradu, odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa 28.6.2023 vyplýva, že stavba – Úprava C. potoka bola začatá v decembri 1979 a dokončená bola v apríli 1983 a do správy Slovenským vodohospodárskym podnikom bola prevzatá v máji 1983 (uvedená do trvalej prevádzky). Z vyjadrenia zároveň vyplýva, že predtým bolo koryto neupravené, vodný tok prirodzene meandroval.
52. Súd vykonaným dokazovaním má za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne, keďže na predmetných pozemkoch došlo po 1.4.1974 k zriadeniu umelého, prípadne upraveného koryta vodného toku.
53. V konaní vedenom pod sp. zn. 42C/3/2020 žalovaný nerozporoval, že C. potok je vodohospodársky významným vodným tokom, a preto súd v tomto konaní ustálil, že pobrežný pozemok je v rozsahu 10 m od brehovej čiary (§ 49 ods. 2 vodného zákona).
54. Zákonné povinnosti vyplývajúce z vodného zákona vlastníkovi pobrežného pozemku, obmedzujú jeho vlastnícke právo tým, že mu neumožňujú predmet svojho vlastníctva plnohodnotne užívať. Nesporne ide o obmedzenie vlastníckeho práva ex lege.
55. Súd vo vzťahu k obrane žalovaného, že ako správca vodného toku potrebuje a užíva iba časti pozemkov a týmto nie je vlastnícke právo žalobcu nijako obmedzované, uvádza, že žalovaný je oprávnený podľa § 49 vodného zákona pri výkone správy vodného toku vstupovať na cudzie nehnuteľnosti, odstraňovať a vysádzať stromy a kry na pobrežných pozemkoch a tieto pozemky aj užívať. Toto oprávnenie zahŕňa aj ich využitie pri činnostiach nepriamo súvisiacich s pobrežným pozemkom, ako je ťažba riečneho materiálu z koryta alebo manipulácia s vodnými stavbami. Samotné ochranné pásma a pobrežné pozemky svojou povahou významne obmedzujú vlastnícke právo žalobcu, a to aj v prípade, ak by žalovaný nevykonával žiadne udržiavacie alebo iné práce. Už samotnou existenciou týchto pásiem na pozemku žalobcu nemôže pozemok využívať podľa svojho uváženia, nemôže na ňom napríklad vysádzať ( § 49 a § 50 vodného zákona). Najvýraznejší zásah do vlastníckeho práva nastal, keď žalovaný na pozemkoch, ktoré pôvodne patrili aj žalobcovi, vybudoval umelé koryto vodného toku. Tým vznikli
pobrežné pozemky, ochranné pásma a ďalšie zákonné obmedzenia. Vlastník pobrežného pozemku je zároveň podľa § 50 vodného zákona povinný zdržať sa činností, ktoré by mohli znemožniť alebo sťažiť riadnu prevádzku, údržbu a prístup k vodnému toku a s ním súvisiacim vodným stavbám. Pri užívaní pobrežného pozemku teda musí vždy počítať s oprávneniami správcu vykonávať prevádzku a údržbu vodného toku a tomu prispôsobovať svoje rozhodnutia o spôsobe využívania pozemku. Podľa § 50 ods. 3 vodného zákona môže orgán štátnej vodnej správy vlastníkom pobrežných pozemkov zakázať výrub stromov a krov, ktoré zabezpečujú stabilizáciu koryta. K obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu tak dochádza už samotným výkonom správy vodného toku, a to bez ohľadu na to, či žalovaný na pozemku reálne vykonáva nejakú činnosť. Obmedzenie vlastníckeho práva k pobrežnému pozemku je ex lege dané zákonom trvalo, bez ohľadu na mieru alebo frekvenciu jeho využívania správcom vodného toku. Žalobca je preto nepochybne obmedzený vo výkone svojho vlastníckeho práva v jeho podstate, teda v práve slobodne disponovať so svojím vlastníctvom a užívať ho podľa vlastného uváženia. Žalovaný má priamo zo zákona povinnosť pobrežné pozemky pri správe vodného toku užívať. Nútené obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu pritom nie je podľa platnej právnej úpravy podmienené intenzitou využívania pozemku.
56. Vlastnícke právo nemožno obmedziť bez náhrady vychádzajúc z Ústavy SR, zákona, záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd a poukazom tiež na judikatúru najvyšších súdnych autorít (uznesenie NSSR 4MCdo 2/2014, nález ÚS ČR PL.ÚS 41/1997). Rovnako vodný zákon v ust. § 50 ods.1 písm.c) výslovne predpokladá náhradu za umiestnenie meracích zariadení na pobrežnom pozemku, z čoho logicky vyplýva, že za obmedzenie vlastníckeho práva v oveľa širšom rozsahu, než predpokladá toto ustanovenie, má vlastníkovi prináležať primeraná náhrada.
57. Právny poriadok umožňuje obmedzenia vlastníckeho práva vyplývajúce z iných právnych predpisov, napr. na ochranu poľnohospodárskej pôdy, iných zložiek životného prostredia, stavebného práva, či susedských vzťahov, za ktoré nepatrí náhrada. Zákonodarca však vo vodnom zákone v § 49 ods.2 veta prvá, vymienil pre správcu vodného toku právo užívania pobrežných pozemkov, čím obmedzil vlastnícke právo vlastníka pobrežného pozemku o právo vec užívať. Rovnaké právo, v tomto prípade právo užívať vec, nemôže totiž zároveň patriť dvom subjektom (okrem manželov v rámci bezpodielového spoluvlastníctva). Vlastník pobrežného pozemku je teda obmedzený už právom správcu vodného toku užívať pobrežný pozemok ex lege, ktoré ho vo svojej podstate z užívania veci právne vylučuje, preto mu patrí náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods.4 Ústavy SR a na to nadväzujúce ust. § 128 ods. 2 OZ.
58. Samotná skutočnosť, či správca vodného toku realizoval svoje oprávnenia v konkrétnom čase a na konkrétnom mieste, teda na predmetnom pobrežnom pozemku, nie je preto právne významná. Pokiaľ vodný zákon v ust. § 48 ods. 1 definuje správu vodných tokov ako všestranne zameranú starostlivosť o zachovanie a rozvoj všetkých funkcií vodných tokov a ich korýt s cieľom zachovať a zlepšovať stav vôd, ktorú správu zveruje podľa ods. 2 správcom vodných tokov a v odseku 5 špecifikuje činnosti, ktoré správa vodných tokov zahŕňa, je zrejmé, že správcovia majú povinnosť tieto činnosti vykonávať, pretože inak by ich existencia nemala opodstatnenie. Len samotná okolnosť, že žalovaný ako správca vodného toku nevykonával zverené činnosti v určitej lokalite z akýchkoľvek dôvodov, nemôže viesť k záveru, vzhľadom na vyššie uvedené, že vlastnícke právo žalobcu nie je výkonom správy vodného toku obmedzené. Oprávnenia správcu vodného toku vyplývajú z ust. § 49 ods.1 vodného zákona, ktorým naopak zodpovedá povinnosť vlastníka pobrežného pozemku v rozsahu ustanovenom ods. 2 event. 3 tohto zákonného ustanovenia, výkon týchto oprávnení strpieť podľa § 50 ods.1 a 3 vodného zákona. Podľa ust. § 50 ods.1 písm. b) vodného zákona je vlastník pobrežného pozemku povinný dbať o ochranu vôd a zdržať sa činností, ktoré môžu ovplyvniť prirodzený režim vôd vo vodnom toku, znečistiť vodu alebo inak ohroziť jej kvalitu, znemožniť alebo sťažiť riadnu prevádzku a údržbu vodného toku a s ním súvisiacich vodných stavieb, okrem toho podľa písm. c) má strpieť prípadné umiestnenie a prevádzku (za náhradu) ciach, vodočtov, vodomerov a iných meracích zariadení a podľa ods.3 nemôže svojvoľne vytínať stromy a kry zabezpečujúce stabilitu koryta, preto je súd toho názoru, že na pobrežnom pozemku je prakticky vylúčená akákoľvek činnosť obvykle prevádzaná na pozemku charakteru trvalého trávnatého porastu jeho vlastníkom, teda i spoluvlastníkom. Ďalším obmedzujúcim faktorom spoluvlastníka predmetného pozemku je tiež nemožnosť pozemok rekultivovať, teda užívať ho na poľnohospodárske účely a v tej súvislosti ho ani prípadne prenajať subjektu vykonávajúcemu poľnohospodársku činnosť a teda ho užívať, brať z vlastníctva plody, úžitky, či s ním nakladať.
59. Žalovaný počas konania namietal, že v danom spore nie je pasívne vecne legitimovaný. Podľa jeho presvedčenia pasívne vecne legitimovaným by mala byť Slovenská republika. V danej súvislosti súd uvádza, že podľa odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obdo 42/2020 z 27.04.2021 z ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 111/1990 Zb. vyplýva, že podnik je právnickou osobou; vystupuje v právnych vzťahoch vo svojom mene a nesie zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov. Uvedené ustanovenie je všeobecným ustanovením upravujúcim oprávnenie štátneho podniku ako právnickej osoby konať vo svojom mene a súčasne niesť zodpovednosť vyplývajúcu z právnych vzťahov, v ktorých vystupuje. Z uvedeného ustanovenia žiadnym spôsobom nevyplýva, že štátny podnik nie je zodpovedným subjektom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Ustanovenie § 6 ods. 3 zákona č. 111/1990 Zb. súčasne upravuje správu majetku štátu štátnym podnikom ako samostatnej zložky štátu tak, že podnik má právo majetok, ktorý spravuje, držať, užívať ho a nakladať s ním v súlade s právnymi predpismi; podnik nemôže týmto majetkom zabezpečovať záväzky tretích osôb. Vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že štátny podnik v právnych vzťahoch nevystupuje ako Slovenská republika zastúpená štátnym podnikom, ale koná samostatne ako štátny podnik a preto je vecne legitimovaným subjektom v súdnych sporoch, či už aktívne alebo pasívne. Zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu upravuje správu majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky. Správa majetku štátu je súhrn oprávnení a povinností správcu k tej časti majetku štátu, ktorý mu štát zveril do správy, vrátane oprávnenia využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu. Túto správu vykonáva správca majetku štátu. Takýto správca nekoná vo vlastnom mene, ale v mene štátu, a preto má vecnú legitimáciu štát. Uvedený zákon za správcov považuje: a) štátnu rozpočtovú organizáciu a štátnu príspevkovú organizáciu, b) štátny fond, c) právnickú osobu zriadenú osobitným zákonom, ak na základe zákona spravuje majetok štátu, d) štátny orgán bez právnej subjektivity, ak podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu spravuje majetok štátu. Uvedení správcovia tak v konaní pred súdom vystupujú v mene Slovenskej republiky, t. j. vecnú legitimáciu nemá správca, ale Slovenská republika, keďže zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva oprávnenie týchto subjektov vystupovať v právnych vzťahoch samostatne. Uvedený zákon súčasne v ustanovení § 1 uvádza prípady, na ktoré sa predmetný zákon nevzťahuje, resp. z ustanovenia § 1 ods. 2 pod b) vyplýva, že sa tento zákon nevzťahuje na nakladanie s majetkom štátu, ktoré upravujú osobitné predpisy. Zákonná úprava pri uvedenom ustanovení odkazuje na viaceré osobitné predpisy, pričom jedným z týchto osobitných predpisov je aj zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, ktorý upravuje postavenie štátneho podniku. Z ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 111/1990 Zb. vyplýva, že podnik je právnickou osobou; vystupuje v právnych vzťahoch vo svojom mene a nesie zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov. Žalovaný ako samostatná právnická osoba, ktorej bolo osobitným zákonom, t. j. zákonom č. 111/1990 Zb., dané oprávnenie vystupovať v právnych vzťahoch samostatne vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, je v danom prípade tým zodpovednostným subjektom, ktorý je povinný vydať bezdôvodné obohatenie.
60. Strany sporu vyvlastnenie sporných nehnuteľností štátom po 1.4.1975 netvrdili a nevyplýva to ani z vykonaného dokazovania. Súd uzatvára, že k vyvlastneniu sporných nehnuteľností vydaním administratívneho rozhodnutia nedošlo.
61. K argumentácii žalovaného prevzatú z Rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 5Co/268/2018 súd uvádza, že ust. § 45 ods. 1 vodného zákona v tomto prípade nie je možné aplikovať, keďže pôsobením vôd alebo iným prírodným vplyvom nedošlo k zmene prirodzeného koryta neupraveného vodného toku, žalovaný takéto skutočnosti ani netvrdil.
62. Vo vzťahu k dôvodnosti nároku na vydanie náhrady za užívanie pobrežného pozemku v ochrannom pásme v zmysle § 49 vodného zákona súd uvádza, že v tzv. ochrannom pásme, pri pobrežných pozemkoch sa obmedzuje vlastnícke právo vlastníka, a teda dochádza k užívaniu pozemkov zo strany správcu vodného toku. Dôvodom na užívanie pozemku v ochrannom pásme je ust. § 49 ods. 1 až ods. 5 vodného zákona, ktoré umožňuje správcovi užívanie pozemku a ust. § 50 ods. 1 až ods. 5 vodného zákona, ktoré ukladá vlastníkovi povinnosť strpieť konkrétne činnosti, ktoré môže robiť správca na vodnom toku v ochrannom pásme. Žalobca teda nemôže na takomto pozemku stavať, ani ho obhospodarovať. Hoci vodný zákon náhradu za užívanie pobrežného pozemku neustanovuje, obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba za náhradu, a teda tento nárok vyplýva z čl. 20 ods. 4 Ústavy a z čl. 4 ods. 2 Základných princípov CSP, ktorého výšku posudzoval rovnako ako výšku bezdôvodného obohatenia.
63. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia a náhrady za užívanie pobrežného pozemku, kde podľa názoru súdu je náhrada v rovnakej výške ako pri bezdôvodnom obohatení, a teda spočíva vo výške nájomného, je potrebné podľa názoru súdu vychádzať zo znaleckého posudku č. 51/2017, ktorý bol vyhotovený na sporné nehnuteľnosti. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že výška ročného nájomného je 10% ceny nehnuteľnosti, nebol sporný medzi stranami výpočet a výška bezdôvodného obohatenia. V zmysle záverov znaleckého dokazovania súd vychádzal z ročného nájomného vo výške 320,15 Eur, za 1/8, 1/8 a 1/12 spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, ktorú žalovaný užíval vo výmere 515 m2. Súd poukazuje, že zo stanovenia nájomného v zmysle znaleckého posudku sa vychádzalo aj pri stanovení kúpnej ceny v zmysle kúpnej zmluvy z 20.12.2021. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi sumu 640,30 Eur, tak ako to je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
64. Súd uvádza, že k zoštátneniu sporných pozemkov nedošlo, preto nie je potrebné sa zaoberať ani argumentáciou žalobcu o ich vydržaní.
65. Podľa ust. § 517 ods. l prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
66. Podľa ust. § 3 ods. l nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013, zmeneného nar. vlády č. 20/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
67. V zmysle § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
68. V prejednávanej veci si žalobca uplatnil okrem istiny aj príslušný ročný úrok z omeškania odo dňa, kedy sa žalovaný dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia, pričom v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia sa žalovaný dostal do omeškania dňom nasledujúcim po dni, keď ho žalobca požiadal o splnenie povinnosti. Oznámením o absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy z 25.11.2021 žalobca žalovanému oznámil, že bez právneho dôvodu dochádza k užívaniu jeho pozemku a vyzval ho na úhradu bezdôvodného obohatenia v lehote do 30.11.2021. Oznámenie bolo doručené žalovanému dňa 30.11.2021. Žalobca preto požadoval vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku od 1.12.2021 do zaplatenia zo sumy 640,30 Eur. Keďže je žalovaný v omeškaní s peňažným plnením, žalobca ma v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka právo aj na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po výzve na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovanému, preto súd zaviazal žalovaného k plateniu úrokov z omeškania tak ako je to uvedené vo výroku I. rozsudku. Výšku úrokov z omeškania súd žalobcovi priznal v súlade s ust. § 3 ods. l nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 a v danom prípade činí 5% z dlžnej sumy ročne.
69. O splnení povinnosti v 3-dňovej lehote súd rozhodol v súlade s ust. 232 ods. 3 CSP.
70. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. l v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi voči žalovanému súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný.
72. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Mestský súd Košice. (§ 362 ods. 1 CSP).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).