Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Er-2599-2012.pdf
PDF · 108.47 KB
Case nature
Subarea
16Er/2599/2012
Uznesenie
Okresný súd Bratislava IV vo veci exekúcie oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Tomáš Kušnír, proti povinnému: O. J., D. H. X, XXX XX T., pre vymoženie pohľadávky vo výške 997,04 eur istiny a trovy exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava takto
rozhodol:
Vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú .
Exekúciu z a s t a v u j e .
Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
Povinnému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Dňa 15.08.2012 udelil exekučný súd súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5104 086418 pod sp. zn. 16Er/2599/2012 na základe rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. v Košiciach č.k. EP 70866/09 zo dňa 09.11.2011.
Dňa 23.07.2013 došiel na exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 18.07.2013 z dôvodu, že na manželku povinného bol dňa 10.03.2008 vyhlásený konkurz a podľa zákona o konkurze sa po vyhlásení konkurzu všetky súdne a exekučné konania zastavujú.
Oprávnený vo svojom vyjadrení zo dňa 12.12.2013 uviedol, že vyhlásenie konkurzu na L. J. nemá vplyv na prebiehajúce exekučné konanie.
Dňa 19.12.2013 došiel na exekučný súd ďalší návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnil tou skutočnosťou, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom. Povinný pritom poukázal aj na Smernicu Rady č. 93/13/EHS o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Skutočnosť, že si povinný zobral od spoločnosti VÚB, a.s. úver a že na za základe rozhodcovského rozsudku podľa rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo všeobecných obchodných podmienkach exekučný súd povolil na vymoženie pohľadávky a príslušenstva, je porušenie práva Spoločenstva závažné, a to aj z dôvodu, že exekúcia nebola doposiaľ zastavená. Povinný taktiež poukázal na skutočnosť, že v iných veciach súdy aj bez návrhu zamietli žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s konštatovaním neprijateľnosti rozhodcovských doložiek a s odkazom na európske spotrebiteľské právo.
Povinný namietal aj tú skutočnosť, že exekúcia je neprípustná v prípade nedostatku rozhodcovskej zmluvy. O takýto prípad ide aj za stavu neprijateľnej a teda neplatnej rozhodcovskej doložky podľa § 53 Občianskeho zákonníka.
V doplnení návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 30.05.2014 povinný uviedol, že rozhodcovská doložka nebola medzi zmluvnými stranami vopred dojednaná v podobe, že spor sa bude konať výlučne na rozhodcovskom súde, a že mu bude veriteľom odopretá možnosť spravodlivého súdneho konania na všeobecnom súde.
Oprávnený vo svojom vyjadrení zo dňa 12.08.2014 uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, a teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Oprávnený poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z.
Pokiaľ ide o dôvody podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. treba mať na zreteli, že exekučný súd pri zastavení exekučného konania nie je príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskum exekučného titulu, a preto skúma len vlastnosti uloženej povinnosti, nie rozhodnutie samotné. Cieľom tohto prieskumu je zistiť, či povaha samotného plnenia je v súlade s právom. Uvedené ustanovenie chráni povinného pred mocenským prinútením k určitému plneniu, ktoré je právom zakázané. Dôvodom pre zastavenie exekučného konania by bolo, ak by rozhodcovský rozsudok ukladal povinnosť plniť niečo, čo by bolo v rozpore s právnym poriadkom. Existencia resp. neexistencia takéhoto dôvodu pre zastavenie exekučného konania je pritom priamo zistiteľný z výroku rozhodcovského rozsudku.
Výzvou zo dňa 16.04.2015 vyzval exekučný súd oprávneného, aby sa v lehote 10 dní vyjadril k otázke posudzovania uzatvorenia resp. neuzatvorenia rozhodcovskej zmluvy v súlade s § 4 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 v spojení s ustanovením § 40 Občianskeho zákonníka.
Oprávnený vo svojom vyjadrení zo dňa 25.04.2015 poukázal na ustanovenie § 4 zákona o rozhodcovskom konaní ako aj na dôvodovú správu k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Podľa tejto dôvodovej správy je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Aj by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať aj v občianskoprávnom konaní. Z tohto dôvodu je oprávnený toho názoru, že rozhodcovská doložka bola uzatvorená platne.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) E. P., exekúciu súd zastaví, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 2 E.P., exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 200 ods. 1 E. P., trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 1 E. P., ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „ZoRK“), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 4 ods. 2 ZoRK, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Povinný v priebehu exekučného konania vzniesol viacero návrhov na zastavenie exekúcie. Pokiaľ ide o návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu vyhláseného konkurzu na majetok manželky povinného L. J. uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6K/1/2008 zo dňa 10.03.2008, exekučný súd uvádza, že tento nie je dôvodný. Podľa § 48 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii totiž zastavenie prebiehajúceho exekučného konania ale prekážka začatia nového exekučného konania je daná len v prípade, ak sa exekúcia viedla, alebo sa mala viesť na majetok podliehajúci konkurzu. Ak povinný argumentoval skutočnosťou, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo právoplatne vyporiadané, exekučný súd uvádza, že dôvod na zastavenie exekúcie (resp. exekučného konania) by prichádzal do úvahy len v prípade majetku povinného nadobudnutého do 11.03.2008. Vyhlásením konkurzu totiž zo zákona zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (§ 53 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii) a všetky hnuteľné a nehnuteľné veci, všetky príjmy a iné majetkové práva po vyhlásení konkurzu na majetok manželky povinného nadobudol a nadobúda povinný do svojho výlučného vlastníctva. Tento majetok povinného nie je postihnuteľný správcom konkurznej podstaty manželky povinného, avšak možno tento majetok postihnúť výkonom exekúcie vedenej proti povinnému.
Za taktiež nedôvodné považuje exekučný súd tvrdenie povinného, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je v rozpore so zákonom. Žiadne zákonné ustanovenie totiž paušálne nevylučuje možnosť rozhodnúť spor vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy v rozhodcovskom konaní, naopak takýto postup zákon výslovne pripúšťa (napr. zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní).
K časti návrhu na zastavenie exekúcie, v ktorom povinný namietal rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, exekučný súd uvádza, že uvedená skutočnosť tiež nemôže privodiť zastavenie exekúcie. Zmluva medzi povinným a právnym predchodcom oprávneného bola uzavretá dňa 24.06.2004. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka upravujúce výlučnú rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku bolo zavedené až s účinnosťou od 01.01.2008 a zmysle prechodných ustanovení (§ 879j Občianskeho zákonníka) právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa posudzujú podľa doterajších právnych predpisov.
Exekučný súd však dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je dôvodný v časti, kde namietal nedostatok rozhodcovskej zmluvy, konkrétne, že nedošlo k uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy.
Exekučný súd má povinnosť počas celého exekučného konania skúmať, či sa vykonanie exekúcie navrhuje na podklade vykonateľného exekučného titulu, a nielen pred vydaním poverenia, plne korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku, a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Táto skutočnosť vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR ako aj Ústavného súdu SR (napríklad sp. zn. 1 Cdo 52/2010, 2 Cdo 269/2012, 3 Cdo 210/2011, 4 Cdo 52/2012, 5 Cdo 42/2012, 6 Cdo 135/2012 a 7 Cdo 162/2011, sp. zn. I. ÚS 203/2011, II. ÚS 417/2011, IV. ÚS 456/2012.
Kedykoľvek v priebehu exekučného konania je exekučný súd oprávnený a povinný taktiež skúmať, či je predložený exekučný titul so zákonom. Skúmanie súladu exekučného titulu so zákonom znamená, že exekučný súd posudzuje, či bolo rozhodnutie označené oprávneným ako exekučný titul vydané v súlade so zákonom, to znamená, či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti, presnosti označenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Ak tieto zákonné podmienky neboli splnené, rozhodnutie označené oprávneným v exekučnom konaní ako exekučný titul nemôže byť spôsobilým podkladom pre vedenie exekúcie, nakoľko rozhodnutie, ktoré nebolo vydané v súlade so zákonom, nezaväzuje. V takom prípade je exekučný súd povinný podľa § 57 ods. 1 písm. g) vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastaviť.
V rozhodovanej exekučnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. v Košiciach č.k. EP 70866/09 zo dňa 09.11.2011.
Exekučný súd si pre potreby rozhodovania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie pripojil spis Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. v Košiciach sp. zn. EP 70866/09.
Rozhodca v odôvodnení svojho rozhodcovského rozsudku uviedol, že po preskúmaní svojej právomoci je príslušný na rozhodnutie predmetnej veci.
Exekučný súd uvádza, že nie je viazaný tým, ako posúdil svoju právomoc rozhodca. Podstatné je posúdenie exekučným súdom, či rozhodcovský súd disponoval právomocou na vydanie exekučného titulu, a to z listín, ktoré sú obsahom súdneho spisu sp zn. 16Er/2599/2012 ako aj rozhodcovského spisu sp. zn. EP 70866/09.
V Obchodných podmienkach pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet VÚB, a.s. vydávaných v spolupráci s SKK, a.s. („ďalej aj VOP“) je v rámci čl. VIII uvedené, že zmluvné strany sa výslovne dohodli, že všetky majetkové spory, ktoré by v budúcnosti medzi nimi vznikli z tejto zmluvy budú rozhodované v rozhodcovskom konaní v zmysle zákona č. 244/2002 z. z. o rozhodcovskom konaní nezávislým rozhodcom určeným spoločnosťou Správa kreditných kariet, a.s.
Pre posudzovanie otázky právomoci rozhodcu pri skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom je nevyhnutné posúdenie, či bola uzavretá rozhodcovská zmluva (doložka) v súlade s ustanoveniami ZoRK, z ktorej by mohol rozhodcovský súd odvodzovať svoju právomoc. Exekučný súd bol preto povinný skúmať, či bola dodržaná písomná forma stanovená v ZoRK.
Takéto preskúmavanie exekučného titulu so zákonom je v súlade aj s konštantnou rozhodovacou praxou. V tejto súvislosti exekučný súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6ECdo/205/2013, 6CoE80/2013 zo dňa 27.08.2014, podľa ktorého Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom a v danom prípade aj z ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní (okrem iného), či plnenie na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka konania nie je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo neodporuje dobrým mravom. Obdobný záver vyslovil Najvyšší súd SR aj v ďalších rozhodnutiach (napr. 6Cdo/105/2011, 7 ECdo/35/2014, 7 ECdo/34/2014).
Zároveň exekučný súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 46/2012 (sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13.10.2011), ktoré citoval už aj odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení. V zmysle tohto rozhodnutia pokiaľ oprávnený v návrhu označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade nemohol ani vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 E.P. vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.
Pri rozhodovaní exekučný súd neopomína ani znenie ustanovenia § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré umožňuje časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
S poukazom na osobitný charakter a dôsledky rozhodcovskej doložky nie je možné považovať rozhodcovskú doložku za časť zmluvy, ktorú možno určiť odkazom v obchodných podmienkach.
V tejto súvislosti možno poukázať aj na znenie nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013, ktorý sa venoval posudzovaniu inorporovania zmluvných pokút (a aj rozhodcovských doložiek) do všeobecných obchodných podmienok. ÚS ČR v tomto náleze uviedol, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú (napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nespráva sa v právnom vzťahu poctivo a takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu. V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu (podobne ako rozhodcovská doložka) zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy samotnej (listiny, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis). Aj z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že nedochádza k platnému uzatvoreniu dohody o podrobení sa rozhodcovskému konaniu (rozhodcovská zmluva) samotným uvedením rozhodcovskej doložky dodávateľom (v danom prípade oprávneným) vo všeobecných obchodných podmienkach. Pre platné uzatvorenie rozhodcovskej doložky sa vyžaduje, aby bola uvedená na samotnej zmluve, ktorá je zmluvnými stranami (oprávneným aj povinným) podpísaná.
V danej veci je pritom nepochybné, že medzi oprávneným a povinným vznikol spotrebiteľský právny vzťah, nakoľko ide o zmluvu medzi dodávateľom (oprávnený, resp. právny predchodca oprávneného) a spotrebiteľom (povinný) v zmysle § 52 ods. 1 OZ. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že povinný je spotrebiteľom v zmysle § 52 ods. 4 OZ. Avšak exekučný súd považuje za potrebné uviesť, že posúdenie právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným ako spotrebiteľského vzťahu nie je kľúčové pri posudzovaní právomoci rozhodcovského súdu pre vydanie rozhodcovského rozsudku, ale poukázanie na spotrebiteľský charakter tohto vzťahu možno podporne použiť na poukázanie záverov uvedených v tomto rozhodnutí.
Zákon o rozhodcovskom konaní v ustanovení § 4 upravuje tri spôsoby pre uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky) a rozhodcovský súd má právomoc vec prejednať, ak bola rozhodcovská zmluva uzavretá jedným z týchto spôsobov. Konkrétne ide:
1. Obsiahnutie textu rozhodcovskej zmluvy do dokumentu podpísaného zmluvnými stranami,
2. Uvedenie textu rozhodcovskej zmluvy vo vzájomne výmenných listoch umožňujúcich zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli,
3. Vyhlásenie zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní.
Uvedená zákonná úprava je prísne kogentná, nemožno sa od nej odchýliť a taktiež nemožno pripustiť extenzívny výklad uzatvárania rozhodcovskej doložky napr. samotným uvedením vo všeobecných obchodných podmienkach (viď aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 245/2010 zo dňa 30.11.2011.
Z obsahu súdneho spisu vrátane priložených listín má exekučný súd preukázané, že zmluva medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným nebola uzatváraná telefaxom alebo prostredníctvom iných telekomunikačných zariadení. Preto neprichádza do úvahy vyššie uvedený bod 2. ako spôsob uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Taktiež z obsahu rozhodcovského spisu EP 70866/09 má exekučný súd preukázané, že rozhodcovská zmluva nebola uzatvorená ani vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom.
V danej veci preto mohlo dôjsť k uzatvoreniu rozhodcovskej doložky v súlade so zákonom a k založeniu právomoci rozhodcovského súdu vec rozhodnúť jedine v podobe obsiahnutia textu rozhodcovskej zmluvy do dokumentu podpísaného zmluvnými stranami. Pre dodržanie písomnej formy nestačí keď je znenie rozhodcovskej doložky zachytené v písomnej podobe. Pre posúdenie, či bola dodržaná písomná forma rozhodcovskej doložky, je potrebné vychádzať aj zo znenia § 40 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka je písomný právny úkon platný, ak je podpísaný konajúcou osobou.
Na základe uvedeného pre dodržanie písomnej formy rozhodcovskej doložky ako základnej podmienky založenia právomoci rozhodcovského súdu je nevyhnutné, aby bola rozhodcovská doložka podpísaná obidvoma zmluvnými stranami.
Pre uzavretie rozhodcovskej doložky v zmysle § 4 ods. 2 ZoRK nepostačuje, ak účastníci zmluvy podpíšu na znak súhlasu zmluvu a všeobecné obchodné podmienky, do ktorých je inkorporovaná rozhodcovská doložka, sú len prílohou zmluvy, resp. stranou č. 2 zmluvy, neobsahujú podpis zmluvných strán. To isté platí aj v prípade, ak v rámci podpísanej časti zmluvy je uvedený bod, že účastníci súhlasia aj so znením všeobecných obchodných podmienok.
Z oprávneným predloženej zmluvy o úvere zo dňa 24.06.2004 a VOP má exekučný súd jednoznačne preukázané, že oprávnený a povinný podpísali zmluvu o úvere, avšak na predložených VOP a ani na rozhodcovskej doložke sa podpis oprávneného ani povinného nenachádza.
Absenciu podpisu rozhodcovskej doložky a tým nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej doložky nemôže zhojiť ani vyhlásenie klienta na úverovej zmluve v bode 2, v zmysle ktorého potvrdzuje, že bol oboznámený s obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet VÚB, a.s. vydávaných v spolupráci s SKK, a.s. a s cenníkom VÚB, a.s. a súhlasím s nimi. Takéto vyhlásenie nemôže nahradiť podpísanie rozhodcovskej doložky. Zároveň ani v tomto vyhlásení povinného (dlžníka) nie je uvedený jeho súhlas s uzavretím rozhodcovskej doložky a podrobením sa rozhodcovskému konaniu.
Zároveň takýto postup oprávneného ako dodávateľa v zmluvách obchádza zákonný postup upravujúci uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, ako je aj motivovaný tým, že takéto dojednanie pozornosti spotrebiteľa zrejme unikne. Preto ak aj napriek tomu dodávateľ pri uzatváraní zmlúv postupuje, nespráva sa v právnom vzťahu poctivo a takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu. Uvedený záver je podľa názoru exekučného súdu ústavne konformný, a to aj s poukazom na vyššie citovaný nález ÚS ČR sp. zn. 3512/11 zo dňa 11.11.2013, ktorý možno použiť ako výkladové pravidlo na danú vec s poukazom na obdobnosť právnej úpravy v Českej republike a v Slovenskej republike.
Na základe uvedených skutočností má exekučný súd jednoznačne preukázané, že medzi účastníkmi nebola uzavretá rozhodcovská doložka v súlade s § 4 ods. 2 ZoRK. Z tohto dôvodu nebola daná právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci a na vydanie exekučného titulu.
Nakoľko rozhodnutie predložené oprávneným ako exekučný titul bolo vydané orgánom, ktorý nedisponoval právomocou na jeho vydanie, exekučný súd musí konštatovať rozpor exekučného titulu so zákonom.
Keďže exekučný súd dospel k záveru že oprávneným predložené rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom (bez právomoci orgánu na jeho vydanie), nemohla z neho vzniknúť povinnému žiadna právna povinnosť. Takéto rozhodnutie nie je spôsobilým exekučným titulom a na jeho podklade nie je možné viesť exekúciu na majetok povinného. Preto exekučný súd rozhodol tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) E. P.
Exekučný súd zároveň uvádza, že nie je dotknuté jeho právo domáhať sa svojich práv voči povinnému na základe zmluvy o úvere v občianskom súdnom konaní, nakoľko ním predložený rozhodcovský rozsudok nezakladá prekážku res iudicata. Ako bolo už vyššie uvedené, rozhodnutie, ktoré bolo vydané bez právomoci orgánu na jeho vydanie nezaväzuje, s pohľadu práva ide o paakt.
Taktiež exekučný súd poukazuje na tú skutočnosť, že oprávnenému bola poskytnutá možnosť vyjadriť sa k posudzovaniu existencie resp. neexistencie uzavretia rozhodcovskej doložky medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, ktorú však reálne nevyužil a len odcitoval príslušné zákonné ustanovenia.
Súdnemu exekútorovi exekučný súd náhradu trov exekúcie nepriznal, nakoľko podaním zo dňa 23.04.2015 oznámil, že si trovy exekúcie neuplatňuje.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Povinnému náhradu trov konania exekučný súd nepriznal, nakoľko mu v priebehu konania žiadne nevznikli a oprávnený v zmysle § 146 ods. 2 prvá veta zavinil zastavenie konania predložením nevykonateľného exekučného titulu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od
dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV na
Krajský súd v Bratislave.