Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/4/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu: KASATKIN Recovery, k.s., so sídlom Čajakova 13, 811 05 Bratislava, (sídlo kancelárie, Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica), IČO: 50 382 888, správca konkurznej podstaty úpadcu: BBK AGRO, s.r.o., Rudohorská 33, Banská Bystrica, IČO: 44 095 066 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101742697/2020 z 13.11.2020, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Napadnutým rozhodnutím č. 101742697/2020 z 13.11.2020 žalovaný v rámci odvolacieho konania postupom podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pobočka Senica (ďalej len „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy nižšieho stupňa“) č. 101191160/2020 z 17.7.2020, ktorým správca dane podľa daňového poriadku určil daňovému subjektu BBK AGRO, s.r.o. „v reštrukturalizácii“ (ďalej len „úpadca“, príp. „žalobca“) rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie august 2012 v sume 110 604 eur, znížil žalobcovi nadmerný odpočet zo sumy 168 879,74 eur na sumu 58 275,74 eur. Podkladom na prijatie záverov o výške určeného rozdielu dane boli výsledky daňovej kontroly vykonanej u žalobcu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti uplatneného žalobcom za predmetné zdaňovacie obdobie. Závery daňovej kontroly správca dane zaznamenal v protokole o výsledku daňovej kontroly č. 1770921/2016 zo dňa 09.12.2016, ktorý bol spolu s výzvou č. 1772097/2016 zo dňa 09.12.2016 na vyjadrenie sa k jeho záverom doručený žalobcovi dňa 12.12.2016, kedy sa v zmysle daňového poriadku ukončila daňová kontrola.

2. Kontrolou predložených daňových dokladov v nadväznosti na podané daňové priznanie k DPH správca dane zistil, že žalobca ako daňový subjekt si v kontrolovanom zdaňovacom období august 2012 si uplatnil oslobodenie od dane z odberateľských faktúr (ďalej len sporné faktúry) v počte 10 kusov, bližšie uvedených v rozhodnutí žalovaného na strane 3, vystavených v maďarskej spoločnosti SDA SOVEREIGN Distribution AG s.r.o., Farkastorki utca 2.FS, 01037 Budapest, Hungary, ktorých predmetom malo byť dodanie tovaru – krištáľového cukru (ďalej len sporný tovar) v objeme 243,6 ton v sume spolu bez DPH 207 060 eur. Bolo zistené, a to na základe žiadosti o MVI do Maďarskej

republiky, že deklarovaný odberateľ - SDA SOVEREIGN Distribution AG s.r.o. predmet dodania neprijal, predmetná spoločnosť nepodala za uvedené obdobie daňové priznanie, nedeklarovala IC nadobudnutia a ani nepriznala daň a ani ju neodviedla. Okrem toho bolo zistené, že táto spoločnosť je nekontaktná a zo správcom dane nespolupracuje.

3. Okrem toho si žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil aj oslobodenie od dane v zmysle ň 43 zákona o DPH vystavením 18 odberateľských faktúr bližšie označených v rozhodnutí žalovaného na strane 4, a to pre maďarského odberateľa – spoločnosť RAFFAI – TRADE Kft., so sídlom Dobozi utca 5, 062 00 Kiskörös, Hungary za dodávku cukru v objeme 432 ton a v celkovej sume bez DPH 345 600 eur Taktiež aj vo vzťahu v tejto spoločnosti bolo na základe žiadosti o MVI do Maďarskej republiky bolo zistené, že ani táto spoločnosť nepredložila daňové priznanie za zdaňovacie obdobie august 2012 a ani v mieste sídla sa táto spoločnosť nikdy nenachádzala. Okrem toho podľa banky, v ktorej je vedený účet spoločnosti, nebol na tomto účte zaznamenaný žiadny pohyb peňazí, pričom táto spoločnosť nevykonávala žiadnu činnosť. Taktiež bolo na základe odpovede na žiadosť o MVI zo dňa 08.04.2013 zistené, že deklarovaný odberateľ predmet dodania na základe sporných faktúr neprijal.

4. Žalobca ako daňový subjekt v kontrolovanom zdaňovacom období vystavil aj 10 odberateľských faktúr, bližšie označených v rozhodnutí žalovaného na strane 5 pre maďarského odberateľa – spoločnosť Blue Eagle Kft., Bokor u.9-11, 01037 Budapest, Hungary za dodávku cukru v objeme 240 ton a v celkovej sume bez DPH 193 200 eur. Vo vzťahu k tomuto odberateľovi bolo zistené, že na základe piatich čiastočných odpovedí na žiadosť o MVI nebolo potvrdené, že deklarovaný odberateľ Blue Eagle Kft. predmet dodania na základe sporných odberateľských faktúr prijal, priznal v daňovom priznaní a daň aj odviedol. Tento deklarovaný maďarský odberateľ nepredložil správcovi dane žiadne doklady, neumožnil teda preveriť, či toto dodanie sa aj reálne uskutočnilo.

5. Z dokladov predložených žalobcom správcovi dane vyplýva, že daňový subjekt cukor neskladoval, neviedol skladovú evidenciu; cukor bol prepravcom LT TRANS SPEED Kft. naložený u dodávateľa - v spoločnosti KON – RAD spol. s r.o. a vyložený u odberateľov RAFFAI – TRADE Kft. a Blue Eagle Kft., pričom prepravu hradil na základe faktúr daňový subjekt; cukor zakúpený od spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. bol kupovaný franco sklad Horné Turovce, preberali ho a vydávali zamestnanci spoločnosti BRAND FOOD s.r.o., prepravu uskutočňovala spoločnosť K&B TRANS, s.r.o. a hradil ju daňový subjekt; na CMR dokladoch prevzatie tovaru potvrdila pečiatkou spoločnosť SIPI – LOGISTIC Kft.. Dodávateľmi cukru pre žalobcu mala byť spoločnosť SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. a spoločnosť KON – RAD spol. s r.o.. Vo vzťahu k spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. bolo zistené z daňovej kontroly u tejto spoločnosti za zdaňovacie obdobie august 2012, že táto deklarovala v auguste 2012 nadobudnutie cukru od spoločnosti LINTMAN s.r.o., Špitálska 61, Bratislava, pričom bolo zistené, že na tejto adrese obchodnej spoločnosti LINTMAN s.r.o. nemá táto spoločnosť žiadne priestory a ani poštovú schránku a taktiež ani písomnosti, ktoré boli adresované či už na túto spoločnosť alebo predvolanie zasielané konateľovi tejto spoločnosti (A. B.) na jeho adresu do Maďarska sa vrátilo s poznámkou „adresát neznámy“. Okrem toho táto spoločnosť bola registrovaná ako platiteľ DPH od 1.7.2011 do 30.3.2013, pričom daňové priznanie k DPH nebolo podané za žiadne zdaňovacie obdobie v roku 2012. Zo strany tejto spoločnosti neboli predložené žiadne listinné doklady (zmluvy, objednávky preukazujúce akúkoľvek prepravu tovaru, nákup tovaru, resp. akékoľvek úhrady týkajúce sa zdaniteľných obchodov za zdaňovacie obdobie august 2012).

6. Daňový subjekt deklaroval nadobudnutie cukru od dodávateľa KON – RAD spol. s r.o., pričom dodávateľmi tejto spoločnosti mali byť C. D., F&O, SNP 616, 049 25 Dobšiná a spoločnosť VITAPACE spol. s.r.o., Radvanská 4, Bratislava, pričom spoločnosť KON – RAD spol. s r.o. faktúry od uvedených dodávateľov zaúčtovala vo svojom účtovníctve. Bolo však zistené, z dôvodu nepriznanie intrakomunitaárneho nadobudnutia tovaru a nezaplatenia DPH maďarským spoločnosťami SDA SOVEREIGN Distribution AG s.r.o., RAFFAI – TRADE Kft. a Blue Eagle Kft., správcovi dane vznikli pochybnosti o deklarovaných dodávkach cukru.

7. Výsledkom predmetnej daňovej kontroly bolo aj nepriznanie úpadcom uplatneného oslobodenia od dane z dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu Európskej únie (za tzv. intrakomunitárne dodanie tovaru) podľa § 43 zákona o DPH, a to z dodávateľských faktúr vystavených úpadcom pre obchodnú spoločnosť RAFFAI-TRADE Kft. v celkovej výške 345 600 eur a obchodnú spoločnosť Blue Eagle Kft. v celkovej výške 193 200 eur, za dodanie kryštálového cukru v celkovom množstve

432 ton. Podľa predložených dokladov CMR za zdaňovacie obdobie august 2012 dopravu pre obe obchodné spoločnosti do Maďarskej republiky mala realizovať prepravná spoločnosť LT TRANS-SPED Kft. V súvislosti s preverením intrakomunitárneho dodania tovaru nebolo v rámci daňovej kontroly a v rámci následného vyrubovacieho konania bez pochybností preukázané dodanie fakturovaného tovaru deklarovaným odberateľom, registrovaným pre daň na území Maďarskej republiky, na základe čoho daňové orgány oboch stupňov konštatovali nesplnenie základnej zákonnej podmienky na priznanie oslobodenia za dodanie tovaru podľa § 43 zákona o DPH. Správcom dane neuznané oslobodenie od dane nebolo dôvodom dovyrubenia rozdielu dane, pretože nebolo posúdené ako tuzemské dodanie tovaru.

II. Rozsah a dôvody správnej žaloby (žalobné body)

8. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj zrušenia rozhodnutia Daňového úradu Trnava, pobočka Senica a vrátenia mu veci na nové konanie z dôvodov podľa , , a v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako len „SSP“). Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. V podanej žalobe žiadal na prejednanie a rozhodnutie veci nariadiť pojednávanie.

9. Namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci a v konaní došlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

10. Poukázal na to, že po (v poradí druhom) vrátení veci na ďalšie konanie a rozhodnutie vydal správca dane už tretie rozhodnutie č. 101191160/2020 dňa 17.07.2020, ktorým určil žalobcovi rozdiel 110 604 eur, nepriznal daňovým subjektom uplatnený nadmerný odpočet v sume 168 879,74 eur a priznal nadmerný odpočet v sume iba 58 275,74 eur na DPH za zdaňovacie obdobie august 2012. Ďalej uviedol, že aj proti tomuto tretiemu prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie, v ktorom namietal, že správca dane sa v tomto rozhodnutí neriadil právnym názorom odvolacieho správneho orgánu, nezaoberal sa podaním návrhom na vykonanie dokazovania zo dňa 11.09.2019, nezahrnul do tohto rozhodnutia skutočnosti, ktoré neboli sporné, nevysporiadal sa so všetkým predloženými a navrhnutými dôkazmi zo strany žalobcu a so všetkými jeho námietkami. Okrem toho v odôvodnení rozhodnutia správca dane neuviedol, aké vykonané dôkazy ho viedli k príslušným záverom a aký skutkový stav bol zistený.

11. K procesným pochybeniam správcu dane žalobca predovšetkým namietal nezákonnosť protokolu ako podkladu pre vydanie rozhodnutí daňových orgánov v nadväznosti na nezákonnosť daňovej kontroly za predmetné zdaňovacie obdobie v dôsledku neprimerane dlhého prerušenia výkonu daňovej kontroly. V predmetnej veci daňová kontrola začala 15.11.2012, bola prerušená odo dňa 15.08.2013 do 23.11.2016, pričom ukončená bola 12.12.2016. Poukázal na skutočnosť, že daňová kontrola bola nezákonne prerušená po dobu viac ako 4 roky, pričom z toho bola kontrola prerušená 1 197 dní, čo je viac ako 3 roky a 3 mesiace a samotné vykonávanie kontroly trvalo výrazne dlhšie ako je zákonom povolená doba jedného roka, čoho následkom je, že protokol z tejto kontroly nadobudol charakter nezákonne získaného dôkazu, ktorý nebolo možné v ďalšom konaní použiť, ako to vyplýva aj z právneho názoru vysloveného v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 29. júna 2010. Podľa názoru žalobcu bol protokol o výsledku daňovej kontroly získaný v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a v zmysle daňového poriadku pre daňové konanie ako nezákonný dôkaz nemôže byť použitý s tým, že keďže bol v daňovom konaní použitý, došlo k naplneniu dôvodu zrušenia rozhodnutia podľa .

12. Ďalej žalobca poukázal na úpravu lehôt stanovených pre medzinárodnú výmenu informácií na základe žiadosti cudzieho štátu, upravených v o medzinárodnej spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „“), ktorý implementuje Smernicu Rady č. 2011/16/EÚ z 15.02.2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní [ďalej len ako „Smernica Rady č. 2011/16/EÚ“ (podľa Smernice a citovaného zákona je príslušný orgán daného štátu povinný poskytnúť informáciu čo najrýchlejšie, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti)], ako aj na úpravu lehôt na poskytnutie MVI podľa Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „Nariadenie Rady č. 904/2010“), v zmysle ktorého (čl. 10 a nasl.) žiadaný orgán má poskytnúť

informácie tak rýchlo, ako je to možné, najneskôr 3 mesiace po dni prijatia žiadosti, pokiaľ žiadaný orgán vyžadovanú informáciu už má, znižuje sa táto lehota maximálne na jeden mesiac. V tejto súvislosti žalobca namietal výrazné prekročenie uvedených lehôt pri získavaní informácií prostredníctvom MVI, v dôsledku čoho došlo k nezákonnému prerušeniu lehoty na výkon daňovej kontroly oprávnenosti nároku na nadmerný odpočet za kontrolované zdaňovacie obdobie. Ohľadom porušenia zásady proporcionality pri využití inštitútu medzinárodnej výmeny informácií s dopadom na neprimeranú dĺžku prerušenia ako aj na samotný výkon daňovej kontroly žalobca taktiež dôvodil poukazom na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , ktorými správny súd odstránil nezákonnosť spočívajúcu v neprimeranom prerušení daňovej kontroly oprávnenosti nároku na odpočet dane u žalobcu, pričom zároveň konštatoval prieťahy spôsobené vo výkone daňovej kontroly z dôvodu zaslania dožiadaní o MVI. Žalobca s odkazom na odôvodnenie citovaných rozhodnutí (odôvodnenie, ktorých v podstatnej miere citoval) poukázal na to, že je oprávnené aj pri posudzovaní zákonnosti protokolu vychádzať z citovaných záverov krajského súdu, z ktorých vyplýva, že ak je daňová kontrola prerušená na dobu viac ako 3 mesiace v zmysle Nariadenia (resp. 6 mesiacov v zmysle Smernice) je takýto stav nezákonný dodajúc, že v predmetnom prípade bola kontrola celkovo vykonávaná 1 489 dní, čo predstavuje viac ako 4 roky, pričom z toho bola kontrola prerušená 1 197 dní, čo je viac ako tri roky a tri mesiace, čím správca dane výrazne prekročil v Nariadení stanovenú maximálnu trojmesačnú dobu (resp. dobu 6 mesiacov uvedenú v Smernici), po ktorej márnom uplynutí automaticky pominuli dôvody, pre ktoré bola kontrola prerušená a správca dane mal vo výkone kontroly pokračovať, avšak tak neučinil. Znamená to, že protokol z predmetnej daňovej kontroly bol získaný v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. V tejto súvislosti (nezákonné prieťahy pri výkone kontroly) poukázal na Nálezy Ústavného súdu SR sp.zn. zo dňa 16.01.2013, ďalej sp.zn. zo dňa 29.06.2010, sp.zn. -19 zo dňa 04.02.2015, z ktorých vyplýva, že následkom nezákonného prerušenia daňovej kontroly a jej nezákonného výkonu nad zákonom maximálne povolenú dobu jedného roka je to, že protokol z predmetnej daňovej kontroly nadobudol charakter nezákonne získaného dôkazu, ktorý v následkom daňovom (vyrubovacom) konaní nemohol byť použitý.

13. Žalobca ďalej namietal, že správca dane i žalovaný vyhodnotili dôkaznú situáciu v jeho neprospech, pričom mal za to, že skutočnosti zistené v súvislosti so spoločnosťami SDA SOVEREIGN Distribution AG s.r.o., RAFFAI-TRADE Kft., Blue Eagle Kft. a SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. nie je možné vyhodnocovať na jeho ťarchu. V prípade dodávateľa SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. sa sporný tovar (kryštáľový cukor) nachádzal v areáli, resp. v sídle tejto spoločnosti, čo bolo zistené správcom dane a súčasne túto skutočnosť potvrdzuje aj znalecký posudok Ing. Šimu, ktorý sa nachádza v administratívnom spise. Z pohľadu žalobcu ako daňového subjektu táto spoločnosť (SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o) v danom období vykazovala viacero subdodávateľov. Množstvá predmetného tovaru sa žalobcovi sa javili byť objektívne v poriadku, a preto nemal dôvod mať podozrenie, že predmetné obchody by mohli byť poznačené protiprávnou činnosťou.

14. V prípade dodávateľa KON – RAD, s.r.o. tiež bola v rámci vykonaného šetrenia preukázaná reálnosť a existencia nadobudnutia tovaru daňovým subjektom, čo vyplýva z odpovede tejto spoločnosti na dožiadanie správcu dane č. 9212401/5/3395187/12 zo dňa 19.11.2012 ako aj z výpovede svedka C. D. zo dňa 06.08.2018. Okrem toho existenciu tovaru a jej prepravy potvrdzuje aj výpoveď svedkyne E. F., bývalej konateľky spoločnosti AQUARA, s.r.o., ktorá bola dodávateľom spoločnosti KON – RAD, s.r.o. Táto svedkyňa vo výsluchu zo dňa 24.10.2018 potvrdila realizáciu dodávok cukru pre spoločnosť KON – RAD, s.r.o. Okrem toho tieto dodávky tovaru pre KON – RAD, s.r.o. aj B. E. G. – konateľ spoločnosti VITAPACE spol. s r.o., ktorá bola ďalším dodávateľom spoločnosti KON – RAD s.r.o..

15. V prípade dodávok maďarským odoberateľom žalobca pripojil úradné záznamy, zápisnice z výsluchov a analýzy orgánov činných v trestnom konaní, ktoré boli získané z vyšetrovacieho spisu NAKA ČVS: PPZ-128/NKA-FP-ST-2014, ktoré preukazujú, že tovar bol reálne prevezený do Maďarska a že bol následne dodávaný veľkým maďarským reťazcom ako TESCO, LIDL, SPAR a pod. Taktiež aj v prípade spoločnosti Blue Eagle Kft. žalobca predložil čestné vyhlásenie tejto spoločnosti, v ktorom odberateľ potvrdzuje, že tovar bol riadne zaúčtovaný, nahlásený na príslušné maďarské orgány, že sa odberateľ vysporiadal a priznal DPH za daný tovar, a že tovar nebol zo strany obchodnej spoločnosti Blue Eagle Kft. dovezený späť do Slovenskej republiky. V súvislosti s maďarským odberateľom SDA SOVEREIGN Distribution AG s.r.o. maďarský správca dane okrem iného konštatoval, že predmetný tovar bol skutočne dodaný na adresu ICE SOLUTION Kft., Györ, Maďarsko a že v rokoch 2012 a 2013

bol bežne ďalej dodávaný do maďarského TESCO a maďarskej spoločnosti TULL TRADE Kft. a časť, že bola dodávaná späť na Slovensko do SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. V tejto súvislosti namietal, že správca dane v zmysle poukazovanej judikatúry nepreukázal žalobcovi, že sa svojim konaním úmyselne zúčastňoval na konaní spojeného s podvodom na DPH, alebo že o nich mal vedomosť.

16. Namietal, že informácie získané o zahraničných subjektoch pomocou MVI dožiadaní sú nekonkrétne, nepodložené, v zásade sa jedná o domnienky a názory dopytovaných zahraničných daňových orgánov, bez preukaznej hodnoty. Tvrdil, že nie je zodpovedný za konanie jeho obchodných partnerov resp. ďalších obchodných partnerov, nedokáže ovplyvniť vedenie ich účtovníctva, priznanie a odvedenie dane a pod. dodajúc, že tieto skutočnosti sú mimo sféry jeho vplyvu a preto takéto konanie nemôže bez ďalšieho znamenať odopretie jeho nároku. Namietal, že správca dane, resp. žalovaný nesprávne vyhodnotili svedecké výpovede (napr. svedkyňa E. F., B. E. G.), ktoré boli v jeho prospech.

17. V súvislosti s neprimeraným prenosom dôkazného bremena z orgánov daňovej správy na kontrolovaný daňový subjekt podporil žalobca dôvodnosť tohto žalobného dôvodu a svoju argumentáciu poukazom na právne závery vyplývajúce z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , a , Európskeho súdneho dvora č. C 395/02, C-354/03, C-353/03, C-484/03, majúc za to, že v jeho prípade je potrebné citovanú judikatúru aplikovať.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného

18. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 24.3.2021 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznať. Žalovaný vo vyjadrení nepožiadal o nariadenie pojednávania.

19. Vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobcu, že protokol z predmetnej daňovej kontroly je nezákonne získaným dôkazom a že zo strany správcu dane došlo k prekročeniu maximálnej zákonom povolenej jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Daňová kontrola bola riadne prerušená rozhodnutím č. 9211401/5/3789969/2013 zo dňa 14.08.2013 z dôvodu dožiadania o MVI. Tieto rozhodnutia boli (sú) právoplatné a zákonné a neboli kompetentným orgánom zmenené alebo zrušené. Podľa názoru žalovaného v žiadnom prípade nemožno hovoriť o nezákonnosti prerušenia daňovej kontroly.

20. Žalovaný ďalej poukázal na rozsudok Ústavného súdu SR č. -11: „Ústavný súd poukazuje na to, že zo samotného nariadenia o spolupráci síce vyplývajú lehoty na vykonanie určitého úkonu, ale nariadenie zároveň výslovne predpokladá, že vybavenie dožiadania môže trvať dlhšie, ako sú ustanovené lehoty. Krajský súd z predmetnej právnej úprav (citovaných článkov nariadenia o spolupráci v spojitosti so zákonom o správe daní a poplatkov) vyvodil záver, že v dôsledku riadneho prerušenia konania neplynú lehoty na jej vykonanie ani v prípade, ak bolo konanie prerušené pre medzinárodné dožiadania, na vybavenie ktorých nedodržali dožiadané orgány lehoty určené v predmetnom nariadení. Bez ohľadu na to, či ide o jediný možný výklad predmetných ustanovení nariadenia o spolupráci a zákona o správe daní a poplatkov, Ústavný súd nepovažuje tento záver za svojvoľný, odporujúci účelu a zmyslu aplikovateľných noriem a tento záver krajského súdu je aj ústavne konformným spôsobom odôvodnený. Ústavný súd ďalej považuje za potrebné uviesť, že výklad ustanovený zákona o správe daní a poplatkov týkajúcich sa plynutia lehôt na daňovú kontrolu, ako aj na celé daňové konanie nemôže ohroziť účinnú aplikáciu nariadenia“.

21. Vo vzťahu k rozhodnutiam Krajského súdu v Trnave (sp. zn. , , ) uviedol, že tieto boli vydané v úplne iných konaniach a majú právnu relevanciu len k príslušným zdaňovacím obdobiam.

22. Žalovaný v súvislosti s tvrdením žalobcu podporeným aj nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 29.06.2010, že správca dane prerušil predmetnú daňovú kontrolu na neprimerane dlhú dobu nesúhlasil, pričom citoval z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) sp. zn. zo dňa 23.03.2016, z ktorého vyplýva, že : „....žiadaný orgán poskytuje informácie tak rýchlo, ako to je len možné, najneskôr v lehote troch mesiacov po dni prijatia žiadosti. V žalovanom prípade bola uvedená 3 mesačná lehota na vybavenie žiadosti v rámci medzinárodnej výmeny informácií opakovane zmeškaná a niekoľkonásobne prolongovaná. Keďže v komunitárnom práve platí 3 mesačná lehota na vybavenie žiadosti, žalobca považoval 2,5 roka trvajúcu daňovú kontrolu

za porušenie princípu právnej istoty, ktorým postupom bolo porušené jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov....“ ... a na ďalšom mieste NS SR dôvodí „Vo vzťahu k odkazu na čl. 8 nariadenia Rady ES č. 1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty, ktorým sa zrušuje nariadenie EHS č. 218/92, NS SR poukazuje, že tam upravená lehota sa vzťahuje na medzinárodnú výmenu informácií, nie na výkon daňovej kontroly podľa vnútroštátnych predpisov členského štátu. Medzinárodná výmena informácií je dôvodom na prerušenie konania, počas ktorého lehoty na vykonanie daňovej kontroly neplynú, ktorý postup bol zvolený aj v prejednávanej veci, a teda daňová kontrola bola vykonaná v rámci zákonnej lehoty, čo v konečnom dôsledku v podanom odvolaní nepoprel ani samotný žalobca.“

23. Žalovaný tiež poukázal na to, že dožiadaný zahraničný orgán neposkytol informácie do 3 mesiacov po dni prijatia žiadosti aj preto, že zahraničný daňový subjekt nie vždy spolupracoval, prípadne ani nekomunikoval so správcom dane a nepredkladal žiadne doklady. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 8.7.2020, v ktorom bolo okrem iného konštatované, že „Ak správca dane preruší výkon daňovej kontroly za účelom realizácie MVI, nemožno mať za to, že by správca dane pokračoval vo výkone predmetnej daňovej kontroly, a preto lehota na jej vykonanie z tohto dôvodu neplynie, a teda plynúť nemôže. Prerušením daňovej kontroly za týmto účelom správca dane nevstupuje do súkromnej autonómie daňového subjektu, neuplatňuje voči nemu svoje práva ani nepožaduje od neho plnenie povinností vyplývajúcich zo zákona na účel výkonu daňovej kontroly. Naopak, v prípade dôvodného podozrenia o fiktívnosti sťažovateľom deklarovaného dodania tovaru, správca dane plní svoje úlohy vyplývajúce zo správy daní, t.j. využitím medzinárodnej výmeny informácií, overuje podklady potrebné na správne a úplné určenie dane. Ide o legitímnu činnosť správcu dane, prostredníctvom ktorej sa do jeho dispozičnej sféry dostanú informácie o odberateľovi sťažovateľa, prepravcovi tovaru a pod.“.

24. Žalovaný ďalej uviedol, že zaslanie žiadosti o MVI bolo nevyhnutné z dôvodu získania informácií o odberateľoch žalobcu v inom členskom štáte za účelom preverenia sporných zdaniteľných obchodov. Maďarský správca dane v rámci odpovedí na MVI okrem iného uviedol: Spoločnosť SDA SOVEREIGN Distribution AG v období od 1.4.2012 do 1.3.2013 nepodala daňové priznania, intrakomunitárne nadobudnutia tovaru (cukru) nepriznala, nezaplatila ani daň, jej činnosťou je predaj ostatných motorových vozidiel. Konateľkou spoločnosti bola v období 22.1.2010 – 29.1.2013 H. I. a zástupcami spoločnosti boli J. B. a K. L. M., avšak maďarský správca dane nedostal k dispozícii zmluvu (doklad) oprávňujúci na zastupovanie, kontaktnou osobou pre spoločnosť bol J. B., maďarskému správcovi neboli poskytnuté informácie o objednávateľovi a platiteľovi prepravy, neboli predložené ani žiadne účtovné doklady (ide o nekontaktnú spoločnosť), ani medzi zaistenými dokladmi sa nenachádzali žiadne účtovné doklady.

25. Vo vzťahu k preverovaným informáciám ohľadne spoločnosti RAFFAI – TRADE Kft. tak táto nepredložila daňové priznanie za zdaňovacie obdobie august 2012, z miestneho zisťovania vyplynulo, že v mieste sídla sa spoločnosť nikdy nenachádzala, jej konateľ uviedol, že od 21.12.2011 nevykonával žiadne činnosti v mene spoločnosti. Z informácií banky je zrejmé, že na bankovom účte spoločnosti nebol zaznamenaný žiadny pohyb peňazí, spoločnosť nevykonávala činnosť.

26. V súvislosti s ďalším odberateľom – spoločnosťou Blue Eagle Kft., zamestnanci správcu dane zaslali viaceré urgencie v súvislosti so žiadosťou o MVI, pričom maďarský správca dane v čiastočnej odpovedi uviedol, že daňový subjekt nepredložil žiadne doklady. Zo strany správcu dane bolo zaslaných päť žiadostí o informácie do iných členských krajín za účelom objasnenia transakcií, vzhľadom k nedostatku odpovedí nemohli maďarské daňové orgány uzavrieť daňovú kontrolu a zaslať požadované informácie. V poslednej čiastočnej odpovedi uviedli, že čakajú na odpoveď z iného členského štátu. Na základe piatich čiastočných odpovedí na žiadosť o MVI nebolo potvrdené, že deklarovaný odberateľ Blue Eagle Kft. predmet dodania na základe sporných odberateľských faktúr prijal, priznal v daňovom priznaní a daň aj odviedol. Deklarovaný maďarský odberateľ nepredložil správcovi dane žiadne doklady, neumožnil teda preveriť, či toto dodanie sa aj reálne uskutočnilo.

27. Pri dodaní tovaru v rámci členských štátov medzi osobami registrovanými pre DPH, t.j. pri intrakomunitárnom (vnútrospoločenskom) dodaní, je predmetom dane dodanie tovaru na strane

predávajúceho a predmetom dane je i nadobudnutie tovaru na strane kupujúceho. Takýto princíp posúdenia jedného obchodného prípadu (predaja a nákupu) umožňuje, aby sa uplatnil princíp štátu určenia, t.j. aby k zdaneniu tovaru došlo v štáte kupujúceho. Zabezpečí sa to tým, že kupujúci sám zdaní nadobudnutý tovar. Z odpovedí maďarskej finančnej správy vyplýva, že spoločnosti SDA SOVEREIGN Distribution AG a RAFFAI – TRADE Kft. za zdaňovacie obdobie august 2012 nepodali daňové priznanie a čiastočnými odpoveďami na MVI nebolo potvrdené, že spoločnosť Blue Eagle Kft. predmet dodania na základe sporných odberateľských faktúr prijala a priznala v daňovom priznaní a daň aj odviedla. Z týchto skutočností vyplýva, že na tomto stupni došlo k daňovému úniku. Žalovaný ďalej zdôraznil, že skutočnosť, že žalobca predložil niektoré listinné dôkazy (kniha faktúr – pohľadávky u maďarských odberateľov, kniha faktúr – záväzky, čiastočný výpis z účtu z N. O., výdavkové pokladničné doklady atď.) ešte nepreukazuje, že žalobca konal s dostatočnou obozretnosťou a nezanedbal povinnosť riadneho hospodára. Predloženie listinných dokladov nie je postačujúcou podmienkou pre priznanie oslobodenia od DPH deklarovaným sporným zdaniteľným obchodom, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Znamená to, že žalobca nepredložil relevantné dôkazy o tom, že konal v dobrej viere, že pri zdaniteľných obchodoch postupoval v zmysle zásady obozretnosti, nepreukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou mu z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa stane súčasťou zdaniteľných plnení poznačených daňovým únikom.

28. Žalovaný v súvislosti s dodávateľom – obchodnej spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. poukázal na to, že zo znaleckého posudku č. 1/2015 vyplynulo, že k baleniu cukru, jeho nákupu a predaju nedochádzalo v takom objeme ako spoločnosť SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. evidovala. Skutočnosť, že deklarovaný dodávateľ disponuje nejakým množstvom tovaru, ktorý bol predmetom preverovaných faktúr, nie je ešte sama o sebe dôkazom o tom, že tento tovar bol aj dodaný presne tak, ako je uvedené na preverovaných faktúrach. Je preto povinnosťou žalobcu bez pochybností preukázať, že zdaniteľné obchody sa uskutočnili presne tak, ako deklaruje predloženými dokladmi a svojimi tvrdeniami. V tejto súvislosti správca dane ako aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach poukázali na účelové skresľovanie skutočností spoločnosťou SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. pred správcom dane, keď pri daňovej kontrole za august a september 2012 spoločnosť deklarovala nákup cukru od dodávateľa LINTMAN s.r.o., avšak pri miestnom zisťovaní v spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. týkajúcej sa daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie august 2012, správcovi dane spoločnosť neuviedla, že cukor nakupovala do tohto dodávateľa - LINTMAN s.r.o..

29. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 22.6.2021 k vyjadreniu žalovaného (tzv. replika) uviedol, že trvá na žalobných dôvodoch uvedených v žalobe. Odmietol tvrdenia žalovaného a má za to, že vzhľadom na skutočnosti opísané v správnej žalobe považuje vyjadrenia správcu dane za zmätočné. Okrem toho poukázal na to, že správca dane sa dopustil závažných procesných pochybení, ktoré samé o sebe spôsobujú nezákonnosť vydania rozhodnutí. Tiež poukázal na to, že následkom nezákonného prerušenia predmetnej daňovej kontroly a jej nezákonného výkonu nad zákonom maximálne povolenú dobu jedného roka je to, že protokol z predmetnej daňovej kontroly nadobudol charakter nezákonne získaného dôkazu, ktorý v následnom daňovom (vyrubovacom) konaní nemohol byť použitý. Protokol bol získaný v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, preto ho v zmysle § 24 ods. 4 daňového poriadku nebolo možné použiť ako dôkaz.

30. Replika žalobcu bola doručená žalovanému, ktorý dupliku nepodal.

IV. Relevantná právna úprava

31. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 46 ods. 10 vety prvej daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61.

Podľa § 61 ods. 1 písm. a) daňového poriadku správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. (poznámka pod čiarou uvádza - napríklad o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010.)

Podľa § 61 ods. 5 daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

Podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a

a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar.

Podľa o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „“) príslušný orgán Slovenskej republiky poskytne požadovanú informáciu príslušnému orgánu členského štátu najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o poskytnutie informácie. Príslušný orgán Slovenskej republiky poskytne dostupnú informáciu príslušnému orgánu členského štátu najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o poskytnutie informácie.

Podľa čl. 10 Nariadenia Rady č. 904/2010 žiadaný orgán poskytuje informácie uvedené v článku 7 a 9 tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ však žiadaný orgán už uvedenú informáciu má, lehota sa znižuje maximálne na jeden mesiac.

Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 2011/16/EÚ dožiadaný orgán poskytne informácie uvedené v článku 5 čo najrýchlejšie, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Ak však dožiadaný orgán už tieto informácie má, je potrebné ich zaslať do dvoch mesiacov od uvedeného dňa.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

32. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy vrátane administratívneho spisu orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, viazanúc žalobnými bodmi, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ) vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 1.12.2022, v neprítomnosti žalobcu, ktorý sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil ( ) a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.

33. Poverený zástupca žalovaného k veci uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava argumentácie uvedenej v rozhodnutí žalovaného ako aj v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 24.03.2021. Žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť, pričom náhradu trov konania si neuplatnil.

34. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť žalobcom namietaného procesného postupu správcu dane v súvislosti s výkonom daňovej kontroly, zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, správnosť jeho aplikácie pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na nepriznanie žalobcom uplatnených nárokov na odpočet dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, so zameraním na posúdenie miery prenosu dôkazného bremena na žalobcu vzhľadom na zistený skutkový stav pri preverovaní oprávnenosti uvedených uplatnených nárokov, resp. pri určení daňovej povinnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie august 2012. Správny súd poukazuje tiež na skutočnosť, že neuznané oslobodenie od dane nebolo posúdené ako tuzemské dodanie tovaru a nebolo dôvodom dovyrubenia rozdielu dane, čo znamená, že sa toto neodrazilo v majetkovej sfére žalobcu.

35. Obsahom administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že daňová kontrola za zdaňovacie obdobie august 2012 bola začatá dňa 15.11.2012 na základe oznámenia č. 9211401/5/3137906/2012 zo dňa 29.10.2012. Dňa 15.8.2013 bola predmetná daňová kontrola rozhodnutím č. 9211401/5/3789969/2013 zo dňa 14.8.2013 prerušená podľa § 61 ods. 1 daňového poriadku, a to z dôvodu podania žiadostí o MVI. Dňa 22.11.2016 pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, pričom o uvedenej skutočnosti bol daňový subjekt oboznámený oznámením č. 104337547/2016 zo dňa 22.11.2016.

36. Následne správca dane vyhotovil dňa 9.12.2016 z predmetnej daňovej kontroly protokol č. 1770921/2016, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručil daňovému subjektu dňa 12.12.2016, čím bola predmetná daňová kontrola ukončená. Daňový subjekt sa k zisteniam uvedeným v protokole v lehote určenej správcom dane vyjadril, a to podaním doručeným správcovi dane dňa 2.1.2017. Dňa 3.8.2017 vydal správca dane rozhodnutie č. 101685042/2017 (ďalej len „prvé prvostupňové rozhodnutie“), voči ktorému sa daňový subjekt odvolal dňa 28.8.2017 pod č. 6/10745898/2017. Správca dane odvolanie postúpil žalovanému ako odvolaciemu správnemu orgánu, ktorý rozhodnutím č. 100583397/2018 zo dňa 19.3.2018 (ďalej len „prvé rozhodnutie žalovaného“) zrušil, rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

37. Správca dane vo vyrubovacom konaní po zrušení rozhodnutia odvolacím správnym orgánom a vrátení veci na ďalšie konanie a rozhodnutie vykonal ďalšie šetrenia a dokazovanie a vydal rozhodnutie č. 100523970/2019 zo dňa 27.2.2019 (ďalej len „druhé prvostupňové rozhodnutie“), ktoré žalovaný rozhodnutím č. 100523970/2019 (ďalej len „druhé rozhodnutie žalovaného“) zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

38. Správca dane listom č. 100911611/2020 zo dňa 19.5.2020 informoval žalobcu o dokazovaní vykonanom vo vyrubovacom konaní po zrušení druhého prvostupňového rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie a zároveň mu určil lehotu ôsmich dní odo dňa doručenia listu na vyjadrenie, pričom v tejto lehote sa žalobca k zisteniam správcu dane nevyjadril, ani dňa 17.6.2020 sa nezúčastnil prerokovania pripomienok k dokazovaniu, vykonanému vo vyrubovacom konaní po vrátení veci na ďalšie konanie.

39. Správca dane v žalovanom rozhodnutí prijal záver, že deklarované obchody, ktoré sa mali uskutočniť medzi žalobcom a jeho odberateľmi SDA SOVEREIGN Distribution AG s.r.o., RAFFAI- TRADE Kft. a Blue Eagle Kft., pri ktorých si žalobca ako daňový subjekt uplatňoval oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu, je spojené s daňovým podvodom, resp. únikom. V tejto súvislosti správca dane poukázal na rozsudok Súdneho dvora C 273/11 Mecsekgabona, v zmysle ktorého sa čl. 138 (1) smernice o DPH má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby sa za okolností, ako sú tie, o ktoré ide vo veci samej, predávajúcemu zamietlo priznanie práva na oslobodenie od dane v prípade dodania v rámci Európskeho spoločenstva, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že tento predávajúci si nesplnil povinnosti, ktoré mu boli uložené v oblasti dokazovania alebo, že vedel, alebo mal vedieť, že plnenie, ktoré uskutočnil bolo súčasťou podvodu, ktorý spáchal nadobúdateľ a neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho bolo možné rozumne požadovať na zabránenie jeho vlastnej účasti na tomto podvode. Správca dane prijal záver, že žalobca mal vedieť, že ním uskutočnené intrakomunitárne dodania pre odberateľov SDA SOVEREIGN Distribution AG s.r.o., RAFFAI-TRADE Kft. a Blue Eagle Kft. boli súčasťou podvodu, ktorý tieto spoločnosti spáchali, preto neuznal oslobodenie od dane z dodania tovaru pre uvedených odberateľov a dodávky zdanil ako tuzemské dodanie. Správca dane určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 110 604 eur, pretože sa daň zistená po daňovej kontrole odlišovala od dane uvedenej v daňovom priznaní.

40. Kontrolou predložených daňových dokladov v nadväznosti na podané daňové priznanie k DPH správca dane zistil, že daňový subjekt si v kontrolovanom zdaňovacom období august 2012 uplatnil oslobodenie od dane z odberateľských faktúr v počte 10 kusov, uvedených v napadnutom rozhodnutí na strane 5 vystavených maďarskej spoločnosti SDA SOVEREIGN Distribution AG s.r.o., ktorých predmetom malo byť dodanie tovaru – cukru spolu bez DPH v sume 207 060 eur.

41. Zamestnanci správcu dane preverovali dodania na základe sporných faktúr žiadosťou o MVI do Maďarskej republiky. Boli zaslané viaceré urgencie na základ ktorých bola doručená odpoveď, že tento odberateľ SOVEREIGN Distribution AG s.r.o. v období od 1.4.2012 do 1.3.2013 nepodal daňové priznania, spoločnosť nedeklarovala IC nadobudnutia, uvedené nadobudnutia nepriznala a ani nezaplatila. Na základe odpovede na žiadosť o MVI nebolo potvrdené, že deklarovaný odberateľ predmet dodania na základe predmetných faktúr prijal, predmetná spoločnosť nepodala za uvedené obdobie daňové priznanie, je nekontaktná a so správcom dane nespolupracuje. Na základe týchto zistení mal správca dane pochybnosti o reálnosti týchto dodaní a prijal záver, že fakturácia cukru bola len fiktívna.

42. Daňový subjekt si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil aj oslobodenie od dane v zmysle § 43 zákona o DPH vystaveným 18 sporných odberateľských faktúr, bližšie označených v rozhodnutí

žalovaného na strane 6, pre maďarského odberateľa - RAFFAI-TRADE Kft. za dodávku cukru v celkovej sume bez DPH 345 600 eur.

43. Zamestnanci správcu dane preverovali dodania na základe uvedených faktúr žiadosťou o MVI do Maďarskej republiky. V doručenej odpovedí bolo uvedené, že spoločnosť RAFFAI-TRADE Kft. nepredložila daňové priznanie za zdaňovacie obdobie august 2012. Počas miestneho zisťovania bolo zistené, že táto spoločnosť sa tam nikdy nenachádzala. Konateľovi boli zaslané výzvy a žiadosti o predloženie dokladov, pričom tento uviedol, že od 21.12.2011 nevykonával žiadne činnosti v mene spoločnosti. Podľa banky, v ktorej je vedený účet spoločnosti, nebol na účte zaznamenaný žiadny pohyb peňazí a spoločnosť nevykonávala činnosť.

44. Na základe odpovede na žiadosť o MVI nebolo potvrdené, že deklarovaný odberateľ RAFFAI- TRADE Kft. predmet dodania na základe sporných faktúr prijal, pričom táto spoločnosť daňové priznanie za zdaňovacie obdobie august 2012 nepodala a daň nepriznala. Konateľ sa vyjadril, že v mene spoločnosti nevykonával žiadnu činnosť. Na základe týchto zistení mal správca dane pochybnosti o reálnosti týchto dodaní a vyhodnotil ich tým spôsobom, že fakturácia cukru bola len fiktívna.

45. Z dôvodu pochybností o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti predložených účtovných dokladov správca dane zaslal dňa 19.04.2013 dožiadania o medzinárodnú výmenu informácií č. 9212401/5/1491318/13 a č.9212401/5/1490153/13, ktorými žiadal preveriť dodanie tovaru - kryštálového cukru žalobcom deklarovaným odberateľom - spoločnostiam RAFFAI-TRADE KFT. a Blue Eagle Kft. Dňa 11. júla 2013 správca dane urgoval vybavenie dožiadaní vo vzťahu k obidvom spoločnostiam a následne rozhodnutím č. 9211401/5/3789969/2013 zo dňa 14. augusta 2013 prerušil podľa § 61 ods. 1 daňového poriadku kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti dane z pridanej hodnoty - august 2012 z dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, pričom daňová kontrola sa prerušila odo dňa 15.08.2013 do dňa doručenia odpovedí na uvedené dožiadania.

46. Vybavenie dožiadania č. 9212401/5/1491318/13 týkajúce sa spoločnosti RAFFAI-TRADE KFT. bolo správcovi dane doručené 4. septembra 2013. Maďarský správca dane oznámil, že predvolanie bolo zaslané na adresu sídla spoločnosti, ale vrátilo sa späť s poznámkou adresát sa presťahoval, požiadali daňovníka o predloženie dokladov, ale boli neúspešní, konateľ spoločnosti uviedol, že mu ponúkli mesačne fixný príjem, ak prevezme pozíciu konateľa, ale on túto sumu nedostal, nemal žiadne doklady a nevedel, aká je činnosť spoločnosti. Tiež oznámili, že HU spoločnosť nepodala priznanie, doklady a preto nemôžu vykonať kontrolu.

47. Daňový subjekt v kontrolovanom zdaňovacom období vystavil aj 10 sporných odberateľských faktúr, bližšie označených v rozhodnutí žalovaného na strane 7 pre maďarského odberateľa – spoločnosť Blue Eagle Kft. rovnako za dodávku cukru v celkovej sume bez DPH 193 200 eur.

48. Zamestnanci správcu dane preverovali dodanie na základe týchto faktúr žiadosťou o MVI do Maďarskej republiky . Boli zaslané viaceré urgencie, pričom v čiastočnej odpovedi bolo uvedené, že daňový subjekt nepredložil žiadne doklady. Bolo zaslaných 5 žiadostí o informácie do iných členských krajín za účelom objasnenia transakcií. Vzhľadom k nedostatku odpovedí nemohli maďarské daňové orgány uzavrieť daňovú kontrolu a zaslať požadované informácie. V ďalšej čiastočnej odpovedi uviedli, že predpokladaný dátum odoslania odpovede je 21.5.2015. Ďalší predpokladaný dátum zaslania odpovede posunuli na 9.9.2015, pričom v nasledujúcej čiastočnej odpovedi uviedli, že prijali len čiastočnú odpoveď na žiadosť o informácie a ich konečná odpoveď závisí na informáciách, na ktoré čakajú. V poslednej čiastočnej odpovedi uviedli, že čakajú na odpoveď z iného členského štátu.

49. Na základe čiastočných odpovedí na žiadosť o MVI nebolo potvrdené, že deklarovaný odberateľ Blue Eagle Kft. predmet dodania na základe sporných odberateľských faktúr prijal, priznal v daňovom priznaní a daň aj odviedol. Deklarovaný maďarský odberateľ nepredložil správcovi dane žiadne doklady, neumožnil teda preveriť, či toto dodanie sa aj reálne uskutočnilo. Na základe týchto zistení mal správca dane pochybnosti o reálnosti týchto dodaní a vyhodnotil ich tak, že fakturácia cukru je len fiktívna.

50. Správca dane dožiadaním č. 9212401/5/4871341/2013/Vajd zo dňa 05.11.2013 požiadal o MVI vo vzťahu k deklarovanému dopravcovi, spoločnosti LT TRANS-SPED Kft. Dožiadanie bolo vybavené dňa 10. februára 2014. Z obsahu vybavenia dožiadania vyplýva, že spoločnosť LT TRANS-SPED Kft. sa zaoberá medzinárodnou a vnútroštátnou prepravou tovaru, má 9 prenajatých kamiónov, P. Q. P. (zástupca, majiteľ) bol v kontakte s Q. R., CMR doklady, dodacie listy a nákladné listy boli vystavené v súvislosti s tovarom, ktorý bol priložený k faktúram zaslaných poštou do spoločnosti BBK AGRO, s.r.o., platba prepravy bola uskutočnená bankovým prevodom, tovarom bol kryštálový cukor v rôznych baleniach podľa CMR. Nevedeli identifikovať presné skutočné miesto vykládky, bolo to hlavne v Kiskörös, vypočuli šoférov, ale oni si nepamätali ani meno spoločnosti, ani skutočnú adresu, len vedeli, že tovar bol vyložený vozidlom a CMR boli vždy potvrdené. Daňovník deklaroval IC služby poskytnuté v hodnote 33 413 000 HUF v období 09-12/2012.

51. V súvislosti s vybavením dožiadania č.9212401/5/1490153/13 (spoločnosť Blue Eagle Kft.) správca dane urgoval jeho vybavenie 11. júla 2013, 9. decembra 2013, 9. mája 2014. Dňa 11. novembra 2014 bola správcovi dane zaslaná odpoveď týkajúca sa maďarskej spoločnosti Blue Eagle Kft., z ktorej vyplýva, že daňovník nepredložil žiadne doklady, daňová správa zaslala 5 žiadostí o informácie za účelom ozrejmenia transakcií, nemôžu ukončiť kontrolu, pretože nemajú odpovede na ich žiadosti. Zároveň uviedli, že viac informácií zašlú po uzavretí kontroly (predpokladaný dátum odoslania odpovede bol určený na deň 16.01.2015). Rovnaká odpoveď bola zaslaná správcovi dane dňa 4. marca 2015 s tým, že v odpovedi zopakovali, že môžu poskytnúť ďalšie informácie po skončení kontroly (predpokladaný dátum odoslania odpovede bol určený na deň 21.05.2015). Rovnako dňa 30. septembra 2015 dožiadaný maďarský správca dane informoval, že očakávaný dátum finálnej odpovede závisí od prijatia finálnej odpovede na ich žiadosť, pričom ako predpokladaný dátum odoslania odpovede stanovil deň 17.12.2015. Maďarský správca dane bol opätovne urgovaný dňa 18.01.2016, pričom oznámil, že stále čaká na odpoveď, pričom predpokladaný dátum odpovede určil na deň 1. mája 2016. Dňa 11. júla 2016 a 10. augusta 2016 bol maďarský správca dane opätovne urgovaný, pričom správcovi dane oznámil ako dôvody oneskorenia, že stále neprijali odpoveď na ich žiadosť, zaslanú ďalšej daňovej správe a preto nemôžu prípad uzavrieť s tým, že zasielajú permanentné urgencie týkajúce sa žiadosti, predpokladaný termín odoslania odpovede stanovili na 27.10.2016. Naposledy bol maďarský správca dane urgovaný dňa 25. októbra 2016.

52. Dňa 16. mája 2017 bola správcovi dane doručená odpoveď na dožiadanie MVI č. 9212401/5/1490153/13, z ktorej vyplýva, že maďarský správca dane vykonal u spoločnosti Blue Eagle Kft. kontrolu za obdobie 06/2011 - 12/2012, táto spoločnosť nespolupracovala, nepredložila doklady, dňa 17.03.2017 bola táto spoločnosť zrušená. Ďalej uviedol, že táto spoločnosť nemala sklad, vozidlá, tovar bol priamo dodaný zákazníkom, pričom z vyjadrení zákazníkov vedia, že v 2012 dodala táto spoločnosť cukor vo veľkom množstve pre spoločnosť NIEDERMAX 96 Kft. a v menšom množstve pre spoločnosť NRG-DISTRIBUTION Kft. a spoločnosť DORCSELL-TRADE Kft. Uskutočnili vypočutie prepravcu LT TRANS-SPED Kft. uvedeného na CMR o prepravách týkajúcich sa SK daňovníka BBK AGRO s.r.o., pričom podľa prepravných faktúr a CMR a nákladných listov spoločnosti LT TRANS-SPED Kfr. prepravila hlavne cukor z SK do CZ, miesto naloženia v HU v období 13.07.2012 - 06.12.2012, pričom na CMR je spoločnosť Blue Eagle Kft. uvedená ako adresát a príjemca tovaru, prepravy boli dojednané spoločnosťou BBK AGRO, s.r.o. Uviedli tiež, že ich daňovník nepredložil súhrnný výkaz za obdobie 11/2012 a v jeho daňovom priznaní za Q4 2012 deklaroval nadobudnutie tovaru v sume 33.515.000 HUF (pri kurze 1 EUR - 282,61 Ft. ide o sumu 118 591 eur - kurz je uvedený na priložených faktúrach dopravcu LT TRANS-SPED Kft.) Záverom uviedli, že nemohli preveriť realizáciu IC nadobudnutia tovaru, jeho zaúčtovanie a daňové priznania, nenašli žiadne platby pre SK daňovníka na HU bankových účtoch daňovníka, avšak podľa priložených nákladných listov preprava bola realizovaná.

53. Zásadnú žalobnú námietku predstavuje procesné pochybenie správcu dane spočívajúce v nezákonnosti daňovej kontroly za predmetné zdaňovacie obdobie v dôsledku neprimerane dlhého prerušenia daňovej kontroly (1 197 dní), čoho následkom je, že protokol nadobudol charakter nezákonne získaného dôkazu a preto ho nebolo možné v ďalšom konaní použiť. Žalobca v tejto súvislosti zastal názor podporený rozhodnutiami tunajšieho krajského súdu sp. zn. , sp. , sp. zn. a sp. zn. , že ak je daňová kontrola prerušená na dobu viac ako 3 mesiace v zmysle Nariadenia resp. 6 mesiacov v zmysle Smernice je takýto stav nezákonný, pričom v daňovej kontrole mal správca dane pokračovať po márnom uplynutí stanovených lehôt, pretože pominul dôvod,

pre ktorý bola kontrola prerušená a preto nie je možné za účelom dodržania zákonom stanovenej lehoty prihliadať na čas, ktorý plynul po uplynutí 3 resp. 6 mesiacov. Z pohľadu žalobcu ide o dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa , teda, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

54. V súvislosti s touto námietkou správny súd s poukazom na obsah administratívneho spisu uvádza, že predmetná daňová kontrola bola začatá 15.11.2012, pričom z dôvodu potreby získať informácie podľa osobitného predpisu bola daňová kontrola rozhodnutím č. 9211401/5/3789969/2013 zo dňa 14.08.2013 od 15.08.2013 prerušená podľa § 61 ods. 1 daňového poriadku. V daňovej kontrole sa pokračovalo odo dňa 22.11.2016, nakoľko pominuli dôvody na jej prerušenie, pričom daňová kontrola bola ukončená dňa 12.12.2016 doručením protokolu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Je nesporné, že prostredníctvom ustanovenia časovo limituje výkon daňovej kontroly na najviac jeden rok odo dňa jej začatia, pričom je rovnako nesporné, že výkon daňovej kontroly možno za splnenia podmienok uvedených v daňového poriadku prerušiť s tým, že počas prerušenia výkonu daňovej kontroly, neplynie zákonná lehota na jej výkon ( daňového poriadku).

55. Dôvodom prerušenia daňovej kontroly bola nutnosť realizácie MVI formou dožiadania príslušných orgánov maďarskej daňovej správy (žalobca deklaroval intrakomunitárne dodanie tovaru do Maďarska), pričom je namieste konštatovať, že lehoty na vybavenie dožiadania neboli dodržané (čl. 10 Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty zo dňa 07.10.2010 a čl. 7 Smernice Rady č. 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS zo dňa 15.02.2011). Správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v odpovediach na MVI neboli dodávky uvedené v odberateľských faktúrach pre maďarských odberateľov potvrdené, konatelia dožadovaných spoločností boli nekontaktný, so správcom dane nespolupracovali, daňové priznania nepodali, daň z nadobudnutia nepriznali a nezaplatili, a preto mal správca dane oprávnené a dôvodné pochybnosti o dodávkach tovaru a o dokladoch predložených k výkonu kontroly. Taktiež je potrebné považovať za správne, že správca dane mal z vykonaného dokazovania zistené, že oslobodené dodávky do iného členského štátu neboli preukázané, odberatelia boli nekontaktní, nepriznali dodanie tovaru, neodviedli daň, resp. na sídle spoločnosti sa nenachádzali a ani nevykonávali ekonomickú činnosť, a preto v zmysle zákona o DPH im nebolo priznané oslobodenie od dane.

56. Správnemu súdu nedá v súvislosti s účelom získania informácií slúžiacich na preverenie priznanej daňovej povinnosti alebo uplatneného odpočtu dane prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií neuviesť, že s prekročením procesných lehôt stanovených na uskutočnenie MVI nespája žiadne účinky, pričom žiadne právne účinky s prekročením týchto lehôt nespája ani samotné Nariadenie a ani Smernica. Preto podľa názoru správneho súdu, ak má daňový subjekt za to, že dĺžka prerušenia daňovej kontroly je neprimeraná, resp. prerušenie trvá príliš dlho, má za účelom ochrany svojich práv a právom chránených záujmov využiť právny prostriedok v podobe žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy.

57. Vo vzťahu k prerušeniu daňovej kontroly z dôvodu potreby vykonania medzinárodnej výmeny daňových informácií si správny súd dovolí ešte uviesť, že pokiaľ by uplynutie lehoty troch mesiacov resp. šiestich mesiacov, ktorá je určená na vybavenie dožiadania malo mať bez posudzovania okolností konkrétneho daňového prípadu automaticky za následok pominutie dôvodov prerušenia konania podľa § 61 ods. 4 daňového poriadku, mohlo by dochádzať k tomu, že príslušný správca dane by nemal preukázané potrebné skutočnosti, hoci by tieto bolo možné získať len v dlhšom časovom horizonte, pričom tento nedostatok by mohol byť aj na ťarchu daňového subjektu, pretože by konkrétne daňové operácie neboli preukázané resp. boli by správcom dane spochybňované. Preto je potrebné každý prípad posudzovať individuálne práve prostredníctvom žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy, na základe ktorej by príslušný správny súd vyhodnotil, či prerušenie daňovej kontroly podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku je ešte namieste alebo je dôvodné v daňovej kontrole pokračovať, napríklad aj bez vybavenia dožiadania o MVI. V súvislosti s prerušením konania na základe právoplatného rozhodnutia správcu dane správny súd zastáva tiež názor, že skutočnosť, že toto rozhodnutie nebolo napadnuté správnou žalobou (v podstate v čase jeho vydania bolo dôvodné prerušiť konanie a preto nebolo

potrebné toto rozhodnutie napadnúť správnou žalobou) nie je prekážkou podania žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy, resp. inak povedané, v takomto prípade nie je možné uzavrieť, že nakoľko je daňová kontrola prerušená na základe právoplatného rozhodnutia, nemôže správca dane vykazovať v konaní nečinnosť.

58. V súvislosti s otázkou prerušenia daňovej kontroly za účelom medzinárodnej výmeny daňových informácií si správny súd rovnako dovolí poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 27. júla 2016, ktorý má povahu rozhodnutia zásadného právneho významu, pretože bol publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 7/2016 pod č. 60. Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí, ktoré sa týka preverenia deklarovaného intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu EÚ, akceptoval ako dôvod prerušenia konania podľa podanie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, pričom publikovaná právna veta k prerušeniu výkonu daňovej kontroly znie nasledovne : „Ak správca dane preruší výkon daňovej kontroly za účelom realizácie medzinárodnej výmeny informácií, nemožno mať za to, že by správca dane pokračoval vo výkone predmetnej daňovej kontroly, a preto lehota na jej vykonanie z tohto dôvodu neplynie, a teda uplynúť nemôže. Prerušením daňovej kontroly za týmto účelom správca dane nevstupuje do súkromnej autonómie daňového subjektu, neuplatňuje voči nemu svoje práva a ani nepožaduje od neho plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona pre účel výkonu daňovej kontroly. Naopak, v prípade dôvodného podozrenia o fiktívnosti žalobcom deklarovaného intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu Európskej únie podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov správca dane plnil svoje úlohy vyplývajúce mu zo zákona pre naplnenie účelu správy daní, t.j. využitím medzinárodnej výmeny informácií overuje podklady potrebné na správne a úplné určenie dane. Ide o legitímnu činnosť správcu dane, prostredníctvom ktorej sa do jeho dispozičnej sféry dostanú informácie o odberateľovi žalobcu a prepravcovi tovaru. Navyše ide o spontánnu výmenu informácií uskutočnenú podľa článku 19 Nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003 zo dňa 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty (č. 904/2010 zo dňa 7. októbra 2010 prepracované znenie).“

59. Správny súd rovnako na podporu svojej argumentácie vo vzťahu k využitiu iného prostriedku ochrany proti prerušeniu daňovej kontroly (žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy) poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25.10.2016, v ktorom ústavný súd vo vzťahu k prerušeniu daňovej kontroly skonštatoval nasledovné : „I samotný sťažovateľkou argumentačne použitý nález ústavného súdu teda predpokladá skutkovú okolnosť, v dôsledku ktorej možno formálne prekročenie limitu dĺžky daňovej kontroly ospravedlniť. Musí ísť o takú okolnosť, ktorá zásahový charakter pôsobenia kontrolných aktivít na kontrolovaný daňový subjekt v určitom časovom úseku vylučuje. V náleze z 29. júna 2010 () bol za takú okolnosť označený subjektívny postoj kontrolovaného daňového subjektu prejavujúci sa navonok nesúčinnosťou. V sťažovateľkinej veci je situácia z uvedeného hľadiska v podstate ešte jednoduchšia. Medzi účastníkmi konania pred ústavným súdom totiž nie je sporné, že v období medzi začatím opakovanej daňovej kontroly (17. augusta 2009) a jej ukončením (14. februára 2012) sa vyskytol časový úsek (od 11. mája 2010 do 9. novembra 2011), počas ktorého bola sporná daňová kontrola právoplatne prerušená. Bez zreteľa na to, či prerušenie tejto daňovej kontroly rešpektovalo skutočnú predstavu zákonodarcu vyjadrenú v tom čase v nie celkom jednoznačnej legálnej formulácii podmienok prerušenia daňového konania (i daňovej kontroly), ústavný súd zdôrazňuje, že počas prerušenia daňovej kontroly správca dane nebol oprávnený vyžadovať od sťažovateľky práve tú súčinnosť, v ktorej sú inkorporované mocenské nástroje zasahujúce do jej základných práv a slobôd. Inými slovami, počas prerušenia daňovej kontroly nemožno uvažovať o realizácii kontrolných úkonov správcu dane, ktoré svojou podstatou kontrolovaný daňový subjekt zaťažujú, a tým ho v jeho slobode a základných právach obmedzujú. Sťažovateľka ani netvrdí, že by zo strany správcu dane počas prerušenia opakovanej daňovej kontroly k takýmto invazívnym aktivitám dochádzalo (aj keby to tak bolo, sťažovateľka by bola oprávnená súčinnosť odoprieť). Na podklade uvedených vysvetlení ústavný súd uzatvára, že protokol z opakovanej daňovej kontroly vykonanej u sťažovateľky nebol v dôsledku jej prerušenia, a tým aj predĺženia nad limit určený zákonom o správe daní a poplatkov, „nakazený“ chorobou nezákonnosti v procese, ktorý predchádzal jeho vyhotoveniu. Práve zákonnosť protokolu z opakovanej daňovej kontroly bola v konaní o žalobe sťažovateľky podstatným determinantom kvality žalovaných postupov i rozhodnutí správcu dane i finančného riaditeľstva. Samotné prerušenie daňovej kontroly takýto význam pre súdny prieskum žalovaného postupu a rozhodnutia finančného riaditeľstva podľa názoru ústavného súdu z uvedených dôvodov nemalo. Len marginálne tu ústavný súd dodáva, že prieskum

zákonnosti sťažovateľkou kritizovaného prerušenia daňovej kontroly, ktorý by vykazoval reálnu ústavno- právnu dimenziu, by prichádzal do úvahy v iných typoch konania v správnom súdnictve (ochrana pred nečinnosťou správcu dane).“

60. Pokiaľ ide o posúdenie splnenia zákonných podmienok na nepriznanie žalobcom uplatnených nárokov na odpočet dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH za tuzemské zdaniteľné plnenie deklarované dodávkami kryštálového cukru od obchodnej spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., správny súd mal obsahom administratívneho spisu a preskúmavaných rozhodnutí preukázané, že v rámci výkonu daňovej kontroly bol vážnym spôsobom spochybnený reálny základ deklarovaných zdaniteľných plnení od tejto spoločnosti žalobcovi, predovšetkým vo vzťahu k skutočnostiam zistených príslušným správcom dane vo vzťahu k spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., ktoré žalobca nevyvrátil. V súvislosti s touto spoločnosťou bolo zistené, vychádzajúc z daňovej kontroly ohľadne tejto spoločnosti zo dňa 30.5.2013 týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia august 2012, že táto spoločnosť deklarovala v auguste 2012 nadobudnutie cukru od spoločnosti LINTMAN s.r.o., avšak miestnym zisťovaním správcu dane v tejto kontrole nákup tovaru od spoločnosti LINTMAN s.r.o. nebol zistený. Dodávateľmi cukru pre žalobcu mali byť spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. a spoločnosť KON – RAD spol. s r.o. Bolo zistené, že existujú nezrovnalosti medzi zisteniami správcu dane, ktorý vykonával daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. a miestnym zisťovaním správcu dane vykonávajúcim daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, alebo jeho časti žalobcovi. Správca dane v predmetnej daňovej kontrole preverovaním spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. ako dodávateľa daňového subjektu zistil, že spoločnosť v zdaňovacom období august 2012 a september 2012 nakupovala cukor od spoločnosti Magyar Cukor Manufaktúra Kft., t.j. nedeklarovala nákup cukru od spoločnosti LINTMAN, s.r.o. Za tohto stavu preto možno konštatovať, že záver správcu dane, že nebola dostatočne preukázaná existencia tovaru a deklarované zdaniteľné obchody za správny.

61. Z dokladov predložených žalobcom vyplýva, že žalobca cukor neskladoval, neviedol skladovú evidenciu. Ďalej bolo tiež zistené, a to z odpovedí na MVI, že dodávky uvedené v odberateľských faktúrach pre maďarských odberateľov neboli potvrdené, konatelia dožadovaných spoločností boli nekontaktní, so správcom dane nespolupracovali, daňové priznanie nepodali, daň z nadobudnutia nepriznali a nezaplatili, a preto mal správca dane dôvodné pochybnosti o dodávkach tovaru ako aj o dokladoch predložených k výkonu kontroly. Správca dane preto správne konštatoval, že oslobodené dodávky do iného členského štátu neboli preukázané, bolo zistené, že odberatelia sú nekontaktní, nepriznali dodanie tovaru, neodviedli daň. Okrem toho bolo zistené, že v sídle spoločnosti týchto maďarských odberateľov sa nikto nenachádzal a nebola z ich strany vykonávaná ekonomická činnosť.

62. Žalobca počas celého priebehu daňového konania, ako aj v správnej žalobe tvrdil a v podstate na tom postavil svoju obranu, že negatívne skutočnosti týkajúce sa dodávateľa, resp. subdodávateľa a následne odberateľov, nemôžu byť vyhodnocované na jeho ťarchu a že je to práve správca dane, ktorý má dokazovať, že žalobca vedel resp. mal vedieť, že je zúčastnený na daňovom podvode resp. daňovom úniku.

63. Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatnil preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tieto nároky zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar reálne dodaný (§ 8 zákona o DPH) a to práve osobou uvedenou na faktúre, to znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH, uvedeným na faktúre.

64. V súvislosti s povinnosťou daňového subjektu preukázať skutočnosti vyplývajúce z predložených daňových dokladov (faktúr) správny súd súčasne poukazuje na to, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu a preto má daňový subjekt, ako platiteľ dane možnosť, obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Inak povedané je

plne v dispozícii daňového subjektu zabezpečiť si potrebné doklady za účelom minimalizácie rizika, že mu v budúcnosti nebude z dôvodu dôkaznej núdze priznané právo na odpočítanie dane. Daňový subjekt je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. V zmysle § 19 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH je takouto skutočnosťou aj dodanie tovaru alebo služby platiteľom, ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil.

65. Zákon o DPH presne v § 49 ods. 2 presne vymedzuje podmienky, za ktorých si daňový subjekt môže odpočítať DPH, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovary, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH, ktorému vznikla daňová povinnosť, pričom úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad, tak ako v danom prípade. Správny súd v súvislosti s deklarovaným dodaním kryštálového cukru spoločnosťami SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. a KON – RAD spol. s r.o. a následne maďarským odberateľom zastáva názor, že v konaní bolo dostatočne preukázané, že predloženým daňovým dokladom absentuje reálny základ, ktorá skutočnosť má za následok nepriznanie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, pričom na prijatie uvedeného záveru bol z pohľadu správneho súdu skutkový stav zistený dostatočne. Na podporu svojho právneho názoru správny súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v ktorom najvyšší súd skonštatoval, že : „Vzhľadom na spochybnenie reálnosti dodania tovaru odberateľom deklarovaných zdaniteľných plnení, sa javí dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu, spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov ako nedostačujúce. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, aby sa stal súčasťou fiktívneho zdaniteľného plnenia zneužívajúceho právo poskytované zásadou neutrality DPH.“

66. Vo vzťahu k dôkaznému bremenu si správny súd dovolí poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. z 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že : „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi ( v spojení s , ). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“

67. Správny súd rovnako uvádza, že judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočňovania zdaniteľného plnenia je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila v závere, že na preukázanie oprávnenosti nároku na odpočet DPH nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu a preberací protokol, ak im nesvedčia ďalšie preukázané okolnosti (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. , rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , , , ). Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad v rozsudku sp. zn. z 31. mája 2018 okrem iného skonštatoval, že: „Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti.“ Ďalej najvyšší súd v uvedenom rozsudku skonštatoval, že : „Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení

dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte.“

68. Správny súd záverom vo vzťahu k dôkaznému bremenu, ako aj k tvrdeniu žalobcu, že správcu dane zaťažovalo dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie, že vedel alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na transakcii, ktorá je postihnutá daňovým podvodom poukazuje na rozhodnutie zásadného právneho významu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31.01.2018, ktorý je publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 4/2018 pod č. 39, ktorý sa týka práve prípadu dôvodného spochybnenia existencie a pôvodu tovaru ako v danom prípade. Publikovaná právna veta uvedeného rozhodnutia znie nasledovne : I. V prípade, že daňové orgány oprávnene a dôvodne spochybnia existenciu a pôvod tovaru, ktorý mal byť predmetom obchodovania, je dôvodne namieste otázka, s akou odbornou starostlivosťou daňový subjekt pristupoval k realizácii zdaniteľného obchodu, keď obchodoval s niečím, čo neexistovalo. Obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania, naopak, dá sa hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality dane z pridanej hodnoty všetkými zúčastnenými článkami v obchodnom reťazci. II. Správca dane je oprávnený v prípade spochybnenia reálneho obchodu v rámci obchodného reťazca žiadať od daňového subjektu, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosiahnutie účelu jeho hospodárskej činnosti. III. Správca dane má právo preveriť pôvod tovaru ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, ak vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť tvrdení daňového subjektu, že so sporným tovarom skutočne obchodoval. Dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že predmet obchodu skutočne existoval.“ S poukazom na citovanú právnu vetu správny súd upriamuje pozornosť žalobcu, že v jeho prípade bola objektívnymi skutočnosťami spochybnená existencia deklarovaného tovaru a preto to bol práve žalobca, ktorý mal správcovi dane preukazovať, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti, pričom túto skutočnosť žalobca správcovi dane nepreukázal.

69. Žalobca namietal nezákonnosť dokazovania a nesprávnosť vyhodnotenia výsledkov dokazovania, pričom mal za to, že správca dane nad rámec zákona prenášal na žalobcu neprimerané dôkazné bremeno, keď mal dokazovať skutočnosti týkajúce sa iných subjektov, ktoré nemohol zabezpečiť. Žalobca mal za to, že vyčerpal svoje dôkazné bremeno tým, že predložil zákonom požadované daňové doklady. Na podporu svojej argumentácie poukazoval aj na rozsudky NS SR a SD EÚ. V súvislosti s poukazom žalobcu na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora EÚ, správny súd konštatuje, že v uvádzaných rozsudkoch sa nejednalo o obchod, v ktorom by bola spochybnená samotná existencia jeho predmetu, t.j. existencia tovaru a s tým spojený reálny základ deklarovaného zdaniteľného plnenia. Z obsahu napádaných rozhodnutí nevyplýva, že by orgány daňovej správy od žalobcu požadovali doklady, ktoré by mal on zabezpečiť od ktoréhokoľvek daňového subjektu v kontrolovanom obchodnom reťazci. Samotná skutočnosť, že tieto doklady boli v rámci dožiadaní preverované ako i iné súvisiace daňové doklady preukazujúce realizáciu zdaniteľných plnení obchodovaním so sporným tovarom medzi jednotlivými článkami obchodného reťazca neznamená, že bolo povinnosťou žalobcu v daňovom konaní vo veci preverenia jeho nároku na nadmerný odpočet, takéto daňové doklady týkajúce sa iných subjektov predkladať. Správca dane mal právo preveriť pôvod tovaru ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, avšak nemal povinnosť žalobcovi napovedať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov rozsiahleho dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, že so sporným tovarom skutočne obchodoval. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že predmet obchodu skutočne existoval. Mohol predložiť dôkazy svedčiace o tom, že uvedený typ kontrolovaného zdaniteľného obchodu ako i komunikácia s klientami, prípadne odberateľmi, sa nijako neodlišuje od ním vykonávaných obdobných obchodov s uvedeným typom tovaru alebo jeho obchodných zvyklostí, spôsob komunikácie s potenciálnymi zákazníkmi alebo záujemcami o predmetný tovar, spôsob preverovania množstva a kvality tovaru. Správny súd tiež poukazuje nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj na tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (viď ), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu

obchodnej spoločnosti chýbajú, potom ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle právnu ochranu a pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú oprávnené (rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27.09.2018).

70. Základným princípom výberu dane z pridanej hodnoty ako všeobecnej nepriamej dane je, že podnikateľ musí byť plne zbavený ťarchy DPH zaplatenej v cene prijatých tovarov a služieb určených na uskutočnenie zdaniteľných obchodov podliehajúcich DPH. V danom prípade však na základe vyššie uvedených dôvodov nebolo bez pochýb preukázané, že žalobca zaplatil DPH z reálne prijatého plnenia od platiteľa DPH, teda že bol tento základný princíp dodržaný.

71. Vo vzťahu k predloženiu čestného prehlásenia v daňovom konaní sa správny súd stotožňuje s právnym názorom Najvyššieho súdu SR uvedenom v rozhodnutí sp. zn. , na ktoré odkázal aj správca dane, resp. žalovaný, teda, že čestné prehlásenie sa nepovažuje za dôkaz v daňovom konaní. Správny súd v súvislosti s predložením čestného prehlásenia, ktoré malo potvrdiť dodanie tovaru spoločnosti Blue Eagle Kft. dodáva, že na základe medzinárodnej výmeny informácií je preukázané, že príslušný maďarský správca dane nemal k dispozícii doklady tejto spoločnosti, spoločnosť Blue Eagle Kft. nekomunikovala so správcom dane a preto predložené čestné prehlásenie, ako jednostranný právny úkon, nie je spôsobilé potvrdiť reálnosť deklarovaného intrakomunitárneho dodania.

72. Správny súd k dôvodom správnej žaloby dodáva, že námietky žalobcu uvedené v bode II správnej žaloby sú príliš všeobecné. V tejto súvislosti je potrebné upriamiť pozornosť žalobcu, že správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby a nevyhľadáva za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia (okrem výnimiek stanovených v , ktorý sa však netýka daného prípadu). Preto žalobca musí presne konkretizovať dôvody, pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné, musí konkrétne uviesť, ktoré námietky neboli žalovaným zohľadnené, ktorým skutočnostiam sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevenoval, ktoré konkrétne dôkazy navrhol vykonať a ktoré konajúce orgány verejnej správy nevykonali. Inak povedané, len odkaz na všetky skutočnosti a námietky tvrdené v priebehu administratívneho konania a v odvolaní bez ich bližšej konkretizácie aj vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci, je s poukazom na ustanovenie pre správny súd nedostatočné a v konečnom dôsledku táto všeobecnosť spôsobuje, že správny súd takto formulované námietky nemôže zohľadniť, pretože v podstate nie je zrejmé, čo má zohľadňovať, resp. posudzovať.

73. Vo vzťahu k namietanému vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu a k námietke neprimeraného prenosu dôkazného bremena na žalobcu správny súd uvádza, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, ako aj podmienky na priznanie oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 v spojení s § 43 ods. 5 písm. a) zákona o DPH, sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje). Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti neutrality DPH, pri uplatnení inštitútu odpočtu dane a oslobodenia od dane pri intrakomunitárnom dodaní tovaru požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane alebo oslobodené dodanie tovaru uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tieto nároky zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar reálne dodaný v deklarovanom množstve a v čase a spôsobom deklarovaným na daňových dokladoch (§ 8 zákona o DPH), a to práve osobou uvedenou na faktúre, to znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH, uvedeným na faktúre. Rovnako, ak si platiteľ uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH, musí byť schopný preukázať dodanie tovaru nadobúdateľovi identifikovanému pre daň v inom členskom štáte a taktiež musí preukázať, že preprava a fyzické dodanie tovaru boli prostredníctvom deklarovaných prepravcov reálne uskutočnené tak, ako to deklarujú predkladané daňové a prepravné doklady. Toto sú skutočnosti, o ktorých má daňový subjekt povinnosť účtovať a viesť evidenciu, preto sa na tieto skutočnosti v zmysle citovaných ustanovení zákona o DPH a v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 daňového poriadku vzťahuje dôkazná povinnosť platiteľa DPH, vrátane preukaznosti vierohodnosti, správnosti a úplnosti povinne vedených dokladov a evidencií.

74. Za daných okolností prípadu nie je možné prisvedčiť požiadavke žalobcu na uznanie ním uplatneného nároku na odpočítanie DPH, zaplatenej za kúpu predmetného tovaru, ktorého existencia deklarovanými dodávateľmi (SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., KON- RAD spol. s r.o.) sa nepodarila preukázať. Argumentácia svedčiaca právu na odpočet dane nemôže vychádzať len z priamočiareho jazykového výkladu ustanovení § 8 ods. 1 písm. a), resp. § 9, § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, ale je potrebné vo vzájomných súvislostiach s využitím teleologického a systematického výkladu prihliadnuť aj na základné princípy, na ktorých je výber dane z pridaj hodnoty postavený. Keďže sa nepodarilo bez akýchkoľvek pochybností preukázať ani žalobcom deklarované intrakomunitárne dodanie tovaru odberateľom registrovaným na DPH v inom členskom štáte, ani splnenie podmienok vyžadovaných ustanoveniami § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH, nebolo zároveň možné vyhovieť požiadavke žalobcu na priznanie oslobodenia od dane za tieto deklarované zdaniteľné plnenia. Pre úplnosť súd dodáva, že neuznanie oslobodenia od dane nezasiahlo do majetkovej sféry žalobcu, pretože z deklarovaného intrakomunitárneho dodania tovaru nebola žalobcovi dodatočne určená daňová povinnosť z dôvodu neposúdenia predmetného plnenia ako tuzemské dodanie tovaru. Uvedené je logickým vyústením záveru správcu dane o neuskutočnení obchodu z dôvodu spochybnenia existencie tovarov, ktoré mali žalobcovi dodať spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. a KON- RAD spol. s r.o..

75. Aj Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky Súdneho dvora vo veciach napr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10). Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft, a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11).

76. Súdny dvor Európskej únie opakovane judikoval, že v súlade s princípmi boja proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam, osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem EÚ. Prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie dane, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (napr. rozsudky SD EÚ vo veci C-285/11 Bonik EOOD, v spojených veciach Mahagében kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11).

77. Správny súd konštatuje, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom, predovšetkým vo svetle kontrolných zistení a v ich vzájomných súvislostiach, absentuje reálny základ, čo oprávnene vzbudzuje dosiaľ neodstránené pochybnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných plnení, na základe ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočet dane a právo na oslobodenie od dane, ako i pochybnosti o vierohodnosti účtovnej evidencie vedenej žalobcom (§ 24 ods. 1 daňového poriadku).

78. Rovnako podľa názoru správneho súdu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky atribúty zákonnosti, žalovaný sa vysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami, rozhodnutie je založené na náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu, pričom v daňovom konaní nedošlo k žiadnemu porušeniu ustanovení daňového poriadku, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

79. V neposlednom rade správny súd tiež poukazuje aj na to, že v obdobnej veci tunajší súd už rozhodoval, a to v konaní pod sp.zn. , v ktorom bolo ohľadne žalobcu posudzované iné zdaňovacie obdobie (november 2012), pričom dodávateľsko-odberateľské prebiehali v reťazcoch, ktorých článkami boli v prevažnej miere rovnaké spoločnosti ako v predmetnej veci. Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá podal žalobca kasačnú sťažnosť, ktorú Najvyšší správny súd rozsudkom sp.zn. zo dňa 22.7.2022 ako nedôvodnú zamietol.

80. S poukazom na vyššie uvedené správny súd postupom podľa , žalobu ako nedôvodnú zamietol.

81. O trovách konania rozhodol správny súd podľa a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko orgánu štátnej správy v rámci správneho súdneho konania náhrada trov v zásade neprináleží.

82. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.