Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžf/40/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Jozefa

Milučkého v právnej veci ţalobcu: DANEX TRANS, s.r.o., IČO: 36 340 197, so sídlom

v Novom Meste nad Váhom, Podjavorinskej 1614, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom

Markom, AK so sídlom v Bratislave, Karpatská 18, proti ţalovanému: Finančné riaditeľstvo

Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia právneho predchodcu ţalovaného Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky

č. I/226/18682-132360/2010/994159-r zo dňa 3. januára 2011, konajúc o odvolaní ţalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. - 43 zo dňa 18. mája 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

č. k. - 43 zo dňa 18. mája 2011 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom č. k. - 43 zo dňa

18. mája 2011 zamietol ţalobu ţalobcu podľa ,

2

ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti a následného zrušenia rozhodnutia ţalovaného

č. I/226/18682-132360/2010/994159-r zo dňa 3. januára 2011, ktorým bol podľa § 44 ods. 6

písm. b) o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných

finančných orgánov v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia právneho predchodcu

ţalovaného (ďalej len „“) potvrdený dodatočný platobný výmer

Daňového úradu Nové Mesto nad Váhom č. /Šte zo dňa 22. septembra 2010

o vyrubení dane z pridanej hodnoty ţalobcovi za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2007

zo zisteného rozdielu dane v sume 6.525,85 €.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe právo odpočítať daň z tovaru alebo

zo sluţby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová

povinnosť (podľa , o dani z pridanej

hodnoty v znení do 30. septembra 2007, ďalej len „“). Podľa

ods. 1 písm. a), písm. b) právo na odpočítanie dane podľa môţe

platiteľ uplatniť, ak a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 alebo pri dopočítaní

dane podľa § 49 ods. 2 písm. b/ je daň uvedená v záznamoch podľa § 70.

Krajský súd zdôraznil, ţe podmienky odpočítania dane uvedené v § 49 ods. 1, ods. 2

písm. a) a v sú hmotnoprávnej povahy a na ich

splnenie sa bezpodmienečne viaţe nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty. Ich splnenie nie

je moţné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani

za dobromyseľnosti platiteľa. Pokiaľ si ţalobca uplatňuje nárok na odpočítanie dane, musí

byť schopný preukázať, ţe zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený dodávateľom MVM-

Slovakia, s.r.o. Ţalobca formálne dokladmi preukazuje tieto skutočnosti, ale reálne tento

obchod nebol preukázaný. Dodávateľ ţalobcu sa nezdrţiava na svojej adrese, nepodal daňové

priznanie za rok 2007, ide o nefunkčný subjekt a ak vyhotovil faktúru nejde o dôkaz, ţe tovar

ţalobcovi skutočne dodal. Krajský súd dospel k záveru, ţe daňové orgány dostatočne

a spoľahlivo zistili skutkový stav a dospeli k správnemu právnemu názoru a ţe ţalobca

neuniesol dôkazné bremeno. V zmysle má ţalobca

zaručené právo vyjadrovať sa ku skutočnostiam zisteným správcom dane, ako aj navrhovať

dôkazné prostriedky a ţiadať ich vykonanie. Ţalobca, hoci bol upovedomený o výsluchu

svedkov, nezúčastnil sa ho a nevyuţil právo klásť svedkom otázky. V predmetnej právnej veci

ţalovaný svoje závery dostatočne zdôvodnil a nesprávne právne posúdenie uplatnenia

3

odpočtu dane na vstupe ţalovaným nebolo ţalobcom, okrem subjektívnej stránky,

preukázané.

Proti tomuto rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol

rozsudok krajského súdu zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu, resp. správnemu orgánu

na ďalšie konanie. Ţalobca povaţuje napadnuté rozhodnutie za vecne nesprávne,

za rozhodnutie vydané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, porušujúce

základné zásady daňového konania (zásadu zákonnosti a rovnosti, zásadu objektívnosti

hodnotenia dôkazov) a zaloţené na nesprávnom právnom posúdení veci. Poukázal na to, ţe

bolo preukázané dodanie tovaru spoločnosťou MVM-Slovakia, s.r.o. predloţením všetkých

dokumentov, ktoré sú v rámci obchodnej praxe a obchodného styku beţné a postačujúce

na preukázanie takéhoto obchodného vzťahu a ţe daňové predpisy nekladú ţiadne osobitné

poţiadavky na dôkazy. Uviedol, ţe krajský súd sa vôbec nevysporiadal s predloţením vzoriek

letákov ako dôkazom k dodávke tovaru, ani následným dodaním predmetného tovaru

konečnému odberateľovi – spoločnosti D+D Finance s.r.o., ktorý za dodaný tovar zaplatil

a odviedol z neho daň z pridanej hodnoty. Ţalobca zdôrazňuje, ţe neplnenie povinností

zo strany spoločnosti MVM-Slovakia, s.r.o., ktorý nepodal daňové priznanie, na uvedenej

adrese sa nezdrţiava, a ţe správca dane má ťaţkosti s komunikáciou s dodávateľom, nemoţno

ťaţivo spájať s povinnosťami kontrolovaného daňového subjektu a nevidí dôvod znášania

celej daňovej ťarchy, keď zrejme spoločnosť MVM-Slovakia, s.r.o. svoju daňovú povinnosť

nesplnila. Ţalovaný ani súd nemôţu dotvárať zákon a dopĺňať o ďalšie povinnosti daňovníka

a o podmienky, ktoré zákon neobsahuje; v tomto smere ţalobca poukázal na viaceré

rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, ktoré však nekonkretizoval. Ţalobca sa nachádzal

v strede distribučného reťazca: kupoval tovar od platiteľa DPH a tento následne predával

platiteľovi DPH. Išlo o tri ekonomicky, právne aj inak nezávislé subjekty. Dôsledkom

rozhodnutia však je, ţe celú daňovú ťarchu má znášať ţaloba, keď musí platiť celú DPH

bez moţnosti jej zníţenia o daň na vstupe, a to zrejme z dôvodu, ţe spoločnosť MVM-

Slovakia, s.r.o. svoju daňovú povinnosť nesplnila. Poukázal na judikát R 93/1994, podľa

ktorého ak nie je hodnoverný doklad o nákupe tovaru, nie je bez ďalšieho moţné vyvodiť

záver, ţe nebol zakúpený ţiaden tovar.

Ţalobca tieţ namietal, ţe krajský súd prejednal vec v neprítomnosti ţalovaného

a uspokojil sa s pracovnou vyťaţenosťou jeho zamestnancov ako dôvodom ich neprítomnosti.

4

Samotný ţalobca sa pritom práva na prejednanie veci na súdnom pojednávaní nevzdal a trval

na ňom. Podľa názoru ţalobcu práve konanie pred súdom v správnom súdnictve vytvára

priestor na objasnenie a bliţšie odôvodnenie konania správneho orgánu, a to i vo forme

doplňujúcich otázok zo strany súdu.

Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhol rozsudok krajského

súdu ako vecne správny potvrdiť. Ţalobca v odvolaní uvádza tie isté námietky, ktoré boli

predmetom súdneho pojednávania na Krajskom súde v Trenčíne. Pridrţiava sa svojho

stanoviska podaného k ţalobe a trvá na skutočnostiach v ňom uvedených. Rozhodnutia

ţalovaného sú podľa jeho názoru vydané v súlade s právnymi predpismi.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2, § 246c ods. 1 prvá

veta ) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského

súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je

dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2

rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil ( Občianskeho

súdneho poriadku), s tým, ţe termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne

päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke www.nsud.sk (§ 156 ods. 3

v spojení s prvá veta ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj

administratívny spis ţalovaného č. I/226/18682-132360/2010/994159, zistil, ţe Daňový úrad

Nové Mesto nad Váhom (správca dane) v čase od 13. októbra do 20. októbra 2009 vykonal

u ţalobcu daňovú kontrolu k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok

aţ IV. štvrťrok 2007. Kontrolou bolo zistené, ţe ţalobca si v zdaňovacom období I. štvrťrok

2007 uplatnil odpočet dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry č. 260207 zo dňa

26. februára 2007 od spoločnosti MVM-Slovakia, s.r.o. za výrobu a dodanie tovaru -

reklamných letákov s logom D+D Finance s.r.o. celkom 130 tis. ks, tašky biele s potlačou –

750 ks, MARCY – termoska + 2 hrnčeky gravírované laserom (150 tis. ks) v celkovej

fakturovanej sume 1.231.321,50 Sk (40.872,38 €); z toho základ dane predstavuje sumu

1.034.724,--Sk (34.346,54 €) a DPH (19 %) sumu 196.597,60 Sk (6.525,84 €). Spolu

s faktúrou bol predloţený aj dodací list č. 260207 zo dňa 26. februára 2007 s pečiatkou

MVM-Slovakia, s.r.o. a neidentifikovateľným podpisom dodávateľa a odberateľa.

5

Doţiadaním zo dňa 26. októbra 2009 správca dane poţiadal Daňový úrad Bratislava

IV, aby preveril, či spoločnosť MVM-Slovakia, s.r.o. vedie uvedenú faktúru vo svojom

účtovníctve, či spoločnosť priznala daň z pridanej hodnoty z tohto zdaniteľného obchodu,

či zaplatila daň a kto prevzal hotovosť za dodaný tovar. Daňový úrad Bratislava IV

v odpovedi na doţiadanie uviedol, ţe spoločnosť MVM-Slovakia, s.r.o. je dlhodobo

nekontaktná, na adrese svojho sídla je neznáma, daňové priznania k DPH nepodáva

a posledné daňové priznanie podala za IV. štvrťrok 2006.

Správca dane v daňovom konaní s cieľom preveriť, či došlo k reálnemu uskutočneniu

zdaniteľného plnenia z predmetnej faktúry vystavenej spoločnosťou MVM-Slovakia, s.r.o.,

vypočul konateľa spoločnosti DANEX TRANS, s.r.o. Dalibora Nemčeka, konateľa

spoločnosti MVM-Slovakia, s.r.o. Martina Mihalu (ktorý ním bol v období od 11. januára

2005 do 14. marca 2007), P. M. a J. K. Ţalobca bol o termíne pojednávaní so svedkami

upovedomený 26. novembra 2009, 5. februára 2010, 17. marca 2010 a 13. apríla 2010; na

pojednávania sa však nedostavil a nevyuţil svoje právo klásť svedkom otázky (§ 15 ods. 5

písm. e/ ), čím by mohol odstrániť pochybnosti správcu dane

o hodnovernosti predloţených dokladov. Správca dane sa pokúšal vypočuť ako svedka aj

Jozefa Minarecha, ktorý bol od 14. marca 2007 konateľom spoločnosti MVM-Slovakia, s.r.o.

a ktorému boli odovzdané účtovné doklady spoločnosti MVM-Slovakia, s.r.o. jeho

predchodcom Martinom Mihalom, avšak neúspešne. V konaní bolo zistené, ţe Jozef

Minarech sa uţ šesť rokov zdrţuje v zahraničí (v Nórsku), teda aj v čase vystavenia faktúry č.

260207 zo dňa 26. februára 2007 ako aj 14. marca 2007, kedy sa stal konateľom spoločnosti

MVM-Slovakia, s.r.o., sa mal zdrţiavať v Nórsku.

Správca dane následne vyzval ţalobcu výzvou č. /Daň zo dňa

23. februára 2010 na predloţenie konkrétnych dôkazov o dodaní predmetného tovaru

spoločnosťou MVM-Slovakia, s.r.o. Ţalobca predloţil listom zo dňa 5. marca 2010 ako

dôkazy čestné prehlásenia Martina Mihala zo dňa 7. marca 2010, P. M. a J. K., obidve zo dňa

8. marca 2010, vzorky dodaného tovaru (letáky) a čestné prehlásenie spoločnosti D+D

Finance s.r.o. o riadnom dodaní tovaru a jeho uhradení.

O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol

č. /Daň zo dňa 20. augusta 2010. Protokol bol s platiteľom DPH

6

prerokovaný a bol mu doručený dňa 20. septembra 2010. Daňový úrad Nové Mesto

nad Váhom vydal dňa 22. septembra 2010 dodatočný platobný výmer

č. /Šte, ktorým vyrubil ţalobcovi rozdiel dane za zdaňovacie obdobie

I. štvrťrok 2007 v sume 6.525,85 €.

Právny predchodca ţalovaného ako odvolací správny orgán potvrdil rozhodnutie

správcu dane rozhodnutím č. I/226/18682-132360/2010/994159-r zo dňa 3. januára 2011.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, ţe úpravu postupu

pri preukazovaní oprávnenosti nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty podľa ustanovenia

je potrebné povaţovať za špeciálnu úpravu vo vzťahu

k spôsobu dokazovania podľa . z dôvodov

náročnosti a zloţitosti pri kontrole dane z pridanej hodnoty stanovil pre dokazovanie nároku

na odpočet dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri nárokoch z iných daní.

Na splnenie podmienok na odpočet dane z pridanej hodnoty nestačí preukázať zdaniteľné

plnenie len po formálnej stránke, ale je nevyhnutné preukázať aj reálne uskutočnenie

zdaniteľného plnenia, t.j. preukázať dodanie predmetného tovaru spoločnosťou MVM-

Slovakia, s.r.o.

Podľa ustanovení , ,

Z. z. platiteľ má nárok na odpočet dane ak

a) sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo,

b) daň na vstupe zaúčtoval,

c) daň zaplatil platiteľovi, ktorý uskutočnil zdaniteľné plnenie,

d) ak má daňový doklad alebo zjednodušený daňový doklad, ktorý vyhotovil platiteľ, a doklad

o zaplatení dane.

Uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne, preto čo ak len jedna podmienka nie je

splnená, nemôţe si platiteľ uplatniť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty.

V predmetnej právnej veci nebola splnená podmienka uvedená pod písmenom a),

nakoľko ţalobca nepreukázal, ţe zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo spoločnosťou MVM-

Slovakia, s.r.o. Správca dane nemohol u tejto spoločnosti preveriť faktúru, na základe ktorej

sa zdaniteľné plnenie malo uskutočniť, pretoţe uvedený daňový subjekt nespolupracoval

7

so správcom dane, na adrese sa nezdrţiaval, daňové priznania k dani z pridanej hodnoty

nepodával (naposledy bolo podané daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty na Daňový

úrad Bratislava IV za IV. štvrťrok 2006), ide o nefunkčný subjekt. Konateľ spoločnosti

Martin Mihala v zápisnici o ústnom pojednávaní neuviedol ţiadne konkrétne údaje o dodaní

tovaru, ktoré by nebolo moţné zistiť z predloţenej faktúry, nevedel, kto bol subdodávateľom,

hoci obchod realizoval osobne a ani ţiadny iný údaj, ktorý by bliţšie konkretizoval realizáciu

obchodu so spoločnosťou MVM-Slovakia, s.r.o.. Na základe tvrdenia konateľa spoločnosti

MVM-Slovakia, s.r.o. Martina Mihala (Zápisnica o ústnom pojednávaní

č. /Daň), ţe odovzdal účtovnú dokumentáciu novému konateľovi

spoločnosti MVM-Slovakia, s.r.o. Jozefovi Minarechovi, sa správca dane opakovane pokúšal

o predvolanie Jozefa Minarecha s cieľom odstránenia pochybnosti, či u ţalobcu došlo

k vzniku nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty z dodania uvedeného tovaru. Ústne

pojednávanie s týmto svedkom sa neuskutočnilo, pretoţe sa na daňový úrad nedostavil,

a podľa zistení sa šesť rokov zdrţuje v Nórsku. Odvolací súd má za to, ţe pokiaľ si ţalobca

uplatňuje nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúry, musí byť schopný

preukázať, ţe zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený dodávateľom MVM-Slovakia, s.r.o.

Podľa ustanovenia dôkazné bremeno leţí

na daňovom subjekte – ţalobcovi – ktorý má preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv

na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení

a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového

konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov

vedených daňovým subjektom. Ak daňový subjekt nesplní svoju dôkaznú povinnosť

pri určení výšky dane, nastupuje moţnosť dohodnúť daň s daňovým subjektom, prípadne

určenie dane podľa pomôcok (, ). Predloţenie

dokladov je len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie odpočítania dane. Faktúra

a výdavkový pokladničný doklad, ktoré predloţil ţalobca, samé o sebe ešte nie sú

preukázaním realizácie obchodnej transakcie, nakoľko tieto doklady nie sú bez reálneho

preukázania zdaniteľného plnenia dôkazom o tom, ţe určité plnenie bolo aj reálne

uskutočnené, pretoţe technicky je moţné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na akékoľvek

plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne realizované bolo alebo nie.

8

Na daňové konanie o odpočte dane z pridanej hodnoty sú na preukázanie nároku

na odpočet dane z pridanej hodnoty kladené prísnejšie podmienky ako u iných druhov daní.

Pre uplatnenie nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty musí daňový subjekt splniť

zákonné povinnosti (splnenie podmienok na uplatnenie odpočtu dane z pridanej hodnoty

podľa , , ), ale je nutné

aj preukázanie tvrdení, ktoré boli uvádzané daňovým subjektom v daňovom priznaní

a v priebehu daňového konania (dodanie tovaru spoločnosťou MVM-Slovakia, s.r.o.).

V danej veci mal ţalobca na základe výzvy správcu dane predloţiť doklady a dôkazy,

ktorými by nepochybne preukázal dodanie reklamných letákov a reklamných predmetov.

Čestné vyhlásenia predloţené ţalobcom však nemoţno povaţovať v daňovom konaní

za dôkaz. Aj keď v ustanovení § 29 ods. 4 citovaného zákona ide o demonštratívny výpočet

dôkazných prostriedkov, z vymenovaných dôkazných prostriedkov vyplýva, ţe musí ísť

o listinné dôkazy a výpovede svedkov zaloţené na overiteľných skutočnostiach. Čestné

vyhlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôţe nahrádzať dôkaz, pretoţe to zákon

č. v spojení s nedovoľuje. Čestné

vyhlásenie môţe nahradiť dôkaz len za výnimočnej procesnej situácie a za splnenia striktných

podmienok, ktoré sú upravené v Správnom poriadku (čestné vyhlásenie nemôţe byť v rozpore

so všeobecným záujmom, ani ním nemôţe byť porušená rovnosť medzi účastníkmi konania),

ktorý sa však na daňové konanie nevzťahuje ( ), preto

predloţenie čestných vyhlásení je v daňovom konaní právne irelevantné. V daňovom konaní

pri nemoţnosti určenia dane podľa daňovým subjektom predloţených listín, nemôţe

nastupovať preukazovanie tvrdení čestnými vyhláseniami, ale osobitne

určuje následne kroky – moţnosť určenia dane dohodou medzi daňovým subjektom

a správcom dane ( ) alebo určenie dane podľa pomôcok

( ). Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti

poukazuje na , podľa ktorého štátne orgány (teda aj

daňové orgány a súdy) môţu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu

a spôsobom, ktorý ustanoví nepripúšťa nahradenie

dôkazu čestným vyhlásením, daňové orgány ako aj krajský súd postupovali správne, keď tieto

čestné vyhlásenia nepripustili ako dôkaz.

9

Svedecká výpoveď Martina Mihalu (vtedajšieho konateľa spoločnosti MVM-Slovakia,

s.r.o.) neprispela k prevereniu uskutočnia zdaniteľného obchodu, pretoţe si nepamätal

subdodávateľov, neuviedol ţiadne podrobnosti o obchode, ktoré by nebolo moţné zistiť

z predloţených dokladov, hoci mal sám obchod zabezpečovať; vo svedeckej výpovedi len

potvrdil prepravu tovaru a prevzatie úhrady v hotovosti. Svedok K. vo svojej svedeckej

výpovedi potvrdil dodanie tovaru, ale nevedel uviesť aký tovar sa vykladal, pretoţe bol

zabalený a len konateľ spoločnosti (ţalobcu) mu povedal, ţe ide o letáky; nevedel uviesť ani

pribliţný dátum uskutočnenia vykladania tovaru, uviedol len, ţe výklad tovaru sa uskutočnil

niekedy v roku 2007. Na základe uvedených skutočností ani výpoveď svedka K.

nepotvrdzuje, ţe bol prítomný pri vykladaní predmetného tovaru, ktorý dodala spoločnosť

MVM-Slovakia, s.r.o., a správca dane ju správne označil za výpoveď bez výpovednej

hodnoty.

Ţalobca sa odvoláva na porušenie zásad daňového konania (zásady zákonnosti

a rovnosti ako aj zásady objektívnosti hodnotenia dôkazov) a zdôrazňuje, ţe nezaplatenú daň

z pridanej hodnoty je predovšetkým potrebné vymáhať od spoločnosti MVM-Slovakia, s.r.o.

Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, ţe správca dane mal pochybnosti o reálnosti

uskutočnenia zdaniteľného obchodu len z dôvodu, ţe v priebehu daňovej kontroly doţiadaný

daňový úrad zistil, ţe daňový subjekt MVM-Slovakia, s.r.o. je nefunkčný a naposledy podal

daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty na Daňový úrad Bratislava IV za IV. štvrťrok

2006. Zdaniteľné plnenie sa podľa ţalobcu malo uskutočniť 26. februára 2007, kedy mala byť

vystavená dodávateľská faktúra od spoločnosti MVM-Slovakia, s.r.o. Ţalobca ako daňový

subjekt síce nemôţe predpokladať, ţe u určitých dodávateľov nebude vedená riadna evidencia

o zdaniteľnom plnení, a za týmto účelom zabezpečovať nadštandardné dôkazy

o uskutočnenom zdaniteľnom obchode, mal by mať však vedomosť o tom, či podnikateľský

subjekt, s ktorým uzatvára obchodný vzťah, je funkčný a či riadne uskutočňuje podnikateľskú

činnosť. Preto nemoţno tvrdiť, ţe ide o prenos daňovej povinnosti zo spoločnosti MVM-

Slovakia, s.r.o. na ţalobcu a o uplatňovanie nárokov a sankcií voči ţalobcovi. Ide o vyrubenie

rozdielu odpočtu dane z pridanej hodnoty, ktorý si uplatnil ţalobca a nie spoločnosť MVM-

Slovakia, s.r.o., z dôvodu nepreukázania uskutočnenia zdaniteľného plnenia, a tým

o nesplnenie zákonných podmienok na uplatnenie nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty

(, a ) na strane ţalobcu.

Ţalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretoţe jednoznačným a vierohodným spôsobom

10

nepreukázal, ţe skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a údaje uvedené

v daňovom konaní a priznaní, sú úplné a správne.

V prípade ţalobcom citovaného judikátu R 93/1994, podľa ktorého „tam, kde nie je

hodnoverný doklad o nákupe tovaru, nie je možné bez ďalšieho vyvodiť záver, že nebol

nakúpený žiaden tovar. V takom prípade kontrolný orgán uloží daňovému subjektu daňovú

povinnosť na základe vlastných podkladov alebo preukázaných skutočností aj overovaním

ďalších skutočností rozhodujúcich pre výpočet dane“, Najvyšší súd Slovenskej republiky

uvádza, ţe správca dane nespochybňuje kúpu tovaru, ale spochybňuje, či tovar bol kúpený

práve od spoločnosti MVM-Slovakia, s.r.o. Správca dane po pochybnostiach o doklade

o nákupe tovaru (faktúry) postupoval podľa ,

a predvolával svedkov a konateľa ţalobcu na výsluch, teda overoval ďalšie skutočnosti

rozhodujúce pre výpočet dane, s cieľom určiť, či faktúra predloţená ţalobcom preukazuje

reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky preto správca dane postupoval v súlade s uvedeným judikátom R 93/1994.

K námietke ţalobcu, týkajúcej sa uskutočnenia pojednávania pred krajským súdom

v neprítomnosti právneho predchodcu ţalovaného Daňového riaditeľstva Slovenskej

republiky, Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, ţe súd v správnom súdnictve určí

termín pojednávanie za podmienok uvedených v § 250f, 250g Občianskeho súdneho

poriadku. V predmetnej právnej veci ţalobca nesúhlasil s rozhodnutím súdu bez nariadeného

pojednávania, preto krajský súd určil termín pojednávania v zmysle § 250g ods. 1

. Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva do pozornosti

ustanovenie , podľa ktorého ak sa účastníci

na pojednávanie nedostavia, môţe sa vec prejednať v ich neprítomnosti; konanie sa nesmie

z tohto dôvodu prerušiť. Z osobitnej úpravy § 250g ods. 2 vyplýva, ţe ustanovenie § 101

ods. 2 druhá veta sa v správnom súdnictve nepouţije. Prítomnosť na verejnom prejednaní

svojej veci, právo vyjadrovať sa na pojednávaní k dôkazom a robiť procesné úkony je právom

účastníka konania a nie jeho povinnosťou. Pojednávanie v neprítomnosti účastníka konania

v prípadoch, kde skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou

zloţitosťou, nie je porušením práva, zaručeného článkom 48 ods. 2 Slovenskej

republiky. Účastník konania vyjadruje svoj súhlas alebo nesúhlas s prejednaním veci

bez nariadenia pojednávania podľa sám za seba

11

(disponuje týmto vyjadrením na základe skutočností, ktoré vznikli na jeho strane), nie

za protistranu, pretoţe nemôţe disponovať návrhom niekoho iného, len seba samého; nemôţe

prekročiť rozsah svojich práv, ktoré mu poskytuje , a uplatňovať

práva účastníka konania stojaceho v tomto sporovom konaní na druhej strane; inak povedané

ţalobca nemôţe uplatňovať práva ţalovaného týkajúce sa napríklad jeho prítomnosti

na pojednávaní pred krajským súdom, a naopak.

Ako uţ bolo uvedené, účasť na pojednávaní je právom, nie povinnosťou, účastníka

konania, preto ak ţalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní pred krajským súdom

dňa 18. mája 2011, s návrhom na rozhodnutie a súhlasom s prejednaním veci bez jeho účasti,

nebol dôvod, pre ktorý by krajský súd bol povinný odročiť pojednávanie, najmä s ohľadom

na obsah spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis ţalovaného, a na obsah listín

v ňom uvedených. Napokon, posúdenie otázky, či ospravedlnenie na pojednávanie

pred krajským súdom je náleţité a odôvodnené a či pojednávanie v neprítomnosti jedného

z účastníkov naplní svoj účel, patrí výlučne do právomoci krajského súdu, ktorý pojednávanie

určil. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu

bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta). Preto v správnom

súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je

nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 druhá veta). V správnom

súdnictve však súd nemôţe nahrádzať dokazovanie, ktoré malo byť vykonané v správnom

(daňovom) konaní, pretoţe úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť

správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale preskúmať „zákonnosť“ ich

rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených

ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Správny súd „nie je

súdom skutkovým“, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu

alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Krajský súd preto nepochybil a postupoval

v súlade s , , keď pojednával

v neprítomnosti ţalovaného, ktorý sa na pojednávanie riadne a včas ospravedlnil a súhlasil

s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky záverom konštatuje, ţe ţalobca v odvolaní uviedol

takmer identické dôvody, ktoré boli uvedené v ţalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

právneho predchodcu ţalovaného Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, preto

12

s väčšinou týchto dôvodov sa vysporiadal uţ krajský súd vo svojom rozsudku a Najvyšší súd

Slovenskej republiky na ne odkazuje.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených skutočností povaţuje postup

a rozhodnutie správnych orgánov oboch stupňov ako aj krajského súdu za správny a v súlade

so a so

Vychádzajúc z uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil napadnutý

rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. - 43 zo dňa 18. mája 2011 ako vecne

správny ( ).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení

s , keď ţalobca nebol v odvolacom konaní

úspešný a ţalovanému náhradu trov konania neprináleţí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 18. apríla 2012

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth