Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sf/42/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov senátu JUDr. Michaely Kútikovej a JUDr. Lukáša Kolibába, v právnej veci žalobcu: H.M.H. – Drevovýroba Kociha, so sídlom Kociha 106, 980 52 Kociha, IČO: 36 464 937, právne zastúpeného: AK Pekár, s.r.o., so sídlom Kukučínova 24, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 233 940, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaniach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102698092/2023 zo dňa 27.10.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. U žalobcu ako daňového subjektu bola Daňovým úradom Banská Bystrica, pobočka Rimavská Sobota (ďalej aj len „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“) vykonaná kontrola na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“) za zdaňovacie obdobia august 2014. O výsledku daňovej kontroly za kontrolované zdaňovacie obdobie správca dane vyhotovil Protokol č. 100373097/2018 zo dňa 14.02.2018 (ďalej len „Protokol“), ktorý doručil žalobcovi spolu s Výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole dňa 20.02.2018. 2. Na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly a skoršieho vyrubovacieho konania vydal správca dane dňa 06.06.2018 rozhodnutie v ktorom určil kontrolovanému daňovému subjektu (žalobcovi) rozdiel v sume 14.977,24 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2014. Proti predmetnému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný zamietol a rozhodnutím zo dňa 13.09.2018 prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica potvrdil. Žalobca podal voči rozhodnutiu zo dňa 13.09.2018 správnu žalobu. Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR zo dňa 13.09.2018 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Finančné riaditeľstvo SR vydalo dňa 28.06.2022 rozhodnutie, ktorým zrušilo rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica zo dňa 06.06.2018 a vec bola vrátená na ďalšie konanie. 3. Správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania v poradí druhým rozhodnutím nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet v sume 8.444,55 eur, zistil daň 14.977,24 eur a určil rozdiel dane na úhradu v sume 6.532,69 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2014. 4. Správca dane na základe skutočností, ktoré podrobne opísal v prvostupňovom rozhodnutí zistil, že k daňovému podvodu nedošlo v tuzemsku, ale v inom členskom štáte EÚ - v Maďarsku tak, že tovar, ktorý podľa faktúr vystavených kontrolovaným platiteľom, mal byť dodaný maďarským odberateľom bol v skutočnosti dodaný priamo maďarským zákazníkom týchto spoločností, pričom maďarské spoločnosti nepriznali v Maďarsku daň z nadobudnutia tovaru prijatého od kontrolovaného platiteľa, a nepriznali ani

daň z dodania tovaru v Maďarsku pre maďarských zákazníkov týchto spoločností. Správca dane dospel k záveru, že tieto obchody neboli štandardnými obchodmi, nakoľko bolo preukázané, že fakturačný tok tovaru sa nezhodoval s reálnym tokom obchodovania s tovarom dodaným na územie členského štátu EÚ – Maďarska, pričom zistené skutočnosti poukazujú na to, že bol vytvorený umelý mechanizmus obchodovania za účelom získania daňovej výhody u skutočných maďarských odberateľov tovaru - pre ktorých vystavili faktúry nekontaktné spoločnosti (BULLIWOOD KFT., RICSMONT ÉS TÁRSA kft.), ktoré nepriznali nadobudnutie tovaru z členského štátu EÚ od daňového subjektu (žalobcu), pričom skutoční odberatelia tovaru si mohli týmto spôsobom odpočítať maďarskú daň uvedenú na faktúrach od týchto nekontaktných nekomunikujúcich spoločnosti. Pretože ak by skutoční maďarskí odberatelia nakúpili tovar priamo od slovenského daňového subjektu, museli by v Maďarsku priznať daň z nadobudnutia tovaru a mohli by si súčasne odpočítať daň (boli by na nule). Avšak zapojením nekontaktných a nekomunikujúcich maďarských spoločnosti do týchto obchodov si mohli odpočítať daň bez zdanenia nadobudnutia tovaru. Správca dane posúdil všetky zistenia a dôkazy aj v kontexte judikatúry Súdneho dvora EÚ a vyhodnotil zistený skutkový stav tak, že neuznal kontrolovanému platiteľovi právo na oslobodenie od dane tých dodávok, ktoré sú uvedené na faktúrach, vystavených kontrolovaným platiteľom pre maďarských odberateľov z dôvodu, že správca dane dokázal, že kontrolovaný platiteľ sa zapojil do daňového podvodu. K uvedenému záveru dospel správca dane na základe dôkazov, ktoré preukazujú, že sú splnené podmienky vzniku daňového podvodu a na základe dôkazov o zapojení kontrolovaného platiteľa do daňového podvodu. 5. Proti prvostupňovým rozhodnutiam podal žalobca v zákonnej lehote odvolania, o ktorých rozhodol žalovaný – Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky tak, že podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku, prvostupňové rozhodnutia správcu dane potvrdil. V napadnutých rozhodnutiach žalovaný zopakoval priebeh daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, skutkové zistenia správcu dane a ich právne posúdenie. Po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolaní žalobcu voči rozhodnutiam správcu dane, po preskúmaní odvolaním napadnutých rozhodnutí a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žalovaný žiadny dôvod na to, aby sa odchýlil od relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutých rozhodnutí, preto sa žalovaný s nimi stotožnil v celom rozsahu považujúc posúdenie veci správcom dane za správne. Žalovaný uviedol, že z napadnutých rozhodnutí a priložených administratívnych spisov vyplýva, že správca dane v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach nepriznal daňovému subjektu (žalobcovi) právo na oslobodenie od dane z predložených faktúr vystavených pre zahraničných odberateľov BULLIWOOD kft. a RICSMONT ÉS TÁRSA kft. z dôvodu, že kontrolovaný daňový subjekt sa stal účastníkom daňového podvodu v zmysle správcom dane označenej judikatúry Súdneho dvora EÚ. Daňový subjekt deklaroval dodania tovaru do iného členského štátu EÚ ako dodanie oslobodené od dane z pridanej hodnoty v zmysle § 43 Zákona o DPH. V zmysle zistení správcu dane bol fakturovaný tovar v skutočnosti dodaný priamo maďarským zákazníkom predmetných zahraničných spoločností, deklarovaní nekontaktní odberatelia nepriznali v Maďarsku daň z nadobudnutia tovaru od dodávateľa (žalobcu) a zároveň nepriznali ani daň z dodania tovaru v Maďarsku pre zákazníkov daných spoločností. Správca dane v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 17.10.2017, ktorý vychádza z aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ (rozsudok vo veci C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel proti Belgickému štátu a Belgický štát proti Recolta Recycling SPRL) kladne zodpovedal štyri kumulatívne otázky, predstavujúce kritériá, prostredníctvom ktorých správca dane vyhodnocuje, či je možné odoprieť nárok na odpočet dane z titulu účasti daňového subjektu na daňovom podvode. Žalovaný poznamenal, že správca dane pri hodnotení dôkazov v daňovej kontrole, vo vyrubovacom konaní po vykonanej daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní, do ktorého bol vrátený súdom, vychádzal z odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, ktorá bola doručená správcovi dane v priebehu daňovej kontroly. Žalovaný dodal, že skutočnosti zistené vykonaným preverovaním v daňovej kontrole, svedčia o tom, že kontrolovaný daňový subjekt ignoroval zrejmé odchýlky od dodržiavania bežného štandardu podnikateľskej opatrnosti a minimalizácie rizika a nedodržal v prípade preverovaných transakcií nevyhnutnú a vyžadovanú náležitú starostlivosť, preto sú namieste pochybnosti o jeho obozretnom konaní alebo konaní v dobrej viere. Odvolací orgán uviedol, že daňový subjekt nie je zodpovedný za plnenie zákonných povinností iného daňového subjektu, je však na daňovom subjekte, ako sa postará o preverenie dôveryhodnosti svojho obchodného partnera.

Správna žaloba, žalobné body 6. Žalobca sa v zákonnej lehote podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného i rozhodnutia správcu dane za zdaňovacie obdobia január 2014 až júl 2014, september 2014, november 2014 a december 201, vrátane postupu, ktorý im predchádzal,

ich zrušeniu z dôvodov podľa až g) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Tvrdil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov; zistený skutkový stav bol nepostačujúci na riadne posúdenie veci; skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, bol v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonných rozhodnutí vo veci samej. 7. Žalobca v žalobe poukázal na odvolacie dôvody prezentované v odvolaní, ktoré žalovaný považoval za nedôvodné a ktoré mali za následok nezákonnosť tak rozhodnutí žalovaného, ako aj rozhodnutí správcu dane. Žalobca v prvom rade namietal, že správca dane uskutočnil výsluch konateľa daňového subjektu nezákonným spôsobom, keď o konaní výsluchu neupovedomil právneho zástupcu daňového subjektu. Týmto postupom správca dane porušil práva daňového subjektu na súdnu a inú právnu ochranu podľa a 47 ods. 2 SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca ďalej namietal neprerokovanie vykonaných dôkazov so správcom dane po vykonaní výsluchov, čím došlo k porušeniu ust. Daňového poriadku. Správca dane sa dôsledne nedržal princípu práva na spravodlivý proces a kontradiktórne konanie, keď vydal prekvapivé rozhodnutie založené na skutkových zisteniach, ku ktorým sa žalobca nemal možnosť vyjadriť. Napriek tomu, že žalobca vyššie uvedené vady namietol už v odvolaniach, žalovaný sa s nimi náležite nevysporiadal a v napadaných rozhodnutiach poukázal na to, že žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikoval, na základe akých konkrétnych skutočností má za to, že správca dane vydal prekvapivé rozhodnutie založené na skutkových zisteniach, ku ktorým sa žalobca nemohol vyjadriť. Žalobca ďalej namietal nezákonný procesný postup správcu dane, ktorý v jednom vyrubovacom konaní vydal 2 meritórne rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane. Podľa ho poriadku, správca dane vydá vo vyrubovacom konaní rozhodnutie, nie rozhodnutia. Uvedený postup správcu dane je nesprávny a nezákonný. 8. Žalobca tiež namietal, že oprava chýb v prvostupňovom rozhodnutí prebehla nezákonne. Podľa jeho názoru zmena súm nepriznaného nadmerného odpočtu, vyrubenej dane a rozdielu dane na úhradu nie je takou zjavnou chabou v písaní a počítaní a možno ju napraviť len v rámci konania o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku. 9. Žalobca ďalej v správnej žalobe uviedol, že správca dane založil svoje rozhodnutia na nepriznaní práva daňovému subjektu na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty podľa Zákona o DPH z dôvodu účasti daňového subjektu na daňovom podvode, ktorého sa dopustili maďarské odberateľské spoločnosti, tým že žalobca nedodržal potrebnú mieru opatrnosti a neprijal rozumné opatrenia na zabránenie svojej účasti na daňovom podvode. K uvedenej argumentácii žalobca poukázal na to, že toto tvrdenie začal správca dane a následne aj žalovaný uvádzať až po vrátení veci Krajským súdom v Banskej Bystrici, nakoľko správny súd konštatoval unesenie dôkazného bremena žalobcom v otázke intrakomunitárneho dodania tovaru. Podľa názoru žalobcu, správca dane a žalovaný zavádzajú, pokiaľ konštatovali, že žalobca znemožnil správcovi dane posúdiť, či ním vykonané opatrenia boli alebo neboli dostatočné. Žalobca si preveril platnosti IČ DPH, preveril si maďarské spoločnosti v obchodnom registri, aj to či boli spoločnosti v konkurze alebo likvidácií a vzhľadom na to, že správny súd konštatoval vyčerpanie dôkazného bremena daňovým subjektom, správca dane postupoval v rozpore so záväzným právnym názorom správneho súdu, keď požadoval od žalobcu dokladanie ďalších dôkazov na účely preukázania rozumných opatrení pre zabránenie účasti na daňovom podvode. Žalobca poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ a to na rozhodnutie vo veci Mahagében Kft. z 21. júna 2012, C-80/11 a C-142/11. 10. Závery správcu dane a žalovaného považuje žalobca za zmätočné, pretože aj keby maďarskí odberatelia priznali intrakomunitárne dodanie tovaru a vykonali by tzv. samozdanenie, tak by sa jednalo o daň na vstupe, ktorú by si mohli odpočítať od dane na výstupe (uplatnenej pri ďalšom predaji tovaru). V prípade, ak by žalobca dodával tovar inému subjektu, tak by sa uplatňoval rovnaký postup. Pokiaľ ide o námietku žalovaného o fakturovaní nižších predajných cien maďarským odberateľom ako boli skladové ceny, tak žalobca uviedol, že výsledná cena je vec dohody obchodných partnerov (resp. výsledok vzťahu ponuky a dopytu na trhu) a medzi dohodnutím nižšej ceny a následným porušením daňových predpisov maďarským odoberateľom neexistuje žiadna príčinná súvislosť. Je prirodzené, aby odberateľ, ktorý súhlasil s okamžitou výplatou kúpnej ceny v hotovosti mal výhodnejšiu cenu, keďže daňový subjekt má v takomto prípade okamžitý prísun finančných prostriedkov potrebných pre výkon a rozvoj podnikania. Okrem toho skladové ceny nemožno v žiadnom prípade stotožňovať s trhovými, nakoľko trhová cena tej- ktorej komodity je variabilná. Je preto otázne prečo by mal vo vyrubovacom daňovom konaní v

podmienkach slobodnej trhovej ekonomiky žalobca vysvetľovať svoju cenovú politiku. Žalobca ďalej uviedol, že je otázne na základe čoho považuje žalovaný hotovostné platby za neštandardné, keďže opätovne svoju argumentáciu ďalej nerozvíjal, pričom žalobca poukázal na to, že platba v hotovosti do zákonom určenej sumy je právom podnikateľa a výkon tohto práva nemôže byť sankcionovaný nepriznaním oslobodenia dodávky tovaru od DPH. V tejto súvislosti poukázal na to, že právo na platbu v hotovosti je od 1. júla 2023 súčasťou katalógu základných práv a slobôd SR (a ods. 2 SR). 11. V závere správnej žaloby žalobca konštatoval, že uniesol dôkazné bremeno v otázke prijatia všetkých rozumných opatrení pri obchodovaní s maďarskými odberateľmi, nakoľko si overil všetky potrebné a relevantné skutočnosti, ktoré sa dali objektívne overiť (maďarskí odberatelia boli existujúce spoločnosti zapísané v obchodnom registri domovského štátu, mali platnú registráciu pre DPH v tomto štáte a neboli v konkurze a ani v likvidácii). Žalobca zároveň konal so splnomocneným zástupcom maďarských odberateľov, ktorý sa preukázal písomnou plnou mocou a taktiež mal s maďarskými odberateľmi uzatvorené kúpne zmluvy.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe 12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zotrval na argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí ako aj na zákonnosti rozhodnutia správcu dane. Skutočnosti uvádzané v správnych žalobách podľa jeho názoru nezakladajú dôvody na zrušenie rozhodnutia žalovaného ani rozhodnutia správcu dane. Navrhol preto správnu žalobu zamietnuť a žalobcu zaviazať znášaním trov konania zo svojho. Zotrval na stanovisku, že v tomto konkrétnom prípade správca dane postupoval v súlade s Daňovým poriadkom, keď žalobcovi zaslal oznámenie o oprave chýb, v ktorom uviedol správne sumy dane zistenej správcom dane vo vyrubovacom konaní a rozdielu dane na úhradu. V zmysle zistení správcu dane bol fakturovaný tovar v skutočnosti dodaný priamo maďarským zákazníkom predmetných zahraničných spoločností. Žalovaný opätovne zopakoval, že v posudzovanom prípade vznikol daňový únik tak, že v u tuzemského daňového subjektu (žalobcu) bolo uplatnené oslobodenie od dane pri dodaní tovaru a v Maďarsku nebola daň z nadobudnutia fakturovaného tovaru priznaná a odvedená. Žalovaný konštatoval, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Zákonnú ochranu však používa len poctivý obchodný styk, ktorý vyžaduje, aby podnikateľský subjekt mal vedomosti nielen o obsahu a rozsahu činnosti, ktorými napĺňa znaky pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak tak daňový subjekt nepostupuje, je potom povinný znášať prípadné riziko z nedostatku hodnovernosti daňových dokladov. Daňový subjekt síce nezodpovedá za správanie jeho obchodných partnerov, ale ako vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.04.2012 „mal by mať však vedomosť o tom, či partner s ktorým uzatvára obchodný vzťah je funkčný a či riadne uskutočňuje podnikateľskú činnosť.“ 13. Žalovaný uviedol, že kontrolovaný platiteľ (žalobca) nielenže neobozretne pristúpil na neštandardné dohodnutie obchodnej spolupráce s deklarovanými maďarskými odberateľskými spoločnosťami, ale okrem toho súhlasil aj s neštandardnými podmienkami týchto obchodov. V zmysle zistení správcu dane kontrolovaný daňový subjekt súhlasil s predajom tovaru pre tieto spoločnosti za nižšie ceny ako sú jeho skladové ceny bez zohľadnenia akejkoľvek obchodnej prirážky, čo je z ekonomického hľadiska nerentabilné a tiež súhlasil s prijímaním protihodnoty v hotovosti. Túto skutočnosť správca dane vyhodnotil vo vzájomnej súvislosti so zistením, že bola vytvorená umelá fakturačná schéma, v ktorej bol kontrolovaný platiteľ prvým článkom. Pri takomto vyhodnotení dospel k záveru, že kontrolovaný platiteľ svojim nepremysleným konaním (súhlas s obchodmi za nižšie ceny ako sú skladové ceny a súhlas s úhradami v hotovosti) pomohol osobám, ktoré vytvorili umelú fakturačnú schému pri nákupe tovaru od kontrolovaného platiteľa a dodaní tohto tovaru do Maďarska, realizovať obchody v tejto schéme. Ak by kontrolovaný platiteľ nepristúpil na neštandardné podmienky obchodov, tak by umelá fakturačná schéma nefungovala a on by sa nezapojil do daňového podvodu. Žalovaný na záver dodal, že žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by preukázali zistený skutkový stav inak, ako bol správcom dane v daňovej kontrole zistený a vo vyrubovacom konaní vyhodnotený a preskúmavané rozhodnutia neboli napadnuté protestom prokurátora a zároveň voči nim neboli začaté ani konania o mimoriadnom opravnom prostriedku.

Replika žalobcu

14. Na vyjadrenie žalovaného žalobca reagoval žalobnou replikou v ktorej zotrval na svojich stanoviskách uvedených v podanej správnej žalobe. Žalobca zotrval na uvedených námietkach, a to najmä vzhľadom na znenie ust. § 68 ods. 3, 4, 5, 6 Daňového poriadku, z ktorých jasne vyplýva, že správca dane vydá vo vyrubovacom konaní rozhodnutie, nie rozhodnutia a plne sa pridržal argumentácie

uvedenej správnej žalobe. Opätovne uviedol, že mu nie je zrejmé, ako by predaj tovaru za vyššiu cenu a platba za tovar bankovým prevodom zabránili maďarským odberateľom v nepriznaní DPH z nadobudnutia tovaru. To, že žalovaný naozaj tvrdí, že tieto skutočnosti by zabránili maďarským odberateľom v neodvedení DPH? V čom by podľa žalovaného „umelá fakturačná schéma“ nefungovala? V čom by sa situácia zmenila, ak by maďarské odberateľské spoločnosti vykonali miesto platby v hotovosti, vklad na účet daňového subjektu (keďže vklad v banke na účet môže vykonať akákoľvek tretia osoba). Tvrdenie žalovaného o umožnení daňového podvodu zo strany žalobcu z dôvodu nižších cien a prijatia platby v hotovosti je vzhľadom na uvedené zmätočné a nedostatočne odôvodnené. Správca dane ani žalovaný v rámci svojej argumentácie vôbec neuviedli či cena dodaných drevených výrobkov zodpovedala trhovej cene, a tak preto znovu vyvstáva otázka na základe čoho žalovaný tvrdí, že sa jednalo o neštandardnú praktiku. V tomto smere sa argumentácia žalovaného javí, ako hľadanie dôvodov na vyrubenie dane žalobcovi „za každú cenu“. Žalovaný opomína aj výpovede svedkov, čo nemá akékoľvek logické zdôvodnenie. Konštatovanie, že správca dane vychádzal z časovo aktuálnejšej výpovede nemožno v žiadnom prípade považovať za dostatočné. Žalovaný tvrdí, že neskoršia výpoveď svedka je vierohodnejšia, ale vôbec neuvádza dôvod. Správca dane v rámci požiadavky na riadne odôvodnenie rozhodnutia a dodržania zásady voľného hodnotenia dôkazov (z ktorej vyplýva, že proces hodnotenia dôkazov musí byť preskúmateľný a zároveň sa musí spravovať prísnou logickou úvahou) mal uviesť ako sa vysporiadal, resp. prečo neprihliadol na skoršiu výpoveď svedka, v ktorej tvrdil presný opak.

Posúdenie podstatných skutkových okolností a právnych argumentov správnym súdom 15. Na prejednanie vecí správny súd nariadil pojednávanie podľa na deň 18.12.2025. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní pred správnym súdom vyjadril v zhode s obsahom písomných prednesov. Žalovaný sa na pojednávaní takisto vyjadril v zhode s obsahom písomných podaní. 16. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu z dôvodov správnej žalobe ( ) a dospel k záveru, že správna žaloba nie je nedôvodná, preto ju podľa zamietol. 17. Podľa o DPH; (1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi. (5) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru. 18. Podľa ho poriadku; (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou

vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 19. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 4 Daňového poriadku; (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 20. Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku; Ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. Správca dane vydá rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Správca dane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt. 21. Podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku; (5) Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. (6) Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí sumu alebo rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov. 22. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy ( ). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených . Podľa žalobca musí v správnej žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje preskúmavané rozhodnutia za nezákonné. Je na žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol v čase vydania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať, a ani v správnej žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie . V prejednávanej veci správny súd vady preskúmavaných rozhodnutí a postupu daňových orgánov v zmysle nezistil. 23. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie správcu dane v spojení s rozhodnutím žalovaného, ktorým nebolo priznané daňovému subjektu oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru do členského štátu EÚ - Maďarska maďarským spoločnostiam, z dôvodu že daňový subjekt sa stal (z neopatrnosti) účastníkom daňového podvodu. 24. Žalobca v úvode správnej žaloby všeobecne namietal, že napadnuté rozhodnutia žalovaného vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, že zistenie skutkového stavu je nepostačujúce na riadne posúdenie veci a že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi

spismi alebo v nich nemá oporu. Ide o všeobecné vymedzenie dôvodov nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí bez konkrétnej právnej a skutkovej argumentácie. Správny súd nie je oprávnený pri tomto type správnych žalôb (všeobecná správna žaloba) všeobecne prednesené dôvody nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí za žalobcu konkretizovať, ani za žalobcu dôvody nezákonnosti vyhľadávať. Takto predneseným žalobným námietkam preto pre ich všeobecnú a nekonkrétnu povahu nemožno priznať relevanciu. 25. V konkrétnostiach následne žalobca namietal, že došlo k porušeniu jeho práv keď výsluch konateľa daňového subjektu dňa 10.05.2023 prebehol bez upovedomenia právneho zástupcu daňového subjektu. Tiež namietal, že správca dane je povinný analogicky aplikovať ustanovenie § 68 ods. 3 Daňového poriadku a umožniť daňovému subjektu vyjadriť sa k skutkovým zisteniam, ako aj navrhnúť vykonanie dôkazov. Po vykonaní výsluchov dňa 10.05.2023 neprerokoval správca dane vykonané dôkazy a zistený skutkový stav so žalobcom. Žalobca tiež namietal, že nebol vykonaný opätovný výsluch A. B., hoci jeho výsluch žalobca navrhoval vo vyrubovacom konaní a aj v odvolaní. Žalobca považoval za šikanózne, keď v jeden deň správca dane vydal 2 rozhodnutia. Žalobca tiež namietal zákonnosť postupu správcu dane v súvislosti s opravou chyby v prvostupňovom rozhodnutí. Žalobca primárne namieta, že správca dane ani žalovaný neuniesli dôkazné bremeno v otázke vedomosti žalobcu o podvodnom konaní na strane maďarských odberateľských spoločností. Žalobca tiež namietal, že počas vyrubovacieho konania, ako aj v odvolacom konaní proti prvému rozhodnutiu správcu dane a následnej správnej žalobe uvádzal, aké rozumné opatrenia prijal. Správny súd následne konštatoval vyčerpanie dôkazného bremena daňovým subjektom. 26. Správny súd v rámci vecného prieskumu a primárne skúmal, či závery daňových orgánov o tom, že sa žalobca zúčastnil na zdaniteľných plneniach poznačených podvodom, o ktorých vedel, mal alebo mohol vedieť, sú správne. 27. Podvodné konanie je vymedzené v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie (napr. vo veciach C439/04 Kittel a C-440/04 Recolta Recycling). Daňové orgány pritom preukázali skutočnosť, že sťažovateľ vedel, resp. mal vedieť, že sa svojim konaním zapojil do reťazca plnení poznačených podvodom. 28. Daňový podvod a účasť na ňom ako dôvody pre nepriznanie práva na úseku DPH sú konštruované na princípe zavinenia. Stávajú sa teda dôvodom pre nepriznanie práva na úseku daní vtedy, ak daňový subjekt uplatňujúci si daňové oprávnenie (odpočet alebo oslobodenie) mal vedomosť o svojej účasti na podvode alebo nemal o tejto účasti vedomosť, avšak o daňovom podvode vedieť mal alebo mohol, a to v dôsledku toho, že pri preverovaní svojho obchodného partnera nepostupoval s náležitou opatrnosťou a starostlivosťou. 29. Daňový subjekt je povinný prijať všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne (spravodlivo) požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19.10.2017, bod 52; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, body 54, 55; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21.06.2012, bod 54). Vymedzenie takýchto opatrení, ktoré je možné spravodlivo od daňového subjektu požadovať, je individuálne a závislé od okolností konkrétneho prípadu (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21.06.2012, bod 59). Ani pri tejto požiadavke však nemožno zájsť až tak ďaleko, že daňovému subjektu bude de facto uložená povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jej dodávateľa a tým fakticky preniesť na neho kontrolné činnosti, ktoré patria správcovi dane (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19.10.2017, bod 51; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3.09.2020, bod 56; vo veci Mahagében Kft, C80/11 a C-142/11 zo dňa 21.06.2012, bod 57). Na druhej strane je potrebné dodať, že vyžadovanie a zohľadňovanie primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu vo vzťahu k požiadavke prijímať rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode je typické práve pre dokazovanie daňového podvodu, resp. skutočnosť, či daňový subjekt vedel, mal alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje na daňovom podvode (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3.09.2020, body 53, 54, 56 a 58). 30. Jednoducho povedané, pri úvahe, či možno daňovému subjektu odoprieť nárok na odpočítanie DPH alebo na oslobodenie od DPH z dôvodu jeho zapojenia do podvodného reťazca na DPH, treba skúmať naplnenie podmienok, ktorými sú (i) existencia podvodu, (ii) existencia skutkových okolností svedčiacich o možnej vedomosti daňového subjektu o jeho účasti na daňovom podvode a (iii) neexistencia dostatočných rozumných opatrení, ktorými by daňový subjekt svojej účasti na podvode zabránil. 31. V prípade dokazovania existencie podvodu na DPH a vedomosti daňového subjektu o jeho účasti na daňovom podvode leží dôkazné bremeno na správcovi dane, pričom ho nemožno prenášať na daňový subjekt. Daňový subjekt má možnosť sa brániť tým, že preukáže, že prijal dostatočné opatrenia, ktoré od

neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. 32. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ od daňového subjektu možné očakávať, aby prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (napríklad rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Teleos z 27.09.2007, C-409/04). 33. Správny súd konštatuje, že závery daňových orgánov nie sú v rozpore s vyššie uvedenou judikatúrou. Podvod na DPH v danom prípade daňové orgány preukázali zákonne získanými dôkazmi a zistenými skutočnosťami a vedomosť žalobcu o účasti na podvode preukázali skutočnosťami, ktoré žalobca vedel, vedieť mohol alebo vedieť mal v rozhodnom období. Žalobca tak nebol zaťažený dôkazným bremenom, či vedel o neplnení si daňových povinností svojich odberateľov alebo ďalších spoločností v obchodných reťazcoch. Daňové orgány skutočnosti o tom, že odberatelia žalobcu a iné spoločnosti v obchodných reťazcoch si neplnia daňové povinnosti uvádzali výlučne vo vzťahu k naplneniu podmienky existencie podvodu. Inak povedané, týmito skutočnosťami správca dane a žalovaný preukazovali a v konečnom dôsledku aj preukázali daňový podvod. V obchodných reťazcoch správca dane skúmal, či došlo k narušeniu neutrality DPH, resp. daňovému úniku. Daňové orgány v preverovaných reťazcoch identifikovali a preukázali narušenie neutrality DPH a rozhodnutia žalovaného ako i správcu dane obsahujú podrobné odôvodnenie vrátane uvedenia dôkazov a podkladov, na základe ktorých narušenie neutrality DPH vyplynulo, pričom na ne súd v plnej miere odkazuje. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na závery rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky publikované v Zbierke rozhodnutí a stanovísk č. 63/2023 ZNS, ktoré je možné aplikovať aj pri intrakomunitárnom dodaní tovaru. 34. Pokiaľ ide o prvú podmienku Axel Kittel testu - existenciu daňového úniku, resp. „chýbajúcej dane“, správny súd uvádza, že v prejednávanej veci bolo splnenie tejto podmienky bezpochyby preukázané. Správca dane identifikoval daňový únik. Tovar, ktorý podľa faktúr vystavených platiteľom dane, mal byť dodaný deklarovaným odberateľom, bol v skutočnosti dodaný priamo maďarským zákazníkom deklarovaných odberateľov. Faktúrami deklarovaní odberatelia nepriznali v Maďarsku daň z nadobudnutia tovaru prijatého od žalobcu a nepriznali ani daň z dodania tovaru v Maďarsku pre svojich maďarských zákazníkov. Tieto zistenia a správcom dane dokazovaním preukázané skutočnosti, že v jednom členskom štáte bolo uplatnené oslobodenie od dane a pri dodaní tovaru v druhom členskom štáte nebola priznaná a odvedená daň z nadobudnutia tovaru, sú dôkazom o vzniku daňového úniku. 35. Podľa druhej podmienky Axel Kittel testu musí byť daňový únik dôsledkom podvodného konania, teda neodvedenie dane nemôže byť len náhodné, ale musí byť uskutočnené za účelom získania daňového zvýhodnenia v rozpore s účelom smernice, pričom uskutočnené transakcie nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam. Narušenie daňovej neutrality v podobe daňového úniku teda musí byť dôsledkom cielenej snahy za účelom dosiahnutia neoprávneného daňového zvýhodnenia. V zmysle rozsudku ESD C-332/15 možno za daňový podvod považovať aj nesplnenie si povinnosti podať daňové priznanie k DPH, nevedenie účtovníctva, keďže v zmysle článku je každá zdaniteľná osoba povinná viesť dostatočne podrobné účtovníctvo, aby sa mohla uplatniť daň z pridanej hodnoty a aby správca dane mohol jej uplatnenie preveriť. 36. Správca dane v rámci MVI zistil, že správcom dane v rozhodnutí konkrétne identifikované maďarské odberateľské spoločnosti boli nekontaktné, k prevereniu nepredložili maďarskej finančnej správe žiadne účtovníctvo a ani žiadne doklady. Nepredloženie účtovníctva je v danom prípade možné považovať za splnenie druhej podmienky Axel Kittel testu. 37. Pokiaľ ide o tretiu podmienku Axel Kittel testu, teda či boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s podvodným konaním spojené, uvedenú otázku je potrebné zodpovedať takisto kladne. Žalobca vystavil faktúry pre deklarovaných maďarských odberateľov, u ktorých došlo k vzniku daňového úniku a k podvodnému konania. Teda je zrejmé, že jeho zdaniteľné obchody pre tieto spoločnosti boli priamo spojené s daňovým únikom. 38. Podľa štvrtej podmienky Axel Kittel testu sa vyžaduje zavinenie daňového subjektu. Splnenie subjektívnej stránky opäť preukazuje správca dane, a to prostredníctvom objektívnych okolností. V zmysle ustálenej judikatúry SD EÚ sa môže daňový subjekt z daňového podvodu „vyviniť“ a nestratiť tak nárok na odpočítanie alebo oslobodenie od dane, ak preukáže (tu znáša dôkazné bremeno daňový subjekt) dostatočnú obozretnosť a dobromyseľnosť. Súdny dvor EÚ už viackrát rozhodol, že správny orgán nemôže zdaniteľnej osobe uložiť povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jej dodávateľa a tým fakticky preniesť na ňu kontrolné činnosti, ktoré prináležia tomuto orgánu (viď rozsudky z 21. 06. 2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 65, a z 31. 01. 2013, Stroj trans, C-642/11, bod 50). Naopak, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky

opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (viď rozsudky z 27. 09. 2007, Teleos a i., C-409/04, body 65 a 68, ako aj z 21. 06. 2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 54). 39. Správca dane svoj záver, s ktorým sa stotožnil žalovaný, postavil na nedbanlivostnej forme zavinenia a nedostatočnej obozretnosti žalobcu tak, že žalobca nevykonal všetky opatrenia, ktoré bolo od neho možné v rozumnej miere očakávať, aby sa uistil, že sa nezúčastní na dodávkach poznačených daňovým podvodom vo vzťahu k DPH. Správca dane a neskôr žalovaný označili indície, ktoré môžu vyústiť do podozrenia o neobvyklých obchodných praktík. Správca dane poukázal na nižšiu cenu tovaru ako pri iných obchodoch, že platba prebehla výlučné v hotovosti (aj to prostredníctvom srostredkovateľa), napriek tomu, že iný odberatelia platili bezhotovostne. Že komunikácia s obchodnými partnermi prebiehala výlučne cez sprostredkovateľa (p. B. mal zabezpečiť celú transakciu od objednania tovaru, zabezpečenia prepravy, dohodnutia ceny za tovar, dohodnutia miesta vykládky v zahraničí, prevzatie hotovosti za tovar) a tiež že obchody prebiehali bez uzavretia písomnej zmluvy (boli ústne dojednané cez sprostredkovateľa resp. cez SMS správy). Všetky tieto skutočnosti pritom mali minimálne v žalobcovi vzbudiť pochybnosti a podozrenia. 40. Preverenie si obchodných partnerov cez verejne dostupné registre je len jednou zo zložiek primeranej obozretnosti. Tieto záznamy v registroch ešte nemusia vyvolať žiadne podozrenie. Vzhľadom na uvedené námietky žalobcu, že svojich dodávateľov dostatočne preveril, nemožno tieto akceptovať a prijať ani záver, že žalobca prijal dostatočné opatrenia na to, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. 41. Správny súd sa stotožňuje so záverom daňových orgánov, že v týchto konkrétnych prípadoch dostatočným spôsobom preukázali, že predmetné plnenia vykazovali viacero neštandardných znakov, z ktorých bolo možné zistiť, že deklarovaní odberatelia boli do obchodných reťazcov účelovo vložení s cieľom podvodným spôsobom zneužiť systém neutrality DPH a že v posudzovaných prípadoch boli zdaniteľné plnenia spojené s podvodným konaním a daňovým únikom v štáte dodania. Z vykonaného dokazovania bezpochyby vyplýva, že deklarovaní odberatelia boli do obchodných reťazcov vložení účelovo, a síce za účelom zneužitia neutrality DPH. 42. Správny súd teda uzatvára, že finančné orgány uniesli dôkazné bremeno a splnenie podmienok tzv. Axel Kittel testu preukázali. Vo svojich rozhodnutiach identifikovali také zistenia a dôkazy, ktoré vo svojom súhrne v dostatočnej miere odôvodňujú záver, že daňový podvod bol spáchaný, ako aj, že žalobca o ňom mal a mohol vedieť. Naopak, daňový subjekt nepreukázal, že prijal také opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode, aby svoj nárok na oslobodenie od dane nestratil. 43. K námietke žalobcu, že výsluch konateľa daňového subjektu dňa 10.05.2023 prebehol bez upovedomenia právneho zástupcu daňového subjektu, správny súd uvádza, že z administratívneho spisu, konkrétne zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 10.05.2023 vyplýva, že pri tomto ústnom pojednávaní s konateľom žalobcu C. D. E. bol prítomný JUDr. Filip Geleta - advokát, zástupca advokátskej kancelárie AK PEKÁR s.r.o., právneho zástupcu žalobcu. F. B. G. aktívne vystupoval na tomto ústnom pojednávaní, keď dopĺňal vyjadrenia Mgr. Halaja. Treba podotknúť, že predmetom ústneho pojednávania bolo zistiť, aké opatrenia boli zo strany žalovaného prijaté na zamedzenie toho, aby sa hoc aj nevedome zúčastnil na daňovom podvode. Konkrétne F. G. napríklad doplnil „ každá maďarská spoločnosť mala v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov platnú registráciu, IČ DPH, žiadna z týchto spoločností nebola v rozhodnom čase v konkurze, v likvidácii, ani v úpadku, boli to fungujúce spoločnosti, nič nenasvedčovalo tomu, že tieto spoločnosti si neplnia svoje povinnosti voči daňovému úradu“. Námietky, že právny zástupca sa nemal možnosť na toto ústne pojednávanie pripraviť neobstoja, nakoľko ako to zo zápisnice vyplýva, právny zástupca vstupoval aktívne do vyjadrení konateľa žalobcu. Naviac je potrebné dodať, že ust. § 9 ods. 8 Daňového poriadku umožňuje správcovi dane vykonávať úkony v nevyhnutných prípadoch s daňovým subjektom priamo alebo aby správca dane vyzval daňový subjekt na vykonanie niektorých úkonov. Je tiež potrebné zdôrazniť, že práve právny zástupca žalobcu navrhoval vo vyrubovacom konaní vypočutie konateľa žalobcu, teda už mohol byť na takéto vypočutie pripravený, čo v konečnom dôsledku aj svojou aktívnou účasťou na ústnom pojednávaní preukázal. S poukazom na tu uvedené správny súd konštatuje, že v danom prípade nedošlo k porušeniu práva na právnu pomoc ( SR) a tiež nedošlo k porušeniu práva na súdnu a inú ochranu ( SR), ako to namietal žalobca. 44. K námietkam žalobcu týkajúcim sa ust. Daňového poriadku správny súd uvádza, že ani tieto neboli dôvodné. Zo zápisnice spísanej s právnym zástupcom žalobcu dňa 05.04.2023 vyplýva, že správca dane oboznámil splnomocneného zástupcu žalobcu s vykonanými úkonmi a zisteniami vo vyrubovacom konaní. Správca dane v zápisnici o ústnom pojednávaní uviedol, že postupoval vo vyrubovacom konaní v súlade s právnym názorom správneho súdu, posúdil zistené skutočnosti a dôkazy

v priebehu daňovej kontroly alebo vyrubovacom konaní, pričom prijal záver, že tieto zistené skutočnosti a dôkazy preukazujú zapojenie žalobcu do konania, ktoré vykazuje znaky daňového podvodu. Zo zápisnice tiež vyplýva, že právny zástupca žalobcu navrhol vypočuť C. D. E., konateľa spoločnosti žalobcu a tiež vypočuť C. H. A., bývalú zamestnankyňu spoločnosti žalobcu. Možno teda konštatovať že správca dane dodržal postup v zmysle ustanovenia § 68 ods. 3 daňového poriadku. Pri výsluchu konateľa spoločnosti žalobcu a tiež pri výsluchu C. A. bol prítomný právny zástupca žalobcu, teda mal nepochybne informácie priamo vyplývajúce z týchto výsluchov. 45. K námietke ohľadne opravy chyby v prvostupňovom rozhodnutí správny súd uvádza, že táto námietka nebola dôvodná. Z oznámenia o oprave chýb zo dňa 12.07.2023, ktoré je súčasťou administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že pri písomnom vyhotovení rozhodnutia došlo k zámene čo sa týka uvedenia výšky dane a rozdielu dane na úhradu. Dôležité ale je, že nadmerný odpočet, ktorý nebol priznaný v sume 8.444,55 eur sa nemenil. Po odpočítaní nepriznaného nadmerného odpočtu od dane zistenej správcom dane (14.977,24 – 8.444,55 = 6.532,69), rozdiel dane na úhradu v sume 6.532,69 eur bol zistený správne. Ak správca dane v tomto konkrétno prípade postupoval podľa § 63 ods. 12 Daňového poriadku jeho postup možno hodnotiť správne. 46. Čo sa týka námietok nevykonania opakovaného výsluchu p. B., tak ani tieto neboli spôsobilé privodiť zrušenie žalobami napadnutých rozhodnutí. Pán B. bol riadne vypočutý a vyjadril sa k priebehu uskutočnenia jednotlivých obchodných transakcií. Ani v žalobných námietkach žalobca nešpecifikoval čo nové by mal pán B. ozrejmiť v rámci opakovaného výsluchu. Treba zdôrazniť, že dôvodom nepriznania oslobodenia od dane žalobcovi bola účasť žalobcu na zdaniteľných plneniach poznačených podvodom, o ktorých vedel, mal alebo mohol vedieť. V tomto kontexte je irelevantné, či pán B. bol oprávnený zastupovať odberateľov žalobcu, keďže konanie cez tohto sprostredkovateľa malo byť len jednou z indícií k obozretnosti žalobcu. 47. Námietka nezákonnosti rozhodnutí správcu dane i žalovaného z dôvodu, že na podklade jednej daňovej kontroly a jedného vyrubovacieho konania správca dane vydal 2 rozhodnutia, čo žalobca zrejme považoval za šikanózne, nie je dôvodná. Daňovým poriadkom nie je vylúčené, aby správca dane vykonal daňovú kontrolu tak, že jej predmetom bude viac zdaňovacích období. Takémuto postupu nasvedčuje napr. aj ust. § 46 ods. 4 Daňového poriadku, z ktorého vyplýva oprávnenie a podmienky, za ktorých môže správca dane rozšíriť výkon daňovej kontroly aj o iné (t.j. ďalšie) zdaňovacie alebo účtovné obdobie alebo o inú daň. Vykonanie daňovej kontroly za viacero zdaňovacích období správcom dane je možné odôvodniť najmä hospodárnosťou konania. Naopak, nehospodárny by bol práve taký postup, ak by správca dane na každé jednotlivé zdaňovacie obdobie kalendárneho roku vykonával samostatnú daňovú kontrolu, pričom by v každej takejto samostatnej daňovej kontrole opakovane vykonával jednotlivé (rovnaké) úkony (napr. žiadosti o MVI, výsluchy svedkov, miestne zisťovania a pod.). Keďže predmetom jednej daňovej kontroly v tomto prípade bola kontrola oprávnenosti nadmerného odpočtu DPH za jednotlivé zdaňovacie obdobia a zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac (§ 77 ods. 1 Zákona o DPH), výsledky z daňovej kontroly boli premietnuté do Protokolu z daňovej kontroly, v ktorom je o.i. uvedený predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie, resp. obdobia, pričom vykonané úkony správcu dane i výsledky zistení správcu dane boli uvedené v Protokole samostatne za každé jednotlivé kontrolované zdaňovacie obdobie, t.j. za každý jednotlivý mesiac, ktorý bol predmetom daňovej kontroly. Doručením Protokolu z daňovej kontroly začalo vyrubovacie konanie (§ 68 ods. 1 Daňového poriadku), pričom správca dane bol povinný vydať rozhodnutie v lehote stanovenej v ods. 2 cit. ustanovenia Daňového poriadku. Ukladať povinnosti môže správca dane len rozhodnutím (§ 63 Daňového poriadku), a preto bol postup správcu dane v súlade s § 68 Daňového poriadku, ak za jednotlivé zdaňovacie obdobia, v ktorých zistil, že daň v daňovom priznaní za jednotlivé zdaňovacie obdobia bola priznaná v nesprávnej výške, resp. odpočet DPH bol uplatnený v nesprávnej výške, vydal samostatné rozhodnutia za jednotlivé príslušné zdaňovacie obdobia, určil žalobcovi daň, resp. nepriznal nadmerný odpočet, neuznal oslobodenie od dane alebo vyrubil daň. Navyše, žalobca v žalobe neuvádza konkrétne skutočnosti, ako v dôsledku vydania 2 rozhodnutí mohli byť porušené jeho práva. To, že žalobca musel podať 2 odvolania voči 2 rozhodnutiam, nie je skutočnosťou, pre ktorú by boli vydané rozhodnutia správcu dane a následne rozhodnutia žalovaného nezákonné. Napokon z administratívnych spisov vyplýva, že žalobca podal proti všetkým rozhodnutiam správcu dane odvolania, žalovaný všetky rozhodnutia správcu dane na základe podaných odvolaní preskúmal a rozhodol o nich. Namietaným postupom správcu dane i žalovaného preto nemohlo dôjsť k zásahu do práv žalobcu. 48. S poukazom na vyššie uvedené správny súd rozhodol tak, že správne žaloby žalobcu ako nedôvodné zamietol. 49. O trovách konania správny súd rozhodol podľa tak, že podľa nepriznal žalobcovi právo náhradu trov konania z dôvodu jeho neúspechu v konaní. Žalovanému orgánu

verejnej správy správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko to nemožno spravodlivo požadovať ( ). 50. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech ( ). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa / (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (/ ).