Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15S/28/2019

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vlasty Ondrejkovej a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra Nitra, so sídlom Damborského 1, 949 66 Nitra, proti žalovanému: Mesto Štúrovo, so sídlom Námestie Slobody 1/1, 943 01 Štúrovo, IČO: 00 309 303, zastúpený: doc. JUDr. Jozef Sotolář, PhD., advokát so sídlom Južná trieda 1, 040 01 Košice, za účasti osoby zúčastnenej na konaní: Priemyselný park Štúrovo, a. s., so sídlom Továrenská 1, 943 03 Štúrovo, IČO: 31 410 146, zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o vyslovenie nesúladu Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Štúrovo č. 9/2017 zo dňa 30. 11. 2017, ktorým sa mení a dopĺňa VZN č. 11/2008 o vyhlásení záväzných častí územného plánu Mesta Štúrovo v znení VZN č. 8/2013 o zmenách a doplnkoch č. 1 územného plánu Mesta Štúrovo, takto

rozhodol:

I. Správny súd v y s l o v u j e nesúlad Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Štúrovo číslo 9/2017, prijatého dňa 30. 11. 2017 s ustanovením a písmeno j) zákona číslo o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a s ustanoveniami , , písmeno a), , , písmeno b) a , písmeno b) a , o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a s ustanovením .

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. Napadnuté rozhodnutie

1. Na mimoriadnom zasadnutí Mestského zastupiteľstva Mesta Štúrovo dňa 30. 11. 2017 bolo uznesením č. 131/2017 pod písmenom A) konštatované, že zmeny a doplnky Územného plánu Mesta Štúrovo č. 2/2017 boli prerokované a spracované v súlade s až o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a vyhlášky č. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácie a pod písmenom B) bod 1 schválené Všeobecné záväzné nariadenie Mesta Štúrovo č. 9/2017, ktorým sa mení a dopĺňa VZN č. 11/2008 o vyhlásení záväzných častí územného plánu Mesta Štúrovo v znení VZN č. 8/2013 o zmenách a doplnkoch č. 1 územného plánu Mesta Štúrovo s nasledovnou úpravu čl. 9 ods. 6 v predposlednej odrážke slovo „alebo“ sa mení na písmeno „a“ a v bode 2 bol schválený návrh zmien a doplnkov Územného plánu Mesta Štúrovo č. 2/2017. Výkon uznesenia č. 131/2017 primátor mesta pozastavil tak, že uznesenie nepodpísal v lehote o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

2. Mestské zastupiteľstvo Mesta Štúrovo na zasadnutí dňa 12. 12. 2017 uznesením č. 135/2017 potvrdilo zo dňa 30. 11. 2017 pozastavené primátorom mesta.

3. Všeobecne záväzným nariadením Mesta Štúrovo č. 9/2017, ktorým sa mení a dopĺňa VZN č. 11/2008 o vyhlásení záväzných častí územného plánu Mesta Štúrovo v znení VZN č. 8/2013 o zmenách a doplnkoch č. 1 územného plánu Mesta Štúrovo sa v čl. 9 ods. 6 vkladajú nové odrážky: „Eliminovať vznik zariadení, ktoré by mali negatívny vplyv na životné prostredie, cestovný ruch, ako aj podzemnú alebo termálnu vodu. Nepovoliť vznik a umiestnenie akéhokoľvek zariadenia na tepelné spracovanie a zhodnocovanie odpadov (najmä na báze gumy a plastov a pod.), ako aj iných zariadení znehodnocujúcich životné prostredie a ohrozujúce zdravie či bezpečnosť obyvateľov. Zariadenia na spracovanie a zhodnocovanie odpadov je potrebné posudzovať jednotlivo podľa osobitných procesov EIA v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v platnom znení, ako aj podľa STN noriem, a iných právnych predpisov SR.“ Zároveň došlo k zmene a doplneniu pôvodného znenia „Určenie prípustných, obmedzených a zakázaných podmienok na využitie jednotlivých plôch v znení Zmien a doplnkov č. 2/2017 nasledovne: V časti „Plochy priemyselnej výroby“ zakázané funkcie sa dopĺňajú o nasledovné: „umiestnenie akéhokoľvek zariadenia na tepelné spracovanie a zhodnocovanie odpadov a iných zariadení znehodnocujúcich životné prostredie a ohrozujúce zdravie a bezpečnosť obyvateľov.“ Predmetné Všeobecné záväzné nariadenie podľa čl. 3 ods. 2 nadobúda účinnosť pätnástym dňom od jeho vyvesenia.

II. a/ Podstatné zhrnutie skutkových a právnych argumentov

4. V zákonnej lehote podanou žalobou, doručenou správnemu súdu dňa 26. 02. 2019, sa žalobca domáhal podľa v spojení s v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vyslovenia nesúladu Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Štúrovo číslo 9/2017, prijatého dňa 30. 11. 2017 s ustanovením a písmeno j) zákona číslo o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a s ustanoveniami , , písmeno a), , , písmeno b) a , písmeno b) a , o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a s ustanovením . 4.1 V žalobe uviedol, že po preskúmaní označeného všeobecne záväzného nariadenia a spisového materiálu vzťahujúceho sa na schválenie a obstaranie súvisiacej územnoplánovacej dokumentácie, v rámci výkonu dozoru prokurátora nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy v zmysle a nasl. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“), prokurátorka Okresnej prokuratúry Nové Zámky dospela k záveru, že VZN číslo 9/2017 ako celok odporuje zákonu, a to ustanoveniam o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), písmeno j) zákona o obecnom zriadení, , , písmeno a), , , písmeno b) a , písmeno b) a , o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), , a preto podala proti VZN číslo 9/2017 protest prokurátora z 20. 09. 2018 sp. zn. Pd 52/18/4404 - 13, doručený Mestu Štúrovo dňa 27. 09. 2018 s návrhom zrušiť protestom prokurátora napadnuté všeobecne záväzné nariadenie mesta číslo 9/2017 z dôvodov uvedených v proteste prokurátora. Mestské zastupiteľstvo Mesta Štúrovo protest prokurátora prerokovalo na zasadnutí konanom dňa 24. 10. 2018 a protestom prokurátora napadnuté všeobecne záväzné nariadenie nezrušilo a po prerokovaní protestu k tomuto neprijalo žiadne uznesenie a nariadenie nezrušilo ani v lehote podľa . Vychádzajúc z druhá veta konštatoval, že Mestské zastupiteľstvo Mesta Štúrovo protestu prokurátora z 20. 09. 2018, sp. zn. Pd 52/18/4404 - 13 nevyhovelo, keď na tomto zasadnutí a ani neskôr VZN číslo 9/2017 nezrušilo v lehote 90 dní od doručenia protestu prokurátora podľa ustanovenia , t. j. v lehote 90 dní od 27. 09. 2018, kedy bol protest žalovanému doručený. 4.2 V danom prípade Mestské zastupiteľstvo Mesta Štúrovo, schvaľujúc zmeny v územnoplánovacej dokumentácii, a to Zmeny a doplnky č. 2/2017 Územného plánu mesta Štúrovo, najprv schválilo všeobecne záväzné nariadenie, ktorým sa vyhlasujú záväzné časti zmien územnoplánovacej dokumentácie a až potom schválilo samotné zmeny územnoplánovacej dokumentácie, pričom vyhlásenie záväzných častí vyplýva len z obsahu schváleného VZN číslo 9/2017. Z hľadiska vecného označené nariadenie obsahuje v záväznej časti aj nejednoznačnú a neurčitú úpravu, ktorá umožňuje rôzny výklad, a preto sú pochybnosti o zamýšľanom dosahu (účinkoch) takto prijatej právnej normy a v prípade čl. 1. bod 5 posledná alinea VZN číslo 9/2017 aj úpravu vzájomne si odporujúcu.

4.3 Poukázal na to, že žalovaný má právne postavenie obce, a preto pri normotvornej činnosti je povinný rešpektovať ústavu, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, vrátane vlastných všeobecných záväzných predpisov v závislosti od druhu prijímaného všeobecne záväzného nariadenia, t. j. či ide o nariadenie podľa § 6 odsek 1 zákona o obecnom zriadení alebo nariadenie podľa § 6 odsek 2 zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého aj v oblasti územnej samosprávy obec/ mesto nemôže uplatňovať svoju normotvornú právomoc v neobmedzenej miere na úpravu všetkých spoločenských vzťahov existujúcich v územnom obvode orgánu územnej samosprávy. To znamená, že nepriznáva obciam/mestám normotvornú právomoc v celom rozsahu vnútorných vecí, ktoré spravujú podľa zákona o obecnom zriadení. 4.4 Obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie, ako aj obstarávanie zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie má v presne stanovený procesný postup, ktorého nerešpektovanie je sankcionovateľné jej neplatnosťou v zmysle . Postupy pri obstarávaní, schvaľovaní a následnej záväznosti územnoplánovacej dokumentácie sa vzťahujú aj na obstaranie zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie, teda aj na obstaranie zmien a doplnkov územného plánu mesta. Výsledkom obstarávania územnoplánovacej dokumentácie, resp. jej zmien a doplnkov, je prijatie všeobecne záväzného nariadenia, ktorým príslušný orgán územného plánovania vyhlási záväzné časti územnoplánovacej dokumentácie a tým zavŕši proces obstarania územnoplánovacej dokumentácie v tom - ktorom prípade. 4.5 Rozpor VZN číslo 9/2017 so zákonom je podľa žalobcu daný nerešpektovaním zákonom stanoveného postupu obstarania zmien územnoplánovacej dokumentácie, vrátane ich schválenia. Žalovaný v procese obstarávania, schvaľovania a pri nadobúdaní záväznosti zmien územnoplánovacej dokumentácie sa dopustil viacerých pochybení a celý tento proces, zakončený schválením VZN číslo 9/2017, nebol v súlade so zákonom. Konkrétne ide o nesúlad nariadenia s ustanovením , z ktorého jednoznačne vyplýva postupnosť pri schvaľovaní akejkoľvek územnoplánovacej dokumentácie, teda aj pri schvaľovaní územného plánu mesta, ktorá postupnosť sa vzťahuje aj na schvaľovanie zmien a doplnkov územného plánu mesta. Ide o postupnosť spočívajúcu v schválení územného plánu a následnom vyhlásení jeho záväzných časti všeobecne záväzným nariadením mesta. V prípade VZN číslo 9/2017 táto postupnosť nebola dodržaná, čo vyplýva z uznesenia Mestského zastupiteľstva Mesta Štúrovo z 30. 11. 2017 číslo 131/2017 v spojení s uznesením z 12. 12. 2017 číslo 135/2017, podľa ktorého v písmene B) bod 1 bolo schválené VZN číslo 9/2017 a až v bode 2. tohto písmena boli schválené Zmeny a doplnky číslo 2/2017 Územného plánu Mesta Štúrovo. V tomto prípade ide o také porušenie zákona, ktoré má za následok nezákonnosť celého nariadenia, keďže nariadením nemožno vyhlásiť záväzné časti územnoplánovacej dokumentácie, ktorá nebola schválená. V tejto súvislosti poukázal na Metodické usmernenie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odbor územného plánovania z 28. 04. 2015 číslo 10887/2015/B630- SV/24493. 4.6 Proces obstarávania územnoplánovacej dokumentácie, vrátane zmien územného plánu, je verejný, pričom v zmysle platnej právnej úpravy ustanovenej v právnych normách zásada verejnosti dominuje celému tomuto procesu, teda celému procesu zabezpečenia všetkých relevantných podkladov pre schválenie územnoplánovacej dokumentácie. Orgán obstarávajúci územnoplánovaciu dokumentáciu je povinný prerokovanie návrhu tejto dokumentácie oznámiť verejnosti za súčasného zverejnenia dokumentácie spôsobom stanoveným v . Z administratívneho spisu predloženého Mestom Štúrovo okresnej prokuratúre je preukázané, že mesto ako orgán územného plánovania v zmysle a dalo transparentným spôsobom verejnosti na vedomie prerokovanie návrhu územnoplánovacej dokumentácie - Zmeny a doplnky číslo 2/2017 Územného plánu Mesta Štúrovo oznámením zo dňa 20. 07. 2017 č. v zmysle , a to vyvesením oznámenia na úradnej tabuli mesta a zverejnením na svojej oficiálnej internetovej adrese po dobu 30 dní odo dňa oznámenia, teda od 20. 07. 2017 do 22. 08. 2017. Podľa označeného oznámenia sa verejné prerokovanie uskutoční v dňoch 21. 07. 2017 do 21. 08. 2017, pričom verejnosť sa mohla vyjadriť a uplatniť pripomienky v období do 18. 08. 2017, t. j. 31 dní. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný neurčil konkrétny termín na verejné prerokovanie návrhu Zmena doplnkov číslo 2/2017 Územného plánu Mesta Štúrovo a na podanie pripomienok verejnosti určilo lehotu 29 dní, keďže určilo konkrétny termín jej skončenia - 21. 07. 2017 až 18. 08. 2017 (do lehoty sa nezapočítava deň, kedy bolo oznámenie zverejnené). Súčasťou predložených listín orgánu územného plánovania nie je doklad preukazujúci uskutočnenie verejného prerokovania návrhu Zmien a doplnkov číslo 2/2017 Územného plánu Mesta Štúrovo, napríklad zápisnica z tohto prerokovania. Takýto doklad mesto nepredložilo zrejme aj z dôvodu, že nebol určený konkrétny termín prerokovania návrhu zmien územného plánovania. V Správe o postupe obstarávania a prerokovania Návrhu s dotknutými obcami,

dotknutým samosprávnym krajom, dotknutými právnickými osobami, s verejnosťou a s dotknutými Mesta Štúrovo č. 2/2017, ktorá bola podkladom pre schválenie tejto územnoplánovacej dokumentácie sa len uvádza, že Návrh Zmien a doplnkov ÚPN č. 2/2017 bol vypracovaný na základe požiadavky Mesta Štúrovo, o ktorej rozhodlo mestské zastupiteľstvo uznesením č. 50/2017 dňa 25. 04. 2017. Prerokovanie návrhu bolo začaté oznámením pre verejnosť verejnou vyhláškou č. zo dňa 20. 07. 2017 ( ) a oznámením č. zo dňa 20. 07. 2017 v zmysle pre dotknuté obce, dotknutý samosprávny kraj a dotknuté orgány jednotlivo. Vyhodnotenie zhromaždených pripomienok bolo uskutočnené odborne spôsobilou osobou v spolupráci so spracovateľom dokumentácie a obstarávateľom s tým, že pripomienky, ktorým nebolo vyhovené, boli opätovne prerokované dňa 14. 09. 2017 a 10. 10. 2017 a k návrhu bolo vydané súhlasné stanovisko Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky podľa ustanovenia z 02. 11. 2017 číslo OU-NR-OVBPl-2017/039900-2, v ktorom posudzujúci orgán odporučil schváliť Návrh Územného plánu Mesta Štúrovo Zmeny a doplnky č. 2/2017 a jeho záväznú časť vyhlásiť všeobecne záväzným nariadením mesta. Z uvedeného vyplýva, že pri prerokovaní návrhu Zmien a doplnkov číslo 2/2017 Územného plánu nebolo postupované podľa , a preto prihliadnuc na ustanovenie ani schválené VZN číslo 9/2017 nemôže byt' v súlade s ustanovením . Na toto konštatovanie nemá vplyv skutočnosť, že k predloženému návrhu bolo vydané súhlasné stanovisko podľa . 4.7 kladie dôraz na verejnosť procesu obstarávania územnoplánovacej dokumentácie. Táto zásada sa v procese obstarania územnoplánovacej dokumentácie prejavuje aj pri publikácii záväznej časti schválenej územnoplánovacej dokumentácie, keď v písmeno a) obci/mestu ukladá povinnosť zverejniť záväzné časti schváleného územného plánu na úradnej tabuli najmenej na 30 dní, ako aj iným spôsobom. S prihliadnutím na to, že záväzné časti územnoplánovacej dokumentácie sa vyhlasujú všeobecne záväzným nariadením, lehota zverejnenia územnoplánovacej dokumentácie v zmysle písmeno a) má vplyv na spôsob vyhlásenia príslušného všeobecne záväzného nariadenia. Právna úprava ustanovenia je lex specialis k ustanoveniu zákona o obecnom zriadení, ktorý ustanovuje povinnosť obci zverejniť všeobecne záväzné nariadenie na úradnej tabuli v obci najmenej na 15 dní, pričom vyvesenie nariadenia je podmienkou platnosti. Keďže predmetom VZN číslo 9/2017 bola (mala byť) schválená územnoplánovacia dokumentácia - Zmeny a doplnky číslo 2/2017 Územného plánu Mesta Štúrovo, bolo povinnosťou mesta postupovať pri zverejňovaní záväznej časti podľa písmeno a) . Dotknuté VZN číslo 9/2017 bolo vyvesené na úradnej tabuli Mesta Štúrovo od 20. 12. 2017 do 05. 01. 2017 (správne malo byť do 05. 01. 2018), teda po dobu 16 dní, čo je v rozpore s ustanovením písmeno a) . 4.8 Orgán územného plánovania ako orgán verejnej správy je v každom konaní a v každej svojej činnosti povinný postupovať v súlade so zásadou zákonnosti. Prijímané všeobecne záväzné nariadenia ako normatívne správne akty musia zodpovedať požiadavkám, stanoveným pre právne normy, teda musia spĺňať všetky jej špecifické znaky. Jedným zo špecifických znakov právnej normy je aj formálna určitosť, čo znamená, že norma je jasná, zrozumiteľná, určitá, nesmú byť pochybnosti o jej obsahu. V danom prípade VZN číslo 9/2017 tejto požiadavke (formálna určitosť právnej normy) v celom rozsahu nezodpovedá, keď Mestské zastupiteľstvo Mesta Štúrovo schválilo označené všeobecne záväzné nariadenie, hoci niektoré jeho ustanovenia nevyhovujú požiadavke formálnej určitosti právnej normy. Ide o úpravu, ktorá vychádzajúc z uznesenia Mestského zastupiteľstva Mesta Štúrovo o schválení obstarania zmien územného plánu (uznesenie číslo 50/2017 a aj jemu predchádzajúce ), bola zrejme jediným dôvodom pre obstaranie zmien územnoplánovacej dokumentácie, a to na plochách priemyselnej výroby na území Mesta Štúrovo zaradiť medzi zakázané funkcie „Umiestnenie akéhokoľvek zariadenia na tepelné spracovanie, zhodnocovanie odpadov a iných zariadení znehodnocujúcich životné prostredie a ohrozujúcich zdravie a bezpečnosť obyvateľov“. Tento predmet obstarania zmien Územného plánu Mesta Štúrovo bol premietnutý do úpravy čl. 1 bod 5 posledná alinea VZN číslo 9/2017 o zmene zásad a regulatívov starostlivosti o životné prostredie v ČI. 9 odsek 6 meneného nariadenia, prílohy č. 2 v časti Plochy priemyselnej výroby a do ČI. 2 odsek 3 VZN číslo 9/2017. VZN č. 9/2017 v rámci zmien Zásad a záväzných regulatívov starostlivosti o životné prostredie stanovilo tieto zásady a regulatívy: „Eliminovať vznik zariadení, ktoré by mali negatívny vplyv na životne prostredie, cestovný ruch, ako aj podzemnú alebo termálnu vodu. Nepovoliť vznik a umiestnenie akéhokoľvek zariadenia na tepelné spracovanie a zhodnocovanie odpadov (najmä na báze gumy a plastov a pod.), ako aj iných zariadení znehodnocujúcich životné prostredie a ohrozujúce zdravie, či bezpečnosť obyvateľov. Zariadenia na spracovanie a zhodnocovanie odpadov je potrebné posudzovať

jednotlivo podľa osobitých procesov EIA v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v platnom znení, ako aj podľa STN noriem, a iných právnych predpisov SR.“ Z obsahu tejto úpravy jednoznačne vyplýva, že nejde o úpravu formálne určitú, keď je jednak vymedzená spôsobom „a pod.“ a jednak stanovuje zákaz umiestnenia zariadení znehodnocujúcich životné prostredie a ohrozujúcich zdravie, či bezpečnosť obyvateľov bez vymedzenia toho, o aké zariadenia ide, eventuálne konkrétnych podmienok, podľa ktorých sa budú určovať tieto zariadenia. Navyše v prípade zmien pod bodom 2. a 3. ide o takú úpravu, ktorá sa vzájomne vylučuje a odporuje si, a to z dôvodov, že pokiaľ je zakázané umiestňovať určité zariadenia, tak je v podstate vylúčené, resp. neúčelné a bezpredmetné posudzovať umiestnenie tohto zariadenia v Meste Štúrovo postupom podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tieto závery sa vzťahujú aj na úpravu prílohy č. 2 v časti Plochy priemyselnej výroby a čl. 2 odsek 3 VZN číslo 9/2017, obsahujúcich doplnok do zakázaných funkcií v plochách priemyselnej výroby, a to „umiestnenie akéhokoľvek zariadenia na tepelné spracovanie a zhodnocovanie odpadov a iných zariadení znehodnocujúcich životné prostredie a ohrozujúce zdravie a bezpečnosť obyvateľov.“ 4.9 Predmetná úprava nespĺňa zákonné a ani ústavné podmienky pre tvorbu všeobecne záväzného nariadenia, keď ukladá zákaz, resp. povinnosti v súvislosti s umiestňovaním zariadení na spracovania a zhodnocovanie odpadov, resp. zariadení znehodnocujúcich životné prostredie a pod., čo je porušením jednak a tiež , odsek 2 . Ak sa totiž všeobecne záväzným nariadením ukladajú povinnosti, v ustanovuje, že sa tak môže stať „na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd“, pritom podľa článku 13 odsek 2 „Medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto len zákonom.“ Stanovením záväzných regulatívov v čl. 1 bod 5 posledná alinea VZN č. 9/2017 v časti zmien odseku 6 meneného všeobecne záväzného nariadenia pod bodom 2 (nepovoliť vznik a umiestnenie akéhokoľvek zariadenia, atď.) Mesto Štúrovo uložilo nekonkretizovaným subjektom taký zákaz, ktorý neukladá žiadny dostáva aj do rozporu s , podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Navyše osobitné zákony v súvislosti s umiestňovaním zariadení na zhodnocovanie odpadov, prípadne iných zariadení „znehodnocujúcich životné prostredie a pod.“ stanovujú rozhodovaciu právomoc pre v týchto zákonoch uvedené orgány verejnej správy (oblasť posudzovania vplyvov na životné prostredie, rozhodovanie v konaniach podľa ), pričom úprava VZN č. 9/2017 v opísanej časti vylučuje vykonávanie tejto právomoci orgánov verejnej správy, pretože zakotvuje iba zákaz „umiestnenia týchto zariadení“, a tým sa dostáva do rozporu aj s príslušnými ustanoveniami citovaných osobitných predpisov. Stanovením uvedeného zákazu žalovaný obmedzuje vlastníkov nehnuteľností v slobodnej voľbe využitia nehnuteľností pre stavebné účely. Uvedené obmedzenia mesto urobilo nariadením, hoci podľa takéto obmedzenia možno ukladať len zákonom. 4.10 Napriek tomu, že je vo výlučnej právomoci obce/mesta, ako orgánu územného plánovania, aký územný plán obec/mesto prijme, vrátane určenia funkčného využitia riešeného územia a stanovenia zakázaných funkčných využívaní plôch za predpokladu rešpektovania zákonom stanoveného postupu obstarania územnoplánovacej dokumentácie, avšak toto oprávnenie obce/mesta nie je neobmedzené, keďže existujú zákonom stanovené podmienky a obmedzenia a vo všeobecnej rovine tiež obmedzenia plynúce zo samotného ústavného poriadku. Riešenie zvolené územným plánom môže legitímne obmedziť výkon vlastníckeho práva vlastníkov dotknutých nehnuteľností, či výkon ďalších práv s týmito nehnuteľnosťami spojených, avšak musí ísť o úpravu, ktorá je spravodlivou rovnováhou medzi požiadavkami všeobecného záujmu spoločnosti a potrebou dodržiavania základných práv jednotlivcov. Navyše táto úprava musí byť formálne určitá, aby subjekty, voči ktorým smeruje územný plán, vedeli posúdiť rozsah svojich práv. Týmto požiadavkám namietaná úprava zmien Územného plánu Mesta Štúrovo nezodpovedá. 4.11 v ustanoveniach , stanovuje podmienky, za ktorých orgán územného plánovania obstará doplnok alebo zmenu územnoplánovacej dokumentácie. Z obsahu spisového materiálu Mesta Štúrovo a najmä uznesenia Mestského zastupiteľstva Mesta Štúrovo z 25. 04. 2017 číslo 50/2017 a uznesenia, ktoré zmenilo označené uznesenie mestského zastupiteľstva, nemožno jednoznačne posúdiť, či a ktoré podmienky obstarania zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie boli v prípade obstarania Zmien a doplnkov číslo 2/2017 Územného plánu Mesta Štúrovo dané.

II. b/ Podstatné zhrnutie vyjadrenia žalovaného

5. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný a navrhol, aby správny súd žalobu zamietol a žalovanému priznal trovy konania. 5.1 Uviedol, že orgány územného plánovania sú povinné obstarávať územnoplánovaciu dokumentáciu v súlade s potrebami územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie v primeranom a hospodárnom rozsahu. Územné plány obcí a územné plány zón sa obstarávajú vždy na výstavbu nových obcí, na umiestnenie verejnoprospešných stavieb a na podstatnú prestavbu, dostavbu alebo asanáciu existujúcich obcí alebo ich častí s cieľom zlepšiť životné prostredie, zabezpečiť ekologickú stabilitu a trvalo udržateľný rozvoj. 5.2 Žalovaný popiera tvrdenie, že by došlo k porušeniu platnej právnej úpravy v oblasti rozhodovania o zmene územného plánu mesta a tiež k nejednoznačnosti a neurčitosti právneho textu. Prokurátor nie je oprávnený hodnotiť jednoznačnosť a určitosť právnej úpravy, do kompetencie ktorého patrí zákonnosť. V tejto časti poukázal na to, že argumentácia týkajúca sa „pochybnosti o zamýšľanom dosahu“ nie je v súlade s oprávneniami prokuratúry. Naviac prokurátor musí vysvetliť, čo však z obsahu žaloby nie je zrejmé, v čom spočíva nezákonnosť, a to s takým dosahom, že ide z pohľadu práva o nulitný právny úkon, inak platí prezumpcia správnosti správneho aktu. Prokurátor v navrhovanej žalobe ide nad rámec a v rozpore s platnou právnou úpravou, pričom súdu neprislúcha hodnotenie, tak ako to požaduje prokurátor v žalobe. 5.3 Ústavný súd vo svojej judikatúre neustále pripomína, že predstavuje právny celok, ktorý treba aplikovať vo vzájomnej súvislosti všetkých ústavných noriem. Len výnimočne a ojedinele môže nastať stav, keď sa spoločensky upravený vzťah upravuje jedinou normou (). Každé ustanovenie treba interpretovať a uplatňovať v nadväznosti na iné normy , pokiaľ existuje medzi nimi príčinná súvislosť (sp. zn. ). Preto ústavný súd opakovane vyslovil názor, že ustanovenia sa vysvetľujú a uplatňujú vo vzájomnej súvislosti všetkých relevantných noriem (, , , , , , m. m. atď.). 5.4 Záver o interpretácii a uplatňovaní právnych noriem vo vzájomnej príčinnej súvislosti sa nepochybne vzťahuje nielen na ústavné normy, ale aj na právne normy obsiahnuté v právnych predpisoch nižšieho stupňa právnej sily, teda aj na právne normy obsiahnuté v zákonoch a tiež sem možno zahrnúť aj všeobecne záväzné nariadenia obcí a miest. Zároveň zo zásady ústavne konformného výkladu a uplatňovania právnych predpisov explicitne vyjadrenej v vyplýva aj požiadavka, aby všetky orgány verejnej moci vykladali a uplatňovali zákony (zákonné normy) v súlade s obsahom a účelom dotknutých ústavných noriem. Ústavný súd vo veci sp. zn. tiež potvrdil, že v prípade, ak dôjde k výkladu právnych predpisov inak ako ústavne súladným spôsobom, môže to mať dopad na niektoré zo základných práv a slobôd. 5.5 Rešpektovanie územnej samosprávy je, rovnako ako zachovávanie základných práv a slobôd, nevyhnutným komponentom právneho štátu. Jednotky územnej samosprávy však napriek tomu musia akceptovať všeobecnú právnu úpravu v tých veciach, ktoré podľa a zákonov nepatria do jej pôsobnosti. Najvyšší súd Českej republiky vyslovil, že mimo správneho súdnictva nie sú všeobecné súdy oprávnené hodnotiť správne akty z hľadiska ich vadnosti (teda či ide o akty vydané v rozpore so zákonom). Pri týchto aktoch totiž platí prezumpcia správnosti, teda prezumpcia, že ide o akty bezvadné, vydané v súlade so zákonom, a to až do okamihu kým nie sú zákonom stanoveným spôsobom opravené alebo zrušené. Až do okamihu zrušenia alebo opravy sú takéto akty aktmi bezvadnými a vyvolávajú zamýšľané právne účinky (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. ). 5.6 Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. : „Konštantná judikatúra aj právna veda vychádzajú totiž z tzv. prezumpcie správnosti správneho aktu, podľa ktorej i vadný správny akt, ktorý nie je ničotný, sa pokladá za bezvadný pokiaľ, nie je úradným postupom zrušený alebo zmenený. To znamená, že aj vadný správny akt, dokiaľ nebol zrušený, vyvoláva zamýšľané právne účinky.“ V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. „preskúmavať teda môže správne akty zásadne len so zreteľom k tomu, či sa jedná o akty nulitné t. j. také vadv, ktoré sú tak závažné, že sa neuplatňuje prezumpcia ich správnosti. U ostatných platí prezumpcia ich správnosti.“ V súlade s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky dokonca platí, že aj keby vydaním uznesenia bol porušený zákon, vzťahuje sa naň prezumpcia správnosti, ktorá je charakteristická pre štátno- mocenský prejav, a preto zaväzuje až do momentu jeho zrušenia alebo jeho zmeny, teda nie určenia neplatnosti. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: ). 5.7 Podľa názoru žalovaného postup a vydanie rozhodnutí mesta nie je súkromno-právnym rozhodnutím, ale verejno-právnym aktom orgánu verejnej moci (správnym aktom), ktorým určuje práva i povinnosti adresátom tohto právneho aktu. Účinnosť právnych aktov samosprávy je ich vlastnosťou vyjadrujúcou

ich záväznosť - subjekty práva sú od okamihu nadobudnutia účinnosti povinné správať sa podľa ustanovení takéhoto právneho aktu. V danom prípade sa z obsahu žaloby nemožno dozvedieť, v čom konkrétne spočíva nulitnosť právneho aktu orgánu Mesta Štúrovo - všeobecne záväzného nariadenia, pretože toto bolo schválené zákonným procesným postupom a taktiež vychádzalo (v rámci jedného bodu rokovania - schvaľovacieho) z toho, že o ňom bolo hlasované naraz (rozhodovacia činnosť orgánu mesta sa nachádza v jednom bode). V prípade, ak žalobca argumentuje, že niektoré jeho ustanovenia nevyhovujú požiadavke formálnej určitostí právnej normy, nie je jasné a preskúmateľné, prečo sa navrhuje zrušiť celé všeobecne záväzné nariadenie. 5.8 Právna úprava danej problematiky je obsiahnutá v o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii. Územnoplánovacia dokumentácia sa člení na záväznú časť, a na smernú časť, pričom záväznú časť a smernú časť územnoplánovacej dokumentácie určí schvaľujúci orgán v danom prípade obec. V záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa schvaľujú zásady a regulatívy 1. v obci priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce, hranice zastavaného územia, usporiadania verejného dopravného, občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno - historických hodnôt a významných krajinných prvkov, územného systému ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny vrátane plôch zelene, 2. v zóne podrobnejšieho priestorového usporiadania a funkčného využívania pozemkov, stavieb a verejného dopravného a technického vybavenia územia, umiestnenia stavieb na jednotlivých pozemkoch, do urbárnych priestorov a zastavovacie podmienky jednotlivých stavebných pozemkov, nevyhnutnej vybavenosti stavieb a napojenie na verejné dopravné a technické vybavenie územia, začlenenia stavieb do okolitej zástavby, do pamiatkových rezervácií, do pamiatkových zón a do ostatnej krajiny. V záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa ustanovia 1. v obci plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, 2. v zóne pozemky, ktoré sú v zastavanom území obce, a pozemky pre verejnoprospešné stavby a na vykonanie asanácie. Z uvedeného vyplýva, že územný plán obce je jedným zo základných koncepčných dokumentov pre usmernenie rozvoja obce a zároveň je záväzný pre územné rozhodovanie aj pre spracovanie nadväzujúcich podkladov, teda pre územný plán zóny v obci. Úmyslom poslancov Mestského zastupiteľstva v Meste Štúrovo pri schvaľovaní zmien a doplnkov k územnému plánu Mesta Štúrovo, a to vrátane všeobecne záväzného nariadenia podľa nepochybne bolo, aby takto schváleným a prijatým uznesením a tiež všeobecne záväzným nariadením Mesta Štúrovo neobmedzovali ani vlastnícke právo a ani slobodu podnikania jednotlivých subjektov, ale vytvorili predpoklady, za splnenia ktorých bude možné vykonávať danú aktivitu a činnosť v sledovanom území, pričom vždy sa zohľadňujú nielen požiadavky podnikateľského prostredia, ale aj oprávnené požiadavky obyvateľov mesta.

II. c/ Podstatné zhrnutie žalobnej repliky

6. K vyjadreniu žalovaného podal žalobca žalobnú repliku, v ktorej zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu. 6.1 Právomoc prokurátora preskúmať o prokuratúre: , písmeno b), písmeno a) bod 5, písmeno f) bod 3. V tomto prípade prokurátor postupoval v súlade so zákonom, keď proti VZN mesta bol podaný protest prokurátora a následne bola podaná správna žaloba podľa v spojení s . Žalobnú legitimáciu má prokurátor odvodenú z ustanovenia , podľa ktorého žalobcom je prokurátor, ktorého protestu proti všeobecne záväznému nariadeniu obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja nebolo vyhovené. Pod nevyhovením protestu prokurátora sa rozumie nezrušenie všeobecne záväzného nariadenia alebo jeho napadnutej časti, nevykonanie zmeny všeobecne záväzného nariadenia alebo jeho napadnutej časti v lehote podľa osobitného predpisu. 6.2 Pokiaľ žalovaný namieta, že nie je zrejmé, v čom spočíva nezákonnosť napadnutého VZN, žalobca poukázal na žalobné body (časť III. žaloby), v ktorých uviedol konkrétne ustanovenia zákonov, s ktorými sú jednotlivé časti VZN v rozpore. Ide najmä o časť, v ktorej sa uvádza pochybenia mesta v procese prijímania VZN. Celý tento proces nebol v súlade so zákonom. Preto je dôvodné domáhať sa vyslovenia nesúladu celého napadnutého VZN so zákonom tak, ako je to vyšpecifikované v žalobnom návrhu. 6.3 Námietka žalovaného, že správny súd môže správne akty preskúmavať zásadne len so zreteľom k tomu, či sa jedná o akty nulitné, neobstojí. Podľa nesúlad podľa odseku 1 môže spočívať v obsahu všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti, niektorého jeho ustanovenia

alebo v porušení postupu pri jeho prijímaní. Nesúlad VZN so zákonom môže byť jednak obsahový a týkať sa celého znenia VZN alebo aj jeho časti, prípadne len niektorého jeho ustanovenia a súčasne môže nesúlad mať aj procesnú povahu a spočívať v porušení normatívne ustanoveného postupu pri prijímaní daného nariadenia alebo v porušení procesných ustanovení pri jeho prijímaní a publikácii (rozsudok NS SR sp. zn. z 24. 11. 2010). V zmysle tohto zákonného ustanovenia teda súd nepreskúmava VZN len so zreteľom k tomu, či sa jedná o nulitný akt. Žalovaný sa vo vyjadrení nezaoberá konkrétnymi žalobnými bodmi a žiadnym argumentom nenapadol ani jedno konkrétne porušenie zákona, ktoré prokurátor v žalobe žalovanému mestu a jeho VZN vytkol.

II. d/ Podstatné zhrnutie žalobnej dupliky

7. K vyjadreniu žalobcu podal žalovaný žalobnú dupliku, v ktorej zotrval na svojej argumentácii uvedenej vo vyjadrení k žalobe. 7.1 Poukázal na to, že obec podľa schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu (a aj jej zmeny) a jej záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením, ktorá postupnosť zo strany orgánov mesta bola dodržaná a rešpektovaná. Argumentácia prokurátora zjavne svedčí o nerozlišovaní základných právnych vlastností právnych aktov - a to platnosti a účinnosti. Na rokovaní Mestského zastupiteľstva v Štúrove dňa 30. 11. 2017 bolo schválené , ktorým sa schválil návrh zmien a doplnkov Územného plánu Mesta Štúrovo č. 2/2017 a VZN Mesta Štúrovo č. 9/2017. Primátor mesta uznesenie nepodpísal (pozastavil teda len jeho vykonateľnosť, nie platnosť), ktoré potom následne mestské zastupiteľstvo uznesením pod č. 135/2017 dňa 12. 12. 2017 potvrdilo. To znamená, že predmetné uznesenie o návrhu zmien a doplnkov Územného plánu Mesta Štúrovo č. 2/2017 nadobudlo účinnosť dňom schválenia, t. j. 12. 12. 2017. VZN Mesta Štúrovo č. 9/2017 bolo vyvesené na úradnej tabuli od 20. 12. 2017 do 05. 01. 2018. To znamená, že uplynutím 15 dní nadobudlo účinnosť, konkrétne 05. 01. 2018, t. j. úplne zjavne po účinnosti uznesenia a schválení zmien územnoplánovacej dokumentácie. Zákonná postupnosť účinnosti uznesenia (12. 12. 2017) a účinnosti VZN mesta (05. 01. 2018) bola dodržaná a v plnom rozsahu rešpektovaná. Pokiaľ prokurátor argumentuje, že VZN bolo vyvesené dlhšie - to je argument zjavne v rozpore s právom. Rovnako tak pokiaľ prokurátor argumentuje, že nariadením nemožno vyhlásiť záväzné časti územnoplánovacej dokumentácie, ktorá nebola schválená, je zjavne v rozpore s uvedenými skutočnosťami. 7.2 Všeobecne záväzné nariadenie sa stáva platným momentom jeho vyvesenia na úradnej tabuli obce. Týmto momentom sa stáva súčasťou právneho poriadku, teda aj prameňom práva. Všeobecne záväzné nariadenie nadobúda účinnosť pätnástym dňom od vyvesenia, samozrejme ak v ňom nie je ustanovený neskorší začiatok účinnosti. Platnosť a účinnosť všeobecne záväzného nariadenia predstavujú jeho rôzne vlastnosti. V podmienkach samosprávy obce nespadajú do jedného okamihu. Platnosť je pritom podmienkou jeho účinnosti. Všeobecne záväzné nariadenie nemôže byť účinné bez toho, aby bolo súčasne aj platné. Účinnosť normatívneho právneho aktu je vo všeobecnosti definovaná tak, že od určitého času je normatívny právny akt záväzný pre jeho adresátov (fyzické osoby a právnické osoby), t. j. plynú pre nich konkrétne práva a povinnosti. Je nutné aby sa podľa neho správali. Inak povedané účinnosť znamená, že od toho času sú všetky právnické a fyzické osoby, zdržiavajúce sa, či už trvale alebo prechodne na území obce povinné dodržiavať jednotlivé ustanovenia tohto všeobecne záväzného nariadenia. Účinnosť všeobecne záväzného nariadenia obce znamená, že záväzne upravuje konečným, neodvolateľným spôsobom právne pomery adresátov tejto normy. 7.3 V právnej úprave nie je určená postupnosť krokov zo strany mestského zastupiteľstva a ani to, že by nebolo možné schváliť VZN mesta samostatným rozhodovacím procesom a zmeny územnoplánovacej dokumentácie taktiež samostatným procesom. Nie je daná právna povinnosť rozhodovať o oboch materiáloch na tom istom rokovaní mestského zastupiteľstva a ani to, že zmeny územného plánu musia predbiehať VZN mesta. Rozhodujúcou je účinnosť týchto oboch právnych aktov, t. j. od ktorého momentu je daná povinnosť podľa nich v ďalšej činnosti postupovať. 7.4 Argumentácia žalobcu o nejednoznačnosti a nezrozumiteľnosti úpravy je všeobecná a nepreskúmateľná, ide o odkaz na určité časti úpravy bez akéhokoľvek vysvetlenia a zdôvodnenia v čom je nezrozumiteľné a nejasné. Ide o ničím nepodložené argumentovanie, ktoré je v rozpore so základnými princípmi právneho štátu a judikatúrou súdov. Pri výklade právnych úkonov je nepísaným právnym pravidlom aj predpoklad, podľa ktorého žiaden normotvorca nezamýšľa dať ním tvorenému aktu neurčité, absurdné alebo nerozumné a tým vlastne aj neplatné (čo aj čiastočne) dôsledky“. (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. ). Sem patria nepochybne aj rozhodnutia samosprávy Mesta Štúrovo. Touto judikatúrou sa prokurátor vôbec neriadil. Jednoducho konštatoval nejednoznačnosť a neurčitosť úpravy, pričom ani nerozlišuje medzi týmito dvoma základnými pojmami, ktoré majú podľa

judikatúry najvyššieho súdu úplne iný význam a obsah (i rozsah). Nedostatok argumentov alebo žiadne argumenty treba považovať za arbitrárne postupy prokuratúry, ktoré nemôžu požívať právnu ochranu súdov.

III. Zhrnutie ďalšieho priebehu konania

8. Správny súd uznesením č. k. - 172 zo dňa 14. 09. 2021 priznal spoločnosti Priemyselný park Štúrovo, a. s., so sídlom Továrenská 1, Štúrovo, IČO: 31 410 146, postavenie osoby zúčastnenej na konaní.

9. Zúčastnená osoba vo vyjadrení zo dňa 17. 12. 2021 navrhla žalobu zamietnuť a priznať jej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Uviedla, že sa stotožňuje so žalobnými dôvodmi. V procese prijatia VZN č. 9/2017 sa vyskytlo množstvo procesných pochybení, ktoré majú za následok neplatnosť schválenia návrhu zmeny územného plánu. Žalovaný konal v rozpore s , keď nedodržal zákonnú postupnosť krokov viažucu sa na schvaľovanie zmien územnoplánovacej dokumentácie, konal pri prerokovaní zmeny územného plánu č. 2/20017 v rozpore so záväzným postupom podľa , a preto prihliadnuc na nemôže byť v súlade s . Ďalej žalovaný konal v rozpore s , keď záväzné časti územnoplánovacej dokumentácie nevyvesil na úradnej tabuli na obdobie najmenej 30 dní. VZN č. 9/2017 je v rozpore s požiadavkami na formálnu určitosť právnej normy a je v rozpore s . 9.1 K hmotnoprávnym výhradám dodal, že VZN č. 9/2017 bolo vypracované na základe zadania, ktoré je obsahom uznesenia Mestského zastupiteľstva v Štúrove č. 50/2017 prijatého na zasadnutí dňa 25. 04. 2017 a znie : a) schvaľuje zámer obstarania zmeny Územného plánu Mesta Štúrovo nasledovne: na plochách priemyselnej výroby na území mesta Štúrovo zaradiť medzi zakázané funkcie „Umiestnenie akéhokoľvek zariadenia na tepelné spracovanie zhodnocovanie odpadov a iných zariadení znehodnocujúcich životné prostredie a ohrozujúce zdravie a bezpečnosť obyvateľov“, b) ukladá zabezpečiť spracovanie a prerokovanie zmeny Územného plánu mesta Štúrovo v zmysle predchádzajúceho bodu tohto uznesenia.“ Obsah zadania územnoplánovacej dokumentácia bol definovaný týmto uznesením Mestského zastupiteľstva v Štúrove č. 50/2017, aj keď možno vysloviť pochybnosť, či takto znejúce zadanie spĺňalo požiadavky, ktoré na zadanie územnoplánovacej dokumentácie kladie . V zmysle má totiž zadanie obsahovať najmä hlavné ciele a požiadavky, ktoré treba riešiť v obstarávanej územnoplánovacej dokumentácii a podrobné požiadavky na formu, rozsah a obsah spracovania územnoplánovacej dokumentácie. Okrem toho má zadanie vychádzať zo spracovaných prieskumov a rozborov, ktorých cieľom je v zmysle získanie poznatkov o stave a možnostiach vývoja priestorového usporiadania a funkčného využívania územia, určenia problémov a stretov záujmov v riešenom území potrebných na spracovanie zadania a spracovanie krajinno-ekologického plánu. Zmena územného plánu v tomto prípade bola vypracovaná na základe neodborného rozhodnutia Mestského zastupiteľstva v Štúrove, nepredchádzala mu vecná diskusia, absentuje potrebná argumentácia, logické a vecné zdôvodnenie navrhovaných zmien a spracovanie prieskumov a rozborov v zmysle . 9.2 Vychádzajúc z obsahu VZN č. 9/2017 je zrejmé, že bolo vypracované v rozpore so zadaním územnoplánovacej dokumentácie, schváleným uznesením Mestského zastupiteľstva v Štúrove č. 50/2017 zo dňa 25. 04. 2017, keďže zmeny Územného plánu Mesta Štúrovo, vykonávané prostredníctvom VZN č. 9/2017 sú väčšieho rozsahu ako ukladá schválené zadanie, ktoré obsahovalo len príkaz zaradiť do zakázaných funkcií na plochách priemyselnej výroby na území Mesta Štúrovo umiestnenie akéhokoľvek zariadenia na tepelné spracovanie, zhodnocovanie odpadov a iných zariadení znehodnocujúcich životné prostredie a ohrozujúce zdravie a bezpečnosť obyvateľov, avšak nie splnomocnenie na elimináciu vzniku zariadení, ktoré by mali negatívny vplyv na životné prostredie, cestovný ruch, ako aj podzemnú alebo termálnu vodu, a individuálne posudzovanie zariadení na spracovanie a zhodnocovanie odpadov. Došlo v rozpore so zadaním aj k zmene čl. 11 VZN č. 11/2008 o vyhlásení záväzných častí územného plánu Mesta Štúrovo v znení VZN č. 8/2013 - vymedzenie ochranných pásiem a chránených území.

9.3 Primárny predpoklad v uznesení č. 50/2017, podľa ktorého zariadenia na tepelné zhodnocovanie odpadov sú zariadeniami znehodnocujúcimi životné prostredie a ohrozujúce zdravie a bezpečnosť obyvateľov, považuje za nesprávny. Povolenie výstavby týchto zariadení podlieha prísnemu postupu posudzovania vplyvov na životné prostredie, upravený právnymi predpismi, najmä , V prípade ak by v dôsledku výstavby alebo prevádzky takéhoto zariadenia malo dôjsť k znehodnoteniu životného prostredia alebo ohrozeniu zdravia a bezpečnosti obyvateľov, nikdy by takéto zariadenie nemohlo byť postavené. 9.4 Zmena územného plánu č. 2/2017 si vo viacerých častiach odporuje, keď nereguluje vznik, zavádzanie a rozvoj zariadení a areálov tepelného spracovania odpadu, ale takéto zariadenia priamo zakazuje. Ak mal byť cieľom schválenia dokumentu Zmena územného plánu č. 2/2017 rozvoj rekreácie, cestovného ruchu či kúpeľníctva, mal by dokument obmedzovať problematické funkcie vo vzťahu k tým územiam, plochám a urbanistickým obvodom Mesta Štúrovo, na ktorých je vykonávaná rekreácia. Namiesto toho zmena územného plánu len v rámci plôch priemyselnej výroby (prakticky ide o urbanistický obvod UO16 - Priemyselný obvod pri Dunaji, ktorý sa nachádza mimo obytného územia, plôch športu, telovýchovy a oddychu) dopĺňa zakázanú funkciu: umiestnenie akéhokoľvek zariadenia na tepelné spracovanie a zhodnocovanie odpadov a iných zariadení znehodnocujúcich životné prostredie a ohrozujúce zdravie a bezpečnosť obyvateľov. 9.5 Problematika odpadového hospodárstva je v podmienkach Slovenskej republiky upravená predovšetkým o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, upravujúci hierarchiu odpadového hospodárstva, ciele a záväzné limity odpadového hospodárstva, ktoré sú pre všetkých adresátov tejto normy záväzné. Ide napríklad o energetické zhodnocovanie pred zneškodňovaním odpadov. V tejto súvislosti sa na str. 15 v Zmene územného plánu uvádza: Štúrovo nakladá s komunálnym odpadom materiálovo a skládkovaním. V rámci riešeného územia mesta Štúrovo sa nevyskytuje žiadna riadená skládka ani spaľovňa odpadu. Najvyužívanejším spôsobom zneškodňovania odpadov je skládkovanie na riadenej skládke odpadov v susednej obci Nána. Na túto skládku kategórie nie nebezpečného odpadu sa zváža komunálny odpad z celého mesta. Skládka s názvom Nový Dvor v obci Nána prevádzkuje právnická osoba s povolením až do roku 2039. Celková kapacita skládky predstavuje 600 000 m2. Skládka v Náne disponuje značnými kapacitami aj do budúceho obdobia. Z uvedeného vyplýva, že Mesto Štúrovo nemá záujem budovať zariadenia na tepelné spracovanie a zhodnocovanie odpadov z dôvodu, že doterajší spôsob nakladania s odpadmi považuje za vhodnejší a udržateľný aj v budúcnosti. Záväzná časť územného plánu uprednostňuje zneškodňovanie odpadov (skládkovanie) pred znehodnocovaním odpadov (energetické zhodnocovanie), čo je v rozpore s hierarchiou odpadového hospodárstva, ktorá je upravená v zákona o odpadoch. Naviac uvedená argumentácia, že Mesto Štúrovo disponuje dostatočnými kapacitami na skládke odpadu v obci N., má priamy vplyv na kvalitu životného prostredia v regióne. Uvedená argumentácia je v rozpore so záväznou časťou schválenej územnoplánovacej dokumentácia vyššieho stupňa, ktorou je Územný plán regiónu Nitrianskeho kraja, ktorá v ustanovení 5.2.2, upravujúcom zásady a regulatívy z hľadiska starostlivosti o životné prostredie, ochrany prírody a tvorby krajiny, vytvárania a udržiavania ekologickej stability a ochrany pôdneho fondu, ukladá adresátom právnej normy povinnosť odstraňovať pôsobenia stresových faktorov (skládky odpadov, konfliktné uzly a pod) v územiach prvkov územného systému ekologickej stability. 9.6 Navrhované znenie zákazu takýchto zariadení neodôvodnene predikuje charakter a vlastnosti všetkých zariadení na tepelné spracovanie a zhodnocovanie odpadov, a to aj takých ktoré spĺňajú všetky požiadavky vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych noriem. Navrhované ustanovenie je v priamom rozpore s ďalším ustanovením, ktoré sa dopĺňa do zásad a regulatívov starostlivosti o životné prostredie vo vzťahu k odpadu a podľa ktorého „Zariadenia na spracovanie a zhodnocovanie odpadov je potrebné posudzovať jednotlivo podľa osobitných procesov EIA v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a v platnom znení, ako aj podľa STN noriem, a iných právnych predpisov SR.“ Povolenie výstavby takýchto zariadení podlieha prísnemu postupu posudzovania vplyvov na životné prostredie. Rozpor vzhliadol v tom, že na jednej strane ustanovuje absolútny zákaz na zariadenia na spracovanie a zhodnocovanie odpadov a na strane druhej ustanovuje, že zariadenie treba posudzovať jednotlivo podľa všeobecne záväzných predpisov a technických noriem. 9.7 Vlastnícke právo k nehnuteľnostiach, nachádzajúcich sa na plochách priemyselnej výroby vymedzených Územným plánom Mesta Štúrovo, nadobudla zúčastnená osoba ešte pred začatím procesu obstarávania územnoplánovacej dokumentácie, pričom účelom nadobudnutia bolo ich ďalšie priemyselné využitie v plnom rozsahu, ktorý vyplýval z Územného plánu Mesta Štúrovo a v danom čase určoval okrem iného aj nasledovné prípustné funkcie využitia: a to plochy a zariadenia priemyselnej výroby všetkých druhov a zakázané funkcie: bývanie v akejkoľvek podobe, uriadenia vybavenosti v

akejkoľvek podobe (najmä však zariadenia školské, kultúrne, sociálne, zdravotné, cirkevné a športové) ako samostatné stavby, pričom prostredníctvom VZN č. 9/2017 došlo k doplneniu zakázanej funkcie využitia o umiestnenie akéhokoľvek zariadenia na tepelné spracovanie a znehodnocovanie odpadov a iných zariadení znehodnocujúcich životné prostredie a ohrozujúce zdravie a bezpečnosť občanov. Týmto došlo k obmedzeniu práva zúčastnenej osoby užívať pozemky. Neexistuje pritom žiadny typ priemyselnej výroby, ktorá by bola bez vplyvu na životné prostredie, avšak rozsah a prípustnosť týchto vplyvov sa posudzuje v rámci konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, územnom konaní a stavebnom konaní. Zákaz ustanovený vo VZN č. 9/2017 v súvislosti s plochami priemyselnej výroby má pre vlastníkov dotknutých pozemkov a potenciálnych investorov de facto účinky stavebnej uzávery. V tomto smere poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. z. zo dňa 21. 07. 2009, podľa ktorého Územný plán reguluje možné spôsoby využitia určitého územia. V tomto zmysle predstavuje významný, hoci vo svojej podstate skôr nepriamy zásah do vlastníckeho práva tých, ktorých nehnuteľností tomuto nástroju právnej regulácie podliehajú, pretože dotknutí vlastníci môžu svoje vlastnícke právo vykonávať iba v medziach prípustných podľa územného plánu. Znamená to predovšetkým, že sú obmedzení v tom, čo so svojim pozemkom či stavbou do budúcna môžu robiť, na prípustné varianty využitia ich nehnuteľností, ktoré vyplývajú z územného plánu. V tomto zmysle môže územný plán predstavovať zásadné obmedzenie ústavne zaručeného práva vlastniť majetok.“ Ďalej poukázala na nález Ústavného súdu SR sp. zn. -27 zo dňa 06. 02. 2008.

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu zúčastnenej osoby uviedol, že predmetom tohto konania je zákonnosť, resp. nezákonnosť všeobecne záväzného nariadenia mesta, a nie vhodnosť a potrebnosť, resp. neodbornosť rozhodovania a žiadna diskusia. Odôvodnenie nie je právnou úpravou považované za obligatórnu súčasť a ani náležitosť textu všeobecne záväzného nariadenia, a preto jeho absencia nezakladá žiadne porušenie práva. 10.1 Dodal, že s vlastníctvom a užívaním pozemkov sú vždy spojené spoločenské konflikty. Jednotlivé časti zemského povrchu, resp. samotné pozemky nemôžu byť užívané bez vplyvu na okolitý priestor a na spoločnosť. Územné plánovanie tak rieši spoločenské konflikty v situácii obmedzených zdrojov a potenciálne neobmedzených ľudských potrieb. Mestské zastupiteľstvo v Štúrove ich riešilo a rieši v prospech verejného záujmu, ako tomu bolo aj v tomto prípade, kde bol jednoznačne profilovaný verejný záujem. Túto skutočnosť nespochybnil ani žalobca. 10.2 Vo vzťahu k namietanému rozporu so zadaním, resp. nesúlad so zámerom, dodal, že rozhodujúce je to, čo bolo schválené mestským zastupiteľstvom a nie to, čo bolo pripravované. Poslanci majú ústavné právo slobodne sa rozhodnúť a hlasovať v danej veci, pričom nemôžu byť obmedzovaní. Zúčastnená osoba sa snaží navodiť stav, že ak boli schválené určité postupy a úkony, potom už poslanci sú povinní rešpektovať a dodržať tento postup. Uvedené je zásadným popretím samosprávy mesta. Obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie má tieto zákonné rozmery: je právom upraveným rozhodovacím procesom s právne relevantným výstupom normatívneho charakteru, zahŕňa odborné rozhodovanie založené na najnovších vedeckých poznatkoch, má charakter politického rozhodovania o využití územia na uspokojenie rôznych individuálnych, skupinových či celospoločenských potrieb a záujmov. To znamená, že je povinnosťou poslancov obecného zastupiteľstva v rámci schvaľovania zmien územného plánu zohľadňovať nielen zložku odborného rozhodovania, ale aj tzv. politické rozhodovanie. 10.3 Územnoplánovacia činnosť nemá charakter rozhodovania v konkrétnych veciach. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Vypracovanie územnoplánovacej dokumentácie orgánmi územného plánovania prebieha štádiami stanovenými , pričom tento zákon umožňuje možnosť jeho aktualizácie, ba dokonca priamo stanovuje obciam povinnosť pravidelne, najmenej však raz za štyri roky preskúmať schválený územný plán.

11. Osoba zúčastnená v konaní v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedla, že predmetom prebiehajúceho konania je preskúmanie zákonnosti prijatého všeobecne záväzného nariadenia (VZN č. 9/2017). Zákonnosť v tomto prípade znamená súladnosť so všeobecne záväznými právnymi predpismi, a to jednak predpismi upravujúcimi proces prijatia VZN č. 9/2017 a jednak hmotnoprávnymi predpismi týkajúcimi sa dotknutej oblasti upravovanej VZN č. 9/2017. Procesné výhrady sú zrejmé, a súvisia s porušením konkrétnych ustanovení o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov. Hmotnoprávne výhrady súvisia s porušením o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a . 11.1 Ak ustanovuje, že zadanie územnoplánovacej dokumentácie musí byť v súlade s návrhom územnoplánovacej dokumentácie, tak mestské zastupiteľstvo nie je oprávnené v žiadnej

podobe rozhodnúť, že takéto ustanovenie sa naň nevzťahuje. Ak žalovaný argumentuje slobodou rozhodovania poslancov mestského zastupiteľstva, túto slobodu rozhodovania mohli a mali mestskí poslanci využiť pri koncipovaní požiadavky na zadanie zmeny územnoplánovacej dokumentácie, a nie pri neskoršom preskúmaní jej súladu. Poslanci mestského zastupiteľstva majú v zásade voľnosť pri príprave zadania zmeny územnoplánovacej dokumentácie. V prípade, ak zadanie územnoplánovacej dokumentácie bolo schválené a na základe schváleného zadania bol pripravený návrh územnoplánovacej dokumentácie, tak obec ako orgán územného plánovania je povinný v súlade s preveriť, či je návrh územnej dokumentácie v súlade so zadaním a následne obec ako schvaľovací orgán podľa (konajúca prostredníctvom obecného zastupiteľstva) je povinná postupom podľa preveriť, či boli v postupe tvorby a prerokovania návrhu územnoplánovacej dokumentácie dodržané všetky príslušné všeobecne záväzné právne predpisy. K dodržaniu žiadnych vyššie uvedených povinností nedošlo, pričom VZN č. 9/2017 je vo výsledku zjavne v rozpore so schváleným zadaním. Na proces vydávania všeobecne záväzných nariadení obcami sa vzťahuje jednak všeobecný predpis, ktorým je o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a zároveň v závislosti od predmetu úpravy aj osobitné právne predpisy. V prejednávanom prípade je takýmto osobitným právnym predpisom (v postavení lex specialis) , ktorého ustanovenia boli práve porušené. 11.2 Nepopiera, že rozhodovanie o územnom plánovaní je legitímnou kompetenciou orgánov územného plánovania, a to aj v prípade, ak jej výsledkom je odôvodnený zásah do vlastníckeho práva jednotlivých vlastníkov dotknutého územia. Uvedené však platí len za predpokladu, že ku zmene územnoplánovacej dokumentácie dôjde v súlade s príslušnými procesnými predpismi a príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Ak však dôjde k zásahu do vlastníckeho práva vlastníka na základe zmeny územnoplánovacej dokumentácie, ktorá bola prijatá v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, je neodôvodnená, neodborná a má šikanózny charakter vo vzťahu ku konkrétnych adresátom, tak zásah do vlastníckeho práva je protiústavný. 11.3 Vo vzťahu k uzneseniu sp. zn. dodal, že toto sa týka uznesenia obecného zastupiteľstva, ktorým bol schválený územný plán obce, a nie všeobecne záväzného nariadenia, ktorým bola vyhlásená záväzná časť územného plánu obce. Právna veta prijatá v tomto rozhodnutí nie je univerzálna, ale naopak výslovne sa týka skutkového stavu platného pre danú vec, kde sa vinou nedostatočnej aktivity sťažovateľa nepodarilo preukázať, že by sa za šesť rokov platnosti tam identifikovaného uznesenia obecného zastupiteľstva skutočne zasiahlo do jeho vlastníckeho práva.

12. Žalobca v konaní požiadal o prejednanie veci samej na pojednávaní. Správny súd preto na prejednanie žaloby žalobcu nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavil žalobca, právny zástupca žalovaného a právny zástupca osoby zúčastnenej na konaní. 12.1 Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe. Uviedol, že v tomto prípade ide o originálny výkon miestnej samosprávy a poukázal na zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého obec môže pri výkone samosprávy vydávať nariadenia, ale nariadenie nesmie byť v rozpore s , ústavnými zákonmi a zákonmi SR. Pokiaľ by sme prijali argumentáciu žalovaného, tak mestské zastupiteľstvo, resp. jeho nariadenia by boli postavené nad zákon a nad Ústavu SR, čo je neakceptovateľné. Každý poslanec mestského zastupiteľstva môže vykonávať svoj mandát iba a len v súlade so zákonom a SR. Toto je podstata žaloby. Za nedôvodné považoval spochybnenie žalobnej legitimácie prokurátora, ktorá vyplýva z , a tak isto právo podať protest prokurátora vyplýva z príslušných ustanovení . Poukázal na to, že nie je možné oddeliť proces prijímania VZN od jeho obsahu, v postate každý dozorový orgán, či už prokurátor v správnom práve alebo v trestnom práve alebo správny súd preskúmava samotný proces pred vydaním akéhokoľvek rozhodnutia, keďže tento má zásadný vplyv na zákonnosť rozhodnutia a na práva a povinnosti, ktoré zákon priznáva konkrétnym subjektom práva v procese VZN, a takisto má vplyv na povinnosti a obmedzenia, ktoré prijaté VZN týmto subjektom ukladá. Vytkol nesprávnu postupnosť krokov pri schvaľovaní územnoplánovacej dokumentácie, nesprávne určenie lehoty na podanie pripomienok verejnosti, nedodržanie lehoty na zverejnenie záväznej časti územného plánu. Žiadnym dôkazom nebolo preukázané uskutočnenie verejného prerokovania návrhu zmien a doplnkov územného plánu, nebol určený konkrétny termín takéhoto prerokovania a nebola dodržaná povinnosť zverejniť záväzné časti územnoplánovacej dokumentácie po dobu 30 dní. K samotnému obsahu VZN dodal, že VZN je všeobecne záväzná právna norma, z tohto titulu musí byť určitá. Podmienka formálnej určitosti právnej normy pri tomto konkrétnom VZN nebola splnená. Formulácie - a pod. eliminovať vznik zariadení, ktoré by mali negatívny vplyv na životné prostredie, sú neurčité a nie je

možné na základe nich legitímne vyžadovať od subjektov práva plnenie povinností, resp. rešpektovanie takéhoto VZN. Takisto obsah VZN ide nad rámec zákona, zasahuje, resp. mestské zastupiteľstvo si privlastňuje právomoci konkrétnych orgánov verejnej správy, napr. v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie a na úseku . Naviac obsah VZN zasahuje do výkonu vlastníckeho práva konkrétnych subjektov, keď dopredu vylučuje konkrétne možnosti ako užívať pozemky, ktorý majú vlastníci vo svojom vlastníctve bez toho, aby napr. prebehol proces posudzovania vplyvov na životné prostredie. S poukazom na uvedené žalobca navrhol, by súd uznesením vyslovil nesúlad žalobou napadnutého VZN. Žalobca náhradu trov konania nežiada. 12.2 Právny zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na jeho doterajších písomných vyjadreniach. V súlade s judikatúrou je potrebné rozlišovať proces územného plánovania a územnoplánovacej dokumentácie, ktorá sa skladá zo smernej a záväznej časti. Tento proces bol riadne ukončený schválením uznesenia č. 131/2017 pod bodom B/2 a obsahoval v sebe aj zoznam činností, ktoré je potrebné následne vyhlásiť formou VZN. Proces územnoplánovacej dokumentácie bol riadne ukončený a len záväzné časti tejto územnoplánovacej dokumentácie sa vyhlasujú VZN. Argumentácia žalobcu o tom, ako prebiehal proces samotného schvaľovania a prípadné výhrady k tomu nemôžu a nie sú predmetom tohto konania, pretože v tomto prípade by muselo ísť o konanie podľa a nasl. . Žalobca nerozlišuje moment schválenia a účinnosti dvoch samostatných normatívnych predpisov - uznesenia a VZN. Pokiaľ ide o uznesenie, toto nadobúda platnosť a účinnosť schválením príslušným počtom poslancov a pokiaľ ide o VZN toto nadobúda účinnosť 15-dňom po zverejnení na úradnej tabuli obce. Argumentácia spočívajúca v tom, že najprv bolo schválené VZN a až potom uznesenie o zmenách územného plánu je právne irelevantné, pretože z pohľadu vykonateľnosti nie je dôležitý moment schválenia, ale moment účinnosti normatívneho právneho predpisu. Uvedené skutočnosti vyplývajú z ustálenej rozhodovacej činnosti NS rovnako tak z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR. V tomto konaní je možné skúmať len konkrétne VZN a jeho obsah, pričom v nadväznosti na nálezy ÚS SR po roku 2010 je zmyslom VZN ukladať povinnosti a určovať obmedzenia, pričom pokiaľ ide o územnoplánovaciu dokumentáciu neplatí ani argumentácia žalobcu, týkajúca sa vzťahu SR a zákona, pretože v tomto prípade ide o originálny výkon samosprávy a nie prenesený výkon štátnej správy. Toto rovnako tak judikoval ÚS SR. V zmysle ním uvedeného uznesenia ÚS SR uznesením zastupiteľstva, ktorým bol schválený územný plán nemožno porušiť práva vlastníka a v tomto kontexte ani plány potencionálneho investora, pretože zákonné určenie charakteru a účelu pozemku môže ovplyvňovať jeho cenu, nie je však obmedzením vlastníckeho práva. Žalovaný nespochybňuje dozorové postavenie prokurátora, avšak s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. je potrebné zvýrazniť, že prokurátor vo vzťahu k samospráve vyjadruje len svoj názor na danú problematiku, ktorý nie je pre samosprávu záväzný, a teda takéto dozorové oprávnenie nemá charakter nadradenosti pri posudzovaní právnych aktov. Proces zmien územného plánu bol riadne ukončený schváleným uznesenia č. 131/2017, a toto uznesenie nikto nenapadol (vrátane prokurátora), a preto je potrebné vychádzať z prezumpcie správnosti správneho aktu judikovaného opakovane NS SR a ÚS SR, a teda nemôže byť predmetom tohto konania. V ostatnom odkázal na rozsudok NSS SR sp. zn. . Vo vzťahu k obsahu VZN mal za to, že zákazy sú jednoznačné a zrozumiteľné, zmyslom samotného VZN je práve obmedzovať a zakazovať (do pozornosti možno dať zákaz hazardných hier na celom území obce a ďalšie), kde ak by sme zobrali argumentáciu žalobcu, tak by to nebolo právne možné, pretože obsahom takéhoto nariadenia je práve zákaz výkonu podnikateľskej činnosti na celom území obce. Predmetom územného plánovania je práve funkčné a priestorové využitie územia, a to práve s odkazom na verejné hodnoty. Mestské zastupiteľstvo vykonalo pri schvaľovaní VZN test proporcionality, keď vyvažovalo na strane jednej ochranu života a zdravia, a to vrátane práva na pokojné bývanie, ktoré je upravené v čl. 8 Európskeho dohovoru, a teda má prednosť pred slovenským zákonmi z pohľadu aplikácie. Pokiaľ ide o posudzovanie vplyvov na životné prostredie, tak tieto sa vôbec neriešia v normatívnom, ale v individuálnom konaní na základe žiadostí, a to po predložení príslušnej dokumentácie. 12.3 Právny zástupca osoby zúčastnenej na konaní na pojednávaní uviedol, že žalovaný závery z judikatúry používa účelovo, vytrháva ich z kontextu a spôsobom, akým ich aplikuje na daný skutkový stav, je neprípustný. Nesúhlasil s tým, že v tomto konaní nie je možné posudzovať proces, ktorým sa vytvorilo VZN Mesta Štúrovo, ktoré je predmetom tohto konania, pretože výsledkom tohto nezákonného procesu môže byť len nezákonné rozhodnutie alebo nezákonné VZN. Mal za to, že pri schvaľovaní predmetného VZN boli porušené viaceré procesné ustanovenia, ale zároveň toto VZN je protiprávne aj z vecno-právneho hľadiska, teda čo sa týka jeho obsahu. Nejde len o rozpor so v procese jeho prijímania, ale aj o rozpore so zákonom o odpadoch, resp. neoprávneným zásahom do

práva vlastniť majetok. Napadnuté VZN spôsobuje problémy nielen osobe zúčastnenej na tomto konaní, ale aj ostatným vlastníkom nehnuteľností v priemyselnej zóne Mesta Štúrovo. Nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, že došlo len k zmene spôsobu využívania územia v tejto priemyselnej zóne, keďže na základe znenia v akej bolo VZN schválené, je zrejmé, že došlo k úplnému zákazu priemyselnej výroby v tejto zóne. Dodal, že žiadna priemyselná výroba alebo prevádzka nie je bez určitých vplyvov na životné prostredie. To, či sú tieto vplyvy prípustné alebo nie, je predmetom posudzovania iných štátnych orgánom podľa osobitných predpisov. Z uvedených dôvodov mal za to, že žaloba žalobcu je dôvodná a navrhol súdu, aby tejto žalobe vyhovel a osobe zúčastnenej na konaní priznal plnú náhradu trov konania.

IV. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov účastníkov konania a ich vyhodnotenie, právne posúdenie veci

13. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby, preskúmal súlad Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Štúrovo číslo 9/2017, prijatého dňa 30. 11. 2017, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho prijatiu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná.

14. Správny súd vec právne posudzoval a o nej rozhodoval primárne podľa nasledovných ustanovení:

Podľa žalobca sa môže žalobou domáhať vyslovenia nesúladu všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja vydaného vo veciach a) územnej samosprávy so zákonom alebo b) plnenia úloh štátnej správy so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.

Podľa nesúlad podľa odseku 1 môže spočívať v obsahu všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti, niektorého jeho ustanovenia alebo v porušení postupu pri jeho prijímaní.

Podľa ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.

Podľa ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením vysloví nesúlad všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, označenie a deň prijatia všeobecne záväzného nariadenia, skutočnosť, či vyslovuje nesúlad celého všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia a ustanovenie zákona alebo iného všeobecného právneho predpisu, s ktorým nie je všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenie v súlade.

Podľa ak správny súd rozhodne podľa odseku 1, dňom nadobudnutia právoplatnosti jeho rozhodnutia stráca všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenie účinnosť.

Podľa obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj, ktoré vydali všeobecne záväzné nariadenie, sú povinné do šiestich mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu podľa odseku 1 uviesť všeobecne záväzné nariadenie vydané vo veciach územnej samosprávy do súladu so zákonom a vo veciach plnenia úloh štátnej správy do súladu so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy; inak všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenie po šiestich mesiacoch od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu podľa odseku 1 strácajú platnosť.

Podľa o obecnom zriadení v znení účinnom k dátumu prijatia VZN č. 9/2017 (ďalej len „“) obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s , ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy, môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. Také nariadenie nesmie byť

v rozpore s , ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády, so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.

Podľa § 6 ods. 8 citovaného zákona nariadenie sa musí vyhlásiť. Vyhlásenie sa vykoná vyvesením nariadenia na úradnej tabuli v obci najmenej 15 dní; účinnosť nadobúda pätnástym dňom od vyvesenia, ak v ňom nie je ustanovená neskorší začiatok účinnosti. V prípade živelnej pohromy alebo všeobecného ohrozenia, ak je to potrebné na odstraňovanie následkov živelnej pohromy alebo na zabránenie škodám na majetku, možno určiť skorší začiatok účinnosti nariadenia.

Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona obec pri výkone samosprávy najmä a) vykonáva úkony súvisiace s riadnym hospodárením s hnuteľným a nehnuteľným majetkom obce a s majetkom vo vlastníctve štátu prenechaným obci do užívania, b) zostavuje a schvaľuje rozpočet obce a záverečný účet obce; vyhlasuje dobrovoľnú zbierku, c) rozhoduje vo veciach miestnych daní a miestnych poplatkov a vykonáva ich správu, d) usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, a ak tak ustanovuje osobitný predpis, vydáva súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických osôb a fyzických osôb a k umiestneniu prevádzky na území obce, vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti v obci, e) utvára účinný systém kontroly a vytvára vhodné organizačné, finančné, personálne a materiálne podmienky na jeho nezávislý výkon, f) zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, obecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení, kultúrnych pamiatok, pamiatkových území a pamätihodností obce, g) zabezpečuje verejnoprospešné služby, najmä nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom, udržiavanie čistoty v obci, správu a údržbu verejnej zelene a verejného osvetlenia, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd, nakladanie s odpadovými vodami zo žúp a miestnu verejnú dopravu, h) utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce, chráni životné prostredie, ako aj utvára podmienky na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti, na vzdelávanie, kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú kultúru a šport, i) plní úlohy na úseku ochrany spotrebiteľa, utvára podmienky na zásobovanie obce; spravuje trhoviská j) obstaráva a schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu obcí a zón, koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí života obce, obstaráva a schvaľuje programy rozvoja bývania a spolu pôsobí pri utváraní vhodných podmienok na bývanie v obci, k) vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov obce a rozvoja obce, l) zakladá, zriaďuje, zrušuje a kontroluje podľa osobitných predpisov svoje rozpočtové a príspevkové organizácie, iné právnické osoby a zariadenia, m) organizuje miestne referendum o dôležitých otázkach života a rozvoja obce, n) zabezpečuje verejný poriadok v obci, o) zabezpečuje ochranu kultúrnych pamiatok v rozsahu podľa osobitných predpisov a dbá o zachovanie prírodných hodnôt, p) plní úlohy na úseku sociálnej pomoci v rozsahu podľa osobitného predpisu, r) vykonáva osvedčovanie listín a podpisov na listinách, s) vedie obecnú kroniku v štátnom jazyku, prípadne aj v jazyku národnostnej menšiny.

Podľa § 4 ods. 4 citovaného zákona ak zákon pri úprave pôsobnosti obce neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce.

Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení účinnom do 31. 12. 2018 územný plán obce ustanovuje najmä a) zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti na okolité územie, b) prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch, c) zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability a tvorby krajiny vrátane plôch zelene, d) zásady a regulatívy ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov,

e) hranice medzi súvisle zastavaným územím obce alebo územím určeným na zastavanie (ďalej len „zastavané územie“) a ostatným územím obce, f) zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia a občianskeho vybavenia, g) plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny.

Podľa , , a o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení účinnom do 31. 12. 2018 územnoplánovacia dokumentácia sa člení na záväznú časť a na smernú časť. V Koncepcii územného rozvoja Slovenska sa ako záväzné vymedzujú zásady a regulatívy, ktoré usmerňujú požiadavky najmä odvetvových koncepcií na priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia Slovenskej republiky a jej regiónov v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja, ochrany životného prostredia, prírodného a kultúrneho dedičstva. Schvaľujúci orgán určí záväznú časť a smernú časť územnoplánovacej dokumentácie. V záväznej časti vždy určí verejnoprospešné stavby a chránené časti krajiny. V záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa schvaľujú zásady a regulatívy a) v regióne štruktúry osídlenia, priestorového usporiadania a funkčného využívania územia regiónu, územného systému ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny, ochrany a šetrného využívania prírodných zdrojov, ochrany kultúrnych pamiatok, pamiatkových rezervácií, pamiatkových zón a významných krajinných prvkov, usporiadania verejného dopravného a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby a pre chránené časti krajiny, b) v obci priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce, hranice zastavaného územia, usporiadania verejného dopravného, občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, územného systému ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny vrátane plôch zelene, c) v zóne podrobnejšieho priestorového usporiadania a funkčného využívania pozemkov, stavieb a verejného dopravného a technického vybavenia územia, umiestnenia stavieb na jednotlivých pozemkoch, do urbárnych priestorov a zastavovacie podmienky jednotlivých stavebných pozemkov, nevyhnutnej vybavenosti stavieb a napojenie na verejné dopravné a technické vybavenie územia, začlenenia stavieb do okolitej zástavby, do pamiatkových rezervácií, do pamiatkových zón a do ostatnej krajiny. V záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa ustanovia a) v regióne verejnoprospešné stavby a chránené časti krajiny, b) v obci plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, c) v zóne pozemky, ktoré sú v zastavanom území obce, a pozemky pre verejnoprospešné stavby a na vykonanie asanácie.

Podľa , , , o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení účinnom do 31. 12. 2018 v súlade s výsledkom prieskumov a rozborov orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, zabezpečí spracovanie zadania. Zadanie obsahuje najmä hlavné ciele a požiadavky, ktoré treba riešiť v obstarávanej územnoplánovacej dokumentácii, a podrobné požiadavky na formu, rozsah a obsah spracovania územnoplánovacej dokumentácie. Zadanie prerokuje príslušný orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, s dotknutými obcami, s dotknutými samosprávnymi krajmi a s dotknutými právnickými osobami a dohodne ho s dotknutými orgánmi. Obec prerokuje zadanie pre územný plán obce a zadanie pre územný plán zóny s krajským stavebným úradom. Spôsob prerokovania zadania pre Koncepciu územného rozvoja Slovenska určí ministerstvo. Prerokovanie zadania územného plánu oznámi orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, verejnosti účinnou formou a spôsobom, ktorý je v mieste obvyklý. Návrh zadania sa musí na 30 dní vystaviť na verejné nahliadnutie. Verejnosť je oprávnená podať pripomienky k návrhu zadania do 30 dní odo dňa oznámenia. Na prerokovanie zadania podľa odseku 2 určí obstarávateľ územnoplánovacej dokumentácie primeranú lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní odo dňa doručenia oznámenia o prerokovaní návrhu zadania. Ak sa dotknutá obec, dotknutý samosprávny kraj alebo dotknutý orgán v určenej lehote nevyjadrí, predpokladá sa, že nemá k zadaniu pripomienky, ak sa s obstarávateľom územnoplánovacej dokumentácie nedohodol inak.

Podľa , , , , o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení účinnom do 31. 12. 2018 prerokovanie návrhu územnoplánovacej dokumentácie oznámi orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, verejnosti spôsobom v mieste obvyklým. Návrh územnoplánovacej dokumentácie musí byť vystavený počas 30 dní na verejné nahliadnutie. Verejnosť je oprávnená podať pripomienky k návrhu územnoplánovacej dokumentácie do 30 dní odo dňa oznámenia. O prerokúvaní návrhu územnoplánovacej dokumentácie upovedomí orgán územného plánovania dotknuté obce, dotknuté samosprávne kraje a dotknuté orgány vždy jednotlivo. Návrh územnoplánovacej dokumentácie prerokuje orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, s dotknutými obcami, s dotknutými samosprávnymi krajmi, ktorých územia sa riešenie týka, a s dotknutými právnickými osobami. Orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, dohodne návrh územnoplánovacej dokumentácie s dotknutými orgánmi. Obce, samosprávne kraje a dotknuté orgány sú povinné oznámiť svoje stanoviská k návrhu územnoplánovacej dokumentácie do 30 dní odo dňa, keď o ňom boli upovedomené. Ak sa dožiadaný orgán nevyjadrí v určenej lehote, predpokladá sa, že nemá pripomienky k návrhu územnoplánovacej dokumentácie.

Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení účinnom do 31. 12. 2018 pred predložením návrhu územného plánu na schválenie sa preskúma, či a) obsah návrhu je v súlade so záväznou časťou schválenej územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa, b) obsah návrhu a postup jeho obstarania a prerokovania sú v súlade s príslušnými právnymi predpismi, c) návrh je v súlade so zadaním, d) návrh je v súlade s rozsahom územného plánu, e) záväzná časť územného plánu navrhovaná na vyhlásenie všeobecne záväzným právnym predpisom je v súlade s .

Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení účinnom do 31. 12. 2018 návrh územného plánu, ktorého obsah nie je v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa alebo s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo ktorého postup obstarania a prerokovania nie je v súlade s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, nemožno schváliť. Pokiaľ by prišlo k schváleniu napriek takémuto rozporu, schválenie je v celom rozsahu neplatné.

Podľa , , , o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení účinnom do 31. 12. 2018 obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením. Obec zverejní záväzné časti územnoplánovacej dokumentácie a)vyvesením na úradnej tabuli najmenej na 30 dní, ako aj iným v mieste obvyklým spôsobom, b)doručením dotknutým orgánom. Obec o schválení územného plánu zóny individuálne upovedomí osoby, s ktorými návrh územného plánu prerokovala jednotlivo. Schválená územnoplánovacia dokumentácia je v určenom rozsahu záväzným alebo smerným podkladom na vypracovanie a schvaľovanie ďalšej územnoplánovacej dokumentácie, na územné rozhodovanie a na vypracovanie dokumentácie stavieb.

Podľa , o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení účinnom do 31. 12. 2018 orgán územného plánovania, ktorý obstaral územnoplánovaciu dokumentáciu, sústavne sleduje, či sa nezmenili územno-technické, hospodárske a sociálne predpoklady, na základe ktorých bola navrhnutá koncepcia organizácie územia. Ak dôjde k zmene predpokladov, alebo je potrebné umiestniť verejnoprospešné stavby, orgán územného plánovania obstará doplnok alebo zmenu územnoplánovacej dokumentácie. Obec obstará zmenu alebo doplnok územného plánu obce, ak je to potrebné na zosúladenie s územným plánom regiónu alebo s jeho zmenami a doplnkami.

Podľa vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

15. Predmet konania podľa a nasl. je určený domáhaním sa vyslovenia nesúladu všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja s tými právnymi predpismi, s ktorými musí byť všeobecne záväzné nariadenie v súlade. Takými právnymi predpismi sú zákony, nariadenia vlády a všeobecne záväzné právne predpisy ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Výnimku z takých právnych predpisov tvorí , ústavné zákony a medzinárodné zmluvy ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Takto vymedzený predmet konania má základ v , ktorý na rozhodovanie o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy ustanovuje subsidiárnu právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak osobitný zákon nezverí túto právomoc inému súdu. V kontexte uvedeného sú ustanovenia a nasl. špeciálnou právnou úpravou k .

16. Rozhodovanie správneho súdu o súlade všeobecne záväzných nariadení s podústavnými právnymi predpismi podľa a nasl. zahŕňa konania vo veci vyslovenia nesúladu všeobecne záväzného nariadenia vydaného vo veciach územnej samosprávy so zákonom podľa , ako aj konania vo veci vyslovenia nesúladu všeobecne záväzného nariadenia vydaného vo veciach prenesenej štátnej správy so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy podľa . Takto vymedzený predmet konania korešponduje s obsahom právnej úpravy obsiahnutej pred nadobudnutím účinnosti v ustanovení a , ktorého ústavnú konformitu potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. zo dňa 12. novembra 2014. upravuje súdny prieskum všeobecne záväzných predpisov v štvrtej časti, štvrtej hlavy, v piatom oddiele - konanie vo veciach územnej samosprávy - konanie o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Toto konanie je špeciálnym - osobitným konaním v zmysle štvrtej časti spravujúcim sa osobitnou právnou úpravou, najmä čo do definície aktívnej aj pasívnej legitimácie, špecifických náležitostí žaloby a spôsobu, akým môže správny súd vo veci rozhodnúť.

17. Všeobecne záväzné nariadenie obce, mesta alebo mestskej časti a samosprávneho kraja možno definovať ako normatívny správny akt, ktorý je vydávaný vo veciach územnej samosprávy alebo prenesenej (delegovanej) štátnej správy a ktorý je záväzný pre všetky osoby na území obce, mesta, mestskej časti, a samosprávneho kraja, ktorý ho vydal. Toto všeobecne záväzné nariadenie možno vymedziť jeho normatívnosťou, záväznosťou a územnou pôsobnosťou. Normatívnosť znamená, že všeobecne záväzné nariadenie sa musí vzťahovať na neurčitý počet prípadov jedného druhu a nesmeruje voči konkrétnemu adresátovi, ale voči neurčitému okruhu osôb. Všeobecne záväzným nariadením by sa preto nemal upravovať individuálny prípad, ktorý by mal byť riešený individuálnym správnym aktom (napríklad rozhodnutím). Predmetom normatívnej úpravy môže byť široká škála právnych vzťahov, avšak pri ukladaní povinností, musí byť dodržaný rámec ustanovený článkom 13 ods. 1 SR. Záväznosť znamená, že všeobecne záväzné nariadenie zaväzuje všetky osoby fyzické i právnické bez ohľadu na ich trvalý pobyt alebo sídlo na území mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja, ktorý ich vydal. Je pritom irelevantné, či sa tieto osoby na tomto území zdržiavajú trvale, prechodne, alebo prvýkrát, či je im obsah všeobecne záväzného nariadenia známy. Z právneho poriadku nevyplýva domnienka o znalosti publikovaného všeobecne záväzného nariadenia, ako je to pri právnych predpisoch zverejňovaných v zbierke zákonov SR. Územná pôsobnosť všeobecne záväzného nariadenia je daná celým územím obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja. Okrem iného znamená, že napríklad na území jednej obce nemôže platiť všeobecne záväzné nariadenie inej obci, resp. na jednom území nemôžu platiť všeobecne záväzné nariadenia viacerých obcí.

18. Všeobecne záväzné nariadenie je výsledkom normotvornej činnosti zastupiteľstva obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja, pričom ide o výhradnú právomoc, ktorú nemožno delegovať na žiadny iný orgán. Právny poriadok rozlišuje medzi väčšinou potrebnou na prijatie VZN zastupiteľstvom obce, mesta, mestskej časti na strane jednej a zastupiteľstvom samosprávneho kraja na strane druhej. Všeobecne záväzné nariadenia môžu byť vydávané vo veciach územnej samosprávy (originárne všeobecne záväzné nariadenie), alebo prenesenej štátnej správy (odvodené všeobecné záväzné

nariadenie). Takéto rozlišovanie je potrebné vzhľadom na 1/ oprávnenie (zmocnenie) vydať všeobecne záväzné nariadenia a 2/ právnu konformitu všeobecne záväzného nariadenia.

19. V prejednávanej veci sa správny súd zaoberal súladom Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Štúrovo číslo 9/2017, prijatého dňa 30. 11. 2017 s ustanovením a písmeno j) zákona číslo o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a s ustanoveniami , , písmeno a), , , písmeno b) a , písmeno b) a , o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a s ustanovením vydaného vo veciach územnej samosprávy so zákonom podľa . Preskúmavané Všeobecne záväzné nariadenie bolo vydané vo veci územnej samosprávy a predstavuje originálny výkon územnej samosprávy.

20. Vychádzajúc z , podľa ktorého nesúlad môže spočívať v obsahu všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti, niektorého jeho ustanovenia alebo v porušení postupu pri jeho prijímaní, správny súd posudzoval aj dodržanie stanoveného postupu pri schvaľovaní zmien v územnoplánovacej dokumentácii, a to zmeny a doplnky č. 2/2017 Územného plánu Mesta Štúrovo. Námietku žalovaného, že priebeh procesu schvaľovania zmien územnoplánovacej dokumentácii a prípadné výhrady k tomu nemôžu a nie sú predmetom tohto konania, pretože v tomto prípade by muselo ísť o konanie podľa a nasl. , správny súd posúdil ako nedôvodnú. Proces prijímania VZN nemožno oddeliť od samotného obsahu VZN a správny súd preskúmava samotný proces pred prijatím VZN, ktorý má zásadný vplyv na zákonnosť prijatého VZN a na práva a povinnosti, ktoré zákon priznáva konkrétnym subjektom práva v procese prijatia VZN. Výsledkom nezákonného procesu je tak nezákonné rozhodnutie alebo nezákonné VZN.

21. V tejto súvislosti správny súd poznamenáva, že pri schvaľovaní územného plánu, ako aj pri schvaľovaní zmien územného plánu, obecné (mestské) zastupiteľstvo vykonáva dva úkony, a to schvaľuje návrh územného plánu obce alebo zóny a vyhlasuje VZN o záväzných častiach územného plánu obce alebo zóny. Schvaľovanie prebieha na zasadnutí obecného zastupiteľstva, ktoré je verejné. Na tomto zasadnutí musí byť prítomná nadpolovičná väčšina poslancov, aby bolo zastupiteľstvo uznášaniaschopné. Návrh územného plánu sa schvaľuje uznesením, na ktoré je potrebné súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Na prijatie VZN je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny poslancov. Záväzné časti územného plánu obce aj územného plánu zóny sa vyhlasujú všeobecne záväzným nariadením a musia byť vyvesené na úradnej tabuli 30 dní. V danom prípade Mestské zastupiteľstvo Mesta Štúrovo, schvaľujúc zmeny v územnoplánovacej dokumentácii, a to Zmeny a doplnky č. 2/2017 Územného plánu Mesta Štúrovo, najprv schválilo všeobecne záväzné nariadenie, ktorým sa vyhlasujú záväzné časti zmien územnoplánovacej dokumentácie a následne boli schválené zmeny územnoplánovacej dokumentácie. Vyhlásenie záväzných častí pritom vyplýva len z obsahu schváleného VZN číslo 9/2017.

22. Na proces vydávania všeobecne záväzných nariadení obcami sa vzťahuje všeobecný predpis, ktorým je o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a v závislosti od predmetu úpravy aj osobitné právne predpisy. V prejednávanom prípade je takýmto osobitným právnym predpisom, v postavení lex specialis, . Obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie, ako aj obstarávanie zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie má v presne stanovený procesný postup, a preto jeho prípadné nerešpektovanie je sankcionovateľné neplatnosťou v zmysle . Postupy pri obstarávaní, schvaľovaní a následnej záväznosti územnoplánovacej dokumentácie sa vzťahujú aj na obstaranie zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie, teda aj na obstaranie zmien a doplnkov územného plánu obce/mesta. Výsledkom obstarávania územnoplánovacej dokumentácie, resp. jej zmien a doplnkov, je prijatie všeobecne záväzného nariadenia, ktorým príslušný orgán územného plánovania vyhlási záväzné časti územnoplánovacej dokumentácie a tým zavŕši proces obstarania územnoplánovacej dokumentácie v tom - ktorom prípade.

23. Postup pri schvaľovaní akejkoľvek územnoplánovacej dokumentácie, teda aj pri schvaľovaní územného plánu mesta, upravuje , ktorá postupnosť v zmysle ustanovenia sa vzťahuje aj na schvaľovanie zmien a doplnkov

územného plánu mesta. Uvedený postup spočíva v schválení územného plánu a v následnom vyhlásení jeho záväzných časti všeobecne záväzným nariadením mesta. V prípade preskúmavaného VZN č. 9/2017 Mesta Štúrovo táto postupnosť nebola dodržaná, čo vyplýva z uznesenia Mestského zastupiteľstva Mesta Štúrovo zo dňa 30. 11. 2017 číslo 131/2017 v spojení s uznesením zo dňa 12. 12. 2017 číslo 135/2017, podľa ktorého v písmene B) bod 1 bolo schválené VZN číslo 9/2017 a až v bode 2 tohto písmena boli schválené Zmeny a doplnky číslo 2/2017 Územného plánu Mesta Štúrovo. Podľa názoru správneho súdu ide o také porušenie zákona, ktoré má za následok nezákonnosť celého nariadenia, keďže nariadením nemožno vyhlásiť záväzné časti územnoplánovacej dokumentácie, ktorá nebola schválená. Správny súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že v právnej úprave nie je určená postupnosť krokov zo strany mestského zastupiteľstva a ani to, že by nebolo možné schváliť VZN mesta samostatným rozhodovacím procesom a zmeny územnoplánovacej dokumentácie taktiež samostatným procesom. V zmysle mesto/obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením. Správny súd považoval za právne relevantnú skutočnosť, že mestské zastupiteľstvo Mesta Štúrovo najprv schválilo VZN a následne uznesenie o zmenách územného plánu, ktorú pri posudzovaní súladnosti preskúmavaného VZN bol povinný zohľadniť a vyhodnotiť z hľadiska toho, či bol dodržaný stanovený postup pri schvaľovaní zmien v územnoplánovacej dokumentácie.

24. Z obsahu administratívneho spisu a súdneho spisu ďalej vyplýva, že oznámením číslo 15404/12104/2017 o začatí obstarávania zmien a doplnkov územného plánu Mesta Štúrovo č. 2/2017 zo dňa 20. 07. 2017 žalovaný oznámil dotknutým obciam, dotknutým orgánom a organizáciám že v dňoch 21. 07. 2017 do 21. 08. 2017 prebieha prerokovanie návrhu zmien a doplnkov Územného plánu Mesta Štúrovo č. 2/2017, a to vyvesením oznámenia na úradnej tabuli mesta a zverejnením na svojej oficiálnej internetovej adrese po dobu 30 dní odo dňa oznámenia, teda od 20. 07. 2017 do 22. 08. 2017. Určenie konkrétneho termínu na verejné prerokovanie návrhu a podaných námietok však absentuje a súčasťou predloženého administratívneho spisu nie je žiaden doklad, ktorý by preukazoval uskutočnenie verejného prerokovania návrhu Zmien a doplnkov číslo 2/2017 Územného plánu Mesta Štúrovo, ako je napríklad zápisnica z tohto prerokovania. Žiadnym dôkazom nebolo preukázané uskutočnenie verejného prerokovania návrhu zmien a doplnkov územného plánu, nebol určený konkrétny termín takéhoto prerokovania, a preto správny súd vyhodnotil za dôvodný aj tento žalobný dôvod žalobcu.

25. Dôraz na verejnosť procesu obstarávania územnoplánovacej dokumentácie sa prejavuje aj pri publikácii záväznej časti schválenej územnoplánovacej dokumentácie, keď obec/mesto je podľa písmeno a) povinné zverejniť záväzné časti schváleného územného plánu na úradnej tabuli najmenej na 30 dní a aj iným spôsobom. S prihliadnutím na to, že záväzné časti územnoplánovacej dokumentácie sa v zmysle vyhlasujú všeobecne záväzným nariadením, tak lehota zverejnenia územnoplánovacej dokumentácie v zmysle písmeno a) má vplyv na spôsob vyhlásenia príslušného všeobecne záväzného nariadenia. Správny súd právnu úpravu považuje za lex specialis k ustanoveniu zákona o obecnom zriadení, ktorý ustanovuje povinnosť obci zverejniť všeobecne záväzné nariadenie na úradnej tabuli v obci najmenej na 15 dní, pričom vyvesenie nariadenia je podmienkou platnosti. Vzhľadom na to, že predmetom VZN číslo 9/2017 bola schválená územnoplánovacia dokumentácia - Zmeny a doplnky číslo 2/2017 Územného plánu Mesta Štúrovo, bolo povinnosťou žalovaného postupovať pri zverejňovaní záväznej časti podľa písmeno a) , čo dodržané nebolo. VZN č. 9/2017 bolo vyvesené na úradnej tabuli Mesta Štúrovo od 20. 12. 2017 do 05. 01. 2018, t. j. po dobu 15 dní, čím došlo k rozporu s ustanovením písmeno a) . Žalovaný nesprávne vychádzal pri preskúmavanom VZN z zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého všeobecne záväzné nariadenie nadobúda účinnosť pätnástym dňom od vyvesenia, pretože v tomto prípade bolo potrebné postupovať podľa a zverejniť záväzné časti územnoplánovacej dokumentácie vyvesením na úradnej tabuli najmenej na 30 dní. Preto správny súd považoval za dôvodný aj tento žalobný dôvod žalobcu.

26. Vo vzťahu k obsahu VZN č. 9/2017 ako normatívneho správneho aktu žalobca namietal, že nezodpovedá požiadavkám, stanoveným pre právne normy, keď jedným zo špecifických znakov právnej normy je aj formálna určitosť, čo predpokladá jasnosť, zrozumiteľnosť a určitosť normy s tým, že nesmú byť pochybnosti o jej obsahu. Preskúmavané VZN č. 9/2017 v rámci zmien Zásad a záväzných regulatívov starostlivosti o životné prostredie stanovilo tieto zásady a regulatívy: 1.

Eliminovať vznik zariadení, ktoré by mali negatívny vplyv na životne prostredie, cestovný ruch, ako aj podzemnú alebo termálnu vodu. 2. Nepovoliť vznik a umiestnenie akéhokoľvek zariadenia na tepelné spracovanie a zhodnocovanie odpadov (najmä na báze gumy a plastov a pod.), ako aj iných zariadení znehodnocujúcich životné prostredie a ohrozujúce zdravie, či bezpečnosť obyvateľov. 3. Zariadenia na spracovanie a zhodnocovanie odpadov je potrebné posudzovať jednotlivo podľa osobitých procesov EIA v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v platnom znení, ako aj podľa STN noriem, a iných právnych predpisov SR.

27. Správny súd posudzujúc obsah tejto úpravy dospel k záveru, že úprava nie je jednoznačne určitá, keďže je vymedzená spôsobom „a pod.“ a súčasne stanovuje zákaz umiestnenia zariadení znehodnocujúcich životné prostredie a ohrozujúcich zdravie, či bezpečnosť obyvateľov bez vymedzenia toho, o aké zariadenia ide, prípadne bez vymedzenia podmienok, podľa ktorých sa budú určovať tieto zariadenia. Naviac v prípade zmien pod bodom 2. a 3. ide podľa názoru správneho súdu o takú úpravu, ktorá sa vzájomne vylučuje a odporuje si, a to z dôvodu, že pokiaľ je zakázané umiestňovať určité zariadenia, tak je v podstate vylúčené, resp. neúčelné a bezpredmetné posudzovať umiestnenie tohto zariadenia v Meste Štúrovo postupom podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uvedené sa vzťahuje aj na úpravu prílohy č. 2 v časti Plochy priemyselnej výroby a čl. 2 odsek 3 VZN číslo 9/2017, obsahujúcich doplnok do zakázaných funkcií v plochách priemyselnej výroby, a to „umiestnenie akéhokoľvek zariadenia na tepelné spracovanie a zhodnocovanie odpadov a iných zariadení znehodnocujúcich životné prostredie a ohrozujúce zdravie a bezpečnosť obyvateľov“. V tomto smere sám žalovaný v konaní tvrdil, že pokiaľ ide o posudzovanie vplyvov na životné prostredie, uvedené sa nerieši v normatívnom, ale v individuálnom konaní na základe žiadostí a to po predložení príslušnej dokumentácie. Predmetnej argumentácii, s ktorou sa stotožňuje aj správny súd, nezodpovedá úprava, ktorá je obsahom zmien pod bodom 2. a 3. v rámci zmien Zásad a záväzných regulatívov starostlivosti o životné prostredie.

28. V rámci výkonu pôvodnej normotvornej činnosti mesta/obce treba zohľadniť obmedzenia vo vzťahu k základným právam a slobodám upravené v a . Keďže VZN je podzákonným právnym aktom, možno ukladať určité povinnosti osobám len na základe zákona. Znamená na to, že zákon musí výslovne splnomocniť mesto/obec, aby mohla uložiť určitú povinnosť zasahujúcu do základných práv a slobôd. Taktiež nemožno formou VZN obmedziť žiadne základné právo alebo slobodu, ktoré možno obmedziť iba zákonnom. Správny súd dodáva, že rozdiel medzi zákonom a vykonávacím predpisom nie je v tom, že zákony ukladajú povinnosti, kým podzákonné predpisy ich nesmú ukladať, ale v tom, že vykonávacie predpisy nesmú regulovať spoločenský vzťah nad rámec zákona. Podzákonným právnym predpisom sa subjektom práva nesmú ukladať nové právne povinnosti, ktoré nemajú oporu v zákone. Keďže účelom normotvornej regulácie je stanovovať zákazy alebo oprávnenia a tým stanovovať záväzné pravidlá správania, nemožno mestám/obciam upierať realizáciou nariaďovacej právomoci, avšak len za predpokladu, že nezasahuje neústavným spôsobom do oblasti základných práv a slobôd.

29. Podľa názoru správneho súdu predmetná úprava nespĺňa zákonné a ani ústavné podmienky pre tvorbu všeobecne záväzného nariadenia. Stanovením záväzných regulatívov v časti zmien odseku 6 meneného všeobecne záväzného nariadenia pod bodom 2 - nepovoliť vznik a umiestnenie akéhokoľvek zariadenia - žalovaný uložil nekonkretizovaným subjektom taký zákaz, ktorý neukladá žiadny zákon a ktorý navyše umožňuje ľubovoľný výklad. V súvislosti s umiestňovaním zariadení na zhodnocovanie odpadov, prípadne iných zariadení „znehodnocujúcich životné prostredie a pod.“ osobitné zákony stanovujú rozhodovaciu právomoc pre konkrétne orgány verejnej správy (oblasť posudzovania vplyvov na životné prostredie, rozhodovanie v konaniach podľa ), pričom úprava VZN č. 9/2017 v opísanej časti vylučuje vykonávanie tejto právomoci orgánov verejnej správy, pretože upravuje iba zákaz „umiestnenia týchto zariadení“, a tým sa dostáva do rozporu aj s príslušnými ustanoveniami osobitných predpisov. Stanovením uvedeného zákazu žalovaný obmedzuje vlastníkov nehnuteľností v slobodnej voľbe prípadného využitia nehnuteľností tým, že vylučuje možnosti ako užívať pozemky bez toho, aby prebehol samotný proces napríklad vo vzťahu k posudzovaniu vplyvov na životné prostredie. Uvedené obmedzenia mesto urobilo nariadením, hoci podľa článku 13 takéto obmedzenia možno ukladať len zákonom. Hoci sa správny súd stotožňuje s názorom žalovaného, že je vo výlučnej právomoci obce/mesta, ako orgánu územného plánovania, aký územný plán obec/mesto prijme, vrátane určenia funkčného využitia riešeného územia a stanovenia zakázaných

funkčných využívaní plôch za predpokladu rešpektovania zákonom stanoveného postupu obstarania územnoplánovacej dokumentácie, je však dôležité zdôrazniť, že toto oprávnenie obce/mesta nie je neobmedzené, keďže existujú zákonom stanovené podmienky a obmedzenia a vo všeobecnej rovine tiež obmedzenia plynúce zo samotného ústavného poriadku. Riešenie zvolené územným plánom môže legitímne obmedziť výkon vlastníckeho práva vlastníkov dotknutých nehnuteľností, či výkon ďalších práv s týmito nehnuteľnosťami spojených, avšak musí ísť o úpravu, ktorá je spravodlivou rovnováhou medzi požiadavkami všeobecného záujmu spoločnosti a potrebou dodržiavania základných práv jednotlivcov. Navyše táto úprava musí byť formálne určitá, aby subjekty, voči ktorým smeruje územný plán, vedeli posúdiť rozsah svojich práv. Týmto požiadavkám namietaná úprava zmien Územného plánu Mesta Štúrovo podľa názoru správneho súdu nezodpovedá.

30. V intenciách vyššie uvedených skutočností správny súd posúdil žalobu ako dôvodnú v celom rozsahu a vyslovil nesúlad Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Štúrovo číslo 9/2017, prijatého dňa 30. 11. 2017 s ustanovením a písmeno j) zákona číslo o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a s ustanoveniami , , písmeno a), , , písmeno b) a , písmeno b) a , o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a s ustanovením .

31. Správny súd dodáva, že dňom nadobudnutia právoplatnosti jeho rozhodnutia stráca Všeobecne záväzné nariadenie Mesta Štúrovo číslo 9/2017, prijaté dňa 30. 11. 2017, účinnosť. Obecné zastupiteľstvo Mesta Štúrovo je povinné do šiestich mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu uviesť Všeobecne záväzné nariadenie číslo 9/2017 do súladu so zákonom; inak všeobecne záväzné nariadenie po šiestich mesiacoch od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu stratí platnosť.

32. O trovách konania rozhodol správny súd podľa tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora.

33. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , .

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.