Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_30S-182-2021.pdf
PDF · 235.45 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/182/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Brniakovej a členiek senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobcu: Stavoinvest - SK, s.r.o., so sídlom Krasňany 342, 010 03 Varín, IČO: 36 417 891, právne zastúpeného: Burian & partners, s.r.o., so sídlom V. Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina, IČO: 47 254 483, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného Číslo: 101697881/2021 zo dňa 09.09.2021, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Daňový úrad Žilina, pobočka Martin (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo prvostupňový správny orgán alebo správca dane) rozhodnutím Číslo: 100310606/2021 zo dňa 22.02.2021 (ďalej ako rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa alebo správcu dane) vyrubil daňovému subjektu Stanovinvest - SK, s.r.o., Krasňany 342, 010 03 Varín, IČO: 36 417 891 rozdiel dane v sume 2 126,64 Eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2018. Podľa odôvodnenia rozhodnutia správcu dane tento vykonal v dňoch 25.9.2019 až 19.10.2020 daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2018 až august 2018 u daňového subjektu Stavoinvest - SK. s.r.o. Doklady daňového subjektu za január 2018 až august 2018 boli zaistené colníkmi Kriminálneho úradu Finančnej správy Bratislava, pobočka STRED Žilina v súlade s úpravou § 22 Zákona č. 652/2004 Z. z. a boli správcovi dane odovzdané dňa 23.1.2019 na základe Potvrdenia o odovzdaní písomností č. 47828/2019 zo dňa 23.1.2019. Z daňovej kontroly vyhotovil správca dane Protokol č. 101509933/2020 zo dňa 1.10.2020. Kontrolou dokladov, ktoré sú identifikované v bode 2.1 Protokolu zo dňa 1.10.2020 bolo zistené, že daňový subjekt si uplatnil právo na odpočítanie dane z tovarov kúpených v tuzemsku podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona č. 222/2004 Z. z. z faktúry č. 218113044 zo dňa 28.8.2018 s dátumom dodania 28.8.2018 pri základe dane 253,20 Eur, 20 % DPH v sume 50,64 Eura, ktorá faktúra bola vyhotovená dodávateľom MPL TRADING spol. s r.o., so sídlom v Bratislave, IČO: 31388639 (ďalej len MPL TRADING spol. s r.o.), za materiál EPS 100 S 100 isover - pozn. správcu dane - tepelná izolácia a za prepravu. Podľa dokladov a účtovných evidencií, ktoré mal správca k dispozícii k výkonu daňovej kontroly za obdobie január 2018 až august 2018 bola daňovým subjektom vyhotovená len jedna odberateľská faktúra, predmetom ktorej boli stavebné práce, a to pod číslom 2018/003 zo dňa 5.3.2018 s dátumom dodania 28.2.2018, pri základe dane 26 818 Eur, 0 % DPH, ktorou bolo fakturované na základe objednávky č. 012018 uskutočňovanie zmien, stavebné práce na stavbe Jaguar Land Rover Nitra; 1166 bm x 23 Eur za bm pre odberateľa Stavoinvest-EU, s.r.o. so sídlom Krasňany, IČO 48 027 472. Na faktúre je uvedená slovná informácia „prenesenie daňovej povinnosti". Daňovým subjektom bola k tejto faktúre predložená objednávka č. 012018 zo dňa 3.1.2018, ktorej predmetom bola objednávka
stavebných prác na stavbe Nitra, Jaguar Land Rover za obdobie január 2018 - júl 2018. Na objednávke nie je uvedená ani osoba ani spoločnosť, u ktorej si Stavoinvest-EU, s.r.o. stavebné práce objednala. Dohodnutá cena za bežný meter bola 23 Eur a objednávka bola za spoločnosť Stavoinvest-EU, s.r.o. podpísaná v zastúpení W. G.. Podľa záveru správu dane z faktúry a objednávky nie je zrejmé, aké druhy stavebných prác mali byť daňovým subjektom Stavoinvest - SK, s.r.o. vykonané, či sa jednalo len o samotné poskytnutie služby, alebo boli služby spojené aj s dodávkou materiálu. Faktúra neobsahovala žiadne prílohy, z ktorých by bola zrejmá bližšia špecifikácia poskytnutého plnenia. Podľa dátumu dodania uvedeného dodávateľom MPL TRADING s.r.o. tovar (materiál) mal byť dodaný dňa 28.8.2018, čo nie je možné z časového hľadiska stotožniť s poskytnutým plnením, ktoré je predmetom faktúry č. 2018/003 zo dňa 5.3.2018. K faktúre neboli predložené žiadne ďalšie doklady, resp. písomnosti, ktoré by špecifikovali, či bola poskytnutá len služba, alebo služba vrátane dodávky materiálu a aký materiál bol dodaný. Nebolo preukázané splnenie podmienky definovanej v § 49 ods. 2 Zákona o DPH pre možnosť uplatniť si právo na odpočítanie danie z faktúr vystavených dodávateľom MPL TRADING, s.r.o. V súlade s úpravou § 45 ods. 1 písm. f) a § 46 ods. 5 Daňového poriadku správca dane jednak oboznámil daňový subjekt, že podľa jeho záveru nebolo preukázané použitie prijatých plnení na dodávky daňového subjektu - jeho zdaniteľných plnení podľa § 49 ods. 2 Zákona o DPH a zároveň vyzval daňový subjekt, aby sa k tomuto vyjadril a aby neúplné údaje, nejasnosti a nepravdivé údaje doplnil, opravil a pravdivosť údajov riadne preukázal. Daňový subjekt v reakcii uviedol, že vykonal stavebné práce pre spoločnosť Stavoinvest-EU, s.r.o., pričom konkrétne sa jednalo o výkopové práce, pieskovanie lôžka, pokládku rúr a hútnenie. Nejednalo sa teda iba o samotné poskytnutie služby, ale išlo o služby spojené s dodávkou materiálu. Správca dane vo vzťahu k uvedenému konštatoval, že tvrdenie daňového subjektu, podľa ktorého nakúpený tovar od daňového subjektu MPL TRADING, spol. s r. o. použil v súvislosti s „dodávkou stavebných prác" pre daňový subjekt Stavoinvest-EU, s.r.o., ktoré identifikoval ako výkopové práce, pieskovanie lôžka, pokládku rúr a hútnenie, nepotvrdzujú skutočnosť, že prijaté tovary a služby majú priamy a bezprostredný vzťah s uskutočnenými plneniami, charaktery prác nezodpovedajú druhu materiálu, ktoré mala dodať spoločnosť MPL TRADING spol. s r. o., že výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s obstaraním tovarov a služieb sú súčasťou nákladov zdaniteľných plnení platiteľa, čo daňový subjekt nepreukázal žiadnym dôkazom, že nákladové zložky vo všeobecnosti vznikajú v zásade predtým, ako zdaniteľná osoba uskutoční zdaniteľné plnenie, ku ktorému sa nákladové zložky vzťahujú, že stavebný materiál nakúpený od MPL TRADING spol. s r.o. bol použitý na stavbách realizovaných daňovým subjektom, nakoľko podľa vyhotovených faktúr v kontrolovanom období mala byť realizovaná daňovým subjektom len jedna dodávka stavebných práca, a to pre Stavoinvest-EU, s.r.o. Správa dane vyzval subjekt Stavoinvest-EU, s.r.o. na poskytnutie súčinnosti v nadväznosti na úpravu § 26 ods. 7 Daňového poriadku, konkrétne, aby sa vyjadril ako naložil s prijatým plnením daňového subjektu Stavoinvest - SK, s.r.o, či predmetom stavebných prác boli len samotné práce, ale tieto boli spojené aj s dodaním materiálu a v prípade, že áno, na koho náklady bol materiál zabezpečený. Subjekt Stavoinvest-EU, s.r.o. na položené otázky správcu dane uviedol, že predmetom fakturácie boli dokopové práce, pokládka rúr, pieskovanie, obsypy, bežné práce na stavbe. Či súčasťou prác bol aj materiál sa subjekt Stavoinvest-EU, s.r.o nevyjadril. Zároveň uviedol, že prijaté stavebné práce od Stavoinvest - SK, s.r.o. následne fakturoval svojmu odberateľovi PADALA a spol. s.r.o., so sídlom Lietavská Lúčka, IČO 36 403 270. Ku svojmu vyjadreniu doložil subjekt Stavoinvest EU, s.r.o. faktúru č. 2018/008 s dátumom dodania 28.2.2028, pri základe dane 27 630 Eur, 0 % DPH, s údajom „prenesenie daňovej povinnosti", vyhotovenú pre odberateľa PADALA a spol. s.r.o., súpis vykonaných prác a dodávok z 28.2.2018, rukou písaný text - písomnosť z 19.3.2018. Vo vzťahu k prácam podľa predloženého súpisu vykonaných prác a dodávok je ako obdobie vykonania prác uvedený mesiac február 2018, názov a miesto stavby - vodovod Nitra. Za dodávateľa, teda Stavoinvest-EU, s.r.o. je uvedené meno G.. Na faktúre č. 2018/008 je odvolávka na stavebné práce, ktoré mali byť vykonané na základe zmluvy o dielo č. 02/2018 na stavbe v Nitre - Jaguar Land Rover. V prílohe vyjadrenia bola subjektom Stavoinvest-EU, s.r.o. zaslaná aj Zmluva o dielo č. 02/2018 zo dňa 12.1.2018 uzavretá medzi objednávateľom PADALA a spol. s.r.o., s vymedzením predmetu zmluvy podľa čl. 2, v zmysle ktorého sa zhotoviteľ zaväzuje, že za podmienok dohodnutých v tejto zmluve vykoná stavebné a zemné práce na stavbe Jaguar Land Rover Nitra Infraštruktúra a následne na ostatných stavbách podľa potreby firmy PADALA a spol. s.r.o., Lietavská Lúčka, v zmysle projektovej dokumentácie. V predmete tejto zmluvy ani v iných článkoch nie sú dohodnuté podmienky, podľa ktorých stavebné práce budú spojené aj s dodávkou materiálu. V obchodnom vzťahu MPL TRADING spol. s r. o. › Stavoinvest - SK, s.r.o. správca dane overoval splnenie podmienok kontrolovaným subjektom pre uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 49 až 51 Zákona o DPH z predložených faktúr vyhotovených dodávateľom MPL TRADING za tovar. Skutočnosť, že poskytnutie služby bolo spojené aj s dodávkou materiálu nebola preukázaná ani
preverovaním vykonaným u daňového subjektu Stavoinvest-EU, s.r.o., nakoľko vo svojom vyjadrení zo dňa 2.6.2020 tento subjekt na uvedenú okolnosť stanovisko nezaujal. Uviedol, že následne malo byť plnenie fakturované odberateľovi PADALA a spol. s.r.o., avšak z predložených písomných dokladov zo strany spoločnosti Stavoinvest-EU, s.r.o. k tomuto obchodnému vzťahu nebolo preukázané, že súčasťou poskytnutia služieb je aj dodávka materiálu. Zo strany daňového subjektu teda neboli predložené také dôkazy, ktoré by svedčili v jeho prospech a tie dôkazy a vyjadrenia, ktoré predložil, boli správcom dane v procese daňovej kontroly spochybnené. Pokiaľ daňový subjekt cez splnomocneného zástupcu poukazoval na skutočnosť, že existenciu zdaniteľného plnenia potvrdil konateľ subjektu, ktorý práce vykonal a aj konateľ subjektu, ktorý práce prijal, správca dane považoval za potrebné uviesť, že v skutočnosti sa k uskutočneniu a prijatiu zdaniteľného plnenia vyjadrila len jedna osoba, a to W.. V prvom prípade ako konateľ žalobcu, keď uviedol, že plnenie bolo uskutočnené pre odberateľa Stavoinvest-EU, s.r.o. a v druhom prípade za tento subjekt ako odberateľa v pozícii zástupcu spoločnosti/zamestnanca, a to v rámci písomného vyjadrenia z 2.6.2020. Z týchto dôvodov nie je podľa záveru správcu dane možné na uvedené vyjadrenia hľadieť ako na objektívne a vierohodné. Tvrdenie, že prijaté plnenia od daňového subjektu MPL TRADING s.r.o. použil daňový subjekt v rámci svojich uskutočnených plnení, nebolo preukázané ani následným preverovaním správcu dane, v nadväznosti na čo správca dane skonštatoval, že daňový subjekt porušil ustanovenie § 49 ods. 2 Zákona o DPH tým, že si uplatnil právo na odpočítanie dane zo zdaniteľného plnenia, pri ktorom nebolo preukázané, že toto použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Ďalej správca dane zistil, že daňový subjekt si uplatnil odpočítanie dane z faktúr, ktoré mal vyhotoviť dodávateľ TS - INVEST SK, s.r.o., so sídlom Tallerova 4, Bratislava, IČO 36 407 941 (ďalej en TS - INVEST SK, s.r.o.) pod číslom 3008201801, s dátumom dodania 30.8.2018, pri základe dane 6 200 Eur + 20 % DPH vo výške 1 240 Eur, vyhotovená za nájom traktora - štiepkovač, 248 hodín/25 Eur a faktúry č. 3008201802, s dátumom dodania 30.8.2018, pri základe dane 4 180 Eur + 20 % DPH v sume 836 Eur, vyhotovená za prepravu MACOM Humenné, Lučenec, Tauris Mojmírovce, Tauris Rimavská Sobota; 7 600 km/0,55 Eura. Správca dane z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I vo vzťahu k subjektu TS - INVEST SK, s.r.o. zistil, že tento subjekt bol do obchodného registra zapísaný dňa 9.10.2002, prešiel zmenou obchodného mena a sídla, zmenami spoločníkov i konateľov. Posledným spoločníkom, a to jediným spoločníkom, od 1.11.2018 a jediným konateľom je E., O. XXX/X, M., J. republika. V období od 5.9.2017 do 1.10.2018 bol jediným spoločníkom a konateľom p. G. O.. Správca dane na ústnom pojednávaní dňa 15.1.2020 ako svedka vypočul p. G. O.. Tento svedok uviedol, že má vedomosť o tom, že bol spoločníkom a konateľom spoločnosti TS - INVEST SK, s.r.o. V období, kedy bol konateľom a spoločníkom spoločnosť vykonávala obchodnú činnosť, stavebné práce a predávanie elektroinštalačného materiálu, pričom celá činnosť spoločnosti bola zabezpečovaná subdodávateľským spôsobom. Od januára 2018 do augusta 2018 nemala žiadnych zamestnancov. Ekonomickú činnosť vykonávala v mieste bydliska svedka, a teda sídlo zapísané v Obchodnom registri bolo len virtuálne, za účelom preberania pošty. Skladové priestory nevlastnila a nevlastnila ani žiaden majetok, pričom účtovníctvo bolo vedené externe a bolo odovzdané súčasnej konateľke p. G. O uvedenom bol správcovi dane predložený preberací protokol, zmluva zo dňa 1.10.2018. Svedok uviedol, že v roku 2017 a 2018 bol obchodným partnerom daňový subjekt. Pre tento robili drevoštiepku, čistenie lesov, zvážnic, rámp, možno nejaké stavebné práce a svedok za tento subjekt komunikoval s pánom W. Faktúry boli doručované osobne do kancelárskych priestorov žalobcu v Považskom Chlmci, alebo sa konatelia niekde stretli na dohodnutom mieste mimo kancelárie. Boli uzavreté nejaké objednávky, či boli so žalobcom uzavreté nejaké zmluvy, si svedok nespomenul. Ku faktúre č. 3008201801 uviedol, že traktor bol vo vlastníctve jeho dodávateľa, na meno a názov dodávateľa si nespomínal. Traktor bol vždy dopravený na konkrétne miesto, napr. Oščadnica, Terchovská dolina a okolie Martina. Boli to miesta, kde sa skladovalo drevo a po ťažbe ostali konáre, ktoré sa spracovávali na štiepku. Dodávateľ viedol evidenciu koľko hodín pracoval daný stroj a na základe toho fakturoval žalobcovi, pričom množstvo odpracovaných hodín vždy odkonzultovali telefonicky s dodávateľom a na základe toho bola vystavená faktúra. Nevedel uviesť, či prílohou faktúry bol aj písomný podklad k počtu odpracovaných hodín. Aj predmetná faktúra bola vyhotovená až následne po odkonzultovaní pánom G. K faktúre č. 3008201802 zo dňa 30.8.2018 uviedol, že preprava bola vykonaná dodávateľskou firmou, avšak na jej názov si nespomenul. Nevedel s istotou povedať, či sa jednalo o auto, alebo viac áut, domnieval sa, že išlo o auto typu Iveco s tým, že má dojem, že prepravované boli mäsové výrobky a koreniny. Objednávka na vykonanie prepravy vyšla zo strany žalobcu od p. G. Myslí, že objednávka bola písomná, ale niektoré veci boli odkonzultované aj ústne. Nespomenul si presne na priebeh realizácie prepravy, jednalo sa v danom prípade o menší obchod subjektu TS - INVEST SK, s.r.o., ktorému nevenoval až takú pozornosť.
Neboli vyhotovené žiadne podklady pre fakturáciu pre spoločnosť Stavoinvest - SK, s.r.o. na prevoz daného tovaru, neboli potrebné špeciálne autá ani povolenia pre pracovníkov. Správa dane prostredníctvom miestne príslušného správcu dane pre subjekt TS - INVEST SK, s.r.o. na základe dožiadania preveroval účtovníctvo spoločnosti TS - INVEST SK, s.r.o. a žiadal o oznámenie, či sú preverované faktúry predmetom účtovníctva TS - INVEST SK, s.r.o., či boli k vyhotovovaným faktúram vyhotovené ďalšie písomnosti - objednávky, súpisy prác, záznamy o prevádzke motorových vozidiel, zmluvy, resp. iné písomnosti, ktoré boli podkladom pre vyhotovenie faktúr, či bola z faktúr vysporiadaná daň prostredníctvom DPr DPH za príslušné zdaňovacie obdobia, či boli faktúry uhradené, a akým spôsobom, a či spoločnosť vykonáva ekonomickú činnosť v sídle spoločnosti. Dožiadaný daňový úrad nemohol skutočnosti vymedzené správcom dane preveriť v účtovníctve subjektu TS - INVEST SK, s.r.o. z dôvodu neposkytnutia súčinnosti týmto daňovým subjektom. Z dostupných zdrojov podľa informačného systému Finančnej správy však dožiadaný správca dane oznámil správcovi dane, že zo spisového materiálu daňového subjektu vyplýva, že si neplní povinnosti podávať DPr DPH od zdaňovacieho obdobia 2018 (ide o informáciu, týkajúcu sa subjektu TS - INVEST SK, s.r.o.), výzvy na podanie DPr DPH, ako aj výzva na preukázanie vykonávania ekonomickej činnosti, zaslané správcom dane na adresu sídla spoločnosti boli doručené, avšak platiteľ na výzvy nereagoval, registrácia platiteľa DPH mu bola zrušená dňa 10.4.2018 ku 15.5.2019 z úradnej moci, dňa 10.2.2020 bola doručená žiadosť pani N. M. o zrušenie väzby s označeným číslom na elektronické doručovanie písomností za daňový subjekt TS
- INVEST SK, s.r.o.
Správca dane vyzval daňový subjekt výzvou zo dňa 14.2.2020 na predloženie dokladov a konkrétne vyjadrenia tak, ako sú identifikované na strane 8 písomného vyhotovenia rozhodnutia správcu dane. Daňový subjekt k prijatým plneniam - preprava uviedol, že predmetom prepravy bol rozvoz korenín pre mäsové výrobky v 20 kg baleniach. Zmluva a objednávka na prepravu boli uzavreté len ústne. Nakoľko preprava bola zabezpečená dodávateľsky, teda spoločnosťou TS - INVEST SK, s.r.o., nemá vedomosť, akým motorovým vozidlom jeho dodávateľ prepravu zabezpečoval. Podkladom pre počet fakturovaných kilometrov bol Záznam o prevádzke motorového vozidla vyhotovený zo strany spoločnosti TS - INVEST SK, s.r.o.; miesto nakládky tovaru bol SALTICON SK, s.r.o., Žilina a miesto vykládky: MECOM Humenné, MECOM Lučenec a Tauris Mojmírovce, Tauris Rimavská Sobota. Odberateľom uvedených služieb bola spoločnosť SALTICON SK, s.r.o. Správca dane zaslal subjektu SALTICON SK, s.r.o. výzvu na poskytnutie súčinnosti a žiadal vydanie faktúr, ktoré boli vyhotovené touto spoločnosťou pre odberateľov, pre ktorých bola zabezpečená preprava spoločnosťou žalobcu. Správca dane tiež žiadal subjekt SALTICON SK, s.r.o. o konkrétne vyjadrenia, na čo tento subjekt reagoval jednak predložením požadovaných faktúr a vyjadrením, podľa ktorého sa zaoberá importom a distribúciou korenín a koreninových zmesí pre podniky mäsospracujúceho priemyslu. Koreniny sú balené v dvojobale, konkrétne v alumíniových vreckách a kartónoch o váhe cca. 20 - 25 kg. Sú prepravované na paletách alebo sú voľne ložené, pričom na prepravu postačuje suché, čisté vozidlo bez dodatočných úprav. Preprava bola zabezpečovaná spoločnosťou žalobcu dopravným vozidlom Peugeot Boxer s EČ ZA 552 DH, o ktorom predpokladal, že bolo vo vlastníctve daňového subjektu. Technický preukaz nekontroloval. Vodičom tohto vozidla v mesiacoch január až máj bol p. G. a v mesiacoch jún - august bol tovar prepravovaný inou dodávkou, pričom vodičom auta bol pán O., ktorý sa predstavil ako vodič od pána G.. Komu vozidlo patrilo dožiadaný subjekt nevedel. Miesto nakládky bol sklad na Ulici Martina Rázusa 9 v Žiline, čo je aj sídlo spoločnosti a miestom vykládky boli sklady korenín a pomocného tovaru spoločnosti MECOM v Lučenci a v Humennom a Tauris v Mojmírovciach a Rimavskej Sobote tak, ako je uvedené na faktúrach. Porovnaním predložených dokladov a vyjadrení správca dane zistil skutočnosti a nezrovnalosti tak, ako sú identifikované v odôvodnení písomného vyhotovenia rozhodnutia správcu dane na str. 9 - 11. Na základe informácie zo systému kontrolných výkazov DPH daňového subjektu TS - INVEST SK, s.r.o. za zdaňovacie obdobie január 2018 - august 2018 bolo zistené, že daňový subjekt bol obchodným partnerom tohto subjektu v zdaňovacích obdobiach máj 2018 - august 2018. Táto skutočnosť bola overená aj v kontrolných výkazoch daňového subjektu. Tieto zistenia však bez ich overenia v účtovníctve daňového subjektu TS - INVEST SK, s.r.o. nie je možné považovať za jednoznačný dôkaz o totožnosti zdaniteľných plnení v uvedených preverovaných faktúrach. Podľa údajov uvedených v kontrolných výkazoch DPH daňového subjektu TS - INVEST SK, s.r.o. mal tento v obdobiach máj 2018 - august 2018 dvoch dodávateľov. Správca dane preveroval ich bonitu a daňovú spoľahlivosť z verejne dostupných registrov, pričom konkrétne svoje preverovanie viazal ku subjektu UNI BizGROUP s.r.o., so sídlom Bratislava, IČO 44834233 a WiloFood, s.r.o., Trnava, IČO 4411797. Svoje zistenia podrobne obsiahol v písomnom vyhotovení svojho rozhodnutia.
Správca dane skonštatoval, že nespochybnil skutočnosť, že služby mohli byť reálne, ale počas výkonu daňovej kontroly nebolo preukázané, kto ich skutočne vykonal. Vykonaným preverovaním v prípade uplatnenia odpočítateľnej dane z faktúr vyhotovených dodávateľom TS - INVEST SK, s.r.o. boli zistené skutočnosti, ktoré správcu dane viedli k pochybnostiam, že obchodné prípady prebehli tak, ako sú dokladované vo faktúrach. Vykonaným preverovaním v prípade faktúry č. 3008201802, predmetom ktorej bola preprava, nebolo preukázané počas výkonu daňovej kontroly, kto reálne prepravu vykonal. Podľa vyjadrenia konateľa daňového subjektu prepravu tovaru pre spoločnosť SALTICON SK, s.r.o. v mesiacoch máj 2018 až august 2018 zabezpečil prostredníctvom subdodávateľa TS - INVEST SK, s.r.o. Konateľ spoločnosti G. O. v rámci svedeckej výpovede uviedol, že spoločnosť TS - INVEST SK, s.r.o. predmetnú prepravu nevykonala (ani on osobne), ale jej vykonanie zabezpečil prostredníctvom ďalších subdodávateľov, na mená a názvy ktorých si nespomenul. Podľa údajov z kontrolných výkazov podaných daňovým subjektom TS - INVEST SK, s.r.o. za apríl 2018 až august 2018 boli uvedení len dvaja dodávatelia, a to UNI BizGroup s.r.o. a WiloFood, s.r.o. Tieto spoločnosti sú pre správcu dane nekontaktné a nespolupracujúce. Zo strany spoločnosti TS - INVEST SK, s.r.o. neboli vyhotovené žiadne podklady pre vyhotovenie faktúry pre žalobcu. Vyjadrenia svedka G. O. nebolo možné overiť v účtovníctve TS - INVEST SK, s.r.o. z dôvodu nespolupráce novej konateľky, ktorá je občanom Českej republiky. Pokiaľ daňový subjekt dodatočne predložil k preukázaniu prepravy subjektom TS - INVEST SK, s.r.o. predtlačené listy - pravdepodobne z knihy záznamov o prevádzke motorového vozidla, ktoré mali preukázať vykonanie prepravy, správca dane skonštatoval, že tieto vykazujú formálne nedostatky a zároveň hlavnou skutočnosťou ostáva, že svedok G. sa vyjadril tak, že žiaden podklad pre fakturáciu nebol z jeho strany, resp. zo strany spoločnosti TS - INVEST SK, s.r.o. vyhotovený. V tejto časti správca dane uviedol, že už vizuálnym pozorovaním možno skonštatovať, že porovnaním podpisov na dodatočne predložených záznamoch s podpisom svedka G. v zápisnici o ústnom pojednávaní z 15.1.2020 sú tieto podpisy rozdielne. Správca dane preveroval skutočný obsah právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane, z čoho vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, teda vzájomná výmena reálnych plnení. Správca dane nespochybňuje skutočnosť, že preprava mohla byť vykonaná pre spoločnosť SALTICON SK, s.r.o., aj napriek zisteným formálnym nezrovnalostiam na faktúrach. V priebehu daňovej kontroly však nebolo jednoznačne preukázané, kto v skutočnosti prepravu vykonal. Správca dane teda v tejto časti zhrňujúc konštatuje, že nespochybňuje skutočnosť, že preprava tovaru daňového subjektu SALTICON SK, s.r.o. pre jeho odberateľov bola vykonaná, avšak vykonanými preverovaniami nebolo potvrdené, že preprava bola vykonaná tak a takými osobami, ako deklaroval daňový subjekt. Pokiaľ ide o fakturáciu, ktorá sa týkala poskytnutia služby - nájmu traktora daňovým subjektom TS
- INVEST SK, s.r.o. podľa faktúry č. 3008201801, bol daňový subjekt správcom dane vyzvaný, aby sa vyjadril, ako toto samotné poskytnutie služby prebiehalo, či boli vyhotovené aj ďalšie písomnosti, na základe akých podmienok bola stanovená cena služby a ako naložil s týmito prijatými plneniami v rámci svojej podnikateľskej činnosti, aby svoje vyjadrenia doložil dôkazmi. Daňový subjekt sa na túto výzvu správcu dane nevyjadril a nepredložil žiaden dôkaz. K poskytnutiu služby - prenájmu traktora sa vyjadril svedok p. G. počas ústneho pojednávania dňa 15.1.2020, ktorého sa zúčastnil aj splnomocnený zástupca žalobcu a tento mu nepoložil žiadnu otázku, týkajúcu sa tohto predmetu plnenia. Svedok uviedol, že traktor, ktorý mal byť predmetom prenájmu, bol vo vlastníctve dodávateľa, pričom na meno a názov dodávateľa si nespomenul. Traktor bol vždy dopravený na konkrétne miesto, napr. Oščadnica, Terchovská dolina alebo okolie Martina. Boli to miesta, kde sa skladovalo drevo a po ťažbe ostali konáre, ktoré sa potom spracovávali na štiepku. Svedok si myslel, že to bolo následne dodávané do martinskej teplárne. Niekedy sa bol pozrieť na miesto, kde pracoval štiepkovač. Dodávateľ viedol evidenciu počtu hodín práce daného stroja, na základe toho potom bola vystavovaná fakturácia pre žalobcu. Množstvo odpracovaných hodín bolo konzultované telefonicky s dodávateľom a na základe toho bola vystavená faktúra. Svedok nevedel uviesť, či prílohou predmetnej faktúry bol i písomný podklad k počtu odpracovaných hodín pre žalobcu. Faktúra zo strany TS - INVEST SK, s.r.o. bola vyhotovená až následne po odkonzultovaní s pánom G.. Podkladom pre jej vyhotovenie boli len informácie od dodávateľa. Svedok tiež uviedol, že traktor bol dopravený na určené miesta za účelom výroby drevoštiepky, čo správca dane zdôraznil, pričom podľa predložených dokladov a vykonaným preverovaním bolo zistené, že daňový subjekt bol výrobcom a dodávateľom drevoštiepky. Podľa vyjadrenia svedka p. G. tento predal obchodný podiel spoločnosti TS - INVEST SK, s.r.o. pani E. G., ktorej mal odovzdať všetky písomnosti vyhotovené/týkajúce sa spoločnosti TS - INVEST SK, s.r.o. od jej vzniku až do 1.10.2018, k čomu predložil preberací protokol a zmluvu zo dňa 1.10.2018. Spoločnosť TS - INVEST SK, s.r.o. podľa vyjadrenia svedka p. G. O. mala zabezpečiť nájom traktora
subdodávateľsky, pričom si nespomenul konkrétne na názov alebo meno subdodávateľa. I v tejto časti poukázal správca dane na svoje zistenia podľa kontrolných výkazov podaných daňovým subjektom TS - INVEST SK, s.r.o. za apríl 2018 až august 2018, kde boli uvedení len dvaja dodávatelia, a to UNI BizGroup s.r.o. a WiloFood s.r.o. Tieto spoločnosti sú podľa zistení správcu dane nekontaktné a nespolupracujúce. K použitiu prijatého plnenia, konkrétne nájmu traktora, sa daňový subjekt, resp. jeho splnomocnený zástupca nevyjadril a nepredložil žiaden dôkaz ani k odpovedi na výzvu zo 17.7.2020 a ani v pripomienkach ku protokolu. Správca dane vyhodnotením všetkých dôkazov dospel k záveru, podľa ktorého daňový subjekt nepristupoval s dostatočnou starostlivosťou k realizácii zdaniteľného obchodu. V daňovej kontrole nebolo preukázané splnenie podmienky definovanej v § 49 ods. 2 Zákona o DPH pre možnosť uplatniť si právo na odpočítanie dane, t. j. ako prenajatý traktor využil daňový subjekt v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Na základe vykonaných preverovaní dospel správca dane k záveru, že v prípade faktúry č. 3008201802, vyhotovenej za prepravu, daňový subjekt porušil ustanovenie § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH tým, že si uplatnil právo na odpočítanie dane zo zdaniteľných obchodov, pri ktorých nepreukázal, že by vznikla daňová povinnosť dodávateľovi tovaru podľa § 19 ods. 2 v nadväznosti na § 69 ods. 1 Zákona o DPH, teda, že tieto zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúre. Pokiaľ ide o faktúru č. 3008201801, vyhotovenú za nájom traktora, daňový subjekt porušil ustanovenie § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH tým, že si uplatnil právo na odpočítanie dane zo zdaniteľných obchodov, pri ktorých nepreukázal, že tieto zdaniteľné obchody boli reálne a že vznikla daňová povinnosť dodávateľovi tovaru podľa § 19 ods. 2 v nadväznosti na § 69 ods. 1 Zákona o DPH dňom poskytnutia služby. V súvislosti s uvedeným bolo tiež zistené porušenie úpravy podľa § 49 ods. 2 Zákona o DPH aj tým, že si uplatnil právo na odpočítanie dane zo zdaniteľných obchodov, pri ktorých nebolo preukázané, že tieto dodávky použil na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ. Ďalej odôvodnenie rozhodnutia správcu dane uvádza zistenia a závery správcu dane pokiaľ ide o faktúru vyhotovenú daňovým subjektom pre odberateľa SALTICON, s.r.o. - odberateľskú faktúru č. 2018/023 s dátumom dodanie 30.8.2018 pri základe dane 4 788 Eur, 20 % DPH 957,60 Eur. V prípade tejto odberateľskej faktúry správca dane vykonaným šetrením preukázal a na základe objektívnych skutočností, ktoré vyhodnotili jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, zistil, že daňový subjekt nepreukázal v prípade preverovaných faktúr vyhotovených v obchodnom vzťahu TS - INVEST SK, s.r.o. › Stavoinvest-SK, s.r.o. › SALTICON SK, s.r.o. vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH, ani povinnosti platiť daň podľa § 69 ods. 1 Zákona o DPH, ale podľa § 69 ods. 5 Zákona o DPH. Skutočnosť, že daňový subjekt vyhotovil faktúru, neznamená, že mu vznikla daňová povinnosť, ale nakoľko faktúru vyhotovil a uviedol na nej daň, je povinný túto daň do štátneho rozpočtu odviesť a je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 5 Zákona o DPH. Správca dane v tejto časti nespochybnil skutočnosť, že preprava tovaru daňového subjektu SALTICON SK, s.r.o. pre jeho odberateľov bola vykonaná, avšak vykonanými preverovaniami nebolo potvrdené, že preprava bola vykonaná tak a takými osobami, ako deklaroval daňový subjekt.
2. Na základe včas podaného odvolania rozhodovalo Finančné riaditeľstvo SR (ďalej správny orgán druhého stupňa alebo odvolací správny orgán alebo žalovaný), ktoré rozhodnutím Číslo:101697881/2021 zo dňa 9.9.2021 (ďalej ako rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu alebo žalovaného alebo napadnuté rozhodnutie) potvrdilo rozhodnutie správcu dane. Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, v ktorom tento zrekapituloval podstatnú argumentáciu žalobcu v podanom odvolaní priebeh administratívneho konania pred správcom dane, jeho zistenia a z nich vyvodené závery po vyhodnotení týchto zistení konštatoval, že preskúmal skutkový stav a postup správcu dane, pričom zistil, že námietky odvolávajúceho sa, uvedené v odvolaní sú neopodstatnené. Pokiaľ ide o uplatnené právo na odpočítanie dane z materiálu isover - tepelná izolácia a prepravu v zmysle spornej faktúry od dodávateľa MPL TRADING spol. s r. o., dôkazy, ktoré mal správca dane k dispozícii nepreukazujú, že hmotnoprávne podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane boli splnené. Odvolávajúci sa nešpecifikoval, ako súvisí nákup materiálu v auguste 2018 v zmysle spornej faktúry (isover - tepelná izolácia a preprava) s výkopovými prácami a pokládkou rúr v zmysle odberateľskej faktúry vystavenej v marci 2018 s dátumom dodania február 2018, a to najmä s poukázaním na skutočnosť, že odvolávajúci si uplatnil právo na odpočítanie dane z nákupu riedidla, štetcov, držiaka naskakovacieho, maliarskych valčekov, hydroizolačných pásov hydrobit a brúsnych kotúčov v zdaňovacom období jún 2018, pričom taktiež nevysvetlil, ako nákup tohto špeciálneho materiálu súvisí s výkopovým prácami a pokládkou rúr v zmysle odberateľskej faktúry, vystavenej odvolávajúcim sa v zdaňovacom období marec 2018 s dátumom dodania február 2018. Odvolávajúci sa neodstránil dôvodné pochybnosti správcu
dane, súvisiace s použitím materiálu na podnikateľské účely. Nesplnenie formálnej požiadavky správcu dane, ktorou žiadal odvolávajúceho sa na priradenie nakúpeného materiálu ku konkrétnym plneniam uskutočneným odvolávajúcim sa na výstupe malo za následok nemožnosť predložiť jednoznačný dôkaz o tom, že hmotnoprávne podmienky boli splnené. Odvolávajúci sa teda neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, pretože nepreukázal, že materiál obstaraný v zmysle spornej faktúry použil na uskutočnené plnenia ako platiteľ podľa § 49 ods. 2 Zákona o DPH. Na strane správcu dane vznikli dôvodné pochybnosti o použití obstaraného materiálu na podnikateľské účely, avšak odvolávajúci sa neodstránil, relevantne nevysvetlil a nepreukázal, že predmetný prác súvisel s výkopovými prácami, vykonanými pre označeného odberateľa STAVOINVEST-EU, s.r.o. V nadväznosti na to je žalovaným ako neopodstatnená hodnotená námietka odvolávajúceho sa, v zmysle ktorej tento namieta, že správca dane rozporuje skutočnosti, ktoré boli preukázané samotnými vyjadreniami zo strany odvolávajúceho sa a samotného odberateľa - STAVOINVEST-EU, s.r.o., pretože správca dane nespochybnil vykonanie výkopových prác pre tohto odberateľa. Pokiaľ bolo uplatnené žalobcom právo na odpočítanie dane z faktúr za dodanie služieb (prenájom traktora a preprava tovaru) v zmysle dodávateľských faktúr od dodávateľa TS - INVEST SK, s.r.o., preveroval správca dane vierohodnosť sporných faktúr u deklarovaného dodávateľa TS - INVEST SK, s.r.o. Deklarovaný dodávateľ je nekontaktný, keďže nepredložil účtovné doklady a nepotvrdil vierohodnosť sporných faktúr v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Zákona o DPH. Svedok p. G. O., bývalý konateľ deklarovaného dodávateľa TS - INVEST SK, s.r.o., ako osoba, ktorá vystavovala sporné faktúry potvrdil spoluprácu s odvolávajúcim sa, pričom uviedol, že plnenia v zmysle predmetných faktúr realizoval prostredníctvom subdodávateľov, na ktorých si nespomína. Pokiaľ ide o prenájom traktora, uviedol, že traktor patril dodávateľovi, ktorého neidentifikoval a dodávateľ viedol evidenciu, koľko hodín pracoval daný stroj, na základe čoho fakturoval odvolávajúcemu sa množstvo odpracovaných hodín a následne pre odvolávajúceho sa vyhotovil faktúru, ktorá bola vyhotovená po odkonzultovaní s p. G.. Svedok v súvislosti s prepravou uviedol, že prepravu vykonával dodávateľ, na ktorého si nespomína, pričom dodávateľ mu vyhotovil faktúru, žiadne iné doklady neboli vyhotovené a nemá žiadne konkrétne vedomosti o okolnostiach spornej prepravy. Z dokazovania správcu dane vyplynulo, že odvolávajúci sa prepravu fakturoval odberateľovi SALTICON SK, s.r.o., ktorý uviedol, že vodičmi vykonávajúcimi sa spornú prepravu bol pán G. a tiež pán O., avšak pán O. ako konateľ deklarovaného dodávateľa TS - INVEST SK, s.r.o., uviedol, že nemá bližšie informácie o preprave, pretože prepravu vykonával jeho dodávateľ, ktorého neidentifikoval Deklarovaný dodávateľ TS - INVEST SK, s.r.o., ktorý bol nekontaktný, pretože nepredložil účtovné doklady, v kontrolnom výkaze uviedol dvoch dodávateľov, a to UNI BizGroup s.r.o. a WiloFood s.r.o., ktoré obchodné spoločnosti so správcom dane nespolupracovali a boli nekontaktné, a teda nepreukázali vykonávanie ekonomickej činnosti a bola im z úradnej povinnosti zrušená registrácia pre DPH. Sporné faktúry vystavené deklarovaným dodávateľom TS - INVEST SK, s.r.o., nemajú materiálny základ a boli vystavené bez ekonomického opodstatnenia. V tejto časti žalovaný zdôraznil, že dôvodom obmedzenia práva žalobcu na odpočítanie dane neboli nedostatky zistené u iných subjektov, na ktoré nemá odvolávajúci sa žiaden dosah. Dôvodom na obmedzenie práva odvolávajúceho sa na odpočítanie dane bola skutočnosť, že obchodný vzťah s deklarovaným dodávateľom TS - INVEST SK, s.r.o., účelovo predstieral, avšak bez riadneho podnikateľského dôvodu a ekonomického opodstatnenia s cieľom získať daňovú výhodu - odpočítanie dane, ktorú by bez predstieraného právneho úkonu nedosiahol. V tejto časti žalovaný poukázal na úpravu podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, podľa ktorej pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu, alebo iné skutočnosti, rozhodujúce pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Žalovaný poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ (C-459/17, C460/17 SGI a Valériane SNC, z ktorých vyplýva, že zamietnutie práva zdaniteľnej osobe, ktorá je príjemcom faktúry na odpočítanie dane uvedenej na faktúre postačuje, aby správca dane preukázal, že zdaniteľná osoba nedisponuje existenciou materiálneho plnenia od deklarovaného dodávateľa, pričom správca dane nie je v tomto prípade povinný skúmať vedomostnú stránku zdaniteľnej osoby o nezákonnom konaní iného subjektu, pretože viera, alebo jej absencia na strane zdaniteľnej osoby nemá žiadne vplyv na otázku, či sa dodanie uskutočnilo. Ak teda k dodaniu prostredníctvom deklarovaného dodávateľa reálne nedošlo, tak je logické, že odvolávajúci sa o tejto skutočnosti musel vedieť a nekonal v dobrej viere, a to najmä s poukázaním na skutočnosť, že odvolávajúci sa k spornému prenájmu traktoru neposkytol žiadne dôkazy a vysvetlenia a k spornej preprave predložil doklady - záznamy o prevádzke vozidla, ktoré však s najväčšou pravdepodobnosťou dodatočne sám vyhotovil a tiež boli zistené skutočnosti, ktoré indikujú, že prepravu tovaru vykonal sám odvolávajúci sa.
3. Podaním zo dňa 3.11.2021 podal žalobca včas všeobecnú správnu žalobu, ktorou navrhol preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, obe tieto rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Poukázal na úpravu podľa § 191 ods. 1 písm. c), e), f) a g) Zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP. Uviedol, že zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu, poukázal na úpravu podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku a zdôraznil zásadu zákonnosti, v zmysle ktorej postupuje správca dane v daňovom konaní v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a chráni záujmy štátu a obcí a zároveň dbá o zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. Uvedená zásada vyplýva i z úpravy čl. 59 ods. 2 Ústavy SR. Konštatoval, že správca dane a žalovaný nepriznali daňovému subjektu odpočítanie danie z faktúr:
- z dodávateľskej faktúry č. 218113044 zo dňa 28.8.2018 a číslo 28111391 zo dňa 31.7.2018 od spoločnosti MPL TRADING spol. s r.o. a
- z dodávateľských faktúr č. 3008201802 zo dňa 30.8.2018 a č. 3008201802 zo dňa 30.8.2018 (označenie faktúr podľa čl. II. písomného vyhotovenia správnej žaloby - poznámka správneho súdu) od spoločnosti TS - INVEST SK, s.r.o. Správca dane žalobcovi ako kontrolovanému subjektu vyrubil rozdiel dane v sume 2 126,64 Eura. Žalobca uviedol, že vo vzťahu ku subjektu MPL TRADING spol. s r.o. a TS - INVEST SK, s.r.o., žalovaný prijal záver, podľa ktorého žalobca porušil úpravu § 49 ods. 2 Zákona o DPH, teda konkrétne nepreukázal pri uplatnení odpočtu dane použitie dodávky tovaru a služieb ako platiteľ. Daňový subjekt uviedol, že tovar nakúpený od MPL TRADING spol. s r. o. bol použitý na stavbách realizovaných daňovým subjektom, pričom vyhotovil však len jednu odberateľskú faktúru s predmetom fakturácie - stavebné práce. Odberateľskou faktúrou č. 2018/003 s dátumom dodania 28.2.2018 pri základe dane 26 818 Eur, 0 % DPH bolo fakturované na základe objednávky č. 012018 uskutočnenie zmien, stavebné práce na stavbe Jaguar Land Rover Nitra pre odberateľa STAVOINVEST-EU, s.r.o., pričom z fakturácie nie je zrejmé, aké druhy stavebných prác boli daňovým subjektom vykonané a či išlo len o samotné poskytnutie služby, alebo boli služby spojené aj s dodávkou materiálu. K uvedeným záverom žalovaného žalobca v správnej žalobe skonštatoval, že pre STAVOINVEST-EU, s.r.o., vykonával stavebné práce. Konkrétne išlo o výkopové práce, pieskové lôžka, pokládku rúr a hútnenie, nešlo len o služby, ale o služby spojené s dodávkou materiálu a uvedené potvrdil aj samotný odberateľ - subjekt STAVOINVEST-EU s.r.o., a to cestou konateľa, ako i konateľ daňového subjektu. Žalobca poukázal na Zmluvu o dielo č. 2/2018 uzatvorenú medzi STAVOINVEST-EU, s.r.o. a odberateľom PADALA a spol. s.r.o. a v súvislosti s dojednaným zmluvným záväzkom podľa tejto zmluvy zdôraznil skutočnosti, ktoré sa týkajú odberateľov, žalobcu a ďalších subjektov, nenapojených na žalobcu, ktoré nedokáže ovplyvniť. Žalobca nemá prístup k účtovníctvu obchodných partnerov. V tejto súvislosti žalobca v správnej žalobe zdôraznil, že podnikanie je založené za účelom dosiahnutia zisku a každý podnikateľ si svoje obchodné tajomstvo, alebo taktiku, či svoje know-how stráži. Poukázal v tejto súvislosti na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 6Sžf/10/2012 z 28.11.2012. Podľa tvrdenia žalobcu nie je možné od žalobcu spravodlivo žiadať, aby sledoval a kontroloval výrobné a obstarávacie procesy u iných subjektov pred a po uskutočnení zdaniteľného plnenia. Pri tomto argumente poukázal na závery podľa rozhodnutí NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2010, 4Sžf/16/2010 a 5Sžf/49/2010. Žalovaný neuvádza dôkazy, ktoré by vyvrátili dôkazy svedčiace v prospech žalobcu. Závery žalovaného sú výsledkom len jeho úvahy. Vo vzťahu k subjektu TS - INVEST SK, s.r.o. a SALTICON SK, s.r.o. žalovaný skonštatoval, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno a nepreukázal plnenie deklarovaného dodávateľa TS - INVEST SK, s.r.o. a tiež, že plnenie podľa spornej faktúry od dodávateľa MPL TRADING spol. s r. o. použil na uskutočnenie vlastných zdaniteľných plnení ako platiteľ. K týmto záverom žalobca uvádza, že z výsluchu bývalého konateľa subjektu TS - INVEST SK, s.r.o. p. G. boli získané dôkazy, svedčiace v prospech žalobcu, nakoľko tento svedok potvrdil uskutočnenie všetkých zdaniteľných plnení. Žalovaný ale zohľadnil nekontaktnosť dodávateľa TS - INVEST SK, s.r.o. Žalobca v tejto časti tvrdí, že žalovaný založil svoje závery len na tom, že si svedok nevedel s odstupom času spomenúť na všetky informácie a detaily, súvisiace s predmetným obchodným vzťahom a na tom, že spoločnosť TS - INVEST SK, s.r.o. je v súčastnosti nekontaktná. V tejto súvislosti žalobca poukázal na potvrdenie plnenia výpoveďou svedka p. G. O. a vyjadrenie spoločnosti SALTICON SK, s.r.o. To však žalovaný spochybňuje s poukazom na skutočnosť, že SALTICON SK, s.r.o. vo svojom vyjadrení uviedol, že „v mesiacoch jún - august bol tovar prepravovaný inou dodávkou, vodičom auta bol pán O., ktorý sa predstavil ako vodič od pána G.; nevie, komu patrilo vozidlo; preprava bola stále fakturovaná odvolávajúcim sa". I tu žalobca v správnej žalobe zdôrazňuje, že mu nemožno pričítať skutočnosť, ktorá sa týka inej spoločnosti. Nie je vecou žalobcu, akým spôsobom si jeho dodávatelia zabezpečujú zdaniteľné plnenie, nepatrí to do sféry vplyvu
žalobcu. Žalobca nemôže do toho ani zasahovať, pretože by to bolo v rozpore s podnikateľskou etikou. V tejto časti poukázal žalobca na úpravu podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka a skonštatoval, že pochybnosti, týkajúce sa dodávateľov žalobcu, nie sú relevantným dôvodom pre nepriznanie práva žalobcovi. Zdaniteľné plnenie bolo preukázané konateľmi, vyjadrením konateľa žalobcu a výpoveďou bývalého konateľa TS - INVEST SK, s.r.o. a potvrdzuje to i spoločnosť SALTICON SK, s.r.o. Žalobca zdôraznil, že musel plnenie od niekoho získať a je logické, ak ako tomu bolo v tejto veci, správny orgán samotné zdaniteľné plnenie nerozporuje, že to bolo od toho subjektu, od ktorého si plnenie objednal, a ktorý subjekt vystavil faktúru. V tejto časti poukázal žalobca na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2011. Žalobca nemá možnosť ovplyvniť nekontaktnosť dodávateľov alebo subdodávateľov, nemá dôvod nadštandardne si zaobstarávať dôkazy o zdaniteľnom plnení. V tejto časti žalobca poukázal na závery podľa rozsudku NS SR 5Sžf/17/2015 a rozsudku KS Trnava sp. zn. 14S/14/2016. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že správne orgány spochybňujú preukázaný obchodný prípad, ktorý bol podľa tvrdenia žalobcu preukázaný výsluchom svedkov, a to konateľmi v žalobe uvedených spoločností. Správca dane nezakladá svoje závery na žiadnom dôkaze opaku žalobcom preukázaných skutočností. Tým, že žalobcovi správne orgány nepriznali právo na odpočet dane, hoci splnil podmienky na jeho priznanie, bolo zasiahnuté do legitímneho očakávania žalobcu. Žalobca poukázal na úpravu podľa § 191 ods. 1 písm. c), e), f) a g) SSP s tým, že má za to, že rozhodnutie žalovaného napĺňa uvedené dôvody pre jeho zrušenie. Žalobca namietal nesprávny a nezákonný postup žalovaného a tvrdil, že počas daňovej kontroly poukazoval na judikatúru, ktorú možno analogicky použiť na danú vec. K problematike voľby dôkazného prostriedku v závislosti od skutočnosti, ktorú je potrebné preukázať poukázal žalobca na závery podľa rozhodnutí NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2010, 4Sžf/16/2010 a 5Sžf/49/2010. V nadväznosti na tieto rozhodnutia zdôraznil v zmysle tvrdení žalobcu z nich vyplývajúce závery, podľa ktorých objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie pochybností nemôže správca dane podsunúť pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu. V nadväznosti na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 žalobca poukázal na, v zmysle jeho tvrdení, z tohto rozhodnutia vyplývajúci záver, podľa ktorého dôkazná povinnosť daňového subjektu nie je absolútna, nemožno z nej vyvodiť dôkazné bremeno na právne vzťahy týkajúce sa dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov, pričom žalobca zdôraznil, že toto rozhodnutie vychádza z rozhodnutí SD EÚ C-354/03, C-355/03 a C-484/03 a záverov rozsudku NSS ČR sp. zn. 5Afs 131/2004, v zmysle ktorého dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne, rozširovať ho na preukázanie akýchkoľvek, všetkých skutočností, a to i tých, ktoré má preukázať iný subjekt. V nadväznosti na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžf 82/2007 žalobca zdôraznil, v zmysle jeho tvrdení z tohto rozhodnutia vyplývajúce závery, podľa ktorých iba pochybnosti, podozrenie správcu dane sami o sebe nie sú spôsobilé vyvrátiť dôkaznú situáciu. Správca dane nepreukázal opak tvrdení žalobcu. Žalobca súhlasí s názorom Ústavného súdu, aby na určité právne relevantné otázky pri ich opakovaní v rovnakých podmienkach bola daná rovnaká odpoveď, pretože inak dochádza k porušeniu zásady právnej istoty a zabezpečenia jednoty rozhodovania. Závery žalovaného nie sú opreté o žiadne relevantné dôkazy, sú uvedené len z pozície moci, bez ich opory v skutkovom stave, popierajú dôkazy žalobcu. Žalovaný sa podľa tvrdenia žalobcu neriadil procesnými zásadami daňového konania. Žalobca preukázal existenciu zdaniteľných plnení a ich vykonanie subjektom TS - INVEST SK, s.r.o. Závery žalovaného nie sú súladné s princípom legality, v ktorej časti poukázal žalobcu na úpravu podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Žalovaný nehodnotil dôkazy každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, bral do úvahy len niektoré. Takýto postup je v rozpore so zásadou zákonnosti a vedie k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Dôkazy predložené daňovým subjektom boli spochybnené len hodnotiacim úsudkom správcu dane a žalovaného. Žalobca poukázal na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. M-Sž doV 1/00 a uviedol, že žalobcom v správnej žalobe označené rozhodnutia Ústavného súdu, Najvyššieho súdu SR a Európskeho súdneho dvora sú aplikovateľné i na prejednávanú vec. V tejto časti žalobca skonštatoval, že obdobné situácie musia byť právne posúdené rovnakým spôsobom. Úhrnne poukázal na úpravu podľa § 191 ods. 1 písm. c), e), f) a g) SSP a navrhol rozhodnutie správcu dane i žalovaného zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
4. Podaním zo dňa 11.3.2022 sa k veci vyjadril žalovaný. Poukázal na skutočnosť vykonania daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobia január až august 2018, kedy zistil, že žalobca si v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach uplatnil právo na odpočítanie dane z nákupu stavebného
materiálu, interiérových dverí, kuchynských spotrebičov, kuchynského nábytku, izolácie podkrovia, fasádneho polystyrénu, jadrovej omietky atď., pričom niektoré tovary boli podľa vyjadrenia žalobcu použité v sídle odvolávajúceho sa na adrese Krasňany 342. Žalobca podľa výpisu z Obchodného registra má registrované sídlo na uvedenej adrese, pričom na tejto adrese má trvalý pobyt konateľka a spoločníčka Stavoinvest-EU, s.r.o., v ktorej bol konateľom W. konateľ žalobcu. Správca nadobudol oprávnené pochybnosti o použití tovaru na podnikateľské účely, pretože žalobca okrem vyjadrenia nepreukázal vlastníckej právo, užívacie právo, jeho rozsah alebo súhlas vlastníka nehnuteľnosti, alebo jej časti, z ktorých by bolo zrejmé, že žalobca bol oprávnený realizovať opravy a technické zhodnotenie budovy a tiež nepredložil žiaden doklad preukazujúci, že tovary fakturoval na výstupe. Z účtovných dokladov žalobcu vyplýva, že realizoval uskutočňovanie zmien a stavebné práce na stavbe Jaguar Land Rover Nitra pre odberateľa STAVOINVEST-EU, s.r.o., ktoré fakturoval jednou odberateľskou faktúrou v marci 2018, avšak z faktúry nie je zrejmé, či realizácia stavebných prác bola spojená aj s dodaním materiálu. Na výzvu správcu dane odberateľ STAVOINVEST-EU, s.r.o. uviedol, že predmetom fakturácie boli dokopové práce, pokládka rúr, pieskovanie, ktoré následne fakturoval ďalšiemu odberateľovi PADALA a spol. s r.o. K otázke, či dodanie prác bolo spojené aj s dodaním materiálu, sa nevyjadril. Žalovaný v tejto časti vyjadrenia uviedol, že je neobvyklé, že žalobca v zastúpení W. G. a tiež odberateľ STAVOINVEST-EU, s.r.o. v zastúpení W. G. neuviedli a nešpecifikovali všetky okolnosti transakcie a najmä to, či dodanie stavebných prác bolo spojené s dodaním materiálu. Žalobca uviedol, že pre odberateľa STAVOINVEST-EU, s.r.o. vykonal výkopové práce, pieskovani lôžka, pokládku rúr, hútnenie a jednalo sa vždy o služby spojené s dodávkou materiálu. Žalobca však nešpecifikoval, ako súvisí nákup materiálov v auguste 2018 v zmysle splatnej faktúry za tovar isover
- tepelná izolácia a preprava s výkopovými prácami a pokládkou rúr v zmysle odberateľskej faktúry vystavenej v marci 2018 s dátumom dodania február 2018, a to najmä poukázaním na skutočnosť, že žalobca nevysvetlil, ako nákup materiálu súvisí s výkopovými prácami a pokládkou rúr v zmysle odberateľskej faktúry vystavenej žalobcom v zdaňovacom období marec, s dátumom dodania február 2018. Dôvodné pochybnosti správcu dane žalobca neodstránil a tieto pochybnosti sa týkali použitia materiálu na podnikateľské účely žalobcu. Žalobca si v zdaňovacom období august 2018 uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr za dodanie služieb - prenájom traktora a prepravu v zmysle dodávateľských faktúr 3008201801 a 3008201802 od dodávateľa TS - INVEST SK, s.r.o. Správca dane preveroval vierohodnosť sporných faktúr od deklarovaného dodávateľa TS - INVEST SK, s.r.o. a zistil, že tento je nekontaktný, nepredložil účtovné doklady a nepotvrdil vierohodnosť sporných faktúr v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Zákona o DPH. Bývalý konateľ deklarovaného dodávateľa TS - INVEST SK, s.r.o. ako osoba, ktorá vystavila sporné faktúry, potvrdil spoluprácu so žalobcom, pričom uviedol, že plnenia v zmysle sporných faktúr realizoval prostredníctvom subdodávateľov, na ktorých si nespomína (išlo o svedka p. G. O.). Tento svedok v súvislosti s prenájmom traktora uviedol, že traktor patril dodávateľovi, ktorého neidentifikoval, pričom dodávateľ viedol evidenciu, koľko hodín pracoval daný stroj, na základe čoho fakturoval žalobcovi množstvo odpracovaných hodín, následne pre žalobcu vyhotovil len faktúru, ktorá bola odkonzultovaná s pánom G. za žalobcu. Pokiaľ ide o prepravu tovar, svedok uviedol, že prepravu vykonával dodávateľ, na ktorého si nespomína, pričom dodávateľ mu vyhotovil len faktúru, žiadne iné doklady neboli vyhotovené. Svedok nemal žiadne konkrétne vedomosti o okolnostiach spornej faktúry. Z dokazovania správcu dane výplýva, že žalobca prepravu fakturoval odberateľovi SALTICON SK, s.r.o., ktorý uviedol, že vodičmi vykonávajúcimi spornú prepravu boli pán G. za žalobcu a tiež pán O., avšak pán O., konateľ deklarovaného dodávateľa TS - INVEST SK, s.r.o. uviedol, že nemá bližšie informácie o preprave, pretože prepravu vykonával jeho dodávateľ, na ktorého si nespomína, a ktorého neidentifikoval. Deklarovaný dodávateľ - TS - INVEST SK, s.r.o. v kontrolnom výkaze uviedol dvoch dodávateľov, a to UNI BizGroup s.r.o. Bratislava a WiloFood s.r.o. Trnava, ktorí pre správcu dane boli nekontaktní, so správcom dane nespolupracovali a nepreukázali vykonávanie ekonomickej činnosti, pričom im bola z úradnej moci zrušená registrácia DPH. Správca dane teda preukázateľne spochybnil vzťah na kontrolovanom stupni obchodovania medzi deklarovaným dodávateľom TS - INVEST SK, s.r.o. a žalobcom. Námietka, kde žalobca poukazuje na rozhodnutie NS SR a Súdneho dvora EÚ, v zmysle ktorých právo na odpočítanie dane možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba, zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím služieb zúčastní na transakcii, predstavujúcej daňový podvod zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca dodaní, je neopodstatnená. Žalovaný zdôraznil, že dôvodom obmedzenia práva žalobcu na odpočítanie žalobcu neboli nedostatky zistené od iných subjektov, na ktoré nemal žalobca dosah. Dôvodom obmedzenia
práva žalobcu na odpočítanie dane bola skutočnosť, že obchodný vzťah s deklarovaným dodávateľov TS
- INVEST SK, s.r.o. účelovo predstieral, avšak bez riadneho podnikateľského dôvodu a ekonomického opodstatnenia s cieľom získať výhodu odpočítanie dane, na ktorú by bez predstieraného právneho úkonu nedosiahol. V tejto časti žalovaný poukázal na úpravu podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku. V ďalšej časti vyjadrenie sa žalovaného korešponduje s jeho záverom podľa rozhodnutia o odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. V zhrňujúcom závere svojho vyjadrenia žalovaný skonštatoval, že daňové orgány zákonným spôsobom zistili všetky skutočnosti, ktoré vyhodnotili jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, na základe ktorých prijali záver, pričom postupovali v súlade s judikatúrou NS SR a Súdneho dvora EÚ. Záver správcu dane vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, na základe ktorého bolo možné presvedčivo konštatovať, že žalobca a deklarovaný dodávateľ TS - INVEST SK, s.r.o. vzájomný obchodný vzťah bez riadneho podnikateľského dôvodu účelovo predstierali s cieľom získania takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol žalobca oprávnený, pričom dodávateľovi TS - INVEST SK, s.r.o., uvedenému na sporných faktúrach, vznikla daňová povinnosť podľa § 69 ods. 5 Zákona o DPH, nie však podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH s následnou možnosťou uplatnenia práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH. Žalobca teda neuniesol svoje dôkazné bremeno a nepreukázal, že splnil zákonné podmienky, ktoré by ho oprávňovali uplatniť si právo na odpočítanie dane v zmysle sporných faktúr, pretože skutočnosti uvedené na faktúrach nezodpovedajú reálnemu plneniu vykonanému deklarovaným dodávateľom TS
- INVEST SK, s.r.o. a tiež nepreukázal, že materiál obstaraný v zmysle spornej faktúry od dodávateľa MPL TRADING, s.r.o. použil na uskutočnenie zdaniteľných plnení ako platiteľ.
5. Žalobca repliku k vyjadreniu žalovaného neučinil.
6. Správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného, ako aj postupy, ktoré predchádzali ich vydaniu podľa § 177 a nasl. Zákona č. 162/2015 Z. Z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP). Skonštatoval, že námietky obsiahnuté v žalobných bodoch dôvodné nie sú a v nadväznosti na to podľa § 190 SSP rozhodol o zamietnutí žaloby. Vo veci správny súd rozhodol bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa § 107 SSP a pri skonštatovaní absencie existencie dôvodu pre nariadenie pojednávania vo veci podľa § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP a rovnako za splnenia podmienok podľa § 137 ods. 4 SSP. Na termíne 22.2.2023 správny súd verejne vyhlásil rozsudok vo veci.
7. Podľa § 177 ods. 1 Zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP: Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 3, ods. 5 Zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov - ďalej len daňový poriadok: Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.
Podľa § 24 ods. 1, ods. 2, ods. 3 daňového poriadku: Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
Podľa § 49 ods. 1, ods. 2, písm. a) Zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení platnom a účinnom k 31.08. 2018 - ďalej len zákon o DPH: Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň po a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1, písm. a) zákona o DPH: Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak po a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
8. Z pripojeného administratívneho spisu mal správny súd preukázanú skutočnosť vydania rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného tak, ako sú podrobne uvedené v písomnom vyhotovení rozsudku v bode 1. a 2. odôvodnenia, ako aj skutočnosť existencie listinných dôkazov, konkrétne faktúry č. 218113044 dodávateľa pre MPL TRADING spol. s r.o., IČO 31 388 639 s dátumom vystavenia dokladu 28.8.2018 a dátumom dodania 28.8.2018, pri vymedzení fakturovaného plnenia EPS 100 S 100 (1000x500 isover), BA 438 TR - Renault Master ZA, pri výške fakturovaného plnenia 303,84 Eura, pri základe dane 253,20 Eur a výške DPH 50,64 Eur, dodacieho listu č. 1821218597 dodávateľa MPL TRADING spol. s r. o. pre žalobcu pri vymedzení rovnakého predmetu dodávky a vo vzťahu k položke EPS 100 S 100 (1000x500 Isover) v množstve 100 ks, faktúry č. 2018/003 dodávateľa - žalobcu pre odberateľa STAVOINVEST-EU, s.r.o., s dátumom dodania 28.2.2018 a dátumom vyhotovenia dokladu 5.3.2018, pri špecifikácii fakturácie: Fakturujeme Vám na základe objednávky 012018 uskutočňovanie zmien „stavebné práce na stavbe v Nitre Jaguar Land Rover 1166 bm x 23 Eur/bm pri výške celkovej fakturácie 26 818 Eur", faktúry č. 2018/023 dodávateľa - žalobcu pre odberateľa SALTICON SK, s.r.o., s dátumom dodania 30.8.2018, s dátumom vyhotovenia 7.9.2018, pri vymedzení fakturovaného plnenia: Fakturujeme Vám podľa objednávky prepravné podľa doloženého výkazu, MECOM Lučenec 2593 km x 0,63, MECOM Humenné 2547 km x 0,63, Tauris Mojmírovce 1260 km x 0,63 a Tauris Rimavská Sobota 1200 km x 0,63, pri výške základu dane 4 788 Eur, pri výške DPH 957,60 Eur a pri celkom fakturovanej sume vo výške 5 745,60 Eur. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je i zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100155207/2020 zo dňa 15.1.2020 o vykonaní dôkazu výsluchom svedka G. v súvislosti s vykonávanými daňovými kontrolami DPH za zdaňovacie obdobie január 2017 až december 2017 a január 2018 až august 2018 u daňového subjektu.
9. Pokiaľ žalobca v rámci prvého žalobného bodu poukázal v nadväznosti na závery žalovaného vo vzťahu k spoločnosti MPL TRADING, s.r.o. a spoločnosti STAVOINVEST-EU, s.r.o. o porušení úpravy podľa § 49 ods. 2 Zákona o DPH a na konštatované nepreukázanie použitia dodávok tovaru a služieb ako platiteľ, žalobca namietal, že pre STAVOINVEST-EU, s.r.o. vykonal stavebné práce, konkrétne išlo o výkopové práce, pieskovanie lôžka, pokládku rúr a hútnenie, pričom nešlo len o služby, ale o služby spojené s dodávkou materiálu, čo potvrdil aj odberateľ STAVOINVEST-EU, s.r.o., ako i konateľ žalobcu, správny súd tieto námietky hodnotí ako nedôvodné. Správny súd konštatuje, že podmienky priznania odpočítania dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy. Nárok na odpočet DPH predpokladá ich bezpodmienečné splnenie, pričom odpustenie ich splnenia Zákon o DPH nepredpokladá (rovnako rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžfk/40/2017 zo dňa 27.6.2018). Dôkazné bremeno preukázania splnenia všetkých materiálnych podmienok odpočtu DPH ťaží v daňovom konaní daňový subjekt, pričom uvedené jednoznačne vyplýva z úpravy podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Pri tomto závere poukazuje správny súd na odôvodnenie rozsudku NS SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.6.2011 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 zo dňa 23.2.2011. Z týchto rozhodnutí vyplýva, že dôkazné bremeno ťaží v daňovej kontrole primárne daňový subjekt, pretože tento je subjektom, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených podmienok a pri ich splnení nárok na odpočet DPH, je iniciátorom odpočítania DPH, a ktorý si nárok na odpočet DPH uplatnil. Preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok na odpočet uplatnil za zákonom stanovených podmienok. Ak daňový subjekt svoje dôkazné bremeno neunesie a svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH vnímaný ako oprávnený. Jednou z podmienok priznania odpočtu DPH je i podmienka, podľa ktorej musia byť tovary a služby zakladajúce právo na odpočet využité zdaniteľnou osobu na výstupe pre potreby jej zdaniteľných plnení,
teda musia existovať a vykazovať výmennú majetkovú hodnotu (use value) pre zdaniteľnú osobu (bod 39. rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžfk/81/2018 zo dňa 28.4.2020. Správca dane má právo preveriť reálnosť dodávky, teda skutočnosť, či sa dodanie tovaru uskutočňuje tak, ako je deklarované v dokladoch, ktoré predložil a označil daňový subjekt. Ako je už uvedené vyššie, dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu splnenia materiálnych, ale i formálnych podmienok, vrátane materiálnej podmienky využitia tovaru alebo služby zdaniteľnou osobou pre potreby jej zdaniteľných plnení, ťaží v daňovej kontrole daňový subjekt v súlade s úpravou § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Správny na tomto mieste odôvodnenia považuje za dôležité zvýrazniť úpravu podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP, v zmysle ktorej je povinnosťou žalobcu v správnom súdnom konaní vymedziť žalobné body, teda uviesť konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré žalobca považuje výroky napadnutých rozhodnutí za nezákonné. Správny súd je v konaní o všeobecnej správnej žalobe podľa § 177 SSP, akým bolo aj konanie v tejto veci, vymedzením rozsahu a dôvodmi správnej žaloby viazaný podľa § 183 SSP. Správny súd na tieto skutočnosti poukazuje vzhľadom na tvrdenia žalobcu v správnej žalobe podľa článku II. jej písomného vyhotovenia, v zmysle ktorých žalovaný nepriznal žalobcovi ako kontrolovanému daňovému subjektu odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 218113044 zo dňa 28.08.2018 a z faktúry č. 218111391 zo dňa 31.07.2018 od spoločnosti MPL-TRADING spol. s r.o. a z dodávateľských faktúr č. 3008201802 zo dňa 30.08.2018 a č. 3008201802 zo dňa 30.08.2018 od spoločnosti TS-INVEST SK, s.r.o. Z rozhodnutia správcu dane, ktoré je predmetom prieskumu zákonnosti správnym súdom, však vyplýva, že v rámci daňovej kontroly týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia august 2018 bola preverovaná dodávateľská faktúra dodávateľa MPL-TRADING spol. s r.o., IČO: 31 388 639 č. 218113044 pri základe dane 253,20 eur a 20%-nej DPH v sume 50,64 eur za materiál EPS 100 S 100 isover a prepravu a faktúry dodávateľa TS-INVEST SK, s.r.o., IČO: 36 407 941 č. 3008201801 s dátumom dodania 30.08.2018, pri základe dane 6 200,- eur a 20%-nej DPH v sume 1 240,- eur vyhotovená za nájom traktora - štiepkovač, 248 hodín/25,- eur a č. 3008201802 s dátumom dodania 30.08.2018, pri základe dane 4 180,- eur, 20%- ná DPH v sume 836,- eur vyhotovená za prepravu MACOM Humenné, Lučenec, Tauris Mojmírovce, Tauris Rimavská Sobota, 7 600 km/0,55 eur. V nadväznosti na uvedené správny súd pri prieskume zákonnosti vyhodnocoval najskôr námietky žalobcu vo vzťahu ku faktúre od dodávateľa MPL TRADING spol. s r.o. č. 218113044 za materiál EPS100S100 isover a prepravu.
10. Správca dane a žalovaný v odôvodnení svojich rozhodnutí jednoznačne vymedzili na základe vykonaného dokazovania ustálený dôvod nepriznania odpočtu u faktúry od dodávateľa MPL-TRADING spol. s r.o. č. 218113044, spočívajúci v nepriznaní splnenia vyššie uvedenej materiálnej podmienky odpočtu DPH - v nepreukázaní skutočnosti, že materiál na základe tejto faktúry, dodaný žalobcovi od MPL TRADING spol. s. r.o., teda EPS100 S 100 isover tepelná izolácia, žalobca použil na uskutočnenie zdaniteľných plnení ako platiteľ. K tomuto záveru správca dane a žalovaný dospeli na základe vyhodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania, vrátane vyjadrenia sa subjektu STAVOINVEST- EU, s.r.o. na výzvu správcu dane z 21.05.2020 č. 100929144/2020. STAVOINVEST-EU, s.r.o. na uvedenú výzvu správcu dane učinil vyjadrenie, podľa ktorého predmetom fakturácie medzi žalobcom a dodávateľom a subjektom STAVOINVEST-EU, s.r.o. ako odberateľom boli dokopové práce, pokládka rúr, pieskovanie, obsypy a bežné práce na stavbe, pričom tieto práce subjekt STAVOINVEST-EU, s.r.o. následne fakturoval subjektu PADALA a spol. s r.o. Subjekt STAVOINVEST-EU, s.r.o. vo svojej reakcii však neuviedol, či súčasťou prác, ktoré vymedzil, bola i dodávka materiálu od žalobcu. K vyjadreniu pripojil faktúru č. 2018/008 s dátumom dodania 28.02.2018 pri základe dane 27 630,- eur a 0%-nej DPH s poznámkou prenesenie daňovej povinnosti, vyhotovenú pre subjekt PADALA a spol. s r.o., ďalej súpis vykonaných prác a dodávok spoločnosťou STAVOINVEST-EU, s.r.o., podľa ktorého mali byť vykonané výkopové práce na vodovode, výkopové práce PW 9 až 1, výkopové práce PW 8, ďalej PW a výkopové práce na vodovode pri určenom množstve a cene podľa tohto súpisu vykonaných prác a dodávok. Vo faktúre č. 2018/008 je odvolávka na stavebné práce, ktoré mali vykonané na základe Zmluvy o dielo č. 02/2018 na stavbe v Nitre - Jaguár Land Rower. Z uvedeného nevyplýva a nebolo to v daňovej kontrole ani daňovým subjektom inak preukázané, či súčasťou plnení - služieb podľa vyjadrenia STAVOINVEST- EU, s.r.o., teda dokopových prác, pokládky rúr, pieskovania, obsypov a bežných prác na stavbe bola i dodávka materiálu, teda konkrétne tepelnej izolácie od subjektu MPL TRADING spol. s r.o. Keďže daňový subjekt, ktorého v tomto smere ťažilo dôkazné bremeno nepreukázal, ako súvisí nákup materiálu v auguste 2018 v zmysle preskúmavanej faktúry za dodávku tepelnej izolácie a prepravu, s výkopovými prácami a inými stavebnými prácami v zmysle odberateľskej faktúry, ktorá bola vystavená v marci 2018 s dátumom dodania február 2018 (faktúra 2018/008), založili uvedené na skutočnosti dôvodné pochybnosti správcu dane o naplnení materiálnej podmienky odpočtu DPH, konkrétne použitia tovaru
zdaniteľnou osobou pre potreby jej zdaniteľných plnení a tieto pochybnosti správcu dane neboli daňovým subjektom vyvrátené. Osobitne, pokiaľ žalobca poukázal v správnej žalobe na to, že skutočnosť, že s dodávkou prác - služieb žalobca subjektu EUROINVEST-EU, s.r.o. dodal i materiál a uvedené bolo potvrdené subjektom STAVOINVEST-EU s.r.o. a skutočnosť, že konateľ spoločnosti, ktorá práce vykonala, resp. dodala a faktúru vystavila a konateľ spoločnosti, ktorý zdaniteľné plnenie prevzal, aj správcovi dane potvrdili existenciu zdaniteľného plnenia a jeho nerozpornosť, nie je v kontexte už správnym súdom uvedeného odôvodnenia tohto rozsudku, námietka žalobcu hodnotená ako dôvodná. V danom prípade sa k uvedeným skutočnostiam vyjadrovala len jedna osoba, a to pán W., jednak ako konateľ žalobcu a tiež ako osoba v pozícii zástupcu/zamestnanca STAVOINVEST-EU, s.r.o. (písomné vyjadrenie zo dňa 02.06.2020). Správny súd zdôrazňuje, že je potrebné si v nadväznosti na uvedenú okolnosť uvedomiť, že tieto vyjadrenia potom nie je možné hodnotiť ako dôkaz splnenia materiálnej podmienky odpočtu
- použitia plnenia dodaného od MPL-TRADING spol. s r.o. žalobcovi pre vlastné zdaniteľné plnenia žalobcu vo vzťahu k subjektu EUROINVEST-EU, s.r.o., pretože nemajú povahu overiteľného faktu, ktorá by vyplývala z iných žalobcom označených a správcom dane vykonaných dôkazov vo veci. Len na základe týchto vyjadrení nie je možné skonštatovať, že ich obsah zodpovedá realite. Správny súd v tejto časti poukazuje na závery NS SR sp.zn. 2Sžf/52/2010, v zmysle ktorých správca dane v daňovej kontrole overuje, či dôkazom, ktoré daňový subjekt predložil alebo označil správcovi dane, nechýba materiálny základ.
11. Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa fakturácie od dodávateľa TS - INVEST SK, s.r.o., i tu správny súd poukazuje na žalobcom v správnej žalobe učinené vymedzenie podľa bodu II. písomného vyhotovenia žaloby. Tu žalobca dvakrát uviedol jednu a tú istú faktúru, a to konkrétne faktúru č. 3008201802 zo dňa 30.08.2018, oproti čomu správca dane v daňovej kontrole preveroval dve dodávateľské faktúry od dodávateľa TS - INVEST SK, s.r.o., a to konkrétne faktúru č. 3008201801 s dátumom dodania 30.08.2018 pri základe dane 6 200,- eur, 20%-ná DPH v sume 1 240,- eur vyhotovená za „nájom traktor - štiepkovač"; 248 hodín/25,- eur a faktúru č. 3008201802, s dátumom dodania 30.08.2018, pri základe dane 4 180,- eur, 20%-ná DPH v sume 836,- eur vyhotovená za prepravu MACOM Humenné Lučenec, Tauris Mojmírovce, Tauris Rimavská Sobota; 7 600 km/0,55 eur. V nadväznosti na to správny súd vyhodnocoval námietky žalobcu v spojení s faktúrou č. 300820182 zo dňa 30.08.2018, ktorá bola vyhotovená za prepravu tak, ako je uvedené vyššie. Primárne správny súd v tejto časti zvýrazňuje už vyššie skonštatované rozloženie dôkazného bremena v daňovej kontrole podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, keď dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu materiálnych i formálnych podmienok odpočtu DPH ťaží daňový subjekt. Na základe oboznámenia sa s rozhodnutím správcu dane a žalovaného správny súd konštatuje, že správne orgány dôvodne a v súlade so zákonom založili svoje rozhodnutia na závere o nepreukázaní materiálnej podmienky odpočtu DPH - na nepreukázaní realizácie plnenia deklarovaným dodávateľom zo strany daňového subjektu. Uvedená podstata rozhodnutí správnych orgánov je v odôvodnení ich rozhodnutí zrozumiteľne a dostatočne odôvodnená. Pochybnosti správcu dane a žalovaného o splnení tejto materiálnej podmienky odpočtu správne orgány dôvodne spojili so zistením vyplývajúcim z výpovede bývalého konateľa dodávateľa TS-INVEST SK, s.r.o. pána G. O.. Tento svedok síce potvrdil spoluprácu s daňovým subjektom, avšak zároveň uviedol, že fakturované plnenie vykonal prostredníctvom subdodávateľov, na ktorých si nespomína. Ďalej boli dôvodné pochybnosti správcu dane spojené so zistením nekontaktnosti dodávateľa - subjektu TS- INVEST SK, s.r.o., pri ktorom zistení správny súd zdôrazňuje, že išlo o priameho dodávateľa žalobcu, teda o subjekt na obchodnoprávny vzťah s ktorým mal žalobca dosah a bol pod jeho plnou kontrolou. Ďalej pochybnosti správcu dane zakladalo i jeho zistenie vyplývajúce z výpovede svedka pána G., ktorý nemal žiadne konkrétne vedomosti o okolnostiach fakturovaného plnenia, teda o realizovanej preprave, zistenia, podľa ktorých žalobca plnenie ďalej fakturoval subjektu SALTICON SK, s.r.o., ktorý na výzvu správcu dane uviedol, že prepravu vykonali vodiči pán G. a pán O., čo je pokiaľ ide o pána O. v rozpore s vyjadrením samotného svedka G., ktorý o preprave bližšie informácie nemal a tvrdil, že ju vykonal jeho dodávateľ, ktorého neoznačil. Taktiež pochybnosti správcu dane dôvodne založili zistenia podľa kontrolných výkazov DPH, v zmysle ktorých dodávateľmi deklarovaného dodávateľa TS- INVEST SK, s.r.o. boli dva subjekty, a to UNI BizGROUP s.r.o., Bratislava a WiloFood, s.r.o., Trnava, ktoré so správcom dane nespolupracovali a bola skonštatovaná ich nekontaktnosť. Uvedené skutočnosti v ich súhrne dôvodne založili pochybnosti správcu dane o realizácii prepravy dodávateľom uvedeným na faktúre, ktoré žalobca, hoci mu na to bol vytvorený procesným postupom správcu dane priestor, nevyvrátil.
Správny súd poznamenáva, že správca dane a ani žalovaný teda pri svojich rozhodnutiach nepričítali žalobcovi na ťarchu skutočnosti, na ktoré by žalobca nemal dosah, ktoré by sa týkali výlučne tretích subjektov - dodávateľov a teda, ktoré by nespadali do dôkazného bremena žalobcu (správny súd poukazuje na Nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2022, IV. ÚS 569/2022). Zároveň však správny súd uvádza, že žalobca ako podnikateľský subjekt má byť dostatočne oboznámený so svojimi povinnosťami, ktoré má ako daňovník vo vzťahu ku správcovi dane a ktoré mu vyplývajú z právnych predpisov, vrátane predpisov daňových, nakoľko plnenie daňových povinností vo vzťahu k správcovi dane je jedným z predpokladov podnikania. V nadväznosti na to je oprávnené očakávať od daňovníka jeho vedomosť o tom, že má v zmysle daňových predpisov preukázať, že mu tovar dodal dodávateľ uvedený na faktúre. Je v záujme každého podnikateľského subjektu predchádzať právnej neistote a v záujme toho uzatvárať jasné a korektné záväzkovo-právne vzťahy a snažiť sa o odstránenie všetkého v rámci týchto vzťahov, čo by mohlo viesť k rozporom. Uvedené zahŕňa i povinnosť podnikateľského subjektu v takej forme ako má žalobca (žalobca je obchodnou spoločnosťou
- spoločnosťou s ručením obmedzeným), overiť si informácie a skutočnosti ohľadne svojho obchodného partnera. Štatutárnym orgánom obchodných spoločností osobitne, a teda i konateľovi žalobcu vyplýva táto povinnosť z úpravy podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorej je povinnosťou štatutárnych orgánov konať s odbornou starostlivosťou, konkrétne v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní napríklad zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia. Náležité splnenie povinností podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka má potenciál znížiť resp. minimalizovať podnikateľské riziko dopadajúce na každý podnikateľský subjekt pri výkone podnikateľskej činnosti podľa úpravy § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka a v rámci toho všetky nepriaznivé dôsledky podnikateľského rizika, vrátane stavu, kedy daňový subjekt nie je schopný uniesť svoje dôkazné bremeno v daňovej kontrole vo vzťahu k splneniu materiálnych podmienok odpočtu DPH. Správny súd v tejto časti odôvodnenia príkladmo poukazuje na závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/2012 z 01.03.2012, na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Sžf/25/2011 z 27.10.2011, sp. zn. 4Sžf/25/2011 z 13.11.2011. Nesplnenie alebo nedôsledné splnenie týchto povinností štatutárnym orgánom je potrebné hodnotiť ako výkon práva podnikať, ktorý nepožíva právnu ochranu v zmysle úpravy § 265 Obchodného zákona. Pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom, sú v zmysle zásady vyplývajúcej z úpravy podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, podľa ktorej pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, teda zásady zohľadnenia priority skutočného obsahu právneho úkonu, oprávnené. Správny súd zdôrazňuje, že dôkazná povinnosť ťaží daňový subjekt nezávisle na časovom odstupe výkonu daňovej kontroly od času uskutočnenia zdaniteľného plnenia. Daňový subjekt má priebeh zdaniteľného obchodu preukázať po formálnej i materiálnej stránke a uvedené platí i v prípade, ak v čase realizácie plnenia sa priamy dodávateľ daňového subjektu a subdodávatelia javia ako bezproblémové a fungujúce podnikateľské subjekty. Pokiaľ ide o judikatúru NS SR, na ktorú žalobca poukázal (rozhodnutia NS SR sp.zn. 6Sžf/10/2012, 3Sžf/1/2010, 4Sžf/16/2010, 5Sžf/49/2010, 5Sžf/17/2015), správny súd poznamenáva, že žalobca vo vzťahu k označenej judikatúre NS SR nevymedzil zároveň aj skutkové a právne okolnosti označených vecí NS SR, na základe ktorých by bolo možné vyhodnotiť aplikabilitu záverov týchto rozhodnutí v prejednávanej veci, všetko pri zohľadnení okolností spojených s prejednávanou vecou. Správny súd poukazuje na bod 55. odôvodnenia rozsudku NS SR sp.zn. 1Sžfk/81/2018, podľa ktorého: „Pre právne posúdenie veci podľa názoru kasačného súdu nie je podstatné, koľko „judikátov" ten-ktorý účastník cituje, ale rozhodujúce je, čo z týchto rozhodnutí súdneho dvora je možno aplikovať na preskúmavanú vec, teda k akým právnym záverom s ohľadom na obdobné skutkové okolnosti prípadu a relevantnú právnu úpravu správny súd v tam riešenom prípade dospel a ako následne tieto právne závery dopadajú na preskúmavanú právnu vec". Citovaný právny názor kasačného súdu je podľa správneho súdu aplikovateľný nielen vo vzťahu k rozhodnutiam súdneho dvora EÚ, ale aj k rozhodnutiam NS SR. Pokiaľ poukázal žalobca na rozhodnutie Krajského súdu Trnava sp.zn. 14S/14/2016, je potrebné zdôrazniť, že sa jedná o rozhodnutie prvostupňového správneho súdu a ani vo vzťahu k nemu žalobca nevymedzil dopad záverov tohto rozhodnutia na prejednávanú vec.
12. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že zdaniteľné plnenie bolo preukázané konateľom žalobcu a potvrdené i subjektom SALTICON SK, s.r.o., správny súd uvádza, že správca dane a žalovaný pri preverovaní toho, či dôkazom predloženým a označeným žalobcom nechýba materiálny základ nespochybnil samotné zdaniteľné plnenie, ale jeho uskutočnenie deklarovaným dodávateľom, pričom zistenia správcu dane, ktoré založili pochybnosti správcu dane o materiálnej podmienke realizácie
plnenia deklarovaným dodávateľom, nie je možné vyvrátiť len na základe vyjadrenia sa konateľa žalobcu a vyjadrenia subjektu SALTICON SK, s.r.o., na ktoré poukázal žalobca. Tieto dôkazy samé o sebe nemajú povahu overiteľných faktov vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania správcom dane a pokiaľ ide o vyjadrenie SALTICON SK, s.r.o., toto je zároveň zásadne spochybnené vyjadrením svedka pána G., ktorý uviedol, že plnenie (preprava od TS-INVEST SK, s.r.o.) vykonal jeho dodávateľ, ktorého však neoznačil.
13. Pokiaľ ide o námietky žalobcu, ktoré podľa ich obsahu smerujú voči postupu správcu dane a žalovaného pri vedení dokazovania a hodnotení vykonaných dôkazov. Ako správny súd už uviedol, na základe konkrétnych zistení nadobudnutých správcom dane pri preverovaní zdaniteľných plnení od subjektov MPL - TRADING spol. s r.o. a TS-INVEST SK, s.r.o. správca dane dôvodne spochybnil materiálne podmienky odpočtu DPH (pri plnení od subjektu MPL - TRADING spol. s r.o. podmienku využitia plnenia zdaniteľnou osobou pre potreby jej vlastných zdaniteľných plnení a pri plnení od dodávateľa TS-INVEST SK, s.r.o. podmienku realizácie plnenia deklarovaným dodávateľom), pričom daňový subjekt tieto pochybnosti spoľahlivo nevyvrátil. Správny súd na tomto mieste odôvodnenia poukazuje na úpravu podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, z ktorej vyplýva dôkazná povinnosť žalobcu - daňového subjektu, ktorý je v pozícii účastníka daňového konania a ktorý má preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní a ďalšie skutočnosti, akými sú aj uvedené materiálne podmienky odpočtu DPH. Z ustálenej judikatúry, napr. rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Sžfk/40/2017, sp.zn. 4Sžfk/38/2017, sp.zn. 1Sžk/1/2017, ak aj napr. uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 705/2017 vyplýva, že pokiaľ žalobca tvrdí, že dodanie tovaru bolo realizované konkrétnym dodávateľov, ťaží ho k tomuto tvrdeniu dôkazné bremeno a pri jeho neunesení zostáva iba nepreukázaným tvrdením. Vždy od celkovej situácie v konkrétnej daňovej kontrole závisí, či na preukázanie práva daňového subjektu na odpočet je potrebné v dokazovaní pokračovať. Povinnosťou správcu dane nie je produkovať dôkaz opaku v daňovej kontrole, pretože správca dane tak, ako už bolo uvedené vyššie, dokazovanie vedie a vykonáva hodnotenie dôkazov na základe zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 Zákona o DPH. Rovnako nie je povinnosťou správcu dane pri spochybnení dodávky deklarovaným dodávateľom preukázať, kto skutočne dodávku zrealizoval. V súvislosti s poukázaním žalobcu na rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Sžf/1/2011 správny súd konštatuje, že závery uvedeného rozhodnutia boli judikatúrou prekonané so zdôraznením zodpovednosti daňového subjektu za výkon práva s primeranou odbornou starostlivosťou (bod 54. odôvodnenia rozsudku NS SR sp.zn. 1Sžfk/81/2018).
14. Správny súd s poukazom na už uvedené dôvody, podľa ktorých správne orgány skonštatovali nesplnenie konkrétnych materiálnych podmienok odpočtu DPH nemôže dôvodnú vyhodnotiť ani námietku, podľa ktorej tým, že správne orgány nepriznali žalobcovi odpočet DPH, hoci splnil podmienky pre jeho priznanie, bolo zasiahnuté do legitímneho očakávania žalobcu. Nie je možné skonštatovať správnosť tvrdenia žalobcu, že žalobcovi nebol odpočet priznaný, hoci splnil podmienky pre jeho priznanie.
15. Pokiaľ žalobca namietal nesprávny a nezákonný postup žalovaného, zdôrazniac závery vyplývajúce z judikatúry, konkrétne z rozhodnutí NS SR sp.zn. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.08.2010, sp.zn. 4Sžf/16/2010 zo dňa 18.11.2010 a sp.zn. 5Sžf/49/2010 zo dňa 30.06.2011, z ktorých rozhodnutí podľa tvrdení žalobcu vyplýva, že voľba dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú je potrebné objasniť a objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie pochybností nemôže správca dane podsunúť pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu, správny súd uvádza nasledovné závery: V predmetnom prípade postupoval správca dane v súlade s úpravou § 24 ods. 1 Daňového poriadku, ktorá vymedzuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu. Táto dôkazná povinnosť daňového subjektu je v daňovom konaní primárna a zahŕňa spoľahlivé preukázanie všetkých podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane v rozsahu formálnych i materiálnych podmienok odpočtu dane tak, ako vyplývajú z právnej úpravy a ustálenej judikatúry (napríklad rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžfk/81/2018). Ako vyplýva z vyššie uvedeného odôvodnenia, správca dane po dôslednom vyhodnotení dôkazov produkovaných daňovým subjektom a po vyhodnotení vlastných zistení pri preverení tvrdení daňového subjektu o reálnosti zdaniteľných obchodov, a teda o vzniku jeho práva na odpočet dane, po vzniku opodstatnených pochybností o realizácii zdaniteľných plnení skonštatoval nepreukázanie materiálnych podmienok odpočtu. Daňový subjekt musí byť, pokiaľ mu má byť právo na odpočet v uplatnenom rozsahu priznané, schopný spoľahlivo a jednoznačne preukázať splnenie všetkých podmienok odpočtu. Správca dane teda v predmetnej veci nerozšíril dôkazné bremeno nad rámec zákona a neučinil predmetom dôkaznej
povinnosti daňového subjektu skutočnosti, ktoré by do jeho dôkaznej povinnosti nespadali a tiež nevyložil dôkaznú povinnosť daňovému subjektu extenzívne. Za stavu existencie opodstatnených pochybností správcu dane, ako sú identifikované východiskami v podobe zistení správcu dane v odôvodnení tohto rozsudku, bolo dôkaznou povinnosťou daňového subjektu tieto pochybnosti správcu dane vyvrátiť. V tejto časti odôvodnenia správny súd poukazuje opätovne na závery podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 401/09, sp. zn. III.ÚS 93/2016, podľa ktorých pokiaľ správca dane preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť aj úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, došlo potom k presunu dôkazného bremena späť na žalobcu, ktorý predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov mohol vyvrátiť spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo zodpovedá praktickému vyjadreniu kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej. V nadväznosti na tieto hodnotenia nie je možné skonštatovať rozpor postupu správcu dane pri rozložení dôkazného bremena v daňovom konaní s uvedenými žalobcom označenými rozhodnutiami NS SR. Rovnaký záver správny súd uvádza i vo vzťahu k argumentácii žalobcu, podľa ktorej pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu nie je možné podsunúť objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie pochybností a rovnako i k argumentácii, podľa ktorej vyhodnotenie pripísania nekontaktnosti dodávateľa dopadá na ťarchu daňového subjektu, je nesprávnym postupom. Uvedené závery dopadajú i na poukaz žalobcu na rozsudok NS SR ČR sp. zn. 5Afs 131/2004. Osobitne vo vzťahu k žalobcom v správnej žalobe označenému rozsudku NS SR 5Sžf/17/2015 je potrebné zdôrazniť primárne odlišnosť skutkového východiska vo veci prieskumu zákonnosti pod sp.zn. 5Sžf/17/2015, kde pre najvyšší súd, ako odvolací súd, vznikla zásadná právna otázka posúdenia rozloženia dôkazného bremena medzi daňový subjekt ako platiteľa DPH a správcu dane v prípade, ak prijaté zdaniteľné plnenie materiálne existuje, ale sú pochybnosti o osobe dodávateľa (taktiež platiteľa), keď práve dodávateľ v rámci miestneho zisťovania nevie preukázať, že dodaný tovar vyrobil, resp. ho obstaral a následne reálne dodal platiteľovi. V označenej veci NS SR sp.zn. 5Sžf/17/2015 teda išlo o situáciu, kedy sa skúmala skutočnosť vyplývajúca z právneho vzťahu dodávateľa, platiteľa dane a subdodávateľa. NS SR vo veci sp.zn. 5Sžf/17/2015 zo dňa poukázal na závery podľa rozhodnutí SD EÚ Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-355/03) a Bond House System (C-484/03), pričom skonštatoval, že ak u daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu, je dôkazné bremeno na správcovi dane, resp. na orgánoch činných v trestnom konaní. Žalobcovi ako daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov. Skutočnosť, či žalobca ako daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje a úmysel daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov. Dôkazné bremeno je spojené so zodpovednosťou za vznik dôkaznej núdze ohľadne preukázania tvrdených skutočností. NS SR skonštatoval, že z rozhodnutí správnych orgánov nevplýva, ako sa vysporiadali s nesporným zistením, že tovar bol žalobcovi dodaný. Krajský súd potvrdil rozhodnutie žalovaného napriek nedostatočne formulovanej a preskúmateľnej správnej úvahe. Z rozhodnutia žalovaného nie je dostatočne zrejmé, prečo vyššiu hodnotu závažnosti pripísal niektorým zisteniam, prečo iné považuje za druhoradé alebo nedostatočné. Zo záverov uvedeného rozhodnutia NS SR vyplýva, že rozhodnutie žalovaného - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, bolo po zmene rozsudku krajského súdu zrušené pre nepreskúmateľnosť vzhľadom na nedostatok dôvodov. Z odôvodnenia rozsudku vo veci NS SR sp.zn. 5Sžf/17/2015 teda vyplýva, že v danej veci nebolo preskúmateľne ustálené ani správnymi orgánmi a ani rozhodnutím krajského súdu, presné vymedzenie skutkovej podstaty porušenia zákona, s uvedením rozhodujúcich skutočností a ich vzájomnej príčinnej súvislosti tak, aby sa presne naplnili všetky znaky použitých zákonných ustanovení. Vo prejednávanej veci posudzovanej správnym súdom (sp. zn. 30S 182/2021) však o takýto prípad nešlo. V nadväznosti na uvedené závery je potrebné si uvedomiť, že je vždy od konkrétnej situácie v tom-ktorom daňovom konaní závislé, či a aké dôkazy správca dane vykoná. Správny súd na tomto mieste poukazuje na bod 47. odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžfk/40/2017 zo dňa 27.06.2018, podľa ktorého: Zásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie, nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce
z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu konania. Konkrétne k veci NS SR sp.zn. 3Sžf/1/2010 správny súd konštatuje totožné závery ako vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci NS SR sp.zn. 5Sžf/17/2015 (správny súd podotýka, že odôvodnenia týchto rozhodnutí NS SR vymedzujú obdobné východiská a totožné závery). Vo veci NS SR sp.zn. 4Sžf/16/2010 NS SR ako odvolací súd poukázal na závery podľa rozsudku NS SR sp.zn. 3Sžf/1/2010, avšak v odôvodnení s odkazom na rozhodnutie SD EÚ C-439/04 skonštatoval záver, podľa ktorého: Vychádzajúc z právneho názoru vysloveného v rozhodnutí Európskeho súdneho dvora, z ktorých má vychádzať vo svojej rozhodovacej činnosti aj správca dane, považoval odvolací súd za potrebné konštatovať, že v posudzovanom prípade je na správcovi dane, resp. na orgánoch činných v trestnom konaní, aby zisťovali, či dodávateľ tovaru E.P. s.r.o. (od 22. augusta 2007 B. s.r.o. BB) sa dopustil podvodného konania alebo nie. Až po doplnení dokazovania v naznačenom smere bude možné znovu rozhodnúť v predmete konania vedeného u správcu dane. Skutočnosť, či žalobca ako daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel a vedomosť daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov. V nadväznosti na uvedené závery správny súd konštatuje, že v tejto veci NS SR viazal závery o rozložení dôkazného bremena na prípad podvodného konania, pričom však zároveň uviedol, že v danej veci bude možné takéto rozloženie dôkazného bremena ustáliť až po doplnení dokazovania v naznačenom smere. V prejednávanej veci sp. zn. 30S/182/2021 bolo vykonané dokazovanie, ktoré viedlo k zisteniu skutkového stavu dostatočného pre riadne posúdenie veci a správca dane a žalovaný svoje rozhodnutia jednoznačne založili na záveroch o nesplnení materiálnych podmienok odpočtu a nie na konštatovaní, že sa daňový subjekt dopustil podvodného konania, kedy ťaží dôkazné bremeno preukázania vedomosti alebo možnosti vedomosti daňového subjektu o tom, že sa prijatím plnenia podieľa na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom (podvodom), práve správcu dane. Pokiaľ žalobca poukazoval na závery podľa rozsudku NS SR sp.zn. 3Sžf/82/2007, správny súd zdôrazňuje zásadnú odlišnosť skutkových východísk tohto rozhodnutia oproti prejednávanej veci sp. zn. 30S/182/2021 a tiež na to sa viažuceho zamerania posúdenia rozloženia dôkazného bremena v administratívnom konaní, keď podľa záverov rozhodnutia NS SR sp.zn. 3Sžf/82/2007: Spor medzi účastníkmi konania spočíva vo vyhodnotení skutkovej okolnosti a jej následnej subsumpcii, či došlo k naplneniu pojmového znaku „vývoz tovaru z územia Slovenskej republiky" v zmysle ust. § 37 ods. 1 až 3 zákona č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Spor medzi účastníkmi konania spočíval vo vyhodnotení rozsahu dôkaznej povinnosti platiteľa a rozloženia dôkazného bremena, ktoré je pre vývoz tovaru, pre účely DPH určené priamo zákonom č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Najvyšší súd poukazuje na to, že pri hodnotení dôkazov musia byť zachované pravidlá logického myslenia, ktorých sa dovoláva žalobca v závere. Dôkazná situácia (prevzatie tovaru ukrajinskými odberateľmi na prepravu a preukázateľné zaplatenie trhovej ceny žalobcovi na území SR, JCD potvrdené colnicou na výstupe) sú relevantnými dôkaznými prostriedkami v zmysle § 37 ods. 2 zákona č. 289/1995 Z.z. 16. Pokiaľ žalobca namietal, že skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať o zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu, pričom uviedol, že vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjem rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva a poukázal v tejto súvislosti i na závery podľa rozsudku NS SR sp.zn. M-Sž do V 1/00, správny súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodná. Pokiaľ žalobca mienil v tejto časti namietať uprednostnenie záujmov štátu na výbere daní pred ochranou práv a právom chránených záujmov daňových subjektov, majúc za to, že toto uprednostnenie bolo v danej veci na úkor žalobcu, bolo žiaduce v tejto časti konkrétne vymedziť, ktorá časť postupu správcu dane alebo žalovaného a na to sa viažucich záverov rozhodnutí týchto orgánov, takúto kvalifikáciu porušenia napĺňa, čo žalobca neučinil. Zároveň v tejto časti odôvodnenia poukazuje správny súd na odôvodnenie celého svojho rozhodnutia v jeho komplexe, ktoré vysporiadava všetky relevantné, určité a konkrétne námietky žalobcu obsiahnuté v žalobných bodoch, pokiaľ na základe ich dostatočného vymedzenia z hľadiska ich konkrétnosti a väzby na prejednávanú vec, bolo možné k nim vecné stanovisko pri posúdení zákonnosti správnym súdom zaujať.
17. Vzhľadom na vyhodnotenie všetkých námietok žalobcu obsiahnutých v žalobných bodoch predloženej správnej žaloby ako nedôvodných, rozhodol správny súd o zamietnutí žaloby podľa § 190 SSP.
18. Podľa § 167 ods. 1 SSP: Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
Podľa § 168 SSP: Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
19. Žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, v nadväznosti na čo je účastníkom konania úspešným v celom rozsahu žalovaný. Žalobcovi správny súd, vychádzajúc z meritórneho rozhodnutia, právo na náhradu trov konania nepriznal podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Právo na náhradu trov konania nebolo priznané ani žalovanému vzhľadom na nepreukázanie podmienok pre aplikáciu úpravy podľa § 168 SSP.
20. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.