Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Ek/1507/2022

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: SK Logistic, s.r.o., so sídlom Seredská 09423/255E, 917 05 Trnava, IČO: 46 318 674, právne zast.: JUDr. Norbert Štrba, advokát so sídlom Radlinského 6/6, 917 01 Trnava, IČO: 50 508 741 proti povinným: 1/ Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518 a 2/ ZSE Energia, a.s., so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 677 281, o vymoženie nepeňažného plnenia s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Boris Halás, so sídlom exekútorského úradu Popradská 70, 82202 Bratislava 214, IČO: 42 272 459, pod sp. zn. 397EX 7148/22, o sťažnosti oprávneného proti výroku II. a III. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 18. 01. 2023, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť oprávneného proti výroku II. a III. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 18. 01. 2023 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 18. 01. 2023 vyššia súdna úradníčka vyhovela návrhu povinného na zastavenie exekúcie a rozhodla tak, že: „I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z a s t a v u j e. II. Povinnému 1/ a 2/ sa náhrada trov exekúcie voči oprávnenému n e p r i z n á v a. III. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 72,- EUR, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.“ Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že preskúmala návrh povinného 1/ na zastavenie exekúcie zo dňa 30. 06. 2022 a doplnený návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 16. 11. 2022, vyjadrenie oprávneného a predložené listinné dôkazy a mala za nesporne preukázané, že Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia - exekučný titul, Krajský súd v Bratislave svojim uznesením sp.zn. zo dňa 26. 07. 2022 zmenil tak, že návrh oprávneného ako žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia voči povinným ako žalovaným 1/ a 2/ zo dňa 08. 04. 2022 zamietol, čím teda došlo k zrušeniu exekučného titulu, na základe ktorého je vedená exekúcia. Exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (). Exekučný titul musí existovať nielen v čase vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale až do ukončenia exekučného konania. Zrušenie exekučného titulu (rozhodnutia súdu) nastáva najmä v konaniach o opravných prostriedkoch, ak súd konajúci o opravnom prostriedku napadnuté rozhodnutie zrušuje (prípadne mení). Základným materiálnym predpokladom pre vedenie exekúcie je existencia právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, nakoľko len takéto rozhodnutie pripúšťa výkon exekúcie (exekučný titul). Zrušenie exekučného titulu je dôvodom na zastavenie exekúcie exekučným súdom. Vyššia súdna úradníčka vychádzala pri rozhodovaní z dôkazných prostriedkov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení a dospela k právnemu záveru, že bol preukázaný dôvod zastavenia exekúcie uvedený v § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, a preto súd exekúciu zastavila. Nakoľko povinný 1/ bol s návrhom na zastavenie exekúcie úspešný, ale trovy exekúcie si neuplatnil, vyššia súdna úradníčka rozhodla tak, že mu nárok na náhradu trov nepriznal. Rovnako rozhodla aj vo vzťahu k povinnému 2/.

O trovách súdneho exekútora ďalej rozhodla podľa § 198 ods. 2 v spojení s § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, keď na ich náhradu zaviazala oprávneného, nakoľko exekúcia bola zastavená z dôvodu, ktorý možno pričítať oprávnenému (zrušený exekučný titul). Exekútorovi priznala náhradu trov vo výške, ktorá mu podľa § 22 ods. 1 vyhlášky prináleží, a to vo výške 60,- EUR vrátane DPH, celkom 72,- EUR.

2. Proti výroku II. a III. uznesenia vyššej súdnej úradníčky podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť oprávnený, ktorú odôvodnil tým, že exekúcia sp. zn. bola začatá oprávneným dôvodne, na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým bolo Uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06. 05. 2022, sp. zn. . Toto uznesenie bolo vykonateľné dňom 06. 05. 2022. Oprávnený podal návrh na výkon exekúcie povinností uložených exekučným titulom povinným z dôvodu, že títo si svoje povinnosti uložené vykonateľným exekučným titulom nesplnili dobrovoľne. Návrh oprávneného na exekúciu bol preto dôvodný. Povinní využili svoje právo na podanie opravného prostriedku proti exekučnému titulu Okresného súdu Bratislava I a Krajský súd v Bratislave exekučný titul zrušil, čo je dôvodom na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Oprávnený nesúhlasí s úhradou trov exekúcie súdnemu exekútorovi, na ktoré ho zaviazalo Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 18. 01. 2023. Naopak, oprávnený žiada, aby náklady trov súdneho exekútora hradili povinní a hradili aj trovy právneho zastúpenia, ktoré vznikli oprávnenému zavineným konaním povinných, ktorým bolo porušenie vykonateľných povinností im uložených exekučným titulom zo dňa 06. 05. 2022. Boli to práve povinní, ktorí zavinili exekúciu. Oprávnený uvádza, že exekučný titul bol vykonateľný dňa 06. 05. 2022, povinnosti im uložené exekučným titulom si títo nesplnili, začatie exekúcie bolo preto dôvodné. Ak by si povinní splnili svoje povinnosti, oprávnený by nemusel podávať návrh na ich výkon v exekúcii. Opravný prostriedok proti exekučnému titulu mohli povinní podať rovnako aj po splnení si svojich povinností ako aj po nesplnení, kedy v prípade splnenia ich vykonateľných povinností by oprávnený nepodával návrh na výkon exekúcie. K námietkam povinných ohľadne materiálnej vykonateľnosti povinností uložených exekučným titulom uviedol, že exekučný súd v konaní o nich nerozhodol a konanie bolo zastavené ešte pred rozhodnutím o nich, na základe zrušenia exekučného titulu. K použitiu v odôvodnení Uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 18. 01. 2023 ustanovenia § 199c ods. 1 Exekučného poriadku uviedol, že tak ako je možné použitie vzťahovať na oprávneného, celé exekučné konanie bolo začaté a zavinené z dôvodov, ktoré možno a je nutné pričítať povinným. Exekúcia bola začatá dôvodne v dôsledku porušenia uložených povinností povinným exekučným titulom. Exekučné konania ohľadne vymáhania povinností uložených povinným bolo oprávneným dôvodne začaté a povinnosti uložené exekučným titulom boli platne uložené povinným odo dňa 06. 05. 2022 až do dňa 09. 09. 2022, kedy nadobudlo právoplatnosť L. Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26. 07. 2022, sp. zn. , ktorým bol exekučný titul zrušený. Povinní si svoje povinnosti im uložené neplnili v období od 06. 05. 2022 až do 09. 09. 2022. Ak by si ich plnili, oprávnený by nepodával návrh na ich výkon v exekúcii, preto oprávnený namieta úhradu akýchkoľvek nákladov na exekúciu a naopak, žiada, aby Okresný súd Banská Bystrica zaviazal práve povinných na úhradu trov exekúcie, nákladov trov právneho zastúpenia a súdnych poplatkov, ktoré mu v exekúcii vznikli. Poukazujeme na ustanovenia pri úhrade nákladov konania a nákladov trov právneho zastúpenia, kedy je zohľadňovaná skutočnosť, či návrh (žaloba) bola podaná dôvodne alebo nie a na úhradu je zaviazaná strana sporu, ktorá zavinila jeho vznik.

3. Povinný 1/ vo vyjadrení k podanej sťažnosti uviedol, že zrušenie exekučného titulu je bez akýchkoľvek pochybností v uvedenom prípade dôvodom, ktorý je možné pričítať oprávnenému. Na základe Návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia Prvostupňový súd Uznesením o nariadení neodkladného opatrenia uložil povinnému 1/ príslušné povinnosti. Tieto povinnosti Odvolací súd v Uznesení Odvolacieho súdu označil za neurčité a nevykonateľné a zároveň prisvedčil aj námietke povinného 1, že tieto povinnosti nebolo možné vykonať bezodkladne tak, ako mu to ukladalo Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia (viď. bod 62 Uznesenia Odvolacieho súdu). Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia tak bolo de facto vykonateľné len formálne, jeho materiálna vykonateľnosť však možná nebola, čo potvrdil aj Odvolací súd. Zodpovednosť za to nesie právne oprávnený, keďže Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia bolo vydané na jeho podnet (na základe Návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia). Na tieto skutočnosti povinný 1/ poukázal vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 30. 06. 2022 (ďalej len „Návrh na zastavenie exekúcie“), ktorým žiadal Súd, aby exekúciu zastavil podľa § 61k ods. 1 písm. a) a d) Exekučného poriadku. Súd sa týmito skutočnosťami v Uznesení o zastavení exekúcie nezaoberal, nakoľko exekúciu následne zastavil na základe skutočnosti uvedenej povinným 1/ v doplnení návrhu povinného 1/ na zastavenie exekúcie zo dňa 16.11.2022 (ďalej len „Doplnenie návrhu na zastavenie exekúcie“), ktorým povinný 1/ žiadal Súd, aby exekúciu zastavil podľa § 61k

ods. 1 písm. a) b) a d) Exekučného poriadku (touto skutočnosťou bolo zrušenie exekučného titulu Uznesením Odvolacieho súdu). Nie je preto pravdivé tvrdenie oprávneného, že exekučné konanie začalo z dôvodu na strane povinného 1/. Povinný 1/ totiž povinnosti uložené výrokom I. Uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia splnil v stanovenej lehote v rozsahu a spôsobom ako ich bolo objektívne možné vykonať a povinnosť uloženú výrokom II. Uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia splnil dokonca v zákonnej lehote v celom rozsahu. Exekučné konanie teda začalo na návrh oprávneného na vykonanie exekúcie nedôvodne.

4. Povinný 2/ vo vyjadrení k podanej sťažnosti uviedol, že zrušenie exekučného titulu je podľa jeho názoru bez akýchkoľvek pochybností v uvedenom prípade dôvodom, ktorý je možné pričítať práve oprávnenému, ktorý tak bol v súdnom konaní, ktoré začalo na základe jeho Návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (súdnom konaní vedenom Prvostupňovým súdom pod č. ) neúspešný. Súd v odôvodnení Uznesenia o zastavení exekúcie správne konštatoval, že o trovách súdneho exekútora Súd rozhodol podľa § 198 ods. 2 v spojení s § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, keď na ich náhradu zaviazal oprávneného, nakoľko exekúcia bola zastavená z dôvodu, ktorý možno pričítať oprávnenému (zrušený exekučný titul). Na základe Návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia Prvostupňový súd Uznesením o nariadení neodkladného opatrenia uložil povinnému 2/ príslušné povinnosti. Tieto povinnosti Odvolací súd v Uznesení Odvolacieho súdu označil za neurčité a nevykonateľné (vo vzťahu k výroku I prisvedčil námietke povinného 2/, že nejestvoval žiaden zákonný dôvod na jednostrannú výpoveď Zmluvy o dodávke elektriny, a nebola daná ani možnosť jednostranne odstúpiť od Zmluvy o dodávke elektriny-viď. bod 62 Uznesenia Odvolacieho súdu). Zodpovednosť za to nesie práve oprávnený, keďže Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia bolo vydané na jeho podnet (na základe Návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia). Povinný 2/ neporušil ani povinnosť uloženú mu výrokom II, a teda po doručení Uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia neuzatvoril žiadnu zmluvu týkajúcu sa dodávky elektriny do predmetného odberného miesta, táto skutočnosť rovnako bránila vymáhateľnosti tejto povinnosti, a preto návrh na vykonanie exekúcie podal oprávnený nedôvodne. Na základe vyššie uvedených skutočností má povinný 2/ za to, že tvrdenie oprávneného, že exekučné konanie začalo z dôvodu na strane povinného 2/ sa nezakladá na pravde. Povinný 2/ totiž povinnosti uložené výrokom I. Uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia nemohol objektívne vykonať a povinnosť uloženú výrokom II. Uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia splnil. Exekučné konanie teda začalo na návrh oprávneného na vykonanie exekúcie nedôvodne.

5. Podľa druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa a , proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. Podľa , sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.

9. Podľa , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie

10. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.

12. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

13. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

14. Sťažnostný súd podanie oprávneného zo dňa 08. 02. 2023 podľa jeho obsahu vyhodnotil ako sťažnosť proti výrokom II. a III. uznesenia vyššej súdnej úradníčky, napriek tomu že oprávnený v podanej sťažnosti uviedol, že túto podáva výlučne do výroku III. napadnutého uznesenia. Uvedené sťažnostný súd odôvodňuje tým, že v rámci podanej sťažnosti oprávnený žiadal, aby povinní hradili náklady trov súdneho exekútora (čo predstavuje výrok III. napadnutého uznesenia) a hradili aj trovy právneho zastúpenia, ktoré vznikli oprávnenému zavineným konaním povinných, ktorým bolo porušenie vykonateľných povinností im uložených exekučným titulom zo dňa 06. 05. 2023 (čo predstavuje výrok II. napadnutého uznesenia). V dôsledku teda sťažnosti podanej proti výroku II. a III. napadnutého uznesenia zo strany oprávneného súd prvej inštancie vec prejednal v medziach daných ustanoveniami § a nasl. , preskúmal dotknuté uznesenie v napadnutom rozsahu a dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol.

15. Oprávnený v podanej sťažnosti namietal nesprávnosť napadnutého uznesenia v otázke rozhodovania o náhrade trov exekučného konania, pričom po preskúmaní napadnutého uznesenia, vzhľadom na predchádzajúci priebeh veci, musí sťažnostný súd konštatovať správnosť napadnutých výrokov uznesenia vyššej súdnej úradníčky, keď vyššia súdna úradníčka v dostatočnom rozsahu zistila procesný stav a zo zistených skutočností vyvodila správny právny záver, ktorý dostatočným spôsobom právne odôvodnila a sťažnostný súd sa tak stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

16. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky treba v prvom rade uviesť, že právna úprava trov exekúcie je v Exekučnom poriadku v zásade komplexná, pričom je možné aplikovať len na tie momenty exekučného konania, ktoré nie sú Exekučným poriadkom upravené. v pozícii lex specialis vymedzuje okruh subjektov, o nákladoch ktorých možno uvažovať ako o trovách exekučného konania a následne jednotlivé zložky trov týchto subjektov vymedzuje v až 199g taxatívnym spôsobom, spolu s pravidlami pre ich uplatnenie a (prípadnú) náhradu. Trovy exekútora platí v zásade povinný, a to buď v uspokojení pohľadávky vrátane trov exekútora povinným alebo vo vymožení pohľadávky vrátane trov exekútora exekútorom. Náhradou trov exekúcie súdneho exekútora však možno zaviazať aj oprávneného, na základe procesného zavinenia, a to v prípadoch uvedených v Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. V prípade náhrady trov účastníkov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, ktorým povinný vlastne iniciuje exekučný spor s oprávneným, pravidlá pre priznanie náhrady normuje Exekučného poriadku. Tu „osud“ náhrady trov oprávneného a povinného v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie závisí od meritórneho výsledku sporu, teda od toho, ako sa s konečnou platnosťou rozhodne o návrhu na zastavenie exekúcie. Inak povedané, povinnému vzniká nárok na náhradu trov v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie len v prípade, ak s týmto návrhom bol v konečnom dôsledku úspešný, t.j. len v prípade, keď návrh na zastavenie exekúcie rezultuje v uznesení exekučného súdu o zastavení exekúcie a za súčasného splnenia podmienky, že dôvod zastavenia možno pričítať oprávnenému tak, ako to vyplýva z citovaného Exekučného poriadku. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu je totiž úlohou exekučného súdu preskúmať, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Náležitou opatrnosťou rozumieme opatrnosť spočívajúcu aj v tom, že oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne v priebehu exekúcie, mal k dispozícii poznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok konania (zastavenie exekúcie) predvídať, a preto mohol pri náležitej opatrnosti predísť takýmto dôsledkom (napr. , ). Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu tiež vyplýva, že oprávnenému môže byť uložená povinnosť znášať trovy exekúcie, ktoré vznikli povinnému v prípade, ak oprávnený iniciuje exekúciu v dôvere v rozhodnutie, ktoré vykazuje znaky právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ale exekúcia musela byť zastavená po tom, ako sa preukázalo,

že rozhodnutie nespĺňalo podmienky vykonateľného exekučného titulu. Rozhodnutie súdu, ktorým bola oprávnenému uložená povinnosť nahradiť trovy exekúcie povinnému, ale musí byť odôvodnené ústavne konformným spôsobom (m. m. , , ). Pokiaľ návrh povinného na zastavenie exekúcie bol zamietnutý, nárok na náhradu trov vzniká oprávnenému.

17. Premietnutím vyššie uvedeného na prejednávanú vec tak sťažnostný súd konštatuje, že vzhľadom na zastavenie exekúcie, ktorému predchádzal návrh povinného 1/ na zastavenie exekúcie, vyššia súdna úradníčka správne postupovala, keď pri rozhodovaní, ktorému účastníkovi uloží povinnosť nahradiť trovy súdneho exekútora a súčasne prizná náhradu trov v rámci konania o návrhu povinného 1/ na zastavenie exekúcie, skúmala a vyhodnocovala predovšetkým okolnosti, pre ktoré došlo k zastaveniu exekúcie za účelom zistenia, ktorý z účastníkov procesne zavinil - zapríčinil zastavenie exekúcie. V danom prípade bolo nesporné, že k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu neskoršieho „zrušenia“ exekučného titulu, keď exekučným titulom bolo uznesenie o nariadení predbežného opatrenia, ktoré v čase začatia exekúcie disponovalo len doložkou vykonateľnosti, pričom zo strany povinného 1/ a povinného 2/ bolo napadnuté odvolaním, o ktorom odvolací súd (v priebehu exekúcie) rozhodol tak, že exekučný titul zmenil a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Možno tak konštatovať, že oprávnený podaním návrhu na vykonanie exekúcie na základe len vykonateľného exekučného titulu prevzal na seba procesné riziko, že exekučný titul môže byť v priebehu exekúcie zrušený, pretože disponoval vedomosťou o možnosti podať odvolanie zo strany povinných proti exekučnému titulu, a teda mal si byť vedomý aj toho, že v prípade zrušenia exekučného titulu dôjde aj k zastaveniu exekúcie. Pre posúdenie zavinenia na zastavení exekúcie pri tom sťažnostný súd považuje za irelevantné, aké boli dôvody pre zmenu exekučného titulu, a teda pre zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. To, že sa oprávnený spoliehal na správnosť exekučného titulu vydaného súdnou autoritou, ho totiž nezbavuje v predmetnej exekúcii procesnej zodpovednosti za zastavenie exekúcie. Brániť sa voči nezákonnému rozhodnutiu či nesprávnemu úradnému postupu slúžia iné právne inštitúty. V konečnom dôsledku treba tiež zdôrazniť, že to bol práve oprávnený, ktorý sa svojím návrhom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia (exekučného titulu), a teda v prvom rade on sám zodpovedal za podaný návrh, a teda aj za svoj úspech v základnom konaní. Naopak, za nespravodlivé by sťažnostný považoval, keby náhradou trov exekúcie súd zaviazal práve povinných, ktorí sa voči exekučnému titulu bránili len tak, ako im to zákon umožňoval. V tomto prípade tak sťažnostný súd, rovnako ako vyššia súdna úradníčka v napadnutom uznesení, považoval v konečnom dôsledku povinných za viac hodných ochrany ako oprávneného, keďže oprávnenému možno pričítať minimálne aspoň iniciovanie exekúcie. Podľa názoru sťažnostného súdu je tak práve oprávnenému nutné pričítať procesné zavinenie na zastavení exekúcie, a preto vyššia súdna úradníčka správne rozhodla, keď povinnosťou nahradiť trovy exekúcie tak súdnemu exekútorovi ako i povinným (ak by im nejaké trovy vznikli) zaviazala práve oprávneného.

18. V nadväznosti na argumentáciu oprávneného v rámci podanej sťažnosti je nutné ešte zdôrazniť, že v zmysle zákonnej úpravy je pri zastavení exekúcie súdom pre priznanie náhrady trov podstatným len otázka toho, komu (ktorému z účastníkov) možno pričítať zavinenie na zastavení, teda kto procesne zavinil zastavenie konania. Uvedené tak znamená, že je irelevantné či predmetná exekúcia sa začala dôvodne alebo nie, teda či povinní plnili alebo neplnili exekučný titul, ako na to poukazoval oprávnený v rámci podanej sťažnosti, pretože pokiaľ by aj povinní neplnili exekučný titul, nič to nemení na skutočnosti, že oprávnený iniciovaním exekúcie na podklade len vykonateľného exekučného titulu, voči ktorému bolo podané odvolanie, prevzal na seba procesné riziko, že tento titul môže byť zrušený. Oprávnený tak pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Náležitou opatrnosťou rozumieme opatrnosť spočívajúcu aj v tom, že oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne v priebehu exekúcie, mal k dispozícii poznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok konania (zastavenie exekúcie) predvídať, a preto mohol pri náležitej opatrnosti predísť takýmto dôsledkom (napr. , ). Dôvod zastavenia exekúcie tak v prejednávanej veci možno pričítať oprávnenému v tom rozsahu, že podal prostredníctvom zástupcu návrh na vykonanie exekúcie. Keby návrh podaný nebol, súdnemu exekútorovi a ani povinným by nárok na náhradu trov exekúcie nevznikol. Aj keď išlo v danom prípade o výkon práva (podať návrh na vykonanie exekúcie), nejde o výkon práva bezodplatný. S podaním návrhu na vykonanie exekúcie (ako výkonom práva) sú vždy spojené náklady (napr. povinnosť zaplatiť súdny poplatok, uhradiť preddavok advokátovi a podobne), ktoré platí ten, kto návrh podáva s očakávaním, že ich bude mať nahradené povinným. Rovnako tak v prípade udelenia poverenia na vykonanie exekúcie súdom vznikajú náklady súdnemu exekútorovi, ktorý by ich mal mať nahradené. Súdny exekútor nie je bez ďalšieho oprávnený poverenie udelené súdom na základe návrhu

oprávneného odmietnuť, či vrátiť, ale exekúciu je povinný začať vykonávať, s čím mu bez pochybností vznikajú náklady, ktoré by mu neboli vznikli, keby oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nepodal.

19. Svoje právne závery sťažnostný súd podporuje aj rozhodnutiami Ústavného súdu SR v obdobnej veci, a to uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. z 13.05. 2014, ktorého závery Ústavný súd SR opätovne zopakoval aj v uznesení ÚS SR sp. zn. zo dňa 02. 03. 2023, keď uviedol že: „...nie je v rozpore s ústavnými právami sťažovateľov podľa a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ak boli sťažovatelia, ktorí boli oprávnenými v exekučnom konaní, zaviazaní na náhradu trov konania povinného, ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku toho, že napriek skôr vydanej doložky vykonateľnosti bolo neskôr zistené, že exekučný titul sa nestal vykonateľným.“ „Podľa ústavného súdu okolnosti veci môžu odôvodňovať, aby oprávnenému bola uložená povinnosť znášať trovy exekúcie, ktoré vznikli povinnému, v prípade, ak oprávnený iniciuje exekúciu v dôvere v rozhodnutie, ktoré v dôsledku doložky vykazuje znaky vykonateľnosti, ale exekúcia musela byť zastavená po tom, ako sa preukázalo, že rozhodnutie vykonateľné nebolo. Hoci podľa ústavného súdu záver všeobecných súdov o tom, že oprávnený má nahradiť trovy exekúcie, nie je jediným možným, nejaví sa svojvoľným či odporujúcim zmyslu a účelu zákona.“ Ako ďalej uviedol Ústavný súd SR: „....v normách Exekučného poriadku nemožno nájsť ustanovenia, podľa ktorých by nesprávnosť postupu okresného súdu pri vyznačení vykonateľnosti exekučného titulu bolo možné preniesť či už na povinného alebo na exekútora, ktorým v takto márne vedenej exekúcii vznikli trovy. I voči nim by bolo nespravodlivé, aby znášali trovy zastavenej exekúcie, čoho prvotnou príčinou bol nesprávny postup okresného súdu, ktorý rozhodoval v spore sťažovateľa a žalovaného. Bol to sťažovateľ, ktorý sa domáhal svojho práva žalobou a následne, hoc aj v dobrej viere, návrhom na vykonanie exekúcie, keď predložil rozhodnutie, o ktorom bolo zistené, že nie je vykonateľné.“ Hoci uvedené závery najvyššej súdnej autority boli prijaté vo vzťahu k inej skutkovej situácii (v danom prípade došlo k zrušeniu doložky vykonateľnosti k exekučnému titulu), sťažnostný súd má za to, že sú plne aplikovateľné aj v prejednávanej veci, pretože právne následky spojené so zrušením doložky vykonateľnosti a so zrušením exekučného titulu vo vzťahu k exekučnému konaniu sú rovnaké. Aplikujúc teda uvedené závery najvyššej súdnej autority sťažnostný súd dospel k záveru, že rozhodnutie vyššej súdnej úradníčky v danom prípade nemožno označiť za svojvoľné, ale vydané plne v súlade s Exekučným poriadkom.

20. V nadväznosti na vyššie uvedené tak súd prvej inštancie konštatuje, že uznesenie vyššej súdnej úradníčky v napadnutých výrokoch považuje za vecne správne, a preto sťažnosť oprávneného proti výroku II. a III. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 06. 10. 2022 ako nedôvodnú zamietol.

21. O trovách sťažnostného konania súd nerozhodoval, keďže tieto neboli účastníkmi konania uplatnené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).