Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_55Ek-2451-2021.pdf
PDF · 126.33 KB
Case nature
Subarea
55Ek/2451/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: U. P., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. P. XXX, XXX XX P., právne zastúpený JUDr. Janou Bezákovou, advokátkou, IČO: 37 915 061, so sídlom Bakalárska 6, 971 01 Previdza, proti povinnému: L. M., U., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. U. XXXX/X, XXX XX V.
- F. U., právne zastúpený JUDr. Veronikou Poláčkovou PhD., LLM, MBA, advokátkou, IČO: 50 376 811, so sídlom Jozefská 7329/3, 811 06 Bratislava - Staré Mesto o vymoženie 89.000,00 EUR s prísl. a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Róbertom Rychtarčíkom, so sídlom 1.mája 223/25, 058 01 Poprad, IČO: 35 515 741, pod sp. zn. 145EX 262/22 o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Róbertom Rychtarčíkom, so sídlom 1.mája 223/25, 058 01 Poprad, IČO: 35 515 741, pod sp. zn. 145EX 262/22 v celom rozsahu z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Pôvodný oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 29.06.2021, vedeným pod sp. zn. 55Ek/2451/2021, domáhal od povinného vymoženia 89.000,00 EUR s prísl. na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného pod sp. zn. 34Up/265/2021 dňa 13.04.2021.
2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Róberta Rychtarčíka vydaním poverenia pod sp. zn. 55Ek/2451/2021 s európskym spisovým identifikačným číslom: ECLI:SK:OSBB:2022:6121409963.2, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 145EX 262/22.
3. Súdny exekútor vydal na základe poverenia upovedomenie o začatí exekúcie dňa 10.03.2022, ktoré bolo dňa 29.03.2022 listinne doručené povinnému.
4. Povinný podaním zo dňa 30.03.2022 doručeným priamo súdu dňa 02.04.2022 podal návrh na zastavenie exekúcie.
5. Predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie bol postúpený súdnemu exekútorovi za účelom dodržania zákonom stanoveného postupu podľa ust. 61k ods. 5 Exekučného poriadku. Predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami bol súdu predložený súdnym exekútorom prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy do elektronickej schránky dňa 16.08.2022, resp. 17.08.2022. Prílohou podania bolo vyjadrenie sa právneho zástupcu oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor svoje vyjadrenie nepodal, deklaroval len podanie návrhu na zastavenie exekúcie zo strany povinného v zákonnej lehote.
6. V odôvodnení návrhu na zastavenie exekúcie právny zástupca povinného poukázal na ust. § 61k Exekučného poriadku. Bol názoru, že dôvody na zastavenie exekúcie v uvedenom ustanovení sú teda jednak dôvody ako hmotnoprávneho, tak aj procesnoprávneho charakteru. Ide pritom o dôvody, na ktoré
musí súd prihliadať z úradnej povinnosti v každom štádiu konania. Právny zástupca povinného podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul na základe, ktorého sa oprávnený domáha svojho nároku je nezákonným rozhodnutím, a to z nasledovných dôvodov. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn.: 34Up/265/2021 zo dňa 03.09.2021 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie”) bol odmietnutý odpor voči platobnému rozkazu, ktorý vydal Okresný súd Banská Bystrica sp. zn. 34Up/265/2021 dňa 13.04.2021. V napadnutom rozhodnutí bolo uvedené nasledovné: Okresný súd Banská Bystrica dňa 13.04.2021 vydal platobný rozkaz sp. zn. 34Up/265/2021, ktorým v plnom rozsahu vyhovel podanému návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žalovaný (v tomto prípade Povinný) bol súdom poučený, že oneskorene podaný odpor, odpor podaný bez vecného odôvodnenia, neoprávnenou osobou alebo nepredpísaným spôsobom, súd uznesením odmietne. Uvedený platobný rozkaz bol Povinnému doručený do elektronickej schránky dňa 29.04.2021 s fikciou doručenia. Dňa 18.07.2021 bol súdu doručený odpor proti platobnému rozkazu spolu so žiadosťou o odpustenie zmeškanej lehoty na podanie odporu. Povinný oneskorené podanie odporu odôvodnil tým, že od 30.03.2021 bol práceneschopný, nakoľko mal vážne bolesti chrbtice, ktoré mu spôsobovali aj ďalšie ťažkosti a to najmä bolesti hlavy a trapézu, neskôr od mája už aj bolesti v oblasti žalúdka a žlčníka - pod pravým rebrom. Súd rozhodol, že Povinnému zamieta žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odporu proti platobnému rozkazu sp. zn. 34Up/265/2021 zo dňa 13.04.2021, a to z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre odpustenie zmeškania lehoty, nakoľko dôvod prezentovaný Povinným, nie je možné v čase doručenia platobného rozkazu a plynutia lehoty na podanie odporu vyhodnotiť ako ospravedlniteľný, resp. jeho existencia v rozhodnom čase nebola súdu riadne preukázaná. Platobný rozkaz bol Povinnému doručený 29.04.2021 s fikciou doručenia. Lehota na podanie odporu uplynula dňa 15.05.2021. Súd mal z elektronickej doručenky prijatého odporu za preukázané, že odpor voči platobnému rozkazu Povinný podal dňa 18.07.2021. Povinný podal relevantnú sťažnosť proti napadnutému rozhodnutiu. Napadnuté rozhodnutie je vnútorne rozporné, nie je presvedčivo odôvodnené, a to v konečnom dôsledku zakladá jeho ústavnú neudržateľnosť, a preto podáva Povinný aj ústavnú sťažnosť na Ústavný súd SR. Napadnuté rozhodnutie, ako aj procesný postup súdu, ktorý predchádzal vydaniu platobného rozkazu je nesprávny a nezákonný, a to z nasledovných dôvodov: Platobný rozkaz sa musí spolu so žalobou doručovať „do vlastných rúk”. Poukázal na ust. § 266 CSP. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že uplatnenie fikcie doručenia pri doručovaní platobného rozkazu sa nepoužije. Ustanovenie § 111 ods. 3 CSP v ktorom je uvedené, že „ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie” sa pri doručovaní platobného rozkazu nepoužije. Vyjadrením vzťahu zákona o e-Governmente a osobitných predpisov, pokiaľ ide o doručovanie, mal zákonodarca na mysli zrejme to, že osobitné predpisy môžu ustanoviť odlišný spôsob doručenia, spôsob jeho vykonania, vrátane odlišnej úpravy vo fikcii doručenia, v úložných lehotách a pod. Pri doručovaní podľa osobitných predpisov môže ísť o doručovanie do vlastných rúk. Všeobecná úprava doručovania platobných rozkazov podľa § 266 ods. 2 CSP vylučuje náhradnú formu doručenia, obdobná úprava bola prebratá aj do zákona o e-Governmente. Konkrétne ust. § 32 ods. 6 zákona o e-Governmente vylučuje použitie fikcie doručenie pre tie úradné správy, pri ktorých osobitný predpis neumožňuje použitie náhradného doručenia. V tomto prípade tým osobitným predpisom je práve Civilný sporový poriadok (CSP). Z toho vyplýva, že neprevzatím platobného rozkazu doručeného do e-schránky nedochádza márnym uplynutím úložnej lehoty k doručeniu tohto rozhodnutia formou fikcie doručenia. Výnimkou je doručovanie žaloby fyzickej osobe podľa ustanovenia § 116 CSP, v zmysle ktorého: „Ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného.“ Súdy sa tak úplne nezbavili povinnosti zisťovať skutočnú adresu. Výnimkou z fikcie doručenia je doručenie platobného rozkazu, ktorý sa v zmysle § 266 CSP vždy doručuje do vlastných rúk. Zároveň je úplne vylúčená fikcia doručenia. Ak súd nemôže doručiť platobný rozkaz čo i len jednému subjektu na strane žalovaného (v tomto prípade ide o stranu Povinného), platobný rozkaz v plnom rozsahu zruší. Ak sa teda elektronicky doručuje dokument do vlastných rúk, prijímateľ je povinný potvrdiť doručenie elektronickej úradnej správy formou elektronickej doručenky; potvrdenie doručenia je podmienkou sprístupnenia obsahu elektronickej úradnej správy prijímateľovi v jeho elektronickej schránke, kedy sa môže oboznámiť s jej obsahom. Toto potvrdenie je podmienkou pre sprístupnenie obsahu elektronickej správy, teda znamená, že správa sa dostala do dispozičnej sféry príjemcu a ten má potom možnosť kedykoľvek sa s obsahom správy oboznámiť. Ak však tak neučiní, doručovaný dokument mu nie je sprístupnený a po uplynutí úložnej lehoty nebude mať žiadnu možnosť aby sa s obsahom správy oboznámil. V zmysle zákon o e-Governmente sa v takomto prípade správa považuje za nedoručenú. Osobitný spôsob doručovania elektronického dokumentu určeného do vlastných rúk u ktorého je vylúčené náhradné doručenie a to
fikciou upravuje aj zákon o súdoch v ustanovení § 82l. Aby takáto fikcia doručenia elektronického úradného dokumentu nastala zákon vyžaduje prihlásenie sa prijímateľa do elektronickej schránky počas úložnej doby doručovania predmetného dokumentu a tiež ďalšiu skutočnosť a to, že prijímateľ napriek tomu, že bol prihlásený a bol upovedomený o tom, že elektronický dokument sa mu doručuje, nepotvrdil notifikáciu o doručení. Platobným rozkazom rozhoduje súd bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania. Keďže sa pri vydávaní platobného rozkazu vychádza výlučne z údajných tvrdení, ktoré v žalobe uviedol žalobca (v tomto konaní Oprávnený a údajný predchodca z dedičského konania), zákon nevyhnutne musí v záujme ochrany práv a právom chránených záujmov žalovaného zaručiť, že aj žalovaný bude mať priestor sa ku všetkým takýmto tvrdeniam vyjadriť. Jedine doručenie platobného rozkazu spolu so žalobou do vlastných rúk žalovaného (v tomto prípade Povinného) vylučuje akékoľvek pochybnosti o tom, či sa žalovaný náležitým spôsobom dozvedel o proti nemu vedenom konaní a o jemu uloženej peňažnej povinnosti, alebo nie. Žiadny iný spôsob doručovania súdneho rozhodnutia nedokáže garantovať zachovanie práva žalovaného (v tomto konaní Povinného) namietať povinnosť, ktorá mu bola uložená bez toho, aby k nej mohol zaujať stanovisko. Do vlastných rúk sa písomnosť doručuje primárne cestou poštového podniku tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti, ktorým je doručenka. V uvedenom konaní však absentuje v súdnom spise doručenka od Povinného. V uznesení Krajského súdu Nitra zo dňa 20.04.2018, sp. zn.: 12 Co 67/2017 je skonštatované, že: „platobný rozkaz nemohol nadobudnúť právoplatnosť, ak nebol doručený do vlastných rúk v konaní označenému žalovanému.” Platobný rozkaz, ktorý vydal Okresný súd Banská Bystrica sp. zn. 34Up/265/2021 dňa 13.04.2021 nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, nakoľko bolo porušené právo na spravodlivý proces a právo na prístup k súdu. V tejto súvislosti Povinný dáva do pozornosti, že Okresný súd Banská Bystrica doručoval nezákonným spôsobom platobný rozkaz Povinnému, ktorý je fyzická osoba do elektronickej schránky s fikciou doručenia, čo vylučuje ust. § 266 CSP. Takýto postup možno označiť za závažné procesné pochybenie konajúceho súdu. V čase, keď konajúci súd doručoval Povinnému platobný rozkaz do elektronickej schránky, nebol Povinný ani jeden krát prihlásený na portáli slovensko.sk, a preto nastala fikcia doručenia. Povinný bezodkladne ako sa dozvedel o vydanom platobnom rozkaze požiadal súd o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odporu voči predmetnému platobnému rozkazu. Zároveň s týmto podaním podal Povinný odpor. Povinný relevantným spôsobom preukázal konajúcemu súdu, že od 30.03.2021 má dlhodobo pretrvávajúce vážne zdravotné problémy, bol práceneschopný, o čom predložil aj lekárske správy. Uvedené skutočnosti, ktoré zakladajú ospravedlniteľný dôvod, konajúci súd vôbec nebral do úvahy a považoval ich za irelevantné. Ďalej dáva Povinný do pozornosti, že okrem platobného rozkazu musí byť Povinnému doručená aj žaloba do vlastných rúk. Z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že by Povinnému bola s platobným rozkazom doručená aj žaloba, nakoľko Povinný ako strana sporu má právo vedieť, z akého dôvodu a na akom skutkovom základe sa voči nemu vedie súdne konanie, pričom toto právo mu bolo v dôsledku nedoručenia žaloby s prílohami odňaté. Tu sa vynára otázka, ako vlastne mohol rozhodnúť súd prvej inštancie, a to len na základe subjektívnych pocitov žalobcu? Na str. 1 napadnutého uznesenia je uvedené, že „platobný rozkaz bol žalovanému (v tomto konaní Povinnému) doručený dňa 29.04.2021 s fikciou doručenia”. Tu sa vynára otázka, prečo konajúci súd postupoval nezákonným spôsobom a nedoručil Žalovanému (v tomto konaní Povinnému) aj žalobu spolu s platobným rozkazom, tak ako je to uvedené v CSP. Navyše je v danej situácii dosť sporné, či Oprávnený je naozaj aktívne legitimovaný subjekt na podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Bola v exekučnom konaní preukázaná táto skutočnosť? Povinný nemá o uvedenej skutočnosti žiadnu vedomosť. Povinný nebol vôbec kontaktovaný ani príslušným notárom, ktorý mal prejednať dedičstvo po údajnom pôvodnom veriteľovi, že má niekto voči nemu pohľadávku. Povinný dáva na zreteľ nasledovnú judikatúru a pochybenia súdu prvej inštancie: Krajský súd v Bratislave v konaní pod sp. zn.: 2Cob/136/2020 uviedol, že „odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 266 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého ustanovenia platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručí žalovanému do vlastných rúk. Vzhľadom k tej skutočnosti, že z obsahu spisu a z predložených listinných dôkazov nie je možné spoľahlivo zistiť, či žalovanému boli doručené spolu s platobným rozkazom aj ostatné prílohy priložené k žalobe, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 389 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že úlohou súdu prvej inštancie bude identifikovať, že spolu s platobným rozkazom pod jednotlivými podaniami, uvedenými na č. listu 32 boli skutočne žalovanému doručené aj žaloba spolu s prílohami, poprípade, ak nebude možné túto skutočnosť zistiť, je potrebné opätovne žalovanému platobný rozkaz spolu so žalobou a prílohami k nej pripojenými doručiť, aby bolo zabezpečené právo žalovaného na súdnu ochranu a spravodlivý proces.” Povinný upriamuje pozornosť na uznesenie Ústavného súdu SR, sp.zn.: II. ÚS 45/2013-13 v ktorom je skonštatované, že: „Ústavný súd SR konštatuje, že súčasťou
obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Základné právo na súdnu ochranu nespočíva len v práve domáhať sa súdnej ochrany, ale túto aj v určitej kvalite, t. j. zákonom ustanoveným postupom súdu, dostať. Aj na vydanie rozhodnutia o námietkach povinného, resp. rozhodnutia o zastavení exekúcie sú primerane kladené požiadavky, ktoré vyplývajú zo základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Znamená to, že aj takéto rozhodnutie musí mať zákonný podklad, musí byť dostatočne skutkovo a právne odôvodnené a nemôže byť prejavom svojvôle. Súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu (PL. ÚS 21/00, I. ÚS 5/00, II. ÚS 143/02, IV. ÚS 292/04) aj nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku. Aj vo výkone rozhodnutia alebo v súdnej exekúcii sa musí každému zaručiť prístup k súdnej ochrane, ak splní predpoklady ustanovené zákonom. K naplneniu záruk na prístup k súdnej ochrane v zmysle citovaného článku ústavy dochádza iba vtedy, ak všeobecný súd koná objektívne, vylúči náhodné alebo svojvoľné uplatnenie zákonných možností na rozhodnutie a ak prijme konečné rozhodnutie vychádzajúc z toho, čo objektívne zistil.” Povinnosť skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu konania vyplýva z uznesenie Ústavného súdu SR z 23. 11. 2011, č. k. I. ÚS 456/2011-19 v ktorom je skonštatované, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť.” Z vyššie uvedeného skutkového stavu vyplýva, že nedošlo k preskúmaniu zákonnosti exekučného titulu. Navyše Povinný bol v danom konaní spotrebiteľ a s uvedenou skutočnosťou sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal. Exekučný súd je nielen oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Takýto nezákonný spôsob konajúceho súdu, tým, že vôbec nezobral do úvahy relevantným spôsobom preukázané zdravotné problémy Povinného, nezákonným doručením platobného rozkazu s fikciou doručenia spôsobil Povinnému závažný zásah do Ústavou SR garantovaných práv, a to porušenie práva na prístup k súdu vrátane porušenie práva na spravodlivý proces. Konajúci súd mal vydaný platobný rozkaz doručiť „do vlastných rúk” na adresu trvalého pobytu Povinného, ktorá bola súdu známa, resp. potom ako sa súdu nevrátila doručenka, nakoľko uplynula úložná doba elektronickej správy, mal konajúci súd zrušiť vydaný platobný rozkaz a nariadiť vo veci pojednávanie. Napadnuté uznesenie obsahuje rozličné citácie CSP vrátane zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, avšak opomína základné ustanovenia § 266 CSP v nadväznosti na ust. § 32 ods. 6 zákona o e-Governmente, čo pôsobí nielen nepresvedčivo, nezákonne, ale aj arbitrárne. Takýmto arbitrárnym konaním a rozhodnutím súdu, bol porušený princíp rovnosti sporových strán (čl. 6 ods. 1 CSP), ako aj porušený princíp kontradiktórnosti konania (čl. 9 CSP), keď súd nesprávnym procesným postupom znemožnil Povinnému, aby uskutočňoval mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základným slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch. Aj z čl. 2 ods. 1 a 2 CSP vyplýva, že ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo strany konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a
obranou proti takému uplatneniu. V súdnom konaní bolo Povinnému upreté právo konať pred súdom, t. j. Povinný sa nemohol relevantným spôsobom brániť proti vydanému platobnému rozkazu, nakoľko mu vydaný platobný rozkaz spolu so žalobou nebol doručený do vlastných rúk spôsobom podľa ust. § 266 CSP. S týmto porušením súvisí aj porušenie práva na spravodlivý proces a právo na prístup k súdu. V nadväznosti na všetky vyššie uvedené skutočnosti Povinný v súlade s ustanovením § 61k ods. 1 písm. a) a d) Exekučného poriadku navrhol, aby Exekúcia vedená pod sp. zn. súdu: 55Ek/2451/2021, číslo sp. zn. exekútorského úradu EX č.: 145EX 262 /22 bola z a s t a v e n á.
7. Z vyjadrenia právneho zástupcu oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyplynulo nasledovné. Ako prvé uviedol, že povinný vo svojom návrhu žiadal o zastavenie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul, rovnako ako aj procesný postup súdu, ktorý predchádzal jeho vydaniu je nesprávny a nezákonný, nakoľko súd po márnom uplynutí úložnej lehoty elektronickej úradnej správy v elektronickej schránke uplatnil fikciu doručenia, čim došlo k porušeniu práva povinného na prístup k súdu ako aj jeho práva na spravodlivý proces. Právny zástupca oprávneného mal za to, že exekúcia sa vykonáva na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Povinný v upomínacom konaní využil dostupné opravné prostriedky, ktoré súd odmietol s odôvodnením, že exekučný titul bol vydaný v súlade so zákonom. Už počas upomínacieho konania povinný uvádzal rovnaké námietky a argumentáciu akú uviedol v návrhu na zastavenie exekúcie. Okresný súd Banská Bystrica sa pri rozhodovaní o opravných prostriedkoch opakovanie námietkami povinného zaoberal a tieto zamietol ako nedôvodné. Rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica priložil k svojmu vyjadreniu. Právny zástupca oprávneného mal za to, že Okresný súd Banská Bystrica danú vec starostlivo posúdil a rozhodol v zmysle platných právnych predpisov. Uviedol, že sa stotožňuje s názorom súdu v predmetných rozhodnutiach a mal za to, že v danej veci nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie a žiadal, aby súd návrh povinného zamietol.
8. Z predloženého vyjadrenia súdneho exekútora vyplývajú skutočnosti o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a preukázaní dodržania zákonnej lehoty pri jeho podaní vzhľadom na doloženie doručeniek k upovedomeniu o začatí exekúcie.
9. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
10. Podľa § 46 ods. 1 písmeno a) Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul podľa § 45 odsek 1 súd, ktorý vo veci rozhodoval ako súd prvého stupňa.
11. Podľa § 61k ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
12. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
13. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
14. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
15. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
16. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „ZoUK“) ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie podľa tohto zákona sa použije Civilný sporový poriadok okrem § 126.
17. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (z. o e- Governmente), (ďalej len „zákon o e-Governmente“), do vlastných rúk sa elektronicky doručujú elektronické dokumenty, ktoré sú podľa tohto zákona z hľadiska právnych účinkov totožné s dokumentom v listinnej podobe, o ktorom osobitné predpisy ustanovujú, že sa doručujú do vlastných rúk.
18. Podľa § 29 ods. 3 zákona o e-Governmente, doručením do vlastných rúk sa na účely elektronického doručovania rozumie doručenie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany adresáta alebo osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov možné doručovať namiesto adresáta (ďalej len "prijímateľ"), formou elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi.
19. Podľa § 30 ods. 1 zákona o e-Governmente, elektronickou doručenkou sa rozumie elektronický dokument obsahujúci údaj o dni, hodine, minúte a sekunde elektronického doručenia, identifikátor osoby prijímateľa, identifikátor osoby odosielateľa a identifikáciu elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov, ktoré sa elektronicky doručujú; identifikácia elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov musí zabezpečiť vytvorenie logickej väzby na túto správu a dokumenty, ktoré obsahuje.
20. Podľa § 30 ods. 4 zákona o e-Governmente, elektronická doručenka sa zasiela do elektronickej schránky odosielateľa príslušnej elektronickej úradnej správy, ktorej doručenie elektronická doručenka potvrdzuje, a to aj, ak táto elektronická schránka nie je aktivovaná; to neplatí, ak odosielateľ nie je známy alebo ak nemá zriadenú elektronickú schránku.
21. Podľa § 30 ods. 6 zákona o e-Governmente, elektronická doručenka sa vytvára a potvrdzuje pri každom elektronickom doručení, pričom ak nejde o doručenie do vlastných rúk, vytvára a potvrdzuje sa podľa odseku 2 automatizovane, keď nastane moment doručenia podľa § 32 ods. 5.
22. Podľa § 32 ods. 5 zákona o e-Governmente, elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, a) ak je adresátom orgán verejnej moci, uložením elektronickej úradnej správy, b) ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel, c) ak nie je adresátom orgán verejnej moci a nedoručuje sa do vlastných rúk, deň bezprostredne nasledujúci po uložení elektronickej úradnej správy.
23. Podľa § 111 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z.z., do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka"); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou.
24. Podľa § 32 ods. 6 zákona o e-Governmente v účinnom znení ustanovenie odseku 5 písm. b) a c) sa nepoužije, ak a) medzi okamihom odoslania elektronickej úradnej správy a okamihom márneho uplynutia úložnej lehoty bola elektronická schránka deaktivovaná, b) orgán verejnej moci rozhodne, že elektronické doručenie je neúčinné; to neplatí, ak osobitný predpis neumožňuje vylúčiť účinky náhradného doručenia.
25. Súd po preskúmaní návrhu na zastavenie exekúcie spolu s prílohami a oboznámení sa s obsahom spisu vedenom na oddelení upomínacieho konania Okresného súdu Banská Bystrica uvádza nasledovné. Zo spisu vedeného pod spisovou značkou 34Up/265/2021 vyplýva, že dňa 13.04.2021 bol vydaný platobný rozkaz, ktorý bol doručovaný povinnému (žalovanému) do jeho aktívnej elektronickej schránky vzhľadom na právnu úpravu § 32 ods. 5 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (z. o e-Governmente) s použitím fikcie doručenia. Fikcia doručenia (ak adresát v úložnej lehote nepreberie dokument potvrdením prebratia na elektronickej doručenke) pri doručovaní do vlastných rúk osobe inej ako orgán verejnej moci v zmysle § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente nastáva márnym uplynutím úložnej lehoty, a
to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. Z elektronickej doručenky vyplýva, že žalovanému bola správa doručená do jeho elektronickej schránky uplynutím úložnej lehoty dňa 29.04.2021 o 00:12 hod. Lehota na podanie odporu proti platobnému rozkazu teda žalovanému plynula odo dňa 30.04.2021 do 17.05.2021 (posledný deň 15-dňovej lehoty 15.05.2021 pripadol na sobotu).
26. Elektronické doručovanie upravuje osobitný predpis, a to zákon o e-Governmente. Pre aplikáciu ustanovení o elektronickom doručovaní sa na strane adresáta vyžaduje zriadená elektronická schránka, ktorá je aktivovaná, teda je aktívna na elektronické doručovanie. Zriadenie, aktiváciu, deaktiváciu a zrušenie elektronických schránok upravuje § 11 až 16 zákona o e-Governmente. Aktiváciu elektronických schránok orgánov verejnej moci, právnických osôb a zapísaných organizačných zložiek vykonáva automaticky správca modulu elektronických schránok, pre ostatných adresátov iba na ich výslovnú žiadosť. Pokiaľ ide o právnické osoby zapísané v obchodnom registri, s účinnosťou od 1. júla 2017 im boli aktivované dátové schránky automaticky. Pri fyzických osobách môže byť dátová schránka aktivovaná len na žiadosť. V prípade, že teda fyzická osoba požiadala o aktiváciu dátovej schránky, tak dobrovoľne akceptuje skutočnosť, že orgány verejnej moci (vrátane súdov) jej budú písomnosti doručovať elektronicky do uvedenej schránky.
27. Podľa § 9 ods. 2 a 4 ZoUK sa žalobcovi a žalovanému platobný rozkaz doručuje ako elektronický úradný dokument podľa osobitného predpisu (zákon o e-Governmente), pričom sa doručuje žalovanému do vlastných rúk a vylučuje sa použitie § 111 ods. 3 a § 116 ods. 2 CSP. V zmysle § 31 ods. 2 zákona o e-Governmente sa ustanovenia o elektronickom doručovaní nepoužijú a doručovanie sa spravuje ustanoveniami o doručovaní podľa osobitných predpisov, ak: 1) osobitný predpis ustanovuje, že sa doručuje výlučne v listinnej podobe, alebo 2) sa doručuje osobám vo výkone trestu odňatia slobody, vo väzbe, osobám umiestneným v zariadeniach pre výkon ústavnej starostlivosti a ochrannej výchovy alebo tomu, kto požíva diplomatické výsady a imunity, ak orgán verejnej moci vie, že doručuje takej osobe. Je potrebné poukázať tiež na § 2 ods. 3 zákona o e-Governmente, v zmysle ktorého má zákon o e-Governmente pri aplikácii prednosť pred procesnými predpismi (CSP, ZoUK) a z tohto dôvodu pri elektronickom doručovaní platobného rozkazu nemožno aplikovať § 266 ods. 2 CSP a § 9 ods. 4 in fine zákona o upomínacom konaní, ktoré vylučujú uplatnenie fikcie doručenia a osobitné spôsoby doručovania. Fikcia doručenia (ak adresát v úložnej lehote nepreberie dokument potvrdením prebratia na elektronickej doručenke) pri doručovaní do vlastných rúk osobe inej ako orgán verejnej moci v zmysle § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente nastáva márnym uplynutím úložnej lehoty, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v minulosti bola aplikácia fikcie doručenia v zmysle § 32 ods. 5 písm. b) a c) zákona o e-Governmente vylúčená podľa § 32 ods. 6 písm. a) zákona o e-Governmente aj v prípade, ak išlo o márne uplynutie úložnej lehoty a osobitný predpis neumožňoval použitie náhradného doručenia. Toto ustanovenie však bolo novelou účinnou od 01.11.2017 vypustené s odôvodnením, že „Účelom pozmeňujúceho návrhu je umožniť aplikáciu fikcií doručenia aj v prípadoch, kde to nebolo doteraz možné z dôvodu, že podľa osobitných predpisov bolo náhradné doručenie vylúčené. Návrhom sa tak zefektívni doručovanie úradných dokumentov.“ Uvedené skutočnosti boli zachytené aj v komentári k Zákonu o upomínacom konaní (IVANKO, D. - RUSNÁKOVÁ, M. - ŠTEFČEKOVÁ, M. - KRIŠOVÁ, D.: Zákon o upomínacom konaní. Komentár. Wolters Kluwer, 2018, str. 76).
28. Pokiaľ povinný vo svojom návrhu tvrdil, že v prípade doručovanie do vlastných rúk potvrdenie doručenia je podmienkou sprístupnenia obsahu elektronickej úradnej správy prijímateľovi v jeho elektronickej schránke, kedy sa môže oboznámiť s jej obsahom, a ak tak neučiní, doručovaný dokument mu nie je sprístupnený a po uplynutí úložnej lehoty nebude mať žiadnu možnosť, aby sa s obsahom správy oboznámil, tak súd uvádza, že uvedené tvrdenie je nepravdivé. Elektronické doručovanie do vlastných rúk sa používa v prípadoch, ak osobitné predpisy ustanovujú, že sa doručuje do vlastných rúk. Ide o elektronické doručovanie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie prijatia adresátom, ktoré potvrdzuje adresát doručenkou. Doručenku je adresát povinný potvrdiť pri preberaní doručovaného elektronického dokumentu vždy pred jeho sprístupnením. Sprístupnenie obsahu elektronickej správy (rozhodnutia) nastane až po potvrdení (autorizácii) doručenky adresátom. Elektronická zásielka je pre adresáta k dispozícii počas 15 dní od uloženia. Uložením sa rozumie okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná adresátovi v elektronickej schránke. Úložná lehota je 15 dní a začína plynúť deň nasledujúci po dni, keď je správa prijatá do elektronickej schránky adresáta. Pokiaľ nedôjde k potvrdeniu doručenky počas úložnej lehoty, po jej márnom uplynutí sa správa považuje za doručenú. Jej obsah je tak po 15 dňoch adresátovi sprístupnený, aj keď doručenku nepotvrdil.
29. K tvrdeniu právneho zástupcu povinného, že povinnému nebola spolu s platobným rozkazom doručená aj samotná žaloba, tak súd uvádza, že ani na takú nie je možné prihliadnuť, pretože ani toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Z obsahu elektronického súdneho spisu vyplynulo, že v zmysle elektronickej doručenky potvrdzujúcej doručenie platobného rozkazu žalovanému fikciou doručenia dňa 29.04.2021 prílohou tejto elektronickej správy bol aj samotný návrh na vydanie platobného rozkazu.
30. K tvrdeniu povinného či oprávnený je naozaj aktívne legitimovaný subjekt na podanie návrhu na vykonanie exekúcie súd dodáva, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný pôvodným oprávneným (žalobcom v upomínacom konaní) dňa 29.06.2021. Keďže po začatí exekučného konania oprávnený zomrel (dňa 16.07.2021) konajúci súd exekučné konanie v zmysle § 63 CSP konanie prerušil do právoplatného skončenia dedičského konania po neb. oprávnenom, nakoľko v danom prípade ide o majetkovú vec a vzhľadom na to, že oprávnený po podaní návrhu na vykonanie exekúcie a pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie zomrel, t. j. stratil spôsobilosť byť účastníkom konania v priebehu konania a dedičské konanie, v ktorom bude určený okruh dedičov, nebolo doposiaľ ukončené. Po skončení dedičského konania a doručení uznesenia o dedičstve po neb. oprávnenom konajúcemu súdu, súd pokračoval v exekučnom konaní s jediným dedičom po neb. oprávnenom, a to súčasným oprávneným. Preto aj túto námietku povinného na základe uvedených skutočností súd považoval za nedôvodnú a nezakladajúcu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
31. Zhrňujúc všetky uvedené skutočnosti považoval súd za potrebné uviesť, že zo spisu vedenom na oddelení upomínacieho konania Okresného súdu Banská Bystrica je súdu zrejmé, že platobný rozkaz vydaný dňa 13.04.2021 bol povinnému riadne doručený do aktívnej elektronickej schránky s použitím fikcie doručenia, nakoľko je to platným a účinným právnym poriadkom umožnené. Následne bola na predmetnom platobnom rozkaze vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti. Opatrenie rozhodnutia doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti potvrdzuje fakt, že rozhodnutie bolo účastníkom konania doručené predpísaným zákonným spôsobom a nedošlo k jeho zrušeniu na základe včas podaného vecne odôvodneného odporu oprávnenou osobou. Pre exekučné konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom, a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednalo, a aj naďalej jedná o vykonateľné rozhodnutie súdu, a to po materiálnej aj formálnej stránke. Týmto bola splnená jedna zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonné predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ostali nezmenené, nakoľko predmetný exekučný titul, platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. 34Up/265/2021 zo dňa 13.04.2021, doposiaľ nebol zrušený. Súd zároveň dodáva, že povinný sa okrem vyššie uvedeného neopiera o iné tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie.
32. Na záver súd poznamenáva, že podľa konštantnej judikatúry národných i nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP, pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).
33. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uloženú exekučným titulom nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.
34. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný, súd nemal preukázané zo strany povinného, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a súd nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie, preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.