Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/204/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členiek senátu, JUDr. Eriky Šobichovej, Mgr. Zuzany Štolcovej v obchodnej právnej veci žalobcu: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 838 825, právne zastúpeného HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO: 35 885 459, proti žalovanej: Y. C., bytom XXX XX X. XXX, t.č. bytom D. XX, XXX XX Z., Česká republika, v konaní o zaplatenie 1.446,62 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. -79 zo dňa 19. februára 2013

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. -79 zo dňa 19. februára 2013, potvrdzuje.

Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania za trovy právneho zastúpenia v sume 95,02 Eur do 3 dní od jeho právoplatnosti na účet právneho zástupcu žalobcu HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO: 35 885 459.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom vyslovil, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.446,42 Eur, úrok vo výške 17,30 % ročne zo sumy 1.243,52 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.243,52 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia a trovy konania, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 86,50 Eur a trov právneho zastúpenia 189,60 Eur, to všetko v mesačných splátkach vo výške 60,- Eur splatných vždy do 20-teho dňa príslušného mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky riadne a včas stáva sa zročným celý dlh.

S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v 13/1991 Zb. (ďalej len „OBZ“), okresný súd konštatoval dôvodnosť žaloby. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalobou doručenou okresnému súdu dňa 18.05.2012 sa žalobca prostredníctvom svojho zástupcu domáhal po žalovanej zaplatenia istiny 1.446,42 Eur spolu so 17,30 % úrokom ročne zo sumy 1.243,52 Eur od 22.12.2010 až do zaplatenia spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne z istiny 1.243,52 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že predmetnú pohľadávku žalobca nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z 21.12.2010 uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., so sídlom Tomáškova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 ako postupom a žalobcom ako postupníkom. Postúpenie bolo žalovanej oznámené listom z 28.12.2010 v podobe „oznámenia o postúpení pohľadávky podľa a nasl. .“ Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili dňa 08.11.2005 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0322975652 (ďalej len „zmluva o úvere“ ), na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 663,88 Eur (20.0000,- Sk), pri úrokovej sadzbe 17,30 % ročne. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splácať mesačnými splátkami 18,22 Eur (549,-

Sk) vždy k 20. dňu toho ktorého mesiaca. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá zmluvnými stranami na termín 20.11.2005 a konečná splatnosť úveru na termín 20.10.2010. Žalobca poukázal na článok II. bod 2 zmluvy o úvere, v zmysle ktorého bol dlžník povinný splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase, v stanovenom čase platiť úroky a ostatné poplatky dohodnuté v zmluve a náklady spojené s úverom. Podmienky čerpania úveru, spôsob, výška, termíny splácania úveru, zabezpečenie úveru, podmienky pri neplnení a ďalšie náležitosti boli dojednané v Zmluve o úvere. Žalovaná svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere neplnila a poskytnutý úver nesplatila ani do dňa dohodnutej konečnej splatnosti, t.j. do 20.10.2010. Po postúpení predmetnej pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne, a.s. na súčasného žalobcu nebola na úhradu záväzku vzniknutého na základe zmluvy o úvere poukázaná jediná čiastočná platba. Pohľadávka žalobcu zo zmluvy o úvere bola ku dňu postúpenia 21.12.2010 v sume 1.446,42 Eur, z toho istina po splatnosti vo výške 1.243,52 Eur, nezaplatené úroky vo výške 37,05 Eur a úroky z omeškania vo výške 165,85 Eur. Istinu vo výške 1.243,52 Eur žalobca úročil riadnym úrokom vo výške 17,30 % ročne podľa článku I. - predmet zmluvy o úvere a zákonným úrokom z omeškania ku dňu konečnej splatnosti úveru 9 % ročne.

Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané, že na základe zmluvy o úvere uzavretej dňa 08.11.2005 medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s., Bratislava a žalovanou ako dlžníkom poskytol právny predchodca žalobcu úver vo výške 663,88 Eur (20.000,- Sk) pri úrokovej sadzbe 17,30 % ročne, ktorého poskytnutie preukazoval výpis z účtu žalovanej (č.l. 59 a nasl.). Poskytnutý úver sa žalovaná v zmysle článku I. zmluvy zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach 18,22 Eur (549,- Sk) splatných vždy do 20. dňa príslušného mesiaca, počnúc splatnosťou prvej splátky dňa 20.11.2005 a konečnou splatnosťou úveru dňa 20.10.2010. Ako vyplývalo z histórie výpisu z účtu žalovanej, na takto poskytnutý a zároveň čerpaný uver žalovaná uhradila 15 splátok, z toho 4 splátky v predpísanej výške 549,- Sk včas, 11 splátok uhradila po lehote ich splatnosti a v nižšej výške, zvyšné splátky neuhradila. Žalovaná porušila svoju povinnosť vyplývajúcu jej z článku II. bod 2 zmluvy o úvere splácať poskytnutý úver v dohodnutom čase, v stanovenom čase platiť úroky, poplatky dohodnuté v tejto zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 21.12.2010 uzavretou medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., Bratislava ako postupcom a žalobcom ako postupníkom došlo k postúpeniu pohľadávky právneho predchodcu žalobcu, ktorá právna skutočnosť bola žalovanej oznámená listom právneho predchodcu žalobcu zo dňa 28.12.2010, ktorú zásielku žalovaná neprevzala (zásielka sa vrátila ako neprevzatá v úložnej lehote). Ku dňu postúpeniu pohľadávky, kedy došlo aj k zosplatneniu úveru, dlh žalovanej predstavoval sumu 1.446,42 Eur, z toho na istinu pripadá suma 1.243,52 Eur, na nezaplatené riadne úroky (t.j. úroky z úveru dohodnuté vo výške 17,30 % ročne) pripadá suma 37,05 Eur a na úroky z omeškania pripadá suma 165,85 Eur. Do vyhlásenia rozsudku okresný súd nemal preukázané, že by žalovaná žalobcovi žalobou uplatnený nárok čo i len sčasti uhradila. Okresný súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovanú zaviazal na zaplatenie výšky uplatnenej istiny 1.446,42 Eur spolu s uplatneným úrokom z úveru a úrokom z omeškania, nárok na zaplatenie ktorých vyplýval žalobcovi ako nadobúdateľovi pohľadávky z uzavretej zmluvy o splátkovom úvere odo dňa nasledujúceho po dni postúpenia pohľadávky, t.j. od 22.12.2010. Priznaná suma 1.446,42 Eur pozostával z istiny po splatnosti 1.243,52 Eur, z nezaplatených úrokov z úveru vo výške 37,05 Eur a nezaplateného úroku z omeškania 165,85 Eur. Právne posúdenie veci okresný súd založil na a nasl. v spojení s .

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že s poukazom na skutočnosť, že žalovaná je po ťažkom úraze, v dôsledku čoho sa výrazne zhoršil jej zdravotný stav (č.l. 50-51 spisu), s čím nepochybne súvisel aj výrazný pokles príjmu, ktorý žalovaná poberá v podobe dávky na živobytie od 01.12.2012 vyplácaného Úradom práce Českej republiky vo výške 3.317,-Kč (č.l.53 spisu), nedisponuje dostatočnou finančnou hotovosťou na jej bežnom účte, kde je vykazovaný debetný zostatok - 10.145,7 Kč, pričom príjem jej priateľa, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, pozostával z invalidného dôchodku 3.791,- Kč (č.l.95 spisu), povolil v zmysle priznanú istinu spolu s príslušenstvom splácať v mesačných splátkach vo výške 60,- Eur pod následkom straty výhody splátok, ktorá výška splátok podľa okresného súdu zohľadňovala tak finančné pomery žalovanej ako aj oprávnené záujmy žalobcu, ktoré „povolením splátok nebudú dotknuté“. O trovách prvostupňového konania okresný rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodu zlej finančnej situácie a tiež s uvedením, že je na sociálnych dávkach. Na výzvu okresného súdu žalovaná doplnila odvolanie v podaní zo dňa 24.5.2013 (č.l. 84 spisu), v ktorom navrhla zrušiť napadnutý rozsudok, pretože

došlo k premlčaniu jednotlivých splátok a pokiaľ má povinnosť úhrady, tak táto povinnosť je podstatne nižšia ako aj náklady právneho zastúpenia.

K doručenému odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v podaní zo dňa 25.06.2013, v ktorom uviedol, že pokiaľ išlo o zlú finančnú situáciu žalovanej, tak s touto otázkou sa súd prvého stupňa v konaní riadne zaoberal, čo vyplývalo z odôvodnenia napadnutého rozsudku a z ktorého dôvodu povolil žalovanej splácať dlh v splátkach vo výške 60,- Eur. Už takto určená výška splátok bola pomerne nízka, a to najmä s ohľadom na výšku pohľadávky, ktorá ku dňu postúpenia predstavovala výšku 1.446,42 Eur, „pričom jej príslušenstvo každým dňom narastá o riadne úroky ako aj úroky z omeškania.“

Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej, pokiaľ išlo o vznesenú námietku premlčania, uviedol, že v zmysle čl. I. zmluvy o úvere bola konečná splatnosť úveru stanovená na 20.10.2010. Právny predchodca žalobcu síce zmluvou o úvere povolil žalovanej úver splácať formou splátok (ktoré pravidelne nesplácala), avšak v uvedenom článku dohodol aj konečnú splatnosť celého úveru (t.j. celej pohľadávky vzniknutej na základe zmluvy o úvere). K uvedenému sa pôvodný veriteľ uchýlil práve z dôvodu, aby si zabezpečil návratnosť poskytnutých finančných prostriedkov pre prípady vznášania námietok premlčania jednotlivých splátok. Inštitút premlčania je v právnom poriadku vymedzený za účelom zvyšovania právnej istoty tým, že nepriamo núti veriteľa, aby svoje pohľadávky uplatnil u dlžníkov v premlčacej dobe. Premlčanie jednotlivých splátok v konkrétnom prípade, kedy je dohodnutá aj konečná splatnosť celého úveru, je však v rozpore s týmto účelom, nakoľko veriteľ svojou dobromyseľnosťou spočívajúcou v jeho dobrej viere, že dlžník napriek omeškaniu so splácaním jednotlivých splátok, vyčerpaný úver ku dňu konečnej splatí, prichádza v dôsledku vznesenej námietky premlčania o možnosť časť svojej pohľadávky od dlžníka vymôcť. Nakoľko od konečnej splatnosti úveru dňa 20.10.2010 do podania návrhu na vydanie platobného rozkazu na okresný súd, t.j. 16.05.2012 neuplynula premlčacia doba, uplatnená pohľadávka nie je ani len čiastočne premlčaná.

Vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej žalobca uviedol, že pokiaľ ide o dôvody odvolania, tak vznesenie námietky premlčania, ale ani zlá finančná situácia samé o sebe nepredstavujú odvolací dôvod, ako jeden z nevyhnutných náležitostí odvolania s poukazom na , ktorý vzhľadom na taxatívny výpočet dôvodov, pre ktoré možno odvolanie podať, čo vyplýva zo zákonnej formulácie „len tým“, vznesenie námietky premlčania ako aj zlá finančná situácia nepredstavovali odvolacie dôvody, preto podľa žalobcu podané odvolanie nespĺňalo zákonné náležitosti v zmysle .

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že „Zároveň bolo by v rozpore so zásadou hospodárnosti, keďže opatrovník mal možnosť vzniesť námietku premlčania kedykoľvek počas konania na súde prvého stupňa. Na pojednávanie uskutočnenom dňa 12.10.2012 bol riadne predvolaný, no napriek tomu sa naň bez ospravedlnenia nedostavil a vo veci sa nevyjadril, čo vyplýva aj z odôvodnenia predmetného rozsudku. Zásada hospodárnosti vyjadruje požiadavku, aby poskytnutie ochrany práv a oprávnených záujmov v civilnom procese nebolo spojené s neprimeranými hmotnými (finančnými) výdavkami súdu ako orgánu štátu, najmä však účastníkov. Táto zásada sa má uplatňovať v každom štádiu konania a na všetkých jeho stupňoch.2 Zásada hospodárnosti je reflektovaná v vo viacerých ustanoveniach, pričom jedným z nich je aj uvedený , ktorý odbremeňuje súdy 2. stupňa pri opätovnom rozhodovaní vo veciach, ktoré boli riadne prejednané bez vád konania a rozhodovania. Z uvedeného je zrejmé, že zákonodarca tým že úmyselne upravil dôvody odvolania takým spôsobom, že vznesenie námietky premlčania nemožno subsumovať pod žiaden z nich, bola takto naplnená jeho vôľa dodržiavať zásadu hospodárnosti. Z konania opatrovníka naopak vyplýva, že jeho zámerom nie je primárne ochrana spotrebiteľa (keďže námietku premlčania počas konania na súde 1. stupňa nevzniesol, pričom evidentne o nej vedel), ale účelne navyšovať trovy konania hromadením právnych úkonov.“ „V nadväznosti na uvedené máme za to, že prvostupňový súd sa vo svojom napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré počas konania na súde prvého stupňa vyšli najavo. Pokiaľ ide o premlčanie predmetnej pohľadávky, máme za to, že tá premlčaná vzhľadom na horeuvedené skutočnosti nie je a žalobca má nárok na zaplatenie celej dlžnej sumy. Zároveň uvádzame, že odvolanie žalovaného nespĺňa zákonné náležitosti v zmysle z dôvodu absencie odvolacieho dôvodu.“ Žalobca uviedol, že trvá na žalobe v plnom rozsahu a navrhol, aby odvolací súd rozhodol v zmysle tak, že „Súd odvolanie žalovaného odmieta“.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach podľa , bez nariadenia pojednávania podľa , s verejným vyhlásením rozsudku podľa , v spojení s a napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil podľa ako vo výroku vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0. V procesnej rovine krajský súd uvádza, že v odvolacej právnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa , v súlade s , v spojení s došlo na základe uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. -103 zo dňa 19.02.2014 k oznámeniu termínu verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli krajského súdu v zákonnej lehote a o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci konania upovedomení písomnosťou Krajského súdu v Žiline zo dňa 19.02.2014 (č.l. 104 spisu) a tiež oznámením na internetovej stránke Krajského súdu v Žiline.

Podľa , odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Primárne odvolací súd uvádza, že v rámci odvolacích dôvodov, ktorými bol pri posúdení veci viazaný ( ), a to len tých dôvodov, ktoré mali väzbu na uzavretý skutkový stav veci v prvostupňovom konaní, ktorým bol pri rozhodovaní odvolací súd rovnako viazaný ( ), že v prvostupňovom konaní bolo vykonané okresným súdom v intenciách návrhov účastníkov konania dostatočné dokazovanie, z neho bol správne vyvodený skutkový stav, ktorý okresný súd rovnako správne právne vyhodnotil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti meritórneho výroku napadnutého rozsudku okresného súdu, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.446,42 Eur s príslušenstvom a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom, krajský súd podľa v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu z titulu aplikácie v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. , rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , v zmysle záverov ktorého pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožnil, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (, , ), a tým je postačujúce len odkázať cez na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu krajský súd ďalej uvádza, že zo sumáru tých dôkazov, ktoré boli produkované žalobcom na preukázanie jeho tvrdení v rámci uplatneného nároku, bola spoľahlivo a dostatočne preukázaná dôvodnosť žaloby v rovine existencie dôvodov na uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 1.446,42 Eur. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti mal preukázané, ktoré nie, o ktoré skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval. Tým dal odpoveď na tie otázky nastolené účastníkmi konania, ktoré majú pre vec podstatný význam a dostatočne objasňujú skutkový stav veci.

Žalovaná v odvolaní namietala svoju zlú finančnú situáciu, poukázala na to, že je na sociálnych dávkach a že je chorá po ťažkom úraze. Na výzvu okresného súdu doplnila žalovaná predmetné odvolanie v tom smere, že uplatnila námietku premlčania a argumentovala, že žalovaná suma ako i náklady právneho zástupcu žalobcu by mali byť nižšie. Krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu odvolania žalovanej, pričom dospel k záveru, že nebol priestor pre iné vyhodnotenie odvolania žalovanej ako odvolania bez relevancie vo vzťahu ku konštatovanej vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu. V tejto rovine svojich záverov krajský súd poukazuje na to, že ako nosnú vyhodnotil námietku premlčania vznesenú žalovanou. Krajský súd uvádza, že základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo

neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať ( tretia veta ). Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom k tomu, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie, napr. zmluvného plnenia, výšky bezdôvodného obohatenia, škody a podobne. Je potrebné zdôrazniť, že uvedená námietka premlčania bola žalovanou vznesená až v odvolacom konaní, avšak krajský súd napriek tejto skutočnosti uvedenú námietku žalovanej vyhodnocoval a dospel k záveru o jej irelevancii.

Premlčanie sa definuje ako uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Hlavným, ba rozhodujúcim následkom premlčania je vznik práva na námietku premlčania pre povinný subjekt, ktorý ju môže ale nemusí uplatniť. Námietka premlčania práva je námietkou právnou a neuplatňuje sa ňou taká skutočnosť, ktorú je účastník povinný tvrdiť v zmysle najneskôr do vyhlásenia uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Zo žiadneho ustanovenia práva hmotného alebo procesného nevyplýva, že by žalovaný musel uplatniť námietku premlčania v určitom štádiu konania; z povahy námietky premlčania vymedzenej hmotným právom ( ) vyplýva, že ju môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci (podobne napr. Peter Vojčík a kolektív: , stručný komentár, Bratislava, IURA EDITION, s.r.o., 2008, str. 201). Námietky premlčania sa teda netýka koncentračná zásada konania vyjadrená v ustanoveniach a ; s výnimkou, ak by uplatnenie námietky premlčania bolo spojené s neprípustným uplatňovaním nových skutočností a dôkazov. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 10. 2009, sp. zn. )

Ak teda žalovaná v odvolaní namietala premlčanie, tak v tomto smere je potrebné poukázať na to, že zo zmluvy o úvere vyplývala celková splatnosť úveru k dátumu 20.10.2010 (č.l. 6 spisu). V súvislosti so svojimi závermi poukazuje krajský súd i na konštatovania vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo 17. júna 2008, v zmysle ktorého „Odvolací súd sa stotožnil s vysloveným právnym názorom súdu prvého stupňa, že v danom prípade premlčacia doba začala plynúť po lehote splatnosti celého úveru. Dohoda o splácaní úveru v splátkach sa nedá považovať za právo na čiastkové plnenie, na základe čoho prvostupňový súd rozhodol správne, keď u zmluvy č. 2153492-519 vznesenú námietku premlčania označil za nedôvodnú.“ Žaloba bola doručená okresnému súdu dňa 18.05.2012, z ktorého dôvodu potom nebolo možné konštatovať premlčanie žalobou uplatneného nároku a uvedená námietka potom nemohla byť zo strany krajského súdu inak ako právne irelevantná. Krajský súd zvýrazňuje, že dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym následkom neunesenia dôkazného bremena účastníkom konania je jeho neúspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov (vedúcej k neuneseniu dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze, dopad (neúspech) sa pričíta účastníkovi, na ktorom leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno (zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva). Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorý z účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 23. mája 2012). Vzhľadom na vyhodnotenie obrany žalovanej uplatnenej v odvolacom konaní, po jej vyhodnotení odvolacím súdom, nemal odvolací súd priestor na iné konštatovanie, len že žalovaná neuniesla ohľadom svoje obrany, čo sa v konečnom dôsledku prenieslo do konštatovania jej procesného neúspechu.

Len pre úplnosť krajský súd uvádza, že neuniklo jeho pozornosti, že časť vyjadrenia žalobcu k odvolaniu nie je možné stotožniť so skutkovým stavom v prejednávanej veci, keďže v tejto veci nebol žalovanej

ustanovený opatrovník a ani nebolo nariadené pojednávanie na dátum uvádzaný v predmetnom vyjadrení „12.10.2012.“

V súvislosti s dostatočne vykonaným dokazovaním a jeho následným vyhodnotením, v súlade s , podporne krajský súd poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14.09.2011, sp.zn. , v zmysle ktorého „Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“.

Na dotvrdenie správnosti prijatých záverov krajský súd poukazuje i na ust. , z ktorého vyplýva, že súd rozhoduje o veci na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov. Ťažisko dokazovania a z neho vyvodených skutkových záverov okresného súdu v danej veci spočívalo v dôkazoch priamo účastníkmi produkovaných a predkladaných v danom konaní.

Z uvedeného dôkazného stavu, z neho vyvodených záverov, bolo opodstatnené žalobe vzhľadom na skutkový stav veci vyhovieť a žalovanej uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.446,42 Eur s príslušenstvom. Z týchto dôvodov došlo k potvrdeniu napadnutého rozsudku okresného súdu ako vecne správneho rozhodnutia podľa , .

Krajský súd zdôrazňuje, že si je vedomý, že záväznosť konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyplýva pre všeobecné súdy priamo zo zákonnej úpravy. Je však potrebné akcentovať, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. , a , ). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (, m. m. , , ). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. , ) (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k. -25).

Žalovaná v odvolaní tiež poukázala na výšku trov konania, ktoré boli priznané právnemu zástupcovi žalobcu, svoju námietku však bližšie nezdôvodnila a ani nešpecifikovala a nekonkretizovala, len ju viazala na konanie vo veci samej. Z uvedených dôvodov a vzhľadom na výsledky odvolacieho konania vo veci samej nebol za tohto stavu potom priestor, aby krajský súd osobitne posudzoval priznané trovy žalobcovi v prvostupňovom konaní, preto rozsudok okresného súdu potvrdil i vo výroku o trovách prvostupňového konania podľa ako vo výroku vecne správne rozhodnutie.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , . V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý návrh na náhradu trov odvolacieho konania a vyčíslenie uskutočnil vo vyjadrení k odvolaniu v podaní právneho zástupcu žalobcu zo dňa 25.06.2013 (č.l. 94 spisu). Priznaná náhrada odvolacích trov pozostávala z odmeny za jeden úkon právnej služby podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „), vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 25.06.2013 1 x 78,18 Eur + 20 % DPH + 1 x 7,81 Eur režijný paušál. Celkom odvolacie trovy konania predstavujú sumu 95,02 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné