Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/54/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Zemaníkovej a členiek senátu Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Evy Hudobovej

v právnej veci žalobcu: M., a.s., M.X., B., IČO: X., proti žalovanému: Ing. V.H., F.X., K.,

zast. advokátom JUDr. T.Č., M.X., K., o zaplatenie 16 983 670 Sk s prísl., na odvolanie

žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. -429 zo dňa

28. septembra 2006, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k.

-429 zo dňa 28. septembra 2006 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy

odvolacieho konania vo výške 55 715 Sk.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. -429 zo dňa

28. septembra 2006 rozhodol tak, že v časti nad istinu 7 085 205 Sk, riadne úroky

vo výške 1 136 131,40 Sk sankčné úroky vo výške 474 517 Sk a úrok z omeškania

vo výške 16,06% ročne zo sumy 7 085 205 Sk od 1.7.1994 do 27.12.1999 zastavil,

žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 5 372 822 Sk a 16,06% ročný úrok

z omeškania zo sumy 4 185 205 Sk od 1.7.1994 do 27.12.1999 a v prevyšujúcej časti

žalobu zamietol. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že podľa žaloby predmetom

konania bolo zaplatenie sumy 7 800 000 Sk, riadne úroky vo výške 1 139 327,20 Sk,

sankčné úroky vo výške 6 332 693,40 Sk, úrok z omeškania vo výške 16,06% ročne

zo sumy 9 261 085,40 Sk od 1.2.1998 do zaplatenia, ktorá žaloba bola na

pojednávaní 4.5.2000 upravená, o ktorom upravenom návrhu konajúci súd rozhodol.

Vzhľadom na späťvzatie žaloby v priebehu konania o zaplatenie sumy 776 550 Sk

súd konanie zastavil. Z vykonaného dokazovania zistil, že pôvodný žalobca

a pôvodný žalovaný uzavreli dňa 5.6.1992 úverovú zmluvu 2153492-519 na

poskytnutie úveru vo výške 5 miliónov korún na zakúpenie technológie na výrobu

obuvi a iné s lehotou splatnosti do 5.6.1994, dohodnutom úroku vo výške 1,5%

nad základnú sadzbu (ZS), ktorá ku dňu uzavretia zmluvy bola vo výške 12%.

Z článku III. bod I. zmluvy zistil, že bolo dohodnuté splácanie úveru v štvrťročných

splátkach po 715 000 Sk a posledná splátka 5.6.1994 vo výške 665 000 Sk. Zistil, že

úroky sa žalovaný zaviazal splácať mesačné vždy ku koncu mesiaca inkasným

príkazom a z článku IV. bod 4b zistil, že bola dohodnutá zvýšená úroková sadzba

vo výške 28% ročne pre prípad nezaplatenia splátky v dohodnutý deň a v bode 4b

bolo pre takýto prípad dohodnuté právo žalobcu odstúpiť od zmluvy. Pre prípad

dohodnutia predĺženej lehoty splácania úveru bolo v čl. VI. bod 2 dohodnutý zvýšený

úrok vo výške 8,5% nad ZS. Z dokladov zistil, že za rovnakých podmienok žalovaný

v ten istý deň uzavrel druhú úverovú zmluvu č. 21530878-519 na poskytnutie úveru

vo výške 3 miliónov na nákup surovín na výrobu obuvi so splatnosťou do 30.11.1993

s platením v štvrťročných splátkach po 500 000 Sk. Na zabezpečenie pohľadávky

z úverovej zmluvy č. 2153097-519 pôvodný žalobca a J.H. uzavreli dňa 5.6.1992

zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, rodinný dom a pozemky č.p.

832, 833, 834, 835 zapísané na LV č. X. kat. územie K. – V.. Z prípisu zo dňa

22.2.1995 zistil, že žalobca odstúpil od vyššie uvedených úverových zmlúv,

z dôvodu, že neevidoval uhradené splátky vo výške 2 900 000 Sk. Citoval

ustanovenia , , a . Z vykonaného

dokazovania zistil, že účastníci konania uzavreli dve úverové zmluvy na poskytnutie

úveru vo výške 5 miliónov Sk a 3 mil. Sk, ktoré mali byť splatené vrátane

dohodnutých úrokov v lehote do 5.6.1994 a 30.11.1993, ktorú povinnosť žalovaný

v celom rozsahu nesplnil, a preto žalobcovi vzniklo právo na uplatnenie pohľadávok

z týchto zmlúv. Uzavreté úverové zmluvy označil za uzavreté platne a konštatoval,

že poskytovanie reproúverov dohodnuté medzi účastníkmi nebolo, a preto ich

neposkytnutie označil za fakt, ktorý nezbavuje žalovaných plniť záväzky

z uzavretých úverových zmlúv. K vznesenej námietke premlčania s odkazom na

ustanovenia § 387 ods. 1, § 391 ods. 1, § 392 ods. 1, 2 a § 397 Obchodného

zákonníka konštatoval, že splatnosť pohľadávky bola z úverových zmlúv dňa

5.6.1994 a 30.11.1993 a pokiaľ bolo v úverových zmluvách dohodnuté splácanie

úveru v splátkach, nejedná sa o čiastkové plnenie podľa § 392 ods. 2 Obchodného

zákonníka, ale o jedno plnenie, ktorého úhrada bola dohodnutá v splátkach, a preto

za lehotu splatnosti, súd považuje lehotu splatnosti celého úveru vrátane úrokov,

dohodnutú v úverových zmluvách. S odkazom na vyslovený tento právny názor

uviedol, že premlčacia doba začala plynúť až dňom nasledujúcim po odstúpení od

zmluvy, pretože v danom prípade v čase odstúpenia od zmluvy, k čomu došlo

podaním žalobcu zo dňa 22.2.1995, už obe pohľadávky boli splatné a dňom

nasledujúcim po dni splatnosti, ktorý bol 5.6.1994 a 30.11.1993, bolo možné právo

uplatniť na súde, a preto týmto dňom začala plynúť aj premlčacia doba na uplatnenie

práv z úverových zmlúv. Konštatoval, že premlčacia doba na uplatnenie pohľadávky

sa aj v prípade odstúpenia od zmluvy odvíja od splatnosti pohľadávky vyplývajúcej

od odstúpenia od zmluvy a že v danom prípade nedošlo k zmene splatnosti

pohľadávky, pretože pohľadávky boli v čase odstúpenia od zmlúv už splatné.

Odstúpenie od zmlúv má za následok zánik práva žalobcu na úhradu dohodnutých

úrokov a vznik práva žalobcu na úrok z omeškania vo výške podľa § 369

. U zmluvy č. 2153495-519 záväzok mal byť splnený dňa

5.6.1994, a preto štvorročná premlčacia lehota začala plynúť nasledujúci deň, teda

6.6.1994 a skončila 6.6.1998. Keďže žaloba bola podaná 27.2.1998, bola uplatnená

pred uplynutím premlčacej doby, na základe čoho konajúci súd vznesenú námietku

premlčania u tejto zmluvy označil za nedôvodnú. U záväzku z úverovej zmluvy č.

2153097-519 konštatoval, že záväzok mal byť splnený do 30.11.1993, teda

štvorročná premlčacia doba na uplatnenie práva, začala plynúť dňa 1.12.1993,

skončila 1.12.1997, teda pred dňom 27.2.1998, kedy žalobca nárok uplatnil, teda po

uplynutí premlčacej doby. K námietke žalobcu, že došlo k uznaniu záväzku, konajúci

súd dospel k záveru, že uvedený záznam, ktorým malo dôjsť k uznaniu záväzku,

neobsahoval potrebné náležitosti podľa .

Vzhľadom na uvedené u úverovej zmluvy č. 2153097-519 námietku premlčania uznal

za oprávnene žalobcom vznesenú, a preto sa nezaoberal hodnotením, či žalobcovi

a v akej výške nárok z úverovej zmluvy vznikol. Čo sa týka úverovej zmluvy č.

2153492-519-46 dospel k záveru, že žalovaný vyčíslené záväzky žalobcom

nespochybnil, a preto žalovaný bol dlžný žalobcovi uvedené sumy. Konštatoval, že

do odstúpenia od úverovej zmluvy žalobcovi vzniklo právo na úhradu poskytnutého

úveru a dohodnutý úrok z úveru a to riadny vo výške 13,5% a pri omeškaní s úhradou

splátok aj nárok na sankčný úrok vo výške 28% ročne. Z vykonaného dokazovania

zistil, že žalobca účtoval riadny úrok vo výške 13,5% ročne a pri omeškaní s úhradou

splátok aj sankčný úrok vo výške 14,5% ročne a to rozdiel medzi dohodnutým

sankčným úrokom 28% a riadnym úrokom 13,5% a to do 30.6.1994. Ďalej zistil, že

od 1.7.1994 žalobca, i keď mal právo na sankčný úrok vo výške 28% ročne, účtoval

si iba 16% a to až do 27.12.1999, kedy nadobudla účinnosť zmluva o postúpení

pohľadávky. Poukázal na čiastočné späťvzatie žaloby, pokiaľ išlo o úverovú zmluvu

2153492-519/46, na základe čoho konštatoval, že u tejto zmluvy je nárok oprávnený

vo výške 4 185 295 Sk istina, 1 187 647 Sk úroky riadne a sankčné 16,06% ročný

úrok z omeškania od 1.7.1994 do 27.12.1999. K vznesenej námietke zániku

pohľadávky titulom započítania konštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno

na preukázanie zániku pohľadávky resp. jej časti započítaním. Na základe takto

posúdeného stavu konštatoval, že žalobca má právo na plnenie z úverovej zmluvy

č. 2153492-519 a to na zaplatenie istiny vo výške 4 185 205 Sk úroky z úveru vo

výške 772 780,20 Sk a sankčné úroky vo výške 414 836,80 Sk, to jest vo výške

5 372 822 Sk a sankčné úroky vo výške 16,06% ročne zo sumy 4 185 205 Sk od

1.7.1994 do 27.12.1999. O trovách konania rozhodol podľa ,

pretože obaja účastníci boli v konaní úspešní.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podaním doplneným o dôvody

podaním zo dňa 4.11.2006 podal žalovaný odvolanie a namietal, že je potrebné sa

zaoberať s otázkou, či došlo dňa 13.12.2001 platne k účinnému späťvzatiu časti sumy

776 550 Sk, a teda či zostatok z úverovej zmluvy č. 2153492-519 zo dňa 5.6.1992 je

pod odpočítaní premlčanej sumy v rozsahu 3 575 000 Sk, iba 603 450 Kčs. Ďalej či

lehota splatnosti úveru nastáva čiastkovo po jednotlivých splátkach, alebo či za

lehotu splatnosti sa považuje až splatenie celého úveru. Namietal premlčanie

z úverovej zmluvy č. 2153492-519 v rozsahu 3 575 000 Kčs, keďže splátky na

jednotlivé čiastkové plnenia sa premlčujú samostatne, čo podľa neho vyplýva aj

z ustanovenia . K zvyšnej časti 665 000 Kčs

namietal, že žalobca nemal právo predať na plnenie výrobnú linku v hodnote

4 407 000 Sk, resp. 6 613 238 Sk, a preto táto pohľadávka zanikla započítaním.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa ustanovenia § 212

ods. 1 , a dospel k záveru, že odvolanie je právne

nedôvodné.

Predmetom odvolania je posúdiť správnosť rozhodnutia, ktorým prvostupňový

súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 5 372 822 Sk a 16,06% ročný úrok

z omeškania zo sumy 4 185 205 Sk od 1.7.1994 do 27.12.1999.

Z predložených dôkazov nie je sporné, že ide o nárok z úverovej zmluvy č.

2153492-519, u ktorej mal byť záväzok splnený 5.6.1994 a že prvostupňový súd

námietku premlčania označil za nedôvodnú. Z predložených dôkazov nie je sporné,

že išlo o úverovú zmluvu uzavretú platne, že žalovanému úver bol poskytnutý a že

záväzok z úverovej zmluvy splatiť úver, žalovaný nesplnil. Žalovaný žiadnym

hodnoverným dôkazom nespochybnil výšku uplatneného nároku. V odvolaní

poukazuje iba na to, že aj u úverovej zmluvy č. 2153492-519 mal ním vznesenú

námietku premlčania súd uznať za dôvodnú. Jedinou otázkou pre posúdenie

správnosti rozhodnutia v napadnutej časti je, či prvostupňový súd vychádzal zo

správneho právneho záveru, keď konštatoval, že pokiaľ v úverovej zmluve bolo

dohodnuté splácanie úveru v splátkach, nejedná sa o čiastkové plnenie podľa § 392

ods. 2 , ale o jedno plnenie, ktorého úhrada bola dohodnutá

v splátkach, a preto za lehotu splatnosti považoval lehotu na splatenie celého úveru.

Z ustanovenia , na ktoré sa žalovaný

v odvolaní poukazuje, vyplýva, že pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia

doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre neplnenie niektorého

čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok plynie premlčacia doba od splatnosti

celého nesplneného záväzku.

Odvolací súd sa stotožnil s vysloveným právnym názorom súdu prvého stupňa,

že v danom prípade premlčacia doba začala plynúť po lehote splatnosti celého úveru.

Dohoda o splácaní úveru v splátkach sa nedá považovať za právo na čiastkové

plnenie, na základe čoho prvostupňový súd rozhodol správne, keď u zmluvy č.

2153492-519 vznesenú námietku premlčania označil za nedôvodnú.

Najvyšší súd Slovenskej republika v zmysle uvedeného rozsudok súdu prvého

stupňa v napadnutej časti ako vecne správny podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi priznal

trovy konania vo výške 55 715 Sk z dvoch úkonov právnej pomoci (jeden úkon

23 440 Sk = 23 250 + 190 Sk a 19% DPH zo 46 500 Sk = 8835 Sk.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 17. júna 2008

JUDr. Jana Zemaníková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: