Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Sa-95-2019.pdf
PDF · 183.71 KB
Case nature
Area
Subarea
4Sa/95/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivanou Neviďanskou, v právnej veci žalobcu: X.. S. N., trvale bytom C. XX, XXX XX, Q. proti žalovanej: I. poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. XX. augusta X a XX, XXX XX D., X.: XX XXX XXX, právne zastúpenej: S.. U. J., poverená zamestnankyňa, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 67196-2/2019-BA zo dňa 01.10.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.
Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava ako orgán verejnej správy v prvom stupni (ďalej len ,,prvostupňový orgán verejnej správy“) podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod 2. zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej aj ako ,,zákon o sociálnom poistení“ alebo ,,zákon č. 461/2003 Z.z.“) rozhodnutím č. 200-131756-CA04/2019 zo dňa 01.08.2019 (ďalej len ,,prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy“) rozhodla, že žalobcovi od 03.05.2019 zanikol nárok na materské.
2. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 200-110678-CA04/2019 zo dňa 17.06.2019 bol žalobcovi, ako inému poistencovi, priznaný nárok na materské od 02.05.2019, t. j. odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti za obdobie, počas ktorého je splnená podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti. Táto podmienka je splnená v období, počas ktorého menovaný poskytoval dieťaťu starostlivosť, ktorú dovtedy poskytovala dieťaťu jeho matka. Podľa § 51 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Materské sa v zmysle zákona o sociálnom poistení poskytuje inému poistencovi z dôvodu prevzatia starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku. Účelom nemocenského poistenia je okrem iného poskytnúť poistencom finančnú kompenzáciu pre prípad straty príjmu v dôsledku materstva, resp. starostlivosti o dieťa. Podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti je splnená iba v prípade, ak otec prevzal od matky starostlivosť, ktorú do prevzatia zabezpečovala dieťaťu matka. V prípade, ak sa preukáže, že otec dieťaťa po tom, čo prevzal dieťa do svojej starostlivosti, opätovne začal vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá mu znemožňuje poskytovať dieťaťu starostlivosť prevzatú od matky dieťaťa, otec dieťaťa nespĺňa jednu z podmienok nároku iného poistenca na materské (podmienku prevzatia starostlivosti o dieťa). Prvostupňový správny orgán šetrením zistil, že od 03.05.2019 žalobca vykonáva zárobkovú činnosť u zamestnávateľa P Automobil Import, s.r.o., na základe čoho menovaný
prestal od 03.05.2019 poskytovať dieťaťu starostlivosť prevzatú od matky dieťaťa. Keďže zákon o sociálnom poistení neuvádza, že starostlivosť o dieťa na účely nároku iného poistenca na materské je možné poskytovať aj inou fyzickou osobou alebo právnickou osobou, je zrejmé, že je nevyhnutné, aby starostlivosť dieťaťu poskytovala osoba, ktorá ho do svojej starostlivosti prevzala.
3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Žalobca konštatoval, že napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v nesprávnej aplikácii relevantných noriem upravujúcich nárok na materské na zistený skutkový stav. Dôvody zániku nároku na materské podľa navrhovateľa nemajú oporu v ustanoveniach § 49 zákona o sociálnom poistení. Podľa žalobcu v zmysle uvedeného ustanovenia môže otec dieťaťa poberať materské (okrem iného) pri súčasnom splnení týchto podmienok: prevzatie starostlivosti o dieťa a staranie sa oň, dohoda s matkou dieťaťa, uplynutie aspoň 6 týždňov od pôrodu a matka nepoberá materské ani rodičovský príspevok. Z vyššie uvedených podmienok podľa žalobcu nevyplýva požiadavka, aby otec dieťaťa nevykonával pracovnú činnosť, a to ani explicitne, ani na základe výkladu neurčitého pojmu starostlivosť o dieťa. Podľa žalobcu pojem starostlivosť o dieťa nemá vlastnú legálnu definíciu na účely sociálneho poistenia, je však definovaný v zákone o rodičovskom príspevku a v zmysle princípu terminologickej jednoty je nutné rovnaké pojmy používať v rovnakom význame naprieč celým právnym poriadkom. Poukazuje na to, že riadnu starostlivosť je možné poskytovať dieťaťu osobne, inou plnoletou fyzickou osobou, ba dokonca právnickou osobou, t. j. starostlivosť je možné zabezpečovať prostredníctvom iných osôb ako sú starí rodičia dieťaťa, druhý rodič dieťaťa, pestúnka, jasle, škôlka a iné. Ďalej žalobca v odvolaní uviedol, že zo zákona o rodičovskom príspevku bola vypustená s účinnosťou od 01.01.2011 povinnosť osobnej starostlivosti, pričom z dôvodovej správy k novele vyplýva, že účelom bolo práve umožniť rodičom aj v období poberania rodičovského príspevku prispieť k zlepšeniu príjmovej situácie rodiny vykonávaním pracovnej činnosti. Navrhovateľ zároveň poukazuje aj na diskriminačný rozmer postupu žalovanej, pričom uvádza, že je všeobecne známe, že v prípade rozhodovania o rodičovskom príspevku matkám žalovaná bežne rozhoduje o poskytnutí príspevku, aj keď vykonávajú pracovnú činnosť. Pokiaľ žalovaná trvá na zanechaní pracovnej činnosti na strane otcov, ide o diskrimináciu na základe pohlavia, čo je v rozpore so zákazom diskriminácie v sociálnom zabezpečení v oblasti prístupu a poskytovania sociálneho poistenia. Žalobca v odvolaní žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie a vrátiť vec pobočke na nové konanie a rozhodnutie.
4. Žalovaná príslušná na rozhodovanie podľa § 179 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. ako odvolací orgán verejnej správy napadnutým rozhodnutím č. 67196-2/2019-BA zo dňa 01.10.2019 podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietla odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie č. 200-131756-CA04/2019 zo dňa 01.08.2019 ako vecne správne a v súlade so zákonom.
5. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že navrhovateľ si uplatnil nárok na materské tlačivom Žiadosť o materské č. B 1174004, z poistného vzťahu zamestnanca zamestnávateľa Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. (BTS). Na predmetnom tlačive navrhovateľ uviedol, že dieťa prevzal do starostlivosti dňa 02.05.2019 a zamestnávateľ potvrdil, že rodičovská dovolenka bola poskytnutá od 02.05.2019, pričom navrhovateľ naposledy pracoval dňa 01.05.2019.
6. Súčasťou spisového materiálu zaslaného pobočkou na druhostupňové konanie sú aj nasledovné podklady: • rodný list dieťaťa A. nar. XX.XX.XXXX, z ktorého vyplýva, že otcom detí je žalobca a matkou detí je pani JUDr. K. N., nar. XX.XX.XXXX • dohoda rodičov o prevzatí dieťaťa do starostlivosti zo dňa 02.05.2019, podľa ktorej žalobca preberá dieťa do starostlivosti odo dňa 02.05.2019 od matky dieťaťa • potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 10.06.2019, podľa ktorého matka dieťaťa poberala rodičovský príspevok od 01.01.2018 do 31.05.2019 a dňa 24.04.2019 požiadala o odňatie rodičovského príspevku z dôvodu, že od 02.05.2019 si bude uplatňovať nárok na materské žalobca • pracovné podklady viažuce sa k zamestnaniu žalobcu u zamestnávateľa Letisko M. R. Štefánika
- Airport Bratislava, a. s. (BTS), v zmysle ktorých je žalobca zamestnancom tohto zamestnávateľa od 01.01.2018 na dobu určitú do 31.12.2018, s dohodnutým druhom práce: špecialista controllingu, miestom výkonu práce: Bratislava, pracovným časom: 40 hodín týždenne (jednozmenný pracovný
režim), tarifnou mzdou: 1 182 eur od 01.01.2018; odo dňa 01.11.2018 sa mení pracovný pomer na dobu neurčitú a zvyšuje sa základná mzda na 1 575 eur • pracovná zmluva zo dňa 03.05.2019 uzatvorená medzi P Automobil Import, s.r.o. a žalobcom, v ktorej je dohodnutý deň nástupu do práce: 03.05.2019, druh práce: senior finančný kontrolór, miesto výkonu práce: Bratislava, pracovný čas: 40 hodín týždenne.
7. Podľa údajov evidovaných v informačnom systéme žalovanej žalobca je ako zamestnanec zamestnávateľa Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. (BTS) povinne nemocensky poistený od 01.01.2018 s tým, že od 02.05.2019 čerpá rodičovskú dovolenku.
8. Ku dňu 02.05.2019 navrhovateľ spĺňal všetky podmienky nároku na materské stanovené zákonom o sociálnom poistení, preto mu pobočka rozhodnutím č. 200-110678-CA04/2019 zo dňa 17.06.2019 priznala nárok na materské od 02.05.2019.
9. Odo dňa 03.05.2019 začal žalobca vykonávať zárobkovú činnosť u zamestnávateľa P Automobil Import s.r.o.. Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 03.05.2019 uzatvorenej medzi zamestnávateľom P Automobil Import s.r.o. a žalobcom, žalobca vykonáva od 03.05.2019 zárobkovú činnosť v Bratislave a pracovný čas má dohodnutý na 40 hodín týždenne ako pružný pracovný čas. Žalobca tak vykonáva prácu v plnom pracovnom pomere. Pri takto upravenej pracovnej situácii žalobcu vyhodnotila pobočka za neudržateľné považovať podmienku prevzatia starostlivosti o dieťa a poskytovanie tejto starostlivosti po 02.05.2019 za splnenú. Z uvedeného dôvodu pobočka vydala rozhodnutie č. 200-131756-CA04/2019 zo dňa 01.08.2019, proti ktorému sa žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolal.
10. Žalovaná v odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedla, že materské je nemocenskou dávkou, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom poskytuje z nemocenského poistenia. Nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva tvorí súčasť sociálneho poistenia. Podmienky nároku na materské upravuje zákon o sociálnom poistení, ktorý pre každý poistný vzťah stanovuje všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky a zároveň pre každú nemocenskú dávku (nemocenské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka a materské) stanovuje osobitné podmienky nároku. Pri posudzovaní splnenia všetkých zákonných podmienok nároku na nemocenské dávky sa prihliada na všetky okolnosti jednotlivého prípadu a na všetky ustanovenia zákona, ktoré súvisia s konkrétnym prípadom, a zároveň sa berú ako jeden celok a posudzujú sa v ich vzájomnej súvislosti. Súčasne je potrebné dbať na účel sledovaný zákonom.
11. Navrhovateľ si uplatnil nárok na materské a jeho výplatu ako iný poistenec - otec dieťaťa, a to z poistného vzťahu zamestnanca. Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky zamestnanca sú ustanovené v § 30 zákona o sociálnom poistení a osobitné podmienky nároku na materské iného poistenca, vrátane obdobia poskytovania materského inému poistencovi, upravuje § 49 zákona o sociálnom poistení.
12. Všeobecnými podmienkami nároku na nemocenské dávky zamestnanca upravenými v § 30 zákona o sociálnom poistení sú podmienka existencie nemocenského poistenia, resp. plynutia ochrannej lehoty, v deň vzniku dôvodu na poskytnutie dávky (v prípade materského inému poistencovi v deň prevzatia dieťaťa do starostlivosti) a podmienka absencie príjmu v období starostlivosti o dieťa.
13. Osobitné podmienky nároku na materské iného poistenca upravuje § 49 zákona o sociálnom poistení. V prípade žalobcu - otca dieťaťa pobočka skúmala splnenie týchto osobitných podmienok nároku na materské:
• prevzatie dieťaťa do starostlivosti a starostlivosť o toto dieťa otcom dieťaťa k čomu sa vyžaduje dohoda s matkou dieťaťa • vek dieťaťa (materské sa vypláca najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa) • najmenej 270 dní nemocenského poistenia pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti • uplynutie 6 týždňov odo dňa pôrodu • nepoberanie materského alebo rodičovského príspevku matkou dieťaťa.
14. Podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu ustanovená v § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je splnená vtedy, ak otec dieťaťa fakticky (nielen formálne) prevezme dieťa do svojej starostlivosti. Spravidla ide o situáciu, kedy otec dieťaťa prerušuje svoju pracovnú činnosť, aby sa mohol o dieťa starať, a aby sa matka dieťaťa mohla vrátiť do pracovného procesu. Otec dieťaťa preberá na seba tú časť starostlivosti o dieťa, ktorú do okamihu prevzatia poskytovala dieťaťu matka. Tiež môže ísť o situáciu, že otec dieťaťa aj po prevzatí dieťaťa do starostlivosti vykonáva inú pracovnú činnosť, avšak v podstatne menšom rozsahu z hľadiska pracovného času ako pracovnú činnosť v pracovnom pomere, z ktorého si uplatnil nárok na materské.
15. Na splnenie podmienky nároku na materské musí ísť o faktické prevzatie dieťaťa do starostlivosti, čo dokazuje aj ustanovenie § 51 zákona o sociálnom poistení, ktoré rieši prerušenie starostlivosti o dieťa a s ním spojený zánik nároku na materské v prípade, ak sa poistenec prestal o dieťa starať. Ak by postačovala iba formálna starostlivosť o dieťa na základe dohody rodičov dieťaťa, resp. starostlivosť zabezpečovaná inou osobou, takéto ustanovenie § 51 zákona by nemalo logiku a bolo by nadbytočné.
16. Zákon o sociálnom poistení nevylučuje vykonávanie práce z iného pracovnoprávneho vzťahu, ako z toho, z ktorého bol uplatnený nárok na materské, avšak podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu musí byť zachovaná aj popri výkone práce z inej činnosti.
17. Pri výklade zákona žalovaná poukázala na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako ,,ústavný súd“ alebo ,,ÚS SR“) č. k. IV.ÚS 71/2013, IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, m. m. I. ÚS 306/2010, v zmysle ktorých k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu právneho predpisu a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale podľa zmyslu a účelu právneho predpisu.
18. Účelom materského poskytovaného z nemocenského poistenia je kompenzovanie straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej došlo v dôsledku prevzatia starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku. Tento príjem bol žalobcovi kompenzovaný do dňa kým nezačal opäť vykonávať pracovnú činnosť u iného zamestnávateľa na plný pracovný úväzok. Účel zákona nie je naplnený, pokiaľ otec vykonáva prácu v plnom pracovnom úväzku.
19. Pre posúdenie nároku žalobcu na materské od 03.05.2019 je relevantné celkové zhodnotenie pracovných podmienok žalobcu za účelom zistenia, ako si ich prispôsobil, aby mohol reálne poskytovať starostlivosť v súlade s vyššie uvedeným účelom nemocenského poistenia ako i nemocenskej dávky materské.
20. Dohodnutý pracovný čas žalobcu je 40 hodín týždenne (podľa bodu 5.4 pracovnej zmluvy zo dňa 03.05.2019 sa žalobca navyše zaviazal v prípade potrieb zamestnávateľa k výkonu práce nadčas). Matka dieťaťa je pritom od 14.01.2018 prihlásená v Sociálnej poisťovni ako povinne dôchodkovo poistená osoba z dôvodu riadnej starostlivosti o dieťa do šiestich rokov jeho veku, pričom zo svojho zamestnania čerpá rodičovskú dovolenku.
21. Uvedená pracovná situácia žalobcu s prihliadnutím najmä na určený rozsah pracovného času žalobcu (plný pracovný úväzok) svojím spôsobom znemožnila poskytovať dieťaťu plnohodnotne starostlivosť v zmysle § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a tak prirodzene viedla k strate (zániku) nároku na materské. Deklarovanú starostlivosť žalobcu o dieťa, hodnotí žalovaná ako dôsledné naplnenie ustanovenia § 28 ods. 1 písm. a/ zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý ukladá rodičovskú povinnosť rodičom sústavne a dôsledne sa starať o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa. Túto povinnosť majú obaja rodičia dieťaťa, tak matka ako aj otec dieťaťa. Samotná skutočnosť, že žalobca si plní vo vzťahu k svojmu dieťaťu rodičovské povinnosti, sama o sebe nezakladá nárok žalobcu na materské.
22. Žalovaná tak v druhostupňovom konaní vyhodnotila, že žalobca neposkytuje od 03.05.2019 starostlivosť o dieťa podľa ustanovenia § 49 ods. 2 písm. d/ zákona o sociálnom poistení v takom rozsahu, aby táto starostlivosť zakladala nárok na materské.
II. Zhrnutie žalobných bodov (dôvodov žaloby)
23. Žalobca sa včas podanou žalobou, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo ,,správny súd“) dňa 28.11.2019, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 67196-2/2019-BA zo dňa 01.10.2019 a jeho zrušenia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy č. 200-131756-CA04/2019 zo dňa 01.08.2019 podľa § 191 ods. 1 písm. c/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a uplatnil si nárok na náhradu trov konania.
24. Podľa žalovanej žalobcovi zanikol nárok na materské, nakoľko žalobca od 03.05.2019 začal vykonávať zárobkovú činnosť, v dôsledku čoho prestal spĺňať podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti a starostlivosti o toto dieťa otcom dieťaťa.
25. Právne posúdenie veci žalovanou však podľa žalobcu nemá oporu v ustanovení § 49 zákona o sociálnom poistení, ktorý určuje požiadavky na priznanie nároku na materské inému poistencovi. V zmysle tohto ustanovenia § 49 ods. 1 v spojení s § 49 ods. 2 písm. d/ zákona o sociálnom poistení môže otec dieťaťa poberať materské (okrem iného) pri súčasnom splnení týchto podmienok:
- prevzatie starostlivosti o dieťa a staranie sa oň,
- dohoda s matkou dieťaťa,
- uplynutie aspoň 6 týždňov od pôrodu,
- matka nepoberá materské ani rodičovský príspevok. 26. Z vyššie uvedených podmienok podľa žalobcu nevyplýva požiadavka, aby otec dieťaťa nevykonával pracovnú činnosť, a to ani explicitne, ani na základe výkladu neurčitého pojmu starostlivosť o dieťa. 27. Pojem starostlivosť o dieťa nemá vlastnú legálnu definíciu na účely sociálneho poistenia. Tento pojem je však definovaný v § 3 ods. 3 zákona č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako ,,zákon č. 571/2009 Z.z.“ alebo „zákon o rodičovskom príspevku"), podľa ktorého „riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu." Pre účely priznania nároku na materské je nutné podľa žalobcu pojem starostlivosti o dieťa obsiahnutý v § 49 zákona o sociálnom poistení vykladať v súlade s jeho definíciou podľa zákona o rodičovskom príspevku, nakoľko v zmysle princípu terminologickej jednoty je nutné rovnaké pojmy používať v rovnakom význame naprieč celým právnym poriadkom (§ 3 ods. 3 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov).
28. Podľa § 3 ods. 4 zákona o rodičovskom príspevku sa podmienka riadnej starostlivosti o dieťa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou fyzickou osobou alebo právnickou osobou.
29. Žalobca zároveň poukázal aj na diskriminačný rozmer postupu žalovanej. V prípade rozhodovania o priznaní rodičovského príspevku matkám žalovaná bežne rozhoduje o poskytnutí príspevku aj keď vykonávajú pracovnú činnosť. Pokiaľ teda žalovaná trvá na zanechaní pracovnej činnosti na strane otcov, ide o diskrimináciu na základe pohlavia, čo je v rozpore so zákazom diskriminácie v sociálnom zabezpečení v oblasti prístupu a poskytovania sociálneho poistenia (§ 5 antidiskriminačného zákona č. 365/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
30. Žalobca uviedol, že v minulosti žalovaná postupovala pri otcoch obdobne ako pri matkách, keď neskúmala vykonávanie inej pracovnej činnosti a nepodmieňovala priznanie nároku osobnou starostlivosťou zo strany otca v domácom prostredí. Napríklad v stanovisku Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 17473/2018-M_ODSP43953/2018 zo dňa 10.09.2018 sa uvádza, že zákonodarca v zákone nepodmieňuje nárok na materské osobnou a celodennou starostlivosťou, ale len starostlivosťou a teda nie je vylúčené, že starostlivosť o dieťa môže byť zabezpečená čiastočne aj za pomoci inej osoby. V súvislosti s uvedeným poukázal žalobca na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8Sa/6/2019 zo dňa 25.07.2019.
III. Vyjadrenie žalovanej k žalobe
31. Žalovaná v písomnom vyjadrení navrhla žalobu zamietnuť. Skonštatovala, že od 03.05.2019 začal žalobca vykonávať zárobkovú činnosť u zamestnávateľa P Automobil Import s.r.o., pričom podľa pracovnej zmluvy zo dňa 03.05.2019 uzatvorenej medzi zamestnávateľom P Automobil Import s.r.o. a žalobcom, žalobca vykonáva od mája 2019 zárobkovú činnosť v Bratislave a pracovný čas má dohodnutý na 40 hodín týždenne ako pružný pracovný čas, pričom pracovný čas je rozvrhnutý na päť pracovných dní týždni. Žalobca tak vykonával prácu v plnom pracovnom pomere. Pri takto upravenej pracovnej situácii žalobcu vyhodnotila žalovaná za neudržateľné považovať podmienku prevzatia starostlivosti o dieťa a poskytovanie tejto starostlivosti po 02.05.2019 za splnenú.
32. Žalobcovi vzniklo od 03.05.2019 (v čase, v ktorom deklaroval už prevzatie starostlivosti o dieťa a poskytovanie starostlivosti tomuto dieťaťu v súvislosti s uplatnením nároku na materské od 02.05.2019 nové povinné nemocenské poistenie zamestnanca u zamestnávateľa P Automobil Import s.r.o. s tým, že prácu vykonával žalobca v plnom pracovnom pomere v rozsahu 40 hodín týždenne (podľa bodu 5.4 pracovnej zmluvy sa žalobca navyše zaviazal v prípade potrieb zamestnávateľa k výkonu práce nadčas). Celkový obraz starostlivosti o dieťa je možné podporiť skutočnosťou, že matka dieťaťa čerpala od 14.01.2018 rodičovskú dovolenku a súčasne je od toho dňa prihlásená v Sociálnej poisťovni ako povinne dôchodkovo poistená osoba z dôvodu riadnej starostlivosti o dieťa do šiestich rokov jeho veku, a teda nie je zapojená do pracovného procesu, ktorý by jednoznačne prezumoval zúžený rozsah jej starostlivosti o dieťa v súvislosti s nástupom žalobcu na rodičovskú dovolenku a deklarovaným poskytovaním starostlivosti dieťaťu žalobcom. Žalovaná má tak za to, že od 03.05.2019 žalobca podmienku starostlivosti o dieťa prestal spĺňať, nakoľko nebolo od 03.05.2019 preukázané skutočné poskytovanie starostlivosti o dieťa žalobcom, ktorými zákon v ustanovení § 49 podmieňuje nárok otca ako iného poistenca na materské.
33. Podľa § 2 písm. a/ zákona o sociálnom poistení sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Materské je nemocenskou dávkou, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom o sociálnom poistení poskytuje z nemocenského poistenia. Je to opakujúca sa peňažná dávka, ktorá nahrádza mzdu alebo plat (resp. stratu príjmu) počas materskej dovolenky, resp. rodičovskej dovolenky v prípade otca dieťaťa. Účelom materského je hmotné zabezpečenie žien, prípadne v určitých prípadoch aj mužov, v čase, keď nemôžu pracovať, t. j. keď spoločnosť uznáva, že nemajú pracovať pre pokročilé tehotenstvo a po pôrode v súvislosti so starostlivosťou o novonarodené dieťa, a z toho dôvodu nemajú príjem. Nemožnosť vykonávať závislú prácu v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo v inom pracovnoprávnom vzťahu je základom pre vznik nároku na všetky dávky nemocenského poistenia (materského, nemocenského i ošetrovného). Uvedené zreteľne vyplýva aj z vyššie citovaného § 2 písm. a/ zákona o sociálnom poistení.
34. Pri výklade ustanovení zákona o sociálnom poistení žalovaná plne rešpektuje nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV.ÚS 71/2013, IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, m. m. I. ÚS 306/2010, v zmysle ktorých k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu právneho predpisu a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale podľa zmyslu a účelu právneho predpisu.
35. Pri posudzovaní nároku na materské žalovaná neskúma striktne len splnenie zákonom stanovených podmienok vzniku nároku na túto dávku, prihliada aj na všetky okolnosti jednotlivého prípadu, a súčasne dbá aj na sledovaný kompenzačný účel nemocenského poistenia, z ktorého sa dávka poskytuje. 36. Ďalšou všeobecnou podmienkou nároku na nemocenskú dávku zamestnanca je podmienka absencie príjmu ustanovená v § 30 písm. b/ zákona o sociálnom poistení. Splnenie tejto podmienky sa posudzuje z toho nemocenského poistenia, z ktorého bol nárok na nemocenskú dávku zamestnanca uplatnený, preto v prípade žalobcu sa posúdilo z povinného nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. (BTS), ktoré vzniklo dňa 01.01.2018. Žalobca z pracovnoprávneho vzťahu, ktorý vznikol dňa 01.01.2018, dňa 02.05.2019 začal čerpať rodičovskú dovolenku. Žalobca následne od 03.05.2019 uzatvoril so zamestnávateľom P Automobil Import s.r.o. ďalšiu pracovnú zmluvu a z tohto nového pracovnoprávneho
vzťahu začal dosahovať príjem. Týmto konaním žalobca dosiahol, že napriek dosahovaniu príjmu zo zamestnania podmienka absencie príjmu bola splnená. Toto konanie žalobcu možno považovať za obchádzanie zákona o sociálnom poistení.
37. Výkon inej zárobkovej činnosti nie je prekážkou vzniku a udržania nároku na materské inému poistencovi, pokiaľ sú pracovné podmienky jej výkonu upravené tak, aby za ich plnenia bolo možné poskytnúť dieťaťu skutočnú starostlivosť, nakoľko tá je dôvodom poskytovania materského inému poistencovi. Vznikom pracovného pomeru od 03.05.2019 sa žalobcov nástup na rodičovskú dovolenku stal len formálnym a rovnako formálnym sa stalo prevzatie starostlivosti o dieťa žalobcom. Žalobca tak neutrpel stratu príjmu zo zárobkovej činnosti, v dôsledku čoho tak v jeho prípade nedošlo ani k naplneniu vyššie zmieneného kompenzačného účelu nemocenského poistenia.
38. K námietke žalobcu uvedenej v žalobe týkajúcej sa neakceptovania pojmu starostlivosť o dieťa, ktorý je definovaný v zákone o rodičovskom príspevku žalovaný uviedol: Materské a rodičovský príspevok sú úplne rozdielne dávky, čo do charakteru, účelu, za ktorým sú poskytované, podmienok ich poskytovania, ich právnej úpravy, oprávnených subjektov, ktorým sa dávka poskytuje, ako aj subjektu, ktorý tieto dávky vypláca. Materské je sociálnou dávkou poskytovanou Sociálnou poisťovňou z nemocenského poistenia za podmienok, ktoré upravuje výlučne zákon o sociálnom poistení a jeho účelom (v zmysle § 2 písm. a/ zákona o sociálnom poistení) je kompenzácia straty príjmu, ktorá vznikla priamo poistencovi uplatňujúcemu si nárok na materské, v dôsledku tehotenstva, materstva, resp. tým, že prevzal dieťa do svojej starostlivosti a o toto dieťa sa následne skutočne stará. Rodičovský príspevok je štátnou dávkou, jeho podmienky upravuje zákon o rodičovskom príspevku, a ako je uvedené v § 1 ods. 2 zákona o rodičovskom príspevku, štát ním prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa, rozhodovanie o ňom a jeho poskytovanie spadá do kompetencie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
39. Z uvedeného je zrejmé, že tieto dávky si nemožno zamieňať, resp. vzťahovať podmienky jednej dávky na druhú. Materské má svoju konkrétnu právnu úpravu, tzv. lex specialis, a tou je zákon o sociálnom poistení. Ten má rovnakú právnu silu ako zákon o rodičovskom príspevku, ktorý je špeciálnym právnym predpisom vo vzťahu k rodičovskému príspevku. Medzi týmito právnymi predpismi neexistuje vzťah generálneho predpisu voči špeciálnemu predpisu, umožňujúci vzájomné prelínanie týchto úprav. Vzhľadom na tieto skutočnosti nie je daný právny základ pre analogické použitie ustanovení zákona o rodičovskom príspevku, resp. iného špeciálneho predpisu na materské ako sa v žalobe domnieva žalobca, a teda ani vysvetľovanie zákonom zavedeného pojmu starostlivosť ako riadna starostlivosť.
40. Pojem riadna starostlivosť zavedený zákonom o rodičovskom príspevku, umožňujúci (ako vyplýva z § 3 ods. 4) poskytovanie starostlivosti o dieťa aj pomocou inej fyzickej, či právnickej osoby, zodpovedá účelu rodičovského príspevku, ktorým je zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa, nie však vyššie vymedzenému účelu dávky materské.
41. Pod bližšie nešpecifikovaným pojmom starostlivosť má zákon na mysli starostlivosť o dieťa vykonávanú priamo osobou, uplatňujúcou si práve z dôvodu výkonu starostlivosti o dieťa s tým spojený nárok na materské, o čom svedčí okrem iného aj ustanovenie § 51 zákona, ktorý s ukončením, resp. prerušením starostlivosti o dieťa z iných ako zdravotných dôvodov, spája zánik nároku na materské, a to už dňom ukončenia starostlivosti o dieťa.
42. Vychádzajúc z uvedeného, prevzatím dieťaťa do svojej starostlivosti by mal priamo otec skutočne prebrať na seba starostlivosť o dieťa, ktorú do okamihu prevzatia (minimálne počas 6 týždňov po pôrode) poskytovala dieťaťu spravidla matka. Takýto rozsah starostlivosti môže otec dieťaťu poskytnúť len v prípade, ak tomu prispôsobí svoje pracovné podmienky dojednané v súvislosti s ďalším výkonom práce (mimo pracovného vzťahu, z ktorého mu je poskytovaná rodičovská dovolenka), napr. primeranou úpravou pracovného času.
43. Dohoda rodičov o prevzatí dieťaťa do starostlivosti žalobcu samotná nie je spôsobilá preukázať skutočné prevzatie a poskytovanie starostlivosti o dieťa žalobcom.
44. Povinnosť sústavne a dôsledne sa starať o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa je rodičovskou povinnosťou, ktorú majú obaja rodičia dieťaťa, tak matka ako aj otec dieťaťa. Túto rodičovskú povinnosť rodičom ukladá § 28 ods. 1 písm. a/ zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Samotná skutočnosť, že žalobca si plní vo vzťahu k svojmu dieťaťu rodičovské povinnosti, sama o sebe nezakladá nárok žalobcu na materské.
45. Žalovaná odmietla diskriminačné správanie voči mužom uplatňujúcim si nárok na materské v porovnaní s posudzovaním nároku na materské u žien. Poukázala na skutočnosť, že Slovenské národné stredisko pre ľudské práva vo svojom odbornom stanovisku zo dňa 30.01.2019, voľne dostupnom na webovej stránke tejto inštitúcie, na str. 6 konštatuje, že žalovaná neporušila pri priznaní materskej dávky normatív zákazu diskriminácie. Pri priznávaní materskej dávky žalovaná totiž neberie do úvahy skutočnosť, či ide o otca alebo matku, t.j. či ide o muža alebo ženu - z vyjadrení žalovanej nevyplýva, že by zaobchádzala nerovným spôsobom na základe pohlavia. V závere stanoviska sa konštatuje, že žalovaná svojim postupom a výkladom ustanovení upravujúcich podmienky priznania materskej v zmysle zákona o sociálnom poistení neporušila normatív zákazu diskriminácie.
46. Žalovaná taktiež dala do pozornosti, že Generálna prokuratúra Slovenskej republiky sa stotožnila s postupom žalovanej, keď v stanovisku zo dňa 01.04.2019 okrem iného uviedla, že súčasné poberanie materského a príjmu vyplácaného zamestnávateľom v nezmenenej výške za nezmenený pracovný čas, je v rozpore s účelom nemocenského poistenia a považuje sa za obchádzanie zákona. Je nesporné, že v takýchto prípadoch ide o snahu žiadateľov o materské dosiahnuť neoprávnený finančný prospech uplatnením si nároku na materské.
47. V prospech postupov žalovanej hovorí podľa žalovanej aj rozsudok vydaný v obdobnej veci Krajským súdom v Banskej Bystrici č.k. 24Sa/6/2019-65 zo dňa 20.06.2019; v bode 28. na 7. strane uvádza, že žalovaná postupovala v súlade so zákonom a neporušila žiadne z princípov právneho štátu. Použitú právnu normu interpretovala v súlade so zmyslom a účelom zákona, s prihliadnutím na hodnotové aspekty, ktoré pri aplikácii práva nemožno opomínať, ako sú dobré mravy a spravodlivosť; v bodoch 31. a 32. na 8. strane sa uvádza, že výkon inej zárobkovej činnosti v zásade nie je prekážkou vzniku nároku na materské inému poistencovi, pokiaľ sú pracovné podmienky na výkon práce nastavené tak, aby za ich plnenia bolo možné poskytnúť dieťaťu adekvátnu starostlivosť. Nemožno pritom akceptovať len formálne prevzatie dieťaťa do starostlivosti. Sociálna poisťovňa preto oprávnene skúma, či tomu tak nie je, pričom uzavretie dohody rodičov a prevzatie dieťaťa do starostlivosti iného poistenca a zabezpečovanie starostlivosti tomuto dieťaťu musí vyhodnocovať individuálne u každého dieťaťa. V rámci zisťovania skutkového stavu veci musí postupovať tak, aby boli prostriedky na nemocenské vynakladané účelne, zároveň musí vykladať zákon tak, aby nepoprela jeho zmysel a účel. Účelom materského poskytovaného z nemocenského poistenia je kompenzovanie straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej dochádza v dôsledku rôznych životných situácií (napr. materstvo, ale aj prevzatie dieťaťa do starostlivosti - v prípade iného poistenca). Zákonodarca predpokladá stratu príjmu v súvislosti s prevzatím dieťaťa do starostlivosti. Teda účelom poskytnutia poistného plnenia po predchádzajúcom platení poistného je situácia, že poistenec prevezme dieťa do starostlivosti, v súvislosti s čím má ušlý príjem. Podľa bodu 35. rozsudku na 9. strane v danom prípade nedošlo k zmene životnej situácie, čo predpokladá zákon pre kompenzovanie zníženého príjmu. Žalobca nemá stratu príjmu zo zárobkovej činnosti, preto nedochádza k naplneniu kompenzačného účelu nemocenského poistenia.
48. Žalovaná poukázala aj na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 12.09.2019 č.k. 25Sa/25/2019-49, kde sa uvádza, že žalobca nemá stratu príjmu zo zárobkovej činnosti, preto nedochádza k naplneniu kompenzačného účelu nemocenského poistenia. Stalo sa tak len formálnym nástupom na rodičovskú dovolenku, a tiež formálnym prevzatím dieťaťa do starostlivosti (bod 20.); a tiež sa uvádza, že pokiaľ ide o dohodu rodičov, touto síce žalobca deklaroval prevzatie dieťaťa do svojej starostlivosti, ale išlo len o dohodu nie myslenú vážne, ak sa v starostlivosti o dieťa zo strany otca nič nezmenilo v čase vykonávania práce (bod 22.).
49. Okrem vyššie uvedeného žalovaná poukázala na rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 23Sa/24/2019-97 zo dňa 23.09.2019, rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 20Sa/11/2019-127 zo dňa 29.11.2019, rozsudky Krajského súdu v Žiline sp.zn. 24Sa/5/2019 zo dňa 23.09.2019, sp.zn. 28Sa/14/2019 zo dňa 10.12.2019 a sp.zn. 28Sa/23/2019 zo dňa 07.01.2020, rozsudky Krajského súdu
v Trenčíne č.k. 18Sa/25/2019-72 zo dňa 09.10.2019, č.k. 18Sa/36/2019-56 zo dňa 12.12.2019 a č.k. 18Sa/26/2019-44 zo dňa 14.11.2019, ako aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 30Sa/5/2019-51 zo dňa 26.09.2019.
50. Žalovaná skonštatovala, že proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 8Sa/6/2019-84 zo dňa 25.07.2019, ktorý žalobca priložil k odvolaniu v anonymizovanej podobe, podala kasačnú sťažnosť.
51. Zákon o sociálnom poistení uvádza, že nárok na materské má iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará. Keďže uvedený právny predpis ďalej neuvádza, že túto starostlivosť je možné poskytovať aj inou osobou, je zrejmé, že na účely nároku na materské je nevyhnutné, aby starostlivosť dieťaťu poskytovala osoba, ktorá ho do svojej starostlivosti prevzala. Formulácia slov uvedených v prvej vete § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení: „Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará...“ neumožňuje podľa názoru žalovanej iný logický ani gramatický výklad ako ten, že zákonodarca mal na mysli osobnú starostlivosť o dieťa. Ak by mal zákonodarca v úmysle umožniť poberanie materského aj osobám, ktoré starostlivosť o dieťa zabezpečia inou fyzickou alebo právnickou osobou, prvá veta § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení by bola formulovaná napr. nasledovne: „Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý zabezpečil starostlivosť o toto dieťa...“. Taktiež by v tomto prípade boli irelevantné ustanovenia § 51 zákona o sociálnom poistení o zániku nároku na materské v prípade, ak dieťa prevezme do starostlivosti iná fyzická alebo právnická osoba, prípadne by bolo irelevantné ustanovenie § 48 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa podmienka starostlivosti o narodené dieťa považuje za splnenú v období, v ktorom je dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia.
52. Žalovaná zastáva názor, že pri posudzovaní nároku na materské (§ 49 ods. 2 písm. d/ zákona o sociálnom poistení) nepostačuje len samotné uzatvorenie dohody rodičov dieťaťa o jeho prevzatí otcom, nakoľko ide len o predpoklad smerujúci k zabezpečeniu a vykonávaniu starostlivosti o dieťa. Sociálna poisťovňa v rámci posudzovania nároku iného poistenca na materské primáme skúma, či došlo k uzavretiu dohody rodičov, ale súčasne musí uzavretie tejto dohody, prevzatie dieťaťa do starostlivosti iného poistenca a zabezpečovanie starostlivosti tomuto dieťaťu vyhodnocovať individuálne u každého dieťaťa.
IV. Replika - vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovanej k žalobe
53. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej písomne vyjadril podaním doručeným správnemu súdu dňa 28.04.2020. K nemožnosti vykonávať zárobkovú činnosť počas čerpania dávky materské žalobca uviedol, že právne posúdenie veci žalovanej nemá oporu v ustanovení § 49 zákona o sociálnom poistení, ktorý určuje požiadavky pre priznanie nároku na materské inému poistencovi, nakoľko z uvedených podmienok nevyplýva požiadavka, aby otec dieťaťa nevykonával pracovnú činnosť, a to ani explicitne, ani na základe rozširujúceho výkladu. Jedinou zákonnou podmienkou týkajúcou sa obmedzenia príjmu žiadateľa o dávku materské je to, že žiadateľ v zmysle § 30 zákona o sociálnom poistení nemá príjem za vykonanú prácu, ktorý sa považuje za vymeriavací základ z toho istého nemocenského poistenia. Zamestnanec však môže mať príjem z iného zamestnania, z ktorého materské nepoberá. Žalovaná približne od septembra 2018 nepriznáva materské otcom, ktorí počas materskej majú, resp. začnú pracovať na ďalšiu pracovnú zmluvu na plný úväzok, toleruje však polovičný úväzok, domácku prácu, živnosť a podobne. Žalovaná tak svojvoľne určuje individuálne pravidlá, do akej miery môže či nemôže otec na materskej vykonávať zárobkovú činnosť, pričom tieto pravidlá nevyplývajú zo zákonných ustanovení. Zároveň pri matkách na materskej vykonávanie inej zárobkovej činnosti (a ani osobnú a celodennú starostlivosť o dieťa) neskúma.
54. Podľa § 49 ods. 2 písm. d/ zákona o sociálnom poistení iným poistencom majúcim nárok na materské je otec dieťaťa, ktorý po dohode s matkou dieťaťa najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu prevzal dieťa do starostlivosti a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok. Zákon o sociálnom poistení hovorí o prevzatí dieťaťa do starostlivosti - ale nie o prevzatí do osobnej a celodennej starostlivosti. Aj podľa právneho názoru Krajského súdu Prešov vyjadreného v rozsudku sp. zn. 8Sa/6/2019 je prevzatie starostlivosti naplnené uzatvorením dohody medzi matkou a otcom dieťaťa.
55. Zákon o sociálnom poistení nehovorí o tom, že by matka dieťaťa musela v čase čerpania materského otcom nastúpiť naspäť do práce. Takýto výklad nezohľadňuje iné skutočnosti a životné situácie, ktoré matke dieťaťa zužujú možnosť vykonávať starostlivosť o dieťa aj bez zapojenia sa do predchádzajúceho pracovného procesu - napríklad aj prehlbovanie kvalifikácie prípravou na stavovské skúšky.
56. Nakoľko zo zákonných podmienok priznania dávky materské nevyplýva požiadavka, aby otec dieťaťa zabezpečoval starostlivosť o dieťa v celom rozsahu osobne, možno opäť - s ohľadom na zásadu zákonnosti a čl. 2 ods. 3 Ústavy SR - dospieť k záveru, že podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou fyzickou osobou alebo právnickou osobou. Z uvedeného teda neplynie nevyhnutná povinnosť zanechania pracovnej činnosti za účelom zabezpečovania starostlivosti o dieťa osobne. Ak by bol úmyslom zákonodarcu opak, zákonodarca by v zákone podmienil nárok na materské osobnou a celodennou starostlivosťou, a teda by vylúčil, že starostlivosť o dieťa môže byť zabezpečená čiastočne aj za pomoci inej osoby.
V. Duplika
57. Podaním zo dňa 02.02.2023 žalovaná správnemu súdu doručila doplňujúce vyjadrenie s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako ,,najvyšší súd“ alebo ,,NS SR“) ako i Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako ,,najvyšší správny súd“ alebo ,,NSS SR“), a to rozsudok sp.zn. 9Sžsk/98/2020 zo dňa 27.10.2021, v ktorom NSS SR zdôraznil, že z jazykového vyjadrenia časti normy (slovné spojenie: iný poistenec, ktorý sa o dieťa stará) vyplýva, že musí ísť o starostlivosť osobnú, poskytovanú týmto poistencom. Ďalej konštatuje, že účelom nemocenského poistenia teda nie je poskytovať poistencom plnenia (dávky) ako „benefit“ k príjmom poistenca nepostihnutého stratou alebo znížením príjmu. Účelom nemocenskej dávky materského je naopak parciálna sanácia straty alebo zníženia príjmu v súvislosti s poskytovaním starostlivosti o dieťa za podmienok stanovených zákonom. Účelom materského je teda preklenúť časové obdobie, kedy v dôsledku vzniku konkrétnej sociálnej udalosti (starostlivosť o dieťa) poistenci nemôžu pracovať vôbec alebo len obmedzene, čo viedlo k strate alebo zníženiu príjmu zo zárobkovej činnosti.
58. V rozsudku sp.zn. 9Sžsk/74/2020 zo dňa 30.06.2021 NS SR uvádza, že je právne bezvýznamné tvrdenie žalobcu, že po prevzatí dieťaťa do starostlivosti mal možnosť práce z domu v kombinácii s flexibilným pracovným časom. Kasačný súd poukazuje na to, že pokiaľ bol týždenný pracovný úväzok žalobcu 40 hodín, čo je neznížený pracovný úväzok zamestnanca (ktorý bol dohodnutý u žalobcu aj pred prevzatím dieťaťa), potom je pre posúdenie osobnej starostlivosti o dieťa právne irelevantné, či prácu vykonával v domácom prostredí alebo priamo u zamestnávateľa v jeho sídle.
59. V rozsudku sp.zn. 9Sžsk/53/2020 zo dňa 30.06.2021 NS SR uvádza, že iba formálne prevzatie dieťaťa do starostlivosti otca v zmysle uzavretej dohody bez reálneho naplnenia jej obsahu nezodpovedá účelu materskej dávky. Použitím teleologického výkladu je zrejmé, že pojem starostlivosť je potrebné vykladať cez účel zákona. Osoba, na ktorú sa viaže nárok na materské, je tá, ktorá sa má o dieťa starať. Táto osoba je pri výkone starostlivosti nezastupiteľná. Správny orgán úplne opodstatnene vyhodnocoval otázku poskytovania starostlivosti dieťaťu. Správny orgán správne vyložil pojem starostlivosť a súčasne správne vyvodil záver, že ak sa žiadateľ o dieťa osobne nestará (starajú sa iné osoby), nie je iným poistencom. Výklad podmienky prevzatia dieťaťa do starostlivosti uplatnený správnym orgánom je eurokomformný a nepriečiaci sa stanovenému účelu.
60. V rozsudku sp.zn. 7Sžsk/17/2021 zo dňa 30.06.2021 NS SR uvádza, že samotný odklon od predchádzajúcej právnej praxe správnych orgánov nenapĺňa znaky diskriminácie a nie je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, zvlášť pokiaľ žalovaná v období po zmene svojho prístupu k posudzovaniu materského vo veciach s obdobným skutkovým a právnym stavom rozhodovala rovnako ako v prípade žalobcu. NS SR poukazuje na to, že nemožno vylúčiť, že sa aj správny orgán odkloní od existujúcej rozhodovacej praxe a v nových rozhodnutiach zaujme opačný právny názor, než aký zaujal v obdobných právnych veciach v skôr vydaných rozhodnutiach. Tento odklon súvisí s vyvíjajúcimi
sa právnymi názormi aj na strane správnych orgánov, ktoré nie sú strnulé. Takéto rozhodnutie je v súlade s princípmi právneho štátu, najmä so zásadou právnej istoty a rovnosti účastníkov konania.
VI. Pojednávanie
61. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 9 ods. 1 SSP preskúmal vec postupom podľa prvej a tretej hlavy tretej časti SSP s poukazom na § 199 ods. 3 SSP, pričom dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a preto ju v zmysle § 190 SSP zamietol. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe požiadal o nariadenie pojednávania, správny súd podľa § 107 ods. 1 písm. a/ SSP rozhodol vo veci na pojednávaní rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil za prítomnosti právnej zástupkyne žalovanej (§ 137 ods. 2 SSP). Účastníci konania boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní v súlade s § 108 SSP.
VII. Relevantné právne predpisy
62. Podľa § 2 ods. 2 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%25232'&ucin-k- dni='30.12.9999'> každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
63. Podľa § 5 ods. 1 SSP konanie pred správnym súdom sa okrem princípov, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok a ktoré sa na konanie pred správnym súdom použijú primerane, riadi aj princípmi uvedenými v odsekoch 2 až 12.
64. Podľa čl. 2 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“) právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
65. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
66. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
67. Podľa § 135 ods. 1 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523135'&ucin-k- dni='30.12.9999'> na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
68. Podľa § 199 ods. 3 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523199'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
69. Podľa § 30 zákona č. 461/2003 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='461/2003%20Z.z.%25235'&ucin- k-dni='30.12.9999'> (v znení účinnom od 01.01.2014) zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak
a/ splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a
b/ nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.
70. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. (v znení účinnom od 01.03.2019 do 30.04.2021) iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.
71. Podľa § 49 ods. 2 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z.z. (v znení účinnom od 01.03.2019 do 30.04.2021) iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok.
72. Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. (v znení účinnom od 01.03.2019 do 30.04.2021), ak dieťa prevzala do starostlivosti iná fyzická osoba alebo právnická osoba z dôvodu, že sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské tomuto poistencovi zaniká dňom prevzatia dieťaťa do tejto starostlivosti a opätovne vzniká odo dňa prevzatia dieťaťa zo starostlivosti inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Nárok na materské trvá do uplynutia celkového obdobia trvania nároku na materské, najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa.
73. Podľa § 51 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. (v znení účinnom od 01.03.2019 do 30.04.2021), ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské.
VIII. Posúdenie veci správnym súdom
74. Krajský súd v Bratislave ako správny súd, po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu žalovanej a prvostupňového orgánu verejnej správy, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, nariadil podľa § 107 ods. 1 písm. a/ SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523107'&ucin-k- dni='30.12.9999'> na prejednanie veci samej pojednávanie na deň 05.04.2023 a po vypočutí právnej zástupkyne žalovanej dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.
75. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo bolo v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd teda preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.
76. V predmetnej právnej veci ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy. Pri správnej žalobe fyzickej osoby v sociálnych veciach nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP). Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne a nemusí obsahovať
všetky náležitosti § 202 ods. 1 a § 182 ods. 1 SSP (§ 202 ods. 2 SSP). Sociálne veci, ak je žalobcom fyzická osoba, tak tvoria výnimkou z viazanosti správneho súdu rozsahom a dôvodmi žaloby napriek tomu, že ustanovenie § 203 ods. 2 SSP hovorí ,,len“ o žalobných bodoch. Správny súd môže správnu žalobu fyzickej osoby posúdiť aj v inom (spravidla väčšom) rozsahu a z iných dôvodov, ako žalobca fyzická osoba namieta, resp. preskúma v žalobe označené zrušujúce dôvody aj vtedy, ak k namietaným dôvodom žalobca neuvedie konkrétne argumenty a skutočnosti. Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP), čo aj v žalobe podrobne odôvodnil. Správny súd preskúmal existenciu takéhoto zrušujúceho dôvodu, avšak takýto zrušujúci dôvod po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu a po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia v predmetnom prípade preukázaný nemal.
77. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ďalej len ,,ústava“). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona.
78. Správny súd k uvedenej právnej problematike poukazuje na stabilnú judikatúru NS SR a NSS SR, a to napríklad sp.zn. 9Sžsk/104/2020, sp.zn. 9Sžsk/98/2020, sp.zn. 9Sžsk/13/2021, sp.zn. 7Sžsk/50/2020, sp.zn. 7Sžsk/17/2021, sp.zn. 9Sžsk/53/2020, sp.zn. 9Sžsk/74/2020.
79. Rozsudok NS SR sp.zn. 7Sžsk/50/2020 zo dňa 27.10.2021 bol v rámci zabezpečenia jednotného výkladu zákonov publikovaný aj v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. 1/2022 pod č. 5. NSS SR v ňom uzavrel, že na účely vzniku nároku na materské je potrebné pojem „starať sa o dieťa“ podľa § 49 zákona č. 461/2003 Z.z. vykladať autonómne a nemožno ho obsahovo stotožňovať s pojmom „riadnej starostlivosti“ podľa zákona č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2011. Kým zákon č. 461/2003 Z. z. na účely vzniku nároku na materské podľa § 49 predpokladá zo strany poistenca osobnú starostlivosť o dieťa, zákon č. 571/2009 Z. z. na účely vzniku nároku na rodičovský príspevok považuje podmienku riadnej starostlivosti o dieťa za splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne, alebo inou plnoletou fyzickou, alebo právnickou osobou (§ 3 ods. 3 a 4 zákona č. 571/2009 Z.z.).
80. Jednou so zákonom upravených foriem nemocenských dávok je aj materské (§ 48 až § 53 zákona č. 461/2003 Z.z. v spojení s § 2 písm. a/ a § 30 zákona č. 461/2003 Z.z. upravujúceho všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky zamestnanca, prípadne § 31 zákona č. 461/2003 Z.z. upravujúceho všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby). Materské je teda nemocenskou dávkou, ktoré sa za splnenia zákonom stanovených podmienok poskytuje z nemocenského poistenia, pričom sa jedná o opakujúcu sa peňažnú dávku, poskytovanú za dni a nahrádzajúcu mzdu alebo plat počas materskej dovolenky, respektíve rodičovskej dovolenky v prípade otca dieťaťa. Táto nemocenská dávka všeobecne plní účel hmotného zabezpečenia v dôsledku materstva, respektíve u iného poistenca v dôsledku prevzatia dieťaťa do starostlivosti, a to v prípade straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti z tohto dôvodu (§ 2 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z.). Účelom materského je preklenúť časové obdobie, kedy v dôsledku vzniku konkrétnej sociálnej udalosti (pôrod a následná starostlivosť o dieťa) poistenci nemôžu pracovať vôbec alebo len obmedzene, čo viedlo k strate alebo zníženiu príjmu zo zárobkovej činnosti.
81. Z vyššie citovanej právnej úpravy vyplýva vôľa zákonodarcu upraviť osobitné podmienky na vznik nároku na materské iného poistenca (predovšetkým otca), ktoré sú konkrétne upravené v § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., v zmysle ktorého iný poistenec má nárok na materské, ak: tento prevzal dieťa do osobnej starostlivosti a o toto dieťa sa stará (v predmetnej veci žalobca mal prevziať dieťa do starostlivosti na základe dohody s matkou), vek dieťaťa (materské sa vypláca najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa), pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti musel byť nemocensky poistený najmenej 270 dní, uplynutie 6 týždňov odo dňa pôrodu. Vzhľadom na to, že k prevzatiu dieťaťa do starostlivosti došlo na základe dohody s matkou, musí byť splnená i ďalšia podmienka, a to, že matka nesmie poberať materské alebo rodičovský príspevok. Zákonodarca v právnej úprave ustanovenej v § 51 zákona o sociálnom poistení súčasne upravuje podmienky zániku nároku na materské.
82. Sporným však zostalo splnenie osobitnej podmienky plynúcej z § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., a to, či žalobca na základe dohody s matkou podľa § 49 ods. 2 písm. d/ uvedeného zákona aj reálne vykonával starostlivosť o maloleté dieťa. V tomto smere správny súd zastáva názor, že starostlivosť o dieťa musí byť založená na reálnom základe, t.j. iný poistenec sa musí o dieťa osobne starať, pričom táto skutočnosť vyplýva jednak zo samotnej dikcie § 49 ods. 1 veta prvá zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého iný poistenec na základe dohody s matkou „prevezme“ dieťa do starostlivosti, a ktorý sa o toto dieťa stará, čo treba vykladať tak, že iný poistenec čo do starostlivosti o dieťa zaujme miesto po matke (nahradí ju) a jednak z § 51 zákona č. 461/2003 Z.z., ktoré rieši prerušenie starostlivosti o dieťa a s ním spojený zánik nároku na materské v prípade, ak sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, prípadne z iných dôvodov. Ak by postačovala iba formálna starostlivosť o dieťa na základe dohody rodičov dieťaťa, respektíve starostlivosť zabezpečovaná inou osobou, ustanovenie § 51 zákona č. 461/2003 Z.z. by stratilo svoje opodstatnenie. Pokiaľ v tomto smere žalobca odkazoval na definíciu starostlivosti o dieťa plynúcu z § 3 ods. 3 a 4 zákona č. 571/2009 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2011, v zmysle ktorého sa podmienka riadnej starostlivosti o dieťa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba „zabezpečuje“ riadnu starostlivosť o dieťa osobne, alebo inou plnoletou fyzickou, alebo právnickou osobou, správny súd konštatuje, že zákon č. 461/2003 Z.z. v ustanovení § 49 ods. 1 používa pojem „prevziať“ starostlivosť s dodatkom „a ktorý sa o toto dieťa stará“ a nie pojem „zabezpečiť“ starostlivosť, čo je nutné rozlišovať, keďže pojem „zabezpečiť“ je pojmom obsahovo širším, a teda môže zahŕňať aj starostlivosť o dieťa aj prostredníctvom iných osôb než sú samotní rodičia dieťaťa (porovnaj znenie § 3 ods. 1 písm. a/, ods. 3 a 4 zákona č. 571/2009 Z.z. účinné do 31.12.2010) správny súd upriamuje pozornosť na to, že materské ako nemocenská dávka vyplácaná na základe nemocenského poistenia sa spravuje inými pravidlami než rodičovský príspevok majúci charakter štátnej sociálnej dávky.
83. Skutkové okolnosti v danej veci potvrdzujú, že dňa 24.04.2019 požiadala manželka žalobcu o odňatie rodičovského príspevku z dôvodu, že od 02.05.2019 si bude uplatňovať nárok na materské žalobca. Navrhovateľ si uplatnil nárok na materské tlačivom Žiadosť o materské č. B 1174004, z poistného vzťahu zamestnanca zamestnávateľa Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. (BTS). Na predmetnom tlačive navrhovateľ uviedol, že dieťa prevzal do starostlivosti dňa 02.05.2019 a zamestnávateľ potvrdil, že rodičovská dovolenka bola poskytnutá od 02.05.2019, pričom navrhovateľ naposledy pracoval dňa 01.05.2019. Ku dňu 02.05.2019 navrhovateľ spĺňal všetky podmienky nároku na materské stanovené zákonom o sociálnom poistení, preto mu pobočka rozhodnutím č. 200-110678- CA04/2019 zo dňa 17.06.2019 priznala nárok na materské od 02.05.2019. Odo dňa 03.05.2019 začal žalobca vykonávať zárobkovú činnosť u zamestnávateľa P Automobil Import s.r.o.. Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 03.05.2019 uzatvorenej medzi zamestnávateľom P Automobil Import s.r.o. a žalobcom, žalobca vykonáva od 03.05.2019 zárobkovú činnosť v Bratislave a pracovný čas má dohodnutý na 40 hodín týždenne ako pružný pracovný čas. Žalobca tak vykonáva prácu v plnom pracovnom pomere. Pri takto upravenej pracovnej situácii žalobcu vyhodnotila pobočka za neudržateľné považovať podmienku prevzatia starostlivosti o dieťa a poskytovanie tejto starostlivosti po 02.05.2019 za splnenú. Z uvedeného dôvodu pobočka rozhodnutím č. 200-131756-CA04/2019 zo dňa 01.08.2019 rozhodla tak, že žalobcovi podľa § 51 ods. 2 zákona o sociálnom poistení od 03.05.2019 zanikol nárok na materské. O odvolaní žalobcu proti uvedenému rozhodnutiu rozhodla žalovaná rozhodnutím č. 67196-2/2019-BA zo dňa 01.10.2019, podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. tak, že zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila uvedené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava. Vychádzajúce zo zistenia, že žalobca od 03.05.2019 začal vykonávať zárobkovú činnosť u zamestnávateľa P Automobil Import s.r.o. v nezmenenom časovom rozsahu a s porovnateľným príjmom ako pred uplatnením nároku na materské, a prestal tak poskytovať dieťaťu starostlivosť prevzatú od matky dieťaťa, možno uzavrieť, že
otec dieťaťa ako iný poistenec, ktorý dieťa prevzal do starostlivosti sa o toto dieťa nestaral osobne. V danom prípade sa uzavretá dohoda medzi ním ako iným poistencom a matkou podľa § 49 ods. 2 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z.z. javí ako dohoda výslovne formálna.
84. Krajský súd ďalej konštatuje, že samotná skutočnosť, že otec prakticky bezodkladne po deklarovanom termíne prevzatia dieťaťa do svojej starostlivosti a za tým účelom nastúpení rodičovskej dovolenky u svojho zamestnávateľa, sa za porovnateľných pracovných podmienok, vrátane možnosti využívania pružného pracovného času, zamestnal u nového zamestnávateľa na plný pracovný úväzok, naznačuje sledovanie iného zámeru, ako je poskytovanie starostlivosti maloletému dieťaťu, ktorá (starostlivosť) v zákone o sociálnom poistení definovaná nie je a nedôvodnosť zamieňania ktorej s riadnou starostlivosťou podľa § 3 zákona o rodičovskom príspevku žalovaný dostatočne ozrejmil v odôvodnení svojho rozhodnutia. Pokiaľ zákon spája poskytovanie materského s čerpaním rodičovskej dovolenky otca, logicky ho spája s obmedzením pracovných aktivít tohto rodiča, korešpondujúcim súčasne so všeobecným účelom nemocenského poistenia podľa § 2 písm. a/ zákona o sociálnom poistení. V danom prípade podľa zistených skutkových okolností, k obmedzeniu pracovných aktivít otca z rozsahu plného pracovného úväzku, ani v spôsobe výkonu práce z hľadiska možnosti poskytovania starostlivosti maloletému dieťaťu nedošlo.
85. Za nedôvodnú považoval správny súd aj námietku žalobcu týkajúcu sa diskriminačného postupu žalovaného vyplývajúceho zo všeobecne známeho rozhodovania o priznaní rodičovského príspevku matkám vykonávajúcim pracovnú činnosť, nakoľko súdu takýto postup žalovaného z úradnej činnosti nie je známy a žalobca žiadne konkrétne rozhodnutie preukazujúce jeho tvrdenie o diskriminácii na základe pohlavia nepredložil ani neoznačil, pričom dôvodom rozhodnutia o zániku jeho nároku na materské (nie na rodičovský príspevok) v danom prípade nie je samotný výkon pracovnej činnosti, ale jej rozsah a individuálne okolnosti prípadu. Správny súd v postupe, v úvahách žalovanej obsiahnutých v žalobou napadnutom rozhodnutí a v jej právnom posúdení veci nezistil nedostatky namietané žalobcom, ktoré by odôvodňovali zrušenie rozhodnutia, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
86. Vzhľadom k uvedenému správny súd dospel k záveru, že žalovaná ako aj prvostupňový správny orgán v danej veci postupovali v súlade so zákonom, pre rozhodnutie si zadovážili dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých riadne zistili skutkový stav a zistené skutočnosti správne právne posúdili tak, že žalobcovi zanikol nárok na uplatnenú nemocenskú dávku - materské. Aj podľa názoru správneho súdu si žalobca po priznaní nároku na materské nevytvoril z pohľadu pracovných podmienok taký časový priestor, aby mohol oprávnene tvrdiť, že poskytuje riadnu, faktickú a osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, a teda že by riadne vykonával starostlivosť o maloleté dieťa, ktorá bola dovtedy poskytovaná zo strany matky dieťaťa. Z uvedených dôvodov správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku, ktorou žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci žalovaným.
87. Žalovaná v dostatočnej miere vysvetlila svoje myšlienkové pochody vedúce k právnemu záveru o tom, že na účely vzniku nároku na materské sa podľa § 49 zákona o sociálnom poistení predpokladá zo strany poistenca osobná starostlivosť o dieťa. Podľa názoru správneho súdu argumenty žalovanej odôvodňujúce výrok jej rozhodnutia sa javia ako legitímne a vecne správne. Napadnuté rozhodnutie žalovaného nevykazuje znaky svojvôle, správny súd konštatuje dostatočne zistený skutkový stav, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zrozumiteľne objasňuje skutkový a právny základ výroku rozhodnutia. Správny súd musí vynaložiť maximálnu snahu v prospech rešpektovania právnej istoty, v posudzovanom prípade nastolenej stabilnou judikatúrou najvyššieho súdu a najvyššieho správneho súdu.
88. V línii stabilnej judikatúry NS SR a NSS SR je podľa názoru správneho súdu potrebné postupovať aj v predmetnej veci žalobcu, a to v záujme právnej istoty účastníkov konania a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí v obdobných veciach. Správny súd postupoval s ohľadom na vyššie uvedenú ustálenú rozhodovaciu prax slovenských súdov, vzťahujúcu sa na právne obdobné prípady, poukazujúc na ich ex lege právnu záväznosť pre rozhodovaciu prax krajského súdu v prejednávanej veci s ohľadom na právnu istotu spočívajúcu v legitímnom očakávaní v rozhodnutie každého sporu v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Správny súd je teda pri rozhodovaní povinný postupovať v súlade so základným princípom právnej istoty obsiahnutým v čl. 2 ods. 2 CSP, ktorému sa v nadväznosti na § 5 ods. 1 SSP podriaďuje aj konanie pred správnym súdom.
89. K základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, Ruiz Torija proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, ), judikatúry ústavného súdu (sp. zn. I. ÚS 226/03 zo dňa 12.05.2004, III. ÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004, sp. zn. III. ÚS 95/06 zo dňa 15.03.2006, sp. zn. III. ÚS 260/06 zo dňa 23.08.2006), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti každého prípadu, ak však súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú žalobcom, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti). Súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie dostatočné argumenty.
90. Z odôvodnenia rozsudku je nepochybné, z akých dôvodov dospel krajský súd k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby a k potrebe jej zamietnutia. Skutočnosť, že krajský súd nerozhodol o podanej žalobe v súlade s predstavami žalobcu, nemožno považovať za porušenie práva na súdnu ochranu.
91. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované právne predpisy správny súd dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov dostatočne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili, žalobou napadnuté rozhodnutie aj prvostupňové rozhodnutie sú v súlade so zákonom č. 461/2003 Z.z., nevykazujú znaky svojvôle (arbitrárnosti), preto správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
92. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 a § 168 SSP tak, že účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko u úspešného žalovaného nezistil podmienky, na základe ktorých to možno spravodlivo požadovať a žalobca bol v konaní neúspešný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).