Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Sa/6/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou, v právnej veci žalobcu: J.. V. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXXX/X, XXX XX D. N. S., v zastúpení: JUDr. Lucia Sklenárová, advokátka, so sídlom SNP 94, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 450 187 15, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX-X/XXXX-BA zo dňa 28.01.2019, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Žiar nad Hronom rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-E./XXXX zo dňa 05.11.2018 rozhodla, že žalobca podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ) nemá nárok na materské v období od 10.09.2018 do skončenia dôvodu na jeho poskytovanie. Sociálna poisťovňa nepriznala žalobcovi nárok na materské z dôvodu starostlivosti o syna V. B., narodeného XX.XX.XXXX, ktorý uplatnil žiadosťou o materské z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa Nemak Slovakia s. r. o., Ladomerská vieska 394, 965 01 Žiar nad Hronom, nakoľko žalobcu ako otca dieťaťa nepovažovala za iného poistenca v zmysle v znení do 31.12.2018, majúc za to, že žiadateľ nesplnil podmienku prevzatia starostlivosti o dieťa. Napriek tomu, že za účelom prevzatia starostlivosti bola žalobcovi poskytnutá rodičovská dovolenka, naďalej vykonáva pracovnú činnosť na základe uzatvoreného nového nemocenského poistenia u toho istého zamestnávateľa, s ktorým uzatvoril nový pracovno-právny vzťah pracovnou zmluvou s nástupom do práce 10.09.2018 tak, aby mohol pokračovať a aj pokračuje vo výkone práce na plný pracovný úväzok. Sociálna poisťovňa konštatovala, že žiadateľ nastúpil na rodičovskú dovolenku len formálne za účelom čerpania dávky materského.

2. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, na základe ktorého Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX-X/XXXX-A. zo dňa 28.01.2019 zmenila výrok prvostupňového rozhodnutia tak, že slová „v období od 10.09.2018 do skončenia dôvodu na jeho poskytovanie“ nahradila slovami „, ktorý si uplatnil od 10.09.2018“, v ostatnom odvolanie zamietla a rozhodnutie napadnuté odvolaním potvrdila.

3. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný nevylučuje vykonávanie práce z iného pracovno-právneho vzťahu, ako z toho, z ktorého bol uplatnený nárok na materské, avšak podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu musí byť zachovaná aj popri výkone práce z inej činnosti. Pri posudzovaní nároku na materské nepostačuje len samotné uzatvorenie dohody rodičov dieťaťa o jeho prevzatí otcom, čo je len predpoklad smerujúci k zabezpečeniu a vykonávaniu starostlivosti o dieťa, ktorá opodstatňuje poberanie materského a ktorej zabezpečenie musí byť primárne skúmané. V danom prípade, že otec prevzal dieťa do starostlivosti len formálne a o formálnosti jeho konania svedčia skutočnosti, že u zamestnávateľa čerpá od 10.09.2018 rodičovskú dovolenku (z pracovného pomeru, ktorý trvá od 01.05.2006) a s tým istým zamestnávateľom uzatvoril novú pracovnú zmluvu zo dňa 07.09.2018 o vzniku nového pracovného pomeru od 10.09.2018, pričom nová pracovná zmluva bola uzavretá len na dobu určitú do 24.03.2019, čo zodpovedá obdobiu, za ktoré sa poskytuje materské (28 týždňov od vzniku nároku na materské). Matka dieťaťa sa nevrátila do pracovného procesu. Uviedol, že účelom materského poskytovaného z nemocenského poistenia je kompenzovanie straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej dochádza v dôsledku tehotenstva a materstva - v prípade matky dieťaťa, alebo v dôsledku prevzatia starostlivosti o dieťa - v prípade iného poistenca, napr. otca dieťaťa. Účel zákona nie je v danom prípade naplnený, ak otec dieťaťa prevzal dieťa do starostlivosti len formálne a naďalej vykonáva prácu v rovnakom rozsahu, pričom dosahuje porovnateľný príjem, ako pred nástupom na rodičovskú dovolenku.

4. Žalovaný neuznal za opodstatnené žiadne z odvolacích námietok, vrátane tých, ktorými odvolateľ poukazoval na odlišný postup Sociálnej poisťovne v porovnaní s inými obdobnými prípadmi do septembra 2018, na jej diskriminačný postup, nedostatočné zistenie skutkového stavu veci a poukazovanie na informácie z webovej stránky Sociálnej poisťovne. Žalovaný konštatoval, že každá vec si vyžaduje individuálne posúdenie a zistenie všetkých relevantných skutočností, preto aj dva skutkovo obdobné prípady rovnakého druhu môžu byť vyhodnotené rozdielne. Uviedol, že postup Sociálnej poisťovne, pobočky bol súladný s ustanovením a ako aj Z okolností predmetného prípadu vyplýva, že žiadateľ reálne nesplnil podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu ustanovenú v a zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2018, a preto sa nepovažuje za iného poistenca. Napriek formálne uzavretej dohode s matkou dieťaťa fakticky neprevzal dieťa do starostlivosti, o čom svedčí pracovná činnosť u toho istého zamestnávateľa s rovnakým plným pracovným úväzkom, u ktorého súbežne čerpá rodičovskú dovolenku. Nakoľko k faktickému prevzatiu dieťaťa do starostlivosti otcom nedošlo, odvolací orgán zmenil výrokovú časť napadnutého rozhodnutia a vo zvyšku napadnuté rozhodnutie potvrdil.

5. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré navrhoval zrušiť ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka v Žiari nad Hronom a vec vrátiť orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

6. Žalobca tvrdil, že bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, nakoľko napadnuté rozhodnutie považuje za vydané v rozpore jednak so skutkovým stavom, ako i v rozpore so zákonom. Označil ho za arbitrárne, založené na svojvôli správneho orgánu, nemajúce oporu v zákone. Tvrdil, že žalobca dostatočne preukázal podmienky priznania nároku, t. j. že je otcom dieťaťa, preukázal dohodu s matkou o prevzatí dieťaťa do svojej starostlivosti, a to v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské najdlhšie do troch rokov veku dieťaťa, že bol nemocensky poistený najmenej 270 dní pred prevzatím dieťaťa, o dieťa sa aj fakticky stará a nič na tom nezmenila skutočnosť, že sa opäť zamestnal u toho istého zamestnávateľa, že matka nepoberá materské, ani rodičovský príspevok. Žalobca namietal, že Sociálna poisťovňa akceptovala dohodu rodičov pre účely odobratia rodičovského príspevku matke, ale neakceptovala ju už pre priznanie materského otcovi, navyše vznikla povinnosť platenia minimálnych zdravotných odvodov. Takáto situácia znižuje príjem rodiny a nie je v záujme ani maloletého dieťaťa. Rodičia sa na starostlivosti o dieťa dohodli, nebolo potrebné súdne rozhodnutie v zmysle § 35 Zákona o rodine. Otec dieťaťa, dieťa fakticky do osobnej starostlivosti prevzal, pričom Sociálna poisťovňa vychádza z domnienky, že dieťa neprevzal. Namietal, že Sociálna poisťovňa neskúmala prevzatie dieťaťa do jeho starostlivosti, ani ako je starostlivosť o dieťa zabezpečovaná, pričom ak mal pochybnosti, mal vykonať ďalšie dokazovanie. Tým, že bolo doručené riadne vypísané tlačivo o prevzatí dieťaťa do starostlivosti, preukázal splnenie zákonom ustanovenej podmienky.

7. Podľa žalobcu dĺžka pracovnej doby a výška odmeny v novom pracovnom pomere sú irelevantné s poukazom na § 30 zákona o sociálnom poistení. Uvádzal, že podľa Sociálnej poisťovne by žiaden pracujúci rodič nemohol vykonávať starostlivosť o dieťa. Starostlivosť o dieťa neznamená, že sa jedná o 24 hodinovú starostlivosť. Rodičovské práva majú obaja rodičia. V danom prípade neexistuje žiadny z dôvodov, pre ktorý by vykonával rodičovské práva len jeden z rodičov v zmysle Zákona o rodine. Poukázal na , o príspevku na starostlivosť o dieťa, v zmysle ktorého napĺňa pojmové znaky starostlivosti o dieťa, a teda je zrejmé, že vykonáva starostlivosť o dieťa.

8. Žalobca v žalobe namietal, že Sociálna poisťovňa žiadostiam v obdobných prípadoch až do septembra 2018 vyhovela a priznávala nárok na materské. Bez zmeny právnej úpravy Sociálna poisťovňa začala postupovať odlišne, pričom interné smernice boli upravené po jeho nástupe na materskú, a preto nemajú mať spätne vplyv na posúdenie jeho žiadosti. Ak Sociálna poisťovňa nepostupovala rovnako, bez toho, aby došlo k legislatívnej zmene, postupovala diskriminačne v rozpore so o rovnakom zaobchádzaní.

9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe trval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a žalobu navrhol zamietnuť. Zotrval na argumentácii uvedenej v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom konštatoval, že uvedené žalobné námietky sú v podstate zhodné s námietkami uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, s ktorými sa žalovaný vysporiadal. Žalovaný poukázal na všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky v prípade zamestnanca a osobitné podmienky nároku na materské iného poistenca ako aj na ďalšie súvisiace ustanovenia zákona o sociálnom poistení. Zdôraznil, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu právneho predpisu, ale aj podľa zmyslu a účelu právneho predpisu, čo vyplýva z konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR.

10. Žalovaný zdôraznil, že dôvodom nepriznania nároku na materské žalobcovi bolo nesplnenie podmienky prevzatia dieťaťa do starostlivosti a poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu, k čomu dospel po dôslednom vyhodnotení jednotlivých dôkazov. Uviedol, že rodičovský príspevok je štátnou sociálnou dávkou, ktorá sa poskytuje v zmysle o rodičovskom príspevku. Rozhodovanie o ňom patrí do pôsobnosti Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. Nepoberanie rodičovského príspevku matkou dieťaťa je jednou zo zákonných podmienok nároku na materské iného poistenca (otca dieťaťa). Za účelom splnenia tejto podmienky matka dieťaťa, V. B., požiadala o odňatie rodičovského príspevku. Matka dieťaťa má možnosť uskutočniť kroky k spätnému uplatneniu nároku na rodičovský príspevok, pokiaľ otcovi dieťaťa nárok na materské nie je priznaný.

11. Žalovaný uviedol, že k priznaniu materského otcovi je potrebné ku dňu uplatnenia nároku, resp. ku dňu, kedy malo dôjsť k prevzatiu dieťaťa do starostlivosti, splniť všetky zákonné podmienky na túto nemocenskú dávku. Pokiaľ niektorá z podmienok nie je splnená, nárok na materské nevznikne. Splnenie podmienky absencie príjmu a podmienky poskytovania starostlivosti dieťaťu sa sleduje počas celého obdobia poskytovania materského. V prípade žalobcu k prevzatiu dieťaťa do starostlivosti nedošlo, preto ďalej nie je dôvodné skúmať, či v ďalšom období poskytuje dieťaťu starostlivosť a v akej miere. Úvahy žalobcu ohľadnom výplaty alikvotnej časti materského nemajú opodstatnenie.

12. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný na jednej strane poukazuje na účel zákona a účel nemocenského poistenia (hoci sám uznáva, že podmienka absencie príjmu bola splnená), avšak na strane druhej uvádza, že dôvodom nepriznania nároku bolo nesplnenie podmienky prevzatia dieťaťa do starostlivosti a poskytovanie starostlivosti tomuto dieťaťu. Žalobca zdôraznil, že v zamestnaní, z ktorého si otec podal žiadosť o materské a ktoré malo byť priznané, otec nepracuje, takže spĺňa zákonnú podmienku, nakoľko materská z tohto pracovného pomeru a teda i postenia má nahradiť tento ušlý príjem z tohto pracovného pomeru, pretože v ňom nepracuje a príjem nepoberá. Zákon nezakazuje otcovi mať iný príjem z iného pracovného pomeru, ani ho v tomto smere nijako nelimituje a neobmedzuje. Namietol, že je v rozpore s princípom právnej istoty, ak žalovaný pri posúdení iných obdobných prípadov do septembra 2018 rozhodoval diametrálne odlišne a žiadostiam vyhovel, pričom rozdielne postupuje bez legislatívnej zmeny. Poukázal na základné hodnoty právneho štátu, medzi ktoré neoddeliteľne patrí princíp právnej istoty, ktorého komponentom je predvídateľnosť práva. Z judikatúry Ústavného súdu SR, na ktorú poukázal, vyplýva, že obdobné situácie musia byť právne posudzované rovnakým spôsobom.

13. Žalovaný v duplike uviedol, že sa plne pridržiava dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí a vo vyjadrení k správnej žalobe. Navyše pripojil odborné stanovisko Slovenského národného strediska pre ľudské práva zo dňa 30.01.2019 v súvislosti s dodržiavaním zásady rovnakého zaobchádzania pri rozhodovaní Sociálnej poisťovne o priznaní materskej dávky, z ktorého vyplýva, že Sociálna poisťovňa neporušuje normatív zákazu diskriminácie, a taktiež stanovisko Generálnej prokuratúry SR zo dňa 21.03.2019, z ktorého vyplýva, že súčasné poberanie materského a príjmu vyplácaného zamestnávateľom v nezmenenej výške za nezmenený pracovný čas, je v zásadnom rozpore s účelom nemocenského poistenia, a je nesporné, že v takýchto prípadoch ide o snahu žiadateľov o materské dosiahnuť neoprávnený finančný prospech uplatnením si nároku na nemocenskú dávku.

14. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa v zmysle požiadavky žalobcu uplatnenej v žalobe. Správny súd vec prejednal na pojednávaní za účasti splnomocneného/povereného zástupcu oboch účastníkov konania.

15. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zdôraznila, že Sociálna poisťovňa nevyvodila správny právny záver zo zisteného skutkového stavu, najmä nesprávne vyhodnotila dohodu uzavretú medzi rodičmi o prevzatí dieťaťa do starostlivosti otca, ak ju považovala za fiktívnu, uzavretú účelovo. Jedná sa o domnienku Sociálnej poisťovne ničím nepreukázanú. Ak dohoda rodičov postačovala pre odobratie rodičovského príspevku matke, potom má za to, že mala stačiť aj pre uznanie nároku na materskú uplatneného otcom. Na otázku zo strany súdu ohľadom objasnenia dôvodu uzatvárania novej pracovnej zmluvy žalobcom s tým istým zamestnávateľom uviedla, že zamestnávateľ vedel, že žalobca má záujem ísť na rodičovskú dovolenku, preto mu ponúkol možnosť uzavretia novej pracovnej zmluvy s tým, že v rámci nej sa dohodli aj na určitej úprave pružnej pracovnej doby, čím zamestnávateľ vyšiel žalobcovi v ústrety. Na doplňujúcu otázku, či nebolo možné vyjsť v ústrety žalobcovi aj na základe prvej pracovnej zmluvy a upraviť pracovnú dobu, uviedla, že zrejme nie, keď pristúpili k uzatvoreniu novej pracovnej zmluvy.

16. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že v danom prípade nebola reálne splnená podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a zabezpečovanie tejto starostlivosti otcom v zmysle § 49 ods. 2 písm. d) Zákona o sociálnom poistení, pričom sa jednalo o zreteľný prípad obchádzania zákona, v rozpore s účelom Zákona o sociálnom poistení a dobrými mravmi. Žalobca zreteľne prejavil aký bol jeho úmysel vzhľadom na dátumy uplatnenia materského a uzavretie novej pracovnej zmluvy. Na rodičovskej dovolenke bol do 24.03.2019, t. j. celé toto obdobie bolo pokryté vykonávaním závislej činnosti na základe novej pracovnej zmluvy. Po skončení rodičovskej dovolenky pokračoval vo vykonávaní práce na základe pôvodnej pracovnej zmluvy. Aj počas rodičovskej dovolenky vykonával rovnakú prácu. K rozdielnemu posudzovaniu dohody rodičov uviedla, že Zákon o sociálnom poistení k uplatnenému nároku dohodu rodičov vyžaduje, avšak Zákon o rodičovskom príspevku k skončeniu vyplácania rodičovského príspevku dohodu rodičov nevyžaduje, postačuje, ak poberateľ v danom prípade matka, požiadala o skončenie vyplácania rodičovského príspevku.

17. Podľa ; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa ; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

19. Podľa ; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa ; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

21. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle a .

22. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, stanoviskami účastníkov konania, vrátane stanovísk Generálnej prokuratúry a Slovenského národného strediska pre ľudské práva, správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu zamietol podľa .

23. Podľa v znení k 31.12.2018 (ďalej len „“); sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.

24. Podľa § 30 Zákona o sociálnom poistení; zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.

25. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení; iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.

26. Podľa § 49 ods. 2 písm. d) Zákona o sociálnom poistení; iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok.

27. Úlohou správneho súdu je posúdiť v žalobe namietanú zákonnosť rozhodnutí Sociálnej poisťovne (v oboch stupňoch), eventuálne postupu v konaní, t. j. posúdiť, či orgán verejnej správy v konkrétnom prípade postupoval v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnými právnymi predpismi aplikovanými v konkrétnej veci.

28. Správny súd dospel k záveru, že v danom prípade Sociálna poisťovňa postupovala v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Zákona o sociálnom poistení, zároveň neporušila žiadne z namietaných princípov právneho štátu. Použitú právnu normu interpretovala v súlade so zmyslom a účelom zákona, s prihliadnutím aj na také hodnotové aspekty, ktoré pri aplikácii práva nemožno opomínať, ako sú dobré mravy a spravodlivosť.

29. Je pravdou, že žiadny právny predpis nezakazoval otcovi, ako inému poistencovi po dobu poberania materského vykonávať závislú činnosť, t. j. môže mať príjem z iného nemocenského poistenia. Z ustanovenia vyplýva, že poistenec nesmie mať príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ z toho pracovného vzťahu, z ktorého si uplatňuje nárok na materské. To nevylučuje možnosť mať taký príjem z iného pracovného vzťahu, t. j. z iného nemocenského poistenia. Zároveň okrem tejto všeobecnej podmienky nároku na nemocenskú dávku, v danom prípade na materské žiadateľ musel spĺňať aj ďalšie osobitné podmienky zákona, konkrétne podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti po dohode s matkou a zabezpečovania starostlivosti takémuto dieťaťu.

30. Správny súd zastáva stanovisko, že Sociálna poisťovňa vyhodnotila v súlade so zákonom obe žalobcom namietané, zákonom predpokladané podmienky, čo vyústilo do vydania správneho rozhodnutia, ktorým nebol priznaný žalobcovi nárok na materské.

31. Splnenie týchto podmienok nie je možné posudzovať izolovane. Výkon inej zárobkovej činnosti v zásade nie je prekážkou vzniku nároku na materské inému poistencovi, pokiaľ sú pracovné podmienky na výkon práce nastavené tak, aby za ich plnenia bolo možné poskytnúť dieťaťu adekvátnu starostlivosť. Nemožno pritom akceptovať len formálne prevzatie dieťaťa do starostlivosti. Sociálna poisťovňa preto oprávnene skúma, či tomu tak nie je, pričom uzavretie dohody rodičov a prevzatie dieťaťa do starostlivosti iného poistenca a zabezpečovanie starostlivosti tomuto dieťaťu musí vyhodnocovať individuálne u každého dieťaťa. V rámci zisťovania skutkového stavu veci musí postupovať tak, aby boli prostriedky na nemocenské vynakladané účelne, zároveň musí vykladať zákon tak, aby nepoprela jeho zmysel a účel.

32. Účelom materského poskytovaného z nemocenského poistenia je kompenzovanie straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej dochádza v dôsledku rôznych životných situácií (napr. materstvo, ale aj prevzatie dieťaťa do starostlivosti - v prípade iného poistenca). Zákonodarca predpokladá stratu príjmu v súvislosti s prevzatím dieťaťa do starostlivosti. Teda účelom poskytnutia poistného plnenia, po predchádzajúcom platení poistného je situácia, že poistenec prevezme dieťa do starostlivosti, v súvislosti s čím má ušlý príjem. Vymyká sa plne zmyslu a účelu Zákona o sociálnom poistení, aby bola poskytovaná nemocenská dávka, ktorá má nahrádzať mzdu alebo plat počas materskej dovolenky, resp. rodičovskej dovolenky v prípade otca dieťaťa, aby sa takáto dávka vyplácala v prípade, ak otec dieťaťa, ktorý deklaruje prevzatie dieťaťa do starostlivosti naďalej pracuje u toho istého zamestnávateľa v rovnakom pracovnom čase, za rovnako dohodnutú odmenu.

33. Niet pochýb o tom, že v predmetnej veci žalobca bol povinne nemocensky poistený ako zamestnanec zamestnávateľa Nemak Slovakia s. r. o. od 01.05.2006. Z tohto pracovného pomeru čerpal rodičovskú dovolenku a požiadal o materské s tým, že podľa potvrdenia zamestnávateľa rodičovská dovolenka mu bola poskytnutá od 10.09.2018. Žalobca so zamestnávateľom uzatvoril ďalšiu pracovnú zmluvu dňa 07.09.2018 s nástupom do práce dňa 10.09.2018, na dobu určitú do 24.03.2019. Podľa informačného systému Sociálnej poisťovne žalobca je povinne nemocensky poistený ako zamestnanec od 01.05.2006, a zároveň je povinne nemocensky poistený ako zamestnanec na základe vzniknutého nového pracovného pomeru od 10.09.2018, v oboch prípadoch ako zamestnanec toho istého zamestnávateľa.

34. Z vyššie uvedeného vyplýva, že poistenec popri pracovnom pomere, z ktorého si uplatnil nárok na materské, uzatvoril s tým istým zamestnávateľom nový pracovný vzťah, na rovnakú pracovnú činnosť, pri rovnakom pracovnom čase, s rovnakým miestom výkonu práce a rovnakej mzde.

35. V danom prípade nedošlo k zmene životnej situácie, čo predpokladá Zákon o sociálnom poistení pre kompenzovanie zníženého príjmu, ale naďalej žalobca pracuje u toho istého zamestnávateľa a dosahuje porovnateľný príjem. Žalobca nemá stratu príjmu zo zárobkovej činnosti, preto nedochádza k naplneniu kompenzačného účelu nemocenského poistenia. Stalo sa tak len formálnym nástupom na rodičovskú dovolenku, a tiež formálnym prevzatím dieťaťa do starostlivosti. Ide o kvázi „prerušený“ ten istý pracovný pomer rodičovskou dovolenkou, ktorá v skutočnosti ňou nie je, ak žiadateľ vykonáva tú istú prácu u toho istého zamestnávateľa. Žalobca formálne urobil úkon nástupu na rodičovskú dovolenku v pôvodnom pracovnom pomere a uzatvoril nový pracovný pomer, čím evidentne obchádza zákon, hoci navonok sa to javí ako súladné so zákonom, v konečnom dôsledku však sleduje zvýhodnenie v podobe neoprávneného získania finančného prospechu, ak splnenie zákonom predvídaných podmienok len predstiera.

36. Podľa názoru správneho súdu nemení na tomto závere nič, ani skutočnosť, že v pracovnej zmluve uzatvorenej dňa 07.09.2018 je popis pracovného miesta s názvom pracovnej pozície technik pre produktivitu, kým v pracovnej zmluve prerušenej rodičovskou dovolenkou je druh práce prevádzkový technický pracovník pre tepelné spracovanie. Žalobca uspokojivo neobjasnil dôvod uzatvorenia novej pracovnej zmluvy s ohľadom na zmenený druh práce ku ktorému podľa názoru správneho súdu mohlo dôjsť aj dohodou o zmene pôvodnej pracovnej zmluvy, obdobne ako došlo k zmene pracovnej zmluvy s účinnosťou od 01.04.2009.

37. Dohodou rodičov síce žalobca deklaroval prevzatie dieťaťa do svojej starostlivosti, ale išlo len o dohodu nie myslenú vážne, ak sa v starostlivosti o dieťa zo strany otca nič nezmenilo v čase vykonávania práce u toho istého zamestnávateľa. Opätovne išlo len o formálne naplnenie podmienky zákona. Matka dieťaťa bola pritom od 22.03.2017 evidovaná ako povinne dôchodkovo poistená osoba z dôvodu riadnej starostlivosti o dieťa (poistenec štátu).

38. Poukazovanie žalobcu na ukrátenie rodiny o rodičovský príspevok považuje správny súd za irelevantné. Je zrejmé, že matka požiadala o pozastavenie výplaty rodičovského príspevku opakovane len z dôvodu formálneho naplnenia podmienok zákona. V prípade nepriznania nároku materského otcovi ako inému poistencovi, môže matka dieťaťa požiadať o doplatenie rodičovského príspevku, na čo poukázal aj žalovaný.

39. Správny súd nepovažuje žalobu za dôvodnú ani v časti pokiaľ žalobca poukazoval na rozdielny postup Sociálnej poisťovne po usmernení pobočiek na základe stanoviska Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny k problematike poberania materského zo dňa 10.09.2018.

40. K uvedenému správny súd v prvom rade poukazuje na to, že posudzuje zákonnosť konkrétneho žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom neposudzuje zákonnosť predchádzajúceho postupu Sociálnej poisťovne a skôr vydaných rozhodnutí v obdobných prípadoch. Sociálna poisťovňa začala postupovať správne, ak sa odklonila od svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxe, pokiaľ Sociálnej poisťovni v zásade postačovalo len preukázanie formálneho splnenia zákonom predpokladaných podmienok a Sociálna poisťovňa sa nezaoberala reálnym premietnutím týchto podmienok do každého individuálneho prípadu. Súčasný postup Sociálnej poisťovne plne zodpovedá účelu a zmyslu Zákona o sociálnom poistení. K tomu, aby bolo vydané rozhodnutie v súlade s § 209 Zákona o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel obstarala potrebné podklady na rozhodnutie (§ 195 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení). K tomu je nevyhnutné, aby každý prípad posudzovala individuálne, deklarované splnenie podmienok vyhodnocovala v reálnom premietnutí, čím sa vylúči nežiaduce obchádzanie zákona a účelové konanie žiadateľov.

41. Správny súd v zhode so stanoviskom žalovaného, napokon aj so stanoviskom Generálnej prokuratúry zastáva názor, že v danom prípade došlo k obchádzaniu zákona. Konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, kedy sa niekto správa tak, aby zámerne dosiahol právnou normou upravené podmienky, t. j. predstiera splnenie zákonom požadovaných podmienok, pričom v skutočnosti sa jedná len o simulovanie splnenia týchto zákonných podmienok pre vyhovenie žiadosti, t. j. priznanie nároku. V danom prípade prerušenie pracovného vzťahu rodičovskou dovolenkou a uzatvorenie nového pracovného vzťahu na dobu určitú len na čas čerpania rodičovskej dovolenky napĺňa predpoklady obchádzania zákona, t. j. uzatvorený nový pracovný pomer predstavuje predstieraný právny úkon s úmyslom vylákať materské vo vyššej výške. S takýmto právnym úkonom nemožno spájať právne účinky, rovnako ako s vážne uzavretým právnym úkonom, ktoré zákon spája s takýmto úkonom, teda nárok na materské nevnikol pre nesplnenie podmienky podľa Zákona o sociálnom poistení. Rovnako simulovanou je aj dohoda rodičov, ktorú zákon predpokladá v ustanovení , pretože jej nezodpovedá skutočné správanie sa rodičov. Pri obchádzaní zákona je podstatným to, čo svojím konaním, uzavretými úkonmi mienil žalobca dosiahnuť. V danom prípade tým bolo poberanie vyššieho materského, avšak bez zmeny životnej situácie, ktorá v podobe zníženia straty príjmu poberateľa materského je zákonom predpokladaná, k čomu však nedošlo.

42. Najvyšší súd SR už v rozhodnutí sp. zn. z 19.06.2018 konštatoval, že je zneužívaním sociálneho systému, ak poistenec plánovane ukončí pracovnoprávny vzťah a bezprostredne nadväzujúc na to, uzatvorí nový, bez žiadneho iného dôvodu len s cieľom ovplyvniť výšku nemocenskej dávky vo svoj prospech. Poukázal na svoje skoršie rozhodnutie sp. zn. zo dňa 02.07.2017, v ktorom uviedol, že skončenie pracovnoprávneho vzťahu a následné časovo nadväzujúce uzatvorenie nového medzi tými istými účastníkmi konania, rovnakého typu, je účelové konanie, t. j. obchádzajúce účel a zmysel zákona o sociálnom poistení.

43. Pokiaľ žalobca namietal diskriminačný postup zo strany Sociálnej poisťovne voči žalobcovi, správny súd jeho námietku taktiež vyhodnotil ako nedôvodnú. V konaní nebol preukázaný rozpor v postupe orgánu verejnej správny so zákonom a prípadné nároky súvisiace s predmetom ochrany poskytovanej antidiskriminačným zákonom by mohli byť uplatňované len v konaní pred civilným súdom ( a nasl. , ktoré sú s použitia správnym súdom vylúčené v zmysle a contrario), a to na základe tomu zodpovedajúcej žaloby.

44. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal aplikujúc ustanovenie a contrario.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).