Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Sa/5/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci žalobcu: J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/X, XXX XX Y., právne zast. Mgr. Stanislavom Štúrikom, advokátskym koncipientom JUDr. Milana Štúrika, advokáta, so sídlom P. XX, XXX XX H., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. 79344-2/2018-BA zo dňa 18.12.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Martin, ako prvostupňový orgán, rozhodnutím č. 200-013052- zo dňa 23.10.2018 podľa a podľa v znení neskorších predpisov rozhodla tak, že J. H., nar. XX.XX.XXXX nemá nárok na materské v období od 20. septembra 2018. V odôvodnení uviedla, že menovaný si uplatnil nárok na materské predložením žiadosti č. B0291015 od 20. septembra 2018 z nemocenského poistenia zamestnanca spoločnosti DASS, s.r.o., nakoľko od uvedeného dátumu prevzal po dohode s matkou dieťaťa do starostlivosti svoju dcéru R. U. H., nar. XX.XX.XXXX. Dňa 20.09.2018 mu vznikol nový pracovný pomer u toho istého zamestnávateľa. Po prešetrení pracovných zmlúv, zakladajúcich pracovné pomery menovaného od 01.09.2013 a od 20.09.2018 Sociálna poisťovňa, pobočka Martin zistila, že menovaný má síce iné pracovné zaradenie, ale prácu vykonáva v rovnakom pracovnom čase a rozvrhu, ako pred uplatnením si nároku na dávku materské. Zmluvný plat v novej pracovnej zmluve dosahuje približne výšku predošlého platu, teda nedošlo k ujme na príjme menovaného, ktorý by mala kompenzovať dávka materského. Menovanému nevzniká nárok na materské z dôvodu, že sa podľa v znení neskorších predpisov nepovažuje za iného poistenca, keďže je preukázané, že napriek uzavretej dohode s matkou dieťaťa neprevzal starostlivosť o toto dieťa a taktiež podľa zákona nespĺňa základný predpoklad nemocenského poistenia, ktorého účelom je kompenzovať stratu alebo zníženie príjmu poistenca.

2. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodla žalovaná, ktorá rozhodnutím č. 79344-2/2018- BA zo dňa 18.12.2018 jeho odvolanie zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. V odôvodnení okrem iného zhrnula skutkové zistenia a s poukazom na ust. , , o sociálnom poistení (ďalej len ) konštatovala, že jednou z osobitných podmienok nároku na materské iného poistenca je podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu. Táto podmienka je splnená vtedy, ak otec dieťaťa prevezme dieťa do svojej starostlivosti, to znamená, že odo dňa prevzatia už nebude starostlivosť dieťaťu poskytovať matka, ale otec. Podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti

nie je splnená, ak sa o dieťa naďalej stará matka dieťaťa. Ak sa matka dieťaťa reálne starala o dieťa do prevzatia starostlivosti o dieťa otcom a stará a o toto dieťa aj naďalej, je prevzatie dieťaťa do starostlivosti otca len formálne (fiktívne). Ak sa o dieťa aj naďalej stará matka dieťaťa a otec naďalej vykonáva zárobkovú činnosť, nemožno takúto situáciu považovať za prevzatie dieťaťa do starostlivosti otca. Dohoda rodičov dieťaťa o prevzatí dieťaťa do starostlivosti otca je v takomto prípade fiktívna (formálna). Z uvedeného dôvodu nie je otec dieťaťa vykonávajúci naďalej zárobkovú činnosť s rovnakým plným pracovným úväzkom, ktorého manželka (partnerka) naďalej poskytuje starostlivosť o ich dieťa, považovaný za iného poistenca, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti. Ďalej žalovaná poukázala na o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ) s tým, že má rovnakú právnu silu, a preto nie je dôvod uplatňovať analógiu ani pri pojmoch „starostlivosť“ a „riadna starostlivosť“. Ak by bol chcel zákonodarca, aby sa uplatnila aj na účely nároku na materské definícia riadnej starostlivosti, ktorá je použitá v inom osobitnom predpise, bol by to do zákona v znení neskorších predpisov uviedol tak, ako je to uvedené pri osobitnom rozsahu dôchodkového poistenia ( a ). Poukázala tiež na stanovisko Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 17473/2018-M_ODSP43953/2018 zo dňa 10.09.2018 a uviedla, že z okolností predmetného prípadu vyplýva, že navrhovateľ prevzal dieťa do starostlivosti len formálne (Dohoda o prevzatí dieťaťa do starostlivosti zo dňa 10.09.2018). Navrhovateľ reálne nespĺňa podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu ustanovenú v a . Naďalej po formálnom prevzatí dieťaťa do starostlivosti vykonáva pracovnú činnosť s rovnakým plným pracovným úväzkom u toho istého zamestnávateľa, u ktorého súbežne čerpá rodičovskú dovolenku. Po formálnom prevzatí dieťaťa otcom (písomná dohoda zo dňa 10.09.2018), matka naďalej poskytovala dieťaťu starostlivosť tak, ako ju poskytovala aj pred nástupom navrhovateľa na rodičovskú dovolenku. Žalovaná tiež poukázala na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu právneho predpisu, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale podľa zmyslu a účelu právneho predpisu. Z ust. v spojení s a vyplýva, že dávka materské poskytovaná z nemocenského poistenia slúži v prípade zamestnanca na kompenzovanie straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej prišlo z dôvodu prevzatia dieťaťa do starostlivosti. Podmienkou nároku na materské podľa zákona v znení neskorších predpisov nie je riadna starostlivosť o dieťa, ale prevzatie starostlivosti o dieťa od matky, t.j. prevzatie tej časti starostlivosti, ktorú dovtedy poskytovala dieťaťu matka. S prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu konanie navrhovateľa žalovaná považuje za účelové, ktorého cieľom je čerpanie materského. Konštatovala tiež, že uzavretie nového pracovného pomeru a najmä dosahovanie príjmu z tohto pracovnoprávneho vzťahu nemá vplyv pri posudzovaní všeobecnej podmienky nároku na nemocenskú dávku uplatneného z prvého pracovnoprávneho pomeru, ktorou je absencia príjmu (vymeriavacieho základu) v zmysle v spojení s ust. . Navrhovateľ nespĺňa podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti a táto musí byť zachovaná aj popri výkone práce z inej činnosti, t.j. otec musí naďalej poskytovať dieťaťu tú časť starostlivosti, ktorú do prevzatia zabezpečovala matka.

3. V zákonnej lehote podal proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu žalobca. Namietal, že rozhodnutie žalovanej je nezákonné, nakoľko vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v nesprávnej aplikácii relevantných noriem upravujúcich nárok na materské na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci žalovanou nemá oporu v ust. . Pojem starostlivosť o dieťa nemá vlastnú legálnu definíciu na účely sociálneho poistenia. Tento pojem je definovaný v zákone o rodičovskom príspevku, podľa ktorého „riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavania preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu.“ V zmysle princípu terminologickej jednoty je nutné rovnaké pojmy používať v rovnakom význame naprieč celým právnym poriadkom. Ďalej uviedol, že riadnu starostlivosť je pritom možné poskytovať dieťaťu osobne, pomocou inej plnoletej fyzickej osoby, ba dokonca aj pomocou právnickej osoby. O tom, že povinnosť osobnej starostlivosti a zanechania pracovnej činnosti nie je možné vyžadovať na účely priznávania nároku na materské svedčí aj fakt, že povinnosť osobnej starostlivosti bola z ust. zákona o rodičovskom príspevku vypustená s účinnosťou od 01.01.2011. Pokiaľ Sociálna poisťovňa lipne na zanechaní pracovnej činnosti na strane otcov, podľa žalobcu ide o diskrimináciu na základe pohlavia, čo je v rozpore so zákazom diskriminácie v sociálnom zabezpečení v oblasti prístupu a poskytovania sociálneho poistenia. Tvrdí, že žalovaná

rozhodla o jeho žiadosti o priznanie nároku na materské v rozpore so zákonom, nakoľko súčasťou podmienky prevzatia starostlivosti o dieťa nie je zanechanie pracovnej činnosti otcom dieťaťa. Domáha sa preto zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovanej, ako i prvostupňového rozhodnutia s tým, že vec sa vracia na ďalšie konanie a žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania do troch dní v sume 100 %.

4. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním zo dňa 25.04.2019, v ktorom zotrvala na právnom posúdení veci ako ho uviedla v napadnutom rozhodnutí. Poukázala pritom aj na skutočnosť, že účelom materského je hmotné zabezpečenie žien, prípadne v určitých prípadoch aj mužov v čase, keď nemôžu pracovať, t.j. keď spoločnosť uznáva, že nemajú pracovať pre pokročilé tehotenstvo a po pôrode v súvislosti so starostlivosťou o novonarodené dieťa a z toho dôvodu nemajú príjem. Nemožnosť vykonávať závislú prácu v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo v inom pracovnoprávnom vzťahu je základom per vznik nároku na všetky dávky nemocenského poistenia, čo vyplýva aj z . Žalobca z pracovnoprávneho vzťahu, ktorý vznikol dňa 01.09.2013, dňa 20.09.2018 začal čerpať rodičovskú dovolenku a nedosahoval príjem. Žalobca dňa 20.09.2018 uzatvoril so svojím zamestnávateľom DASS, s.r.o. novú pracovnú zmluvu a z tohto nového pracovnoprávneho vzťahu začal dosahovať príjem od 20.09.2018. Týmto konaním žalobca dosiahol, že napriek dosahovaniu príjmu zo zamestnania podmienka absencie príjmu bola splnená. Toto konanie žalobcu možno považovať za obchádzanie zákona o sociálnom poistení. Formálnym nástupom na rodičovskú dovolenku a rovnako formálnym prevzatím starostlivosti o dieťa žalobca stratu príjmu zo zárobkovej činnosti neutrpel, v dôsledku čoho tak v jeho prípade nedošlo ani k naplneniu zmieneného kompenzačného účelu nemocenského poistenia. Zdôraznila, že pojem riadna starostlivosť zavedený umožňujúci (ako vyplýva z ) poskytovanie starostlivosti o dieťa aj pomocou inej fyzickej, či právnickej osoby, zodpovedá účelu rodičovského príspevku, ktorým je zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa, nie však vymedzenému účelu dávky materské. Upozornila na , ktorý s ukončením, resp. prerušením starostlivosti o dieťa z akýchkoľvek iných, než zdravotných dôvodov, spája zánik nároku na materské už dňom ukončenia starostlivosti o dieťa. Zotrvala na tom, že žalobca nesplnil podmienky ustanovené v , účinnom do 31.12.2018 a zdôraznila, že v prípade žalobcu priznanie nároku na materské by bolo v príkrom rozpore s účelom zákona o sociálnom poistení.

5. Žalobca k vyjadreniu žalovanej repliku nepodal.

6. Na súdnom pojednávaní konanom na Krajskom súde v Žiline dňa 23.09.2019 právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe a uviedol, že obe rozhodnutia sú nezákonné. Poprel tvrdenie uvedené vo vyjadrení žalovanej zo dňa 25.04.2019, že pracovnoprávny vzťah žalobcu sa žiadnym výrazným spôsobom nezmenil, nakoľko žalobca bol preložený na inú pracovnú funkciu, kedy sa mu výrazným spôsobom znížil príjem tak, aby mohol zaopatriť svoje maloleté deti. Poverená zamestnankyňa žalovanej na pojednávaní poukázala na skutočnosť, že žalobca nesplnil podmienku prevzatia starostlivosti o dieťa, nakoľko túto starostlivosť neposkytoval tak, ako uviedol vo svojom odvolaní. Počas výkonu jeho pracovnej činnosti sa starala o dieťa manželka a Sociálna poisťovňa vyhodnotila jeho nárok tým, že mu ho nepriznala z toho dôvodu, že naďalej vykonával prácu v nezmenenom pracovnom čase a za nezmenenú mzdu, za nezmenený príjem. Z mesačných výkazov, ktoré predkladá zamestnávateľ, nevyplýva, že by došlo u žalobcu k poklesu príjmu v mesiacoch október, november, tak isto ani k mesiacoch február a marec. Žalobca dosahoval obdobné príjmy ako pred fiktívnym prevzatím dieťaťa do starostlivosti, došlo k zmene iba vlastne vo funkcii, ale to nemá vplyv na starostlivosť o dieťa, nakoľko vykonával prácu 40 hodín týždenne tak, ako pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti. Poukázala na upovedomenie o vybavení podnetu žalobcu Generálnou prokuratúrou SR zo dňa 01.04.2019 č. VI/1 Gd 68/19/1000-9, Odborné stanovisko Slovenského národného strediska pre ľudské práva zo dňa 30.01.2019 a Upovedomenie o vybavení podnetu žalobcu verejnou ochrankyňou práv zo dňa 06.08.2019 č. 1775/2019/VOP. Právny zástupca žalobcu v reakcii na prednes poverenej zamestnankyne žalovanej uviedol, že aj v podnete prokuratúry sa uvádza ako fiktívne prevzatie, pričom má za to, že takýto pojem náš právny poriadok nepozná. Tak isto nenarába s pojmom fiktívna práca. Z jeho pohľadu takýto pojem je neprístupný a pre neho nezrozumiteľný. Buď tu prácu má, alebo nemá a tak isto je to aj s prevzatím, keď žalobca písomne prevzal svoje dieťa, a teda má za to, že takýto pojem nie je správny, čo sa týka výkladu.

Poverená zamestnankyňa žalovanej v reakcii na to uviedla, pokiaľ ide o starostlivosť o dieťa, aktívnu väčšiu časť dňa sa o dieťa starala manželka. Pracovný pomer bol u toho istého zamestnávateľa, bola čerpaná rodičovská dovolenka a u toho istého zamestnávateľa bol uzavretý nový pracovný pomer s takým istým platom a bola tam síce zmena v druhu práce, ale išlo o zastretý právny úkon, ktorým žalobca sledoval dosiahnutie, aby mu bol priznaný nárok na materské. J. H. poberala materské do 19.09. a Sociálna poisťovňa vykonala aj šetrenie, aké boli jej vymeriavacie základy. Žalobca sám v odvolaní uviedol, že starostlivosť dieťaťu poskytuje manželka v čase výkonu jeho práce, keď on je v zamestnaní, ale potom sa nedá povedať, že sa stará iný poistenec, že sa žalobca stará o dieťa, keď vykonáva 8 hodín denne pracovnú činnosť, pričom pri prevzatí dieťaťa musí dôjsť k nejakej zmene, k zmene poklesu príjmu a k zmene tak isto v rozsahu pracovnej činnosti, aby mohol zabezpečovať starostlivosť o dieťa vo väčšej miere. Zároveň zotrvala na vyjadrení žalovanej zo dňa 25.04.2019 a navrhla, aby súd žalobu zamietol.

7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle , , v spojení s a nasl. (ďalej len ) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, preto žalobu podľa zamietol ako nedôvodnú z nasledovných dôvodov.

8. Podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

Podľa ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ) sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.

Podľa § 13 ods. 1 písm. d) citovaného zákona z nemocenského poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú nemocenské dávky, a to materské.

Podľa § 48 ods. 1 citovaného zákona poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.

Podľa § 48 ods. 2 citovaného zákona poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok na materské zaniká uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.

Podľa § 49 ods. 2 písm. d) citovaného zákona iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok.

Podľa § 51 ods. 1 citovaného zákona ak dieťa prevzala do starostlivosti iná fyzická osoba alebo právnická osoba z dôvodu, že sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské tomuto poistencovi zaniká dňom prevzatia dieťaťa do tejto starostlivosti a opätovne vzniká odo dňa prevzatia dieťaťa zo starostlivosti inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Nárok na materské trvá do uplynutia celkového obdobia trvania nároku na materské, najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa.

9. Predmetom konania v prejednávanej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov v konaní, v ktorom Sociálna poisťovňa, pobočka Martin, ako prvostupňový orgán, rozhodnutím č. 200-013052-CA04/2018 zo dňa 23.10.2018 rozhodla, že žalobca podľa a podľa v znení neskorších predpisov nemá nárok na materské v období od 20. septembra 2018 a žalovaná napadnutým rozhodnutím č. 79344-2/2018-BA zo dňa 18.12.2018 odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Martin potvrdila.

10. Z obsahu administratívneho spisu žalovanej správny súd zistil, že žalobca žiadosťou doručenou Sociálnej poisťovni, pobočka Martin dňa 11.09.2018 uplatnil nárok na materské a jeho výplatu ako iný poistenec z dôvodu prevzatia dieťaťa do starostlivosti dňa 20.09.2018 z poistného vzťahu zamestnanca zamestnávateľa DASS, s.r.o., ktorý na žiadosti potvrdil, že rodičovská dovolenka bola žalobcovi poskytnutá od 20.09.2018. K žiadosti žalobca pripojil rodný list dieťaťa R. U. H., nar. XX.XX.XXXX, dohodu rodičov zo dňa 10.09.2018, uzatvorenú medzi žalobcom a jeho manželkou J. H., v ktorej sa obaja vzájomne dohodli, že starostlivosť o maloleté dieťa R. U. H. žalobca preberá od 20.09.2018 ako otec dieťaťa a súčasne predložil potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin zo dňa 10.09.2018, z ktorého vyplýva, že J. H. poberala rodičovský príspevok od 23.02.2018 do 19.09.2018. Žalobca tiež predložil pracovnú zmluvu zo dňa 30.08.2013, uzatvorenú medzi žalobcom a zamestnávateľom DASS, s.r.o., Martin, podľa ktorej žalobca nastúpil do zamestnania dňa 01.09.2013 ako servisný technik, s dohodnutou dĺžkou pracovného času 40 hodín týždenne a dohodnutou mzdou 800,- €; ďalej dohodu o zmene pracovnej zmluvy so vznikom pracovného pomeru dňa 01.09.2013 zo dňa 30.01.2018, podľa ktorej od 01.02.2018 patrila žalobcovi dohodnutá mzda 1.050,- € mesačne a tiež pracovnú zmluvu uzatvorenú dňa 19.09.2018 medzi žalobcom a zamestnávateľom DASS, s.r.o., Martin, podľa ktorej žalobca nastupuje do zamestnania 20.09.2018 ako skladník na dobu určitú do 03.04.2019 s hrubou mesačnou mzdou 1.050,- € a dohodnutou dĺžkou pracovného času 40 hodín týždenne. Podľa údajov evidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne žalobca je povinne nemocensky poistený ako zamestnanec zamestnávateľa DASS, s.r.o. od 01. septembra 2013 a súbežne je povinne nemocensky poistený ako zamestnanec toho istého zamestnávateľa na základe vzniku nového pracovného pomeru od 20.09.2018. Podľa Registračného listu fyzickej osoby zo dňa 18.09.2018

- Zmena začiatok čerpania rodičovskej dovolenky žalobcom je 20.09.2018 a podľa Registračného listu fyzickej osoby zo dňa 19.09.2018 - Prihláška žalobcovi dňa 20.09.2018 vzniklo nové povinné nemocenské poistenie zamestnanca zamestnávateľa DASS, s.r.o., Martin.

11. Správny súd sa stotožnil so skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci žalovanej, ako i prvostupňového orgánu a dospel k záveru o nedôvodnosti žalobných námietok, ktoré žalobca uplatnil v žalobe. I keď v zmysle nebol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, preskúmaním napadnutého rozhodnutia žalovanej, rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Martin ako prvostupňového orgánu a tiež konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, nezistil nezákonnosť, ktorá by mala za následok zrušenie vydaných rozhodnutí.

12. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že jednou zo všeobecných podmienok nároku na nemocenskú dávku zamestnanca je podmienka absencie príjmu. Splnenie absencie príjmu sa posudzuje z toho nemocenského poistenia, z ktorého bol nárok na nemocenskú dávku zamestnanca uplatnený ( ). Súčasne jednou z osobitných podmienok nároku iného poistenca na materské je podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu. Táto podmienka je splnená len vtedy, ak otec dieťaťa fakticky (a to nielen formálne uzavretím dohody s matkou dieťaťa) prevezme dieťa do svojej starostlivosti. nezakazuje vykonávanie práce na základe iného pracovnoprávneho vzťahu, ako na základe toho, z ktorého bol uplatnený nárok na materské, avšak správny súd zdôrazňuje, že podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti musí byť splnená.

13. Pokiaľ žalobca namietal, že pojem starostlivosť o dieťa je definovaný v zákone o rodičovskom príspevku, ktorý definuje riadnu starostlivosť a je nutné rovnaké pojmy používať v rovnakom význame naprieč celým právnym poriadkom, pričom o tom, že povinnosť osobnej starostlivosti a zanechania pracovnej činnosti nie je možné vyžadovať na účely priznávania nároku na materské, svedčí aj fakt, že povinnosť osobnej starostlivosti bola z ust. zákona o rodičovskom príspevku vypustená z účinnosťou od 01.01.2011, správny súd sa s takýmto výkladom nestotožňuje, pretože v prípade o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ide o dva rozdielne zákony, ktoré nie sú vo vzťahu lex specialis a lex generalis. Rodičovský príspevok nie je nemocenskou dávkou, ale v zmysle je štátnou sociálnou dávkou, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. To znamená, že účel tejto dávky sa odlišuje od materského. Poskytuje sa všetkým rodičom v rovnakej sume na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa (spravidla do troch rokov veku dieťaťa), pričom riadnou starostlivosťou sa rozumie aj starostlivosť zabezpečovaná inou plnoletou fyzickou osobou alebo právnickou osobou. Podľa názoru správneho súdu nie je dôvod uplatňovať analógiu pri pojmoch „starostlivosť“ a „riadna starostlivosť“. Ak by totiž zákonodarca chcel, aby sa uplatnila aj na účely nároku na materské definícia riadnej starostlivosti, ktorá je použitá v inom osobitnom predpise, bol by to do uviedol tak, ako je to uvedené pri osobnom rozsahu dôchodkového poistenia ( a ), nakoľko iba v tomto ustanovení sa vyžaduje riadna starostlivosť o dieťa, pričom v je riadna starostlivosť definovaná len na účely , a to ako riadna starostlivosť podľa osobitného predpisu, ktorým je o rodičovskom príspevku.

14. Na rozdiel od rodičovského príspevku materské je nemocenskou dávkou poskytovanou z nemocenského poistenia, ktorého účelom je, ako to uvádza explicitne , kompenzácia straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej môže dôjsť v rôznych životných situáciách ako napr. tehotenstvo, materstvo alebo prevzatie starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku. I keď neobsahuje definíciu starostlivosti, vyžaduje sa skutočná starostlivosť o dieťa, ktorá nepochybne vedie ku strate príjmu zo zárobkovej činnosti. Na základe uvedeného možno dospieť k záveru, že výkon pracovnej činnosti na plný úväzok pri poskytovaní starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku je v rozpore s účelom poskytovania materského podľa . Obsah zákonnej právnej normy sa nemôže interpretovať izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona a cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu.

15. Žalobca tiež v žalobe namietal, že žalovaná rozhodla o žalobcovej žiadosti o priznanie nároku na materské v rozpore so zákonom, nakoľko súčasťou podmienky prevzatia starostlivosti o dieťa nie je zanechanie pracovnej činnosti otcom dieťaťa. To je síce pravda, ale musí ísť o faktickú starostlivosť, nie o formálne uzatvorenie dohody, pričom správny súd poukazuje na skutočnosť, že povinnosť sústavne a dôsledne sa starať o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa je rodičovskou povinnosťou, vyplývajúcou obom rodičom už zo o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z ust. citovaného zákona vyplýva, že rodičovské práva a povinnosti majú rodičia (len) vo vzťahu k maloletému dieťaťu a vznikajú priamo zo zákona narodením dieťaťa. Sú nimi najmä sústavná dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa jeho majetku. Pojem výchova je pritom širší ako pojem osobná starostlivosť, ktorá je len elementárnou zložkou výchovy a starostlivosti o maloleté dieťa v širšom slova zmysle. Starostlivosť o maloleté dieťa teda okrem výchovy zahŕňa aj starostlivosť o zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti pritom majú obidvaja rodičia v rovnakom rozsahu, pričom je dokonca irelevantné, či sú rodičia dieťaťa manželmi, alebo nie, resp. podľa akej domnienky bolo otcovstvo k dieťaťu určené.

16. Správny súd konštatuje, že žalovaná správne poukázala na ust. , a dodáva, že o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov odkazuje na o rodičovskom príspevku len v ust. , a to v súvislosti so započítavaním obdobia prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu do obdobia 270 dní a táto situácia sa netýka žalobcu a posudzovaného prípadu. Žalobca tiež žiadnym dôkazom nepreukázal, pokiaľ ide o jeho zmluvný plat podľa novej

pracovnej zmluvy, že došlo v jeho prípade k takej ujme na jeho príjme, ktorý by mala kompenzovať dávka materského. Žalobca nespĺňa podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti a poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu stanovenú v , , keďže po uzatvorení dohody o prevzatí dieťaťa do starostlivosti s matkou dieťaťa naďalej vykonáva pracovnú činnosť u toho istého zamestnávateľa, u ktorého súbežne čerpá rodičovskú dovolenku, pričom ďalšiu prácu vykonáva v rovnakom časovom rozsahu 40 hodín týždenne a za porovnateľnú mzdu ako pred začiatkom čerpania rodičovskej dovolenky. Žalobca potom reálne môže poskytovať starostlivosť maloletému dieťaťu len v čase, keď nevykonáva prácu, to znamená v rovnakom rozsahu ako pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti.

17. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam správny súd vyhodnotil všetky žalobné námietky ako nedôvodné a žalobu v plnom rozsahu ako nedôvodnú podľa zamietol.

18. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa a contrario. Žalobca v konaní úspešný nebol, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému ( a contrario), pretože neboli dané dôvody výnimočnosti situácie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musia okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.