Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18Sa-25-2019.pdf
PDF · 113.55 KB
Case nature
Area
Subarea
18Sa/25/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Strakom v právnej veci žalobcu: Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. pod N., X. Z. XXX/XX proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 38058-2/2019- BA zo dňa 5.4.2019 a rozhodnutia Sociálnej poisťovne - pobočka Bratislava č. 200-011518-CA04/2019 zo dňa 17.1.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej č. 38058-2/2019- BA zo dňa 5.4.2019 a rozhodnutia Sociálnej poisťovne - pobočka Bratislava č. 200-011518- CA04/2019 zo dňa 17.1.2019, ktoré navrhol obe zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaná napadnutým rozhodnutím zo dňa 20. mája 2019 zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zo dňa 18. marca 2019. Prvostupňovým rozhodnutím nebol žalobcovi priznaný nárok na materské od 5.12.2018. Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že žalobca si ako iný poistenec uplatnil nárok na materské z dôvodu starostlivosti o dieťa B. Z. od X.XX.XXXX predložením Žiadosti o materské na základe dohody o prevzatí dieťaťa do starostlivosti uzatvorenej s matkou dieťaťa. Žalobca je zamestnanec spoločnosti OHL ŽS, a.s., organizačná zložka, kde je evidovaný od 1.3.2017. Tiež je evidovaný ako zamestnanec tohto zamestnávateľa od 5.12.2018. Podľa prvostupňového správneho orgánu podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti nie je splnená, ak žalobca naďalej vykonáva zárobkovú činnosť, z ktorej dosahuje príjem predstavujúci vymeriavací základ pre založenie nemocenského poistenia. Z tohto dôvodu sa nepovažuje za iného poistenca, keďže začal znovu vykonávať zárobkovú činnosť a reálne nezabezpečuje tú časť starostlivosti o dieťa, ktorú do prevzatia dieťaťa zabezpečovala jeho matka.
2. V správnej žalobe žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci, ktoré spočívalo v nesprávnej aplikácií relevantných noriem upravujúcich nárok na materské na zistený skutkový stav. Zastával názor, že právne posúdenie veci žalovanou nemá oporu v § 49 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. V zmysle tohto ustanovenia nevyplýva požiadavka, aby otec dieťaťa nevykonával pracovnú činnosť, a to ani explicitne, ani na základe výkladu neurčitého pojmu starostlivosť o dieťa, ktorý je definovaný v zákone č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku. Pre účely priznania nároku na materské je nutné pojem starostlivosť o dieťa obsiahnutý v § 49 zákona č. 461/2003 Z.z. vykladať v súlade s jeho definíciou podľa zákona č. 571/2009 Z.z. Riadnu starostlivosť je pritom možné poskytovať dieťaťu osobne, pomocou
inej plnoletej fyzickej osoby, ba dokonca aj pomocou právnickej osoby. Z uvedeného teda neplynie nevyhnutná povinnosť zanechania pracovnej činnosti za účelom zabezpečovania starostlivosť o dieťa osobne. O tom, že povinnosť osobnej starostlivosti a zanechania pracovnej činnosti nie je možné vyžadovať na účely priznávania nároku na materské svedčí aj fakt, že povinnosť osobnej starostlivosti bola z § 3 ods. 3 zákona č. 571/2009 Z.z. vypustená s účinnosťou od 01.01.2011. Do tohto dátumu sa za riadnu starostlivosť o dieťa považovala len starostlivosť poskytovaná osobne a len vo výnimočných prípadoch mohla byť zabezpečená inými osobami. Od 01.01.2011 sa však môže starostlivosť v každom jednom prípade poskytovať aj prostredníctvom inej osoby. Žalobca zároveň poukázal na diskriminačný rozmer postupu žalovanej na základe pohlavia. Materské ako dávka nemocenského poistenia slúži na zabezpečenie príjmu pri jeho strate alebo poklese aj v prípade materstva. Poukázal na to, že v odvolaní nemohol reagovať na argumentáciu Sociálnej poisťovne v súvislosti s výškou simultánneho príjmu počas poberania materského.
3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že materské je nemocenskou dávkou, ktorá sa poskytuje z nemocenského poistenia ako poistenia pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva, resp. poskytovania starostlivosti dieťaťu iným poistencom (§ 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z.). Je to dávka nahradzujúca mzdu alebo plat počas materskej dovolenky, resp. rodičovskej dovolenky v prípade otca dieťaťa z dôvodu starostlivosti o novonarodené dieťa, pre ktorý nemajú príjem. Nemožnosť vykonávať prácu v pracovnoprávnom vzťahu je základom pre vznik nároku na nemocenské dávky, ktorá plní kompenzačný účel. Všeobecnou podmienkou nároku na nemocenské je absencia príjmu zakladajúceho nemocenské poistenie, z ktorého sa uplatňuje nárok na materské. Žalobca z pracovnoprávneho vzťahu, ktorý vznikol 1.3.2017, začal od 5.12.2018 čerpať rodičovskú dovolenku. Dňa 5.12.2018 vznikol žalobcovi nový pracovnoprávny vzťah u toho istého zamestnávateľa. Aj napriek dosahovanému príjmu splnil podmienku absencie príjmu, čo sa však považuje za obchádzanie zákona o sociálnom poistení. Výkon zárobkovej činnosti nie je prekážkou poberania materského, pokiaľ pracovné podmienky umožňujú poskytovanie starostlivosti dieťaťu. Formálnym prevzatím dieťaťa do starostlivosti nedošlo u žalobcu k strate príjmu a ani k naplneniu kompenzačného účelu nemocenskej dávky. U žalobcu nedošlo k zmene životnej situácie, v novom pracovnoprávnom vzťahu naďalej vykonáva závislú prácu za rovnakých, resp. podobných podmienok ako v pracovnom vzťahu vzniknutom 1.3.2017, preto prevzatie dieťaťa do starostlivosti bolo len fiktívne. Materské nemožno zamieňať s rodičovským príspevkom podľa zákona č. 571/2009 Z.z. Rodičovský príspevok je štátnou dávkou, ktorou sa štát podieľa na zabezpečení starostlivosti o dieťa. Neexistuje žiaden dôvod na analogické uplatňovanie pojmu starostlivosť podľa zákona o rodičovskom príspevku. Žalovaný ďalej poukázal na znenie ustanovenia § 51 zákona o sociálnom poistení, ktorý s ukončením starostlivosti spája zánik nároku na materské. K námietke o diskriminačnom aplikovaní zákona v dôsledku iného prístupu pred septembrom 2018 uviedol, že novým výkladom len napráva predchádzajúci výklad.
4. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutia
5. a postup žalovaného podľa § 199 a nasl. SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených nielen v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP), vrátane dôvodov podľa § 134 ods. 2 SSP, a ustálil, že žaloba nie je dôvodná.
6. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že žalobca si žiadosťou o materské č. B 1105649 zo dňa 19.11.2018 uplatnil nárok na materské v súvislosti s prevzatím dieťaťa do starostlivosti odo dňa 5.12.2018. Uvedený nárok si žalobca uplatnil ako iný poistenec z povinného nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa OHL ŽS, a.s. organizačná zložka, ktorý na žiadosti potvrdil, že žalobcovi bola rodičovská dovolenka poskytnutá od 05.12.2018, pričom žalobca naposledy pracoval dňa 28.11.2018. Spolu so žiadosťou o materské predložil:
- dohodu medzi rodičmi o prevzatí dieťaťa Anity Z. do starostlivosti zo dňa 19.11.2018, v ktorej žalobca čestne prehlásil, že dieťa prevezme dňa 05.12.2018 do svojej starostlivosti,
- pracovnú zmluvu zo dňa 28.2.2017 uzatvorenú medzi žalobcom ako zamestnancom a OHL ŽS, a.s. organizačná zložka ako zamestnávateľom, v ktorej bol pracovný pomer prevádzkového zámočníka dohodnutý na dobu neurčitú s nástupom odo dňa 1.3.2017, miesto výkonu práce sídlo zamestnávateľa a stavby v jeho pôsobnosti a týždenný pracovný čas bol dohodnutý v rozsahu 40 hodín,
- pracovnú zmluvu zo dňa 19.11.2018 uzatvorenú medzi žalobcom ako zamestnancom a OHL ŽS, a.s. organizačná zložka ako zamestnávateľom, v ktorej bol pracovný pomer strojného zámočníka dohodnutý na dobu určitú do 18.6.2019 s nástupom odo dňa 5.12.2018, miesto výkonu práce sídlo zamestnávateľa a stavby v jeho pôsobnosti, týždenný pracovný čas bol dohodnutý v rozsahu 40 hodín a hrubá mzda vo výške 5,40 €/ hodina,
- rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza zo dňa 5.15.2018 o odňatí rodičovského príspevku p. Monike Michalovičovej, t.j. matky dieťaťa odo dňa 1.1.2019.
7. Podľa registračného listu - zmena zo dňa 28.11.2018 žalobca nastúpil rodičovskú dovolenku od 5.12.2018 a súčasne podľa registračného listu - prihláška mu dňom 5.12.2018 vzniklo u toho istého zamestnávateľa nové nemocenské poistenie dňa 5.12.2018.
8. Na základe uvedených skutočností a predložených dokladov správny orgán prvého stupňa vydal dňa 17.1.2019 rozhodnutie, ktorým nepriznal žalobcovi nárok na materské od 5.12. 2018 z dôvodov uvedených vyššie.
9. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná napadnutým rozhodnutím zo dňa 5.4.2019 tak, že podané odvolanie v celom rozsahu zamietla a odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdila. Žalovaná svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že jednou zo zákonných podmienok vzniku nároku na materské je prevzatie dieťaťa do starostlivosti s následným poskytovaním starostlivosti. Uzatvorenou dohodou otec dieťaťa preberá starostlivosť, ktorú pôvodne poskytovala matka, a pre ktorú otec prerušuje svoju pracovnú činnosť. V prejednávanom prípade je matka dieťaťa od 21.11.2014 povinne dôchodkovo poistená z dôvodu riadnej starostlivosti o dieťa do 6 rokov veku. Otec dieťaťa vykonáva naďalej zárobkovú činnosť. Za situácie, ak otec dieťaťa naďalej vykonáva zárobkovú činnosť a o dieťa sa v skutočnosti stará matka, ide o fiktívnu dohodu o prevzatí dieťaťa do starostlivosti. Žalovaná mala preto za to, že žalobca nesplnil podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti. Poskytnutie materského by odporovalo účelu nemocenských dávok, ktoré nahradzujúc stratu príjmu v dôsledku vzniku sociálnej situácie. K pojmu starostlivosť uviedla, že tento pojem nemožno analogicky vysvetľovať ako pre účely rodičovského príspevku.
10. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej aj zákon) sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.
11. Podľa § 30 zákona zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.
12. Podľa § 49 ods. 1 zákona v znení účinnom do 31.12.2018 iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.
13. Podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok.
14. Podľa § 51 ods. 1 zákona ak dieťa prevzala do starostlivosti iná fyzická osoba alebo právnická osoba z dôvodu, že sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské tomuto poistencovi zaniká dňom prevzatia dieťaťa do
tejto starostlivosti a opätovne vzniká odo dňa prevzatia dieťaťa zo starostlivosti inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Nárok na materské trvá do uplynutia celkového obdobia trvania nároku na materské, najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa.
15. Podľa § 51 ods. 2 zákona ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské.
16. Podľa § 52 ods. 1 zákona materské sa poskytuje za dni.
17. Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. materské sa poskytuje za to isté obdobie len raz a len jednému poistencovi. To neplatí, ak inému poistencovi vznikne nárok na materské podľa § 49 ods. 1 počas obdobia uvedeného v § 48 ods. 9.
18. Podľa § 58 ods. 1 zákona nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia.
19. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
20. Podľa § 195 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
21. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku (ďalej aj zákon o rodičovskom príspevku alebo zákona č. 571/2009 Z.z.) rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa.
22. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 571/2009 Z.z. oprávnená osoba má nárok na rodičovský príspevok, ak a) zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a b) má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky (ďalej len "pobyt") alebo je osobou podľa osobitného predpisu.
23. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 571/2009 Z.z. riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu. 6)
24. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 571/2009 Z.z. podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou fyzickou osobou alebo právnickou osobou.
25. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“) sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
26. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
27. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
28. Predmetom súdneho prieskumu je posúdenie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov z hľadiska náležitého právneho posúdenia veci. Medzi účastníkmi konania zostalo sporným splnenie zákonných podmienok na priznanie materského ako nemocenskej dávky inému poistencovi - otcovi dieťaťa.
29. Žalobca v konaní namietal nepriznanie nároku na materské z dôvodu výkonu ďalšej závislej činnosti v rovnakom rozsahu ako pred uplatnením nároku na materské na základe vzniku nového pracovnoprávneho vzťahu zakladajúceho ďalšie nemocenské poistenie žalobcu. Zostalo tak sporným, či nové zamestnanie žalobcu na plný pracovný úväzok malo za následok vznik podmienok, ktoré objektívne vylúčili prevzatie starostlivosti o dieťaťa a jej súčasné poskytovanie, a s tým spojený zánik nároku žalobcu na materské.
30. Účelom materského poskytovaného z nemocenského poistenia je kompenzovanie straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej dochádza v dôsledku zákonom predvídaných životných situácií (napr. materstvo, ale aj prevzatie dieťaťa do starostlivosti - v prípade iného poistenca). Na vznik nároku na materské je potrebné splnenie všeobecných podmienok stanovených v § 30 zákona č. 461/2003 Z.z., ktorými sú: existencia nemocenského poistenia, resp. plynutie ochrannej lehoty v deň vzniku dôvodu na poskytnutie dávky, t.j. v prípade materského inému poistencovi ku dňu prevzatia dieťaťa do starostlivosti a súčasne absencia zdaniteľného príjmu zo závislej činnosti zakladajúceho poistný vzťah, z ktorého si žiadateľ uplatňuje nárok na materské v období starostlivosti o dieťa. Súčasne je nevyhnutné splniť osobitné podmienky stanovené v § 49 zákona č. 461/2003 Z.z., ktorými sú prevzatie dieťaťa do starostlivosti na základe dohody s matkou a zároveň starostlivosť otcom dieťaťa, vek dieťaťa, najmenej 270 dní nemocenského poistenia pred dňom prevzatia dieťaťa do starostlivosti, uplynutie 6 týždňov odo dňa pôrodu a nepoberanie materského alebo rodičovského príspevku matkou. Úmyslom zákonodarcu bolo odškodňovať iba skutočné, nie formálne prevzatie starostlivosti o dieťa a s tým spojené skutočné poskytovanie starostlivosti dieťaťu priamo osobou uplatňujúcou si z dôvodu jej poskytovania s tým spojený nárok na materské. Uvedená požiadavka vyplýva z § 51 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., ktorý s ukončením, resp. prerušením starostlivosti o dieťaťa z iných, ako zdravotných dôvodov, spája zánik nároku na materské, a to dňom ukončenia starostlivosti o dieťa.
31. Právna úprava predpokladá stratu príjmu v súvislosti s prevzatím dieťaťa do starostlivosti. Ide o situáciu, že poistenec prevezme dieťa do starostlivosti s následkom ušlého príjmu z tej závislej činnosti, ktorá zakladá nemocenské poistenie, z ktorého sa bol uplatnený nárok na materské. Odporuje zmyslu a účelu zákona, aby bolo poskytované materské (t.j. nemocenská dávka) počas materskej dovolenky, resp. rodičovskej dovolenky v prípade otca dieťaťa, ak otec dieťaťa, ktorý deklaruje prevzatie dieťaťa do starostlivosti, naďalej vykonáva závislú činnosť za tých pracovných podmienok, ktoré vylučujú, aby mohol poskytovať starostlivosť dieťaťu.
32. V posudzovanom prípade bolo preukázané, že žalobca si nárok na materské uplatnil od 5.12.2018 z pracovnoprávneho vzťahu vzniknutého dňa 1.3.2017 a ktorý bol prerušený nástupom na rodičovskú dovolenku. Dňa 5.12.2018 žalobcovi vznikol ďalší pracovný pomer k tomu istému zamestnávateľovi, s ktorým mal dojednané obdobné pracovné podmienky aké v predchádzajúcom pracovnoprávnom vzťahu, keď podľa pracovnej zmluvy zo dňa 19.11.2018 miestom výkonu práce žalobcu bolo sídlo zamestnávateľa a stavby v jeho pôsobnosti a týždenný pracovný čas bol dohodnutý v rozsahu 40 hodín. Oba uvedené pracovné pomery, tak ten založený pracovnou zmluvou zo dňa 28.2.2017 ako aj pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 19.11.2018, založili žalobcovi dve samostatné nemocenské poistenia. Z nich plynúce nároky treba v súlade s § 58 zákona rozlišovať a posudzovať samostatne z každého samostatne vzniknutého nemocenského poistenia.
33. Z uvedeného vyplýva, že dňom prevzatia dieťaťa do starostlivosti, t.j. 5.12.2018, žalobca formálne vykázal splnenie podmienok podľa § 30 a 49 zákona na priznanie nároku na materské, ktorý si uplatnil z pracovného pomeru vzniknutého 1.3.2017. Dňom 5.12.2018 žalobcovi súčasne vznikol ďalší, nový pracovný pomer, ktorý z pohľadu dojednaných pracovných podmienok ako sú týždenný pracovný čas v rozsahu 40 hodín a miesto výkonu práce zabránil, aby mohol starostlivosť o dieťa reálne prevziať a poskytovať ju v súlade so zákonom. Nemožno tak konštatovať, že za trvania ďalšieho pracovného pomeru, sa žalobca skutočne stará o dieťa. Vzhľadom k týmto skutočnostiam v danom prípade nedošlo k zmene životnej situácie žalobcu, ktorá by si vyžadovala kompenzáciu príjmu. Žalobca nemá stratu príjmu zo zárobkovej činnosti, preto nemôže dôjsť k naplneniu kompenzačného účelu nemocenského poistenia. V súdenom prípade zo strany žalobcu došlo len k formálnemu nástupu na rodičovskú dovolenku, a tiež k formálnemu prevzatiu dieťaťa do starostlivosti.
34. Pokiaľ ide o dohodu rodičov, touto síce žalobca deklaroval prevzatie dieťaťa do svojej starostlivosti, ale išlo len o dohodu fiktívnu, nie myslenú vážne, ak sa v starostlivosti o dieťa zo strany otca nič
nezmenilo v čase vykonávania práce. Opätovne išlo len o formálne naplnenie podmienky zákona, ak skutočnú starostlivosť poskytuje matka dieťaťa, ktorá je od 21.11.2014 povinne dôchodkovo poistená z dôvodu riadnej starostlivosti o dieťa do 6 rokov veku. Žalovaná tak vyvodila správny záver, že odo dňa 5.12.2018, kedy žalobca začal vykonávať zárobkovú činnosť v rovnakom rozsahu ako pred uplatnením nároku na materské, žalobca reálne nezabezpečuje tú časť starostlivosti o dieťa, ktorú do formálne deklarovaného prevzatia dieťaťa zabezpečovala jeho matka. Starostlivosť o dieťa je aj naďalej zabezpečovaná matkou v rovnakom rozsahu. Skutočné správanie sa rodičov tak nezodpovedá dohode medzi rodičmi zo dňa 19.11.2018, v zmysle ktorej žalobca prevzal dieťa dňa 05.12.2018 do svojej starostlivosti a túto mal následne dieťaťu aj poskytovať.
35. Je pravdou, že žiadny právny predpis nezakazuje otcovi, ako inému poistencovi po dobu poberania materského vykonávať závislú činnosť, t.j. môže mať príjem z iného nemocenského poistenia. Z ustanovenia § 30 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že poistenec nesmie mať príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ, z toho pracovného vzťahu, z ktorého si uplatňuje nárok na materské. To nevylučuje možnosť mať zdaniteľný príjem z iného pracovného vzťahu, t.j. z iného nemocenského poistenia. Zároveň okrem tejto všeobecnej podmienky nároku na nemocenskú dávku (t.j. v danom prípade na materské), musí žiadateľ spĺňať aj ďalšie osobitné podmienky zákona, konkrétne podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti po dohode s matkou a podmienku zabezpečovania starostlivosti takémuto dieťaťu.
36. Splnenie týchto podmienok nie je možné posudzovať izolovane. Výkon inej zárobkovej činnosti iným poistencom z titulu iného pracovného vzťahu ako toho, z ktorého si uplatňuje nárok na materské, v zásade nie je prekážkou vzniku nároku na materské, pokiaľ sú pracovné podmienky na výkon práce nastavené tak, aby za ich plnenia bolo možné reálne poskytnúť dieťaťu adekvátnu starostlivosť. Nemožno pritom akceptovať len formálne prevzatie dieťaťa do starostlivosti. Sociálna poisťovňa preto oprávnene skúmala, či tomu tak nie je, pričom uzavretie dohody rodičov a prevzatie dieťaťa do starostlivosti iného poistenca a zabezpečovanie starostlivosti tomuto dieťaťu musí vyhodnocovať individuálne u každého dieťaťa. V rámci zisťovania skutkového stavu veci musí postupovať tak, aby boli prostriedky na nemocenské vynakladané účelne, zároveň musí vykladať zákon tak, aby nepoprela jeho zmysel a účel.
37. Správny súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu v správnej žalobe, že pojem starostlivosť treba vykladať ako riadnu starostlivosť v zmysle zákona č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku, ktorý umožňuje zabezpečiť poskytovanie starostlivosti o dieťa aj pomocou inej fyzickej, či právnickej osoby. Pojem riadna starostlivosť zavedený zákonom č. 571/2009 Z.z., umožňujúci zabezpečenie (poskytovanie) starostlivosti o dieťa aj pomocou inej fyzickej, či právnickej osoby, zodpovedá účelu rodičovského príspevku ako štátnej dávky, ktorou štát prispieva na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa, nie však vyššie vymedzenému účelu materskej dávky. Materské a rodičovský príspevok sú dve rozdielne dávky, čo do charakteru, účelu, za ktorým sú poskytované, podmienok ich poskytovania, ich právnej úpravy, oprávnených subjektov, ktorým sa dávka poskytuje, ako aj subjektu, ktorý tieto dávky vypláca. Tieto dávky si nemožno zamieňať, resp. vzťahovať podmienky jednej dávky na druhú. Materské má svoju konkrétnu právnu úpravu, tzv. lex specialis, a tou je zákon, používajúci pojem starostlivosť. Ten má rovnakú právnu silu ako zákon č. 571/2009 Z.z., ktorý je špeciálnym právnym predpisom vo vzťahu k rodičovskému príspevku. Medzi týmito právnymi predpismi neexistuje vzťah generálneho predpisu voči špeciálnemu predpisu, umožňujúci vzájomné prelínanie týchto úprav. Vzhľadom na tieto skutočnosti nie je daný právny základ pre aplikáciu ustanovení zákona č. 571/2009 Z.z., resp. iného špeciálneho predpisu na materské. Správny súd však pripúšťa, že analogické použitie pojmu riadna starostlivosť podľa zákona č. 571/2009 Z.z. aj pre účely sociálneho poistenia je možné len čo do obsahu tohto pojmu, ktorý je vysvetlený v ustanovení § 3 ods. 3 zákona o rodičovskom príspevku. Tým je však možnosť analógie vyčerpaná. Ostatné podmienky, akým je aj spôsob, ktorým sa samotná starostlivosť o dieťa zabezpečuje, je možné aplikovať len pre účely zákona č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku.
38. Správny súd ďalej poukazuje na odlišnú formuláciu podmienok pre priznanie týchto rôznych dávok. Zatiaľ čo zákona č. 571/2009 Z.z. používa pojem „zabezpečuje“, ktorý pripúšťa aj iný spôsob obstarania, zadováženia starostlivosti, ustanovenie § 49 ods. 1 zákona pracuje s pojmom „prevezme“ (nepoužíva pojem zabezpečuje). Vzhľadom k použitým rozdielnym pojmom je správny súd toho názoru, že za okolností, ktoré existujú v súdenom prípade, pojem starostlivosť treba vykladať ako osobnú starostlivosť, ktorú pre odkázanosť dieťaťa je celodenne povinný poskytovať rodič dieťaťa, spravidla matka dieťaťa.
Otec dieťaťa ako iný poistenec potom už len preberá starostlivosti od matky, ktorá sa začala starať o dieťa v bezprostrednej súvislosti s jeho narodením. Z povahy tejto povinnosti vyplýva, že sa jedná o starostlivosť matky o novonarodené dieťa, ktoré je odkázané na osobnú a celodennú starostlivosť svojich rodičov, resp. aspoň jedného z nich. V duchu tohto výkladu iný poistenec preberá starostlivosť a v stupuje do nej v rovnakom rozsahu ako ju poskytovala matka dieťaťa. O tom, že inému poistencovi vzniká nárok na materské len za podmienky prevzatia dieťaťa do osobnej starostlivosti a následného poskytovania osobnej starostlivosti, svedčí aj znenie ustanovenia § 51 zákona, ktoré prevzatie starostlivosti od poistenca inou fyzickou alebo právnickou osobou, resp. ukončenie starostlivosti spája so zánikom nároku na materské.
39. S poukazom na vyššie uvedené sa nemožno stotožniť s názorom žalobcu, že povinnosť osobnej starostlivosti o dieťa nemožno na účely nároku na materské vyžadovať z dôvodu, že táto bola zo zákona č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku vypustená s účinnosťou od 1. januára 2011.
40. Krajský súd nepovažuje žalobu za dôvodnú ani v časti namietanej diskriminácie Sociálnej poisťovne. K uvedenému správny súd v prvom rade poukazuje na to, že posudzuje zákonnosť konkrétneho žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom neposudzuje zákonnosť rozhodovania Sociálnej poisťovne v iných obdobných prípadoch. Súčasný postup Sociálnej poisťovne plne zodpovedá účelu a zmyslu zákona. K tomu, aby bolo vydané rozhodnutie v súlade s § 209 zákona Sociálna poisťovňa postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel obstarala potrebné podklady na rozhodnutie (§ 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.). K tomu je nevyhnutné, aby každý prípad posudzovala individuálne, deklarované splnenie podmienok vyhodnocovala podľa skutočného stavu, čím sa vylúči nežiaduce obchádzanie zákona a účelové konanie žiadateľov.
41. Správny súd zastáva názor, že v danom prípade došlo k obchádzaniu zákona. Konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, kedy sa niekto správa tak, aby zámerne dosiahol právnou normou upravené podmienky, t. j. predstiera (simuluje) splnenie zákonom požadovaných podmienok, pričom v skutočnosti sa jedná len o simulovanie splnenia týchto zákonných podmienok pre vyhovenie žiadosti, t. j. priznanie nároku. V danom prípade prerušenie pracovného vzťahu rodičovskou dovolenkou a uzatvorenie nového pracovného vzťahu na plný pracovný úväzok, s miestom výkonu práce u pôvodného zamestnávateľa napĺňa predpoklady obchádzania zákona. Rovnako simulovanou je aj dohoda rodičov o prevzatí starostlivosti, pretože jej nezodpovedá skutočné správanie sa rodičov. V posudzovanej veci sa o dieťa odo dňa 5.12.2018, kedy žalobca začal vykonávať ďalšiu zárobkovú činnosť, reálne naďalej stará matka, ktorá je na rodičovskej dovolenke. Pri obchádzaní zákona je podstatným to, čo svojím konaním, uzavretými úkonmi mienil žalobca dosiahnuť. V danom prípade tým bolo dosiahnutie neoprávneného finančného prospechu, avšak bez zmeny životnej situácie.
42. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že orgány verejnej správy postupovali v súlade so zákonom, pre svoje rozhodnutie si zadovážili dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých náležitým spôsobom zistili skutkový stav a vyvodili správny právny záver.
43. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (§ 190 SSP).
44. Podľa § 168 SSP, podľa ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
45. V prejednávanom prípade krajský súd procesne úspešnej žalovanej nepriznal, nakoľko jej žiadne dôvodne vynaložené trovy nevznikli a trovy konania si v prípade úspechu žalovaná ani neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.