Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Sa/25/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Radičovou v právnej veci žalobcu: R. S., bytom T. XXXX/X, U. Q. U., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 42925-3/2019-BA zo dňa 20. mája 2019, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovanej, ktoré navrhol v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany č. 200-006604-CA04/2019 zo dňa 18. marca 2019 zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Žalovaná napadnutým rozhodnutím č. 42925-3/2019-BA zo dňa 20. mája 2019 zamietla odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdila odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany č. 200-006604-CA04/2019 zo dňa 18. marca 2019, ktorým bolo podľa 30, , , a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,“) rozhodnuté, že žalobca má nárok na materské od 5.novembra 2018 vo výške 44,5335 eur za deň. Zároveň bolo rozhodnuté, že v období od 6. novembra 2018 žalobcovi nárok na materské zanikol. Správny orgán I. stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že žalobca si uplatnil nárok na materské z dôvodu starostlivosti o dieťa J. S., od 5. novembra 2018 predložením Žiadosti o materské z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa S., ktoré trvá od 1. júla 2008. Menovaný po prevzatí dieťaťa do starostlivosti opätovne začal vykonávať zárobkovú činnosť a dňa 05.11.2018 uzatvoril so zamestnávateľom Z. pracovnú zmluvu s nástupom do práce od 06.11.2018. Súčasne podľa tejto pracovnej zmluvy je od 06.11.2018 dočasne pridelený k užívateľskému zamestnávateľovi S. na pracovnú pozíciu zmenový zástupca. Dohodnutý pracovný čas je 37,5 hodín týždenne. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pán R. S. začal od 06.11.2018 vykonávať zárobkovú činnosť u zamestnávateľa Z. Q., s.r.o. v nezmenenom časovom rozsahu ako pred uplatnením nároku na materské. Matka naďalej čerpá rodičovskú dovolenku. Jednou z podmienok nároku iného poistenca na materské je podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu. Prevzatím dieťaťa do starostlivosti otcom sa rozumie, že otec dieťaťa prevzal na seba starostlivosť, ktorú do okamihu prevzatia poskytovala dieťaťu matka. Podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti preto nie je splnená, ak sa o dieťa stará matka namiesto otca. Na základe uvedených skutočnosti nárok na materské žalobcovi zanikol od 06.11.2018. Od tohto dňa nie je považovaný za iného poistenca, keďže začal znovu vykonávať zárobkovú činnosť v rovnakom rozsahu ako pred uplatnením nároku na materské a reálne nezabezpečuje tú časť starostlivosti o dieťa, ktorú do prevzatia dieťaťa zabezpečovala jeho matka.

2. V správnej žalobe žalobca rozhodnutie žalovanej označil za nezákonné, nakoľko vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v nesprávnej aplikácií relevantných noriem upravujúcich nárok na materské na zistený skutkový stav. Zastával názor, že právne posúdenie veci žalovanou nemá oporu v , ktorý určuje požiadavky na priznanie nároku na materské inému poistencovi. V zmysle tohto ustanovenia môže otec dieťaťa poberať materské (okrem iného) pri súčasnom splnení týchto podmienok: prevzatie starostlivosti o dieťa a staranie sa oň, dohoda s matkou dieťaťa, uplynutie aspoň 6 týždňov od pôrodu, matka nepoberá materské ani rodičovský príspevok. Z vyššie uvedených podmienok nevyplýva požiadavka, aby otec dieťaťa nevykonával pracovnú činnosť, a to ani explicitne, ani na základe výkladu neurčitého pojmu starostlivosť o dieťa. Pojem starostlivosť o dieťa nemá vlastnú legálnu definíciu na účely sociálneho poistenia, avšak je definovaný v o rodičovskom príspevku. Pre účely priznania nároku na materské je nutné pojem starostlivosť o dieťa obsiahnutý v vykladať v súlade s jeho definíciou podľa Riadnu starostlivosť je pritom možné poskytovať dieťaťu osobne, pomocou inou plnoletej fyzickej osoby, ba dokonca aj pomocou právnickej osoby. Z uvedeného teda neplynie nevyhnutná povinnosť zanechania pracovnej činnosti za účelom zabezpečovania starostlivosť o dieťa osobne. Starostlivosť je možné zabezpečovať aj prostredníctvom iných osôb ako sú napríklad starí rodičia dieťaťa, druhý rodič dieťaťa, pestúnka, jasle, škôlka a iné. O tom, že povinnosť osobnej starostlivosti a zanechania pracovnej činnosti nie je možné vyžadovať na účely priznávania nároku na materské svedčí aj fakt, že povinnosť osobnej starostlivosti bola z vypustená s účinnosťou od 01.01.2011. Do tohto dátumu sa za riadnu starostlivosť o dieťa považovala len starostlivosť poskytovaná osobne a len vo výnimočných prípadoch mohla byť zabezpečená inými osobami. Od 01.01.2011 sa však môže starostlivosť v každom jednom prípade poskytovať aj prostredníctvom inej osoby. Žalobca zároveň poukázal na diskriminačný rozmer postupu žalovanej. Uviedol, že je všeobecne známe, že v prípade rozhodovania o priznaní rodičovského príspevku matkám Sociálna poisťovňa bežne rozhoduje o poskytnutí príspevku aj keď vykonávajú pracovnú činnosť. Pokiaľ teda Sociálna poisťovňa lipne na zanechaní pracovnej činnosti na strane otcov, ide o diskrimináciu na základe pohlavia, čo je v rozpore so zákazom diskriminácie v sociálnom zabezpečení v oblasti prístupu a poskytovania sociálneho poistenia.

3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že materské je nemocenskou dávkou, ktorá sa za predpokladu splnenia podmienok stanovených zákonom poskytuje z nemocenského poistenia ako poistenia pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva, resp. poskytovania starostlivosti dieťaťu iným poistencom ( ). Na vznik nároku na túto dávku je potrebné splnenie podmienok vymedzených v a zároveň je potrebné splniť osobitné podmienky vymedzené v zákona. V prípade žalobcu je sporné splnenie podmienky skutočného poskytovania starostlivosti. dieťaťu. Žalovaná poukázala na argumentáciu obsiahnutú v odôvodnení rozhodnutia zo dňa 20.05.2019, na ktorej zotrvala. Zdôraznila jednoznačný úmysel zákonodarcu "odškodňovať" len skutočné, nielen formálne prevzatie starostlivosti o dieťa a skutočné poskytovanie starostlivosti dieťaťu priamo osobou, uplatňujúcou si práve z dôvodu jej poskytovania s tým spojený nárok na materské. Takáto požiadavka vyplýva z § 51 ods. 2 zákona č. 461/52003 Z.z., ktorý s ukončením, resp. prerušením starostlivosti o dieťa z iných než zdravotných dôvodov, spája zánik nároku na materské, a to už dňom ukončenia starostlivosti o dieťa. Požiadavka zákonodarcu na osobné poskytovanie starostlivosti nepriamo vyplýva aj z , podmieňujúceho vznik nároku na materské stratou príjmu zo zamestnania zakladajúceho poistný vzťah, z ktorého si žiadateľ uplatňuje nárok na materské, v období starostlivosti o dieťa. Cieľom takejto požiadavky je "oslobodenie" od výkonu zamestnania, a tým vytvorenie priestoru na skutočné poskytovanie starostlivosti dieťaťu (nie zabezpečenie jej poskytovania), a takéto poskytovanie starostlivosti napokon kompenzovať v podobe materského. Požiadavka poskytovania starostlivosti dieťaťu priamo osobou, ktorá si na jej základe uplatňuje nárok na materské, vyplýva aj z kompenzačného účelu nemocenského poistenia, z ktorého sa poskytuje materské. Predpokladom jeho naplnenia je strata príjmu spôsobená tým, že daná osoba nepracuje vôbec, resp. v obmedzenom rozsahu, umožňujúcom starostlivosť o dieťa, a to z dôvodu, aby mohla dieťaťu poskytnúť starostlivosť. Skutočnú starostlivosť, ktorou zákon podmieňuje vznik nároku na materské, môže žalobca dieťaťu poskytnúť len v prípade, ak tomu prispôsobí svoje pracovné podmienky dojednané v súvislosti so súčasným výkonom zárobkovej činnosti. Žalobca sa zaviazal prevziať dieťa do svojej starostlivosti ku dňu 05.11.2018, k tomuto dňu je potrebné skúmať, či splnil podmienky vzniku uplatneného nároku na materské, vrátane podmienky skutočného poskytovania starostlivosti priamo žalobcom. K predmetnému dňu mal žalobca uzatvorený jeden pracovný pomer (s S.), ktorý bol odo dňa prevzatia starostlivosti o dieťa prerušený nástupom na rodičovskú dovolenku, pričom inú pracovnú činnosť nevykonával. To znamená, že žalobca sa nielenže formálne zaviazal prevziať dieťa do svojej starostlivosti (v Dohode medzi rodičmi o prevzatí dieťaťa do starostlivosti zo dňa 12.11.2018), nástupom na rodičovskú dovolenku si vytvoril priestor na to, aby mohol svoj záväzok realizovať, t.j. prevziať starostlivosť o dieťa a od daného dňa sa oň naozaj starať. Vznikom nového pracovného pomeru (s Z.) odo dňa 06.11.2018, v ktorom (ako vyplýva z Dohody o dočasnom pridelení na výkon práce u iného zamestnávateľa zo dňa 05.11.2018) bol žalobca povinný pracovať 37,5 hod. týždenne, t.j. plný úväzok na určenom mieste výkonu práce - prevádzka Bánovce nad Bebravou, mimo pobytu žalobcu, t.j. za podmienok objektívne vylučujúcich súčasné poskytovanie starostlivosti dieťaťu, už nemožno tvrdiť, že žalobca sa aj popri takomto pracovnom vyťažení naďalej o dieťa stará. Skončenie starostlivosti z iných ako zdravotných dôvodov má podľa § 51 ods. 2 zákona za následok zánik nároku na materské. Žalovaná poukázala na skutočnosť, že v pracovnom pomere s Z. je žalobca dočasne pridelený k užívateľskému zamestnávateľovi S. Vychádzajúc z uvedeného, žalobca síce z pracovného pomeru s LKW Komponenten s.r.o. nastúpil na rodičovskú dovolenku, počnúc nasledujúcim dňom však vykonáva prácu pre toho istého zamestnávateľa, v rovnakom časovom rozsahu a na rovnakom mieste výkonu práce. Žalovaná sa nestotožnila s námietkami žalobcu, že pojem starostlivosť treba vykladať ako riadnu starostlivosť v zmysle , umožňujúceho zabezpečiť poskytovanie starostlivosti o dieťa aj pomocou inej fyzickej, či právnickej osoby. Zopakovala, že materské a rodičovský príspevok sú dve rozdielne dávky, čo do charakteru, účelu, za ktorým sú poskytované, podmienok ich poskytovania, ich právnej úpravy, oprávnených subjektov, ktorým sa dávka poskytuje, ako aj subjektu, ktorý tieto dávky vypláca. Tieto dávky si nemožno zamieňať, resp. vzťahovať podmienky jednej dávky na druhú. Materské má svoju právnu úpravu, tzv. lex specialis, a tou je , používajúci pojem starostlivosť. Ten má rovnakú právnu silu ako , ktorý je špeciálnym právnym predpisom vo vzťahu k rodičovskému príspevku. Medzi týmito právnymi predpismi neexistuje vzťah generálneho predpisu voči špeciálnemu predpisu, umožňujúci vzájomné prelínanie týchto úprav. Vzhľadom na tieto skutočnosti nie je daný právny základ pre aplikáciu ustanovení , resp. iného špeciálneho predpisu na materské resp. na "rozširovanie" významu zákonom zavedeného pojmu starostlivosť na riadnu starostlivosť. Žalovaná sa nestotožnila ani s názorom žalobcu, že povinnosť osobnej starostlivosti o dieťa nemožno na účely nároku na materské vyžadovať z dôvodu, že ako uvádza, táto bola zo vypustená s účinnosťou od 01.01.2011. K námietke, že zo zákona "nevyplýva požiadavka, aby otec dieťaťa nevykonával pracovnú činnosť“ žalovaná uviedla, že výkon inej zárobkovej činnosti nie je prekážkou vzniku nároku iného poistenca na materské, pokiaľ je podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti zachovaná popri výkone práce z inej činnosti, t.j. ak sú pracovné podmienky jej výkonu upravené tak, aby za ich súčasného splnenia bolo možné poskytnúť dieťaťu skutočnú starostlivosť, nakoľko tá je dôvodom poskytovania materského inému poistencovi. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že pracoval vo 4 - zmennej prevádzke (4 dni v práci a 4 dni doma)" žalovaná poukázala na jeho neurčitosť (nie je známe, o ktorom pracovnom pomere sa žalobca vyjadruje), nepodloženosť dôkazmi, a najmä na to, že v čase vydania rozhodnutia zo dňa 20.05.2019 jej nebolo takéto tvrdenie známe. Žalovaná v tejto súvislosti poukázala na podanie Inšpektorátu práce Trenčín zo dňa 28.02.2019 s názvom ,,Informácia o vybavení oznámenia", v ktorom uviedol, že výkonom inšpekcie bolo preukázané, že v období september - október 2018 žalobca pracoval v S. v dvojzmennej prevádzke, pričom rovnako v dvojzmennej prevádzke pracoval aj u zamestnávateľa Z. v období november - december 2018. Navyše možnosť 4 zmennej prevádzky nevytvára priestor na poskytovanie starostlivosti dieťaťu na dennej báze. Záverom žalovaná poukázala aj na stanovisko Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 21.03.2019, v zmysle ktorého je súčasné poberanie materského a príjmu vyplácaného zamestnávateľom v nezmenenej výške za nezmenený pracovný čas v zásadnom rozpore s účelom nemocenského poistenia a považuje sa za obchádzanie zákona. Je nesporné, že v takýchto prípadoch ide o snahu žiadateľov o materské dosiahnuť neoprávnený finančný prospech uplatnením si nároku na materské. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná navrhla podanú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Na vyjadrenie žalovanej reagoval žalobca v podaní zo dňa 31.07.2019, v ktorom zotrval na svojich vyjadreniach v správnej žalobe. Zároveň k vyjadreniu žalovanej doplnil, že pri posudzovaní splnenia podmienky starostlivosti o dieťa je podmienkou prevzatie dieťaťa do starostlivosti, čo jednoznačne preukázal dohodou s matkou. Starostlivosť otcom dieťaťa o dieťa bola tiež jednoznačne preukázaná. Zákon v podmienkach na priznanie materskej dávky nedefinuje povinnosť nevykonávať prácu a taktiež v zákone nie je presne vymedzené, že starostlivosť musí byť osobná a permanentná. Nikde v zákone nie je zadefinované, že v tomto prípade musí ísť o osobnú a celodennú starostlivosť. V kompetencii žalovanej nie je určovať pravidlá nad rámec , ktorý upravuje materské, nič také ako počet hodín pracovnej činnosti popri materskom, prácu z domu, samotnú pracovnú činnosť ani nič obdobné neupravuje. Platí jedine obmedzenie, že ak je otec zamestnanec a chce poberať materské, nesmie pracovať na základe pracovnej zmluvy alebo dohody, z ktorej sa mu odvíja materské, čo jednoznačne splnil a aj preukázal. Zároveň označil za diskriminačné, keď mám vedomosť, že v jeho okolí sa nachádzajú osoby - otcovia, ktorým bol priznaný nárok na materské, pričom za tých istých podmienok, ako spĺňal aj on. Na základe uvedených skutočností navrhol napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušiť.

5. Krajský súd v Trenčíne ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej žalobe preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa a nasl. , vec prejednal na nariadenom pojednávaní ( ) a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania a s pripojeným administratívnym spisom žalovanej a prvostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech z týchto dôvodov:

6. Podľa (ďalej len ,P“) sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

6.1. Podľa ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

6.2. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

7. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 42925-3/2019- BA zo dňa 20. mája 2019, ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdila odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany č. 200-006604-CA04/2019 zo dňa 18. marca 2019, ktorým bolo podľa 30, , , a rozhodnuté, že žalobca má nárok na materské od 5.novembra 2018 vo výške 44,5335 eur za deň a zároveň bolo rozhodnuté, že v období od 6. novembra 2018 žalobcovi nárok na materské zanikol.

8. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že žalobca si žiadosťou o materské č. B 0673305 v súvislosti s prevzatím dieťaťa do starostlivosti odo dňa 5. novembra 2018, uplatnil nárok na materské a jeho výplatu. Uvedený nárok si žalobca uplatnil ako iný poistenec z povinného nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa S., ktorý na žiadosti potvrdil, že žalobcovi bola rodičovská dovolenka poskytnutá od 05.11.2018, pričom žalobca naposledy pracoval dňa 02.11.2018.

9. Žalobca spolu so žiadosťou o materské predložil:

- rodný list dieťaťa,

- dohodu medzi rodičmi o prevzatí dieťaťa do starostlivosti zo dňa 12.11.2018, v ktorej žalobca čestne prehlásil, že dieťa prevezme dňa 05.11.2018 do svojej starostlivosti,

- pracovnú zmluvu zo dňa 23.06.2008 uzatvorenú medzi žalobcom ako zamestnancom a S. ako zamestnávateľom, v ktorej bol pracovný pomer dohodnutý na dobu neurčitú s nástupom odo dňa 01.07.2008, miesto výkonu práce bolo Bánovce nad Bebravou, týždenný pracovný čas bol dohodnutý v rozsahu 37,5 hodín a hrubá mzda vo výške 3,78 eur / hodina,

- dohodu o dočasnom pridelení na výkon práce u iného zamestnávateľa zo dňa 05.11.2018, uzatvorenú medzi žalobcom ako zamestnancom a Z. s.r.o. ako zamestnávateľom, v ktorej bol dohodnutý nástup na výkon prác u užívateľského zamestnávateľa S. od 06.11.2018, miesto výkonu práce bolo Bánovce nad Bebravou, týždenný pracovný čas bol dohodnutý v rozsahu 37,5 hodín a hrubá mzda vo výške 4,76 eur / hodina,

- rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske zo dňa 02.11.2018 o odňatí rodičovského príspevku p. M. X., t.j. matky dieťaťa odo dňa 01.12.2018.

10. Na základe uvedených skutočností a predložených dokladov správny orgán I. stupňa vydal dňa 18.03.2019 rozhodnutie č. 200-006604-CA04/2019 podľa § 30, § 49, § 51 ods. 2, § 53 a § 55 zákona č. , ktorým priznal žalobcovi nárok na materské od 5. novembra 2018 a zároveň rozhodol o jeho zániku odo dňa 06.11.2018. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca si uplatnil nárok na materské z dôvodu starostlivosti o dieťa od 5. novembra 2018 predložením Žiadosti o materské z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa S., ktoré trvá od 1. júla 2008. Menovaný po prevzatí dieťaťa do starostlivosti opätovne začal vykonávať zárobkovú činnosť a dňa 05.11.2018 uzatvoril so zamestnávateľom Z. pracovnú zmluvu s nástupom do práce od 06.11.2018. Súčasne podľa tejto pracovnej zmluvy je od 06.11.2018 dočasne pridelený k užívateľskému zamestnávateľovi S. na pracovnú pozíciu zmenový zástupca. Dohodnutý pracovný čas je 37,5 hodín týždenne. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pán R. S. začal od 06.11.2018 vykonávať zárobkovú činnosť u zamestnávateľa Z.. v nezmenenom časovom rozsahu ako pred uplatnením nároku na materské. Matka naďalej čerpá rodičovskú dovolenku. Jednou z podmienok nároku iného poistenca na materské je podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu. Prevzatím dieťaťa do starostlivosti otcom sa rozumie, že otec dieťaťa prevzal na seba starostlivosť, ktorú do okamihu prevzatia poskytovala dieťaťu matka. Podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti preto nie je splnená, ak sa o dieťa stará matka namiesto otca. Na základe uvedených skutočností nárok na materské žalobcovi zanikol od 06.11.2018. Od tohto dňa nie je považovaný za iného poistenca, keďže začal znovu vykonávať zárobkovú činnosť v rovnakom rozsahu ako pred uplatnením nároku na materské a reálne nezabezpečuje tú časť starostlivosti o dieťa, ktorú do prevzatia dieťaťa zabezpečovala jeho matka. Starostlivosť o dieťa je aj naďalej zabezpečovaná matkou v rovnakom rozsahu.

11. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie obsahovo totožné ako správna žaloba v danej veci, o ktorom rozhodla žalovaná napadnutým rozhodnutím č. 42925-3/2019-BA zo dňa 20.05.2019 tak, že podané odvolanie v celom rozsahu zamietla a odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdila s odôvodnením, že aj po opätovnom preskúmaní veci v odvolacom konaní bolo preukázané, že nárok na materské žalobcovi zanikol vznikom ďalšieho pracovného pomeru s plným úväzkom za podmienok, ktoré vylučujú súčasné poskytovanie starostlivosti dieťaťu. Uviedla, že ku dňu prevzatia dieťaťa do starostlivosti bol jediný evidovaný pracovný pomer žalobcu prerušený jeho nástupom na rodičovskú dovolenku, pričom inú pracovnú činnosť žalobca nevykonával. Žalobca si tak vytvoril podmienky na to, aby mohol skutočne prevziať starostlivosť o dieťa a túto starostlivosť mu fakticky poskytovať. V dôsledku tejto skutočnosti bolo možné konštatovať, že navrhovateľ skutočne prevzal dieťa do svojej starostlivosti ako sa zaviazal v dohode rodičov a o toto dieťa sa naozaj staral. Nasledujúcim dňom, dňa 06.11.2018 však žalobcovi vznikol nový pracovný pomer s Z., v dôsledku čoho došlo k podstatnej zmene okolností, za ktorých bol žalobcovi priznaný nárok na materské. Z dohody o dočasnom pridelení na výkon práce u iného zamestnávateľa zo dňa 05.11.2018 vyplýva dohodnutý pracovný čas v rozsahu 37,5 hod. týždenne, t. j. plný úväzok a miesto výkonu práce prevádzka Bánovce nad Bebravou. Takéto pracovné podmienky neumožňujú súčasné poskytovanie starostlivosti dieťaťu. Vzhľadom na túto skutočnosť nemožno konštatovať, že za trvania ďalšieho pracovného pomeru sa žalobca naďalej skutočne o dieťa stará. Žalobca tak dňom 06.11.2018 prestal spĺňať podmienku skutočného poskytovania starostlivosti dieťaťu. S takouto skutočnosťou zákon v spája zánik nároku na materské.

12. Podľa sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.

12.1 Podľa zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa , okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v , , a .

12.2. Podľa v znení účinnom do 31.12.2018 iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.

12.3. Podľa iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok,

12.4. Podľa ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské.

12.5. Podľa materské sa poskytuje za dni.

12.6. Podľa materské sa poskytuje za to isté obdobie len raz a len jednému poistencovi. To neplatí, ak inému poistencovi vznikne nárok na materské podľa počas obdobia uvedeného v .

12.7. Podľa organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

12.8. Podľa podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

12.9. Podľa rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa.

12.10. Podľa oprávnená osoba má nárok na rodičovský príspevok, ak a) zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a b) má trvalý alebo prechodný na území Slovenskej republiky (ďalej len "") alebo je osobou podľa osobitného predpisu.

12.11. Podľa podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou fyzickou osobou alebo právnickou osobou.

12.12. Podľa súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

13. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, a to najmä pokiaľ ide o posúdenie, či konanie vo veci zániku nároku žalobcu na materské od 06.11.2018 bolo zo strany správnych orgánov vykonané v súlade so zákonom, na podklade riadne zisteného skutkového stavu.

14. Žalobca v konaní nenamietal a nie je tak sporným dátum priznania nároku na materské (t.j. od 05.11.2018). Žalobca však namietal zánik nároku na materské ku dňu 06.11.2018 z dôvodu, že od uvedeného dátumu, kedy začal znovu vykonávať zárobkovú činnosť v rovnakom rozsahu ako pred uplatnením nároku na materské, prestal spĺňať podmienku skutočného poskytovania starostlivosti dieťaťu. Zostalo tak sporným, či nové zamestnanie žalobcu na plný pracovný úväzok malo za následok vznik podmienok, ktoré objektívne vylúčili súčasné poskytovanie starostlivosti dieťaťu, a s tým spojený zánik nároku žalobcu na materské.

15. Účelom materského poskytovaného z nemocenského poistenia je kompenzovanie straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej dochádza v dôsledku rôznych životných situácií (napr. materstvo, ale aj prevzatie dieťaťa do starostlivosti - v prípade iného poistenca). Na vznik nároku na materské je potrebné splnenie podmienok stanovených v , ktorými sú: existencia nemocenského poistenia, resp. plynutie ochrannej lehoty v deň vzniku dôvodu na poskytnutie dávky, t.j. v prípade materského inému poistencovi ku dňu prevzatia dieťaťa do starostlivosti a súčasne absencia príjmu zo zamestnania zakladajúceho poistný vzťah, z ktorého si žiadateľ uplatňuje nárok na materské v období starostlivosti o dieťa. Súčasne je nevyhnutné splniť osobitné podmienky stanovené v , ktorými sú prevzatie dieťaťa do starostlivosti na základe dohody s matkou a zároveň starostlivosť otcom dieťaťa, vek dieťaťa, najmenej 270 dní nemocenského poistenia pred dňom prevzatia dieťaťa do starostlivosti, uplynutie 6 týždňov odo dňa pôrodu a nepoberanie materského alebo rodičovského príspevku matkou. Úmyslom zákonodarcu bolo odškodňovať iba skutočné, nie formálne prevzatie starostlivosti o dieťa a skutočné poskytovanie starostlivosti dieťaťu priamo osobou uplatňujúcou si z dôvodu jej poskytovania s tým spojený nárok na materské. Uvedená požiadavka vyplýva z , ktorý s ukončením, resp. prerušením starostlivosti o dieťaťa z iných, ako zdravotných dôvodov, spája zánik nároku na materské, a to dňom ukončenia starostlivosti o dieťa.

16. Zákonodarca predpokladá stratu príjmu v súvislosti s prevzatím dieťaťa do starostlivosti. Teda účelom poskytnutia poistného plnenia, po predchádzajúcom platení poistného je situácia, že poistenec prevezme dieťa do starostlivosti, v súvislosti s čím má ušlý príjem. Vymyká sa plne zmyslu a účelu , aby bolo poskytované materské (t.j. nemocenská dávka), ktoré má nahrádzať mzdu alebo plat počas materskej dovolenky, resp. rodičovskej dovolenky v prípade otca dieťaťa, aby sa takáto dávka vyplácala v prípade, ak otec dieťaťa, ktorý deklaruje prevzatie dieťaťa do starostlivosti naďalej v rovnakom pracovnom čase, za rovnako, resp. vo vyššej výške dohodnutú odmenu s miestom výkonu práce u toho istého zamestnávateľa.

17. V posudzovanom prípade bolo preukázané, že žalobca sa zaviazal prevziať dieťa do svojej starostlivosti ku dňu 05.11.2018, ku ktorému dňu mal uzatvorený pracovný pomer s LKW Komponenten s.r.o., ktorý bol odo dňa prevzatia starostlivosti o dieťa prerušený nástupom na rodičovskú dovolenku. Žalobca bol povinne nemocensky poistený ako zamestnanec zamestnávateľa S. 01.07.2008. Dohodnutý pracovný čas bol 37,5 hodín týždenne, hodinový príjem bol 3,78 eur v hrubom a miesto výkonu práce bolo Bánovce nad Bebravou. Z tohto pracovného pomeru čerpal rodičovskú dovolenku a požiadal o materské s tým, že podľa potvrdenia menovaného zamestnávateľa rodičovská dovolenka mu bola poskytnutá od 05.11.2018.

18. Ďalej bolo zistené, že žalobca uzatvoril dňa 05.11.2018 so zamestnávateľom Z. dohodu o dočasnom pridelení na výkon práce u iného zamestnávateľa s nástupom do práce od 06.11.2018, pričom podľa tejto pracovnej zmluvy bol žalobca od 06.11.2018 dočasne pridelený k užívateľskému zamestnávateľovi S. Dohodnutý pracovný čas bol 37,5 hodín týždenne, hodinový príjem bol 4,76 eur v hrubom a miesto výkonu práce bolo Bánovce nad Bebravou.

19. Podľa informačného systému Sociálnej poisťovne žalobca bol povinne nemocensky poistený ako zamestnanec od 01.07.2008, a zároveň bol povinne nemocensky poistený ako zamestnanec na základe vzniknutého nového pracovného pomeru od 06.11.2018.

20. Z uvedeného vyplýva, že ku dňu prevzatia dieťaťa do starostlivosti (05.11.2018) si žalobca vytvoril podmienky na to, aby mohol túto starostlivosť dieťaťu reálne poskytovať a o toto dieťa sa naozaj aj staral tak, ako to vyžaduje Nasledujúcim dňom, t.j. 06.11.2018 došlo k podstatnej zmene okolností, za ktorých bol žalobcovi priznaný nárok na materské. Uvedeným dňom žalobca popri pracovnom pomere, z ktorého si uplatnil nárok na materské, začal vykonávať zárobkovú činnosť u zamestnávateľa Z., s dočasným pridelením k užívateľskému zamestnávateľovi LKW Komponenten s.r.o. (t.j. u jeho pôvodného zamestnávateľa) v nezmenenom časovom rozsahu ako pred uplatnením nároku na materské, s rovnakým miestom výkonu práce mimo jeho bydliska a s vyšším príjmom. Takéto pracovné podmienky podľa názoru krajského súdu, v zhode so žalovanou, neumožňujú súčasné poskytovanie starostlivosti dieťaťu. Nemožno tak konštatovať, že za trvania ďalšieho pracovného pomeru (ktorý bol dohodnutý na plný pracovný úväzok s miestom výkonu práce mimo bydliska žalobcu) sa žalobca skutočne stará o dieťa. Zároveň krajský súd poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade nedošlo k zmene životnej situácie, čo zároveň predpokladá pre kompenzovanie zníženého príjmu, ale naďalej žalobca pracuje, s miestom výkonu práce u toho pôvodného zamestnávateľa a dosahuje porovnateľný, resp. vyšší príjem. Žalobca nemá stratu príjmu zo zárobkovej činnosti, preto nedochádza k naplneniu kompenzačného účelu nemocenského poistenia. Stalo sa tak len formálnym nástupom na rodičovskú dovolenku, a tiež formálnym prevzatím dieťaťa do starostlivosti.

21. V tejto súvislosti krajský súd rovnako ako žalovaná poukazuje na stanovisko Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 21.03.2019, v zmysle ktorého je súčasné poberanie materského a príjmu vyplácaného zamestnávateľom v nezmenenej výške za nezmenený pracovný čas, v zásadnom rozpore s účelom nemocenského poistenia a považuje sa za obchádzanie zákona. Je nesporné, že v takýchto prípadoch ide o snahu žiadateľov o materské dosiahnuť neoprávnený finančný prospech uplatnením si nároku na materské.

22. Pokiaľ ide o dohodu rodičov, touto síce žalobca deklaroval prevzatie dieťaťa do svojej starostlivosti, ale išlo len o dohodu nie myslenú vážne, ak sa v starostlivosti o dieťa zo strany otca nič nezmenilo v čase vykonávania práce. Opätovne išlo len o formálne naplnenie podmienky zákona. Matka dieťaťa bola od 22.03.2018 evidovaná ako povinne dôchodkovo poistená osoba z dôvodu riadnej starostlivosti o dieťa (poistenec štátu). Následne matka dieťaťa požiadala príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a odňatie rodičovského príspevku poskytovaného na zabezpečenie riadnej starostlivo o dieťa od 02.11.2018 z dôvodu, že otec dieťaťa (žalobca) si bude uplatňovať materské. Nárok na materské si žalobca uplatnil nasledujúci pracovný deň 05.11.2018, avšak už v ten istý deň uzatvoril novú pracovnú zmluvu s Z. s nástupom práce u užívateľského zamestnávateľa dňa 06.11.2018. Žalovaná tak vyvodila správny záver, že odo dňa 06.11.2018, kedy žalobca začal vykonávať zárobkovú činnosť v rovnakom rozsahu ako pred uplatnením nároku na materské, žalobca reálne nezabezpečuje tú časť starostlivosti o dieťa, ktorú do prevzatia dieťaťa zabezpečovala jeho matka. Starostlivosť o dieťa je aj naďalej zabezpečovaná matkou v rovnakom rozsahu. Skutočné správanie sa rodičov tak nezodpovedá Dohode medzi rodičmi o prevzatí dieťaťa do starostlivosti zo dňa 12.11.2018, v zmysle ktorej žalobca prevzal dieťa dňa 05.11.2018 do svojej starostlivosti a túto mal následne dieťaťu aj poskytovať.

23. Je pravdou, že žiadny právny predpis nezakazuje otcovi, ako inému poistencovi po dobu poberania materského vykonávať závislú činnosť, t.j. môže mať príjem z iného nemocenského poistenia. Z ustanovenia vyplýva, že poistenec nesmie mať príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ z toho pracovného vzťahu, z ktorého si uplatňuje nárok na materské. To nevylučuje možnosť mať taký príjem z iného pracovného vzťahu, t.j. z iného nemocenského poistenia. Zároveň okrem tejto všeobecnej podmienky nároku na nemocenskú dávku (t.j. v danom prípade na materské), musí žiadateľ spĺňať aj ďalšie osobitné podmienky zákona, konkrétne podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti po dohode s matkou a podmienku zabezpečovania starostlivosti takémuto dieťaťu.

24. Splnenie týchto podmienok nie je možné posudzovať izolovane. Výkon inej zárobkovej činnosti v zásade nie je prekážkou vzniku nároku na materské inému poistencovi, pokiaľ sú pracovné podmienky na výkon práce nastavené tak, aby za ich plnenia bolo možné poskytnúť dieťaťu adekvátnu starostlivosť. Nemožno pritom akceptovať len formálne prevzatie dieťaťa do starostlivosti. Sociálna poisťovňa preto oprávnene skúmala, či tomu tak nie je, pričom uzavretie dohody rodičov a prevzatie dieťaťa do starostlivosti iného poistenca a zabezpečovanie starostlivosti tomuto dieťaťu musí vyhodnocovať individuálne u každého dieťaťa. V rámci zisťovania skutkového stavu veci musí postupovať tak, aby boli prostriedky na nemocenské vynakladané účelne, zároveň musí vykladať zákon tak, aby nepoprela jeho zmysel a účel.

25. Krajský súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu v správnej žalobe, že pojem starostlivosť treba vykladať ako riadnu starostlivosť v zmysle o rodičovskom príspevku, ktorý umožňuje zabezpečiť poskytovanie starostlivosti o dieťa aj pomocou inej fyzickej, či právnickej osoby. Pojem riadna starostlivosť zavedený , umožňujúci poskytovanie starostlivosti o dieťa aj pomocou inej fyzickej, či právnickej osoby, zodpovedá účelu rodičovského príspevku, ktorým je zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa, nie však vyššie vymedzenému účelu dávky materského. Krajský súd v zhode so žalovanou uvádza, že materské a rodičovský príspevok sú dve rozdielne dávky, čo do charakteru, účelu, za ktorým sú poskytované, podmienok ich poskytovania, ich právnej úpravy, oprávnených subjektov, ktorým sa dávka poskytuje, ako aj subjektu, ktorý tieto dávky vypláca. Tieto dávky si nemožno zamieňať, resp. vzťahovať podmienky jednej dávky na druhú. Materské má svoju konkrétnu právnu úpravu, tzv. lex specialis, a tou je zákon, používajúci pojem starostlivosť. Ten má rovnakú právnu silu ako , ktorý je špeciálnym právnym predpisom vo vzťahu k rodičovskému príspevku. Medzi týmito právnymi predpismi neexistuje vzťah generálneho predpisu voči špeciálnemu predpisu, umožňujúci vzájomné prelínanie týchto úprav. Vzhľadom na tieto skutočnosti nie je daný právny základ pre aplikáciu ustanovení , resp. iného špeciálneho predpisu na materské resp. na "rozširovanie" významu zákonom zavedeného pojmu starostlivosť na riadnu starostlivosť. Rovnako tak sa nemožno stotožniť s názorom žalobcu, že povinnosť osobnej starostlivosti o dieťa nemožno na účely nároku na materské vyžadovať z dôvodu, že táto bola zo o rodičovskom príspevku vypustená s účinnosťou od 1. januára 2011.

26. Krajský súd nepovažuje žalobu za dôvodnú ani v časti namietanej diskriminácie Sociálnej poisťovne. K uvedenému krajský súd v prvom rade poukazuje na to, že posudzuje zákonnosť konkrétneho žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom neposudzuje K tomu, aby bolo vydané rozhodnutie v súlade s , Sociálna poisťovňa postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel obstarala potrebné podklady na rozhodnutie ( ). K tomu je nevyhnutné, aby každý prípad posudzovala individuálne, deklarované splnenie podmienok vyhodnocovala v reálnom premietnutí, čím sa vylúči nežiaduce obchádzanie zákona a účelové konanie žiadateľov. Zároveň v konaní nebol preukázaný rozpor v postupe orgánu verejnej správny so zákonom a prípadné nároky súvisiace s predmetom ochrany poskytovanej antidiskriminačným zákonom by mohli byť uplatňované len v konaní pred civilným súdom ( a nasl. , ktoré sú s použitia správnym súdom vylúčené v zmysle a contrario), a to na základe tomu zodpovedajúcej žaloby.

27. Krajský súd v zhode so stanoviskom Generálnej prokuratúry zo dňa 21.03.2019 zastáva názor, že v danom prípade došlo k obchádzaniu zákona. Konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, kedy sa niekto správa tak, aby zámerne dosiahol právnou normou upravené podmienky, t. j. predstiera splnenie zákonom požadovaných podmienok, pričom v skutočnosti sa jedná len o simulovanie splnenia týchto zákonných podmienok pre vyhovenie žiadosti, t. j. priznanie nároku. V danom prípade prerušenie pracovného vzťahu rodičovskou dovolenkou a uzatvorenie nového pracovného vzťahu na plný pracovný úväzok, s miestom výkonu práce u pôvodného zamestnávateľa napĺňa predpoklady obchádzania zákona. Rovnako simulovanou je aj dohoda rodičov, ktorú zákon predpokladá v ustanovení , pretože jej nezodpovedá skutočné správanie sa rodičov. V posudzovanej veci sa o dieťa odo dňa 06.11.2018, kedy žalobca začal vykonávať ďalšiu zárobkovú činnosť, reálne naďalej stará matka, ktorá je na rodičovskej dovolenke. Pri obchádzaní zákona je podstatným to, čo svojím konaním, uzavretými úkonmi mienil žalobca dosiahnuť. V danom prípade tým bolo poberanie vyššieho materského, avšak bez zmeny životnej situácie.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že orgány verejnej správy oboch inštancií postupovali v danej veci v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážili dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých náležitým spôsobom zistili skutkový stav a aplikáciou relevantných zákonných ustanovení zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver. Žalobca žiadnym hodnoverným spôsobom nevyvrátil skutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený orgánmi verejnej správy a s ktorými sa stotožnil aj krajský súd, a preto za takýchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovanej je podľa názoru krajského súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Žalovaná, ako aj správny orgán I. stupňa vyhodnotili v súlade so predpokladané podmienky na zánik nároku žalobcu na materské, čo vyústilo do vydania správneho rozhodnutia.

29. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol ( ).

30. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa , podľa ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

31. V prejednávanom prípade krajský súd procesne úspešnej žalovanej, ktorou je orgán štátnej správy, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovanej žiadne dôvodne vynaložené trovy nevznikli a trovy konania si v prípade úspechu žalovaná ani neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.