Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Sa-31-2019.pdf
PDF · 184.92 KB
Case nature
Area
Subarea
5Sa/31/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci žalobcu: C.. U. Š., bytom XXX XX M.C., P. X, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom 813 63 Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8 a10, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 08. 08. 2019, č. 55451-5/2019-BA, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím zo dňa 08. 08. 2019, č. 55451-5/2019-BA žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o sociálnom poistení), zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 09. 05. 2019, č. 200-022686-CA04/2019, ktorým správny orgán prvého stupňa rozhodol o tom, že žalobca podľa § 49 zákona o sociálnom poistení nemá nárok na materské, ktorý si uplatnil od 18. 03. 2019.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca si predložením žiadosti o materské č. B 1017543 uplatnil nárok na materské od 18. marca 2019 a jeho výplatu ako iný poistenec - otec dieťaťa, a to z poistného vzťahu zamestnanca zamestnávateľa SONAS, spol. s r. o, Hnilec, pričom v žiadosti o materské uviedol, že dieťa R.G.H. Š.E.D., nar. XX. F. XXXX prevzal do starostlivosti dňa od XX. U. XXXX. Na žiadosti o materské uvedený zamestnávateľ potvrdil, že rodičovská dovolenka bola žalobcovi poskytnutá od 18. marca 2019 a tento naposledy pracoval dňa 31. decembra 2018. K žiadosti pripojil potrebné doklady. Podľa údajov evidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne žalobca je ako zamestnanec zamestnávateľa Faurecia Automotive Slovakia, s. r. o., odštepný závod Leather povinne nemocensky poistený od 07. 02. 2011. Súčasne je od 01. 10. 2018 povinne nemocensky poistený ako zamestnanec zamestnávateľa SONAS, spol. s r. o, Hnilec, kde jednou z dvoch spoločníčok a konateliek je jeho manželka. V predchádzajúcom období bol u tohto zamestnávateľa povinne nemocensky poistený ako zamestnanec na základe dohody o pracovnej činnosti v období od 08. 12. 2017 do 09. 07. 2018. Žalovaná poukázala na to, že zamestnávateľ SONAS, spol. s r. o, Hnilec, ju dňa 08. 01. 2019 informoval prostredníctvom Registračného listu fyzickej osoby - zmena o začiatku čerpania rodičovskej dovolenky žalobcom od 01. 01. 2019 a zároveň prostredníctvom Registračného listu fyzickej osoby - prerušenie o vzniku prerušenia poistenia od 01. 01. 2019 z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Žalobca si totiž aj na prvé dieťa V. Š., nar. XX. XX. XXXX uplatnil nárok na materské od 01. 01. 2019. Nasledujúcim dňom ako prvorodená dcéra dovŕšila 3 roky (XX. XX. XXXX) si uplatnil nárok na druhé dieťa R. Š. od 18. 03. 2019. Z uvedeného dôvodu čerpá rodičovskú dovolenku od 01. 01. 2019 u zamestnávateľa SONAS, spol. s r. o, Hnilec.
3. Žalovaná konštatovala, že materské je nemocenskou dávkou, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom poskytuje z nemocenského poistenia, ktoré ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva tvorí súčasť sociálneho poistenia. Podmienky nároku na materské upravuje zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý pre každý poistný vzťah stanovuje všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky a zároveň pre každú nemocenskú dávku (nemocenské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka a materské) stanovuje osobitné podmienky nároku. Pri posudzovaní splnenia všetkých zákonných podmienok nároku na nemocenské dávky sa prihliada na všetky okolnosti jednotlivého prípadu a na všetky ustanovenia zákona, ktoré súvisia s konkrétnym prípadom, a zároveň sa berú ako jeden celok a posudzujú sa v ich vzájomnej súvislosti. Súčasne je potrebné dbať na účel sledovaný zákonom. Citujúc ustanovenia § 30 a § 49 ods. 1, ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení uviedla, že všeobecnými podmienkami predmetného nároku sú podmienky existencie nemocenského poistenia, resp. plynutia ochrannej lehoty v deň vzniku dôvodu na poskytnutie dávky a podmienka absencie príjmu v období starostlivosti o dieťa. Osobitnými podmienkami predmetného nároku sú podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a starostlivosť o toto dieťa otcom dieťaťa, k čomu sa vyžaduje dohoda s matkou dieťaťa, vek dieťaťa (materské sa vypláca najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa), najmenej 270 dní nemocenského poistenia pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti, uplynutie 6 týždňov odo dňa pôrodu a nepoberanie materského alebo rodičovského príspevku matkou dieťaťa.
4. Uviedla, že ustanovenia zákona, týkajúce sa podmienok nároku na materské používajú pojem starostlivosť a nie pojem „riadna starostlivosť“ v zmysle zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba zákon o rodičovskom príspevku), podľa ktorého je rodičovský príspevok štátnou sociálnou dávkou a na účely citovaného zákona sa riadnou starostlivosťou rozumie aj starostlivosť zabezpečovaná inou osobou. Jeho účelom, vyjadreným v § 1 ods. 2 citovaného zákona je poskytnutie štátneho príspevku oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa a poskytuje sa všetkým rodičom v rovnakej sume bez žiadnych obmedzení pri jeho uplatňovaní, rodič môže vykonávať zárobkovú činnosť akoukoľvek formou a výška príjmu z tejto činnosti nemá vplyv na nárok na rodičovský príspevok ani na jeho výšku, ako to vyplýva aj z dôvodovej správy k novele citovaného zákona, účinnej od 1. januára 2011. Keďže zákon o sociálnom poistení má rovnakú právnu silu ako zákon o rodičovskom príspevku, nie je dôvod uplatňovať analógiu pri pojmoch „starostlivosť“ a „riadna starostlivosť“. Ak by zákonodarca chcel, aby sa uplatnila aj na účely nároku na materské definícia riadnej starostlivosti, bol by to do tohto zákona uviedol tak, ako je to uvedené pri osobnom rozsahu dôchodkového poistenia (§ 15 ods. 1 písm. c) a d) zákona o sociálnom poistení), nakoľko iba v tomto ustanovení sa vyžaduje riadna starostlivosť o dieťa, pričom v § 15 ods. 4 tohto zákona je definovaná riadna starostlivosť len na účely § 15 ods. 1, a to ako riadna starostlivosť podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o rodičovskom príspevku.
5. Zdôraznila, že podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti je splnená vtedy, ak otec dieťaťa prevezme dieťa do svojej starostlivosti fakticky, nielen formálne. Spravidla ide o situáciu, kedy otec dieťaťa prerušuje svoju pracovnú činnosť, aby sa mohol o dieťa starať a aby sa matka dieťaťa mohla vrátiť do pracovného procesu. Otec dieťaťa preberá na seba tú časť starostlivosti o dieťa, ktorú do okamihu prevzatia poskytovala dieťaťu matka. V uvedených prípadoch je zároveň naplnený účel nemocenského poistenia vyjadrený v ustanovení § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení, spočívajúci v zabezpečení fyzickej osoby pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti v dôsledku tehotenstva, materstva, resp. poskytovania starostlivosti dieťaťu v prípade iného poistenca. Ak by postačovala iba formálna starostlivosť o dieťa na základe dohody rodičov dieťaťa, resp. starostlivosť zabezpečovaná inou osobou, ustanovenie § 51 zákona o sociálnom poistení, ktoré rieši prerušenie starostlivosti o dieťa a s nim spojený zánik nároku na materské v prípade, ak sa poistenec prestal o dieťa starať, by nemalo logiku a bolo by nadbytočné. Ak otec naďalej vykonáva zárobkovú činnosť na plný úväzok, nemožno takúto situáciu považovať za prevzatie dieťaťa do starostlivosti otca. Dohoda rodičov dieťaťa o prevzatí dieťaťa do starostlivosti otca je v takomto prípade fiktívna. Z uvedeného dôvodu nie je otec dieťaťa vykonávajúci naďalej zárobkovú činnosť s rovnakým plným pracovným úväzkom, ak matka dieťaťa, resp. iná fyzická osoba, naďalej poskytuje starostlivosť o ich dieťa, považovaný za iného poistenca, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti. Zákon nevylučuje vykonávanie práce z iného pracovnoprávneho vzťahu, ako z toho, z ktorého bol uplatnený nárok na materské, avšak podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu musí byť zachovaná aj popri výkone práce z inej činnosti. Takýto rozsah starostlivosti môže otec
dieťaťu poskytnúť len v prípade, ak tomu prispôsobí svoje pracovné podmienky dojednané v súvislosti s ďalším výkonom práce (mimo pracovnoprávneho vzťahu, z ktorého mu je poskytovaná rodičovská dovolenka), napr. primeranou úpravou pracovného času. V danom prípade žalobca pri prevzatí prvého dieťaťa do starostlivosti od 1. januára 2019 (odkedy čerpá rodičovskú dovolenku u zamestnávateľa SONAS, spol. s r. o, Hnilec) predložil dohodu medzi zamestnávateľom (Faurecia Automotive Slovakia, s. r. o.) a zamestnancom zo dňa 17. decembra 2018, na základe ktorej môže od 1. januára 2019 časť pracovnej doby (v maximálnom rozsahu 50% pracovného času = 20 hodín týždenne) vykonávať z domu, avšak na základe vyžiadanej dochádzky od zamestnávateľa (Faurecia Automotive Slovakia, s. r. o.) bolo preukázané, že v mesiacoch január 2019 až apríl 2019 prácu z domu nevykonával. Z prehľadu predpisov a platieb žalobcu za obdobie od marca 2018 do júna 2019, (t. j. pred aj po čerpaní rodičovskej dovolenky u iného zamestnávateľa SONAS, spol. s r. o, Hnilec) vyplýva, že u zamestnávateľa Faurecia Automotive Slovakia, s. r. o., dosahoval vymeriavacie základy (čiže príjem) v rozmedzí od 1 527,28 eur do 1 748,78 eur mesačne (s výnimkou mesiaca júla 2018 kedy dosiahol 2 469,31 eur). Vychádzajúc z uvedeného považoval odvolací orgán za preukázané, že u žalobcu ani po fiktívnom prevzatí prvého dieťaťa (V. Š.) a po fiktívnom prevzatí druhého dieťaťa (R.G.C. Š.H.F.) neprišlo k úprave pracovného času tak, aby mohol navrhovateľ prevziať starostlivosť o dieťa a následne ju poskytovať dieťaťu v porovnaní s úpravou jeho pracovného času pred obidvomi fiktívnymi prevzatiami dieťaťa. Tento mal pred formálnym prevzatím dieťaťa do starostlivosti dohodnutý pracovný čas 40 hodín týždenne, t. j. 8 hodín denne a po formálnom prevzatí dieťaťa do starostlivosti vykonával prácu tiež približne 8 hodín denne. V tomto čase starostlivosť dieťaťu neposkytuje a pred a po čerpaní rodičovskej dovolenky dosahuje obdobné vymeriavacie základy (teda príjem), z ktorých odvádza poistné, čím nie je naplnený kompenzačným účel poskytnutia nemocenskej dávky.
6. Žalovaná poukázala aj na to, že z jej informačných systémov bolo zistené, že matka dieťaťa - P.. C. L.Š.D., P.., poberala materské od 20. júla 2018 do 14. marca 2019 a taktiež v tomto období čerpala materskú dovolenku u zamestnávateľa L.D. P. JUDr., advokátska kancelária. Z prehľadu predpisov a platieb v informačnom systéme vyplýva, že menovaná dosahovala u tohto zamestnávateľa vymeriavacie základy naposledy pred čerpaním materskej dovolenky v mesiaci máj 2018 a po skončení materskej dovolenky mala vymeriavací základ len v mesiaci marec 2019 za 4 dni. To znamená, že matka dieťaťa sa do pracovného procesu ani po nástupe otca na rodičovskú dovolenku a ani po skončení svojej materskej dovolenky nezaradila.
7. Dohoda rodičov bola ako dôkaz v súlade s § 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení posúdená osobitne, ako aj v súvislosti s ďalšími dôkazmi a práve jej konfrontáciou s ďalšími dôkazmi (dochádzka žalobcu za mesiace marec 2019 a apríl 2019, údaje evidované v informačnom systéme Sociálnej poisťovne) bolo preukázané, že prevzatie dieťaťa do starostlivosti otca odo dňa 18. marca 2019 bolo len formálne a reálne k nemu nedošlo, a to ani k skutočnému poskytovaniu starostlivosti o dieťa zo strany otca, nakoľko takúto starostlivosť, za súčasného výkonu inej zárobkovej činnosti s rovnakým počtom odpracovaných hodín týždenne dieťaťu jednoznačne nie je možné poskytnúť.
8. Z okolností prípadu podľa názoru žalovanej vyplýva, že žalobca reálne nespĺňa podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu, stanovenú v § 49 ods. 1 a 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení, preto sa nepovažuje za iného poistenca, keďže napriek formálne uzavretej dohode s matkou dieťaťa fakticky neprevzal dieťa do starostlivosti. Po formálnom prevzatí dieťaťa do starostlivosti vykonáva naďalej pracovnú činnosť na plný pracovný úväzok u iného zamestnávateľa ako u toho, u ktorého súbežne čerpá rodičovskú dovolenku (od 1. januára 2019). Pri posudzovaní nároku na nemocenskú dávku Sociálna poisťovňa sleduje s prihliadnutím na účelné vynakladanie prostriedkov na nemocenské poistenie aj skutočnosti ako je využívanie systému sociálneho poistenia. Pri výklade zákona o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa plne rešpektuje nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV.ÚS 71/2013, IV. ÚS 92/2012, l. ÚS 351/2010, m. m. l. ÚS 306/2010, v zmysle ktorých k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu právneho predpisu a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale podľa zmyslu a účelu právneho predpisu.
9. V danom prípade považovala žalovaná konanie žalobcu pri uplatňovaní nárokov na materské z povinného nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa SONAS, spol. s r. o, Hnilec, za účelové, keďže tento len formálne uzatvoril k 1. októbru 2018 pracovný pomer v spoločnosti, v ktorej je jednou zo spoločníčok a konateliek jeho manželka, s cieľom dosiahnutia 90 dní platenia
poistného na nemocenské poistenie u tohto zamestnávateľa, teda z rozhodujúceho obdobia podľa ustanovenia § 54 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, aby tak manipuláciou so vznikom nemocenského poistenia a s vymeriavacími základmi na platenie poistného na nemocenské poistenie získal vyššiu nemocenskú dávku, než aká by mala zodpovedať odvedenému poistnému na nemocenské poistenie z predchádzajúceho obdobia (8. decembra 2017 - 9. júla 2018) u tohto zamestnávateľa SONAS, spol. s r. o, Hnilec. V tejto súvislosti ešte uviedla, že v prípade uplatňovania nároku na materské inými poistencami si sami iní poistenci určujú dátum poistnej udalosti, t. j. dátum prevzatia dieťaťa. Z uvedeného dôvodu sa dostávajú do výnimočnej situácie v porovnaní s poistenkyňami uplatňujúcimi si nárok na materské, ktorým dátum predpokladaného pôrodu určí lekár, resp. s poistencami uplatňujúcimi si nárok na iné nemocenské dávky, u ktorých náhle nastane poistná udalosť - choroba, potreba ošetrovania člena rodiny. To znamená, že iní poistenci uplatňujúci si nárok na materské majú určitú výhodu v porovnaní s poistenkyňami, nakoľko si môžu dopredu zabezpečiť a upraviť životnú situáciu pred uplatnením si nároku na materské. Žalobca vedel, že si chce od 01. 01. 2019 (od kedy právna úprava dovolila poberanie materského obidvom rodičom dieťaťa súčasne v tom istom období, avšak každému z rodičov na iné dieťa) uplatniť nárok na materské na prvé dieťa (V. Š.), a preto si určil vznik povinného nemocenského poistenia zamestnanca u zamestnávateľa, kde je spoločníčkou a konateľkou jeho manželka tak, aby splnil podmienku 90 dní platenia poistného na nemocenské poistenie a vymeriavací základ si určil v sume 1 932 eur mesačne. Z prehľadu predpisov a platieb žalobcu za obdobie od októbra 2018 do decembra 2018 (92 dní) vyplýva, že u zamestnávateľa SONAS, spol. s r. o, Hnilec, kde je konateľkou a spoločníčkou aj jeho manželka, dosahoval výšku vymeriavacích základov 1 932,00 eur mesačne, pričom u toho istého zamestnávateľa v období od 8. decembra 2017 do 9. júla 2018 dosahoval vymeriavacie základy v sume cca 15,60 EUR mesačne. O jeho účelovom konaní s cieľom dosiahnuť finančný prospech uplatnením si nároku na nemocenskú dávku svedčí aj skutočnosť personálneho prepojenia medzi ním a jeho zamestnávateľom (SONAS, spol. s r. o, Hnilec), v osobe manželky, keďže je v tejto obchodnej spoločnosti jednou z dvoch konateliek a spoločníčok. Hoci žalobca ako fyzická osoba a jeho zamestnávateľ ako právnická osoba sú dve samostatne stojace entity, je možné konštatovať, že vo vzťahu k vôľovej náležitosti právnych úkonov žalobcu ako zamestnanca a jeho uvedeného zamestnávateľa ide o prejav vôle sledujúci zámer dvoch blízkych osôb, ktoré majú spoločné dve deti.
10. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 10. 10. 2019, podanou osobne na Krajskom súde v Košiciach dňa 11. 10. 2019, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovanej, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný a prvostupňový orgán za základ napádaného rozhodnutia nemá oporu v administratívnych spisoch a z dôvodu porušenia princípu právnej istoty a predvídateľnosti rozhodnutia.
11. Poukázal na nesprávny výkladu pojmu „výkon starostlivosti o dieťa zo strany otca“ žalovanou, ktorá jasne nedefinuje, aké kritériá starostlivosti by mali byť zo strany žalobcu naplnené, aby bolo možné podmienku starostlivosti o dieťa na vznik nároku na materské považovať za splnenú a splnenie tejto podmienky iba nepriamo odvodzuje z porovnania toho, či otec po nástupe na materskú pracuje na mieste výkonu práce u zamestnávateľa v plnom rozsahu alebo len v menšom rozsahu pracovného času a sčasti vo forme tzv. „home office“, z čoho nevyplýva, aký je rozdiel v starostlivosti o dieťa zo strany otca v prípade, ak pracuje na plný pracovný úväzok v mieste výkonu práce u zamestnávateľa a v prípade, ak sčasti vykonáva prácu v mieste výkonu práce u zamestnávateľa a sčasti v domácom prostredí, nakoľko v jednom aj v druhom prípade vzniká určitý časový priestor, kedy otec priamo nevykonáva starostlivosť o dieťa, ale celkom zrejme túto starostlivosť zabezpečuje inou formou resp. prostredníctvom tretej osoby. Nejasnosť výkladu právnej normy žalovanou vedie k stavu, že tzv. iní poistenci nedokážu predvídať ako bude rozhodnuté o ich nároku na materské. Vyslovil presvedčenie, že v danom prípade, ak zákon o sociálnom poistení nevymedzuje podmienky pre naplnenie pojmu starostlivosti o dieťa za účelom vzniku nároku iného poistenca (otca) na materské, v záujme zachovania právnej istoty a predvídateľnosti by mal výklad tohto pojmu analogicky vychádzať z definície uvedenej v inej právnej norme z oblasti práva sociálneho zabezpečenia - zákone č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov. O tom, že povinnosť osobnej starostlivosti a zanechania pracovnej činnosti nie je možné vyžadovať pre priznanie nároku na materské svedčí aj fakt, že povinnosť osobnej starostlivosti bola z ustanovenia § 3 ods. 3 zákona o sociálnom poistení vypustená s účinnosťou od 01. 01. 2011.
12. Nesúhlasil ani s výkladom zákona žalovaným, podľa ktorého je účelom materského ako dávky nemocenského poistenia výlučne kompenzovanie straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej došlo
v dôsledku prevzatia starostlivosti o dieťa, a podľa ktorého nemá byť účel zákona naplnený, pokiaľ otec vykonáva prácu v takom rozsahu ako pred vznikom nároku na materské. Zastáva názor, že zákon nedáva správnemu orgánu možnosť dávku priznať, ale nárok vzniká splnením zákonných podmienok, k čomu v tomto prípade došlo. Dôvody uvedené v napádanom správnom rozhodnutí žalovaného považuje za ústavne neudržateľné, pretože správny orgán svojvoľne stanovuje ďalšie podmienky vzniku nároku na materské (domnelá absencia príjmu), ktoré zákon o sociálnom poistení pre vznik tohto nároku nepredpokladá. Ak zákon expressis verbis súbežné poberanie materského a príjmu z ďalšieho pracovného pomeru nevylučuje, použitím argumentu „a contrario“ je možné dospieť k záveru, že zákon o sociálnom poistení umožňuje súčasné poberanie materského a príjmu z iného pracovného pomeru, z ktorého si zamestnanec materské neuplatňuje. Takýto výklad bol aj v predchádzajúcom období uznávaný zo strany samotného žalovaného. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na ďalší rozpor, preukazujúci nezákonnosť postupu žalovanej, nakoľko táto v porovnateľných prípadoch iných poistencov poberajúcich materské, ktorí popri čerpaní materského vykonávajú domácku prácu, v súčasnosti dávku materského vypláca napriek tomu, že títo poistenci pracujú v rovnakom rozsahu z hľadiska pracovného času a dosahujú rovnaký príjem ako pred vznikom nároku na materské. Tým popiera svoju argumentáciu o naplnení účelu zákona (kompenzácia straty príjmu) ako podmienke pre vznik nároku na materské.
13. Žalobca poukázal na nerovnaký postup žalovanej v skutkovo rovnakých prípadoch (najmä k tým, ktoré boli posudzované pred septembrom 2018) a jej vyhlásenie o rozhodovaní o individuálnych podmienkach nároku na materské uplatnených u iných poistencov individuálne s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a účel sledovaný zákonom, považoval za účelové. S poukazom na ustanovenie § 30 písm. b) zákona o sociálnom poistení konštatoval, že poistenec nesmie mať príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ z toho pracovného vzťahu, z ktorého si uplatňuje nárok na materské, čo nevylučuje možnosť mať príjem z iného pracovného vzťahu.
14. Pokiaľ ide o nedostatočne zistený skutkový stav veci a skutočnosť, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný a prvostupňový orgán za základ napádaného rozhodnutia, nemá oporu v administratívnych spisoch žalobca uviedol, že v tomto čase je žalobca zamestnancom zamestnávateľa Faurecia Automotive Slovakia, s. r. o., od 07. 02. 2011 s tým, že v zmysle Dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 17. 12. 2018 môže od 01. 01. 2019 časť pracovnej doby (maximálne 50%) vykonávať z domu. V spoločnosti SONAS, spol. s r. o, Hnilec, pracoval v hlavnom pracovnom pomere od 01. 10. 2018 a pracovný pomer s touto spoločnosťou ukončil ku dňu 29. 09. 2019 dohodou. V predchádzajúcom období pracoval pre tohto zamestnávateľa aj na základe dohôd o pracovnej činnosti. Prácu pre tohto zamestnávateľa vykonáva žalobca z domu. Pracovnú zmluvu so žalobcom za spoločnosť SONAS, spol. s r. o, Hnilec, uzavrela E.. C. L., konateľka spoločnosti. Dohodnutá dĺžka pracovného času zamestnanca bola 7 hodín týždenne, keďže v danom čase sa podieľal pri rozbehnutí projektu a vykonával činnosti s tým spojené. V novembri 2018 konateľka E.. C. L. náhle ochorela a keďže na projekte bolo potrebné naďalej pracovať, vyžadoval sa od neho zvýšený výkon. K 01. 01. 2019 však nastúpil na materskú, a preto sa ďalej na projekte z dôvodu starostlivosti o dieťa nemohol podieľať. Konateľka spoločnosti E.. C. L. bola od januára 2019 dlhodobo práceneschopná (do 09. 09. 2019) a práce na projekte odložili na neurčito. Vzhľadom na to bol v septembri 2019 ukončený pracovný pomer žalobcu so spoločnosťou SONAS, spol. s r. o, Hnilec, dohodou. Vo vzťahu k uvedenému zamestnávateľovi bol teda skutkový stav zo strany správnych orgánov nedostatočne zistený a jeho závery uvedené v odôvodnení rozhodnutia tak nemajú oporu v administratívnom spise. Navyše matka dieťaťa nie je jeho manželkou a nie je ani spoločníčkou spoločnosti SONAS, spol. s r. o, Hnilec. Správny orgán bez preukázania príčinnej súvislosti, len z existencie rodičovského vzťahu žalobcu a matky dieťaťa vyvodil, že došlo k údajnej manipulácii a účelovom konaní zo strany žalobcu a spoločnosti SONAS, spol. s r. o, Hnilec, bez overenia, či tu neboli dané skutočnosti najmä na strane zamestnávateľa, ktoré by odôvodňovali zmenu mzdy a tým aj vymeriavacieho základu žalobcu ako zamestnanca v rozhodnom období. Poukázal tiež na to, že matka dieťaťa sa znovu zaradila do pracovného procesu, avšak od 19. 03. 2019 je práceneschopná a starostlivosť otca o dieťa je nutná. Žalobca zároveň uviedol, že P.. C. L. P.. - matka dieťaťa je síce konateľkou spoločnosti SONAS, spol. s r. o, Hnilec, avšak na riadení spoločnosti sa reálne podieľa minimálne. Jej úlohou je konať v prípade, ak by zo zdravotných alebo iných príčin nemohla svoju funkciu vykonávať spoločníčka a konateľka E.. C. L.. Vychádzajúc z uvedeného žalovaná odôvodnenie rozhodnutia v tomto smere založila iba na svojich domnienkach a nesprávnych dedukciách.
15. Žalobca uviedol, že podľa jeho názoru starostlivosť o dieťa je možné zabezpečovať aj prostredníctvom iných osôb ako napr. starí rodiča, opatrovanie, jasle, škôlka a aj v jeho prípade pomáhajú pri starostlivosti o dieťa starí rodičia podľa potreby. Z toho dôvodu využíva prácu z domu u zamestnávateľa Faurecia Automotive Slovakia, s. r. o., tiež podľa potreby.
16. Zastáva názor, že všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na materské splnil. V tomto prípade zmena rozhodovacej praxe žalovanej predstavuje porušenie žalobcových základných práv, predovšetkým princípov právnej istoty a predvídateľnosti rozhodnutí a v tejto súvislosti poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR, ktorú špecifikoval.
17. V písomnom vyjadrení zo dňa 12. 11. 2019 žalovaná navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí, ako aj v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa. Zhodne ako v tomto rozhodnutí opísala zistený skutkový stav veci a zopakovala aj svoju právnu argumentáciu, na ktorej v celom jej rozsahu zotrvala. Uviedla, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci, je z neho zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola žalovaná vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Z rozhodnutia je zároveň zrejmé, že sa zaoberala všetkými žalobcom namietanými skutočnosťami. Opakovane zdôraznila, že pri výklade ustanovení zákona v znení neskorších predpisov plne rešpektuje nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky č.. k. IV.ÚS 71/2013, IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, m. m. I. ÚS 306/2010, v zmysle ktorých k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu právneho predpisu a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale podľa zmyslu a účelu právneho predpisu.
18. Opakovane poukázala na účel nemocenského poistenia, vyjadrený v § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení a špecifikovala podmienky, ktoré je podľa citovaného právneho predpisu pre priznanie nároku na materské potrebné splniť s tým, že nevyhnutné je prihliadať aj na všetky okolnosti jednotlivého prípadu a súčasne dbať aj na sledovaný kompenzačný účel nemocenského poistenia, z ktorého sa dávka poskytuje. Pokiaľ ide o podmienku absencie príjmu ustanovenú v § 30 písm. b) zákona o sociálnom poistení, jej splnenie sa posudzuje z toho nemocenského poistenia, z ktorého bol nárok na nemocenskú dávku zamestnanca uplatnený. V prípade žalobcu sa posúdilo z povinného nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa SONAS, spol. s r. o, Hnilec, ktoré vzniklo dňa 1. októbra 2018. Z tohto pracovnoprávneho vzťahu začal žalobca dňa 01. 01. 2019 začal čerpať rodičovskú dovolenku a u tohto zamestnávateľa nedosahoval príjem. Žalobcovi zároveň od 7. februára 2011 trvalo povinné nemocenské poistenie zamestnanca u zamestnávateľa Faurecia Automotive Slovakia, s. r. o. Týmto konaním žalobca dosiahol, že napriek dosahovaniu príjmu zo zamestnania u zamestnávateľa Faurecia Automotive Slovakia, s. r. o., podmienka absencie príjmu pri uplatnenom nároku na materské z poistného vzťahu zamestnanca zamestnávateľa SONAS, spol. s r. o, Hnilec, bola splnená. Konštatovala, že toto konanie žalobcu možno považovať za obchádzanie zákona o sociálnom poistení, pretože formálnym nástupom na rodičovskú dovolenku a rovnako formálnym prevzatím starostlivosti o dieťa žalobca stratu príjmu zo zárobkovej činnosti neutrpel, v dôsledku čoho tak v jeho prípade nedošlo ani k naplneniu vyššie zmieneného kompenzačného účelu nemocenského poistenia. Jeho tvrdenie, že v jeho prípade k strate príjmu od čerpania rodičovskej dovolenky prišlo, pretože už nedosahoval príjem od zamestnávateľa SONAS, spol. s r. o, Hnilec, považuje za zavádzajúce, keďže žalobca uzavrel s uvedeným zamestnávateľom, s konateľkami ktorého má blízky rodinný vzťah, účelovo pracovný pomer od 1. októbra 2018, aby splnil podmienku 90 dní platenia poistného na nemocenské poistenie na určenie rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu v zmysle § 54 ods. 2 zákona o sociálnom poistení pred uplatnením nároku na materské a taktiež si účelovo určil spolu s konateľkami uvedenej spoločnosti vysoký vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie v sume 1 940 eur mesačne, aby dosiahol maximálnu výšku materského. Podmienku 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch splnil, pretože bol nemocensky poistený u tohto zamestnávateľa (SONAS, spol. s r. o, Hnilec) v predchádzajúcom období od 8. decembra 2017 do 9. júla 2018 (214 dni), kde mal určený vymeriavací základ 15,60 eur. O účelovosti konania žalobou svedčí aj skutočnosť, že žalobca mal podľa predloženej pracovnej zmluvy zo dňa 27. 09. 2018 dohodnutú dĺžku pracovného času 7 hodín týždenne za mzdu 1 940 eur mesačne, pričom v predchádzajúcom období dosahoval mzdu 15,60 eur mesačne. U uvedeného zamestnávateľa boli v čase vzniku jeho pracovného pomeru iba dvaja zamestnanci - žalobca a matka jeho partnerky, ktorá mala v tom istom období (ako žalobca dosahoval vysoké vymeriavacie základy 1 940 eur mesačne za 7 hodín týždenne) vymeriavacie základy 60 eur
mesačne s výnimkou mesiaca december 2018, kedy mala vymeriavací základ na platenie poistného približne v sume 300 eur.
19. K námietke, týkajúcej sa neakceptovania pojmu starostlivosť o dieťa, ktorý je definovaný v zákone č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov uviedla, že materské a rodičovský príspevok sú úplne rozdielne dávky, čo do charakteru, účelu, za ktorým sú poskytované, podmienok ich poskytovania, ich právnej úpravy, oprávnených subjektov, ktorým sa dávka poskytuje, ako aj subjektu, ktorý tieto dávky vypláca. Zotrvala na tom, že nie je dôvod analogickej aplikácie pri pojmoch „starostlivosť“, použitom v zákone o sociálnom poistení a „riadna starostlivosť“, definovanom v zákone o rodičovskom príspevku, t. j. v inom právnom predpise s rovnakou právnou silou s tým, že ak by uvedené bolo na účely nároku na materské zámerom zákonodarcu, bol by to do zákona o sociálnom poistení uviedol tak, ako je to uvedené pri osobnom rozsahu dôchodkového poistenia (§ 15 ods. 1 písm. c) a d) zákona o sociálnom poistení). Žalovaná v tejto súvislosti upozornila na zásadný rozdiel medzi rodičovským príspevkom, nárok na ktorý je v zákone o rodičovskom príspevku podmienený zabezpečením riadnej starostlivosti o dieťa, a materským, nárok na ktoré je v zákone o sociálnom poistení podmienený prevzatím dieťaťa do starostlivosti a starostlivosťou o toto dieťa. Zastáva názor, že pod bližšie nešpecifikovaným pojmom starostlivosť má zákon na mysli starostlivosť o dieťa vykonávanú priamo osobou, uplatňujúcou si práve z dôvodu výkonu starostlivosti o dieťa s tým spojený nárok na materské, o čom svedčí okrem iného aj ustanovenie § 51 zákona, ktorý s ukončením, resp. prerušením starostlivosti o dieťa z iných ako zdravotných dôvodov, spája zánik nároku na materské, a to už dňom ukončenia starostlivosti o dieťa. Takýto úmysel zákonodarcu, možno vyplýva z § 30 písm. b) zákona, v ktorom nárok na materské podmienil stratou príjmu zo zamestnania zakladajúceho poistný vzťah, z ktorého si žalobca uplatňuje nárok na materské, v období starostlivosti o dieťa. Cieľom takejto požiadavky totiž bolo „oslobodenie“ od výkonu zamestnania, a tým vytvorenie priestoru na skutočné poskytovanie starostlivosti dieťaťu (nie zabezpečenie jej poskytovania), a takéto poskytovanie starostlivosti napokon kompenzovať v podobe materského. Takúto starostlivosť môže otec dieťaťu poskytnúť len v prípade, ak tomu prispôsobí svoje pracovné podmienky dojednané v súvislosti s ďalším výkonom práce (mimo pracovného vzťahu, z ktorého mu je poskytovaná rodičovská dovolenka), napr. primeranou úpravou pracovného času.
20. Žalovaná poukázala na to, že účelové konanie žalobcu, ktoré tento namieta v žalobe, vyplýva aj z predloženej dohody zo dňa 17. 12. 2018 medzi žalobcom a zamestnávateľom Faurecia Automotive Slovakia, s. r. o., v zmysle ktorej mal žalobca u tohto zamestnávateľa s účinnosťou od 01. 01. 2019 vykonávať polovicu svojho pracovného času z domu, ktorú možnosť však podľa z predloženej dochádzky za mesiace január 2019 až apríl 2019 nevyužíval a naďalej vykonával prácu pre tohto zamestnávateľa na plný pracovný úväzok na pracovisku zamestnávateľa. Pracovné podmienky žalobcu na plný pracovný úväzok u uvedeného zamestnávateľa mu neumožňovali súčasné poskytovanie starostlivosti dieťaťu, preto nemožno konštatovať, že za trvania pracovného pomeru sa žalobca naďalej skutočne o dieťa staral.
21. K námietke, týkajúcej sa dosahovania príjmu z iného pracovnoprávneho vzťahu, z ktorého si zamestnanec neuplatňuje nárok na materské uviedla, že túto skutočnosť nepopiera, avšak podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti musí byť zachovaná aj popri výkone práce z inej činnosti, t. j. otec musí poskytovať dieťaťu tú časť starostlivosti, ktorú do prevzatia zabezpečovala matka. Výkon inej zárobkovej činnosti tak nie je prekážkou vzniku nároku na materské inému poistencovi, pokiaľ sú pracovné podmienky jej výkonu upravené tak, aby za ich plnenia bolo možné poskytnúť dieťaťu skutočnú starostlivosť, nakoľko tá je dôvodom poskytovania materského inému poistencovi.
22. K námietke, týkajúcej sa diskriminačného rozmeru pri priznaní materského otcom za rovnakých podmienok v období pred septembrom 2018 bez legislatívnej zmeny uviedla, že o všetkých zákonných podmienkach nároku na materské uplatneného iným poistencom rozhoduje individuálne, pričom prihliada na všetky okolnosti jednotlivého prípadu a na všetky ustanovenia zákona, ktoré súvisia s konkrétnym prípadom. Súčasne dbá na účel sledovaný zákonom.
23. Zdôraznila, že rozdielna rozhodovacia prax žalovanej nie je v rozpore so zásadou rovného zaobchádzania (diskriminácie) a v tejto súvislosti poukázala na zhodný právny názor, obsiahnutý v stanovisku Slovenského národného strediska pre ľudské práva zo dňa 30. januára 2019, keďže zo strany žalovanej išlo skôr o nápravu predchádzajúceho výkladu, ktorý umožnil existenciu prípadov
hraničiacich s obchádzaním zákona, čo v žiadnom prípade nemožno považovať za konanie porušujúce zákaz diskriminácie. V týchto prípadoch došlo k odklonu od existujúcej rozhodovacej praxe odôvodnene so zohľadnením účelu a zmyslu zákonného normatívu, s prihliadnutím na individuálne okolnosti jednotlivých prípadov. S uvedeným postupom sa stotožnila aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ako to vyplýva z jej stanoviska zo dňa 21. marca 2019, v ktorom odklon od doterajšej rozhodovacej praxe Sociálnej poisťovne v súlade s účelom a zmyslom zákona hodnotila ako nápravu predchádzajúceho nesprávneho výkladu, ktorý umožnil nárast prípadov hraničiacich s obchádzaním zákona zo strany žiadateľov. Od septembra 2018 kladie žalovaná väčší dôraz na dôslednejšie sledovanie a posudzovaniu podmienok nároku na materské za účelom eliminovania prípadov súvisiacich s obchádzaním zákona.
24. K námietke, týkajúcej sa nedostatočne zisteného skutkového stavu uviedla, že poukázaním na blízky príbuzenský vzťah žalobcu k matke dieťaťa, ktorá je zároveň aj konateľkou spoločnosti SONAS, spol. s r. o, Hnilec, v ktorej bol žalobca zamestnaný, chcela poukázať na účelové konanie žalobcu, ktorého cieľom bolo prostredníctvom manipulácie so vznikom jeho nemocenského poistenia a výškou vymeriavacích základov (1 932 eur/mesačne, pričom v predchádzajúcich obdobiach dosahoval 15,60 EUR mesačne) dosiahnutie maximálnej výšky nemocenskej dávky - materského. Chyby v napadnutom rozhodnutí (matka ich spoločných detí nie je jeho manželkou a tiež nie je spoločníčkou spoločnosti SONAS, spol. s r. o, Hnilec) nemajú vplyv na zistený skutkový stav týkajúci sa nesplnenia podmienky nároku na materské - skutočné prevzatie dieťaťa do starostlivosti žalobou. Zároveň poukázala na to, že v prípade uplatňovania nároku na materské inými poistencami si sami iní poistenci určujú dátum poistnej udalosti, t. j. dátum prevzatia dieťaťa. Z uvedeného dôvodu sa dostávajú do výnimočnej situácie v porovnaní s poistenkyňami uplatňujúcimi si nárok na materské, ktorým dátum predpokladaného pôrodu určí lekár, resp. s poistencami uplatňujúcimi si nárok na iné nemocenské dávky, u ktorých náhle nastane poistná udalosť - choroba, potreba ošetrovania člena rodiny. To znamená, že iní poistenci uplatňujúci si nárok na materské malú určitú výhodu v porovnaní s poistenkyňami, nakoľko si môžu dopredu zabezpečiť a upraviť životnú situáciu pred uplatnením si nároku na materské. U žalobcu k zmene v životnej situácii neprišlo, tento naďalej vykonával prácu na plný pracovný úväzok, čiže ním deklarované poskytovanie starostlivosti o dieťa je simulované s jediným cieľom získať nemocenskú dávku - materské v maximálnej výške stanovenej zákonom. Všetky okolnosti prípadu ovplyvnili rozhodovanie žalovanej pri vytvorení si celkového obrazu o rodinnej situácii žalobcu v súvislosti s poskytovaním starostlivosti dieťaťu. Žalovaná mala na základe všetkých predložených dôkazov preukázané, že starostlivosť dieťaťu neposkytoval žalobca najmä v čase výkonu zárobkovej činnosti. Preto posúdila podmienku starostlivosti o dieťa žalobcom na účely nároku na materské, za nesplnenú.
25. V závere vyjadrenia uviedla, že v prospech postupov Sociálnej poisťovne svedčia aj rozsudky krajských súdov, vydané v obdobnej veci. napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24Sa/6/2019-65 zo dňa 20. júna 2019 a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 25Sa/25/2019-49 zo dňa 12. septembra 2019.
26. V replike zo dňa 29. 11. 2019 žalobca zotrval na svojej argumentácii, uvedenej v správnej žalobe. Zdôraznil, že jeho hlavným motívom je odbremeniť matku dvoch maloletých detí, keďže táto mala vážne zdravotné problémy najmä s chrbticou. Preto je jeho osobná starostlivosť o maloletú Amáliu nutná. Poukázal na to, že žalovaná nereflektuje, že prestal v uvedenom období vykonávať prácu pre zamestnávateľa SONAS, spol. s r. o, Hnilec, a nebola mu z tohto dôvodu ani vyplácaná mzda týmto zamestnávateľom. Zastáva názor, že žalovaná v uvedenej súvislosti nepostupovala dôsledne aj vo vzťahu k zamestnávateľovi SONAS, spol. s r. o, Hnilec. Táto dôsledne nezisťovala, aký bol reálny dôvod pre zvýšenie mzdy zo strany zamestnávateľa SONAS, spol. s r. o, Hnilec, pre žalobcu v roku 2018. Vychádzajúc z uvedeného považuje skutkový stav za nedostatočne zistený. Zastáva tiež názor, že nárok na dávku materského vzniká splnením zákonom stanovených podmienok pre vznik nároku na uvedenú dávku. Vo vzťahu k naplneniu podmienok pre vznik nároku na materské zákon nedáva správnemu orgánu možnosť dávku priznať, ale nárok vzniká splnením zákonných podmienok, k čomu v tomto prípade došlo. Konštatoval, že dôvody uvedené v napádanom správnom rozhodnutí sú ústavne neudržateľné, nakoľko správny orgán svojvoľne stanovuje ďalšie podmienky vzniku nároku na materské (domnelá absencia príjmu v presne neurčenej výške), ktoré zákon o sociálnom poistení pre vznik nároku na materské nepredpokladá. Poukázal aj na ďalší rozpor preukazujúci nezákonnosť postupu žalovanej, nakoľko táto v porovnateľných prípadoch iných poistencov poberajúcich materské, ktorí popri čerpaní materského vykonávajú domácku prácu resp. tzv. „home office“, v súčasnosti dávku materského
vypláca napriek tomu, že títo poistenci pracujú v rovnakom rozsahu z hľadiska pracovného času a dosahujú rovnaký príjem ako pred vznikom nároku na materské. Pritom v jeho prípade došlo k zníženiu ako pracovného času, tak aj príjmu (prestal vykonávať prácu pre spoločnosť SONAS, spol. s r. o, Hnilec, a nepoberal mzdu od zamestnávateľa SONAS, spol. s r. o, Hnilec). Sociálna poisťovňa novo uplatňovaným postupom a výkladom zákona navodila stav, kedy dosahovanie príjmu jedným poistencom z ďalšieho pracovného pomeru, v rámci ktorého je práca vykonávaná z domu, možné je, avšak v prípade výkonu práce iným poistencom, ktorý vykonáva prácu na pracovisku zamestnávateľa, už poberanie materského možné nie je, nakoľko je to podľa správneho orgánu v rozpore s účelom materského ako kompenzácie straty príjmu zo zárobkovej činnosti. Uvedené skutočnosti preukazujú nezákonnosť postupu a svojvoľnosť výkladu príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení zo strany žalovanej. Opakovane poukázal na znenie § 30 písm. b) zákona o sociálnom poistení, z ktorého vyplýva, že poistenec nesmie mať príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ z toho pracovného vzťahu, z ktorého si uplatňuje nárok na materské. To však nevylučuje možnosť mať príjem z iného pracovného vzťahu. Okrem tejto všeobecnej podmienky pre vznik nároku na materské žalobca musel spĺňať aj ďalšie osobitné podmienky zákona, uvedené v ustanovení § 49 zákona o sociálnom poistení. Ak by aj pripustil argumentáciu žalovanej, že podstatnou skutočnosťou pre vznik nároku na materské je (aspoň čiastočná) strata príjmu, uviedol, že po nástupe na materskú dovolenku prestal poberať mzdu zo spoločnosti SONAS, spol. s r. o., čím sa jeho príjem znížil. Žalovaná zrozumiteľne v napadnutom rozhodnutí ani vo vyjadrení k žalobe neozrejmila, v čom z hľadiska znenia zákona o sociálnom poistení, má spočívať údajné obchádzanie zákona zo strany žalobcu, ktorý naopak postupoval pri uplatňovaní svojich nárokov v súlade so zákonom. Údajná účelovosť uzavretia pracovného pomeru so spoločnosťou SONAS, spol. s r. o, Hnilec, nebola v administratívnom konaní nijako preukázaná. Žalovaná vychádzala len zo svojich nepodložených domnienok. Len existencia partnerského vzťahu medzi konateľkou spoločnosti SONAS, spol. s r. o, Hnilec, a žalobcom nemôže byť bez ďalšieho dôkazom údajnej manipulácie a účelovosti. Pridržiava sa svojho stanoviska aj pokiaľ ide o výklad pojmu „prevzatie starostlivosti o dieťa a starostlivosť o dieťa“ s tým, že výklad žalovanej považuje za nesprávny, nekonzistentný, vnútorne protirečivý a v konečnom dôsledku svojvoľný. Nie je zrejmé, kde presne žalovaná vidí, na základe zrejmých a poistencami riadne predvídateľných kritérií, hranicu medzi tým, kedy ešte rozsah úväzku poistenca spĺňa podmienku starostlivosti o dieťa a kedy tomu tak, pre účely vzniku nároku na materské, už nie je. K poukazu žalovanej na vyjadrenie Slovenského národného strediska pre ľudské práva uviedol, že on doposiaľ v konaní diskrimináciu nenamietal, namietal iba nekonzistentný a svojvoľný výklad zákonných ustanovení, týkajúcich sa materského, vedúci k nepredvídateľnosti rozhodnutí žalovanej. V súvislosti so stanoviskom Generálnej prokuratúry uviedol, že v jeho prípade nedochádza k súčasnému poberaniu materského a príjmu v nezmenenej výške za nezmenený pracovný čas, keďže došlo k zníženiu reálneho výkonu práce nevykonávaním práce pre spoločnosť SONAS, spol. s r. o, Hnilec, a nepoberaním mzdy od tohto zamestnávateľa.
27. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. SSP , preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a po oboznámení sa s úplným obsahom jej administratívneho spisu dospel k záveru, že správnej žalobe nemožno priznať úspech.
28. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca si uplatnil nárok na materské žiadosťou zo dňa 17. 03. 2019 č. B 1017543, z obsahu ktorej vyplýva, že predmetný nárok si uplatňuje ako zamestnanec spoločnosť SONAS, spol. s r. o, Hnilec, že dieťa - R. Š. prevzal do starostlivosti dňa 18. 03. 2019 a že naposledy pracoval dňa 31. 12. 2018.
29. Prílohami žiadosti bol rodný list dieťaťa - R. Š., nar. XX. XX. XXXX, dohoda o starostlivosti dieťaťa v zmysle § 49 ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení, uzavretá dňa 17. 03. 2019 medzi žalobcom a matkou menovaného maloletého dieťaťa P.. C. L., P.., z obsahu ktorej vyplýva, že žalobca preberá uvedené dieťa do starostlivosti od 18. 03. 2019.
30. Z pracovnej zmluvy, uzavretej medzi spoločnosťou Faurecia Automotive Slovakia, s. r. o., odštepný závod Leather Košice ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom vyplýva, že pracovný pomer vznikol dňom 07. 02. 2011, druh práce - procesný inžinier, miesto výkonu práce - prevádzka M., E. X, s dohodnutou dĺžkou pracovného času 40 hodín týždenne a mzdou 1 350 eur mesačne.
31. Z dohody, uzavretej medzi zamestnávateľom Faurecia Automotive Slovakia, s. r. o., odštepný závod Leather Košice a žalobcom ako zamestnancom dňa 17. 12. 2018 vyplýva, že s účinnosťou od 01.
01. 2019 môže žalobca časť pracovnej doby v rozsahu maximálne 50% pracovného času (20 hodím týždenne) vykonávať prácu z domu s tým, že dohoda stráca platnosť ukončením rodičovskej dovolenky zamestnanca.
32. Súčasťou administratívneho spisu sú aj osobné dochádzkové listy žalobcu za obdobie 01/2019 až 04/2019, vyhotovené spoločnosťou Faurecia Automotive Slovakia, s. r. o., odštepný závod Leather Košice ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom, z obsahu ktorých vyplýva, že v uvedenom období vykonával žalobca svoju prácu denne na pracovisku, dohodnutom v pracovnej zmluve.
33. Súčasťou administratívneho spisu je aj prehľad predpisov a platieb poistného žalobcu za obdobie od 03/2018 do 06/2019, dokumentujúci výšku vymeriavacích základov žalobcu u jeho zamestnávateľa Faurecia Automotive Slovakia, s. r. o., odštepný závod Leather Košice v uvedenom období.
34. Z pracovnej zmluvy, uzavretej medzi SONAS, spol. s r. o, Hnilec ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom dňa 27. 09. 2018 vyplýva, že pracovný pomer vznikol dňom 01. 10. 2018, druh práce
- odborník v oblasti výpočtovej techniky, projektový manager, miesto výkonu práce Košice, „home office“ podľa pokynov zamestnávateľa, s dohodnutou dĺžkou pracovného času 7 hodín týždenne a mzdou v sume 1 940 eur mesačne.
35. Z výpisu z obchodného registra zo dňa 31. 07. 2019 správny súd zistil, že jednou z konateliek spoločnosti SONAS, spol. s r. o, Hnilec je P.. C. L., P.. - manželka žalobcu.
36. Podľa výpisu z informačného systému žalovanej matka maloletého dieťaťa P.. C. L., P.. poberala materské od 20. 07. 2018 do 14. 03. 2019 a v tomto období čerpala materskú dovolenku u zamestnávateľa L.. P. L., advokátska kancelária a podľa prehľadu predpisov a platieb v uvedenom informačnom systéme u tohto zamestnávateľa dosahovala vymeriavacie základy naposledy pred čerpaním materskej dovolenky v mesiaci 05/2018 a po jej skončení v mesiaci 03/2019 dosiahla vymeriavací základ za 4 dni.
37. Z administratívneho spisu žalovanej je zrejmé, že v jej informačnom systéme bola spoločnosť SONAS, spol. s r. o, Hnilec evidovaná ako zamestnávateľ žalobcu na základe dohody o pracovnej činnosti v období od 08. 12. 2017 do 09. 07. 2018.
38. Súčasťou administratívneho spisu je aj prehľad predpisov a platieb poistného žalobcu za obdobie 03/2018 - 06/2019 dosahovaných u zamestnávateľa SONAS, spol. s r. o, Hnilec, z ktorého vyplývajú skutočnosti tak, ako boli premietnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
39. Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 16. 11. 2018 č.: KE1/ OPHNNVŠSD_13/SOC/2018/90256-6 vyplýva, že podľa § 7 ods. 4 písm. a) zákona o rodičovskom príspevku bol matke dieťaťa P.. C. L., P.. od 01. 11. 2018 odňatý rodičovský príspevok.
40. Dňa 09. 05. 2019 vydal správny orgán prvého stupňa rozhodnutie č. 200-022686-CA04/2019, ktorým rozhodol o tom, že žalobca podľa § 49 zákona o sociálnom poistení nemá nárok na materské, ktorý si uplatnil od 18. 03. 2019.
41. O odvolaní žalobcu zo dňa 11. 06. 2019, ktorého dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby, rozhodla žalovaná napadnutým rozhodnutím.
42. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
43. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
44. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
45. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
46. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.
47. Podľa § 30 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.
48. Podľa § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.
49. Podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení účinným do 31. decembra 2018, iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok.
50. Podľa § 51 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ak dieťa prevzala do starostlivosti iná fyzická osoba alebo právnická osoba z dôvodu, že sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské tomuto poistencovi zaniká dňom prevzatia dieťaťa do tejto starostlivosti a opätovne vzniká odo dňa prevzatia dieťaťa zo starostlivosti inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Nárok na materské trvá do uplynutia celkového obdobia trvania nároku na materské, najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa.
51. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské.
52. Podľa § 26 ods. 3 citovaného zákona zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od 11. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti a odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia.
53. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa odsekov 1 až 4 sa posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového
poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako ako vznik týchto poistení.
54. Podľa § 54 ods. 3 citovaného zákona, ak obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky bolo kratšie ako 90 dní od vzniku tohto nemocenského poistenia, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, ak obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, v predchádzajúcom kalendárnom roku bolo najmenej 90 dní, okrem obdobia nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, dosiahnutého u zamestnávateľa, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
55. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP a dospel k záveru, že oba správne orgány postupovali v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení a zároveň neporušili žiadne z namietaných princípov právneho štátu. Použitú právnu normu interpretovali v súlade so zmyslom a účelom zákona, s prihliadnutím aj na také hodnotové aspekty, ktoré pri aplikácii práva nemožno opomínať, ako sú dobré mravy a spravodlivosť. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.
56. Žiadny právny predpis nezakazuje otcovi, ako inému poistencovi, po dobu poberania materského vykonávať závislú činnosť, t. j. môže mať príjem z iného nemocenského poistenia. Z ustanovenia § 30 písm. b) zákona o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec nesmie mať príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ z toho pracovného vzťahu, z ktorého si uplatňuje nárok na materské. To však nevylučuje možnosť mať taký príjem z iného pracovného vzťahu, t. j. z iného nemocenského poistenia. Zároveň však okrem tejto všeobecnej podmienky nároku na nemocenskú dávku, v danom prípade na materské, žiadateľ musí spĺňať aj ďalšie osobitné podmienky zákona, konkrétne podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti po dohode s matkou a zabezpečovania starostlivosti o takéto dieťa. Splnenie týchto podmienok nie je možné posudzovať izolovane. Výkon inej zárobkovej činnosti v zásade nie je prekážkou vzniku nároku na materské inému poistencovi, pokiaľ sú pracovné podmienky na výkon práce nastavené tak, aby za ich plnenia bolo možné poskytnúť dieťaťu adekvátnu starostlivosť. Nemožno pritom akceptovať len formálne prevzatie dieťaťa do starostlivosti. Sociálna poisťovňa preto oprávnene skúma, či tomu tak nie je, pričom uzavretie dohody rodičov a prevzatie dieťaťa do starostlivosti iného poistenca a zabezpečovanie starostlivosti tomuto dieťaťu musí vyhodnocovať individuálne u každého dieťaťa. V rámci zisťovania skutkového stavu veci musí postupovať tak, aby boli prostriedky na nemocenské vynakladané účelne, zároveň musí vykladať zákon tak, aby nepoprela jeho zmysel a účel.
57. Účelom materského, poskytovaného z nemocenského poistenia, je kompenzovanie straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej dochádza v dôsledku rôznych životných situácií (napr. materstvo, ale aj prevzatie dieťaťa do starostlivosti - v prípade iného poistenca). Zákonodarca predpokladá stratu príjmu v súvislosti s prevzatím dieťaťa do starostlivosti. Teda účelom poskytnutia poistného plnenia, po predchádzajúcom platení poistného je situácia, že poistenec prevezme dieťa do starostlivosti, v súvislosti s čím má ušlý príjem. Vymyká sa plne zmyslu a účelu zákona o sociálnom poistení, aby bola poskytovaná nemocenská dávka, ktorá má nahrádzať mzdu alebo plat počas materskej dovolenky, resp. rodičovskej dovolenky v prípade otca dieťaťa, aby sa takáto dávka vyplácala za situácie, ak otec dieťaťa, ktorý deklaruje prevzatie dieťaťa do starostlivosti, naďalej pracuje u iného zamestnávateľa v rovnakom pracovnom čase, za rovnako dohodnutú odmenu.
58. Niet pochýb o tom, že v predmetnej veci žalobca bol povinne nemocensky poistený ako zamestnanec zamestnávateľa Faurecia Automotive Slovakia, s. r. o., odštepný závod Leather Košice od 07. 02. 2011. Dňa 01. 10. 2018 mu vznikol nový pracovný pomer u zamestnávateľa SONAS, spol. s r. o, Hnilec, ktorý mu založil súbežné povinné nemocenské poistenie, z ktorého si uplatnil nárok na materské od 18. 03. 2019 a čerpal rodičovskú dovolenku. Podľa predložených dokladov žalobca vykonával prácu u
zamestnávateľa Faurecia Automotive Slovakia, s. r. o., odštepný závod Leather Košice v pracovnom čase 40 hodín týždenne. Na základe dohody o práci z domu, uzavretej dňa 17. 12. 2018 mu bolo týmto zamestnávateľom s účinnosťou od 01. 01. 2019 umožnené pracovať z domu v rozsahu maximálne 50% pracovného času (20 hodín týždenne), a to až do ukončenia rodičovskej dovolenky. Z osobných dochádzkových listov žalobcu za obdobie 01/2019 až 04/2019 u tohto zamestnávateľa však vyplýva, že v uvedenom období vykonával žalobca svoju prácu denne na pracovisku, dohodnutom v pracovnej zmluve, t. j. že „home office“ vôbec nevyužíval, čo svedčí o tom, že k uzavretiu dohody o prevzatí starostlivosti maloletého dieťaťa došlo účelovo, ako to v odôvodnení rozhodnutia konštatuje aj žalovaná, pretože za daných okolností žalobca nemohol poskytnúť dieťaťu adekvátnu starostlivosť.
59. Správny súd v zhode so stanoviskom žalovanej, ako aj so stanoviskom Generálnej prokuratúry SR zastáva názor, že v danom prípade došlo k obchádzaniu zákona. Konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, kedy sa niekto správa tak, aby zámerne dosiahol právnou normou upravené podmienky, t. j. predstiera splnenie zákonom požadovaných podmienok, pričom v skutočnosti sa jedná len o simulovanie splnenia týchto zákonných podmienok pre vyhovenie žiadosti, t. j. priznanie nároku. Pri obchádzaní zákona je podstatným to, čo svojím konaním mieni žiadateľ dosiahnuť.
60. Uzatvorením nového pracovného pomeru so zamestnávateľom SONAS, spol. s r. o, Hnilec žalobca zabezpečil, že mu vzniklo nové nemocenské poistenie, z ktorého mal možnosť uplatniť si nárok na materské, a z ktorého sa posudzujú podmienky nároku na nemocenskú dávku, čím sledoval, aby príjem dosahovaný z iného zamestnania nebol prekážkou. Jeho úmyslom bolo čerpať materské a popritom súčasne naďalej vykonávať prácu na plný pracovný úväzok u zamestnávateľa Faurecia Automotive Slovakia, s. r. o., odštepný závod Leather Košice a dosahovať z tohto titulu príjem, porovnateľný s príjmom, dosahovaným pred uplatnením nároku na materské. V danom prípade aj podľa názoru správneho súdu nedošlo k takej zmene životnej situácie, ktorú predpokladá zákon o sociálnom poistení pre kompenzovanie zníženého príjmu alebo jeho absencie, keďže žalobca naďalej pracuje u pôvodného zamestnávateľa a dosahuje porovnateľný príjem, čím nedochádza ani k naplneniu kompenzačného účelu nemocenského poistenia. Jeho formálnym nástupom na rodičovskú dovolenku, a tiež formálnym prevzatím dieťaťa do starostlivosti evidentne sleduje zvýhodnenie v podobe neoprávneného získania finančného prospechu.
61. Z listín, obsiahnutých v administratívnom spise vyplýva, že k uzatvoreniu pracovného pomeru v spoločnosti SONAS, spol. s r. o, Hnilec dňa 01. 10. 2018, čím bola splnená podmienka najmenej 90 dní platenia poistného na nemocenské poistenie na určenie rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu v zmysle § 54 ods. 2 zákona o sociálnom poistení pred uplatnením nároku na materské, pričom splnená bola aj osobitná podmienka - najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti, keďže u tohto zamestnávateľa bol nemocensky poistený aj v predchádzajúcom období (08. 12. 2017 - 09. 07. 2018) - 214 dní s vymeriavacím základom 15,60 eur. V pracovnej zmluve, uzavretej dňa 27. 09. 2018 mal však dohodnutú mzdu vo výške 1 940 eur mesačne. Z vykonaných dôkazov tiež vyplýva, že matka maloletého dieťaťa, ktorá je partnerkou žalobcu, je zároveň jednou z konateliek spoločnosti SONAS, spol. s r. o, Hnilec, z pracovného pomeru s ktorou si žalobca uplatnil predmetný nárok, ako aj to, že matka dieťaťa poberala materské a čerpala materskú dovolenku od 20. 07. 2018 do 14. 03. 2019 u zamestnávateľa L.. P. L., advokátska kancelária, u ktorého zamestnávateľa dosahovala vymeriavacie základy naposledy pred čerpaním materskej dovolenky v mesiaci 05/2018 a po jej skončení v mesiaci 03/2019 dosiahla vymeriavací základ iba za 4 dni, čoho vyplýva, že táto sa pracovného procesu po nástupe žalobcu na rodičovskú dovolenku ani po skončení svojej materskej dovolenky nezapojila. Správny súd preto považoval argumentáciu žalovanej v uvedených súvislostiach za logickú, majúcu oporu v dôkazoch, vykonaných v priebehu administratívneho konania i obsahu spisu a tvrdenia žalobcu (bod 14. odôvodnenia rozsudku) za tvrdenia, ktoré neboli podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi.
62. Správny súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu v správnej žalobe, že pojem starostlivosť je potrebné vykladať zhodne s pojmom riadna starostlivosť v zmysle zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku, ktorý umožňuje zabezpečiť poskytovanie starostlivosti o dieťa aj pomocou inej fyzickej, či právnickej osoby. Pojem riadna starostlivosť, zavedený zákonom č. 571/2009 Z. z., umožňujúci zabezpečenie starostlivosti o dieťa aj pomocou inej fyzickej, či právnickej osoby, zodpovedá účelu rodičovského príspevku ako štátnej dávky, ktorou štát prispieva na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa, nie však vyššie vymedzenému účelu materskej dávky. Materské a rodičovský
príspevok sú dve rozdielne dávky, čo do charakteru, účelu, za ktorým sú poskytované, podmienok ich poskytovania, ich právnej úpravy, oprávnených subjektov, ktorým sa dávka poskytuje, ako aj subjektu, ktorý tieto dávky vypláca. Tieto dávky si nemožno zamieňať, resp. vzťahovať podmienky jednej dávky na druhú. Materské má svoju konkrétnu právnu úpravu, tzv. lex specialis, a tou je zákon o sociálnom poistení, používajúci pojem starostlivosť. Ten má rovnakú právnu silu ako zákon č. 571/2009 Z. z., ktorý je špeciálnym právnym predpisom vo vzťahu k rodičovskému príspevku. Medzi týmito právnymi predpismi neexistuje vzťah generálneho a špeciálneho predpisu, umožňujúci vzájomné prelínanie týchto úprav. Vzhľadom na tieto skutočnosti nie je daný právny základ pre aplikáciu ustanovení zákona č. 571/2009 Z. z., resp. iného špeciálneho predpisu na materské, ani stotožňovanie obsahu jednotlivých ich pojmov, ako to namieta žalobca. Zatiaľ čo zákon o rodičovskom príspevku používa pojem „zabezpečuje“, ktorý pripúšťa aj iný spôsob realizácie starostlivosti, ustanovenie § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení pracuje s pojmom „prevezme“. Aj vzhľadom na uvedené správny súd zastáva názor, že za daných okolností je pojem starostlivosť potrebné vykladať ako osobnú starostlivosť, ktorú pre odkázanosť dieťaťa je celodenne povinný poskytovať rodič dieťaťa. O tom, že inému poistencovi vzniká nárok na materské len za podmienky prevzatia dieťaťa do osobnej starostlivosti a následného poskytovania osobnej starostlivosti svedčí aj znenie ustanovenia § 51 zákona o sociálnom poistení, ktoré prevzatie starostlivosti od poistenca inou fyzickou alebo právnickou osobou, resp. ukončenie starostlivosti spája so zánikom nároku na materské.
63. Je nesporné, že výklad a uplatňovanie všeobecných záväzných predpisov musí byť v súlade s Ústavou SR. Obsah právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne komformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho právneho aktu.
64. Správny súd preskúmava zákonnosť konkrétneho žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom neposudzuje zákonnosť predchádzajúceho postupu Sociálnej poisťovne a skôr vydaných rozhodnutí v obdobných prípadoch. Sociálna poisťovňa po usmernení pobočiek na základe stanoviska Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny k problematike poberania materského zo dňa 10. 09. 2018 začala postupovať správne, ak sa odklonila od svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxe. Pokiaľ Sociálnej poisťovni v zásade postačovalo len preukázanie formálneho splnenia zákonom predpokladaných podmienok a táto sa nezaoberala reálnym premietnutím týchto podmienok do každého individuálneho prípadu, súčasný postup Sociálnej poisťovne plne zodpovedá účelu a zmyslu zákona o sociálnom poistení. Aby bolo vydané rozhodnutie v súlade s § 209 citovaného zákona, jej povinnosťou je postupovať tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel si obstarala potrebné podklady na rozhodnutie (§ 195 ods. 1 cit. zákona). Preto je nevyhnutné, aby každý prípad bol posudzovaný individuálne a deklarované splnenie podmienok bolo vyhodnocované vzhľadom na konkrétne okolnosti posudzovaného prípadu. Tým sa vylúči nežiaduce obchádzanie zákona a účelové konanie žiadateľov. Postupom žalovanej vychádzajúc z uvedeného nedošlo k porušeniu princípu právnej istoty a predvídateľnosti rozhodnutia.
65. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, keďže zistil, že správne orgány v administratívnom konaní rozhodli na základe správnej interpretácie príslušných zákonných ustanovení a predmetné rozhodnutia nemajú za následok ukrátenie žalobcu na jeho subjektívnych právach, bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok uvedených v § 107 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 190 SSP žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
66. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).