Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Csp-91-2021.pdf
PDF · 211.48 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/91/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, Bratislava, Mýtna 48, IČO: 37 927 795, proti žalovanej: W. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. Y., T. XX, zast. Občianskym združením OPOS, Trenčianska Teplá, Sídl. A. Hlinku 1084/24A, IČO: 51147688, o zaplatenie 7870,46 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 4320,45 € s 5% úrokom z omeškania ročne od 28.11.2018 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 171,15 €, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok.
II. V časti konania o zaplatenie istiny, zmluvného úroku a úroku z omeškania súd žalobu z a m i e t a .
III. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca ( ako právny nástupca VÚB a.s. Bratislava ) sa svojou žalobou ( podanou na súde dňa 29.6.2021 ) voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 7870,46 € ako zaplatenia nesplatenej časti pôžičky zo zmluvy č. 6256140/1720011085 zo dňa 25.4.2017 a tiež sa domáhal zaplatenia úroku z omeškania.
2. Žalovaná uviedla, že platobný rozkaz nemal byť vydaný, pretože ide o spotrebiteľský spor ( § 299 CSP ). Ďalej uviedla, že úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, pretože zmluva neobsahuje všetky obligatórne náležitosti podľa zákona č. 129/2010, úroková sadzba prekračuje skoro dvojnásobok úroku, čo je v rozpore s dobrými mravmi, je nesprávne vypočítaná RPMN, vzniesla tiež námietku premlčania a podala tiež sťažnosť voči trovám platobného rozkazu.
3. Okresný súd Nové Zámky rozsudkom 13Csp/91/2021-127 zo dňa 17.12.2021 žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 7870,46 € s príslušenstvom.
4. V odvolaní voči uvedenému rozsudku žalovaná uviedla: Žalovaná je toho názoru, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétne právnu normu na zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použije iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).
Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, že súd prvej inštancie oboznámil strany sporu o sporných a nesporných skutočnostiach a o predbežnom právnom posúdení veci (§ 181 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam do tej miery, že bolo porušené právo Žalobkyne na spravodlivý súdny proces, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci pričom vzniknuté nedostatky nemožno za žiadnych okolností napraviť v odvolacom konaní. V zmysle právnej úpravy Slovenskej republiky ako i medzinárodného práva je právo na spravodlivé súdne konanie upravené v ČI. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, v čl. 46 Ústavy SR. Jednotlivé čiastkové práva, ktoré tvoria obsah práva na spravodlivý proces je možné vyvodiť z rozhodovacej činnosti ESĽP. Patrí sem najmä právo na prístup súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na spravodlivé prejednanie veci. Právo na spravodlivé prejednanie veci zahŕňa princíp rovnosti strán, princíp rovnosti zbraní, princíp kontradiktómosti konania a právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. (viď judikatúry Ústavného súdu SR (sp. zn. I. ÚS 226/03 zo dňa 12.5.2004, III. ÚS 209/04 zo dňa 23.6.2004, sp. zn. III. ÚS 95/06 zo dňa 15.3.2006, sp. zn. III. ÚS 260/06 zo dňa 23.8.2006, sp. zn. III. ÚS 36/2010 zo dňa 4.5.2010, sp. zn. I. ÚS 114/08 zo dňa 12.6.2008.) Vo veci je nesporné, že Žalovaná viedla svoju obranu preskúmaním predmetnej zmluvy, vlastne obsahu zmluvy, či táto spĺňa všetky zákonom dané náležitosti. Samozrejme, že Žalovaná vie, že na všetky právne otázky nemusí od súdu dostať odpoveď, ale pokiaľ ide o otázku, ktorá je vo veci kľúčová napríklad k vyriešeniu bezúročnosti úveru, je potrebné ju zodpovedať. Povinnosťou súdu je skúmať či má k dispozícii všetky údaje, aby bolo možné posúdiť zmluvu o úvere, či táto zmluvu spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti, či Žalobca postupoval ku spotrebiteľovi s náležitou starostlivosťou k posúdeniu napríklad aj bonity Žalovanej, ale aj k obsahu samotnej zmluvy a informovanosti spotrebiteľov ešte pred samotným podpisom zmluvy. Súd prvej inštancie neskúmal ani dôkazy, či boli k zmluve pripojené Všeobecné podmienky úveru, Obchodné podmienky, cenníky a samozrejme formulár pre štandardné informácie k spotrebiteľskému úveru, ktoré majú informovať spotrebiteľa ešte pred uzatvorením samotnej zmluvy o všetkých základných podmienkach úveru. Žalovaná uvádza, že nie je právnik, a preto je výlučne právna kvalifikácia veci vecou súdu. Ona nie je povinná pri obrane proti podanému návrhu Žalobcu opierať svoje skutočnosti o zákony, ale o skutočnosti, ktoré sú sporné vo vzťahu k druhej strane sporu. To znamená, že povinnosťou účastníka konania je, že sa musia uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť nárok, plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú (uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 22. 09. 2010, sp. zn. 5 Cdo 196/2009), Občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd).Účastníci konania nie sú teda povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať. Preto nie je zrejmé žalobcovi, na akom právnom podklade (nie je to zrejmé z rozhodnutia) súd nevykonal navrhnuté dôkazy, a tým nemohol zodpovedať na právnu otázku, ktorá bola Žalovanou od počiatku daná. Odôvodnenie úveru ohľadom výpočtu RPMN je zo strany súdu arbitrárne. Nie je vysvetlený právny názor súdu z akých údajov v zmluve sa malo vychádzať, neobsahuje žiadny vzorec a ani prepočet. Iba konštatovanie čo je vlastne RPMN. V nasledujúcom časti 50. súd prvej inštancie uviedol: „Obrana žalovanej vecne pozostávala z námietky, že úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, pretože zmluva neobsahuje všetky obligatórne náležitosti podľa zákona č. 129/2010, úroková sadzba prekračuje skoro dvojnásobok úroku, čo je v rozpore s dobrými mravmi, je nesprávne vypočítaná RPMN, vzniesla tiež námietku premlčania.“ Následne však opäť súd prvej inštancie výpočet RMPN, teda námietku Žalovanej, že ide o nesprávne vypočítané RPMN nijak neodôvodnil. Z obsahu spisu, predovšetkým z obsahu zmluvy o úvere uzatvorenej medzi stranami sporu a listín, ktoré tvoria súčasť tejto zmluvy je zrejmé, že zmluva o úvere neobsahuje viacero podstatných náležitostí, jedna z náležitostí je uvedená v ust. § 9 ods. 2 písm. c) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere, pretože neobsahuje adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť.
Súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s obsahovými náležitosťami zmluvy, ktorú nechala Žalovaná ako spotrebiteľka preskúmať, a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z., rovnako ako následné ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., preto jednoznačne upravuje sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti, ktorá prichádza do úvahy zo zákonom presne vymedzených dôvodov, ale zároveň iba vtedy, ak sa pri zapojení korektívu proporcionality javí primeranou. Tak ako nie je možné z mnohých právnych a logických dôvodov dospieť k absurdnému záveru o fikcii úrokov z omeškania či fikcii náhrady škody, rovnocenne to nie je možné ani pri postihu v podobe nároku na úroky a poplatky. Žiada sa tu akcentovať zásadné závery pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadrené v náleze spis. zn.PL. ÚS 11/2016 zo dňa 07. 02. 2018: „Aj keď je ochrana spotrebiteľov neoddeliteľnou súčasťou súčasného súkromného práva a postavenie spotrebiteľov je potrebné brať vážne, ochranu spotrebiteľov je nutné interpretovať triezvo, neutrálne ako akékoľvek iné inštitúty s tým, že táto ochrana je už súčasťou zákonnej normy ako účel právnej normy a už nepotrebuje osobitnú expanzívnu interpretáciu nad rámec interpretačných štandardov vrátane teleologického výkladu. Koncept ochrany spotrebiteľa v klasickom poňatí nie je v napätí s ústavou, ale to neznamená, že je priamo ústavným princípom.“. Ani záujem na ochrane spotrebiteľa nemôže súd vykonštruovať akúsi „automatickú“ fikciu na základe domnienok, a už vôbec nie, aby ňou bol ospravedlnený výkon právomoci mimo zákonného rámca. Je nepochybné, že Zákon o spotrebiteľských úveroch ako jedinú podmienku bezúročnosti úveru neuvádza iba náležitosti podľa § 9 ods. 2, ale i § 7 ods. 1 a 2, preto je nesporné, že aj skúmanie bonity je dôležitým úkonom banky/dodávateľa, ktorý poskytuje spotrebiteľovi úver, z dôvodu, či bude schopný tento splácať. Posúdenie schopnosti splácať úver, teda skúmanie bonity vyplýva aj z ustanovení zákona o bankách, nie len z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z.. Žalobkyňa je presvedčená, že je tu možná ďalšia procesná obrana, ktorá by preukázala nekalé konanie veriteľa pri uzatváraní zmluvy, pretože v tomto úverovom vzťahu veriteľ/Žalobca jej bonitu neskúmal dostatočne, lepšie povedané vôbec. Žiadny dôkaz o takomto konaní banky nebol súdu predložený, alebo o ňom Žalobkyňa nemá vedomosť, ak bol predložený a nebol jej zo strany súdu doručený, aby sa k nemu mohla opäť vyjadriť. Pri podpise zmluvy, ktorá je predmetom konania Žalovaná súčasne splácala v tom čase tri kreditné karty. Dve od Žalobcu a jednu od spoločnosti CETELEM. Splátky platené na tieto tri úvery predstavovali úhrnom sumu 409,-Eur (Kreditná karta Cetelem - 164,-Eur, Kreditná karta Quatro - 150,-Eur, Kreditná karta Quatro - 95,-Eur). Okrem toho mala Žalovaná aj iné úvery, ktoré bola neskôr nútená refinancovať, pretože sa postupne dostávala do dlhovej pasce. Z toho dôvodu prestala jednotlivé úvery prestala splácať. Pri príjme 550,-Eur určite nebola dodržaná odborná starostlivosť, čo bude predmetom ďalšieho dokazovania. Žalovaná má za to, že súd prvej inštancie je neposkytol ako spotrebiteľke náležitú ochranu ex offo, ako to vyplýva zo zákonnej úpravy. Neposúdil všetky relevantné otázky pre správne a spravodlivé rozhodnutie vo veci.
5. Krajský súd Nitra uznesením 25CoCsp/18/2022-275 zo dňa 30.3.2023 konanie v časti o zaplatenie sumy 764,60 € zastavil a v zostávajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a uviedol: Súd prvej inštancie síce uviedol, čoho sa žalobca domáhal a ako sa vo veci vyjadrila žalovaná v odpore, s námietkami žalovanej sa však dôsledne nezaoberal. Žalovaná totiž konkrétne namietala, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti, a to výšku, počet a termíny splátok, v zmluve chýba adresa predávajúceho, je v nej nesprávne uvedená RPMN a rozdielna konečná suma, z ktorých dôvodov tvrdila, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Ďalej tvrdila, že úroková sadzba 17,90 % ročne presahuje najvyššiu prípustnú mieru a je v rozpore s dobrými mravmi, že žalobca neskúmal jej bonitu v súlade s § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a vzniesla námietku premlčania. Súd prvej inštancie tieto námietky v zásade nevyhodnotil, okrem námietky premlčania, pri vyhodnotení ktorej neprávne aplikoval 4-ročnú premlčaciu dobu podľa Obchodného zákonníka, hoci správne dospel k záveru, že v danej veci ide o spotrebiteľský vzťah. Odvolací súd sa z dôvodu hospodárnosti zaoberal námietkami žalovanej v odvolaní. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že v zmluve absentovali náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. napríklad výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a adresa predávajúceho, preto sa úver podľa § 11 považoval za bezúročný a bez poplatkov, s týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožnil. Adresa veriteľa (právneho predchodcu žalobcu) je uvedená v záhlaví zmluvy. Čo sa týka výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, odvolací súd dodáva, že zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nadobudol účinnosť dňa 11.06.2010. Podľa jeho prílohy č. 1 prebral právne záväzné akty Európskej únie, okrem iného Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z
23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú.v. EÚ L 133, 22.5.2008). Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48/ES, zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: h) výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Podľa čl. 22 ods. 1 Smernice 2008/48/ES, keďže táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu eurokonformnému výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy) zodpovedá výklad v tom zmysle, že spojenie „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ je potrebné vnímať tak, že sa tým myslí splátka obsahujúca istinu, úroky a poplatky, pri ktorej má byť uvedená výška, dátum, alebo iný dostatočne určitý údaj o splatnosti splátky, a ich počet. Akýkoľvek iný výklad tohto ustanovenia by bol v priamom rozpore so smernicou 2008/48/ES. K tomu odvolací súd poukazuje na Rozsudok súdneho dvora (tretia komora) z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15. Z jeho bodu 59 vyplýva, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Na uvedený rozsudok reagoval legislatívny návrh, ktorý novelizoval zákon č. 129/2010 Z.z. tak, že ustanovenie § 9 ods. 2 upravujúce náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa nahrádza slovami „frekvencia splátok“. Predmetný návrh zákona bol schválený a nadobudol účinnosť dňa 01.05.2018. Legislatíva tak reagovala na stav, podľa ktorého niektoré súdy vykladali predmetnú vnútroštátnu úpravu nesúladne so smernicou 2008/48/ES. K námietke žalovanej, že úroková sadzba 17,90 % ročne presahuje najvyššiu prípustnú mieru a je v rozpore s dobrými mravmi, odvolací súd uvádza, že v čase uzavretia zmluvy odplata nesmela podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch a jej prípustnosť sa posudzovala s prihliadnutím na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti (§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy). Odplatou je potrebné chápať celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok (§ 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z.). Podľa názoru odvolacieho súdu najvyššiu prípustnú odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi bolo v danej veci potrebné preskúmať v súlade s ustanovením § 1a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. K otázke postupu veriteľa s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. sa odvolací súd stotožňuje s námietkou žalovanej, podľa ktorej dôkazné bremeno preukázania, že veriteľ pred uzavretím zmluvy splnil svoju povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, znáša žalobca. 17.4. K námietke premlčania vznesenej žalovanou odvolací súd uvádza, že v predchádzajúcom období bola súdna prax pri posudzovaní právnych vzťahov, vyplývajúcich z úverových a podobných zmlúv, vrátane zmlúv o osobnom účte uzavretých medzi bankou a spotrebiteľom podľa Obchodného zákonníka, nejednotná pri posudzovaní týchto právnych vzťahov v otázke premlčania. Novela Občianskeho zákonníka, vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. v znení zákona č. 151/2014 Z. z. v bode 1. v § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pripojila vetu: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“. Uvedené ustanovenie nadobudlo účinnosť 01.05.2014 a právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenia. To znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Citovaná právna úprava dáva odpoveď na zjednotenie súdnej praxe v otázke premlčania pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka aj pred účinnosťou tejto novely. Z dôvodovej správy k zákonu č. 102/2014 Z.z. vyplýva, že na zmluvy uzatvárané spotrebiteľmi, sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka. Znamená to, že ak si zmluvné strany písomne dohodli v zmysle § 262 Obchodného zákonníka, že sa ich vzťah bude riadiť Obchodným zákonníkom, pre spotrebiteľské zmluvy to bude inak. Rovnako to bude platiť aj pre tzv. absolútne obchody, upravené v § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka. Ak sa uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného zákonníka, keďže v Občianskom zákonníku nie je upravená, tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho podstatných náležitostí, sa na všetko ostatné bude vzťahovať Občiansky zákonník. Uvedené znamená, že na premlčaciu dobu v spotrebiteľských zmluvách treba aplikovať úpravu v Občianskom zákonníku (§ 101), teda trojročnú premlčaciu dobu. K otázke plynutia premlčacej doby odvolací súd dáva ďalej do pozornosti aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR. Jednak ide o uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15.12.2022 sp.zn. 4Cdo/132/2021, podľa ktorého aplikácia osobitného ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských vzťahoch vylučuje uplatnenie pravidla podľa druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, pri premlčaní práva dodávateľa na zaplatenie celej pohľadávky pri strate výhody splátok (§ 565 Občianskeho zákonníka) sa začiatok plynutia premlčacej doby spravuje všeobecným ustanovením § 101 Občianskeho zákonníka. Ďalej je to uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.11.2022 sp.zn. 5Cdo/224/2021, v ktorom bol vyslovený názor, že podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených 3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15 dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvý krát (§ 101 Občianskeho zákonníka). 18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v ostatnej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu tejto časti podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie, v ktorom sa bude zaoberať dôvodnosťou uplatneného nároku, po čiastočnom zastavení konania odvolacím súdom. V prvom rade sa súd prvej inštancie vysporiada s úpravou žalobného návrhu, tak ako ho žalobca uvádza vo vyjadrení na č.l. 249. Následne posúdi skutkové tvrdenia žalobcu a žalovanej, a opätovne rozhodne, pričom sa bude riadiť právnymi názormi odvolacieho súdu uvedenými v bode 17. Vysporiada so všetkými námietkami žalovanej uvedenými v odpore ako i v odvolaní. Svoje rozhodnutie náležite, v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP, odôvodní. Zároveň rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov konania vo vzťahu k zastavujúcej časti a trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
6. Na pojednávanie sa strany sporu a ani právny zástupca žalobcu nedostavili, doručenie predvolania mali riadne a včas vykázané dňom 12.5.2023, resp. dňom 25.5.2023, svoju neúčasť ospravedlnili a uviedli, že súhlasia s pojednávaním v ich neprítomnosti, súd preto podľa § 180 CSP pojednával v neprítomnosti strán sporu.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ a zistil tento skutkový a právny stav:
8. Žalobca tvrdil, že žalobca a žalovaný uzatvorili spolu dňa 25.04.2017 zmluvu o pôžičke č. 6256140/1720011085, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej pôžičku vo výške 10 000 Eur. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 120 mesačných splátkach v sume 171,15 Eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 20538 Eur. Do dnešného dňa uhradila z vyššie uvedenej zmluvy sumu 4914,95 Eur. Podľa ust. §53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, „ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.“ Podľa § 565 Občianskeho zákonníka uvádza: „Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.“ Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia, listom z dňa 26.09.2018 upomienka, vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok, na čo jej poskytol dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne žalobca žalovanú upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaná ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradila. Žalobca využil oprávnenie v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia a dňa 19.11.2018 úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaný listom z dňa 22.11.2018 . Ku zosplatneniu samotnému došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením. Splátka uvedená v predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou, táto však neurčuje začiatok plynutia premlčacej lehoty. Neuhradením aspoň splátky uvedenej v predžalobnej upomienke sa žalovaná dostala do omeškania viac než 3 mesiace, a teda súčasne žalobcovi vzniklo v zmysle §53 ods.9 OZ oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu naraz. Keďže ku zosplatneniu dlhu nedochádza automaticky priamo zo zákona, v zmysle zákonnej úpravy musel žalobca počkať na vznik potrebnej dĺžky omeškania dlžníka. Do dnešného dňa žalovaná dlžné splátky neuhradila. Právo žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje čl. 9.2 zmluvných podmienok. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 7870,46 Eur. Žalobca si týmto zároveň uplatňuje zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde bežná doba doručenia je 5 dní. V zmysle čl. 15.2 sa zásielka považuje za doručenú piatym dňom od podania na poštovú prepravu. Zmluvnú pokutu, evidovanú v priloženom Prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“ v sume 1005,29 Eur, si Žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Ku dňu podania žalobného návrhu mala žalovaná uhradiť sumu 12520,81 Eur. Ku dňu podania žalobného návrhu žalovaná uhradila sumu 4914,95 Eur, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia. Súčasťou pohľadávky žalobcu a sú aj náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky. V zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú príslušenstvom pohľadávky aj náklady spojené s jej uplatnením t.j. v predmetnej veci sú týmito nákladmi náklady spojené s vymáhaním pohľadávky. Uvedené náklady žalobca eviduje vo výške 264,6 Eur.
9. Žalovaná uviedla, že platobný rozkaz nemal byť vydaný, pretože ide o spotrebiteľský spor ( § 299 CSP ). Ďalej uviedla, že úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, pretože zmluva neobsahuje všetky obligatórne náležitosti podľa zákona č. 129/2010, úroková sadzba prekračuje skoro dvojnásobok úroku, čo je v rozpore s dobrými mravmi, je nesprávne vypočítaná RPMN, vzniesla tiež námietku premlčania a podala tiež sťažnosť voči trovám platobného rozkazu.
10. Zo zmluvy o úvere č. 6256140/1720011085 zo dňa 25.4.2017 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom súd zistil, že ňou bol žalovanej poskytnutý úver v sume 10 000 €, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 120 mesačných splátkach po 171,15 € počnúc od 20.5.2017 do 20.4.2027 pri úroku vo výške 17,90%, RPMN vo výške 17,90%, priemernej RPMN vo výške 8,99% a celkovo zaplatiť sumu 20 538 €.
11. Ohľadom skúmania bonity žalovanej a toho, či veriteľ konal s odbornou starostlivosťou predložil právny predchodca žalobcu súdu tieto listiny: výplatné pásky žalovanej za január - marec 2017 ( z nich súd zistil, že čistý príjem žalovanej v tomto období bol 1023,66 €, 990,99 € a 880,59 € mesačne ), ďalej zoznam dokladov k pôžičkám ( z ktorého súd zistil, že žalovaná pokiaľ ide o skúmanie jej bonity k žiadosti o poskytnutie úveru predložila jedine výplatné pásky ) a generované informácie k žiadosti z 25.4.2017 ( z nich je zrejmé, že žalobca bonitu žalovanej lustroval pod č. žiadosti 1720011085 dňa 25.4.2017, pričom okrem údajov o osobe žalovanej, jej zamestnávateľovi a čistom mesačnom príjme a údajoch o úvere, ktorý mal byť konsolidovaný sa v tejto lustrácii nenachádzajú žiadne pre zisťovanie bonity žalovanej relevantné údaje ).
12. Zo splátkového kalendára k vyššie uvedenému úveru súd zistil, že mesačná splátka bola splatná vždy ku 20-temu dňu toho-ktorého mesiaca.
13. Z upomienky žalobcu zo dňa 26.9.2018 súd zistil, že ňou žalobca žalovanú upozornil na to, že je v omeškaní so splátkami v sume 494,60 € a vyzval ju, aby do 5.11.2018 uhradila splátku splatnú v júli 2018, inak bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Upomienku žalovaná prevzala osobne dňa 2.10.2018.
14. Z oznámenia o okamžitej splatnosti úveru zo dňa 22.11.2018 súd zistil, že žalobca pre nesplácanie úveru vyhlásil jeho okamžitú splatnosť a vyzval žalovanú k zaplateniu dlhu vo výške 10107,17 €.
15. Z výpisu z úverového účtu súd zistil, že žalovaná riadne a včas úver splácala do mája 2018 ( s výnimkou októbra 2017 - zaplatila len 135,53 € ) a následne platila jeho splátky takto: 50 € dňa 18.6.2018, 50 € dňa 24.7.2018, 50 € dňa 17.8.2018, 40 € dňa 20.9.2018, 50 € dňa 13.2.2019, 50 € dňa 18.3.2019, 100 € dňa 21.3.2019, 50 € dňa 16.4.2019, 50 € dňa 16.5.2019, 100 € dňa 17.5.2019, 100 € dňa 18.6.2019, 200 € dňa 17.7.2019, 100 € dňa 20.8.2019, 200 € dňa 17.9.2019, 200 € dňa 15.10.2019, 200 € dňa 19.11.2019, 100 € dňa 13.12.2019, 100 € dňa 21.1.2020, 80 € dňa 19.2.2020, 50 € dňa 17.3.2020, 50 € dňa 16.4.2020, 30 € dňa 19.5.2020, 30 € dňa 23.6.2020, 30 € dňa 17.7.2020, 30 € dňa 19.8.2020 a 8 x 50 € ( v dňoch 18.9.2020, 19.10.2020, 18.11.2020, 14.12.2020, 14.1.2021, 18.2.2021, 18.3.2021 a 21.4.2021 ), spolu teda uhradila 4914,95 €.
16. Z listín predložených žalobcom súd zistil, že žalovaná pri podpise úverovej zmluvy prevzala štandardné európske informácie o spotrebnom úvere, splátkový kalendár úveru, informácie o RPMN a priemernej RPMN a že ku zmluve predkladala potvrdenia o svojom príjme za január - marec 2017 a že súčasťou listín k úveru je aj dotazník a výsledky skórovania žalovanej.
17. Z rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, prílohy k nej a dodatku k nej súd zistil, že z 11.1.2021 súd zistil, že pohľadávka pôvodného veriteľa v tomto konaní voči žalovanej uplatnená bola postúpená na žalobcu.
18. Podľa § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
19. Podľa § 502 ods. 1 ObZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
20. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v § 52. Vychádzajúc z tohto ustanovenia spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 52 OZ ( účinného v rozhodnom čase ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 53 OZ ( účinného v rozhodnom čase ) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom, s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa, t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase, v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie, w) požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky tretej osobe. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis. Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné. Ak poskytne dodávateľ spotrebiteľovi plnenie a spotrebiteľ si ho neobjednal, nie je spotrebiteľ povinný plnenie vrátiť ani ho uschovať; vylúčené sú aj ďalšie nároky dodávateľa voči spotrebiteľovi. Nevyžiadaným plnením je aj ďalšie opakujúce sa plnenie poskytnuté spotrebiteľovi na základe zmluvy uzavretej prostriedkami diaľkovej komunikácie, ak spotrebiteľ výslovne o takéto plnenie nepožiadal. Ak dodávateľ nepreukáže opak, považuje sa opakujúce sa plnenie vždy za nevyžiadané. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Dodávateľ nesmie sám alebo prostredníctvom tretej osoby ponúkať, vyžadovať, dojednávať, uzavierať, alebo sprostredkovať uzavretie zmluvy, ktorá súvisí so spotrebiteľskou zmluvou a ktorej predmetom je čo i len sčasti plnenie, ktoré je dodávateľ povinný podľa zákona alebo v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti poskytovať spotrebiteľovi aj bez takejto zmluvy. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú, podľa ktorých si dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho dôvodu jednostranne a bez poskytnutia výpovednej lehoty vypovedať túto zmluvu, sa nepovažujú za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. g), ak ide o vážny objektívny dôvod, ktorý dodávateľ nezapríčinil, nemohol predvídať ani odvrátiť a ktorý dodávateľovi bráni v plnení tejto zmluvy, pričom dodávateľ sa v tejto zmluve zaviazal, že o vypovedaní a dôvode vypovedania tejto zmluvy bez zbytočného odkladu písomne informuje spotrebiteľa. Ustanovenia odseku 4 písm. g) a i) o neprijateľných podmienkach sa nepoužijú na spotrebiteľskú zmluvu, ktorej predmetom je a) obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami, kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré dodávateľ nemá vplyv, b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodné peňažné príkazy vystavené v cudzej mene. Za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. i) sa nepovažuje podmienka, podľa ktorej si a) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho dôvodu bez oznámenia zmeniť úrokovú sadzbu alebo výšku iných poplatkov za finančné služby podľa osobitného predpisu, ktoré má platiť spotrebiteľ alebo dodávateľ, ak súčasne sa dodávateľ zaviaže bez zbytočného odkladu o tom a o možnosti spotrebiteľa vypovedať spotrebiteľskú zmluvu písomne informovať spotrebiteľa a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto zmluvu, b) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu si vyhradzuje právo meniť jednostranne podmienky spotrebiteľskej zmluvy na dobu neurčitú, ak sa od dodávateľa vyžaduje, aby o tom a o možnosti spotrebiteľa vypovedať túto zmluvu bez zbytočného odkladu písomne informoval spotrebiteľa, a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto zmluvu. Ustanovenie odseku 4 písm. j) o neprijateľných podmienkach sa nepoužije na spotrebiteľskú zmluvu, ktorej predmetom je a) obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami, kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré dodávateľ nemá vplyv, b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodných peňažných príkazov vystavených v cudzej mene, c) doložka o cenových indexoch, ak takúto doložku výslovne dovoľuje osobitný predpis a ak spôsob úpravy ceny je v tejto doložke výslovne opísaný.
23. Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ ( účinného v rozhodnom čase ) zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
24. Podľa § 3 ods. 1 OZ ( účinného v rozhodnom čase ) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
25. Podľa § 9 ods. 1, 2, 3 zákona č. 129/2010 Zb. ( účinného v rozhodnom čase ) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e)identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare. Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú obsahuje dohodu o amortizácii istiny, je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
26. Podľa § 11 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Zb. ( účinného v rozhodnom čase ) poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,18b) f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
27. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Zb. Tento právny predpis v § 2 písm. a/ definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. je fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, a spotrebiteľom podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Zb. fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
28. Na druhej strane, samotný pojem „spotrebiteľ“ je definovaný v Občianskom zákonníku ( § 52 ods. 4 ) ako aj v § 2 písm. a ) zákona č. 250/2007 Zb. o ochrane spotrebiteľa. V princípe sú tieto dve definície rovnaké. Za spotrebiteľa zákon považuje fyzickú osobu - nepodnikateľa, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania. Ide teda o každého občana, ktorý kupuje výrobky alebo služby pre svoju osobnú spotrebu.
29. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Zb. ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
30. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v § 52. Vychádzajúc z tohto ustanovenia spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Zb. Tento právny predpis v § 2 písm. a/ definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. je fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, a spotrebiteľom podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Zb. fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Na druhej strane, samotný pojem „spotrebiteľ“ je definovaný v Občianskom zákonníku ( § 52 ods. 4 ) ako aj v § 2 písm. a ) zákona č. 250/2007 Zb. o ochrane spotrebiteľa. V princípe sú tieto dve definície rovnaké. Za spotrebiteľa zákon považuje fyzickú osobu - nepodnikateľa, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania. Ide teda o každého občana, ktorý kupuje výrobky alebo služby pre svoju osobnú spotrebu.
31. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Zb. veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
32. Podľa § 7 ods. 19 až 42 zákona č. 129/2010 Zb. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu. Na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver určiť tak, aby súčet hodnôt položiek na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa odseku 20 písm. b) až d) neprevyšoval hodnotu položky podľa odseku 20 písm. a). Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní pri spotrebiteľskom úvere, pri ktorom nie je určená fixná úroková sadzba počas celej lehoty splatnosti spotrebiteľského úveru, zahrnúť do výpočtu ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver dopad možného navýšenia úrokovej sadzby. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky môžu poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len ak spotrebiteľ spĺňa limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu. Ustanovenia odsekov 19 až 23 sa nevzťahujú na a) spotrebiteľský úver, ktorým sa splatí jeden alebo viac existujúcich úverov poskytnutých podľa tohto zákona (ďalej len „refinancovaný úver“) alebo na zmenu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom je navýšenie výšky spotrebiteľského úveru (ďalej len „navýšený úver“), ak výška poskytnutého spotrebiteľského úveru výrazne neprevyšuje súčet zostávajúcich výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov, b) spotrebiteľský úver zabezpečený podľa osobitného predpisu,17tb) ktorého hodnota zabezpečenia je počas celej lehoty splatnosti úveru minimálne 100 % zo zostatkovej hodnoty tohto spotrebiteľského úveru. Na účely odseku 24 písm. b) a odseku 38 sa hodnota zabezpečenia upravuje podľa osobitného predpisu. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky pri výpočte ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a pri výpočte limitu na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu podľa odseku 19 nezohľadňujú a) zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, b) budúci nárast príjmov spotrebiteľa; to neplatí, ak budúci nárast príjmov spotrebiteľa je hodnoverne preukázaný, c) poistenie splatenia spotrebiteľského úveru alebo jeho časti. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku 19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni, a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní pri posudzovaní príjmu spotrebiteľa na účely výpočtu ukazovateľa schopnosti splácať spotrebiteľský úver zohľadňovať jeho očakávané zníženie, a to najmä z dôvodu očakávaného začatia poberania starobného dôchodku počas doby splácania úveru. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre lehotu splatnosti spotrebiteľského úveru, ak odsek 31 neustanovuje inak.
Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky môžu poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len ak lehota splatnosti tohto spotrebiteľského úveru spĺňa limit podľa odseku 29. Limit pre lehotu splatnosti spotrebiteľského úveru možno prekročiť pri predĺžení lehoty splatnosti z dôvodu neočakávaných finančných ťažkostí spotrebiteľa, a to najviac o šesť mesiacov. Ustanovenia odsekov 29 a 30 sa nevzťahujú na a) spotrebiteľský úver, ktorým sa splatí jeden alebo viac refinancovaných úverov, ak výška poskytnutého spotrebiteľského úveru výrazne neprevyšuje súčet zostávajúcich výšok refinancovaných úverov a zároveň lehota splatnosti poskytnutého spotrebiteľského úveru neprevyšuje priemernú zostatkovú lehotu splatnosti refinancovaných úverov, pričom táto priemerná zostatková lehota splatnosti je vypočítaná ako vážený priemer zostatkových lehôt splatnosti refinancovaných úverov, ktoré sú vážené zostatkovými istinami jednotlivých refinancovaných úverov, alebo b) spotrebiteľský úver poskytnutý vo forme úverového rámca s možnosťou opakovaného čerpania. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní vypracovať a pravidelne prehodnocovať vnútorné predpisy o určení podmienok pre postupné splácanie spotrebiteľského úveru. Tieto podmienky sa vzťahujú na určenie výšky platieb spotrebiteľa pri a) poskytnutí spotrebiteľského úveru, b) zmene úrokovej sadzby v čase jej refixácie na základe vývoja na finančných trhoch pri spotrebiteľskom úvere s úrokovou sadzbou, ktorá nie je pevne určená počas celej lehoty splatnosti spotrebiteľského úveru. Ak odseky 34, 35 a 37 neustanovujú inak, na postupné splácanie spotrebiteľského úveru podľa odseku 32 sa vzťahujú tieto podmienky: a) úver je splácaný pravidelnými splátkami aspoň raz mesačne a b) po každej splátke spotrebiteľského úveru zostatková istina spotrebiteľského úveru neprevyšuje zostatkovú istinu pri spotrebiteľskom úvere s pravidelnými rovnakými splátkami. Podmienka podľa odseku 33 písm. a) sa nevzťahuje na spotrebiteľský úver, a) ktorého účelom je nadobudnutie vlastníckeho práva k hnuteľnej veci, ktorá slúži ako zabezpečenie tohto spotrebiteľského úveru, b) pri ktorom spotrebiteľ splatil platbu aspoň vo výške 20 % kúpnej ceny pred odovzdaním predmetu kúpy a zostatková hodnota úveru po tejto platbe neprevyšuje 80 % kúpnej ceny a c) ktorý je splácaný pravidelnými splátkami aspoň raz ročne. Podmienka podľa odseku 33 písm. b) sa nevzťahuje na a) odklad alebo dočasné zníženie splátok úroku alebo istiny z dôvodu neočakávaných finančných ťažkostí spotrebiteľa, ktoré vznikli počas doby splácania spotrebiteľského úveru, alebo b) obdobie nepresahujúce šesť mesiacov, ktoré zároveň nepresahuje obdobie 34 % celej lehoty splatnosti spotrebiteľského úveru, c) spotrebiteľský úver, ktorého účelom je nadobudnutie vlastníckeho práva k hnuteľnej veci, ktorá slúži ako zabezpečenie tohto spotrebiteľského úveru, pri ktorom spotrebiteľ splatil platbu najmenej vo výške 10 % kúpnej ceny pred odovzdaním hnuteľnej veci a zostatková hodnota istiny úveru po tejto platbe neprevyšuje 90 % kúpnej ceny, pri ktorom je spotrebiteľ povinný každý rok splatiť najmenej 10 % z celkovej výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru a pri ktorom si spotrebiteľ môže zvoliť splatenie poslednej splátky ktorýmkoľvek z týchto spôsobov: zaplatením poslednej splátky spotrebiteľského úveru; ak je pri poskytnutí spotrebiteľského úveru dohodnuté zaplatenie poslednej splátky vo viacerých častiach, veriteľ si nemôže uplatniť, okrem úrokov a poplatkov dohodnutých pri poskytnutí spotrebiteľského úveru, ďalšie úroky a poplatky, iným spotrebiteľským úverom od toho istého veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banky, zahraničnej banky alebo pobočky zahraničnej banky, vrátením hnuteľnej veci veriteľovi alebo zmluvne určenej osobe bez povinnosti ďalšej úhrady poslednej splátky spotrebiteľského úveru, ak spotrebiteľ nemá k hnuteľnej veci vlastnícke právo, alebo zaplatením poslednej splátky spotrebiteľského úveru peňažnými prostriedkami získanými predajom hnuteľnej veci spotrebiteľom veriteľovi alebo zmluvne určenej osobe, ak spotrebiteľ má k hnuteľnej veci vlastnícke právo. Pre spotrebiteľský úver s úrokovou sadzbou, ktorá nie je pevne určená počas celej lehoty splatnosti spotrebiteľského úveru a jej zmena v čase jej refixácie závisí od vývoja na finančných trhoch, sa podmienka podľa odseku 33 písm. b) uplatňuje za predpokladu rovnakej úrokovej sadzby počas celej lehoty splatnosti spotrebiteľského úveru. Podmienky podľa odseku 33 sa nevzťahujú na a) spotrebiteľský úver podľa osobitného predpisu,1b) ktorým je stavebný úver podľa osobitného predpisu,17tf) ak je súčet pravidelnej mesačnej splátky úrokov alebo istiny a vkladu poukazovaného na účet stavebného sporiteľa minimálne vo výške, ktorá by umožňovala splatiť rozdiel medzi sumou potrebnou na vznik nároku na poskytnutie stavebného úveru a sumou na účte stavebného sporiteľa v čase poskytnutia spotrebiteľského úveru rovnomerným spôsobom pri zohľadnení jeho úrokovej sadzby a lehoty splatnosti, b) spotrebiteľský úver poskytnutý vo forme úverového rámca s možnosťou opakovaného čerpania. Ak je spotrebiteľský úver úplne alebo čiastočne zabezpečený podľa osobitného predpisu17tb) počas celej lehoty splatnosti spotrebiteľského úveru, podmienky podľa odseku 33 sa vzťahujú iba na časť spotrebiteľského úveru prevyšujúcu hodnotu zabezpečenia podľa odseku 25.
Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní osobitne monitorovať spotrebiteľské úvery poskytnuté prostredníctvom samostatných finančných agentov podľa osobitného predpisu,17tg) a to najmä s ohľadom na posúdenie, či tieto spotrebiteľské úvery nevykazujú vyššie riziko nesplácania spotrebiteľských úverov v porovnaní s ostatnými spotrebiteľskými úvermi poskytnutými týmito veriteľmi. Pri identifikácii vyššieho podielu nesplácaných spotrebiteľských úverov poskytnutých prostredníctvom samostatných finančných agentov podľa osobitného predpisu17tg) v porovnaní s ostatnými spotrebiteľskými úvermi poskytnutými veriteľom podľa § 20 ods. 1 písm. a), bankou, zahraničnou bankou a pobočkou zahraničnej banky sú títo veritelia povinní bezodkladne prijať potrebné opatrenia na zníženie tohto rizika. Ustanoveniami odsekov 19 až 39 nie sú dotknuté ustanovenia odsekov 1, 16 až 18. Opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska, sa ustanoví a) metodika na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a ich minimálna výška, výška a spôsob určenia limitov pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, výška a spô sob zohľadnenia možného nárastu úrokových sadzieb a čo sa rozumie výrazným prevyšovaním súčtu zostávajúcich výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov podľa odsekov 24 a 31, b) požiadavky na zisťovanie informácií a predkladanie dokladov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa a na overovanie údajov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa, c) limit pre lehotu splatnosti spotrebiteľského úveru a výška tohto limitu, d) podrobnosti o podmienkach na postupné splácanie spotrebiteľského úveru, e) limit na podiel spotrebiteľských úverov poskytnutých prostredníctvom samostatných finančných agentov podľa osobitného predpisu9) voči celkovému objemu poskytnutých spotrebiteľských úverov a výška tohto limitu, f) limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu a metodika na výpočet tohto podielu. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní pri získavaní, uchovávaní a spracúvaní údajov potrebných na posudzovanie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver od spotrebiteľa postupovať v súlade s týmto zákonom a s osobitným predpisom.17t) Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú oprávnení bez súhlasu spotrebiteľa údaje potrebné na posudzovanie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získať kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním.
33. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.
34. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena ( okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané ), ako aj nositeľa dôkazného bremena.
35. Prvou a základnou otázkou, ktorú v tomto konaní súd musel vyriešiť, je otázka, či medzi stranami vznikol spotrebiteľský vzťah. Súd kvalifikoval právny vzťah založený predmetnou zmluvou ako spotrebiteľskú zmluvu a aplikoval naň ustanovenia osobitných právnych noriem prijatých na ochranu spotrebiteľa ( zák. o ochrane spotrebiteľa, Občiansky zákonník, zák. o spotrebiteľských úveroch) ako aj Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, smerujúcich k zabezpečeniu skutočnej rovnováhy medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a detekovanie prípadnej nekalej povahy zmluvnej podmienky v zmluve uzavretej medzi poskytovateľom služby a spotrebiteľom.
36. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ( v znení účinnom ku dňu 11.6.2015 ) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa OZ musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia), právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 5 uvedeného zákona amortizačná tabuľka podľa odseku 3 uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Právo Európskej únie upravuje vzťahy vznikajúce pri poskytovaní spotrebiteľského úveru predovšetkým smernicou 2008/48/ES, ktorá v čl. 10 ods. 2 pís. h, i, j ) stanovuje, že zmluva o úvere má zrozumiteľne a stručne uvádzať: h) výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia ) v prípade amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere. Smernica stanovuje, že v zmluve musí byť uvedený počet a výška splátok, pričom bez akýchkoľvek pochybností sa má na mysli aj zmluva na dobu určitú, kde dochádza k postupnému amortizovaniu istiny a používa pojem „amortizačná tabuľka“, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady; resp. rozpis každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby úveru a prípadne i dodatočné náklady; táto tabuľka nie je povinnou súčasťou zmluvy o úvere Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice sa má vykladať tak, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Tento cieľ je splnený, ak podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok Ústavný súd SR konštantne judikuje, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v takom prípade, kedy sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či upresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy, postavené na roveň gramatickému výkladu v tomto prípade systematický a teleologický výklad, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy, a to najmä v prípade, keď existuje - ako v tomto prípade - určité napätie medzi doslovným a teleologickým či systematickým výkladom (Nález ÚS SRz 5.10.2011, č.k. I. ÚS 351/2010, Nález Ústavného súdu SR z 23. mája 2013, č. k. IV.ÚS 71/2013, rozhodnutia č.k. IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 306/2010 atď.).
37. Z vykonaného dokazovania a to najmä z vyššie uvedenej úverovej zmluvy, ale aj z v tomto smere zhodných vyjadrení strán sporu, má súd za nesporne preukázané, že strany uzavreli úverovú zmluvu za podmienok uvedených v bode 7 tohto rozsudku.
38. Taktiež je zo zhodných vyjadrení strán sporu ( voči tvrdeniam žalobcu v tomto smere žalovaná nenamietala ) nesporne preukázané, že žalovaná z vyššie uvedeného úveru splatila sumu 4914,95 € a tiež to, že pre nesplácanie úveru zo strany žalovaného došlo k vyhláseniu jeho predčasnej splatnosti ku spôsobom uvádzaným žalobcom ( ktoré tvrdenie taktiež žalovaná nenamietala ).
39. Žalovaná sa v konaní voči žalobe žalobcu bránila tým, že predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a to jednak preto, že veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, čím hrubo zanedbal svoje povinnosti a preto zároveň nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a tiež z dôvodu, že RPMN v zmluve nebola uvedená správne a tiež preto, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti, a to výšku, počet a termíny splátok.
40. Taktiež sa bránila tým, že vzniesla námietku premlčania, tvrdila, že úroková sadzba prekračuje skoro dvojnásobok úroku, čo je v rozpore s dobrými mravmi a po postúpení pohľadávky na žalobcu žiadala podrobiť toto postúpenie kontrole podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Zb..
41. Pokiaľ ide o žalovanou namietané nedostatky úverovej zmluvy, súd konštatuje, že je zrejmé, že zákon ustanovuje pre spotrebiteľskú zmluvu ako obligatórnu náležitosť zmluvy uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V prípade napádanej zmluvy bol dojednaný anuitný spôsob splácania, t.j. plnenie záväzku dlžníka vrátiť úver a úrok za jeho poskytnutie bolo dohodnuté v mesačných splátkach s rovnakou výškou, pričom každou splátkou dochádza k postupnému umorovaniu ( premenlivej ) časti istiny, resp. k platbe úroku, keď splátkový kalendár bol súčasťou zmluvy a žalovaná ho podpísala.
42. V tejto časti námietky žalovanej nie sú dôvodné, pretože súd uzavrel, že adresa veriteľa (právneho predchodcu žalobcu) je uvedená v záhlaví zmluvy. Čo sa týka výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, odvolací súd dodáva, že zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nadobudol účinnosť dňa 11.06.2010. Podľa jeho prílohy č. 1 prebral právne záväzné akty Európskej únie, okrem iného Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú.v. EÚ L 133, 22.5.2008). Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48/ES, zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: h) výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Podľa čl. 22 ods. 1 Smernice 2008/48/ES, keďže táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu eurokonformnému výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy) zodpovedá výklad v tom zmysle, že spojenie „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ je potrebné vnímať tak, že sa tým myslí splátka obsahujúca istinu, úroky a poplatky, pri ktorej má byť uvedená výška, dátum, alebo iný dostatočne určitý údaj o splatnosti splátky, a ich počet. Akýkoľvek iný výklad tohto ustanovenia by bol v priamom rozpore so smernicou 2008/48/ES. K tomu odvolací súd poukazuje na Rozsudok súdneho dvora (tretia komora) z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15. Z jeho bodu 59 vyplýva, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Na uvedený rozsudok reagoval legislatívny návrh, ktorý novelizoval zákon č. 129/2010 Z.z. tak, že ustanovenie § 9 ods. 2 upravujúce náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa nahrádza slovami „frekvencia splátok“. Predmetný návrh zákona bol schválený a nadobudol účinnosť dňa 01.05.2018. Legislatíva tak reagovala na stav, podľa ktorého niektoré súdy vykladali predmetnú vnútroštátnu úpravu nesúladne so smernicou 2008/48/ES.
43. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, pričom za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver súd konštatuje nasledovné. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
44. Z obsahu bodu 11 tohto rozsudku, predovšetkým obsahu lustrácie žalovanej č. 1720011085 zo dňa 25.4.2017 je zrejmé, že ide o pro forma lustráciu vykonanú v deň poskytnutia úveru žalovanej, z ktorej navyše nevyplýva okrem výšky čistého príjmu žalovanej žiadna relevantná informácia, na základe ktorej by bol mohol veriteľ posúdiť bonitu žalovanej, resp. jej schopnosť úver riadne splácať. Predovšetkým veriteľ okrem skúmania čistého príjmu žalovanej neskúmal žiadnu zo skutočností predpokladaných zákonom v odseku 20 uvedeného ustanovenia zákona ( najmä náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, iné úverové záväzky žalovanej znižujúce príjem spotrebiteľa ).
45. Taktiež veriteľ nedodržal minimálne ustanovenia § 7 odseku 19, 20, 27 a 30 uvedeného zákona ( pričom vzhľadom k tomu, že nešlo o prípady uvedené v ods. 24 a 31 uvedeného ustanovenia zákona, keď predmetný úver násobne prevyšoval sumu úveru, ktorý sa ním refinancoval ).
46. Súd na základe záverov uvedených v bodoch 43 - 45 tohto rozsudku konštatuje, že zo strany veriteľa išlo o hrubé porušenie povinností a to také, ktoré podľa § 7 ods. 1 spôsobilo, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov.
47. Z dôvodu, že bol naplnený dôvod pre posúdenie prejudiciálnej otázky bezúročnosti a bez poplatkovosti predmetného úveru ako námietky dôvodnej ( ako je vyššie uvedené ) a z dôvodu, že súd predmetný úver považuje za úver bezúročný a bez poplatkov, súd ďalej neposudzoval predmetný úver z pohľadu jeho možnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti aj z iných žalovanou tvrdených dôvodov ( nesprávne uvedenej RPMN a príliš vysokého zmluvného úroku ).
48. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovanou, je treba uviesť, že v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ( všeobecne ) je premlčacia lehota 3 ročná ( § 101 OZ ) a začne plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených 3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15 dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvý krát (§ 101 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že premlčacia lehota začala plynúť doručením oznámenia žalobcu zo dňa 22.11.2018 ( pretože oznámenie o zosplatnení celého úveru uvedeným spôsobom bolo žalovanej doručované v tento deň do vlastných rúk, pričom žalovaná tvrdenia žalobcu o jeho doručení nenamietala ). Žaloba bola na súde podaná dňa 29.6.2021, teda premlčanými môžu byť len splátky splatné pred 29.6.2018, pričom také splátky v konaní uplatnené neboli, keď podľa záverov uvedených v bode 15 tohto rozsudku boli riadne uhradené splátky splatné do mája 2018, premlčanie sa teda mohlo týkať len splátky splatnej v júni 2018, na ktorú však veriteľ započítal ďalšie platby žalovanej uvedené v bode 15 tohto rozsudku za neskoršie obdobie.
49. Pokiaľ ide o postúpenie pohľadávky na žalobcu s pohľadu § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Zb., súd konštatuje, že postúpenie pohľadávky v tomto konaní voči žalovanej uplatnenej bolo v súlade so zákonom a to z dôvodu, že z vyššie uvedeného je evidentné, že žalovaná je s platením úveru v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a tiež to, že svoj dlh v plnom rozsahu neuhradila. Nie je síce zrejmé kedy veriteľ žalovanej oznámil postúpenie pohľadávky, ale vychádzajúc z toho, že žalovaná túto okolnosť nenamietala, má súd za to, že oznámenie jej doručené bolo.
50. Vychádzajúc z vyššie uvedeného bol žalovanej poskytnutý úver vo výške istiny 10 000 €, ktorý je bezúročný a bez poplatkov a z ktorého podľa tvrdení žalobcu zaplatila pred podaním žaloby na súde sumu 4914,95 € a po podaní žaloby sumu 764,60 €. Nesplatenou časťou istiny úveru teda je suma 4320,45 €, ku zaplateniu ktorej súd žalovanú zaviazal.
51. Z dôvodu, že súd povolil žalovanej splácanie nesplatenej časti úveru v splátkach vo výške 171,15 €, t.j. vo výške zhodnej so zmluvne dohodnutými splátkami úveru ( v súlade s konštantnou judikatúrou súdov SR, podľa ktorej nemôže byť splátka určená nižšou sumou než bola pôvodne dohodnutá výška splátky ) a to pod hrozbou straty výhody splátok v prípade, že žalovaná niektorú zo splátok neuhradí riadne a včas.
52. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi v konaní úspešnému v rozsahu 1/3 ( z celkovej ním uplatnenej sumy 7870,46 € bola žaloba podaná dôvodne v časti 7420,25 € priznaných týmto rozsudkom a v časti, v ktorej bolo konanie zastavené - 764,60 €, t.j. v rozsahu približne 1/3, keď v časti o zaplatenie sumy 2786 € žaloba dôvodná nebola ) priznal súd nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33%. O výške jeho nároku na náhradu trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd Nitra. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( označenie toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis odvolateľa ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.