Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoCsp/28/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

1

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a sudkýň JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX C. D., zastúpenej: Občianske združenie OPOS, so sídlom A. Hlinku 1084/24A, 914 01 Trenčianska Teplá, IČO: 51 147 688, o zaplatenie sumy 7 105,86 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 30. júna 2023 č.k. -322, takto

rozhodol:

1

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti m e n í tak, že žalobu v tejto časti z a m i e t a .

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v zastavujúcej časti v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

III. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo veci samej v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1

1. Právny predchodca žalobcu, Všeobecná úverová banka, a.s., sa domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 7 870,46 eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie vo veci prvý krát rozhodol rozsudkom zo dňa 17. decembra 2021 č.k. -127, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7 870,46 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 28.11.2018 do zaplatenia do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uznesením zo dňa 3. marca 2022 č.k. -240 pripustil, aby do konania namiesto pôvodného žalobcu ako žalobca vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35831 154. Na odvolanie žalovanej voči rozsudku Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 30. marca 2023 č.k. -275 pripustil späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 764,60 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania, rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 17. decembra 2021 č.k. -127 v tejto časti zrušil a konanie v tejto časti zastavil (výrok I). V ostatnej časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu v vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (výrok II.)

2.1. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4 320,45 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 28.11.2018 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 171,15 eur počnúc od právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok (výrok I.). V ostatnej časti konania o zaplatenie istiny, zmluvného úroku a úroku z omeškania žalobu zamietol (výrok II.). Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33 %. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami , , , , , , v znení účinnom v rozhodnom čase, , , , , až 42, , p spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v rozhodnom čase, o bankách, , (ďalej ). 2.2. Právny vzťah založený predmetnou zmluvou kvalifikoval ako spotrebiteľský a aplikoval naň ustanovenia osobitných právnych noriem prijatých na ochranu spotrebiteľa (zákon o ochrane spotrebiteľa, , zákon o spotrebiteľských úveroch) ako aj Smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Z vykonaného dokazovania a zhodných vyjadrení strán sporu, mal nesporne preukázané, že strany uzavreli úverovú zmluvu, ktorej podmienky uviedol bode 7 rozsudku. Taktiež bolo nesporne preukázané, že žalovaná z vyššie uvedeného úveru splatila sumu 4 914,95 eur a že pre nesplácanie úveru došlo k vyhláseniu jeho predčasnej splatnosti, ktoré tvrdenie žalovaná nenamietala. 2.3. K nedostatkom úverovej zmluvy, ktoré namietala žalovaná, konštatoval, že v prípade napádanej zmluvy bol dojednaný anuitný spôsob splácania, t.j. plnenie záväzku dlžníka vrátiť úver a úrok za jeho poskytnutie bolo dohodnuté v mesačných splátkach s rovnakou výškou, pričom každou splátkou dochádza k postupnému umorovaniu časti istiny, resp. k platbe úroku, keď splátkový kalendár bol súčasťou zmluvy a žalovaná ho podpísala. Ďalej uzavrel, že adresa veriteľa (právneho predchodcu žalobcu) bola uvedená v záhlaví zmluvy. Čo sa týka výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov citoval bod 17.1. predchádzajúceho uznesenia odvolacieho súdu v tejto veci (č.l. 275), z ktorého vyplýva, že uvedená námietka žalovanej nebola dôvodná. 2.4. Súd prvej inštancie poukázal na vykonané dokazovanie obsahom lustrácie žalovanej č. 1720011085 zo dňa 25.04.2017, z ktorej navyše nevyplýva okrem výšky čistého príjmu žalovanej žiadna relevantná informácia, na základe ktorej by bol mohol veriteľ posúdiť bonitu žalovanej, resp. jej schopnosť úver riadne splácať, preto veriteľ okrem čistého príjmu neskúmal žiadnu zo skutočností predpokladaných zákonom v (najmä náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, iné úverové záväzky žalovanej znižujúce príjem spotrebiteľa). Taktiež konštatoval, že veriteľ nedodržal minimálne ustanovenia odseku 19, 27 a 30 uvedeného zákona, pričom nešlo o prípady uvedené v ods. 24 a 31 uvedeného ustanovenia zákona, keď predmetný úver násobne prevyšoval sumu úveru, ktorý sa ním refinancoval. Na základe uvedeného dospel k záveru, že zo strany veriteľa išlo o hrubé porušenie povinností, ktoré podľa spôsobilo, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov. Z dôvodu, že bol naplnený dôvod pre posúdenie bezúročnosti a bez poplatkovosti predmetného úveru ako dôvodnej námietky žalovanej, ďalej neposudzoval iné žalovanou tvrdené dôvody z pohľadu možnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (nesprávne uvedená RPMN a príliš vysoký zmluvný úrok). 2.5. K námietke premlčania vznesenej žalovanou uviedol, že v spotrebiteľských vzťahoch je premlčacia lehota 3 ročná ( ) a začne plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených 3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15 dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvý krát ( ). Z uvedeného vyplýva, že premlčacia lehota začala plynúť doručením oznámenia žalobcu zo dňa 22.11.2018 o zosplatnení celého úveru, ktoré bolo žalovanej doručované do vlastných rúk, pričom žalovaná tvrdenia žalobcu o jeho doručení nenamietala. Žaloba bola na súde podaná dňa 29.06.2021, teda premlčané môžu byť len splátky splatné pred 29.06.2018, pričom také splátky v konaní uplatnené neboli, keď splátky splatné do mája 2018 boli riadne uhradené. Premlčanie sa teda mohlo týkať len splátky splatnej v júni 2018, na ktorú však veriteľ započítal ďalšie platby žalovanej za neskoršie obdobie. 2.6. Súd prvej inštancie konštatoval, že postúpenie pohľadávky na žalobcu z pohľadu bolo v súlade so zákonom, keďže žalovaná bola s platením úveru v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a svoj dlh v plnom rozsahu neuhradila. Hoci nebolo zrejmé kedy veriteľ žalovanej oznámil postúpenie pohľadávky, ale keďže žalovaná túto okolnosť nenamietala, mal za to, že oznámenie jej doručené bolo. 2.7. Keďže žalovanej bol poskytnutý úver vo výške istiny 10 000 eur, ktorý súd prvej inštancie považoval za bezúročný a bez poplatkov, a z ktorého podľa tvrdení žalobcu zaplatila pred podaním žaloby sumu 4 914,95 eur a po podaní žaloby sumu 764,60 eur, nesplatenou časťou istiny úveru je suma 4 320,45

eur, ku zaplateniu ktorej súd prvej inštancie žalovanú zaviazal. Žalovanej povolil splácanie nesplatenej časti úveru v splátkach vo výške 171,15 eur, t.j. vo výške zhodnej so zmluvne dohodnutými splátkami úveru (v súlade s konštantnou judikatúrou súdov SR, podľa ktorej nemôže byť splátka určená nižšou sumou než bola pôvodne dohodnutá výška splátky), a to pod hrozbou straty výhody splátok v prípade, že žalovaná niektorú zo splátok neuhradí riadne a včas. 2.8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a žalobcovi v konaní úspešnému v rozsahu 1/3. Konštatoval, že z celkovej uplatnenej sumy 7 870,46 eur bola žaloba podaná dôvodne v časti 7 420,25 eur (správne malo byť uvedené 4 320,45 eura) priznaných týmto rozsudkom a v časti, v ktorej bolo konanie zastavené - 764,60 eura, t.j. v rozsahu približne 1/3, a v časti o zaplatenie sumy 2 786 eur žaloba dôvodná nebola. Preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33 %. Uviedol, že o výške jeho nároku na náhradu trov konania rozhodne podľa po právoplatnosti rozsudku.

3.1. Žalovaná podala v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a III. zrušil a vec vrátil na nové rozhodnutie, alternatívne rozhodol, že žalobu zamieta. Dôvodila, že podľa ustanovení , že d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia vecí. 3.2. Namietala, že súd prvej inštancie sa mal zaoberať tým, či došlo zo strany právneho predchodcu žalobcu pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt k splneniu podmienok podľa prvej vety o bankách, a to, či bola právnym predchodcom žalobcu riadne vyzvaná v zmysle na úhradu dlžnej splátky, čo malo vplyv na zosplatnenie úveru a či po výzve došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, čo však muselo byť dlžníkovi preukázateľne doručené. Tvrdila, že veriteľ bol bankou a pohľadávku postúpil na žalobcu, ktorý nie je bankou, čo bol oprávnený urobiť iba za splnenia podmienok podľa veta prvá zákona o bankách, v prípade spotrebiteľskej zmluvy aj ust. ods. (2) ZoSÚ. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa , nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Žalobcu zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie postupu v zmysle , t.j., že písomne vyzval žalovanú na úhradu dlhu a ktorá bola napriek výzve v omeškaní s jeho splácaním nepretržite 90 kalendárnych dní. Citovala bod 49. napadnutého rozsudku. Tvrdila, že doručovanie listín muselo byť žalobcom preukázané aj bez námietky žalovanej. Navyše súd má aj bez návrhu skúmať aktívnu vecnú legitimáciu a či má k dispozícii všetky listiny na preukázanie tvrdení žalobcu. Keďže vo veci absentovalo právne posúdenie postúpenia pohľadávky v zmysle zákona o bankách a zákona o spotrebiteľských úveroch, je rozsudok nepreskúmateľný – arbitrárny. Tvrdila, že bolo potrebné vychádzať z . Poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. , sp.zn. a sp.zn. . Zároveň poukázala na špeciálnu úpravu v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti a . Popísala postup veriteľa, ktorým je banka, pri postúpení pohľadávky. Tvrdila, že 15-dňová lehota podľa môže začať plynúť po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednej zo splátok, t.j. nasledujúci deň po dni, ktorý bol dohodnutý ako deň splatnosti splátky. V danej veci banka výzvou zo dňa 26.06.2019 oznámila žalovanej, že je v omeškaní so splácaním jej pohľadávky vo výške 501,31 eur, ktorú žiadala uhradiť najneskôr do 05.08.2019, inak bude oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky a následne listom zo dňa 23.08.2019 banka mala oznámiť žalovanej vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, avšak neuviedla pre nesplnenie ktorej konkrétnej splátky splatnej určitého dňa vyhlasuje predčasnú splatnosť úveru ( ) a nepredložila dokument o doručení. Preto bolo vyhlásenie mimoriadnej splatnosti neplatným právnym úkonom a absolútne neplatný je aj následný právny úkon postúpenia pre rozpor zo zákonom podľa . Na základe toho bolo nutné konštatovať, že žalobca, ktorý svoje právo opieral o zmluvu o postúpení pohľadávky v tejto veci nebol aktívne legitimovaný a žalobu zamietnuť. 3.3. Navyše, ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že pôvodný veriteľ porušil povinnosti stanovené , potom v zmysle ZoSÚ, nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Keďže v tomto prípade nedošlo k riadnemu zosplatneniu spotrebiteľského úveru, tak následne nemohlo dôjsť ani k platnému postúpeniu celej pohľadávky vyplývajúcej z predchádzajúceho zosplatnenia úveru na žalobcu a žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie uvedeného nároku v súdnom konaní. Aj z tohto dôvodu mal súd prvej inštancie žalobu zamietnuť. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , a na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove č.k. , Krajského súdu v

Trenčíne č.k. , Krajského súdu v Nitre č.k. , sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. . 4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnuté rozhodnutie súdu I. inštancie považuje za vecne správne, súd I. inštancie sa dostatočne vysporiadal s právnou a aj skutkovou stránkou veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. S rozhodnutím sa stotožňuje. Poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia, na ktorých aj zotrváva. Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu I. inštancie v žalovaným napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil a priznal mu právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (, 362 ods. 1 ) a zistení, že spĺňa náležitosti , viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (, ), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), vec prejednal na nariadenom pojednávaní ( ). Dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, podľa , zmenil tak, že žalobu aj v tejto časti zamietol. 6. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 7. V danej veci sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 7 870,46 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 28.11.2018 do zaplatenia. V dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby bolo konanie v časti o zaplatenie sumy 764,60 eur, s prislúchajúcim úrokom z omeškania, zastavené (č.l. 275). Predmetom konania tak zostal nárok na zaplatenie sumy 7 105,86 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 28.11.2018 do zaplatenia. Súd prvej inštancie svojim v poradí druhým rozsudkom žalobe v časti o zaplatenie sumy 4 320,45 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 28.11.2018 do zaplatenia vyhovel. V ostatnej časti žalobu zamietol. Na odvolanie žalovanej je vyhovujúca časť rozsudku a výrok o trovách konania (ako výrok závislý) predmetom prieskumu odvolacím súdom. 8. Z obsahu spisu vyplýva, že pôvodný veriteľ Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, uzatvoril dňa 25.04.2017 so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou sa zaviazal poskytnúť žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 10 000 eur a žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi vo výške 17,90 % ročne formou 120 mesačných splátok po 171,15 eur splatných 20. deň v mesiaci, splatnosť 1. splátky 20.05.2017 a platnosť poslednej splátky 20.04.2027. V zmluve bola uvedená výška RPMN 17,90 %, priemerná RPMN 8,99 % a celková čiastka k zaplateniu 20 538 eur. Pôvodný veriteľ zanikol dňom 30.12.2017 s právnym nástupcom, ktorým bola VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829090 Bratislava, IČO: 31 320 155 (právny predchodca žalobcu). Do podania žaloby žalovaná zaplatila právnemu predchodcovi žalobcu sumu 4 914,95 eur. Z dôvodu, že žalovaná poskytnutý úver nesplácala riadne a včas právny predchodca žalobcu ju listom zo dňa 26.09.2018 vyzval na zaplatenie dlžnej čiastky 494,60 eur s upozornením, že v opačnom prípade bude požadovať splatenie celej nesplatenej časti úveru. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 22.11.2018 vyhlásil okamžitú splatnosť úveru a vyzval žalovanú na úhradu dlhu vo výške 10 107,17 eur. 9. Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 10. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane aspoň jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 11. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. 12. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa , nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania

schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa sa považuje aj porušenie ustanovení až 42. 13. Podľa v znení účinnom ku dňu postúpenia, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len ""), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa , nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. 15. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v danej veci neaplikoval ustanovenie . Preto postupoval podľa a prípisom zo dňa 21.05.2024 vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k možnému použitiu uvedeného ustanovenia , z dôvodu, že toto ustanovenie všeobecne záväzného predpisu v doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a pre rozhodnutie je jeho aplikácia rozhodujúca. 16.1. Právny zástupca žalobcu vo vyjadrení doručenom dňa 07.06.2024 uviedol, že zosplatnenie pohľadávky bolo medzi stranami dohodnuté v zmluvných podmienkach čl. 9 bod 2, ktoré sú súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Výkladom , nemožno vyvodiť záver, že zákonodarca vyžaduje 2 úkony pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, jednak výzvu podľa a vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, ku ktorým musí byť preukázané doručenie oboch listín. Doručením upozornenia podľa , za ktoré sa dá považovať predžalobná upomienka, sa žalovaná s obsahom takéhoto upozornenia oboznámila. Pôvodný veriteľ k úkonu predčasného zosplatnenia úveru nepredložil doručenku alebo doklad preukazujúci odoslanie listiny na poštovú prepravu, nakoľko predmetná listina má deklaratórny charakter. Ale žalovaná sa o zosplatnení mohla dozvedieť najneskôr doručením podanej žaloby. Pre neplnenie si zmluvných záväzkov bola pohľadávka následne v súlade s zákona o bankách legitímne postúpená na nového veriteľa

- spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o. a žalovaná postúpenie nerozporovala. Poukázal na odborného vyjadrenie Národnej banky Slovenska zo dňa 24.07.2014 predložené Okresnému súdu Vranov nad Topľou v konaní pod sp.zn. , podľa ktorého, ak je úver splatný v splátkach banka má právo postúpiť postupníkovi celú, teda aj nesplatenú časť pohľadávky z úveru za splnenia zákonných podmienok v zmysle ust. § 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách. Ďalej poukázal na rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. , č.k. -179 a č.k. -2224, a rozsudok Okresného súdu Nitra sp.zn. . Zdôraznil, že žalovaná pohľadávka bola primárne pohľadávkou nebankového subjektu, spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., a banka sa jej vlastníkom stala až následne, v dôsledku zlúčenia subjektov. K aplikácii sa nevyjadril. 16.2. Zástupca žalovanej sa na výzvu odvolacieho súdu písomne nevyjadril.

17.1. Odvolací súd na nariadenom pojednávaní zopakoval dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín: Splátkový kalendár v článku X. zmluvy o úvere zo dňa 25.04.2017, Predžalobná upomienka zo dňa 26.09.2018, Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 22.11.2018 a Prehľad splátok a úhrad. 17.2. Zo splátkového kalendára v článku X. zmluvy o úvere zo dňa 25.04.2017 vyplýva, že poskytnutý úver mal byť splatený v 120 splátkach po 171,15 eur splatných vždy ku 20. dňu kalendárneho mesiaca, so splatnosťou prvej splátky dňa 20.05.2017 a poslednej splátky dňa 20.04.2027. Do dňa postúpenia pohľadávky 15.12.2021 bolo splatných 55 splátok spolu v sume 9 413,25 eur, z toho splatná istina bola

v sume 2 697,55 eura. 65 splátok spolu v sume 11 124,75 eur, z toho istina v sume 7 302,45 eur (10000

- 7302,45 = 2697,55), k uvedenému dňa nebolo splatných. 17.3. Z predžalobnej upomienky zo dňa 26.09.2018 vyplýva, že žalovaná mala nedoplatok vo výške 494,60 eur. 17.4. Z listu zo dňa 22.11.2018 vyplýva, že pôvodný žalobca VÚB, a.s., vyhlásil okamžitú splatnosť úveru a vyzval žalovanú na úhradu dlhu vo výške 10 107,17 eura. 17.5. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná na predmetný úver do dňa postúpenia pohľadávky 15.12.2021 zaplatila spolu sumu 4 914,95 eur. Poslednú úhradu v sume 50 eur žalovaná vykonala dňa 21.04.2021. Zároveň medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná po podaní žaloby zaplatila sumu 764,60 eur, v ktorej časti bolo konanie zastavené.

18. Po zopakovanom dokazovaní odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti je nesprávne, založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Súd prvej inštancie vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy v danej veci postupoval správne, keď aplikoval ustanovenia o spotrebiteľských úveroch, iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Zaoberal sa všetkými relevantnými námietkami žalovanej, ktoré vyhodnotil v súlade s právnymi názormi odvolacieho súdu vyjadrenými v ostatnom rozhodnutí. Dospel tiež k správnemu záveru, že poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a v takom prípade bola žalovaná povinná vrátiť žalobcovi len skutočne poskytnutý úver. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, podľa ktorého žalovaná z poskytnutého úveru vo výške 10 000 eur vrátila pred podaním žaloby sumu 4 914,95 eur a po podaní žaloby sumu 764,60 eur, preto nesplatenou časťou istiny úveru je suma 4 320,45 eur. Takto zistený skutkový stav však nesprávne vyhodnotil, a v rozpore s ustanovením prvá veta , aj nesprávne právne posúdil. 19. Na tomto mieste odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 20.1. V danej veci súd prvej inštancie vec aplikoval ustanovenia a Hoci je aplikácia použitých ustanovení v dôvodoch napadnutého rozsudku správna, právne závery súdu prvej inštancie vyvodené zo zisteného skutkového stavu za správne považovať nemožno. Napriek tomu, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že úver je považovaný za bezúročný a bez poplatkov podľa pre porušenie povinností vyplývajúcich veriteľovi z , opomenul, že zákon okrem sankcie bezúročnosti a bez poplatkovosti, sankcionuje porušenie povinnosti podľa uvedeného ustanovenia aj zánikom oprávnenia veriteľa vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že právny nástupca pôvodného veriteľa (VÚB. a.s.) nebol oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru z dôvodu porušenia povinnosti pôvodného veriteľa podľa , nakoľko uplatnenie tohto práva vylučovalo ustanovenie uvedeného zákona. Preto list zo dňa 22.11.2018, ktorým pôvodný žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru a vyzval žalovanú na úhradu dlhu vo výške 10 107,17 eur, nemohol vyvolať účinky týmto úkonom predpokladané, keďže pôvodný veriteľ, ani jeho právny nástupca, nebol oprávnený vyžadovať od žalovanej jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Mohol požadovať iba zaplatenie časti splátky splatnej podľa dohodnutého splátkového kalendára zodpovedajúcej istine tak, ako je uvedená v splátkovom kalendári v bode X. zmluvy. 20.2. Z dokazovania zopakovaného odvolacím súdom vyplynulo, že do postúpenia pohľadávok na žalobcu, bolo splatných 55 splátok spolu v sume 9 413,25 eur, z toho splatná istina bola v sume 2 697,55 eur. 65 splátok spolu v sume 11 124,75 eur, z toho istina v sume 7 302,45 eur (10000 - 7302,45 = 2697,55), k uvedenému dňa nebolo splatných. Žalovaná na predmetný úver ku dňu postúpenia pohľadávky 15.12.2021 zaplatila do podania žaloby spolu sumu 4 914,95 eur a po podaní žaloby zaplatila spolu sumu 764,60 eur (v ktorej časti bolo konanie zastavené). Žalovaná teda do postúpenia pohľadávky spolu zaplatila na poskytnutý úver sumu 5 679,55 eur (4914,95 + 764,60 = 5679,55), pričom splatná časť istiny k rovnakému dňu bola 2 697,55 eur. Z uvedených dôvodov, vzhľadom k správnemu záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého je predmetný úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov, žalovaná na istine ku dňu postúpenia pohľadávky 15.12.2021 žiadny dlh nemala. Preto žaloba ani

v napadnutej vyhovujúcej časti nemôže byť dôvodná. Navyše vzhľadom ku skutočnosti, že pôvodný žalobca v priebehu súdneho konania postúpil vymáhanú pohľadávku na žalobcu, bolo potrebné zaoberať sa otázkou aktívnej vecnej legitimácie nového žalobcu.

21.1. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany sporu v hmotnoprávnom vzťahu. Strana sporu, ktorá o sebe tvrdí, že je nositeľom práva má aktívnu legitimáciu a pasívnu legitimáciu má strana sporu, ktorá je nositeľom povinnosti (záväzku). Z dôvodov rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. vyplýva, že: „Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno- právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca je nositeľom práva a žaluje osobu, ktorá je nositeľom povinnosti. Ak sa to v konaní nepreukáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej. 21.2. V danej veci v dôsledku postúpenia pohľadávky, ktorá bola predmetom sporu, došlo k zmene žalobcu. Pôvodný žalobca (VÚB, a.s.) bol bankou a vzťahovali sa na neho práva a povinnosti vyplývajúce zo o bankách. Osobitne ustanovenie uvedeného zákona, ktoré obsahuje osobitnú úpravu postúpenia pohľadávky, písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, avšak predmetom postúpenia môže byť peňažný záväzok klienta voči banke, s ktorým je nepretržite v omeškaní po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní, pričom sa tiež vyžaduje existencia písomnej výzvy na úhradu peňažného záväzku adresovaná klientovi. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávku banky nie je možné postúpiť tretej osobe, pretože tomu bráni ustanovenie , ktoré okrem iného stanovuje, nemožnosť postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu. Ak určitú pohľadávku nie je možné postúpiť (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej následné postúpenie inému subjektu je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle , a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Pokiaľ v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky), sa účinky tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a , no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v , ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle nemá voči dlžníkovi žiadne účinky a dlžník nie je povinný plniť postupníkovi. Z uvedeného vyplýva, že na rozpor postúpenia pohľadávky banky voči spotrebiteľovi s ustanovením , ktoré má za následok absolútnu neplatnosť postúpenia podľa , prihliada súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak je pre platnosť postúpenia potrebné splniť určité podmienky, uvedené v zákona o bankách, je žalobca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný preukázať predpoklady svojej aktívnej vecnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. 21.3. V danej veci bolo preukázané, že pohľadávka z úverovej zmluvy bola v čase postúpenia na žalobcu (15.12.2021) splatná len čiastočne, splatných bolo 55 splátok spolu v sume 9 413,25 eur, pričom k uvedenému dňu žalovaná na predmetný úver zaplatila spolu sumu 4 914,95 eur, poslednú úhradu dňa 21.04.2021 vo výške 50 eur. Z uvedeného vyplýva, že ku dňu postúpenia 15.12.2021 bola splatná a nezaplatená suma splátok spolu 4 498,30 eur (9413,25 - 4914,95 = 4498,30). Keďže pôvodný žalobca bol podľa zákona o bankách oprávnený postúpiť len splatnú pohľadávku zodpovedajúcu peňažnému záväzku, s ktorým bola žalovaná nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní, platne postúpená mohla byť len suma 4 498,30 eur. Na uvedenom nič nemení tvrdenie žalobcu vo vyjadrení zo dňa 07.06.2024, že žalovaná pohľadávka bola primárne pohľadávkou nebankového subjektu, spoločnosti

Consumer Finance Holding, a.s. a banka sa stala jej vlastníkom až následne, v dôsledku zlúčenia subjektov. Vo vzťahu k uvedenej sume splátok je podľa právneho záveru odvolacieho súdu žalobca aktívne vecne legitimovaný. Vo vzťahu k ostatnej časti zodpovedajúcej 65 splátkam spolu v sume 11 124,75 eur odvolací súd poukazuje na svoj záver, podľa ktorého že právny nástupca pôvodného veriteľa (VÚB. a.s.) nebol oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru z dôvodu porušenia povinnosti pôvodného veriteľa podľa , nakoľko uplatnenie tohto práva vylučovalo ustanovenie uvedeného zákona. Z uvedeného dôvodu splátky číslo 56 až 120 ku dňu postúpenia neboli splatné a nebolo možné platne ich postúpiť na žalobcu. Preto odvolací súd dospel k záveru, že vo vzťahu k časti zodpovedajúcej 65 splátkam spolu v sume 11 124,75 eur žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v danej veci. 21.4. Napriek záveru odvolacieho súdu, podľa ktorého žalobca je aktívne vecne legitimovaný vo vzťahu k splátkam úveru číslo 1 až 55, ktoré boli ku dňu postúpenia pohľadávky splatné spolu v sume 9 413,25 eur a zaplatené spolu sumu 4 914,95 eur, ani v tejto časti žalobca nemôže byť v spore úspešný. K tomu odvolací súd opätovne poukazuje na správny záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého je predmetný úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov, preto bola žalovaná povinná vrátiť pôvodnému veriteľovi, resp. jeho právnemu nástupcovi len tú časť splatných splátok, ktorá zodpovedala istine. Keďže žalovaná do postúpenia pohľadávky spolu zaplatila na poskytnutý úver sumu 5 679,55 eur (4914,95 + 764,60 = 5679,55), pričom splatná časť istiny k rovnakému dňu bola 2 697,55 eur, ku dňu postúpenia pohľadávky dňa 15.12.2021 na istine žiadny dlh nemala.

22. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti podľa zmenil tak, že žalobu zamietol. 23.1. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením , . 23.2. V zastavujúcej časti v sume 764,60 eur s príslušenstvom, podľa priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov prvého odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu z dôvodu, že žalovaná v tejto časti procesne zavinila zastavenie konania, keď nárok žalobcu uspokojila po podaní žaloby. 23.3. Vo vzťahu k veci samej v sume 7 105,86 eur s príslušenstvom podľa priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov oboch odvolacích konaní voči žalobcovi v plnom rozsahu z dôvodu, že žalovaná bola v konaní v tejto časti úspešná. 23.4. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa .

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

1

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).