Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

76Ek/1162/2023

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava - Karlova Ves, IČO: 42 185 190, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX D., XXX XX E., o vymoženie 441,91 eur s prísl., o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. zo dňa 07.09.2023, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .

odôvodnenie:

1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 21.04.2023 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 441,91 eur s prísl., a to na podklade exekučného titulu

- Notárskej zápisnice sp. zn. N 3978/2005, NZ 39903/2005, NCRLs 39367/2005 zo dňa 28.08.2005 spísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom.

2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 07.09.2023 rozhodnutie, ktorým návrh na vykonanie exekúcie zamietol a trovy exekučného konania oprávnenému nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), , , a tým, že predmetná notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom podľa Exekučného poriadku. Oprávnený navrhoval vykonanie exekúcie na podklade notárskej zápisnice, pri spísaní ktorej za povinného konal a podpísal ju splnomocnený zástupca, advokát Mgr. Tomáš Kušnír, ktorý dlh v plnom rozsahu, čo do základu aj do výšky uznal a zároveň súhlasil s použitím notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Spísaniu notárskej zápisnice predchádzalo uzavretie Zmluvy o úvere č. 1190612, ktorú uzatvorili oprávnený a povinný dňa 04.02.2005.

3/ Súčasťou zmluvy o úvere bolo splnomocnenie, ktorým povinný ako dlžník splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa , alebo pre exekúciu podľa Exekučného poriadku na celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky, alebo jej zostatku v prípade čiastočného splatenia dlhu povinného a jej príslušenstva. Splnomocnenie pre Mgr. Tomáša Kušníra bolo dané na vopred pripravenom formulárovom tlačive, o čom svedčí predtlačené meno splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra, v čoho dôsledku je zrejmé, že už pri koncipovaní predtlače predmetnej zmluvy bol tento právny zástupca v kontakte s oprávneným a mal hájiť záujmy práve oprávneného pri vymáhaní prípadných dlhov, a preto je zrejmé, že povinný v čase uzatvárania zmluvy nemal možnosť slobodnej voľby, či už tohto alebo iného zástupcu. Teda v danom prípade bola slobodná voľba povinného pri výbere advokáta zastupujúceho záujmy povinného vylúčená, lebo advokáta, ktorý bude zastupovať

dlžníka (povinného) pri uznaní záväzku z úveru poskytnutého veriteľom (oprávneným), ako aj pri spísaní notárskej zápisnice a pri udelení súhlasu s jej vykonateľnosťou (§ 41 ods. 2 Exekučného poriadku) vybral vopred veriteľ (oprávnený) tým, že ho uviedol v predtlači úverovej zmluvy predloženej dlžníkovi na podpis. Samotná zmluva v časti splnomocnenie obsahuje zakotvenie súhlasu s výkonom exekúcie naformulovanú tým spôsobom, že povinný nemal možnosť túto skutočnosť zmeniť ani ovplyvniť a podpisom zmluvy sa vopred vzdal svojich práv namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. Celý text splnomocnenia vrátane osoby splnomocnenca bol v štandardnej úverovej zmluve formulárovo predtlačený.

4/ Uznanie záväzku je jednostranný právny úkon dlžníka, ktorý adresuje veriteľovi. Týmto úkonom dlžník uznáva svoj určitý záväzok, čím vlastne potvrdzuje jeho platnosť v čase uznania. Z ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vyplýva, že zákon za podstatnú náležitosť uznania záväzku považuje uznanie určitého záväzku a na účinnosť takéhoto uznania predpisuje obligatórne písomnú formu. Zákonným dôsledkom uznania záväzku je vyvrátiteľná právna domnienka, že záväzok v čase uznania existoval. Uznať záväzok je právom dlžníka, ktoré v budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí. Nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť v budúcnosti. Takáto dohoda je neplatná podľa . Právo, ktoré môže vzniknúť v budúcnosti, je právom, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe a nemožno ním disponovať. Ak v čase uzavretia dohody o plnomocenstve neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tomto čase nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie. Potom ani nemohol splnomocniť A. F. G. uznať dlh. Zástupca povinného tiež určil lehotu, dokedy má byť dlh zaplatený zjavne bez splnomocnenia povinným.

5/ Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému, takže každý sa jej môže dovolať. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd aj bez návrhu (ex offo). Absolútna neplatnosť sa nemôže napraviť dodatočným schválením a nemôže byť konvalidovaná ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Plnenie, ku ktorému došlo z absolútne neplatného právneho úkonu zakladá bezdôvodné obohatenie. Vychádzajúc z exekučného titulu v rozsahu daného splnomocnenia v konaní pred notárom uvedený právny zástupca tak uznal záväzok, ktorého výšku v čase udelenia plnej moci nebolo možné predpokladať či vôbec v budúcnosti vznikne, v mene povinného, ako aj vyslovil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinného. Vyšší súdny úradník predmetné splnomocnenie, ktoré je súčasťou zmluvy, a ktorého účelom bolo uznanie dlhu, kvalifikoval ako neurčité, koncipované široko, všeobecne a aj rozporné s ustanovením , keďže je zrejmé, že záujmy zástupcu boli v rozpore so záujmami zastúpeného, ktorým bol povinný. Takéto zmluvné dojednanie preto treba považovať za odporujúce zákonu a dobrým mravom v zmysle , a preto z uvedeného dôvodu súd vyhodnotil predmetné splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice ako absolútne neplatný právny úkon.

6/ V prípade notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice upravenej v o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je zakotvená v ustanovení Exekučného poriadku, (resp. v Exekučného poriadku v čase spísanie notárskej zápisnice), podľa ktorého obligatórnymi náležitosťami notárskej zápisnice, ktorá obsahuje právny záväzok, je vyznačenie oprávnenej osoby a povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Všetky tieto náležitosti notárskej zápisnice musia byť simultánne splnené, aby bolo možné považovať notársku zápisnicu za tak formálne ako aj materiálne vykonateľnú. Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu je súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, keďže až tento prejav vôle povinnej osoby robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinností uvedenej v jej obsahu. Tento súhlas udeľuje buď priamo dlžník, ktorý sa osobne zúčastnil právneho úkonu spísania notárskej zápisnice, alebo ten, kto je ako zástupca oprávnený konať v mene zastúpeného (dlžníka). V prípade ak niekto ako zástupca koná pri spisovaní notárskej zápisnice za povinnú osobu napriek skutočnosti, že nedisponuje oprávneným konať, nemožno vyslovenie takéhoto súhlasu považovať za súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Na základe uvedeného vyšší súdny úradník konštatoval, že v danom prípade z dôvodu absolútnej neplatnosti splnomocnenia, ktoré je obsiahnuté v zmluve, právny zástupca Mgr. Tomáš Kušnír, nemohol v mene povinného právne relevantným spôsobom v čase spísania notárskej zápisnice udeliť súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, a preto súhlas uvedeného právneho zástupcu obsiahnutý v notárskej zápisnici sa považuje

taktiež za absolútne neplatný právny úkon. Ak teda z neplatne udeleného plnomocenstva nevyplynuli právne účinky vykonaného právneho úkonu v mene povinného, ani predložená notárska zápisnica nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorej by oprávnenému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekučného konania domáhať. Rovnaký právny názor vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutiach sp. zn. , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , a pod.

7/ Z dôvodu absencie platného súhlasu povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemožno predloženú notársku zápisnicu, na podklade ktorej oprávnený navrhol vykonať exekúciu, považovať za spôsobilý exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, a preto na jej podklade nemožno vykonať exekúciu. Preto návrh oprávneného na vykonanie exekúcie vyšší súdny úradník podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol.

8/ Proti rozhodnutiu bola v zákonom stanovenej lehote podaná sťažnosť oprávneného. Uviedol, že s povinným v postavení dlžníka dňa 04.02.2005 uzavrel zmluvu o úvere č. 1190612, na základe ktorej sa mu zaviazal poskytnúť úvr vo výške 398,33 eur. Zmluva bola uzavretá podľa ust. a nasl. , teda má povahu absolútneho obchodu a vzťah, ktorý na jej základe vznikol, nie je spotrebiteľským. Vo Všeobecných obchodných podmienkach sa strany dohodli, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami . Iný zákon teda nie je možné na zmluvný vzťah aplikovať. Povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere udelené plnomocenstvo v zmysle v platnom znení odvolať, pričom tak neurobil. Udelením plnomocenstva sa povinný ako dlžník nevzdal svojich práv na uznanie záväzku, iba rozšíril možnosť uznania záväzku za jeho osobu aj na osobu splnomocniteľa, v danom prípade advokáta. Platné právne predpisy povinnému ako dlžníkovi nebránili v tom, aby dobrovoľne sám uznal záväzok zo zmluvy o úvere, pričom výška záväzku bola povinnému ako dlžníkovi známa. Oprávnený ako veriteľ pravidelne vyzýval povinného na úhradu jeho záväzku a vždy špecifikoval aktuálnu výšku dlžnej sumy.

9/ Oprávnený sa rovnako nestotožnil s právnym názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého nie je citovaná notárska zápisnica spôsobilým exekučným titulom z dôvodu, že povinný platne nesplnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra svojím zastupovaním. Pokiaľ sa zákonodarca rozhodol zaviesť do právneho poriadku notársku zápisnicu ako exekučný titul, nepochybne tým prejavil svoj záujem o posilnenie riešenia sporov medzi účastníkmi právnych vzťahov predovšetkým mimosúdnym spôsobom. Plnomocenstvo udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi považoval platné a nie je možné ho kvalifikovať ako absolútne neplatný právny úkon. Udelené plnomocenstvo je právnym úkonom spĺňajúcim všetky náležitosti právneho úkonu v zmysle ust. a nasl. . Plnomocenstvo na zastupovanie bolo súčasťou Zmluvy a bolo dojednané jasne, určito a zrozumiteľne. Dlžník (povinný) splnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra, aby v mene dlžníka uznal záväzok z úveru uvedeného v Zmluve. Oprávnený má za to, že splnomocnenec Mgr. Tomáš Kušnír konal v medziach plnomocenstva a neprekročil svoje oprávnenia uvedené v predmetnom plnomocenstve, nakoľko v plnomocenstve je jasne, zrozumiteľne a určito vyjadrený rozsah udeleného plnomocenstva, t. j. „spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v mojom mene uznal môj záväzok z úveru vyššie uvedeného tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia...“ Povinný predmetné plnomocenstvo na znak súhlasu podpísal. Oprávnený má za to, že konanie Mgr. Tomáša Kušníra (uznanie záväzku) nemožno kvalifikovať ako konanie, ktoré je v rozpore so záujmami zastúpeného (povinného). Ako bolo uvedené vyššie povinný dlhodobo ignoroval výzvy oprávneného a neplnil si svoje záväzky vyplývajúce zo Zmluvy (neuhradil ani poskytnutý úver vo výške istiny) v dôsledku čoho sa dostal do omeškania a jeho záväzky voči oprávnenému sa rozšírili (došlo k zvýšeniu pohľadávky oprávneného). V prípade, ak by k uznaniu záväzku nedošlo a tento stav by trval ešte dlhšie, v dôsledku plynúcich úrokov z omeškania by sa pohľadávka oprávneného zvýšila ešte viac. Z uvedeného vyplýva, že splnomocnenec Mgr. Tomáš Kušnír konal v záujme dlžníka (povinného). Oprávnený uzavieral Zmluvu v dobrej viere, že povinný bude svoje záväzky vyplývajúce zo Zmluvy plniť a z tohto dôvodu mu aj poskytol úver. Konanie povinného, t. j. dlhodobé ignorovanie výziev oprávneného a neplnenie záväzkov považoval oprávnený za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore s princípmi poctivého obchodného styku.

10/ Oprávnený v tejto súvislosti poukázal aj na jednu zo zásad záväzkového práva, ktorou je zásada „favor contractus“ – teória zachovania platnosti zmlúv v záujme právnej istoty účastníkov zmluvy. Podľa ust. zastúpenie vzniká na základe zákona, rozhodnutia štátneho orgánu alebo dohody o plnomocenstve, pričom dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon medzi splnomocnencom a splnomocniteľom o poverení a prijatí zastupovania a o jeho rozsahu. Oprávnený má za to, že dohoda o plnomocenstve je z objektívneho hľadiska ako celok udržateľná a preto ju nemožno považovať za absolútne neplatnú. Povinný mohol odmietnuť uzavrieť takúto Zmluvu, v ktorej je obsiahnuté plnomocenstvo. Oprávnený štandardne uzavieral s klientmi zmluvy, v ktorých predmetné plnomocenstvo obsiahnuté nebolo. Povinný však túto skutočnosť nijakým spôsobom nenamietal. Oprávnený v dobrej viere Zmluvu uzavrel a povinnému úver poskytol.

11/ Oprávnený má za to, že postup súdu, ktorým určil že dohoda o plnomocenstve je neplatná ako celok (v dôsledku čoho ani notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom) je v rozpore s právnymi predpismi, pretože týmto postupom došlo k porušeniu základného princípu záväzkového práva pacta sunt servanda, ďalej k porušeniu základného princípu exekučného konania, ktorým je princíp ochrany oprávneného v exekučnom konaní a napokon k porušeniu princípu rovnosti strán v konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby súd v zmysle napadnuté uznesenie zrušil.

12/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

13/ Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia (ďalej len „“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

14/ Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

15/ Podľa § 45 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku exekučným titulom na účely tohto zákona je aj notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

16/ Podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak: sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica, ktorá nespĺňa zákonné náležitosti alebo záväzok v nej obsiahnutý odporuje zákonu alebo je v rozpore s dobrými mravmi.

17/ Podľa , zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

18/ Podľa , pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

19/ Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20/ Po preskúmaní sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, zákonný sudca vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a konštatoval, že bola podaná včas a nie je dôvodná. Vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Zároveň poukazuje na znenie ustanovenia Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,

aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv. Preto sudca v sťažnostnom konaní už len na podporu správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa nižšie uvedené.

21/ Z návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva, že sa jedná o opätovný návrh na vykonanie exekúcie podaný v zmysle o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len „“), pričom stará exekúcia bola vedená súdnym exekútorom, Mgr. Vladimírom Cipárom, pod sp. zn. EX 806/2005. V prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie sa „nové“ exekučné konanie vedie už podľa predpisov platných a účinných v čase podania opätovného návrhu na začatie exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie sa posudzuje podľa ustanovenia Exekučného poriadku a pri tejto činnosti súdu je irelevantné, či ide o repodaj alebo úplne nový návrh na vykonanie exekúcie (s výnimkou posudzovania dôvodnosti uplatnených trov v súvislosti s podaným návrhom podľa ). Exekučný súd je v zmysle ustanovenia Exekučného poriadku oprávnený a zároveň povinný preskúmať, či možno exekúciu na podklade návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh vykonať (vydať poverenie súdnemu exekútorovi). Samotný nepredpokladá, že by malo byť pri opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie automaticky vydané poverenie na vykonanie exekúcie, len preto, že sa už exekúcia raz viedla, čo je vyjadrené v ustanovení (ak súd opätovnému návrhu nevyhovie, upovedomí o tom exekútora, ktorý vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorý bezodkladne zruší všetky úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii). Vzhľadom na uvedené, bol porom postup vyššieho súdneho úradníka, ktorým skúmal návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy, vrátane predloženej notárskej zápisnice, ako spôsobilého exekučného titulu, správny. Súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať (uznesenie Ústavného súdu SR z 20.04.2011, sp. zn. ). Oprávnenie preskúmať rozhodnutie z pohľadu či sa jedná o spôsobilý exekučný titul má v zmysle Exekučného poriadku jedine exekučný súd (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 26.02.2013, sp. zn. 4M Cdo 8/2012).

22/ V zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 v spojení s § 53 ods. 3 písm. h/ Exekučného poriadku exekučný súd povinný skúmať, či notárska zápisnica obsahuje zákonné náležitosti a či záväzok v nej obsiahnutý nie je v rozpore so zákonom alebo dobrými mravmi. Pri posudzovaní notárskych zápisníc teda nastane situácia, kedy súd na jednej strane musí rešpektovať vôľu strán zakotvenú v dohode, s tým obmedzením, že musí dbať na to, či sú takouto súkromnoprávnou dohodou zachované princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je potrebné trvať. Uvedené oprávnenie exekučného súdu vykonávať vecný prieskum notárskych zápisníc je považovaný za ustálenú súdnu prax. Tento záver vyplýva jednak z nálezu č. k. z 13. júla 2000, v ktorom ústavný súd pripustil hmotnoprávnu analýzu notárskych zápisníc na účely kontroly dodržania zákonných či ústavných hodnôt. Vecný prieskum notárskych zápisníc explicitne umožňuje aj v znení účinnom od 1. apríla 2017, ktorý umožňuje posúdenie notárskej zápisnice z hľadiska možného rozporu so zákonom alebo s dobrými mravmi [ (nález Ústavného súdu sp. zn. ). Preto, ak exekučný súd skúma, či tento exekučný titul má všetky zákonom požadované náležitosti, musí sa do istej miery dotknúť aj hmotnoprávnych inštitútov, ktoré sú v notárskej zápisnici obsiahnuté. Vyšší súdny úradník tak bez toho, aby konal nad rámec Exekučného poriadku, musel preskúmať platnosť dohody o udelení plnomocenstva a ustáliť či Mgr. Tomáš Kušnír, bol splnomocnený na úkony v takom rozsahu, ako ich urobil v mene povinného. Nemožno tak súhlasiť s tvrdením oprávneného, že v uvedenej veci došlo k preskúmaniu exekučného titulu nad rámec určený Exekučným poriadkom. Rovnako nemala námietka oprávneného o tom, že povinný nemá postavenie spotrebiteľa, opodstatnenie. Jednak právne posúdenie vyššieho súdneho úradníka nevychádzalo z premisy, ktorá predpokladá spotrebiteľský charakter vzťahu medzi oprávneným a povinným a jednak umožňuje prieskum akejkoľvek notárskej zápisnice bez ohľadu na to či táto notárska zápisnica zachytáva právne úkony zo spotrebiteľského alebo nespotrebiteľského právneho vzťahu.

23/ Exekučným titulom v posudzovanej veci mala byť notárska zápisnica N 3978/2005, NZ 39903/2005, NCRLs 39367/2005 spísaná dňa 28.08.2005 notárom, JUDr. Ondrejom Ďuriačom, so sídlom Notárskeho

úradu v H., I. J. XXXX/X, na základe ktorej sa oprávnený domáha od povinného (ako dlžníka) vymoženia pohľadávky vo výške 441,91 eur s prísl.. Z jej obsahu vyplývalo, že medzi oprávneným (ako veriteľom) a povinným (ako dlžníkom) bola dňa 04.02.2005 uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý úver vo výške 12 000 Sk. Za povinného konal a zápisnicu podpísal Mgr. Tomáš Kušnír, advokát, na základe plnej moci, ktorá má byť prílohou - súčasťou notárskej zápisnice. Za povinného vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenému vo výške 21 883,- Sk, z toho úver a poplatok predstavujú sumu 18 000,- Sk, pričom táto suma sa mala úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne od 06.04.2005 do zaplatenia. Celý uvedený dlh uznal v plnom rozsahu čo do základu aj do výšky. Zároveň sa v mene dlžníka zaviazal vrátiť do 30.09.2005 uvedený dlh oprávnenému. Notárska zápisnica obsahuje aj súhlas dlžníka s jej vykonateľnosťou podľa § 41 ods. 2 písm. Exekučného poriadku (v znení platnom v čase jej spísania) pre prípad neuhradenia vyššie uvedeného dlhu.

24/ V nadväznosti na zistený skutkový stav sa sudca v plnom rozsahu stotožnil s právnym záverom vyššieho súdneho úradníka prezentovaným v napadnutom uznesení o absolútnej neplatnosti udeleného plnomocenstva s poukazom na a z dôvodu, že uznanie dlhu ako aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú právne úkony, ktoré splnomocnený zástupca povinného urobil v rozpore s jeho záujmami. Tieto svojim účelom odporovali zákonu, a preto sú v zmysle absolútne neplatné. V súvislosti práve s námietkou oprávneného v tom smere, že konanie zástupcu nemožno kvalifikovať ako konanie, ktoré je v rozpore so záujmami zastúpeného - povinného, sťažnostný súd zdôrazňuje tak, ako už uviedol aj vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení, že explicitne ustanovuje, že zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Rovnako nemožno opomenúť, že Mgr. Tomáš Kušnír ako advokát bol povinný v zmysle veta prvá o advokácii pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Vzhľadom aj na uvedené nemožno považovať za súladné so záujmami klienta - povinného uznať pohľadávku oprávneného, v dôsledku čoho napr. dochádza k predĺženiu premlčacej doby, či vysloviť súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ktorá sa tak stane exekučným titulom bez toho, aby bol nárok oprávneného preskúmaný v rámci súdneho konania. Naopak, sudca dospel k záveru, že tieto úkony skôr sledovali záujmy oprávneného ako samotného povinného. V neprospech argumentácie oprávneného vyznieva i skutočnosť, že pri uzatváraní zmluvy o úvere povinný nemal možnosť voľby výberu zástupcu, pretože zmluva bola vyhotovená na predtlači samotným oprávneným, v ktorej už bola osoba splnomocnenca - advokáta presne určená. Udelenie takéhoto plnomocenstva splnomocniteľom – povinným tak nerešpektuje základný predpoklad jeho udelenia, a to že splnomocnenec bude presadzovať a brániť záujem splnomocniteľa - povinného, v dôsledku čoho sú záujmy splnomocneného advokáta v rozpore so záujmami povinného. Súčasne je súdu z rozhodovacej praxe známe, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere či spísania notárskej zápisnice Mgr. Tomáš Kušnír bol splnomocnený spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. (oprávneným) na jej zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch spojených s vymáhaním pohľadávok voči dlžníkom spoločnosti. Toto zistenie sťažnostný súd podporuje poukazom na Verejné napomenutie zverejnené v Bulletine slovenskej advokácie na čl. 56, ktorým bol disciplinárne obvinený Mgr. Tomáš Kušnír uznaný za vinného z disciplinárneho previnenia podľa , ktorého sa dopustil zavineným porušením povinností advokáta v , a citovaného zákona. Vo vyššie uvedenom tak možno bez akýchkoľvek pochybností vzhliadnuť rozpor nielen s pravidlami profesijnej etiky, ale v konečnom dôsledku predovšetkým rozpor s dobrými mravmi a so záujmami klienta - povinného, ktorého zástupcom v zmysle mal byť Mgr. Tomáš Kušnír. V nadväznosti na uvedenú úvahu potom sudca ako irelevantný pre právne posúdenie veci vyhodnotil aj poukaz oprávneného na to, že to bol práve povinný ktorého konanie (ignorácia existujúceho a nepremlčaného dlhu) by bolo možné kvalifikovať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi.

25/ Za právne významný v prejednávanej veci treba tiež považovať rozsah splnomocnencovho oprávnenia v udelenom plnomocenstve podľa druhá veta . Uznanie záväzku je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým potvrdzuje platnosť určitého záväzku v čase uznania. Splnomocnením povinná poverila tretiu osobu, aby v budúcnosti uznala záväzok, ktorého výška v tom čase nebola určená a určiteľná ani len v časti. Obom zmluvným stranám bola známa výška poskytnutého úveru, avšak povinný nemohol mať vedomosť, akú sumu budú predstavovať napr. trovy právneho zastúpenia, trovy za spísanie notárskej zápisnice, a čo znamená

slovo „iné“ obsiahnuté tiež v texte splnomocnenia („Dlžník sa zaväzuje uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej zápisnice /notársky poplatok, trovy právneho zastúpenia pri tomto právnom úkone, a iné/“). Z plnej moci tak nemožno zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z nej zástupcovi vyplývajú - v akom rozsahu má konať v mene zastúpenej osoby a následne posúdiť, či splnomocnenec konal v rámci udeleného splnomocnenia. Uznať záväzok, alebo uznať dlh je právom dlžníka, ktorý v budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí. Záleží to od rôznych okolností, ktoré nastanú až v budúcnosti. V tomto smere treba poukázať na , ktoré je kogentným ustanovením a v zmysle ktorého nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Právo, ktoré môže v budúcnosti vzniknúť, je právom, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe, a preto ním nemožno disponovať. Ak, teda, v čase uzavretia dohody o plnomocenstve nebola známa výška záväzku, nebol známy konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z nej zástupcovi vyplývajú, nemohol povinný platne udeliť plnomocenstvo advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi na uznanie takéhoto neurčitého záväzku. Jedná sa tak o neplatný právny úkon podľa , ako uviedol vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení. Neplatnosť právneho úkonu uvedená v ustanovení má povahu absolútnej neplatnosti. Je preto bez akéhokoľvek významu, že povinný mohol udelené plnomocenstvo podľa odvolať alebo mohol odmietnuť uzavrieť zmluvu o úvere, ktorej obsahom bolo sporné plnomocenstvo, pokiaľ už uvedený úkon bol odpočiatku neplatný, a teda nemohol spôsobiť žiadne právne následky.

26/ Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie, obsiahnuté v tejto zápisnici. Čas plnenia podľa § 45 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku je presné a určité určenie doby, do ktorej sa povinná osoba zaviazala predmet plnenia poskytnúť oprávnenej osobe, tým sa súčasne vymedzuje doba, po ktorej márnom uplynutí môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie, pretože notárska zápisnica obsahujúca súhlas s jej vykonateľnosťou sa stáva vykonateľnou uplynutím doby plnenia. Pretože však notársku zápisnicu spísal zástupca povinného, o lehote na splnenie predmetu plnenia (dlhu) nemal povinný vedomosť. Jej uplynutím sa notárska zápisnica mala stať vykonateľným exekučným titulom. Práve súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. V dôsledku tohto právneho úkonu povinného, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie obsiahnuté v tejto zápisnici. Jej vykonateľnosť sa skúma rovnako, ako pri vykonateľných rozhodnutiach podľa príslušných predpisov procesného práva. V prejednávanej veci splnomocnenec Mgr. Tomáš Kušnír v mene povinného v notárskej zápisnici zo dňa 28.08.2005 uviedol, že povinný splatí dlh v lehote do 30.09.2005 k rukám oprávnenej osoby. Povinný bola takto zaviazaný na splatenie dlhu v lehote, o ktorej nemusel mať ani vedomosť, že začala plynúť, pretože nebolo v konaní preukázané, že povinný s uvedenou dĺžkou lehoty súhlasil, a akým spôsobom sa o jej dĺžke, resp. začiatku jej plynutia dozvedel.

27/ K námietke oprávneného smerujúcej k porušeniu princípu rovnosti strán v konaní, sudca poukazuje na to, že napadnuté uznesenie bolo výsledkom aplikácie zákonných ustanovení, a to na strane jednej v spojení s Exekučného poriadku a na strane druhej a so záverom, že predložená notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom. Sťažnosťou napadnuté uznesenie vychádza z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, ktorá je nielen rozhodovacou praxou aktuálnou, ale vzhľadom na jej vývoj aj rozhodovacou praxou stabilnou. Inými slovami povedané, záver o neplatnosti plnomocenstva udeleného Mgr. Tomášovi Kušnírovi v rámci zmluvy o úvere, je záverom právne správnym a rešpektovaným najvyššími súdnymi autoritami v ich vlastnej rozhodovacej činnosti, o čom musí mať vedomosť aj samotný oprávnený, ktorý bol účastníkom mnohých obdobných konaní, v ktorých bol prijatý obdobný právny záver ako v prejednávanej veci.

28/ Vzhľadom na vyššie prijaté právne závery, exekučný súd nemôže akceptovať ako exekučný titul notársku zápisnicu, ktorá nespĺňa náležitosti riadneho exekučného titulu, pretože bola napísaná na základe vyhlásenia povinnej v zastúpení zástupcu bez riadneho splnomocnenia. Ak splnomocnenie, na základe ktorého Mgr. Tomáš Kušnír konal pri spísaní notárskej zápisnice, nie je platné, nespĺňa potom ním napísaná notárska zápisnica podmienky vykonateľného exekučného titulu, pretože vyhlásenie o súhlase s jej vykonateľnosťou nedala na to oprávnená osoba. Navyše, v notárskej zápisnici bolo

obsiahnuté aj uvedenie takého záväzku, ktorý v písomnom splnomocnení uvedený nebol. Preto sudca podľa sťažnosť oprávneného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).