Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/57/2020

Potvrdené rozhodnutím 24Co/28/2024
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Eva Behranová a JUDr. Dominika Horváthová, v spore žalobcu: SPP – distribúcia, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 44/b, IČO: 35 910 739, proti žalovanej: A. B., nar. X.X.XXXX, adresa C. D., B. XXX/X, zastúpenej advokátom: JUDr. Ladislav Slovák, so sídlom Dunajská Streda, Nemešsegská 6575/35, o zaplatenie 14.180,52 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu aj žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 15C/57/2020-565 zo dňa 16.11.2023, takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu vyhovujúceho výroku I. (v časti o zaplatenie 2.348,25 eur s úrokom z omeškania), v zamietajúcom výroku II. a vo výroku III. o náhrade trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e . II. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania."

Rozhodnutie

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Lenkou Evinovou v sporovej veci žalobcu: H. - I., N..H.., M.: XX XXX XXX, H. H.: D. P. XX/b, Y. proti žalovanej: U. O., P.. XX.XX.XXXX, Y. O. XXX/X, J. D., zast. JUDr. Ladislavom Slovákom, advokátom, so sídlom Nemešsegská 6575/35, Dunajská Streda, o zaplatenie XX.XXX,XX eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu X.XXX,XX eur, spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy X.XXX,XX eur 15.05.2019 až do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a. III. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 26,42%.

odôvodnenie:

1.1 Žalobca sa žalobou, v rámci upomínacieho konania, domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 14.180,52 eur s príslušenstvom. V podanej žalobe uviedol, že na odbernom mieste žalovanej, na adrese ako v záhlaví rozsudku, v období od 19.12.2017 do 12.11.2018, počas ktorého obdobia žalovaná na danom odbernom mieste poskytovala ubytovacie služby v zariadení s názvom J. U., dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, ktorý odber je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d/ Zákona o energetike (ďalej aj len ako „ZoE“) považovaný za neoprávnený. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii bolo potvrdené aj znaleckým posudkom, v zmysle záverov ktorého pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Žalovaná tak podľa žalobcu neoprávnene odoberala zemný plyn meradlom s poškodeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii v období od 19.12.2017 do 13.11.2018. Žalobca vyčíslil škodu v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. (ďalej aj ako „vyhláška MH SR“) vo výške 14.180,52 eur, pričom vo výpočte zohľadnil počet a typ plynových spotrebičov používaných na odbernom mieste, ich príkony, charakter odberného miesta (ubytovacie služby) a vystavil faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.04.2019, splatnú dňa 14.05.2019, ktorú žalovaná nezaplatila. 1.2 K žalobe priložil výpis z LV č. XXX pre k.ú. J. D., zápis zo dňa 13.11.2018 o vykonanej kontrole odberného miesta, montážny list meradla z 13.11.2018, fotografie z kontroly z 13.11.2018, znalecký posudok č. XXX/PL-XXXX, faktúru k znaleckému posudku, fotografie z odpočtu ku dňu 18.12.2017, ktorý predchádzal dňu kontroly 13.11.2018 (fotografia na č.l. 40), vyjadrenie ÚMNaS SR z 20.03.2017, vyúčtovanie škody za odber zemného plynu z 29.04.2019, výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, cenník externých služieb žalobcu účinný od 01.09.2017 ako aj viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na ktoré v žalobe poukázal.

2. Pôvodne Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 04.06.2020 vydal platobný rozkaz pod spisovou značkou XXUp/XXX/XXXX, ktorý bol žalovanej doručený do vlastných rúk dňa 14.07.2020 (č.l. 131).

3. Písomným podaním doručeným upomínaciemu súdu dňa 28.07.2020 (č.l. 132 a nasl.) žalovaná, v zastúpení advokátom, podala voči platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedla, že návrh žalobcu je nedôvodný, nakoľko nie sú splnené základné podmienky vzniku nároku na náhradu škody, žalobu žiadala v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú a zaviazať žalobcu k plnej náhrade trov konania. Uviedla, že v nehnuteľnosti, na ktorej je odberné miesto, býva od roku 2005 (neskôr v rámci výsluchu žalovanej upresnené: od roku 1989 - pozn. súdu), s dodávateľom má uzavretú zmluvu o dodávke zemného plynu, z ktorej zmluvy vždy riadne platila preddavkové platby. Ak mala niekedy nedoplatok, tento obratom uhradila. Nikdy žiadnu plombu na meracom zariadení nepoškodila, nemala na to žiaden dôvod. Má 75 rokov, je starobná dôchodkyňa, bývalá učiteľka a venuje sa vnúčatám a pravnúčatám. Dôvodila, že k vzniku nároku na náhradu škody musia byť splnené nasledovné podmienky: 1/ protiprávnosť, 2/ škoda, 3/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vniknutou škodou. K prvej podmienke - protiprávnosti uviedla, že nikdy s plynomerom nemanipuloval nikto okrem žalobcu, resp. jeho zamestnancov, alebo ním poverených osôb. Žiadala do spisu založiť montážny list meradla, pričom má zo to, že plynomer, v stave v akom bol demontovaný, bol aj v čase jeho montáže. Poukázala tiež na závery žalobcom predloženého znaleckého posudku, ktoré považuje za rozporné, keď znalec uvádza, že zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov. Odtlačky sa teda podľa znalca síce zhodujú, ale tvarovo a rozmerovo sú medzi odtlačkami kontrolnej a overovacej značky určité rozdiely, no tieto rozdiely podľa tvrdenia žalovanej pripúšťa aj sám výrobca, pričom sa jedná o zariadenie vyrobené v roku 2008. Výsledky znaleckého dokazovania považuje žalovaná za vzájomne si protirečivé a rozporné, z ktorého dôvodu žiadala vypočuť znalca. Žalovaná má za to, že stav nameraný na plynomeri objektívne preukazuje množstvo odobratého zemného plynu v predmetnom období, nesúhlasila s tým, že by nebolo možné použiť stav, ktorý bol plynomerom nameraný a teda aplikovať vyhlášku MH SR. Žalovaná tiež namietla celý spôsob výpočtu škody podľa vyhlášky MH SR zo strany žalobcu, najmä z dôvodu, že žalobca pri výpočte vychádzal z denného počtu používania spotrebičov a to až 16 hodín denne, pričom podľa žalovanej mal žalobca vychádzať z ods. 3, ktorý sa používa v prípade objektov určených na trvalé bývanie, pretože je nepochybné, že ide o nehnuteľnosť- rodinný dom, určený na trvalé bývanie, nejde o hotel, ubytovňu, ani iný administratívny priestor, žalovaná rodinný dom obýva, má tam trvalý pobyt, len občasne v letnom období prenajme izby turistom, keďže v blízkosti je termálne kúpalisko, preto má dom označenie „J. U.“, aby ho turisti ľahšie našli. Z pohľadu žalovanej je sporné i samotné protiprávne konanie/protiprávny stav, sporná je aj výška výpočtu údajnej škody. Sporné je i splnenie tretej podmienky - príčinná súvislosť, ktorá v konaní taktiež nie je nijako preukázaná. Táto by bola preukázaná vtedy, keby medzi protiprávnym úkonom a škodou bol kauzálny nexus, teda keď by porušenie plomby plynomeru znamenalo vznik škody 14.180,52 eur. Je však zrejmé, že plynomer odobratý plyn riadne meral, v deň 18.12.2017 bolo totiž nameraných 23.683 m3 a dňa 13.11.2018 bolo nameraných 26.458 m3, čiže rozdiel predstavuje 2.775 m3, tento nameraný stav zodpovedá stavu odobratého zemného plynu za predchádzajúce roky (r. 2015 - 2.916 m3, r. 2016 - 2.837 m3, r. 2017 - 3.055 m3, r. 2018 - 2.783 m3), čo vyplýva z vyúčtovacích faktúr predložených žalovanou, spotreba teda bola ustálená. Podľa predloženého výpočtu žalobcu bola spotreba v spornom období až 25.794 m3, teda skoro 10-násobne vyššia oproti reálne nameranej spotrebe. Žalobcovi teda nikdy nemohla vzniknúť a ani nevznikla škoda vo výške 14.180,52 eur, keďže k takémuto majetkovému úbytku žalobcu nikdy nedošlo. Žalovaná opakovane odmieta, že by žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody. Pre prípad, že by mal súd splnenie nároku na náhradu škody za preukázané žalovaná žiadala, aby súd s poukazom na ust. (ďalej aj len „OZ“) ochranu práv neposkytol, nakoľko výkon práv žalobcu by bol v príkrom rozpore s dobrými mravmi. V zmysle žaloby výška škody, ktorú mala žalovaná žalobcovi spôsobiť, zodpovedá hodnote plynu o objeme 25.794 m3, teda v objeme dokonca vyššom ako celková spotreba plynu od montáže meracieho zariadenia nameraná pri poslednom odpočte 18.12.2017, kedy bolo nameraných 23.683 m3, čo by znamenalo, že žalovaná by mala zaplatiť viac ako spotrebovala za celú dobu, po ktorú bol plynomer na danom odbernom mieste namontovaný, čo je absurdné. Žalovaná je starobnou dôchodkyňou, s dôchodkom aktuálne cca 350,- eur, pričom preddavky na plyn vždy riadne platila, ešte aj v čase posledného mesiaca údajného nelegálneho odberu, o čom doložila výpis zo svojho sporožírového účtu. Príležitostným ubytovaním hostí v letnom období si tak občasne privyrába k svojmu veľmi nízkemu dôchodku, aby si mohla uhradiť réžiu, stravu a lieky. Naproti tomu, žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorá má monopol na distribuovanie plynu a teda niet pochýb, že nepriznaním žalovanej sumy, teda neposkytnutím ochrany žalobcovi s poukazom na ust. , by nedošlo k zásahu do jeho majetkových práv, resp. by bol pre žalobcu zanedbateľný. Napokon žalovaná žiadala, aby súd zvážil uplatnenie svojho moderačného oprávnenia v zmysle ust. . Žalovaná má za to, že nie je

vôbec reálne, že by žalobcom uvádzané množstvo zemného plynu na danom odbornom sa vôbec spotrebovalo. Žalovaná doložila vyúčtovacie faktúry zo dňa 21.12.2015, zo dňa 22.12.2016, zo dňa 21.12.2018, zo dňa 20.12.2017 a výpis z bankového účtu za 11/2018.

4. K podanému odporu žalovanej sa žalobca vyjadril v podaní doručenom upomínaciemu súdu (č.l. 194), kde uviedol, že naďalej na podanej žalobe trvá. K tvrdeniam žalovanej o tom, že na plynomeri nikdy žiadnu plombu nepoškodila, s plynomerom ani nikdy nemanipulovala, žalobca uviedol, že zodpovednosť odberateľa za škodu spôsobenú neoprávneným odberom je objektívna, to jest bez zreteľa na zavinenie konkrétnej osoby. Odberateľ zodpovedá (už len) za to, že odoberá plyn meradlom, na ktorom bol porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (plomba), pričom toto porušenie mohol pôsobiť ktokoľvek. Žalobca s vyjadrením predložil montážny list k plynomeru zo 04.09.2008, ktorý žalovaná navrhla predložiť, a z ktorého vyplýva, že žalovaná vlastnoručným podpisom potvrdila pravdivosť údajov uvedených v montážnom liste, ako aj neporušenosť úradných a montážnych značiek. K spochybňovaniu záverov znaleckého posudku zo strany žalovanej žalobca uviedol, že ak by sporné odtlačky boli vyhotovené originálnymi plombovacími kliešťami a razníkom, ktoré boli určené na tento účel, rozdiely medzi spornými a kontrolnými odtlačkami by nevykazovali takú nezhodu (odchýlky), akú znalec pri znaleckom skúmaní pod mikroskopom identifikoval a v posudku popísal. Žalobca tiež poukázal aj na ďalšie zaistenie znalca, a to poškodenie zaisťovacieho plechu a krytu číselníka v okolí plomby, keď znalec zistil mechanoskopické stopy, vytvorené predmetom a viditeľné voľným okom, čo podporuje záver o tom, že pôvodné zabezpečenie (plomba) bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Vzhľadom k tomu, že kryt číselníka bol porušený, zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, minimálne čo sa krytu číselníka týka, porušené bolo. Zistenia znalca dostatočne potvrdzujú, že zabezpečenie meradla proti neoprávnenej manipulácii porušené bolo. K argumentácii žalovanej o použití spotreby indikovanej počítadlom plynomera poukázal žalobca na obsah žaloby, pričom ak je na meradle porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a meradlo má porušenú plombu, takéto meradlo stráca platné overenie a ním indikované údaje o spotrebe nie sú vierohodné, ani spoľahlivé, pretože porušenie plomby umožňuje manipuláciu s číselníkom meradla a úpravu spotreby. Keďže meradlo s porušeným zabezpečením nemá platné overenie, objektívne a spoľahlivé podklady pre výpočet škody nie sú k dispozícii, a preto je potrebné postupovať podľa § 82 ods. 3 ZoE a škodu vyčísliť podľa vyhlášky MH SR. K argumentácii žalovanej o účele využitia nehnuteľnosti žalobca uviedol, že žalovaná k svojím tvrdeniam uvedeným v odpore nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by tieto tvrdenia o iba občasnom ubytovávaní turistov akokoľvek preukazovali. Z informácii na inzertnom portáli, ktoré žalobca predložil súdu vyplýva, že uvedený objekt je ponúkaný turistom na ubytovanie, pričom majiteľ objektu sa počas pobytu v objekte nezdržiava. Žalobca preto trval na tom, že charakter využívania nehnuteľnosti posúdil na účel výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom správne, a síce, že nehnuteľnosť, v ktorej dochádzalo k neoprávnenému odberu nie je určená na trvalé bývanie. Žalobca pri výpočte škody postupoval v súlade s cit. vyhláškou a zohľadnil počet a typ spotrebičov, ktoré boli dňa 13.11.2018 pri kontrole zistené a zdokumentované, o čom predložil fotografie, pričom výpočet zohľadnil iba jeden spotrebič na varenie (sporák) a iba jeden plynový kotol na vykurovanie. Ohľadom príčinnej súvislosti žalobca uviedol, že táto spočíva v tom, že kvôli porušenému zabezpečeniu na meradle nemožno údaje o spotrebe z meradla použiť, dodávateľ preto spotrebu nemôže fakturovať a odberateľ tak v konečnom dôsledku odoberá plyn, za ktorý nikomu neplatí, a práve tým spôsobuje škodu žalobcovi, keďže plyn odberá z jeho distribučnej siete, ktorú žalobca vlastní a prevádzkuje. Žalobca po zistení neoprávneného odberu informoval o tejto skutočnosti odoberateľa plynu a spotreba za obdobie trvania neoprávneného odberu od 19.12.2017 do 12.11.2018 bola vystornovaná. Znamená to, že dodávateľovi už od stavu 23.683 m3 (odčítaný pri odpočte dňa 18.12.2017) neprináležalo fakturovať spotrebu, pretože údaje z meradla boli nepoužiteľné a za uvedené obdobie mal vystaviť žalovanej opravnú faktúru, ktorú však žalovaná k odporu nepriložila. Vzhľadom k tomu, že žalovaná v odpore k viacerým svojím tvrdeniam nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by jej tvrdenia podporili, žalobca má za to, že doposiaľ neuniesla bremeno tvrdenia, jej obrana je nedostatočná, a preto na žalobe trvá a žiada, aby jej súd vyhovel.

5. Upomínací súd dňa 14.08.2020 postúpil vec tunajšiemu súdu, nakoľko upomínaciemu súdu bol doručený v zákonnej lehote návrh na pokračovanie v konaní na príslušnom súde.

6. Podaním doručeným tunajšiemu súdu 13.10.2020 (č.l. 230 a nasl.) žalovaná zotrvala na podanom odpore, zdôraznila, že ak by aj boli splnené podmienky na vznik škody, žalobcom predložený výpočet nie je správny. Poukázala na to, že účel, na ktorý je stavba určená, sa nepreukazuje inzerátom z portálu na sprostredkovanie ubytovania, a preto tento v tomto smere nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu. Naopak,

plne podporuje argumentáciu žalovanej o dočasnom ubytovávaní hostí v jej rodinnom dome v letnom období. Opätovne poukázala na to, že podľa výpočtu žalobcu mala byť spotreba zemného plynu v spornom období údajného nelegálneho odberu až 25.794 m3, čo je takmer až 10-násobne vyššia oproti priemernej spotrebne plynu za predchádzajúce roky.

7. Súd po vykonanom dokazovaní dňa 15.12.2021 rozhodol vo veci rozsudkom č.k. -419, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol poukazujúc najmä na to, že pri náhrade škody vyvolanej neoprávneným odberom plynu platí, že sa nahrádza v prvom rade skutočná škoda ( ZoE), škoda určená prepočtom podľa osobitného predpisu (vyhlášky MH SR č. ) sa použije len v prípade, ak nemožno vyčísliť vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov ( ZoE). Žalobca bol povinný preukázať, že mu vznikla skutočná škoda, samotný vznik škody nie je možné zamieňať so spôsobom určenia jej výšky, keď ZoE je možné aplikovať iba v prípade nemožnosti vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, avšak predtým ako k takémuto výpočtu dôjde, je nevyhnutné mať vznik skutočnej škody preukázaný. Súd primárne vychádzal z interpretácie rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. zo dňa 09.03.2021.

8. Voči rozsudku tun. súdu z 15.12.2021 podal žalobca odvolanie. Citovaný prvší rozsudok tun. súdu z 15.12.2021 bol na odvolanie žalobcu uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. -468 zo dňa 28.09.2022 zrušený a vec bola tun. súdu vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9.1 Odvolací súd skonštatoval, že tunajší súd v rozpore s (ďalej aj len „“) v odôvodnení cit. rozsudku svoj odklon od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít (v otázke týkajúcej sa náhrady škody v dôsledku neoprávneného odberu zemného plynu nameraného určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii v zmysle ust. ZoE) dôkladne neodôvodnil, pokiaľ oprel svoje rozhodnutie výlučne o nález ÚS SR sp.zn. z 09.03.2021 a nevysporiadal sa s ostatnou početnou a aktuálnou rozhodovacou praxou tak Najvyššieho súdu SR (ďalej aj len „NS SR“) ako aj Ústavného súdu SR (ďalej aj len „ÚS SR“). 9.2 Odvolací súd tiež poukázal na to, že iný právny názor, ako vo veci tun. súdom zohľadnenom náleze ÚS SR sp.zn. z 09.03.2021 bol predtým vyslovený v uzneseniach a , a po uvedenom rozhodnutí tiež v uznesení z 16.06.2021. Poukázal aj na to, že pod R 45/2019 bolo publikované uznesenie NS SR zo dňa 29.11.2018 sp.zn. , v zmysle ktorého právnej vety pri neoprávnenom odbere plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, škoda vzniká samotným odberom plynu. Údaje z takéhoto meradla nie sú objektívnym a spoľahlivým podkladom pre vyčíslenie skutočne vzniknutej škody, preto treba pri jej vyčíslení použiť spôsob ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom. Už v tomto rozhodnutí NS SR poukázal na predchádzajúce obdobné závery v rozhodnutiach NS SR, ktoré výslovne označil za ustálenú rozhodovaciu prax, napr.: sp.zn. z 27.10.2009, z 29.11.2011, z 28.10.2009, z 12.03.2015, z 22.03.2018. Na uvedené publikované rozhodnutie nadväzovali aj ďalšie rozhodnutia NS SR s obdobným záverom, napr.: z 13.06.2019, z 26.09.2019, zo dňa 14.05.2020. Mal za to, že je potom nevyhnutné uzavrieť, že ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít (NS SR a ÚS SR) vo vzťahu k náhrade škody v dôsledku neoprávneného odberu plynu meraného určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, v zmysle citovaného ZoE, zastáva obdobný právny názor, ktorý bol publikovaný pod R 45/2019. Právny názor ÚS SR vyslovený v náleze , o ktorý tun. súd vo svojom prvšom rozsudku oprel svoje rozhodnutie sa potom javí ako ojedinelý, vymykajúci sa zaužívanej súdnej praxi. 9.3 S poukazom na ust. 389 ods. 1 písm. b/ odvolací súd napadnutý prvší rozsudok tun. súdu zrušil a podľa ust. vec vrátil tun. súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, s tým, že povinnosťou tun. súdu v ďalšom konaní bude vysporiadať sa s právnymi názormi vo vzťahu k cit. ust. ZoE týkajúcimi sa právneho posúdenia v danej veci v obdobných prípadoch tak NS SR, ako i ÚS SR a v prípade odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, tento svoj odklon dôkladne a presvedčivo odôvodniť (čl. 2 ods. 3 a C.s.p).

10. Tunajší súd vo veci nariadil ústne pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu a ich zástupcov. Súd sa oboznámil so žalobou s prílohami, ostatnými podaniami strán sporu, uznesením odvolacieho súdu, vrátane písomných podaní a vyjadrení strán po vrátení veci z odvolacieho súdu, vykonal dokazovanie

stranami sporu predloženými listinnými dôkazmi, opätovne oboznámil podstatný obsah spisu, vrátane už vykonaného dokazovania, ktoré bolo realizované výsluchom znalca, výsluchom žalovanej, obhliadkou hnuteľnej veci - číselníka, riadiac sa i pokynom a právnym názorom odvolacieho súdu, zohľadniac konštantnú judikatúru a ustálenú súdnu prax najvyšších súdnych autorít ako aj skutočnosť, že NS SR sa neodkláňa od doterajšej ustálenej rozhodovacej praxe pri riešení obdobných právnych otázok, na čo sporové strany/ich zástupcov osobitne na pojednávaní upozornil, taktiež oboznámiac (na pojednávaní dňa 06.03.2023) strany sporu/ich zástupcov v súlade s ust. s predbežným právnym posúdením veci, zdôrazniac, že v ďalšom sa bude súd zaoberať otázkou, resp. preukazovaním všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu - existencia protiprávneho úkonu, škoda (a jej vznik), príčinná súvislosť medzi nimi, ďalej otázkou charakteru odberného miesta spotreby plynu ako aj prípadnou aplikáciou ust. , pričom zistil tento skutkový a právny stav veci:

11. Žalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete zemného plynu na území SR. Pri výkone svojej činnosti a v rámci plnenia povinností stanovených zákonom o energetike zabezpečuje, aby sa v distribučnej sieti nachádzal dostatok zemného plynu a aby bol plyn bezpečne a spoľahlivo distribuovaný do jednotlivých miest odberateľov zemného plynu. Povinnosťou žalobcu podľa ust. § 76 ZoE je namontovať odberateľovi na jeho odberné miesto určené meradlo a následne zabezpečovať jeho údržbu a pravidelné overenie, týmto meradlom zároveň žalobca meria množstvo plynu distribuovaného, resp. dodaného so odberného miesta a namerané údaje poskytuje príslušnému dodávateľovi plynu, ktorý na ich základe odberateľovi fakturuje spotrebu. Žalovaná odoberala zemný plyn z distribučnej siete žalobcu na odbernom mieste zemného plynu číslo H. na adrese O. XXX/X, J. D., pričom v období od 19.12.2017 do 12.11.2018, podľa tvrdenia žalobcu, dochádzalo k neoprávnenému odberu (bližšie viď ods. 1.1 a 4), z ktorého dôvodu, keďže žalovaná počas rozhodného obdobia odoberala zemný plyn, za ktorý nikomu nezaplatila, spôsobila žalobcovi škodu, keď odoberala plyn z jeho distribučnej siete. Podľa obsahu žaloby i písomných vyjadrení a ústnych prednesov zástupcu žalobcu tento výšku škody vypočítal podľa vyhlášky MH SR a zohľadnil počet a typ plynových spotrebičov používaných na odbernom mieste (dokonca o 1 sporák menej), ich príkony, charakter odberného miesta (ktoré žalobca v žalobe označil ako „zariadenie J. U.“ a charakter odberného miesta označil ako ubytovacie služby, ďalej vo vyjadrení k odporu žalobca argumentoval, že nehnuteľnosť, v ktorej dochádzalo k neoprávnenému odberu nie je určená na trvalé bývanie) a dané údaje použil do vzorca podľa ods. 3 cit. vyhl., voči žalovanej si tak uplatnil celkovú výšku škody spôsobenej neoprávneným odberom v sume 14.180,52 eur. S uvedeným žalovaná nesúhlasila, tvrdila, že do plynomeru nijak nezasahovala, rozporovala závery znaleckého posudku, spochybňovala jednak škodu ako takú (jej vznik, existenciu) a rovnako tak jej výšku, spôsob výpočtu škody, vrátane žalobcom posudzovaného charakteru odberného miesta, a napokon i samotnú príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a údajným vznikom škody, pričom tvrdila, že odobraté množstvo zemného plynu v rozhodnom období zodpovedá jeho skutočnej spotrebe a korešponduje i so spotrebami zemného plynu na danom odbernom mieste za predchádzajúce obdobia.

12. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX (č.l. 15), pre k.ú. J. D. vyplýva, že výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti - rodinného domu zapísaného na tomto LV so súp. č. XXX, stojaceho na parc.č. XXXX/ X, druh stavby: XX - Z. I., je žalovaná.

13. Z fotografií doložených k žalobe (č.l. 18, 19) súd zistil, že je na nich zobrazený oplotený rodinný dom, pričom na oplotení sú umiestnené dve tabuľky, jedna s textom: J. U. a druhá s textom: Ubytovanie V. B., O. X a je tam uvedené telefónne číslo.

14. Z vyúčtovania č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.04.2019 (č.l. 42) súd zistil, že žalobca vyfakturoval žalovanej (odberné miesto označené ako „J. U.“) škodu za neoprávnený odber zemného plynu za obdobie od 19.12.2017 do 12.11.2018 vo výške 14.180,52 eur (z toho sumu 217,59 eur tvorili náklady zisťovania), a ktorého prílohou bol predložený výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu podľa Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. .

15. Z predloženého zápisu o vykonanej kontrole odberného miesta (č.l. 16) zo dňa 13.11.2018 súd zistil, že žalovaná odoberala zemný plyn na odbernom mieste, ktoré je totožné s miestom jeho trvalého bydliska. V kolónke „Odberateľ: Priezvisko/názov firmy“ je uvedené: O. U., v kolónke „Dátum narodenia (IČO)“ je uvedené: XX.XX.XXXX (ide o dátum narodenia žalovanej - pozn. súdu). Dňa 13.11.2018 bola vykonaná kontrola odberného miesta. Následne bola vykonaná výmena meradla a meradlo bolo odoslané na expertízu v zapečatenej krabici. Pri výmene bola žalovaná prítomná,

výmenu umožnila, plynomer je umiestnený v uzamknutej skrinke v predzáhradke, z verejného miesta neprístupný, spotrebiče sprístupnené. Dom využívaný na trvalé bývanie a ubytovanie. Zápis žalovaná podpísala.

16. Zo žalovaným predloženého súkromného znaleckého posudku č. XXX/PL-XXXX znalca M.. E. O. zo dňa 15.04.2019 (č.l. 28 a nasl.) súd zistil, že na plombe osadenej v kryte číselníka sa nachádza označenie „XX - D.“. Na základe optického skúmania znalec potvrdil, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Znalec nezistil poškodenie ani prítomnosť lepiacej hmoty na plombe osadenej v kryte číselníka. Na základe zistených skutočností znalec s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote predpokladá, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští, znalec zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov. Poškodenie plomby osadenej v kryte číselníka meradla znalec nezistil. Optickým skúmaním povrchu zaisťovacieho plechu krytu číselníka v okolí plomby znalec zistil mechanoskopické stopy, ktoré boli vytvorené predmetom - nástrojom. Na strane 3 posudku sa nachádzajú fotografie zachytávajúce pohľady na vrchnú a spodnú časť plomby, ktorá je osadená v kryte číselníka a poškodenie plechu a krytu číselníka. Znalecký posudok bol vypracovaný k dátumu 15.04.2019, na strane 11 posudku sa nachádza znalecká doložka.

17.1 Z vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.12.2015 vyplýva, že za obdobie od 19.12.2014 do 18.12.2015 bol žalovanej za odber zemného plynu vyúčtovaný nedoplatok v sume 35,85 eur (fakturovaná suma: 1.531,85 eur, prijaté preddavkové platby: 1.496,- eur) pri spotrebe 2.916 m3. 17.2 Z vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.12.2016 vyplýva, že za obdobie od 19.12.2015 do 18.12.2016 bol žalovanej za odber zemného plynu vyúčtovaný preplatok v sume 39,28 eur (fakturovaná suma: 1.379,72 eur, prijaté preddavkové platby: 1.496,- eur) pri spotrebe 2.837 m3. 17.3 Z vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.12.2017 vyplýva, že za obdobie od 19.12.2016 do 18.12.2017 bol žalovanej za odber zemného plynu vyúčtovaný nedoplatok v sume 75,80 eur (fakturovaná suma: 1.373,- eur, prijaté preddavkové platby: 1.298,- eur) pri spotrebe 3.055 m3. 17.4 Z vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.12.2018 vyplýva, že za obdobie od 19.12.2017 do 18.12.2018 bol žalovanej za odber zemného plynu vyúčtovaný preplatok v sume 50,10 eur (fakturovaná suma: 1.247,90 eur, prijaté preddavkové platby: 1.298,- eur) pri spotrebe 2.783 m3. 17.5 Z opravnej faktúry za dodávku zemného plynu č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.05.2019 (č.l. 290) vyplýva, že za obdobie od 19.12.2017 do 18.12.2018 bol žalovanej za odber zemného plynu vyúčtovaný preplatok v sume 1.120,69 eur; prehľad stavov - pôvodný: spotreba celkom: - 2.783m3, prehľad stavov

- opravený: spotreba celkom: 7m3.

18. Spoločnosť SPP, a.s. na výzvu súdu listom z 02.07.2021 (č.l. 329) k číslu zákazníka: XXXXXXXXXX a číslu zmluvy: XXXXXXXXXX U. O., oznámila, že zálohové platby mesačne vo výške 188,- eur uhrádzané v období od 19.12.2017 do 18.12.2018 boli zaúčtované na vyúčtovaciu faktúru č. XXXXXXXXXX. Vzniknutý preplatok vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXXX vo výške 50,10 eur bol zahrnutý do inkasného lístka SIPO január 2019. Na faktúru č. XXXXXXXXXX bola vystavená dňa 07.05.2019 opravná faktúra č. XXXXXXXXXX, výsledkom faktúry bol preplatok vo výške 1.120,69 eur, ktorý bol vrátený dňa 15.05.2019 poštovou poukážkou.

19. Z Montážneho listu meradla zo dňa 04.09.2008 (č.l. 198) vyplýva, že dňa 04.09.2008 bol na odbernom mieste žalovanej osadený plynomer, je podpísaný dodávateľom - poverený zamestnanec žalobcu a odberateľom - žalovanou, nad podpismi ktorých je text v znení: potvrdzuje pravdivosť údajov na tomto montážnom liste a neporušenosť úradných a montážnych značiek.

20. Poverený zamestnanec žalobcu na pojednávaní dňa 24.06.2021 uviedol, že trvá na podanej žalobe na tom základe, že žalovaná ako odberateľka zemného plynu, v objekte ktorého poskytuje prechodné ubytovanie pre turistov, odoberala zemný plyn spôsobom, ktorý ZoE označuje ako neoprávnený odber plynu, čím bola žalobcovi spôsobená škoda a keďže nebolo a nie je možné zistiť žalovanou presné množstvo odobratého plynu v rozhodnom období, určil žalobca toto množstvo a následne aj výšku škody podľa vyhlášky MH SR. Pri výpočte sa zohľadnil reálny spôsob užívania nehnuteľnosti, konkrétne plynové spotrebiče, ktoré sa na nehnuteľnosti nachádzali a ich skutočná hodinová spotreba, pričom sa s poukazom na využívanie daného objektu zohľadnila vyhláškou predpokladaná denná doba prevádzky týchto spotrebičov v rozsahu 16 hodín denne. Žalobca pri výpočte výšky nároku na náhradu škody bral

do úvahy nižší počet plynových spotrebičov, než aké sa na nehnuteľnosti nachádzali, keďže počítal len s prevádzkou jedného a nie dvoch plynových sporákov.

21. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 24.06.2021 zdôraznil, že v žiadnom prípade nedošlo k naplneniu podmienok vyžadovaných zákonom pre vznik nároku na náhradu škody. V prvom rade nebola splnená prvá podmienka - protiprávnosť konania, žalovaná zásadným spôsobom nesúhlasí s obsahom znaleckého posudku. Taktiež nie je splnená podmienka vzniku škody, ak by však aj ku vzniku škody malo dôjsť, žalovaná nesúhlasí s tým, že by nebolo možné nárok na náhradu škody objektívne vyčísliť konkrétnou sumou. V danom prípade meradlo riadne zaznamenalo konkrétny odber. Ak by sa aplikovala vyhláška MH SR, znamenalo by to vychádzanie z toho, že by išlo o spotrebu v rozsahu 16 hodín denne, čo podľa žalovanej je absolútne nereálne. Jednoznačne sa jedná o rodinný dom a teda o objekt určený na trvalé bývanie, ubytovanie sa tam poskytuje len príležitostne v letných mesiacoch. Žalovaná namietala, že by tu bol kauzálny nexus, že by bola splnená podmienka príčinnej súvislosti medzi prvou a druhou podmienkou. Poukázala na to, že spotreba zemného plynu na uvedenom odbernom mieste bola po celý čas pomerne ustálená, pohybovala sa ročne na úrovni od 2.500 do 3.000 m3. Žalovaná predložila opravnú faktúru na dodávku zemného plynu vyhotovenú 12.02.2021 s fakturačným obdobím od 19.12.2018 do 28.12.2019 so spotrebou 2.521 m3, a tiež graf vyhotovený právnym zástupcom žalovanej za účelom ilustrácie a sprehľadnenia vývoja spotreby zemného plynu na odbernom mieste žalovanej za roky 2015 až 2019. Zdôraznil, že sa jedná o rodinný dom určený na bývanie, pričom aj z inzerátov založených žalobcom do spisu vyplýva, že turisti sa v uvedenom dome ubytovávajú príležitostne, nie celoročne.

22.1 Znalec M.. E. O. pri výsluchu uviedol, že sa plne pridržiava záverov znaleckého posudku č. XXX/ PL-XXXX, tento robil na objednávku žalobcu, bol mu predložený plynomer č. XXXXXXX. 22.2 Na otázky povereného zamestnanca žalobcu znalec uviedol, že zadokumentoval stav, v ktorom mu bol plynomer predložený, následne z plynomeru demontoval olovenú plombu a túto skúmal pod optickými prístrojmi. Na základe tohto optického skúmania dospel k záveru, že plomba nebola vytvorená čeľusťami nástroja, ktorými bol vytvorený kontrolný odtlačok, a že znaky na tejto plombe boli s veľkou pravdepodobnosťou vytvorené pomocou nekvalitne vyhotovenej kópie čeľustí plombovacích klieští do termoplastického materiálu. Na otázku povereného zamestnanca žalobcu v čom spočívala ním uvádzaná tvarová a rozmerová nezhoda tých odtlačkov - sporných a kontrolných, znalec uviedol, že nekvalitne vyhotovené kópie čeľustí plombovacích klieští do termoplastov sú charakteristické tým, že neobsahujú ostré hrany, majú chyby povrchu, ktoré vznikajú pri výrobe, prípadne tam vznikajú ohraničenia. Znalec poukázal na obrázok č. 8 posudku, kde sú znaky bez ostrých hrán, na rozdiel od obrázku č. 9, kde sú znaky s ostrými hranami, sú tam chyby povrchu, ktoré majú tvar akýchsi bubliniek alebo preliačením. Poukázal aj na obrázok č. 10 v znaleckom posudku, kde znaky „XX“ a „D.“ sú zaoblené, bez ohraničenia alebo bez ostrých hrán. Na ďalšiu otázku povereného zamestnanca žalobcu, prečo napriek vyjadreniu spoločnosti T., H..Z..A.., ktoré je prílohou posudku znalec uviedol, že v danom prípade nejde o poškodenie, ktoré by bolo spôsobené ručnou výrobou razníc v roku 2008, znalec uviedol, že je presvedčený o tom, že tie sporné odtlačky boli vyrobené práve ním spomínanou technológiou, čiže nejedná sa o poškodenie, ktoré by bolo spôsobené ručnou výrobou razníc a doplnil, že tento svoj záver opiera aj o zistenia OČTK v trestných veciach z roku 2013, kde bolo zadokumentovaných cca 2.500 ks rôznych napodobenín razníc, prostredníctvom ktorých prebieha takáto činnosť. Na ďalšiu otázku znalec uviedol, že vyskytujú sa aj situácie, že znaleckým skúmaním sa nepotvrdí podozrenie na porušenie zabezpečenia meradla, odmena za vypracovaný znalecký posudok je rovnaká, bez ohľadu na jeho závery. 22.3 Na otázky právneho zástupcu žalovanej prečo k posudku ako príloha nie je priložené kompletné vyjadrenie spoločnosti T., H..Z..A.., iba výňatok z neho, znalec uviedol, že ako prílohu k znaleckému posudku použil len určitú časť vyjadrenia spoločnosti Elster, s.r.o., pretože v ostatnej časti toto vyjadrenie obsahovalo informácie, ktoré s týmto konaním nesúvisia, ba dokonca obsahovalo informácie, ktoré by z pohľadu žalobcu nemali byť verejne dostupné, nakoľko tam bolo vyobrazené na technických výkresoch, ako má vyzerať raznica, mohlo by to byť zneužiteľné. Na otázku, aké sú prípustné odchýlky pri výrobe razníc kovoryteckou metódou, znalec uviedol, že to uviesť nevie, pri mechanoskopickom skúmaní sa neskúmajú rozmery alebo odchýlky týchto rozmerov, skúmajú sa špecifické znaky mechanoskopických stôp, a skúmajú sa odchýlky špecifických znakov, a na základe toho dochádza k vyhodnoteniu, či stopa mohla byť vyhotovená jedným nástrojom, alebo nemohla byť vytvorená jedným nástrojom. Na otázku, či sa znalec vie vyjadriť, či predmetný plynomer meral odoberaný zemný plyn, znalec vysvetlil, že plomba, ktorá zabezpečuje polohu krytu číselníka, chráni priestor pod týmto číselníkom. Akonáhle je

plomba odstránená, je možné demontovať kryt číselníka, následne demontovať aj samotný číselník. Pri tejto činnosti dôjde k tomu, že síce plyn prechádza cez plynomer, pritom číselník sa neotáča, keďže je z plynomeru demontovaný. Odpoveď na formulovanú otázku znalec označil za zložitú, uviedol, že vychádzal z toho, čo bolo predmetom znaleckého skúmania - a teda vychádza zo záverov, že plomba bola poškodená, avšak plynomer riadne fungoval, plyn sa odberal, avšak v dôsledku poškodenia plomby nie je možné presne určiť, koľko plynomer nameral, resp. aké bolo množstvo odobratého plynu.

23. Poverený zamestnanec žalobcu na pojednávaní dňa 24.06.2021 tiež uviedol, že v prípade, ak je odstránená originálna plomba, počítadlo je možné demontovať a umiestniť mimo plynomer, v dôsledku čoho plyn naďalej do nehnuteľnosti prúdi, ale nie je zaznamenávané jeho množstvo, alebo je zároveň možné mechanicky zmeniť údaj o odobratom množstve plynu, ktorý počítadlo indikuje, a to jednoduchým otáčaním ozubených koliesok, ktoré sa v počítadle nachádzajú. To či k takémuto konaniu došlo, je však nezistiteľné. Má za to, že bolo preukázané porušenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii, pričom skutočnosť, že v rozhodnom období dochádzalo cez toto meradlo k odberu plynu, nie je medzi stranami sporná. Plyn, ktorý žalovaná v rozhodnom období odoberala, bol odobratý z distribučnej siete žalobcu, ktorý za jej prevádzku zodpovedá, a znáša náklady spojené so stratami spôsobenými aj neoprávnenými odbermi zemného plynu. V rozhodnom období zemný plyn žalovanej nedodával jej dodávateľ zemného plynu. Poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax NS SR, z ktorej je zrejmé, že škoda v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, vzniká odoberaním plynu cez takéto meradlo a spočíva v hodnote odobraného plynu a nákladoch, ktoré žalobca vynaložil v súvislosti s neoprávneným odberom, a ktoré by inak vynaložiť nemusel.

24. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 31.08.2021 (č.l. 336 a nasl.) v reakcii na prednes žalovaného na pojednávaní a k vyjadreniu H., N..H.. z 02.07.2021 právny zástupca žalovanej uviedol, že náhrada škody nemá a ani nemôže mať sankčnú funkciu. Na sankcionovanie subjektov práva za porušenie ich povinnosti slúžia iné inštitúty civilného práva, pričom to, že má náhrada škody preventívnu funkciu, nemôže byť v príkrom rozpore so samotným zmyslom inštitútu náhrady škody, ktorým je reparačná funkcia, t.j. nahradenie škody spôsobenej poškodenému. V danom prípade podľa žalovanej nejde o žiadnu reparáciu škody žalobcu, ktorá mu mala údajne vzniknúť nelegálne odobratým plynom, ale o vymáhanie domnelého nároku na náhradu škody, ktorý nijako nezodpovedá realite, nikdy totiž žalobcovi majetkový úbytok vo výške 14.180,52 eur nenastal. Poukázal na v tom čase nedávny nález ÚS SR sp.zn. -81 zo dňa 09.03.2021, poukázal na jeho body 54, 55 a 56. Zotrval na tom, že výška údajnej škody v žiadnom prípade nezodpovedá žalovanej istine a hodnota zemného plynu, ktorý bol odobratý, zodpovedá sume 1.120,69 eur tak, ako to žalovanej bolo aj fakturované.

25. Poverený zamestnanec žalobcu na pojednávaní dňa 28.09.2021 predniesol stanovisko žalobcu k cit. rozhodnutiu ÚS SR sp.zn. a zdôraznil, že tento nález nevylúčil aplikáciu vyhlášky MH SR, ale konštatoval, že aj v prípadoch určovania výšky škody podľa cit. vyhlášky treba preukázať rozhodujúce okolnosti, z ktorých bude vyplývať predpokladaná škoda, pričom týmito rozhodujúcimi okolnosťami sú najmä údaje o spotrebičoch v mieste odberu, o ich spotrebe a prevádzke. Poukázal na skutočnosť, že to, či meradlo zaznamenávalo spotrebu nesprávne alebo ju nezaznamenávalo vôbec, je pri odbere zemného plynu podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE irelevantné, nakoľko pri odbere plynu meradlom, ktoré nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo spotrebu plynu (§ 82 ods. 1 písm. c/ ZoE) ide o samostatnú skutkovú podstatu neoprávneného odberu zemného plynu. Zotrval na tom, že v danom prípade boli preukázané a naplnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, keď skutočnosť, že bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bola preukázaná znaleckým posudkom ako aj výsluchom znalca. Skutočnosť, že takýmto meradlom v rozhodnom období dochádzalo k odberu plynu nie je medzi stranami sporná, a teda je preukázané, že došlo k neoprávnenému odberu plynu (§ 82 ods. 1 písm. d/ ZoE). Z opravnej faktúry za dodávku zemného plynu č. XXXXXXXXXXX zo dňa 07.05.2019 vyplýva, že v rozhodnom období žalovaná neodoberala plyn od svojho dodávateľa zemného plynu, ktorý jej za toto obdobie vyúčtoval dodané množstvo plynu v objeme 0 m3. Keďže žalovaná nesporne v rozhodnom období plyn odoberala a nejednalo sa o plyn patriaci jej dodávateľovi zemného plynu, za ktorý by dodávateľovi zemného plynu riadne zaplatila, je zrejmé, že plyn odobratý žalovanou v rozhodnom období je plyn patriaci žalobcovi, ku ktorého sieti je odberné miesto žalovanej pripojené. Skutočnú výšku škody v prípade odberu plynu, ktorý je posudzovaný v tomto konaní, nie je možné zistiť. V prípade ak akákoľvek osoba odstráni plombu umiestnenú pri počítadle plynomera, ktorej cieľom a účelom je zabrániť neoprávnenému ovplyvneniu údaja o množstve odobratého plynu, môže

jednoduchým spôsobom údaj o odobratom množstve plynu zmeniť a to bez toho, aby takýto úkon bol zistiteľný. Presné množstvo plynu, ktoré bolo žalovanou odobraté, nie je možné zistiť, a na tento účel nie je možné použiť údaj o stave spotreby, ktorý vykazovalo meradlo v deň jeho demontáže. Použitiu takéhoto údaja bránia ustanovenia zákona o metrológii, ktoré neumožňujú použiť údaje z meradla, ktorého platnosť overenia zanikla, pričom platnosť overenia meradla zaniká porušením, pozmenením alebo odstránením jeho overovacej značky. V prípade, ak nie je možné zistiť výšku skutočne spôsobenej škody, ZoE odkazuje na aplikáciu metodiky vyplývajúcej zo všeobecného záväzného právneho predpisu. Údaj o predošlých spotrebách zemného plynu nie je údajom, z ktorého vyplýva presné množstvo odberateľom odobratého plynu v rozhodnom období. Takúto výšku škody nie je možné zistiť ani prípadným znaleckým dokazovaním, ktoré by sa vykonávalo ex post a znalec po období neoprávneného odberu plynu, keďže nebol v rozhodnom období nepretržite prítomný na odbernom mieste, nevie určiť presné množstvo odberateľom odobratého plynu. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody vyplýva zo samotnej povahy protiprávneho úkonu a vzťahu medzi odberateľom a prevádzkovateľom distribučnej siete, kde platí, že v prípade ak odberateľ plynu odoberá plyn legálne, t.j. spôsobom, ktorý ZoE neoznačuje za neoprávnený, nevzniká prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, nakoľko plyn v takomto prípade svojmu odberateľovi dodáva jeho dodávateľ zemného plynu.

26. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 28.09.2021 poukázal na ním doložený a vyhotovený graf (č.l. 375) zobrazujúci priemernú spotrebu zemného plynu na odbernom mieste žalovanej za obdobie 10 rokov. Dodal, že je nesporné, že plynomer bol namontovaný 04.09.2008 so stavom počítadla merača 1 m3, priemerná ročná spotreba za roky 2008 - 2018 je po zaokrúhlení 2.646 m3. Následne, v roku 2018 došlo k nameraniu hodnoty 2.775 m3, čo žalovaná považuje aj za skutočné množstvo ňou odobraného zemného plynu a napokon v roku 2019 bola nameraná skutočná spotreba už novým plynomerom, ktorý je riadne zabezpečený a má plombu, v objeme 2.521 m3. Aj napriek existencii poškodenia alebo porušenia zabezpečenia na meradle, v danom prípade k stočeniu alebo k manipulácii s ciferníkom nedošlo, nakoľko údaje, ktoré boli v roku 2018 až do momentu, kedy boli namerané, plne korešpondujú s rozsahom priemernej spotreby zemného plynu na odbernom mieste žalovanej za obdobie predchádzajúcich 10 rokov, pričom pokiaľ by malo dôjsť k manipulácii s číselníkom, namerané hodnoty by zodpovedali 0 m3 alebo nižšiemu údaju, ako boli vykázané predchádzajúce priemerné spotreby. Opätovne zdôraznil, že žalovaná nepopiera, že by v uvedenej nehnuteľnosti príležitostne neubytovávala turistov. V uvedenej nehnuteľnosti žalovaná trvalo býva a príležitostne v tejto nehnuteľnosti ubytováva turistov, čím si privyrába k svojmu nízkemu dôchodku. Dodal, že samotná žalovaná vôbec existenciu tohto sporu ťažko znáša, žalobca by mal selektovať a zaoberať sa okolnosťami každého prípadu s aspektom na individuálne okolnosti a súvislosti s každým neoprávneným odberom.

27. Na pojednávaní dňa 28.09.2021 bola vykonaná ohliadka predmetu - počítadlo plynomera, ktoré predložil súdu žalobca. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o malú vec, ktorú bolo možné dopraviť na súd, vykonalo sa dokazovanie jeho fyzickou obhliadkou priamo na pojednávaní. Žalobca popísal uvedený predmet, pričom jedná sa o časť plynomeru, ktorá na prednej časti má 8-miestny ciferník, ktorý v číselných hodnotách zachytáva množstvo odobraného zemného plynu na odbernom mieste v m3. Zo zadnej strany, ktorá je otvorená, je zrejmé, že sa tam nachádzajú dve ozubené kolieska, ktoré zabezpečujú pohyb jednotlivých ôsmich koliesok čiernej farby, na ktorých sa ich postupným točením zaznamenáva množstvo spotrebovaného plynu. Vzadu za počítadlom je teleso plynomera a z boku cez dva otvory na tomto počítadle je umiestnené plomba. Bolo oboznámené, že bližšie fotografické zábery tohto obhliadaného predmetu je možné vzhliadnuť aj v doloženom znaleckom posudku a to na strane 3 tohto posudku. Prítomní mali možnosť s obhliadaným predmetom sa oboznámiť.

28. Žalovaná na pojednávaní v rámci výsluchu uviedla, že býva na adrese odberného miesta, v dome býva sama, má 76 rokov, je pre ňu ťažké udržať dom finančne. V priebehu roku 2017 a začiatkom roka 2018 mala isté nezrovnalosti pri úhradách SIPO, pretože niektoré poukážky chodili ešte na meno jej bývalého manžela, následne si vybavila, aby sa úhrady za plyn realizovali z jej bankového účtu. V máji 2018 k žalobkyni prišiel nejaký plynár a žiadal ju o sprístupnenie plynomeru s tým, že ho ide demontovať, nakoľko žalovaná nemá mať uhradené platby za plyn za tri mesiace. Na čo žalovaná pracovníkovi povedala, že plynomer neotvorí, nech ho nedemontuje a že nemá vedomosť o neuhradených sumách, ale že to ide ihneď riešiť a vybaviť, čo ešte v ten deň aj urobila. Od toho momentu sa uhrádzali platby za plyn z jej bankového účtu. Následne asi o dva týždne, ešte v mesiaci máj 2018, opäť prišli k žalovanej domov plynári a opätovne ju žiadali o sprístupnenie plynomeru, ktorý sprístupnila. Nevedela uviesť, či plynári vyhotovovali dokumentáciu alebo si niečo zapisovali, nakoľko pri tom nebola prítomná, bola

vnútri v dome. Keď odišli, opätovne skrinku uzamkla. Následne v krátkom čase prišiel ďalší pracovník zaoberajúci sa plynom z Bratislavy, ktorý žalovanú podľa jej slov požiadal, aby ho pustila do domu, nakoľko si potrebuje odfotografovať spotrebiče, čo mu umožnila. Neskôr, dňa 13.11.2018 žalovanú opäť navštívili plynári, že jej idú demontovať plynomer a osadiť nový plynomer. K osadeniu nového plynomeru aj došlo, je to ten plynomer, ktorý používa dodnes. Keď sa žalovaná opýtala, prečo demontujú starý a montujú nový, pracovníci jej mali uviesť, že pretože to treba. Tento nový plynomer si žalovaná dňa 09.09.2021 odfotografovala na svoj mobilný telefón, kde na tomto plynomeri vidno odobraté množstvo 5.744 m3, za obdobie od 13.11.2018, t.j. kedy bol tento nový plynomer osadený. Na margo toho, prečo má žalovaná takú nízku spotrebu uviedla, že odkedy jej odišli deti z domu a ostala sama, snaží sa po všetkých stránkach šetriť a v skutočnosti vo vykurovacom období vykuruje len jednu izbu a kúpeľňu. Samotný sporák v podstate ani nevyužíva, pretože denne trávi čas v domácnosti svojej dcéry, ktorá býva vo J. D., ku ktorej ide ráno a vypomáha jej aj s varením, tým pádom sa tam aj stravuje a domov sa vracia vo večerných hodinách. Žalovaná uviedla, že si zvykne zaplatiť inzerciu na webe len na tri mesiace, a preto má turistov len v priebehu troch letných mesiacov. Turistov ubytúva v uvedenom čase len z toho dôvodu, že má nízky dôchodok a inak by musela byť v plnej miere finančne závislá od svojej dcéry. Pokiaľ sa týka názvu „J. U.“, ktorý má žalovaná uvedený na dome, tak to má byť len akési označenie domu pre ľahšiu identifikáciu, aby turisti vedeli dom identifikovať. Na otázku právneho zástupcu, či má žalovaná technické vzdelanie žalovaná uviedla, že žiadne technické vzdelanie nemá, bojí sa elektriky aj plynu. Uviedla, že ona má 76 rokov a ona s tým nemanipuluje. Na otázku povereného zamestnanca žalobcu, kedy sa deti odsťahovali z jej nehnuteľnosti, žalovaná uviedla, že už si presne nepamätá, bolo to okolo roku 2006. Na ďalšiu otázku či bývalý manžel bol predtým odberateľom zemného plynu žalovaná odpovedala negatívne. Avšak na informatívnom doklade SIPO, ktorý predložila na nahliadnutie za obdobie 01/18 je ako meno a adresa platiteľa uvedené: O. E., O. X, J. D.. Kód 06 plyn záloha SPP

- 118 eur, kód 08 plyn faktúra SPP - 75,18 eur a kód 11 rozhlas a RTVS - 4,44 eur. Uvedené SIPO išla žalovaná na základe písomnej žiadosti zmeniť do banky na trvalý príkaz. S manželom sa rozviedli v roku 1985 a do predmetného domu na uvedené odberné miesto sa nasťahovali v roku 1989. Na otázku povereného zamestnanca žalobcu, či vie žalovaná uviesť, či to boli zamestnanci SPP a.s. alebo SPP

- distribúcia, a.s. žalovaná odpovedala, že nevie, nakoľko sa jej nepreukázali. Na otázku povereného zamestnanca žalobcu, či má k dispozícii nejaký zápis alebo montážny list o tejto návšteve, resp. výjazde plynárov, žalovaná uviedla, že nie, nakoľko jej nič nedali. Na ďalšiu otázku povereného zamestnanca žalobcu žalovaná potvrdila, že na listine - zápis z 13.11.2018, je jej vlastnoručný podpis. Na ďalšiu otázku povereného zamestnanca žalobcu žalovaná uviedla, že si platí za inzerciu pre ubytovanie turistov na internete na tri mesiace, pričom to stojí 60,- eur na mesiac. Žalovaná záverom uviedla, že zakaždým, keď sa jej ozve záujemca o ubytovanie, hneď ako druhú otázku sa pýta, či majiteľ býva v nehnuteľnosti. Z tohto dôvodu sa v čase ubytovania turistov žalovaná zdržiava u dcéry vo J. D..

29. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 28.10.2021 (č.l. 390) právny zástupca žalovanej o.i. uviedol že to, že v inzeráte je uvedené, že nehnuteľnosť je sprístupnená celoročne ešte nepreukazuje, že by tam turisti boli ubytúvaní celý rok. Hostia majú o ubytovanie záujem v letnom období, keďže v blízkosti je kúpalisko. Vytlačený inzerát z internetu predložený žalobcom, na ktorom je uvedené „ubytovanie v súkromí“ preukazuje, že nehnuteľnosť je aj navonok prezentovaná ako rodinný dom, ide teda ubytovanie v súkromí, nejedná sa o hotel ani o penzión, druh stavby a účel jej využívania vyplýva i zo žalobcom predloženého výpisu z LV.

30. Po vrátení veci z odvolacieho súdu, po oboznámení jeho podstatných častí na pojednávaní, po vyjadrenom predbežnom právnom posúdení tun. súdom odkazujúc na konštantnú judikatúru a ustálenú súdnu prax najvyšších súdnych autorít pri riešení obdobných právnych otázok, zdôrazniac, že v ďalšom sa bude súd zaoberať otázkou, resp. preukazovaním všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu ako aj otázkou charakteru odberného miesta spotreby plynu a prípadnou aplikáciou ust. , poverený zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 06.06.2023 uviedol, že žalobca má za to, že doposiaľ vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná v rozhodnom období odoberala plyn a to prostredníctvom meradla, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Počas rozhodného obdobia (vzhľadom na porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii) nedodával žalovanej zemný plyn jej dodávateľ, ale tento zemný plyn žalovaná odoberala z distribučnej siete žalobcu, čím mu bola spôsobená škoda. Zopakoval, že výšku skutočne spôsobenej škody nie je možné zistiť, vzhľadom k čomu žalobca pri jej vyčíslení použil metodiku vyplývajúcu z ustanovení vyhlášky MH SR. Pri výpočte bral žalobca do úvahy spotrebiče zistené na odbernom mieste, avšak už sám žalobca si neuplatnil nárok v maximálnej možnej výške predstavujúcej sumu 16.460,18 eur,

ale pri výpočte sám svoj legitímny nárok moderoval a nebral do úvahy prevádzku a používanie dvoch plynových sporákov nachádzajúcich sa v predmetnej nehnuteľnosti, ale len jedného z nich. Pri určovaní doby prevádzky týchto spotrebičov a charakteru využívania nehnuteľnosti vychádzal žalobca z informácií verejne dostupných na internete, v zmysle ktorých nehnuteľnosť žalovanej je celoročne využívaná na ubytovávanie turistov a žalovaná ako majiteľka nehnuteľnosti v nehnuteľnosti nebýva. Poukázal na to, že listinné dôkazy v tomto smere sú súčasťou súdneho spisu. K sume 1.115,69 eur, ktorej zaplatenie navrhuje žalovaná uviedol, že táto nepredstavuje hodnotu zemného plynu odobratého žalovanou v rozhodnom období, ale predstavuje zostatok sumy zálohových platieb, ktorá bola žalovanej vrátená jej dodávateľom práve z dôvodu, že v rozhodnom období žalovaná plyn od svojho dodávateľa neodoberala. Výška zálohových platieb nemusí zodpovedať budúcej spotrebe na odbernom mieste. Pri určovaní výšky škody nie je možné brať do úvahy ani údaj o následnej spotrebe zemného plynu na odbernom mieste. Z vyjadrenia žalovanej vyplýva, že žalovaná pristúpila k šetreniu, a teda je možné predpokladať, že v dôsledku enormného nárastu cien energií znížila svoju spotrebu a zároveň množstvo odobratého plynu žalovanou v následnom období bolo ovplyvnené i obmedzeniami súvisiacimi s pandémiou Covid-19 v dôsledku, v dôsledku ktorých možno dôvodne predpokladať, že sa radikálne znížil počet ubytovávaných turistov a teda aj množstvo spotrebovávaného zemného plynu. K súdom avizovanému zvažovaniu aplikácie ust. zástupca žalobcu uviedol, že na takéto zníženie musia existovať závažné dôvody, a pri prípadnom rozhodovaní o aplikácii daného ustanovenia by mal súd zohľadňovať jednak skutočnosť, že už sám žalobca si neuplatňuje maximálnu možnú výšku nároku na náhradu škody (16.460,18 eur), ale len jeho časť (86,15%). Zároveň bol žalobca ochotný a to napriek skutočnosti, že tvrdenia žalovanej o len sezónnom ubytovávaní turistov neboli v konaní preukázané, dodatočne znížiť ním uplatňovanú výšku nároku na sumu 9.181,31 eur (ide o 64,75% z výšky žalovanej istiny a 55,78% z výšky žalobcovho legitímneho nároku, ktorý si žalobca mohol voči žalovanej uplatňovať).

31. Z prednesu právneho zástupcu žalovanej na pojednávaní dňa 06.06.2023 vyplynulo, že žalovaná sa pridržiava obsahu doterajších podaní, pričom pokiaľ súd bude toho názoru, že nie je dôvodným odklon od ustálenej súdnej praxe najvyšších súdnych autorít v tejto prejednávanej veci, má za to, že je dôvodné aplikovať ust. , resp. ust. , pretože jestvujú závažné dôvody pre primerané zníženie nároku na náhradu škody. Opakovane poukázal na do spisu doložené sumarizačné grafy (č.l. 375) ako aj na to, že žalobcom vyčíslená spotreba na úrovni 25 tisíc m3 je absolútne nereálna. Poukázal tiež na to, že žalobca uvádza na svojej webovej stránke informáciu o tom, že „poctiví odberatelia sa báť nemusia“ a že zo strany žalobcu je potrebné a nevyhnutné posudzovať tento prípad individuálnou optikou s poukazom na celkovú sociálnu a ekonomickú situáciu žalovanej, ale aj samotné okolnosti, ktoré viedli k „zisteniu“ podozrenia z neoprávnenej manipulácie, resp. poškodenia zabezpečovacieho zariadenia. Zopakoval, že spotreba 10 rokov predtým ale aj 4,5 roka potom, a to už s novým certifikovaným meradlom, bola pomerne ustálená. Poukazujúc opätovne na v spise založené grafy má žalovaná za to, že objem 2.775 m3 je tá istá výška spotreby, ktorá zodpovedá skutočnému odobratému množstvu plynu ako aj realizovaným preddavkovým platbám.

32. Zo žalovanou predloženej farebnej fotografie (č.l. 530) vyplýva, že bola zhotovená dňa 02.06.2023 a stav merača je nasledovný: 8.055 m3.

33. Zo žalovanou predloženej farebnej fotografie (č.l. 554) vyplýva, že bola zhotovená dňa 05.09.2023 a stav merača je nasledovný: 8.159 m3.

34. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 25.08.2023 (č.l. 533 a nasl.) právny zástupca žalovanej sa detailne vyjadril k charakteru odberného miesta žalovanej keď uviedol, že jedným z určujúcich znakov zariadenia odberného miesta je zápis stavby na príslušnom LV (rodinný dom), do ktorého je plyn dodávaný. Ide o nehnuteľnosť, ktorá je určená a aj používaná na trvalé bývanie, žalovaná v rodinnom dome bývala s rodinou od jeho kúpy, neskôr sama. Tak tomu bolo aj v spornom období, kedy ho taktiež obývala a starala sa aj o priľahlý pozemok (záhradu), má v ňom zriadený trvalý pobyt, rodinný dom je jej plnohodnotným domovom. To, že žalovaná príležitostne v letnom období ubytuje turistov vo svojom dome, a preto je v teréne jej dom označený ako „J. U.“, ešte neznamená, že by druhovo nešlo o nehnuteľnosť určenú na trvalé bývanie. K majetkovým pomerom žalovanej uviedol, že táto je vlastníčkou predmetného rodinného domu (vyplýva z LV č. XXX), okrem uvedeného inú nehnuteľnosť nevlastní. Vlastí staršie osobné motorové vozidlo zn. E. XXX, rok výroby 2009, iné hnuteľné veci vyššej hodnoty nevlastní. Je starobnou dôchodkyňou a jej jediným príjmom je starobný dôchodok a príležitostný príjem z občasného

ubytovania turistov, čím sa snaží pokryť vysoké náklady na svoj rodinný dom, ktoré by zo svojho nízkeho dôchodku a bez pomoci rodiny inak nebola schopná platiť.

35. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni zo dňa 12.09.2023 (č.l. 539) vyplýva, že v čase spracovania žiadosti sú žalovanej vyplácané nasledovné dávky: starobný dôchodok v úhrnnej výške XXX,XX eur.

36. Z lustrácie v obchodnom registri SR zo dňa 12.09.2023 (č.l. 540) vyplýva, že pri vyhľadávaní podľa mena a priezviska fyzickej osoby - žalovanej týmto kritériám nevyhovuje žiaden záznam.

37. Z lustrácie v živnostenskom registri SR zo dňa 12.09.2023 (č.l. 541) vyplýva, že podľa Výpisu zo živnostenského registra číslo XXX-XXXX podnikateľský subjekt s obchodným menom: D.. U. O., M.: XX XXX XXX, s miestom podnikania: O. XXX/X, J. D. ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania ku dňu 06.04.2001.

38. Poverený zamestnanec žalobcu na pojednávaní dňa 12.09.2023 uviedol, že argument žalovanej týkajúci sa zmluvy o dodávke plynu, ktorú má žalovaná uzavretú v kategórii domácnosť nie je použiteľný. Žalovaná argumentuje aj označením jej nehnuteľnosti ako „ubytovanie v súkromí“. Ide o typ ubytovacieho zariadenia tak, ako ich v rozhodnom období kategorizovala vyhláška MH SR. Zástupca žalobcu poukázal na to, že z údajov na webovom portáli megaubytovanie.sk <http:// www.megaubytovanie.sk> aj v súčasnosti vyplýva, že majiteľ (t.j. žalovaná) v objekte nebýva, a tiež že objekt má byť v prevádzke v letnom období od 01.04. do 01.10., turistom je teda ponúkaný a prenajímaný minimálne v rozsahu šiestich mesiacov, súčasťou informácií na tomto portáli sú aj recenzie návštevníkov, ktorí boli ubytovaní, pričom najskoršie recenzie sú k dispozícii z mesiaca apríl a najneskoršie za mesiac september. Okrem toho poukázal na to, že na internete zistil informáciu týkajúcu sa predaja predmetnej nehnuteľnosti. Preto žalobca má za to, že žalovaná nehnuteľnosť nepotrebuje na bývanie a zjavne v nej nebýva, keď sa táto objavila v ponuke realitnej kancelárie na predaj. Poukázal na popis nehnuteľnosti uvedenej v tomto inzeráte kde je uvedené, že rodinná vila v posledných rokoch slúžila pre návštevníkov termálneho kúpaliska a tiež obsahuje informáciu o veľkom bazéne s hĺbkou 1,8 m, ktorý bol vybudovaný pri výstavbe rodinnej vily a podľa informácií zverejnených v inzeráte už v súčasnosti nie je používaný.

39. Z prednesu právneho zástupcu žalovanej na pojednávaní dňa 12.09.2023 vyplynulo, že má od žalovanej informáciu, že v budúcnosti bude musieť predať nehnuteľnosť, nakoľko nie je schopná znášať náklady na tak veľkú stavbu, v ktorej býva sama a s hradením nákladov jej musí pomáhať rodina. To, že rodinný dom žalovanej slúžil v posledných rokoch pre návštevníkov kúpaliska, žalovaná nerozporuje a celý čas od začiatku súdneho konania konštantne uvádzala, že v nehnuteľnosti ubytováva návštevníkov termálneho kúpaliska v letnom období. Neznamená to však, že by žalovaná v nehnuteľnosti nebývala, resp. že by nehnuteľnosť slúžila výlučne pre návštevníkov termálneho kúpaliska. Žalovaná v nehnuteľnosti bývala aj býva. Poukázal na to, že žalovaná už viackrát uvádzala a aj vypovedala, že v čase, keď sú ubytovaní v jej dome turisti z termálneho kúpaliska sa ona v nehnuteľnosti nezdržiava, z dôvodu súkromia ubytovaných turistov a ide k svojej dcére. Ohľadom bazéna uviedol, že bazén je v dezolátnom technickom stave, nie je už roky používaný a nikdy nebol a ani nie je vykurovaný. Poukázal na predložené fotografie merača kedy dňa 02.06.2023 bolo nameraných 8.055 m3 a 05.09.2023 bolo nameraných 8.159 m3, teda rozdiel je 105 m3 zemného plynu za približne 3 mesiace ubytovávania turistov termálneho kúpaliska čo odôvodnil tým, že turisti v letnom období používajú teplú úžitkovú vodu výlučne na osprchovanie, ide o minimálny odber. Žalovaná pritom žiadne iné služby turistom neposkytuje a osobitne zdôraznil, že ani neposkytuje žiadne stravovacie služby. Uviedol, že žalovaná nepopiera, že v roku 2015 alebo v roku 2017 s ohľadom na predložené recenzie boli turisti ubytovaní aj mimo obdobia jún - august tak, ako to vyplýva z recenzií. Avšak v rozhodnom čase žalovaná ubytovávala turistov len v troch letných mesiacoch, a tak tomu bolo aj v tomto roku (2023). Z inzerátov je zrejmé, že turisti aj v roku 2023 boli ubytúvaní v nehnuteľnosti a spálených bolo 105 m3 zemného plynu. Poukázal opätovne na to, že žalobca zažaloval sumu prevyšujúcu 14 tisíc eur titulom neoprávneného odberu zemného plynu majúc za to, že sa jedná o nehnuteľnosť slúžiacu výlučne na ubytovávanie turistov, avšak bolo jednoducho zistiteľné a vyplýva to aj z LV, že v danom prípade sa jedná o obydlie žalovanej, teda o rodinný dom slúžiaci na trvalé bývanie, s tým, že k ubytovávaniu turistov dochádza len v letnom období.

40. Poverený zamestnanec žalobcu v rámci záverečnej reči na pojednávaní dňa 17.10.2023 sa v celom rozsahu pridržiaval jeho argumentácie prezentovanej v doterajšom priebehu konania. Rozhodujúcim

pre posúdenie výšky žalobcom uplatňovaného nároku je posúdenie spôsobu užívania nehnuteľnosti žalovanej. Žalobcom uplatňovaný nárok je dôvodný v celom rozsahu, žalobca už sám výšku svojho legitímneho nároku na náhradu škody vypočítaného podľa ustanovenia MH SR sám zmoderoval. Vyslovil presvedčenie, že na uplatnenie moderačného práva súdu nie je priestor a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že žalovaná nehnuteľnosť zjavne nepotrebuje na svoje bývanie, keďže ju inzeruje na predaj a zároveň príjem z predaja tejto nehnuteľnosti, by mnohonásobne prevyšoval výšku pohľadávky žalobcu vrátane jej príslušenstva. Žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť a zároveň priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

41. Právny zástupca žalovanej v rámci záverečnej reči na pojednávaní dňa 17.10.2023 sa taktiež v celom rozsahu pridržiaval argumentácie žalovanej prezentovanej v priebehu celého konania. V reakcii na prednes zástupcu žalobcu uviedol, že daná nehnuteľnosť je rodinným domom a slúži na bývanie žalovanej. Nehnuteľnosť je pre ňu príliš veľká, býva v nej už len sama a nie je schopná hradiť náklady na takúto nehnuteľnosť, čo je aj dôvodom, že je inzerovaná na predaj. Žalovaná nevlastní žiadnu inú nehnuteľnosť na bývanie, tvrdenie žalobcu o tom, že by žalovaná nepotrebovala nehnuteľnosť na bývanie je mylné.

42. Podľa záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

43. Podľa záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

44. Podľa z platného zväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

45. Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

46. Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

47. Podľa o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom v čase vzniku škody (ZoE), neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.

48. Podľa § 82 ods. 2 zákona odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

49. Podľa o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase vykonania posledného fyzického odpočtu platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak je poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka.

50. Podľa o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase vykonania posledného fyzického odpočtu určené meradlá možno používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje.

51. Z citovaných ustanovení § 82 ods. 1 písm. d) ZoE v spojení s § 82 ods. 2 ZoE vyplýva, že zodpovednosť odberateľa za škodu vzniká, ak (a) na predmetnom odbernom mieste bol plyn odoberaný/spotrebúvaný, a (b) odoberaný plyn bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (plomba). Z uvedeného je zrejmé, že ZoE pri uplatnení nároku na náhradu škody nevyžaduje zisťovanie, kedy a kým bola plomba na určenom meradla porušená, či o tom odberateľ vedel alebo nie, či k porušeniu plomby došlo pred tým, ako odberateľ nehnuteľnosť kúpil, alebo až neskôr, aké boli úmysly odberateľa, ako bolo s meradlom nakladané po porušení plomby a pod. Zodpovednosť odberateľa za škodu spôsobenú odberom plynu meraným

meradlom s porušenou plombou je preto zodpovednosťou objektívnou. Zákon nevyžaduje, aby súd skúmal a žalobca preukazoval zavinenie odberateľa za vznik škody, resp. za porušenie plomby. Účelom a zmyslom zákonnej úpravy je umožniť subjektom uvedeným v § 82 ods. 2 ZoE domôcť sa náhrady škody voči odberateľovi zemného plynu, ktorý odoberal plyn meraný meradlom s porušenou plombou (t.j. určeným meradlom bez platného overenia). Totiž ak by uplatnenie nároku na náhradu škody zákon podmieňoval tým, že poškodený musí nevyhnutne preukázať, kto a kedy plombu porušil, prípadne či o poškodení plomby odberateľ vedel, resp. či sám plombu porušil alebo porušenie plomby zadal tretej osobe, bolo by tým bez ďalšieho znemožnené uplatnenie nároku na náhradu škody. Nie je reálne možné, aby žalobca (v danom prípade prevádzkovateľ distribučnej sústavy) zistil (a dokonca vedel preukázať), kedy, kým a ako došlo k porušeniu plomby. Tým by sa predmetná právna úprava stala neupotrebiteľnou a práva z nej vyplývajúce nerealizovateľnými. Argumentácia žalovanej prezentovaná v odpore voči platobnému rozkazu ako i v priebehu konania (v rámci jej výsluchu) v tejto súvislosti je tak v kontraste s účelom a zmyslom § 82 ZoE.

52. Objektívny charakter zodpovednosti za škodu potvrdzuje napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR (ďalej aj len „NS SR“) sp.zn. z 29.06.2021, v ktorom NS SR uviedol: „Z ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu k otázke týkajúcej zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu za neoprávnený odber plynu, a to z rozhodnutí NS SR napr. sp.zn. , ako aj sp. zn. vyplýva, že pri neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je daná objektívna zodpovednosť odberateľa plynu. V takom prípade odberateľ plynu zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek, teda porušenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii nie je viazané len na odberateľa samotného, prípadne na iné osoby, ktoré, či už na podnet odberateľa plynu, alebo s jeho vedomím toto zabezpečenie meradla porušili. Totožný právny záver vyplýva aj z rozhodnutí NS SR sp.zn. , sp.zn. . Pri uplatnenom nároku na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE, vychádzajúc z ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, dovolací súd konštatuje, že zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu je objektívna a je daná vtedy, ak v rozhodnom období odoberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. (...) Pre posúdenie existencie protiprávneho úkonu v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) ZoE je rozhodujúce zistenie, že došlo k porušeniu zabezpečenia pri neoprávnenej manipulácii plynu na meradle, a je irelevantné, či meradlo bolo funkčné alebo nie, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu.“

53. Tunajší súd teda aj s poukazom na aktuálnu a ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu založil svoje rozhodnutie na závere, že zodpovednosť podľa § 82 ods. 1 písm. d/ a § 82 ods. 2 ZoE je zodpovednosťou objektívnou, t.j. otázka zavinenia žalovanej nie je v tomto konaní relevantná a nie je potrebné zisťovať a posudzovať, kto a kedy plombu porušil, či plombu porušila žalovaná alebo o jej porušení (ne)vedela, ako sa s plynomerom nakladalo po porušení plomby. Preto žalobcu ani nezaťažuje dôkazné bremeno v tomto smere.

54. Súd nespochybňuje ani záver žalovanej (argumentácia z predchádzajúcej časti konania), že na to, aby bola daná jej zodpovednosť za škodu, musela žalobcovi škoda skutočne vzniknúť (por. § 82 ods. 2 „...ak vznikla“), pričom v konaní musí byť preukázané protiprávne konanie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou. Súd tieto okolnosti v konaní skúmal a posudzoval, a to v intenciách aktuálnej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

55. Podľa uznesenia NS SR sp.zn. z 26.09.2019 „Ak je v konaní preukázané, že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (t.j. dopustil sa neoprávneného odberu plynu), vznikla mu v súlade s § 82 ods. 2 ZoE povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu vrátane ušlého zisku. Za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu zákon považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom prípade je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu. Dovolací súd zároveň v tejto súvislosti poukazuje na to, že druhým predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ

plynu v rozhodnom období odberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii.“

56. S poukazom aj na uvedené, protiprávnym konaním je teda odoberanie/spotrebúvanie zemného plynu, ktorého odber je meraný určeným meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (plynomerom s porušenou plombou). Takéto odoberanie plynu z distribučnej sústavy (nemerané v súlade s platnými právnymi predpismi) zákon označuje pojmom „neoprávnený odber plynu“, pričom táto konkrétna skutková podstata vedúca k povinnosti odberateľa nahradiť škodu je uvedená v cit. § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE. Iné skutkové podstaty sú pre prejednávaný prípad bezpredmetné. Žalobca sa od počiatku domáha náhrady škody z dôvodu neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE a v tomto smere uvádzal svoje tvrdenia a predkladal dôkazy.

57. V kontexte uvedeného tak v konaní musí byť ustálené, že (a) žalovaný je odberateľ zemného plynu na danom odbernom mieste, (b) na danom odbernom mieste bol zemný plyn v rozhodnom období odoberaný/spotrebúvaný, a že (c) na plynomeri na danom odbernom mieste bola porušená plomba.

58. Ad (a): Medzi stranami v priebehu konania nebolo sporné, že na danom odbernom mieste bola odberateľom zemného plynu žalovaná (sporným bol len charakter samotného odberného miesta). Ad (b): V konaní nebolo sporné ani to, že žalovaná v rozhodnom období odoberala/spotrebúvala na predmetnom odbernom mieste zemný plyn. Toto žalovaná nijako nepopierala. Ad (c): Vyhodnotiac výsledky vykonaného dokazovania má súd za to, že v danom prípade s poukazom na závery znalca obsiahnuté v znaleckom posudku a s poukazom na obsah jeho výsluchu, na ktorom podrobne zodpovedal i doplňujúce otázky, bolo vykonaným dokazovaním preukázané porušenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii na odbernom mieste žalovanej. Na základe optického skúmania znalec potvrdil, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Znalec uviedol, že na základe zistených skutočností s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote predpokladá, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští, znalec zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov. Poškodenie plomby osadenej v kryte číselníka meradla znalec nezistil. Optickým skúmaním povrchu zaisťovacieho plechu krytu číselníka v okolí plomby znalec zistil mechanoskopické stopy, ktoré boli vytvorené predmetom - nástrojom. Tieto jeho zistenia korešpondujú s fotografickou dokumentáciou obsiahnutou v znaleckom posudku. Súd dospel k záveru, že ak by sporné odtlačky boli vyhotovené originálnymi plombovacími kliešťami a razníkom, rozdiely medzi znalcom posudzovanými spornými a kontrolnými odtlačkami by nevykazovali takú nezhodu, akú znalec pri znaleckom skúmaní pod mikroskopom identifikoval, v posudku popísal a pri výsluchu bližšie objasnil. Treba poukázať aj na ďalšie zaistenie znalca, a to poškodenie zaisťovacieho plechu krytu číselníka v okolí plomby, keď znalec zistil mechanoskopické stopy, vytvorené predmetom/ nástrojom a viditeľné voľným okom. Možno teda zhrnúť, že zabezpečenie meradla proti neoprávnenej manipulácii porušené nepochybne bolo.

59. Závery znalca, relevantné z hľadiska § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE, uvedené v posudku a na ktorých znalec zotrval i pri jeho výsluchu na pojednávaní boli podľa názoru súdu jednoznačné, keď znalec potvrdil, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Zo záverov znalca uvedených v jeho posudku mal súd za preukázané, že plomba na predmetnom plynomeri bola porušená /Ad (c)/. Ak je znaleckým skúmaním jednoznačne zistené, že sporné odtlačky a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja, potom je zrejmé, že pôvodná plomba bola odstránená a nahradená inou plombou (iný záver logicky neprichádza do úvahy). Zároveň má súd za to, že okrem iného aj pre to, že nie je reálne možné, aby prevádzkovateľ distribučnej siete zisťoval a preukazoval kto, kedy a ako poškodil plombu, z akého dôvodu, čo tým sledoval a ako so zariadením následne nakladal, zákon ustanovuje, že na stanovený účel môže byť použité iba určené meradlo s platným overením, pričom poškodením plomby overenie bez ďalšieho zaniká. Ak § 82 ZoE jednoznačne viaže povinnosť nahradiť škodu na poškodenie plomby, potom procesnou povinnosťou žalobcu je preukázať poškodenie plomby (avšak už nie vyvracať každú prípadnú špekuláciu odberateľa). Podľa názoru súdu znalec jednoznačne potvrdil poškodenie plomby. Súd preto na základe vyššie uvedeného uzavrel, že na strane žalovanej došlo k protiprávnemu konaniu spočívajúcemu v odoberaní/spotrebúvaní plynu v predmetnom odbernom mieste, keď takto odoberaný plyn bol meraný určeným meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Podľa

§ 82 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 82 ods. 2 ZoE tak žalovaná je zodpovedná za neoprávnené odoberanie plynu v predmetnom odbernom mieste a je povinná nahradiť žalobcovi škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu.

60.1 Pokiaľ sa týka samotného vzniku škody, súd uvádza, že pri neoprávnenom odbere plynu meraným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, škoda vzniká samotným odberom plynu (por. napr. uznesenie NS SR sp.zn. ). Škoda spočíva v tom, že z distribučnej siete je odobratý zemný plyn, pričom žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete nemôže takto odobratý zemný plyn vyúčtovať subjektu, ktorý je inak dodávateľom zemného plynu do predmetného odberného miesta, a to práve z toho dôvodu, že plynomer stratil overenie a údaje z neho už nemôžu byť použité. Ide teda o skutočnú škodu spočívajúcu v množstve odobratého zemného plynu, ktorý žalobca nemôže vyúčtovať dodávateľovi zemného plynu (a ani dodávateľ ho nemôže vyúčtovať odberateľovi), a teda dochádza k zmenšeniu majetku žalobcu o hodnotu žalovaným odobratého zemného plynu. Podľa uznesenia NS SR sp.zn. : „Z charakteru spôsobu poskytovania prístupu k tejto komodite (zemnému plynu) v zmysle jeho distribúcie je jednoznačné, že zákon automaticky pri porušení zabezpečenia stavia konštrukciu vzniku škody na strane žalobcu, ak bol plyn zo siete odoberaný, keďže týmto momentom zaniká možnosť odberateľa odoberať plyn od svojho zmluvného dodávateľa, a to práve z dôvodu, že tento mu plyn môže dodávať a účtovať výlučne prostredníctvom zariadenia bez poškodeného zabezpečenia (t.j. spĺňajúceho kritériá oprávneného odberu) (...) V prípade odberu plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže dochádza k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovaným. Za skutočnú škodu je potrebné považovať aj náklady, ktoré žalobca musel v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu inak nevznikli. (...) Škodou, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, je škoda skutočná, t.j. spočívajúca v odstránení protizákonného stavu (oprava poškodenej plomby a súvisiace náklady), hodnote neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj v nákladoch, ktoré žalobca musí v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu nevznikli, ak by k neoprávnenému odberu plynu nedošlo. Nejde teda výlučne o hodnotu odobratého plynu, ako nesprávne uzavreli súdy nižšej inštancie, navyše, hodnota takto odobratého plynu nemôže zodpovedať pôvodnej zmluvnej cene s poskytovateľom prístupu k distribučnej sieti, ktorý však v relevantnom období nemohol plyn podľa zmluvy žalovanému dodávať.“ 60.2 S poukazom na vykonané dokazovanie súd dospel uzavrel, že žalobcovi v dôsledku neoprávneného odberu zemného plynu v odbernom mieste žalovanej vznikla skutočná škoda spočívajúca v znížení majetku žalobcu o hodnotu neoprávnene odobratého zemného plynu a o žalobcom vynaložené náklady, ktoré by inak nevynaložil, ak by k neoprávnenému odberu nedošlo.

61. Pokiaľ sa týka príčinnej súvislosti, táto vyjadruje priamu väzbu javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav - príčina, vyvoláva druhý jav - následok. Príčinná súvislosť sa zisťuje vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne). Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný (por. rozsudok NS SR z 30.06.2010, sp. zn. ). Ako vyplynulo z dokazovania, škoda na strane žalobcu vznikla, a vznikla práve preto, že žalovaná odoberala zemný plyn meraný meradlom s porušenou plombou. Porušenie plomby plynomeru a z toho vyplývajúca nepoužiteľnosť zaznamenaných údajov na plynomeri bráni tomu, aby žalobca štandardným spôsobom vyúčtoval dodávateľovi zemný plyn odobratý žalovanou v predmetnom odbernom mieste. Súd preto uzavrel, že medzi protiprávnym konaním žalovanej (odoberanie zemného plynu meraného plynomerom s porušenou plombou) a vznikom škody u žalobcu je celkom nepochybne príčinná súvislosť a škoda vznikla ako priamy dôsledok neoprávneného odberu plynu žalovanou.

62. Pokiaľ ide o výšku škody, súd uvádza nasledovné: podľa uznesenia NS SR sp.zn. : „Pre prípad, kedy skutočnú škodu nie je možné určiť inými relevantnými prostriedkami, zákon splnomocnil príslušné ministerstvo, aby všeobecne záväzným predpisom určilo náhradný spôsob výpočtu výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, a to vydalo vyhlášku Ministerstva hospodárstva SR č. , ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Pre určenie skutočne spôsobenej škody v zmysle množstva odobratého plynu v prípade neoprávnených odberov plynu by prevádzkovateľ distribučnej siete, z ktorej bol plyn neoprávnene odobratý, musel poznať presné množstvo takto odobratého zemného plynu. V zmysle ustanovenia o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov je

možné určené meradlá používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje, teda záväzný (jednoznačný) údaj o spotrebe môže poskytnúť výlučne plynomer s platným overením. Podľa tohto ustanovenia na určenie množstva odobratého plynu nie je možné použiť údaj z meradla, na ktorom bola porušená plomba (overovacia/zabezpečovacia značka). Objektívnym a spoľahlivým podkladom, ktorý zákon v odseku 3 ustanovenia § 59 ZoE predpokladá, t.j. podkladom, na základe ktorého by bolo možné presne zistiť odberateľom spotrebované množstvo plynu počas rozhodného obdobia (t.j. výšku skutočnej škody), nemôže byť ani údaj o spotrebe na odbernom mieste za predchádzajúce obdobie, keďže toto neznamená automaticky rovnaký odber za obdobie zisťované. Pokiaľ teda nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje zákonu, a teda nemožno spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je potrebné túto výšku určiť spôsobom ustanoveným zákonom, a to za použitia na to vypracovaného podzákonného predpisu, ktorý zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu plynu dochádzalo, a ich skutočnú spotrebu.“

63.1 Je potrebné poukázať i na to, že vyhláška MH SR č. v ust. výslovne uvádza, že podľa nej je potrebné postupovať práve v prípade, ak nie je možné použiť na určenie množstva neoprávnene odobratého plynu údaje určeného meradla. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že presne o takýto prípad v tu prerokúvanej veci ide. 63.2 Na základe vyššie uvedeného súd uzavrel, že žalobca bol oprávnený určiť výšku škody podľa predmetnej vyhlášky, keď údaje z plynomeru nebolo možné použiť (dôvody viď vyššie) a v konaní nebolo preukázané, že by žalobca disponoval akýmikoľvek inými podkladmi, ktoré by bolo možné považovať za objektívne a spoľahlivé a postačujúce na presné určenie hodnoty plynu, ktorý žalovaná neoprávnene odobrala z distribučnej siete v rozhodnom období.

64. Podľa ust. § 1 ods. 1 cit. vyhlášky MH SR škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu sa v prípade, ak nie je možné použiť na určenie množstva neoprávnene odobratého plynu údaje určeného meradla, vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného podľa odsekov 3 až 11 a a) jedenapolnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý je určený na trvalé bývanie (odkaz na: a o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov - pozn. súdu) b) jedenapolnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete; v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo u odberateľa, ktorý je 1. prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia, 2. zariadením sociálnych služieb, 3. zariadením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, 4. školou, c) dvojnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý nie je určený na trvalé bývanie okrem odberateľa plynu podľa písmena b) prvého bodu až štvrtého bodu.

65. Podľa ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov rodinný dom je budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie.

66. Podľa ust. § 43b ods. 4 stavebného zákona byt je obytná miestnosť alebo súbor obytných miestností s príslušenstvom usporiadaný do funkčného celku s vlastným uzavretím, určený na trvalé bývanie.

67. Podľa ust. § 1 ods. 2 vyhlášky MH SR cena podľa odseku 1 sa použije pre celé obdobie neoprávneného odberu plynu.

68. Podľa ust. § 1 ods. 3 vyhlášky MH SR množstvo neoprávnene odobratého plynu sa vypočíta podľa vzorca NOP = D. P. HPs, kde NOP je množstvo neoprávnene odobratého plynu v m3, D je počet dní neoprávneného odberu plynu, P je najväčší hodinový príkon plynového spotrebiča v m3/h, HPs je denný počet hodín používania plynového spotrebiča v h/d.

69. Podľa ust. § 1 ods. 4 vyhlášky MH SR za denný počet hodín používania plynového spotrebiča podľa odseku 3 sa v prípade objektov určených na trvalé bývanie považujú nasledujúce doby, a to, ak ide o 1. spotrebič na varenie: dve hodiny, 2. prietokový ohrievač vody, plynový bojler alebo zásobníkový ohrievač vody: tri hodiny, 3. plynové vykurovanie a) v období máj až september: jedna hodina, b) v období október až apríl: 10 hodín, 4. plynové vykurovanie kombinovanými kotlami a) v období máj až september: tri hodiny, b) v období október až apríl: 13 hodín, 5. ostatné plynové spotrebiče: 10 hodín denne.

70. Podľa ust. § 1 ods. 5 vyhlášky MH SR v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý nie je určený na trvalé bývanie a plyn je tu používaný na výrobné účely, technologické účely, v súvislosti s poskytovaním služieb či predajom tovarov alebo na iné účely (napríklad výrobné podniky, reštauračné zariadenia, hotely, obchodné prevádzky), za denný počet hodín používania plynového spotrebiča sa považuje a) v prípade výrobných prevádzok a technologických objektov (napríklad kotolne) pri jednozmennej prevádzke 8 hodín denne, pri dvojzmennej prevádzke 16 hodín denne a pri trojzmennej prevádzke 24 hodín denne, b) v prípade objektov, v ktorých sa plyn používa v súvislosti s poskytovaním služieb alebo v súvislosti s predajom tovarov (napríklad reštauračné zariadenia, obchodné prevádzky), doba určená prevádzkovými hodinami daného subjektu, c) v prípade objektov využívaných na skladovanie - 13 hodín, d) v prípade objektov školských zariadení - 12 hodín denne, e) v prípade objektov, v ktorých sa poskytuje dočasné ubytovanie (napríklad hotely, penzióny, ubytovne), objektov využívaných ako administratívne priestory, objektov, v ktorých sa poskytuje zdravotnícka starostlivosť, zariadení sociálnych služieb a podobne - 16 hodín denne.

71. Podľa ust. § 1 ods. 6 vyhlášky MH SR pri určení množstva neoprávnene odobratého plynu je rozhodujúci počet a typ plynových spotrebičov zistených v mieste neoprávneného odberu.

72. Podľa ust. § 1 ods. 9 vyhlášky MH SR ak v prípadoch neoprávneného odberu plynu s meradlom, ktoré nesprávne zaznamenávalo alebo nezaznamenávalo odber plynu alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa, ku ktorému bol na predmetnom mieste prevádzkovateľom siete vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu plynu, nie však viac ako 12 mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu.

73. Podľa ust. § 1 ods. 14 vyhlášky MH SR k škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu.

74.1 S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danom prípade žalobca nepostupoval správne, keď pre účely výpočtu výšky škody postupoval podľa ust. § 1 ods. 1 písm. c/ a § 1 ods. 5 písm. e/ vyhl. MH SR posudzujúc odberné miesto žalovanej ako objekt, ktorý nie je určený na trvalé bývanie (§ 1 ods. 1 písm. c/ vyhl. MH SR) a ako objekt, ktorý nie je určený na trvalé bývanie a plyn je tu používaný v súvislosti s poskytovaním služieb či predajom tovarov alebo na iné účely (napríklad výrobné podniky, reštauračné zariadenia, hotely, obchodné prevádzky) a zároveň ako objekt, v ktorom sa poskytuje dočasné ubytovanie, napríklad hotely, penzióny, ubytovne (§ 1 ods. 5 písm. e/ vyhl. MH SR). 74.2 S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania súd má za to, že v danom prípade išlo o prípad neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý je určený na trvalé bývanie, bolo

preto potrebné pri výpočte výšky škody postupovať podľa ust. § 1 ods. 1 písm. a/ vyhl. MH SR (ktorá v cit. ustanovení odkazuje na ust. § 43 b ods. 3 a ods. 4 stavebného zákona definujúceho rodinný dom ako budovu určenú predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie) a tiež ust. § 1 ods. 4 vyhlášky MH SR ohľadom denného počtu hodín používania plynového spotrebiča v prípade objektov určených na trvalé bývanie. 74.3 Odberné miesto žalovanej je jej rodinný dom, v ktorom žalovaná býva, má tam trvalý pobyt (vyplýva z lustrácie v Registri obyvateľov SR). Nehnuteľnosť slúži predovšetkým na rodinné bývanie, jedná sa o obydlie žalovanej a teda ide teda o objekt, ktorý je určený na trvalé bývanie. Vo svojom rodinnom dome žalovaná príležitostne ubytúva na základe inzercie turistov (sezónnych návštevníkov blízkeho termálneho kúpaliska), na oplotení svojho rodinného domu má z tohto dôvodu umiestnenú orientačnú tabuľku. Žalovaná teda neprevádzkuje hotel, penzión, ubytovňu, ani iný typ ubytovacieho zariadenia, toto v konaní preukázané nebolo. Žalovaná nedisponuje živnostenským oprávnením žiadneho druhu. Ide o príležitostné ubytovávanie turistov súkromí, čo však z objektu bez ďalšieho nerobí hotel, penzión, ubytovňu ani iný typ ubytovacieho zariadenia. Aj z listín doložených do spisu (napr. zápis o vykonanej kontrole - č.l. 16) vyplýva, že žalovaná odoberala zemný plyn na odbernom mieste, ktoré je totožné s miestom jej trvalého bydliska. V kolónke „Odberateľ: Priezvisko/názov firmy“ je uvedené: O. U., v kolónke „Dátum narodenia (IČO)“ je uvedené: XX.XX.XXXX. V spodnej časti listiny je uvedené: „dom využívaný na trvalé bývanie a ubytovanie“.

75.1 Zohľadniac vyššie uvedené je súd toho názoru, že v danom prípade s ohľadom na preukázaný charakter odberného miesta žalovanej pre účely výpočtu výšky škody bolo nutné postupovať nasledovne: S poukazom na vyššie cit. ustanovenia tak v súlade s § 1 ods. 3, ods. 4 cit. vyhlášky MH SR sa za denný počet hodín používania plynového spotrebiča v prípade objektov určených na trvalé bývanie považujú nasledovné doby - plynové vykurovanie a/ v období máj až september: jedna hodina, b/ v období október až apríl: 10 hodín. V zmysle výpočtu škody doloženého k žalobe (avšak aj na podklade vykonaného dokazovania) počet dní neoprávneného odberu (od 19.12.2017 do 12.11.2018) predstavoval celkom 329 dní z toho:

- v období máj až september to bolo 153 dní,

- v období október až apríl to bolo 176 dní.

75.2 V období od mája až do septembra /153 dní/ (počas celkového obdobia trvania neoprávneného odberu od 19.12.2017 do 12.11.2018) súd vychádzal z nerozporovanej existencie

- 2 spotrebičov na varenie (2 ks plyn. sporák) a

- 1 plynového kotla Protherm 40 KLZ (komb. kotol).

75.3 Výpočet množstva neoprávnene odobratého plynu:

- 2 spotrebiče na varenie: 1,6 m3/hod. x 2 hod. x 153 dní = 489,6 m3 (2 plyn. sporáky),

- plynové vykurovanie komb. kotlom: 4,1 m3/hod. x 3 hod. x 153 dní = 1.881,90 m3 (komb. kotol), t.j. celkové množstvo neoprávnene odobratého zemného plynu za obdobie od mája až do septembra (489,6 m3 + 1.881,90 m3) činí 2.371,50 m3.

75.4 Referenčná cena zemného plynu zohľadňujúc vyhlášku Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. : 23,991 eur (voľne dostupný údaj na webovom sídle žalobcu, nerozporovaný žalovanou) + 1,20 eur (podľa cit. vyhlášky ÚRSO), t.j. 25,191 eur/1MWh, čo predstavuje 0,02519 eur/1kWh. Príslušný násobok referenčnej ceny: 0,03779 eur (1,5-nás.; podľa vyhl. MH SR). Prepočet z m3 na kWh: 10, x 2.371, m3 = 25.481, kWh. Sadzba za 1 kWh = 0, eur x 25.481, kWh = 962,955 eur.

75.5 Základná škoda spôsobená neoprávneným odberom zemného plynu v odbernom mieste žalovanej za obdobie od mája až do septembra (počas celkového obdobia trvania neoprávneného odberu od 19.12.2017 do 12.11.2018), t.j. za 153 dní, predstavuje sumu 962,955 eur.

75.6 V období od októbra až do apríla /176 dní/ (počas celkového obdobia trvania neoprávneného odberu od 19.12.2017 do 12.11.2018) súd vychádzal z nerozporovanej existencie

- 2 spotrebičov na varenie (2 ks plyn. sporák) a

- 1 plynového kotla Protherm 40 KLZ (komb. kotol).

75.7 Výpočet množstva neoprávnene odobratého plynu:

- 2 spotrebiče na varenie: 1,6 m3/hod. x 2 hod. x 176 dní = 563,20 m3 (2 plyn. sporáky)

- plynové vykurovanie komb. kotlom: 4,1m3/hod. x 13 hod. x 176 dní = 9.380,80 m3 (komb. kotol), t.j. celkové množstvo neoprávnene odobratého zemného plynu za obdobie od októbra až do apríla (563,20 m3 + 9,380,80 m3) činí 9.944 m3.

75.8 Referenčná cena zemného plynu zohľadňujúc vyhlášku Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. : 23,991 eur (voľne dostupný údaj na webovom sídle žalobcu, nerozporovaný žalovanou) + 1,20 eur (podľa cit. vyhlášky ÚRSO), t.j. 25,191 eur/1MWh, čo predstavuje 0,02519 eur/1kWh. Príslušný násobok referenčnej ceny: 0,03779 eur (1,5-nás.; podľa vyhl. MH SR). Prepočet z m3 na kWh: 10, x 9.944 m3 = 106.848, kWh. Sadzba za 1 kWh = 0, eur x 106.848, kWh = 4.037,796 eur.

75.9 Základná škoda spôsobená neoprávneným odberom zemného plynu v odbernom mieste žalovanej za obdobie od októbra až do apríla (počas celkového obdobia trvania neoprávneného odberu od 19.12.2017 do 12.11.2018), t.j. za 176 dní, predstavuje sumu 4.037,796 eur.

76. Celková základná škoda spôsobená neoprávneným odberom zemného plynu v odbernom mieste žalovanej za obdobie celého trvania neoprávneného odberu tak, ako bol uplatnený v žalobe, t.j. od 19.12.2017 do 12.11.2018, celkovo teda 329 dní, predstavuje škodu vo výške 5.000,75 eur (962,955 eur. + 4.037,796 eur).

77. Vyúčtovaním číslo 900324992 (č.l. 42) žalobca žalovanej tiež účtoval aj náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu vo výške 217,59 eur (§ 1 ods. 14 cit. vyhlášky MH SR), keď žalobca žalovanej účtoval 137,22 eur za zaistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy, sumu 50,- eur za posudok na meradlo, sumu 12,44 eur za overenie plynomeru G4- G6 a sumu 17,93 eur za opravu plynomeru G1,6-G6 (bližšie špecifikované v prílohe k Vyúčtovaniu - vo Výpočte škody - č.l. 43), ktoré náklady žalobca účtoval žalovanej v súlade so žalobcom predloženým a žalovanou nijak nerozporovaným Cenníkom externých služieb SPP - distribúcia, a.s. účinného od 01.09.2017 (č.l. 46 a nasl.).

78. Na základe vyššie uvedeného je tak možné zhrnúť, že na odbernom mieste žalovanej, ktoré súd s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu posúdil ako odberné miesto typu objekt určený na trvalé bývanie, dochádzalo vo vymedzenom období k neoprávnenému odberu zemného plynu patriaceho žalobcovi, keďže išlo o odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Uvedené bolo v konaní preukázané znaleckým posudkom, ktorým bolo potvrdené porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na meradle na mieste spotreby žalovanej. K tvrdeniam žalovanej o rozsahu „skutočnej spotreby“ na odbernom mieste žalovanej v rozhodnom období, ktorá by mala byť podľa popísaných grafov predložených žalovanou na úrovni dlhodobej spotreby pred dátumom 19.11.2018 a zároveň majúca primerane korešpondovať i s aktuálnou spotrebou nameranou v súčasnosti osadeným meradlom, súd uvádza, že tieto údaje nie sú použiteľné. Ak je na meradle porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a meradlo má porušenú plombu (čo je aj tento prípad), takéto meradlo stráca platné overenie a ním indikované údaje o spotrebe nie sú vierohodné, ani spoľahlivé, pretože porušenie plomby umožňuje manipuláciu s číselníkom meradla a úpravu spotreby (poškodením plomby overenie bez ďalšieho zaniká). Rovnako tak nie je možné použiť ani údaje namerané následne, keďže nejde o hodnoty plynu odoberané z distribučnej siete v rozhodnom období. Keďže meradlo s porušeným zabezpečením nemá platné overenie, objektívne a spoľahlivé podklady pre výpočet škody nie sú k dispozícii, je nutné postupovať podľa § 82 ods. 3 ZoE a škodu vyčísliť podľa vyhlášky MH SR. Je však potrebné aj správne identifikovať a ustáliť charakter odberného miesta.

79. S poukazom na citované právne predpisy a ustálenú rozhodovaciu prax súdov možno zhrnúť, že odobratím zemného plynu patriacemu žalobcovi za uvedených okolností žalobcovi vznikla škoda. Žalobcovi škoda preukázane vznikla a tento si ju uplatnil žalobou v tu prerokúvanej veci. Základ uplatneného nároku tak bol daný a bol dôvodný, nemožno preto hovoriť o porušení ust. ako to namietala žalovaná, keďže výkon práva žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorému

vznikla škoda, na jej náhradu, nemožno posudzovať ako výkon práva, ktorý by bol rozporný s dobrými mravmi.

80.1 Treba však poukázať na to, že žalobca vyúčtovaním zo dňa 29.04.2019 vyúčtoval žalovanej škodu vo výške 14.180,52 eur ako bolo uvedené vyššie a to za použitia vyhlášky MH SR aplikujúc pri výpočte výšky škody parametre uvádzané (najmä v jej ust. § 1 ods. 5 písm. e/ a ods. 1 písm. c/) a používané pri prípadoch neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý nie je určený na trvalé bývanie a plyn je tu používaný na výrobné účely, technologické účely, v súvislosti s poskytovaním služieb či predajom tovarov alebo na iné účely (napríklad výrobné podniky, reštauračné zariadenia, hotely, obchodné prevádzky) a v prípade objektov, v ktorých sa poskytuje dočasné ubytovanie (napríklad hotely, penzióny, ubytovne). 80.2 Súd však s poukazom na zistený a preukázaný charakter odberného miesta žalovanej (objekt určený na trvalé bývanie, t.j. nehnuteľnosť slúžiaca na trvalé bývanie) dospel k záveru, že žalobcovi nevznikla preukázaným neoprávneným odberom na odbernom mieste žalovanej škoda v takej výške, ako si ju v konaní uplatnil žalobca. Zohľadniac výsledky vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobcovi vznikla škoda vo výške 5.218,34 eur (5.000,75 eur + 217,59 eur). K ustáleniu jej výšky súd dospel výpočtom uvedeným v ods. 75.1 až 76 tohto odôvodnenia. V prevyšujúcej časti tak bola žaloba podaná nedôvodne a bolo preto potrebné ju zamietnuť.

82. V konaní súd ustálil, že boli kumulatívne splnené všetky podmienky uplatňovania nároku na náhradu škody podľa § 82 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 82 ods. 2 ZoE, a teda žalobca má voči žalovanej pohľadávku z titulu náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu a to vo výške 5.218,34 eur.

83. Podľa ust. z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

84. V rámci predbežného právneho posúdenia súd sporovým stranám avizoval preskúmavanie dôvodnosti aplikácie ustanovenia súdom. K uvedenému súd v priebehu konania vyzývala i samotná žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu. V danom prípade súd vo svetle výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že primeraná aplikácia ust. je namieste a je dôvodná.

85.1 V cit. ustanovení je obsiahnuté pravidlo o moderácii povinnosti nahradiť škodu. Nerozhoduje pritom, či povinnosť nahradiť škodu vyplýva zo zodpovednosti založenej na princípe zavinenia, alebo na objektívnom princípe, akou je napríklad zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (R 3/1984). Zásadne sa toto ustanovenie týka všetkých nárokov, vrátane nárokov nemajetkovej povahy, akými sú náhrada bolestného a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia. Ak moderácia prihliada na finančné pomery škodcu a poškodeného, vnáša tým do rozhodovacej činnosti prvok nepredvídateľnosti. Ospravedlnením by mala byť výnimočnosť situácie, kedy by plná náhrada škody predstavovala pre žalovaného neúmerne veľkú záťaž. Pri rozhodovaní v takýchto prípadoch by sa malo v duchu návrhu modernej európskej úpravy (PETL - Princípy európskeho deliktuálneho práva) prihliadať hlavne na predpoklady zodpovednosti (čl. 1:101), rozsahu ochrany príslušného záujmu (čl.2:102) a veľkosť škody. Kľúčovou je skutočnosť, že ustanovenie nedáva súdu priestor na úvahu, či moderáciu výšky škody na daný prípad použije alebo nepoužije (R 34/1969; R 22/1979). Zo znenia zákona vyplýva jednoznačný príkaz súdom pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody vždy skúmať, či sú dané podmienky zníženia náhrady škody a vo svojom rozhodnutí zdôvodniť aj záver, prečo k zníženiu nepristúpil. Na druhej strane, súd nesmie zníženie náhrady škody používať ľubovoľne a znižovať náhradu škody mechanicky. Súd má sledovať účel inštitútu zmiernenia, t.j. zabrániť nežiaducej tvrdosti. Súdna prax pripúšťa, že tento cieľ je prvoradý, ale nie jediný (Cz 17/68). V žiadnom prípade nie je súd oprávnený odpustiť povinnosť nahradiť škodu alebo náhradu škody opomenúť. Zákon neustanovuje všetky kritériá, ktorými je naplnený pojem „dôvody hodné osobitného zreteľa“, ktorými sa potom zvažuje primeranosť zníženia náhrady, ani nevyžaduje, aby sa naplnili všetky, demonštratívne uvedené hľadiská (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. ).

85.2 Dôvody, ktoré súd musí zobrať do úvahy sú: ako ku škode došlo, aké sú osobné a majetkové pomery osoby, ktorá škodu spôsobila, aké sú pomery osoby, ktorá bola poškodená. Pri skúmaní pomerov škodcu a poškodeného súd prihliada najmä na príjmy z pracovnej a inej zárobkovej činnosti, na ich majetkové pomery, vyživovacie povinnosti, celkový spôsob života, dosiahnutú životnú úroveň a pod.. Jediným dôvodom, kedy je moderácia škody zo zákona vylúčená (tzv. negatívne vymedzenie), je skutočnosť, že škoda bola spôsobená úmyselne. Moderácia škody nevyžaduje návrh účastníka konania, súdy sú (ex offo) povinné vždy skúmať, či sú dané tieto zákonné dôvody na zníženie požadovanej náhrady škody (R 34/1969). Dôvody na zníženie náhrady škody nie sú v ustanovení § 450 vypočítané taxatívne (R 3/1984, uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ). To znamená, že súd uváži, ktoré ďalšie okolnosti konkrétneho prípadu prichádzajú do úvahy ako dôvody, ktoré napĺňajú účel ustanovenia. Každý prípad predstavuje jedinečnú situáciu a preto aj okolnosti ospravedlňujúce zníženie náhrady budú individuálne v každej inej veci. Konkrétne dôvody, na ktoré súd v danom prípade prihliadol, by však mali predstavovať „hodnotiace kritérium“, najmä to, či je spravodlivé, aby škodca hradil škodu v celom rozsahu. Dôvody, ktoré viedli súd k zníženiu musia byť vždy podrobne a riadne konkretizované v odôvodnení rozsudku, nestačí len poukázať na ustanovenie (R 27/1977). Pokiaľ súd dôjde k záveru, že k moderácii nepristúpi, musí tento svoj názor riadne odôvodniť (porovnaj: rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSSR sp. zn. , tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSSR sp. zn. ). Pokiaľ ide o rozsah zníženia povinnosti k náhrade škody, zákon len ustanovuje, že zníženie má byť primerané. Súd pritom prihliada na hľadiská, podľa ktorých zníženie posudzuje. Sporným môže byť, či súd musí aplikovať pravidlo o znížení povinnosti náhrady škody aj v prípadoch, keď samotná výška náhrady škody je obmedzená samotným zákonom. Podľa súdnej praxe (R 12/07) a niektorých autorov (Fekete, I. I, Veľký komentár, Žilina: Eurokódex, 2011 s. 1211, Češka, Z. Občanský zákonník, Komentář, Díl II. Praha: Panorama, 197, s. 571) zákonné určenie výšky náhrady škody nebráni tomu, aby súd použil pravidlo v (Veľké Komentáre, Števček, Dulák, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol., I, C. H. Beck, 2015). 85.3 S poukazom na vyššie uvedený výklad zaoberajúc sa preskúmaním všetkých hľadísk potrebných pre prípadnú aplikáciu ust. súd dospel k záveru, že v predmetnej veci sú dané podmienky na primerané zníženie náhrady škody podľa . 85.4 V konaní súd ustálil, že boli kumulatívne splnené všetky podmienky uplatňovania nároku na náhradu škody podľa v spojení s ZoE, a teda žalobca má voči žalovanej pohľadávku z titulu náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu a to vo výške 5.218,34 eur. 85.5 S ohľadom na osobné, majetkové a sociálne pomery žalovanej, s prihliadnutím na to, že ide o osobu vysokého seniorského veku (žalovaná má vyše 78 rokov), zároveň ide o osobu osamelú, ktorej jediným príjmom je jej starobný dôchodok vo výške XXX,XX eur a príjem z občasného ubytovávania turistov v letnom období v jej rodinnom dome (financovanie prevádzky a údržby ktorého výlučne z dôchodku osoby v dôchodkovom veku navyše žijúcou osamelo je takmer nemožné), je súd toho názoru, že zaviazanie žalovanej k plnej úhrade sumy ustálenej vo výške 5.218,34 eur by bolo ekonomicky likvidačné a nadmerne nepriaznivo zasahujúce do jej sociálnej situácie. Ako je uvedené vyššie, súd musí hodnotiť predovšetkým okolnosti vzniku škody, najmä z toho hľadiska, či vzhľadom na okolnosti vzniku škody je spravodlivé, aby škodca (tu: žalovaná) nahradila škodu v plnom rozsahu. Ďalej má zhodnotiť sociálnu situáciu tak škodcu (tu: žalovaná), ako aj poškodeného (o „sociálnej“ situácii poškodeného nemožno uvažovať), a to najmä v súvislosti s tým, ako spôsobenie škody zasiahlo do sociálnej situácie poškodenej osoby, resp. ako bude postihnutá sociálna situácia škodcu (tu: žalovanej), ak ju súd zaviaže nahradiť škodu v plnom rozsahu. V danom prípade aj s poukazom na základné princípov (najmä čl. 6 ods. 2) súd zohľadňujúc špecifickú sociálnu a ekonomickú situáciu na strane žalovanej vyplývajúcu z jej vysokého veku, sociálneho a ekonomického postavenia, s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danej veci ide o dôvody hodné osobitného zreteľa napĺňajúce účel ustanovenia a pristúpil preto k primeranému zníženiu náhrady škody. Sledujúc aj účel inštitútu moderácie, ktorým je aj zabránenie nežiaducej tvrdosti, súd za primeranú zisteným dôvodom hodným osobitného zreteľa považoval moderáciu v rozsahu 30% zo súdom zistenej a v konaní ustálenej výšky škody.

86. Výrokom I. tohto rozsudku preto súd žalobe čiastočne vyhovel a zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 70% zo sumy 5.218,34 eur, t.j. sumu vo výške 3.652,84 eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti nad sumu 3.652,84 eur, t.j. čo do sumy 1.565,50 eur, vrátane prislúchajúceho príslušenstva súd žalobu zamietol (výrok II.).

87. Úrok z omeškania si žalobca uplatnil vo výške 5% ročne, a to zo sumy 14.180,52 eur (v žalobe uplatnená suma istiny podľa vyúčtovania zo dňa 29.04.2019, splatného dňa 14.05.2019) za obdobie od 15.05.2019 (deň nasledujúci po splatnosti vyúčtovania) až do zaplatenia. Žalobca si úrok z omeškania čo do jeho výšky uplatnil v súlade s ust. a nariadením vlády SR č. , pričom úrok z omeškania žalobca dôvodne požadoval odo dňa 15.05.2019 (t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti vyúčtovania), preto súd žalobcovi priznal i úrok z omeškania v zákonnej miere 5% ročne avšak len z priznanej sumy, t.j. zo sumy 3.652,84 eur od 15.05.2019 až do zaplatenia tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania súd žalobu zamietol (výrok II.).

88. Ak súd v rozsudku neuviedol niektoré tvrdenia účastníkov alebo sa tvrdeniami účastníkov v rozsudku výslovne nezaoberal, potom je to z dôvodu, že tieto tvrdenia nepovažoval za právne relevantné a podstatné z hľadiska rozhodnutia v prejednávanej veci. Ak sa súd v tomto rozsudku osobitne nevysporiadal s niektorým z predložených či navrhnutých dôkazov, potom ho súd nevykonal, pretože ho nepovažoval za potrebné vykonať, a to z dôvodu, že vykonanie takého dôkazu by neviedlo k odlišnému rozhodnutiu vo veci a jeho vykonanie súd vyhodnotil ako rozporné so zásadou hospodárnosti a rýchlosti súdneho konania. Dôkazy, ktoré súd považoval za relevantné, v tomto písomnom vyhotovení rozsudku vyhodnotil. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania (stranami sporu), ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. zo dňa 30. 11. 2011, obdobne: sp.zn. , ).

89. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

90. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

91. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

92. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

93.1 Predmetom konania na základe podanej žaloby bolo zaplatenie istiny 14.180,52 eur s prísl.. V konaní súd ustálil, že žaloba bola dôvodná v časti o zaplatenie istiny 5.218,34 eur, v prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobca tak bol úspešný na 36,79% a žalovaná bola úspešná na 63,21%, jej čistý úspech tak predstavuje 26,42% (63,21% - 36,79%), preto má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v tomto rozsahu (výrok III.). Hoci súd napokon žalovanú zaviazal k zaplateniu sumy o 30% nižšej oproti súdom zistenej dôvodnej časti istiny (5.218,34 eur) tu, s poukazom na tú skutočnosť, že rozhodnutie súdu v tejto časti záviselo od jeho úvahy (aplikácia moderačného oprávnenia súdu) s prihliadnutím na okolnosti prípadu, nemožno hovoriť o úspechu žalovanej. Súd vyhodnotil žalobu ako dôvodnú v časti o zaplatenie 5.218,34 eur (preto úspech žalobcu 36,79%), vo zvyšku žalobu pre jej nedôvodnosť zamietol. Zamietnutých 63,21% tak v tomto prípade nie je dôsledkom úvahy súdu, ale prejavom procesného neúspechu žalobcu. 93.2 Na druhej strane však, keďže súd aplikujúc ust. napokon žalobcovi priznal sumu 3.652,84 eur a vo zvyšku, t.j. čo do sumy 1.565,50 eur žalobu zamietol, žalobca bol síce plne procesne úspešným čo do základu, ale len vo výške 5.218,34 eur v porovnaní s v žalobe uplatnenou sumou 14.180,52 eur, a teda zamietnutých 1.565,50 eur nie je prejavom procesného úspechu žalovanej, ale iba dôsledkom úvahy súdu. Žalobcu by bolo nevyhnutné považovať za plne procesne úspešného, ak by mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku (základ uplatneného nároku, t.j. nárok na náhradu škody bol plne dôvodný) a súčasne výška plnenia, vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu, by závisela výlučne od úvahy súdu. V danom prípade však výška plnenia nezávisela výlučne od úvahy súdu. Výška plnenia závisela jednak od zistenia nedôvodnosti časti uplatneného nároku (nad sumu 5.218,34 eur do sumy 14.180,52 eur) a jednak aj od úvahy súdu (nad sumu 3.652,84 eur do sumy 5.218,34 eur). Z týchto dôvodov, s prihliadnutím i na snahu o spravodlivé usporiadanie veci aj v časti náhrady trov konania súd rozhodol tak, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania vo výške 26,42%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Dunajská Streda ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ().