Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/28/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Eva Behranová a JUDr. Dominika Horváthová, v spore žalobcu: SPP – distribúcia, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 44/b, IČO: 35 910 739, proti žalovanej: A. B., nar. X.X.XXXX, adresa C. D., B. XXX/X, zastúpenej advokátom: JUDr. Ladislav Slovák, so sídlom Dunajská Streda, Nemešsegská 6575/35, o zaplatenie 14.180,52 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu aj žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. -565 zo dňa 16.11.2023, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu vyhovujúceho výroku I. (v časti o zaplatenie 2.348,25 eur s úrokom z omeškania), v zamietajúcom výroku II. a vo výroku III. o náhrade trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

II. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd čiastočne vyhovel žalobe, keď vo výroku rozhodol nasledovne: I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3.652,84 eur, spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 3.652,84 eur 15.05.2019 až do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta. III. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 26,42%.

2. Pri rozhodovaní prvoinštančný súd vychádzal z preukázaného skutkového stavu, keď ustálil, že žalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete zemného plynu na území SR. Pri výkone svojej činnosti a v rámci plnenia povinností stanovených zákonom o energetike zabezpečuje, aby sa v distribučnej sieti nachádzal dostatok zemného plynu a aby bol plyn bezpečne a spoľahlivo distribuovaný do jednotlivých miest odberateľov zemného plynu. Povinnosťou žalobcu podľa ust. § 76 ZoE je namontovať odberateľovi na jeho odberné miesto určené meradlo a následne zabezpečovať jeho údržbu a pravidelné overenie, týmto meradlom zároveň žalobca meria množstvo plynu distribuovaného, resp. dodaného so odberného miesta a namerané údaje poskytuje príslušnému dodávateľovi plynu, ktorý na ich základe odberateľovi fakturuje spotrebu. Žalovaná odoberala zemný plyn z distribučnej siete žalobcu na odbernom mieste zemného plynu číslo E. na adrese B. XXX/X, C. D., pričom v období od 19.12.2017 do 12.11.2018, podľa tvrdenia žalobcu, dochádzalo k neoprávnenému odberu, z ktorého dôvodu, keďže žalovaná počas rozhodného obdobia odoberala zemný plyn, za ktorý nikomu nezaplatila, spôsobila žalobcovi škodu, keď odoberala plyn z jeho distribučnej siete. Podľa obsahu žaloby i písomných vyjadrení a ústnych prednesov zástupcu žalobcu tento výšku škody vypočítal podľa vyhlášky MH SR a zohľadnil počet a typ plynových spotrebičov používaných na odbernom mieste (dokonca o 1 sporák menej), ich príkony, charakter odberného miesta (ktoré žalobca v žalobe označil ako „zariadenie C. A.“ a charakter

odberného miesta označil ako ubytovacie služby, ďalej vo vyjadrení k odporu žalobca argumentoval, že nehnuteľnosť, v ktorej dochádzalo k neoprávnenému odberu nie je určená na trvalé bývanie) a dané údaje použil do vzorca podľa ods. 3 cit. vyhl., voči žalovanej si tak uplatnil celkovú výšku škody spôsobenej neoprávneným odberom v sume 14.180,52 eur. S uvedeným žalovaná nesúhlasila, tvrdila, že do plynomeru nijak nezasahovala, rozporovala závery znaleckého posudku, spochybňovala jednak škodu ako takú (jej vznik, existenciu) a rovnako tak jej výšku, spôsob výpočtu škody, vrátane žalobcom posudzovaného charakteru odberného miesta, a napokon i samotnú príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a údajným vznikom škody, pričom tvrdila, že odobraté množstvo zemného plynu v rozhodnom období zodpovedá jeho skutočnej spotrebe a korešponduje i so spotrebami zemného plynu na danom odbernom mieste za predchádzajúce obdobia.

3. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX (č.l. 15), pre k.ú. C. D. vyplýva, že výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti - rodinného domu zapísaného na tomto LV so súp. č. XXX, stojaceho na parc.č. 3896/1, druh stavby: 10 - rodinný dom, je žalovaná. Z fotografií doložených k žalobe (č.l. 18, 19) súd prvej inštancie zistil, že je na nich zobrazený oplotený rodinný dom, pričom na oplotení sú umiestnené dve tabuľky, jedna s textom: C. A. a druhá s textom: Ubytovanie F. G., B. X a je tam uvedené telefónne číslo. Z vyúčtovania č. 9000324992 zo dňa 29.04.2019 (č.l. 42) súd zistil, že žalobca vyfakturoval žalovanej (odberné miesto označené ako „C. A.“) škodu za neoprávnený odber zemného plynu za obdobie od 19.12.2017 do 12.11.2018 vo výške 14.180,52 eur (z toho sumu 217,59 eur tvorili náklady zisťovania), a ktorého prílohou bol predložený výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu podľa Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. . Z predloženého zápisu o vykonanej kontrole odberného miesta (č.l. 16) zo dňa 13.11.2018 súd zistil, že žalovaná odoberala zemný plyn na odbernom mieste, ktoré je totožné s miestom jeho trvalého bydliska. V kolónke „Odberateľ: Priezvisko/ názov firmy“ je uvedené: B. A., v kolónke „Dátum narodenia (IČO)“ je uvedené: XX.XX.XXXX (ide o dátum narodenia žalovanej - pozn. súdu). Dňa 13.11.2018 bola vykonaná kontrola odberného miesta. Následne bola vykonaná výmena meradla a meradlo bolo odoslané na expertízu v zapečatenej krabici. Pri výmene bola žalovaná prítomná, výmenu umožnila, plynomer je umiestnený v uzamknutej skrinke v predzáhradke, z verejného miesta neprístupný, spotrebiče sprístupnené. Dom využívaný na trvalé bývanie a ubytovanie. Zápis žalovaná podpísala.

4. Zo žalovaným predloženého súkromného znaleckého posudku č. 274/PL-2019 znalca Ing. Petra Lešku zo dňa 15.04.2019 (č.l. 28 a nasl.) súd prvej inštancie zistil, že na plombe osadenej v kryte číselníka sa nachádza označenie „08 - M41“. Na základe optického skúmania znalec potvrdil, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Znalec nezistil poškodenie ani prítomnosť lepiacej hmoty na plombe osadenej v kryte číselníka. Na základe zistených skutočností znalec s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote predpokladá, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští, znalec zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov. Poškodenie plomby osadenej v kryte číselníka meradla znalec nezistil. Optickým skúmaním povrchu zaisťovacieho plechu krytu číselníka v okolí plomby znalec zistil mechanoskopické stopy, ktoré boli vytvorené predmetom - nástrojom. Na strane 3 posudku sa nachádzajú fotografie zachytávajúce pohľady na vrchnú a spodnú časť plomby, ktorá je osadená v kryte číselníka a poškodenie plechu a krytu číselníka. Znalecký posudok bol vypracovaný k dátumu 15.04.2019, na strane 11 posudku sa nachádza znalecká doložka.

5. Z vyúčtovacej faktúry č. 7424218882 zo dňa 21.12.2015 vyplýva, že za obdobie od 19.12.2014 do 18.12.2015 bol žalovanej za odber zemného plynu vyúčtovaný nedoplatok v sume 35,85 eur (fakturovaná suma: 1.531,85 eur, prijaté preddavkové platby: 1.496,- eur) pri spotrebe 2.916 m3. Z vyúčtovacej faktúry č. 7419263189 zo dňa 22.12.2016 vyplýva, že za obdobie od 19.12.2015 do 18.12.2016 bol žalovanej za odber zemného plynu vyúčtovaný preplatok v sume 39,28 eur (fakturovaná suma: 1.379,72 eur, prijaté preddavkové platby: 1.496,- eur) pri spotrebe 2.837 m3. Z vyúčtovacej faktúry č. 7436273232 zo dňa 20.12.2017 vyplýva, že za obdobie od 19.12.2016 do 18.12.2017 bol žalovanej za odber zemného plynu vyúčtovaný nedoplatok v sume 75,80 eur (fakturovaná suma: 1.373,- eur, prijaté preddavkové platby: 1.298,- eur) pri spotrebe 3.055 m3. Z vyúčtovacej faktúry č. 8414610695 zo dňa 21.12.2018 vyplýva, že za obdobie od 19.12.2017 do 18.12.2018 bol žalovanej za odber zemného plynu vyúčtovaný preplatok v sume 50,10 eur (fakturovaná suma: 1.247,90 eur, prijaté preddavkové platby: 1.298,- eur) pri spotrebe 2.783 m3. Z opravnej faktúry za dodávku zemného plynu č. 8920003398 zo

dňa 07.05.2019 (č.l. 290) vyplýva, že za obdobie od 19.12.2017 do 18.12.2018 bol žalovanej za odber zemného plynu vyúčtovaný preplatok v sume 1.120,69 eur; prehľad stavov - pôvodný: spotreba celkom:

- 2.783m3, prehľad stavov - opravený: spotreba celkom: 7m3.

6. Spoločnosť SPP, a.s. na výzvu súdu listom z 02.07.2021 (č.l. 329) k číslu zákazníka: 5100477048 a číslu zmluvy: 9101878918 A. B., oznámila, že zálohové platby mesačne vo výške 188,- eur uhrádzané v období od 19.12.2017 do 18.12.2018 boli zaúčtované na vyúčtovaciu faktúru č. 8414640695. Vzniknutý preplatok vyúčtovacej faktúry č. 8414640695 vo výške 50,10 eur bol zahrnutý do inkasného lístka SIPO január 2019. Na faktúru č. 8414640695 bola vystavená dňa 07.05.2019 opravná faktúra č. 8920003398, výsledkom faktúry bol preplatok vo výške 1.120,69 eur, ktorý bol vrátený dňa 15.05.2019 poštovou poukážkou.

7. Z Montážneho listu meradla zo dňa 04.09.2008 (č.l. 198) vyplýva, že dňa 04.09.2008 bol na odbernom mieste žalovanej osadený plynomer, je podpísaný dodávateľom - poverený zamestnanec žalobcu a odberateľom - žalovanou, nad podpismi ktorých je text v znení: potvrdzuje pravdivosť údajov na tomto montážnom liste a neporušenosť úradných a montážnych značiek.

8. Znalec Ing. Peter Leška pri výsluchu uviedol, že sa plne pridržiava záverov znaleckého posudku č. 274/PL-2019, tento robil na objednávku žalobcu, bol mu predložený plynomer č. 6409877. Na otázky povereného zamestnanca žalobcu znalec uviedol, že zadokumentoval stav, v ktorom mu bol plynomer predložený, následne z plynomeru demontoval olovenú plombu a túto skúmal pod optickými prístrojmi. Na základe tohto optického skúmania dospel k záveru, že plomba nebola vytvorená čeľusťami nástroja, ktorými bol vytvorený kontrolný odtlačok, a že znaky na tejto plombe boli s veľkou pravdepodobnosťou vytvorené pomocou nekvalitne vyhotovenej kópie čeľustí plombovacích klieští do termoplastického materiálu. Na otázku povereného zamestnanca žalobcu v čom spočívala ním uvádzaná tvarová a rozmerová nezhoda tých odtlačkov - sporných a kontrolných, znalec uviedol, že nekvalitne vyhotovené kópie čeľustí plombovacích klieští do termoplastov sú charakteristické tým, že neobsahujú ostré hrany, majú chyby povrchu, ktoré vznikajú pri výrobe, prípadne tam vznikajú ohraničenia. Znalec poukázal na obrázok č. 8 posudku, kde sú znaky bez ostrých hrán, na rozdiel od obrázku č. 9, kde sú znaky s ostrými hranami, sú tam chyby povrchu, ktoré majú tvar akýchsi bubliniek alebo preliačením. Poukázal aj na obrázok č. 10 v znaleckom posudku, kde znaky „41“ a „M“ sú zaoblené, bez ohraničenia alebo bez ostrých hrán. Na ďalšiu otázku povereného zamestnanca žalobcu, prečo napriek vyjadreniu spoločnosti Elster, s.r.o., ktoré je prílohou posudku znalec uviedol, že v danom prípade nejde o poškodenie, ktoré by bolo spôsobené ručnou výrobou razníc v roku 2008, znalec uviedol, že je presvedčený o tom, že tie sporné odtlačky boli vyrobené práve ním spomínanou technológiou, čiže nejedná sa o poškodenie, ktoré by bolo spôsobené ručnou výrobou razníc a doplnil, že tento svoj záver opiera aj o zistenia OČTK v trestných veciach z roku 2013, kde bolo zadokumentovaných cca 2.500 ks rôznych napodobenín razníc, prostredníctvom ktorých prebieha takáto činnosť. Na ďalšiu otázku znalec uviedol, že vyskytujú sa aj situácie, že znaleckým skúmaním sa nepotvrdí podozrenie na porušenie zabezpečenia meradla, odmena za vypracovaný znalecký posudok je rovnaká, bez ohľadu na jeho závery. Na otázky právneho zástupcu žalovanej prečo k posudku ako príloha nie je priložené kompletné vyjadrenie spoločnosti Elster, s.r.o., iba výňatok z neho, znalec uviedol, že ako prílohu k znaleckému posudku použil len určitú časť vyjadrenia spoločnosti Elster, s.r.o., pretože v ostatnej časti toto vyjadrenie obsahovalo informácie, ktoré s týmto konaním nesúvisia, ba dokonca obsahovalo informácie, ktoré by z pohľadu žalobcu nemali byť verejne dostupné, nakoľko tam bolo vyobrazené na technických výkresoch, ako má vyzerať raznica, mohlo by to byť zneužiteľné. Na otázku, aké sú prípustné odchýlky pri výrobe razníc kovoryteckou metódou, znalec uviedol, že to uviesť nevie, pri mechanoskopickom skúmaní sa neskúmajú rozmery alebo odchýlky týchto rozmerov, skúmajú sa špecifické znaky mechanoskopických stôp, a skúmajú sa odchýlky špecifických znakov, a na základe toho dochádza k vyhodnoteniu, či stopa mohla byť vyhotovená jedným nástrojom, alebo nemohla byť vytvorená jedným nástrojom. Na otázku, či sa znalec vie vyjadriť, či predmetný plynomer meral odoberaný zemný plyn, znalec vysvetlil, že plomba, ktorá zabezpečuje polohu krytu číselníka, chráni priestor pod týmto číselníkom. Akonáhle je plomba odstránená, je možné demontovať kryt číselníka, následne demontovať aj samotný číselník. Pri tejto činnosti dôjde k tomu, že síce plyn prechádza cez plynomer, pritom číselník sa neotáča, keďže je z plynomeru demontovaný. Odpoveď na formulovanú otázku znalec označil za zložitú, uviedol, že vychádzal z toho, čo bolo predmetom znaleckého skúmania - a teda vychádza zo záverov, že plomba bola poškodená, avšak plynomer riadne fungoval, plyn sa odberal, avšak v dôsledku poškodenia plomby nie je možné presne určiť, koľko plynomer nameral, resp. aké bolo množstvo odobratého plynu.

9. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni zo dňa 12.09.2023 (č.l. 539) vyplýva, že v čase spracovania žiadosti sú žalovanej vyplácané nasledovné dávky: starobný dôchodok v úhrnnej výške 461,90 eur. Z lustrácie v obchodnom registri SR zo dňa 12.09.2023 (č.l. 540) vyplýva, že pri vyhľadávaní podľa mena a priezviska fyzickej osoby - žalovanej týmto kritériám nevyhovuje žiaden záznam. Z lustrácie v živnostenskom registri SR zo dňa 12.09.2023 (č.l. 541) vyplýva, že podľa Výpisu zo živnostenského registra číslo 201-6923 podnikateľský subjekt s obchodným menom: D. A. B., H.: XX XXX XXX, E. D. I.: B. XXX/X, C. D. ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania ku dňu 06.04.2001.

10. Právne prvoinštančný súd vec posúdil na základe aplikácie ust. , , , , ( – v texte aj len ), , o energetike... v znení platnom v čase vzniku škody (v texte aj len ZoE), a o meteorológii... v znení účinnom v čase vykonanie posledného fyzického odpočtu.

11. Nadväzne prvoinštančný súd pokračoval, že z citovaných ustanovení § 82 ods. 1 písm. d) v spojení s § 82 ods. 2 ZoE vyplýva, že zodpovednosť odberateľa za škodu vzniká, ak (a) na predmetnom odbernom mieste bol plyn odoberaný/spotrebúvaný, a (b) odoberaný plyn bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (plomba). Z uvedeného je zrejmé, že ZoE pri uplatnení nároku na náhradu škody nevyžaduje zisťovanie, kedy a kým bola plomba na určenom meradla porušená, či o tom odberateľ vedel alebo nie, či k porušeniu plomby došlo pred tým, ako odberateľ nehnuteľnosť kúpil, alebo až neskôr, aké boli úmysly odberateľa, ako bolo s meradlom nakladané po porušení plomby a pod. Zodpovednosť odberateľa za škodu spôsobenú odberom plynu meraným meradlom s porušenou plombou je preto zodpovednosťou objektívnou. Zákon nevyžaduje, aby súd skúmal a žalobca preukazoval zavinenie odberateľa za vznik škody, resp. za porušenie plomby. Účelom a zmyslom zákonnej úpravy je umožniť subjektom uvedeným v § 82 ods. 2 ZoE domôcť sa náhrady škody voči odberateľovi zemného plynu, ktorý odoberal plyn meraný meradlom s porušenou plombou (t.j. určeným meradlom bez platného overenia). Ak by uplatnenie nároku na náhradu škody zákon podmieňoval tým, že poškodený musí nevyhnutne preukázať, kto a kedy plombu porušil, prípadne či o poškodení plomby odberateľ vedel, resp. či sám plombu porušil alebo porušenie plomby zadal tretej osobe, bolo by tým bez ďalšieho znemožnené uplatnenie nároku na náhradu škody. Nie je reálne možné, aby žalobca (v danom prípade prevádzkovateľ distribučnej sústavy) zistil (a dokonca vedel preukázať), kedy, kým a ako došlo k porušeniu plomby. Tým by sa predmetná právna úprava stala neupotrebiteľnou a práva z nej vyplývajúce nerealizovateľnými. Argumentácia žalovanej prezentovaná v odpore voči platobnému rozkazu ako i v priebehu konania (v rámci jej výsluchu) v tejto súvislosti je tak v kontraste s účelom a zmyslom § 82 ZoE.

12. Objektívny charakter zodpovednosti za škodu potvrdzuje napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR (ďalej aj len „NS SR“) sp.zn. z 29.06.2021, v ktorom NS SR uviedol: „Z ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu k otázke týkajúcej zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu za neoprávnený odber plynu, a to z rozhodnutí NS SR napr. sp.zn. , ako aj sp. zn. vyplýva, že pri neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je daná objektívna zodpovednosť odberateľa plynu. V takom prípade odberateľ plynu zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek, teda porušenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii nie je viazané len na odberateľa samotného, prípadne na iné osoby, ktoré, či už na podnet odberateľa plynu, alebo s jeho vedomím toto zabezpečenie meradla porušili. Totožný právny záver vyplýva aj z rozhodnutí NS SR sp.zn. , sp.zn. . Pri uplatnenom nároku na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE, vychádzajúc z ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, dovolací súd konštatuje, že zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu je objektívna a je daná vtedy, ak v rozhodnom období odoberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. (...) Pre posúdenie existencie protiprávneho úkonu v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) ZoE je rozhodujúce zistenie, že došlo k porušeniu zabezpečenia pri neoprávnenej manipulácii plynu na meradle, a je irelevantné, či meradlo bolo funkčné alebo nie, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu.“

13. Prvoinštančný súd teda aj s poukazom na aktuálnu a ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu založil svoje rozhodnutie na závere, že zodpovednosť podľa § 82 ods. 1 písm. d) a § 82 ods. 2 ZoE je zodpovednosťou objektívnou, t.j. otázka zavinenia žalovanej nie je v tomto konaní relevantná a nie je potrebné zisťovať a posudzovať, kto a kedy plombu porušil, či plombu porušila žalovaná alebo o jej porušení (ne)vedela, ako sa s plynomerom nakladalo po porušení plomby. Preto žalobcu ani nezaťažuje dôkazné bremeno v tomto smere. Súd prvej inštancie nespochybňuje ani záver žalovanej, že na to, aby bola daná jej zodpovednosť za škodu, musela žalobcovi škoda skutočne vzniknúť (por. § 82 ods. 2 „...ak vznikla“), pričom v konaní musí byť preukázané protiprávne konanie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou. Súd prvej inštancie tieto okolnosti v konaní skúmal a posudzoval, a to v intenciách aktuálnej rozhodovacej praxe dovolacieho súd.

14. Podľa uznesenia NS SR sp. zn. z 26.09.2019 „Ak je v konaní preukázané, že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (t.j. dopustil sa neoprávneného odberu plynu), vznikla mu v súlade s § 82 ods. 2 ZoE povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu vrátane ušlého zisku. Za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu zákon považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom prípade je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu. Dovolací súd zároveň v tejto súvislosti poukazuje na to, že druhým predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období odberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii.“

15. S poukazom aj na uvedené, protiprávnym konaním je teda odoberanie/spotrebúvanie zemného plynu, ktorého odber je meraný určeným meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (plynomerom s porušenou plombou). Takéto odoberanie plynu z distribučnej sústavy (nemerané v súlade s platnými právnymi predpismi) zákon označuje pojmom „neoprávnený odber plynu“, pričom táto konkrétna skutková podstata vedúca k povinnosti odberateľa nahradiť škodu je uvedená v cit. § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE. Iné skutkové podstaty sú pre prejednávaný prípad bezpredmetné. Žalobca sa od počiatku domáha náhrady škody z dôvodu neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE a v tomto smere uvádzal svoje tvrdenia a predkladal dôkazy.

16. V kontexte uvedeného tak podľa súdu prvej inštancie v konaní musí byť ustálené, že (a) žalovaný je odberateľ zemného plynu na danom odbernom mieste, (b) na danom odbernom mieste bol zemný plyn v rozhodnom období odoberaný/spotrebúvaný, a že (c) na plynomeri na danom odbernom mieste bola porušená plomba. Ad (a): Medzi stranami v priebehu konania nebolo sporné, že na danom odbernom mieste bola odberateľom zemného plynu žalovaná (sporným bol len charakter samotného odberného miesta). Ad (b): V konaní nebolo sporné ani to, že žalovaná v rozhodnom období odoberala/ spotrebúvala na predmetnom odbernom mieste zemný plyn. Toto žalovaná nijako nepopierala. Ad (c): Vyhodnotiac výsledky vykonaného dokazovania má súd za to, že v danom prípade s poukazom na závery znalca obsiahnuté v znaleckom posudku a s poukazom na obsah jeho výsluchu, na ktorom podrobne zodpovedal i doplňujúce otázky, bolo vykonaným dokazovaním preukázané porušenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii na odbernom mieste žalovanej. Na základe optického skúmania znalec potvrdil, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Znalec uviedol, že na základe zistených skutočností s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote predpokladá, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští, znalec zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov. Poškodenie plomby osadenej v kryte číselníka meradla znalec nezistil. Optickým skúmaním povrchu zaisťovacieho plechu krytu číselníka v okolí plomby znalec zistil mechanoskopické stopy, ktoré boli vytvorené predmetom - nástrojom. Tieto jeho zistenia korešpondujú s fotografickou dokumentáciou obsiahnutou v znaleckom posudku. Súd dospel k záveru, že ak by sporné odtlačky boli vyhotovené originálnymi plombovacími kliešťami a razníkom, rozdiely medzi znalcom posudzovanými spornými a kontrolnými odtlačkami by nevykazovali takú nezhodu, akú znalec pri znaleckom skúmaní pod mikroskopom identifikoval, v posudku popísal a pri výsluchu bližšie objasnil. Treba poukázať aj na ďalšie zaistenie znalca, a to poškodenie zaisťovacieho

plechu krytu číselníka v okolí plomby, keď znalec zistil mechanoskopické stopy, vytvorené predmetom/ nástrojom a viditeľné voľným okom. Možno teda zhrnúť, že zabezpečenie meradla proti neoprávnenej manipulácii porušené nepochybne bolo. Závery znalca, relevantné z hľadiska § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE, uvedené v posudku a na ktorých znalec zotrval i pri jeho výsluchu na pojednávaní boli podľa názoru súdu jednoznačné, keď znalec potvrdil, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Zo záverov znalca uvedených v jeho posudku mal súd za preukázané, že plomba na predmetnom plynomeri bola porušená /Ad (c)/. Ak je znaleckým skúmaním jednoznačne zistené, že sporné odtlačky a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja, potom je zrejmé, že pôvodná plomba bola odstránená a nahradená inou plombou (iný záver logicky neprichádza do úvahy). Zároveň má súd za to, že okrem iného aj pre to, že nie je reálne možné, aby prevádzkovateľ distribučnej siete zisťoval a preukazoval kto, kedy a ako poškodil plombu, z akého dôvodu, čo tým sledoval a ako so zariadením následne nakladal, zákon ustanovuje, že na stanovený účel môže byť použité iba určené meradlo s platným overením, pričom poškodením plomby overenie bez ďalšieho zaniká. Ak § 82 ZoE jednoznačne viaže povinnosť nahradiť škodu na poškodenie plomby, potom procesnou povinnosťou žalobcu je preukázať poškodenie plomby (avšak už nie vyvracať každú prípadnú špekuláciu odberateľa). Podľa názoru súdu znalec jednoznačne potvrdil poškodenie plomby. Súd prvej inštancie preto na základe vyššie uvedeného uzavrel, že na strane žalovanej došlo k protiprávnemu konaniu spočívajúcemu v odoberaní/spotrebúvaní plynu v predmetnom odbernom mieste, keď takto odoberaný plyn bol meraný určeným meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Podľa § 82 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 82 ods. 2 ZoE tak žalovaná je zodpovedná za neoprávnené odoberanie plynu v predmetnom odbernom mieste a je povinná nahradiť žalobcovi škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu.

17. Pokiaľ sa týka samotného vzniku škody, prvoinštančný súd uviedol, že pri neoprávnenom odbere plynu meraným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, škoda vzniká samotným odberom plynu (por. napr. uznesenie NS SR sp.zn. ). Škoda spočíva v tom, že z distribučnej siete je odobratý zemný plyn, pričom žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete nemôže takto odobratý zemný plyn vyúčtovať subjektu, ktorý je inak dodávateľom zemného plynu do predmetného odberného miesta, a to práve z toho dôvodu, že plynomer stratil overenie a údaje z neho už nemôžu byť použité. Ide teda o skutočnú škodu spočívajúcu v množstve odobratého zemného plynu, ktorý žalobca nemôže vyúčtovať dodávateľovi zemného plynu (a ani dodávateľ ho nemôže vyúčtovať odberateľovi), a teda dochádza k zmenšeniu majetku žalobcu o hodnotu žalovaným odobratého zemného plynu. Podľa uznesenia NS SR sp.zn. : „Z charakteru spôsobu poskytovania prístupu k tejto komodite (zemnému plynu) v zmysle jeho distribúcie je jednoznačné, že zákon automaticky pri porušení zabezpečenia stavia konštrukciu vzniku škody na strane žalobcu, ak bol plyn zo siete odoberaný, keďže týmto momentom zaniká možnosť odberateľa odoberať plyn od svojho zmluvného dodávateľa, a to práve z dôvodu, že tento mu plyn môže dodávať a účtovať výlučne prostredníctvom zariadenia bez poškodeného zabezpečenia (t.j. spĺňajúceho kritériá oprávneného odberu) (...) V prípade odberu plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže dochádza k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovaným. Za skutočnú škodu je potrebné považovať aj náklady, ktoré žalobca musel v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu inak nevznikli. (...) Škodou, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, je škoda skutočná, t.j. spočívajúca v odstránení protizákonného stavu (oprava poškodenej plomby a súvisiace náklady), hodnote neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj v nákladoch, ktoré žalobca musí v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu nevznikli, ak by k neoprávnenému odberu plynu nedošlo. Nejde teda výlučne o hodnotu odobratého plynu, ako nesprávne uzavreli súdy nižšej inštancie, navyše, hodnota takto odobratého plynu nemôže zodpovedať pôvodnej zmluvnej cene s poskytovateľom prístupu k distribučnej sieti, ktorý však v relevantnom období nemohol plyn podľa zmluvy žalovanému dodávať.“ S poukazom na vykonané dokazovanie súd prvej inštancie dospel uzavrel, že žalobcovi v dôsledku neoprávneného odberu zemného plynu v odbernom mieste žalovanej vznikla skutočná škoda spočívajúca v znížení majetku žalobcu o hodnotu neoprávnene odobratého zemného plynu a o žalobcom vynaložené náklady, ktoré by inak nevynaložil, ak by k neoprávnenému odberu nedošlo.

18. Pokiaľ sa týka príčinnej súvislosti, táto vyjadruje priamu väzbu javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav - príčina, vyvoláva druhý jav - následok. Príčinná súvislosť sa zisťuje vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je

protiprávne). Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný (por. rozsudok NS SR z 30.06.2010, sp. zn. ). Ako vyplynulo z dokazovania, škoda na strane žalobcu vznikla, a vznikla práve preto, že žalovaná odoberala zemný plyn meraný meradlom s porušenou plombou. Porušenie plomby plynomeru a z toho vyplývajúca nepoužiteľnosť zaznamenaných údajov na plynomeri bráni tomu, aby žalobca štandardným spôsobom vyúčtoval dodávateľovi zemný plyn odobratý žalovanou v predmetnom odbernom mieste. Súd preto uzavrel, že medzi protiprávnym konaním žalovanej (odoberanie zemného plynu meraného plynomerom s porušenou plombou) a vznikom škody u žalobcu je celkom nepochybne príčinná súvislosť a škoda vznikla ako priamy dôsledok neoprávneného odberu plynu žalovanou.

19. Pokiaľ ide o výšku škody, súd prvej inštancie uviedol nasledovné: podľa uznesenia NS SR sp. zn. : „Pre prípad, kedy skutočnú škodu nie je možné určiť inými relevantnými prostriedkami, zákon splnomocnil príslušné ministerstvo, aby všeobecne záväzným predpisom určilo náhradný spôsob výpočtu výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, a to vydalo vyhlášku Ministerstva hospodárstva SR č. , ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Pre určenie skutočne spôsobenej škody v zmysle množstva odobratého plynu v prípade neoprávnených odberov plynu by prevádzkovateľ distribučnej siete, z ktorej bol plyn neoprávnene odobratý, musel poznať presné množstvo takto odobratého zemného plynu. V zmysle ustanovenia o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov je možné určené meradlá používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje, teda záväzný (jednoznačný) údaj o spotrebe môže poskytnúť výlučne plynomer s platným overením. Podľa tohto ustanovenia na určenie množstva odobratého plynu nie je možné použiť údaj z meradla, na ktorom bola porušená plomba (overovacia/zabezpečovacia značka). Objektívnym a spoľahlivým podkladom, ktorý zákon v odseku 3 ustanovenia ZoE predpokladá, t.j. podkladom, na základe ktorého by bolo možné presne zistiť odberateľom spotrebované množstvo plynu počas rozhodného obdobia (t.j. výšku skutočnej škody), nemôže byť ani údaj o spotrebe na odbernom mieste za predchádzajúce obdobie, keďže toto neznamená automaticky rovnaký odber za obdobie zisťované. Pokiaľ teda nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje zákonu, a teda nemožno spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je potrebné túto výšku určiť spôsobom ustanoveným zákonom, a to za použitia na to vypracovaného podzákonného predpisu, ktorý zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu plynu dochádzalo, a ich skutočnú spotrebu.“ Je potrebné poukázať i na to, že vyhláška MH SR č. v ust. výslovne uvádza, že podľa nej je potrebné postupovať práve v prípade, ak nie je možné použiť na určenie množstva neoprávnene odobratého plynu údaje určeného meradla. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že presne o takýto prípad v tu prerokúvanej veci ide. Na základe vyššie uvedeného prvoinštančný súd uzavrel, že žalobca bol oprávnený určiť výšku škody podľa predmetnej vyhlášky, keď údaje z plynomeru nebolo možné použiť (dôvody viď vyššie) a v konaní nebolo preukázané, že by žalobca disponoval akýmikoľvek inými podkladmi, ktoré by bolo možné považovať za objektívne a spoľahlivé a postačujúce na presné určenie hodnoty plynu, ktorý žalovaná neoprávnene odobrala z distribučnej siete v rozhodnom období.

20. Následne súd v odôvodnení preskúmavaného rozsudku poukázal na znenie ust. vyhl. MH SR, , , , , , vyhl. MH SR, a o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon v znení neskorších predpisov).

21. Prvoinštančný súd pokračoval, že s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade žalobca nepostupoval správne, keď pre účely výpočtu výšky škody postupoval podľa ust. § 1 ods. 1 písm. c/ a § 1 ods. 5 písm. e/ vyhl. MH SR posudzujúc odberné miesto žalovanej ako objekt, ktorý nie je určený na trvalé bývanie (§ 1 ods. 1 písm. c/ vyhl. MH SR) a plyn je tu používaný v súvislosti s poskytovaním služieb či predajom tovarov alebo na iné účely (napríklad výrobné podniky, reštauračné zariadenia, hotely, obchodné prevádzky) a zároveň ako objekt, v ktorom sa poskytuje dočasné ubytovanie, napríklad hotely, penzióny, ubytovne (§ 1 ods. 5 písm. e/ vyhl. MH SR). S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania súd prvej inštancie mal za to, že v danom prípade išlo o prípad neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý je určený na trvalé bývanie, bolo preto potrebné pri výpočte výšky škody postupovať podľa ust. § 1 ods. 1 písm. a/ vyhl. MH SR (ktorá v cit. ustanovení odkazuje na ust. § 43 b ods. 3 a ods. 4 stavebného zákona definujúceho rodinný dom ako budovu určenú predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným

vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie) a tiež ust. § 1 ods. 4 vyhlášky MH SR ohľadom denného počtu hodín používania plynového spotrebiča v prípade objektov určených na trvalé bývanie. Odberné miesto žalovanej je jej rodinný dom, v ktorom žalovaná býva, má tam trvalý pobyt (vyplýva z lustrácie v Registri obyvateľov SR). Nehnuteľnosť slúži predovšetkým na rodinné bývanie, jedná sa o obydlie žalovanej a teda ide teda o objekt, ktorý je určený na trvalé bývanie. Vo svojom rodinnom dome žalovaná príležitostne ubytúva na základe inzercie turistov (sezónnych návštevníkov blízkeho termálneho kúpaliska), na oplotení svojho rodinného domu má z tohto dôvodu umiestnenú orientačnú tabuľku. Žalovaná teda neprevádzkuje hotel, penzión, ubytovňu, ani iný typ ubytovacieho zariadenia, toto v konaní preukázané nebolo. Žalovaná nedisponuje živnostenským oprávnením žiadneho druhu. Ide o príležitostné ubytovávanie turistov súkromí, čo však z objektu bez ďalšieho nerobí hotel, penzión, ubytovňu ani iný typ ubytovacieho zariadenia. Aj z listín doložených do spisu (napr. zápis o vykonanej kontrole - č.l. 16) vyplýva, že žalovaná odoberala zemný plyn na odbernom mieste, ktoré je totožné s miestom jej trvalého bydliska. V kolónke „Odberateľ: Priezvisko/ názov firmy“ je uvedené: B. A., v kolónke „Dátum narodenia (IČO)“ je uvedené: XX.XX.XXXX. V spodnej časti listiny je uvedené: „dom využívaný na trvalé bývanie a ubytovanie“.

22. Zohľadniac vyššie uvedené bol súd prvej inštancie toho názoru, že v danom prípade s ohľadom na preukázaný charakter odberného miesta žalovanej pre účely výpočtu výšky škody bolo nutné postupovať nasledovne: S poukazom na vyššie cit. ustanovenia tak v súlade s § 1 ods. 3, ods. 4 cit. vyhlášky MH SR sa za denný počet hodín používania plynového spotrebiča v prípade objektov určených na trvalé bývanie považujú nasledovné doby - plynové vykurovanie a/ v období máj až september: jedna hodina, b/ v období október až apríl: 10 hodín. V zmysle výpočtu škody doloženého k žalobe (avšak aj na podklade vykonaného dokazovania) počet dní neoprávneného odberu (od 19.12.2017 do 12.11.2018) predstavoval celkom 329 dní z toho: - v období máj až september to bolo 153 dní, - v období október až apríl to bolo 176 dní. V období od mája až do septembra /153 dní/ (počas celkového obdobia trvania neoprávneného odberu od 19.12.2017 do 12.11.2018) súd vychádzal z nerozporovanej existencie 2 spotrebičov na varenie (2 ks plyn. sporák) a 1 plynového kotla Protherm 40 KLZ (komb. kotol). Výpočet množstva neoprávnene odobratého plynu: 2 spotrebiče na varenie: 1,6 m3/hod. x 2 hod. x 153 dní = 489,6 m3 (2 plyn. sporáky), plynové vykurovanie komb. kotlom: 4,1 m3/hod. x 3 hod. x 153 dní = 1.881,90 m3 (komb. kotol), t.j. celkové množstvo neoprávnene odobratého zemného plynu za obdobie od mája až do septembra (489,6 m3 + 1.881,90 m3) činí 2.371,50 m3. Referenčná cena zemného plynu zohľadňujúc vyhlášku Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. : 23,991 eur (voľne dostupný údaj na webovom sídle žalobcu, nerozporovaný žalovanou) + 1,20 eur (podľa cit. vyhlášky ÚRSO), t.j. 25,191 eur/1MWh, čo predstavuje 0,02519 eur/1kWh. Príslušný násobok referenčnej ceny: 0,03779 eur (1,5-nás.; podľa vyhl. MH SR). Prepočet z m3 na kWh: 10, x 2.371, m3 = 25.481, kWh. Sadzba za 1 kWh = 0, eur x 25.481, kWh = 962,955 eur. Základná škoda spôsobená neoprávneným odberom zemného plynu v odbernom mieste žalovanej za obdobie od mája až do septembra (počas celkového obdobia trvania neoprávneného odberu od 19.12.2017 do 12.11.2018), t.j. za 153 dní, predstavuje sumu 962,955 eur. V období od októbra až do apríla /176 dní/ (počas celkového obdobia trvania neoprávneného odberu od 19.12.2017 do 12.11.2018) súd vychádzal z nerozporovanej existencie 2 spotrebičov na varenie (2 ks plyn. sporák) a 1 plynového kotla Protherm 40 KLZ (komb. kotol). Výpočet množstva neoprávnene odobratého plynu: 2 spotrebiče na varenie: 1,6 m3/hod. x 2 hod. x 176 dní = 563,20 m3 (2 plyn. sporáky), plynové vykurovanie komb. kotlom: 4,1m3/hod. x 13 hod. x 176 dní = 9.380,80 m3 (komb. kotol), t.j. celkové množstvo neoprávnene odobratého zemného plynu za obdobie od októbra až do apríla (563,20 m3 + 9,380,80 m3) činí 9.944 m3. Referenčná cena zemného plynu zohľadňujúc vyhlášku Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. : 23,991 eur (voľne dostupný údaj na webovom sídle žalobcu, nerozporovaný žalovanou) + 1,20 eur (podľa cit. vyhlášky ÚRSO), t.j. 25,191 eur/1MWh, čo predstavuje 0,02519 eur/1kWh. Príslušný násobok referenčnej ceny: 0,03779 eur (1,5-nás.; podľa vyhl. MH SR). Prepočet z m3 na kWh: 10, x 9.944 m3 = 106.848, kWh. Sadzba za 1 kWh = 0, eur x 106.848, kWh = 4.037,796 eur. Základná škoda spôsobená neoprávneným odberom zemného plynu v odbernom mieste žalovanej za obdobie od októbra až do apríla (počas celkového obdobia trvania neoprávneného odberu od 19.12.2017 do 12.11.2018), t.j. za 176 dní, predstavuje sumu 4.037,796 eur.

23. Celková základná škoda spôsobená neoprávneným odberom zemného plynu v odbernom mieste žalovanej za obdobie celého trvania neoprávneného odberu tak, ako bol uplatnený v žalobe, t.j. od 19.12.2017 do 12.11.2018, celkovo teda 329 dní, predstavuje škodu vo výške 5.000,75 eur (962,955 eur. + 4.037,796 eur).

24. Vyúčtovaním číslo 900324992 (č.l. 42) žalobca žalovanej tiež účtoval aj náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu vo výške 217,59 eur (§ 1 ods. 14 cit. vyhlášky MH SR), keď žalobca žalovanej účtoval 137,22 eur za zaistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy, sumu 50,- eur za posudok na meradlo, sumu 12,44 eur za overenie plynomeru G4- G6 a sumu 17,93 eur za opravu plynomeru G1,6-G6 (bližšie špecifikované v prílohe k Vyúčtovaniu - vo Výpočte škody - č.l. 43), ktoré náklady žalobca účtoval žalovanej v súlade so žalobcom predloženým a žalovanou nijak nerozporovaným Cenníkom externých služieb SPP - distribúcia, a.s. účinného od 01.09.2017 (č.l. 46 a nasl.).

25. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie zhrnul, že na odbernom mieste žalovanej, ktoré súd ako odberné miesto typu objekt určený na trvalé bývanie, dochádzalo vo vymedzenom období k neoprávnenému odberu zemného plynu patriaceho žalobcovi, keďže išlo o odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Uvedené bolo v konaní preukázané znaleckým posudkom, ktorým bolo potvrdené porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na meradle na mieste spotreby žalovanej. K tvrdeniam žalovanej o rozsahu „skutočnej spotreby“ na odbernom mieste žalovanej v rozhodnom období, ktorá by mala byť podľa popísaných grafov predložených žalovanou na úrovni dlhodobej spotreby pred dátumom 19.11.2018 a zároveň majúca primerane korešpondovať i s aktuálnou spotrebou nameranou v súčasnosti osadeným meradlom, súd uviedol, že tieto údaje nie sú použiteľné. Ak je na meradle porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a meradlo má porušenú plombu (čo je aj tento prípad), takéto meradlo stráca platné overenie a ním indikované údaje o spotrebe nie sú vierohodné, ani spoľahlivé, pretože porušenie plomby umožňuje manipuláciu s číselníkom meradla a úpravu spotreby (poškodením plomby overenie bez ďalšieho zaniká). Rovnako tak nie je možné použiť ani údaje namerané následne, keďže nejde o hodnoty plynu odoberané z distribučnej siete v rozhodnom období. Keďže meradlo s porušeným zabezpečením nemá platné overenie, objektívne a spoľahlivé podklady pre výpočet škody nie sú k dispozícii, je nutné postupovať podľa § 82 ods. 3 ZoE a škodu vyčísliť podľa vyhlášky MH SR. Je však potrebné aj správne identifikovať a ustáliť charakter odberného miesta.

26. S poukazom na citované právne predpisy a ustálenú rozhodovaciu prax súdov súd prvej inštancie zhrnul, že odobratím zemného plynu patriacemu žalobcovi za uvedených okolností žalobcovi vznikla škoda. Žalobcovi škoda preukázane vznikla a tento si ju uplatnil žalobou v tu prerokúvanej veci. Základ uplatneného nároku tak bol daný a bol dôvodný, nemožno preto hovoriť o porušení ust. ako to namietala žalovaná, keďže výkon práva žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorému vznikla škoda, na jej náhradu, nemožno posudzovať ako výkon práva, ktorý by bol rozporný s dobrými mravmi. Treba však poukázať na to, že žalobca vyúčtovaním zo dňa 29.04.2019 vyúčtoval žalovanej škodu vo výške 14.180,52 eur ako bolo uvedené vyššie a to za použitia vyhlášky MH SR aplikujúc pri výpočte výšky škody parametre uvádzané (najmä v jej ust. a ) a používané pri prípadoch neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý nie je určený na trvalé bývanie a plyn je tu používaný na výrobné účely, technologické účely, v súvislosti s poskytovaním služieb či predajom tovarov alebo na iné účely (napríklad výrobné podniky, reštauračné zariadenia, hotely, obchodné prevádzky) a v prípade objektov, v ktorých sa poskytuje dočasné ubytovanie (napríklad hotely, penzióny, ubytovne). Prvoinštančný súd však s poukazom na zistený a preukázaný charakter odberného miesta žalovanej (objekt určený na trvalé bývanie, t.j. nehnuteľnosť slúžiaca na trvalé bývanie) dospel k záveru, že žalobcovi nevznikla preukázaným neoprávneným odberom na odbernom mieste žalovanej škoda v takej výške, ako si ju v konaní uplatnil žalobca. Zohľadniac výsledky vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi vznikla škoda vo výške 5.218,34 eur (5.000,75 eur + 217,59 eur). V prevyšujúcej časti tak bola žaloba podaná nedôvodne a bolo preto potrebné ju zamietnuť.

27. V konaní súd prvej inštancie ustálil, že boli kumulatívne splnené všetky podmienky uplatňovania nároku na náhradu škody podľa § 82 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 82 ods. 2 ZoE, a teda žalobca má voči žalovanej pohľadávku z titulu náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu a to vo výške 5.218,34 eur.

28. Následne prvoinštančný súd s poukazom na ust. , vo svetle výsledkov vykonaného dokazovania uzavrel, že primeraná aplikácia citovaného ustanovenia je namieste a dôvodná. S odkazom na poukázaný výklad zaoberajúc sa preskúmaním všetkých hľadísk potrebných pre prípadnú aplikáciu

ust. súd prvej inštancie dospel k záveru, že v predmetnej veci sú dané podmienky na primerané zníženie náhrady škody podľa . V konaní prvoinštančný súd ustálil, že boli kumulatívne splnené všetky podmienky uplatňovania nároku na náhradu škody podľa v spojení s ZoE, a teda žalobca má voči žalovanej pohľadávku z titulu náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu a to vo výške 5.218,34 eur. S ohľadom na osobné, majetkové a sociálne pomery žalovanej, s prihliadnutím na to, že ide o osobu vysokého seniorského veku (žalovaná má vyše 78 rokov), zároveň ide o osobu osamelú, ktorej jediným príjmom je jej starobný dôchodok vo výške 461,90 eur a príjem z občasného ubytovávania turistov v letnom období v jej rodinnom dome (financovanie prevádzky a údržby ktorého výlučne z dôchodku osoby v dôchodkovom veku navyše žijúcou osamelo je takmer nemožné), je súd toho názoru, že zaviazanie žalovanej k plnej úhrade sumy ustálenej vo výške 5.218,34 eur by bolo ekonomicky likvidačné a nadmerne nepriaznivo zasahujúce do jej sociálnej situácie. Ako je uvedené vyššie, súd musí hodnotiť predovšetkým okolnosti vzniku škody, najmä z toho hľadiska, či vzhľadom na okolnosti vzniku škody je spravodlivé, aby škodca (tu: žalovaná) nahradila škodu v plnom rozsahu. Ďalej má zhodnotiť sociálnu situáciu tak škodcu (tu: žalovaná), ako aj poškodeného (o „sociálnej“ situácii poškodeného nemožno uvažovať), a to najmä v súvislosti s tým, ako spôsobenie škody zasiahlo do sociálnej situácie poškodenej osoby, resp. ako bude postihnutá sociálna situácia škodcu (tu: žalovanej), ak ju súd zaviaže nahradiť škodu v plnom rozsahu. V danom prípade aj s poukazom na základné princípov (najmä čl. 6 ods. 2) súd zohľadňujúc špecifickú sociálnu a ekonomickú situáciu na strane žalovanej vyplývajúcu z jej vysokého veku, sociálneho a ekonomického postavenia, s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danej veci ide o dôvody hodné osobitného zreteľa napĺňajúce účel ustanovenia a pristúpil preto k primeranému zníženiu náhrady škody. Sledujúc aj účel inštitútu moderácie, ktorým je aj zabránenie nežiaducej tvrdosti, súd za primeranú zisteným dôvodom hodným osobitného zreteľa považoval moderáciu v rozsahu 30% zo súdom zistenej a v konaní ustálenej výšky škody.

29. Výrokom I. tohto rozsudku preto súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel a zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 70% zo sumy 5.218,34 eur, t.j. sumu vo výške 3.652,84 eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti nad sumu 3.652,84 eur, t.j. čo do sumy 1.565,50 eur, vrátane prislúchajúceho príslušenstva súd žalobu zamietol (výrok II.).

30. Úrok z omeškania si žalobca uplatnil vo výške 5% ročne, a to zo sumy 14.180,52 eur (v žalobe uplatnená suma istiny podľa vyúčtovania zo dňa 29.04.2019, splatného dňa 14.05.2019) za obdobie od 15.05.2019 (deň nasledujúci po splatnosti vyúčtovania) až do zaplatenia. Žalobca si úrok z omeškania čo do jeho výšky uplatnil v súlade s ust. a nariadením vlády SR č. , pričom úrok z omeškania žalobca dôvodne požadoval odo dňa 15.05.2019 (t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti vyúčtovania), preto súd žalobcovi priznal i úrok z omeškania v zákonnej miere 5% ročne avšak len z priznanej sumy, t.j. zo sumy 3.652,84 eur od 15.05.2019 až do zaplatenia tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania súd žalobu zamietol (výrok II.).

31. O náhrade trov konania prvoinštančný súd rozhodol s použitím ust. , , a . Skonštatoval, že predmetom konania na základe podanej žaloby bolo zaplatenie istiny 14.180,52 eur s prísl.. V konaní súd ustálil, že žaloba bola dôvodná v časti o zaplatenie istiny 5.218,34 eur, v prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobca tak bol úspešný na 36,79% a žalovaná bola úspešná na 63,21%, jej čistý úspech tak predstavuje 26,42% (63,21% - 36,79%), preto má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v tomto rozsahu (výrok III.). Hoci súd napokon žalovanú zaviazal k zaplateniu sumy o 30% nižšej oproti súdom zistenej dôvodnej časti istiny (5.218,34 eur) tu, s poukazom na tú skutočnosť, že rozhodnutie súdu v tejto časti záviselo od jeho úvahy (aplikácia moderačného oprávnenia súdu) s prihliadnutím na okolnosti prípadu, nemožno hovoriť o úspechu žalovanej. Súd vyhodnotil žalobu ako dôvodnú v časti o zaplatenie 5.218,34 eur (preto úspech žalobcu 36,79%), vo zvyšku žalobu pre jej nedôvodnosť zamietol. Zamietnutých 63,21% tak v tomto prípade nie je dôsledkom úvahy súdu, ale prejavom procesného neúspechu žalobcu. Na druhej strane však, keďže súd aplikujúc ust. napokon žalobcovi priznal sumu 3.652,84 eur a vo zvyšku, t.j. čo do sumy 1.565,50 eur žalobu zamietol, žalobca bol síce plne procesne úspešným čo do základu, ale len vo výške 5.218,34 eur v porovnaní s v žalobe uplatnenou sumou 14.180,52 eur, a teda zamietnutých 1.565,50 eur nie je prejavom procesného úspechu žalovanej, ale iba dôsledkom úvahy súdu. Žalobcu by bolo nevyhnutné považovať za plne procesne úspešného, ak by mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku (základ uplatneného nároku, t.j. nárok na náhradu škody bol plne dôvodný) a súčasne výška plnenia, vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu, by závisela výlučne od úvahy súdu. V danom prípade

však výška plnenia nezávisela výlučne od úvahy súdu. Výška plnenia závisela jednak od zistenia nedôvodnosti časti uplatneného nároku (nad sumu 5.218,34 eur do sumy 14.180,52 eur) a jednak aj od úvahy súdu (nad sumu 3.652,84 eur do sumy 5.218,34 eur). Z týchto dôvodov, s prihliadnutím i na snahu o spravodlivé usporiadanie veci aj v časti náhrady trov konania súd rozhodol tak, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania vo výške 26,42%.

32. Proti predmetnému rozsudku podali odvolanie obe strany.

33. Žalobca podaným odvolaním napadol zamietajúci výrok II. a výrok III. o náhrade trov konania, pričom uplatnil odvolacie dôvody v zmysle a a domáhal sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v odvolaním napádanej časti zmenil tak, že zaviaže žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 10.527,68 eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 15.5.2019 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

34. Za nesprávne skutkové zistenia žalobca označil záver súdu, že žalovaná neprevádzkovala hotel, penzión, ubytovňu, alebo iný typ ubytovacieho zariadenia, čo žalobcom nemalo byť preukázané. Žalovaná však ubytovacie zariadenie prevádzkovala a táto skutočnosť žalobcom preukázaná bola. Žalovaná ubytovávala turistov „v súkromí“, čo vyplýva tak z listinných dôkazov, ako aj z jej výpovede. Podľa vyhlášky MH SR č. ubytovanie v súkromí je jednou z kategórií ubytovacích zariadení. podľa súdu prvej inštancie nehnuteľnosť žalovanej slúži „predovšetkým na rodinné bývanie“, toto tvrdenie žalovanej žalobca popieral a súdu preukázal opak, pričom žalovaná svoje tvrdenie nepreukázala. Z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že nehnuteľnosť žalovanej naopak slúžila pre potreby turistov a nie predovšetkým na rodinné bývanie, ako konštatoval súd prvej inštancie. Z informácií tvoriacich popis nehnuteľnosti žalovanej v inzeráte na predaj nehnuteľnosti, ktorý žalobca založil do spisu jednoznačne vyplýva, že rodinná vila žalovanej v posledných rokoch slúžila pre návštevníkov termálneho kúpaliska, ktoré je prevádzkované celoročne. Tvrdenie žalovanej, že turistov ubytovávala len v priebehu troch letných mesiacov žalobca účinne poprel a preukázal napríklad recenziami turistov. Aj napríklad z ponúk inzertných portálov vyplýva, že nehnuteľnosť mala byť poskytovaná turistom v rozsahu minimálne šesť mesiacov v priebehu roka. Ak by aj nehnuteľnosť žalovanej slúžila pre potreby turistov len počas šiestich mesiacov v roku (čo však vyvracia popis nehnuteľnosti v inzercii), neobstál by skutkový záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého nehnuteľnosť slúžila predovšetkým na bývanie. Žalovaná pritom nepreložila súdu knihu ubytovaných hostí, ani účtovné, či daňové doklady, ktorými by svoje tvrdenia o len občasnom ubytovávaní turistov preukázala, hoci na nej v tomto smere ležalo dôkazné bremeno.

35. Nesprávne právne posúdenie veci prvoinštančným súdom podľa žalobcu spočívalo v nesprávnom posúdení výšky žalobcom uplatňovaného nároku, keď túto v zmysle ustanovení príslušnej vyhlášky prepočítal (aplikoval nesprávne ustanovenia) a určil výšku škody tak, ako keby žalovaná svoju nehnuteľnosť využívala na bývanie. Žalobca pri výpočte nároku postupoval správne, nakoľko listinnými dôkazmi preukázal, že nehnuteľnosť žalovanej slúžila pre potreby turistov a žalovaná ňou produkovanými dôkazmi nepreukázala opak. Žalobcom uplatňovaný nárok je teda dôvodný v celej ním uplatnenej výške. Žalovaná užívala nehnuteľnosť v rozpore s tým na aký účel bola skolaudovaná, keďže nehnuteľnosť nebola využívaná predovšetkým na rodinné bývanie. Žalovaná neviedla doklady preukazujúce skutočný počet ubytovaných hostí a rozsah užívania nehnuteľnosti, s najväčšou pravdepodobnosťou ani príjmy z ubytovania ňou neboli riadne vykazované a neboli odvádzané príslušné dane. Aj vzhľadom na takéto konanie žalovanej nebolo a nie je namieste na nárok žalobcu aplikovať moderačné právo súdu. Naviac už sám žalobca moderoval svoj legitímny nárok a neuplatnil si ho vo výške 16.460,18 eur, než aký by mohol, ale len 86,15% z jeho výšky, t.j. v sume 14.180,52 eur.

36. K doručenému odvolaniu žalobcu predložila žalovaná prostredníctvom svojho advokáta písomné vyjadrenie, ktorým žiadala, aby bolo odvolanie v celom rozsahu zamietnuté ako nedôvodné a žalovanej priznaná náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

37. Žalovaná sa prioritne stotožnila s názorom prvoinštančného súdu, najmä v bode 74.1 odôvodnenia, že žalobca nepostupoval správne, keď pre účely výpočtu výšky škody škodu vyčíslil podľa § 1 ods. 1 písm. c) a ods. 5 písm. e) vyhlášky MH SR, keď posúdil predmetné odberné miesto žalovanej ako objekt, ktorý by nemal byť určený na trvalé bývanie a správne vyhodnotil, že v danom prípade ide o objekt

určený na trvalé bývanie. Žalobca v priebehu celého konania nepreukázal, že by malo ísť o stavbu, ktorá nie je určená na trvalé bývanie, hoci jeho v tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno. Žalobca v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali mať vplyv na iné posúdenie veci ako to urobil prvoinštančný súd. Na to, aby bolo vôbec možné použiť na výpočet škody predmetné ust. § 1 ods. 5 písm. e) vyhlášky MH SR, museli by byť kumulatívne splnené všetky podmienky takéhoto výpočtu a teda muselo by ísť o objekt, ktorý nie je určený na trvalé bývanie. V tejto súvislosti odkázal na ust. predmetnej vyhlášky, kde pri objekte určenom na trvalé bývanie, je výslovne uvedený odkaz na a – Stavebný zákon, na čo správne poukázal aj prvoinštančný súd v bode 64 odôvodnenia. Skúmanie skutočnosti, či a v akom rozsahu rozhodného obdobia ubytovala žalovaná vo svojom rodinnom dome turistov nie je podstatné na posúdenie veci a z právneho hľadiska nemá vplyv. Pri rodinnom dome totiž vždy ide o stavbu, ktorá je určená na trvalé bývanie. Preto ani nie je naplnený odvolací dôvod uplatnený žalobcom, že by z vykonaného dokazovania mal súd údajne dospieť k nesprávnym skutkovým zisteniam. Určujúcim znakom zaradenia odberného miesta je zápis stavby na danom liste vlastníctva, pričom v danom prípade je na príslušnom LV uvedený ako druh stavby dom a číslica 10, pričom z vysvetlení pod číslicou 10 vyplýva, že je to rodinný dom. V danom prípade je teda jednoznačné, že sa jedná o nehnuteľnosť určenú na trvalé bývanie – rodinný dom, tak ako ju definuje Stavebný zákon. Ak by sa jednalo o nebytový priestor, napríklad žalobcom uvádzaný hotel - ubytovňa, žalovaná by v predmetnej nehnuteľnosti ani nemohla mať prihlásený trvalý pobyt. V neposlednom rade mala žalovaná uzavretú zmluvu na dodávku plynu pre domácnosť ak fyzická osoba nepodnikateľ. Z vyúčtovaní tiež vyplýva druh dohodnutej tarify na danom odbernom mieste D3, teda domácnosť, a nie druh tarify s označením pri podnikateľoch „M“. Žalovaná pritom nikdy nepopierala občasné ubytovanie turistov vo svojej domácnosti, avšak iba v letných mesiacoch, čo ale nemá žiaden vplyv na charakter odberného miesta. Nerozlišovanie charakteru odberného miesta spôsobilo absurdnosť výpočtov žalobcu vo vyčíslení škody priloženej k žalobe, keď žalobca počítal škodu z denného počtu používania všetkých spotrebiteľov a to vo výške 16 hodín denne ako by išlo o podnikateľa, ktorý permanentne 365 dní v roku a 24 hodín denne prevádzkuje hotel, ubytovanie a podobne, a nie ako je pri rodinných domoch. Žalovaná pritom uviedla, že turistom stravu nepodávala. Aj z inzercie ubytovania na č.l. 36 je výslovne uvedené, že ide o ubytovanie v súkromí, teda nehnuteľnosť bola ešte aj navonok prezentovaná ako rodinný dom, a nie ako nejaký hotel alebo penzión. Aj z reakcií hostí k inzerátu vyplýva, že hostia boli ubytovaní práve v letnom období, a nie celoročne. Pokiaľ žalobca tvrdí, že to bolo šesť mesiacov v roku, toto svoje tvrdenie nepreukázal. Všetky recenzie turistov až na dve ešte z roku 2015 sú práve z letného obdobia. Ak by bola škoda žalobcom vyčíslená ako pri domácnosti (ako ju vyčíslil prvoinštančný súd), jej výška by bola diametrálne odlišná, ako pri nehnuteľnosti, ktorá je určená na trvalé bývanie. Nikde v inzeráte nie je uvedené, že by dom slúžil výlučne pre návštevníkov termálneho kúpaliska alebo že by v ňom žalovaná nemala vôbec bývať. Žalovaná opakovane uvádzala, že vo svojom rodinnom dome v rozhodnom období bývala a keď došli turisti, odišla na pár dní k svojej dcére, čo je bežnou praxou vo C. D.. Ani tvrdenie žalobcu, že termálne kúpalisko vo C. D. je otvorené celoročne, nepreukazuje, že by boli turisti ubytovaní v rodinnom dome žalovanej celoročne. Ak žalobca v odvolaní tvrdí, že žalovaná užívala nehnuteľnosť v rozpore s tým na aký účel bola stavba skolaudovaná, toto nie je pravdou a žalovaná nehnuteľnosť vždy užívala na rodinné bývanie. To, že sa z nej na pár dní v lete odsťahovala k dcére, predsa samo osebe bez ďalšieho ešte nerobí z nehnuteľnosti, ktorá je rodinným domom, hotel alebo penzión. Rodinný dom žalovanej bol vždy užívaný na účel, na ktorý je určený a teda na trvalé bývanie. Žiaden právny predpis nezakazuje občanovi vlastníkovi rodinného domu, aby občasne ubytoval vo svojom dome turistov. Žalovaná odmieta, že by z príjmu z ubytovania nemala byť odvádzaná daň. Všetky daňové odvodové povinnosti z tohto príjmu si žalovaná voči správcovi dane vždy splnila, tieto skutočnosti ale nie sú predmetom konania a preto žalovaná takéto doklady do spisu nezakladala, ani táto skutočnosť ale nemá žiaden vplyv na posudzovanie stavby ako rodinného domu. Tvrdenie žalobcu o tom, že by mala práve žalovaná v konaní preukazovať, že turistov ubytovávala iba občasne, resp. že jej nehnuteľnosť slúži prevažne na jej bývanie je zjavne mylné. Už zo samotného znenia vyhlášky a Stavebného zákona je totiž zrejmé, že skúmanie týchto skutočností pri stavbe, ktorá je rodinným domom nemá význam, nakoľko vždy ide o nehnuteľnosť, ktorá je určená na trvalé bývanie.

38. Proti predmetnému rozsudku výslovne v rozsahu výroku I. podala prostredníctvom svojho advokáta odvolanie aj žalovaná, pričom uplatnila odvolacie dôvody v zmysle , a a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti výroku I. zmenil tak, že zníži výšku škody o 75% zo súdom určenej škody a žalobcovi tak prizná škodu iba vo výške 1304,59 eur, pričom si zároveň uplatnila náhradu trov konania v súvislosti od pomeru úspechu vo veci.

39. Prioritne žalovaná uviedla, že sa stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu ohľadom charakteru odberného miesta ako rodinného domu, pričom výpočet škody žalobcu ako pre penzión bol nesprávny. Stotožňuje sa tiež s tým, že prvoinštančný súd využil moderačné právo v zmysle , nestotožňuje sa však s výškou moderácie, ktorá mala byť podľa nej podstatne výraznejšia tak, aby sa naplnil samotný zmysel inštitútu náhrady škody, ako aj zmysel predmetného ustanovenia.

40. Ako už žalovaná poukazovala v priebehu konania, uplatnenie občianskoprávneho inštitútu náhrady škody je založené na náhrade skutočnej škody, nakoľko náhrada škody plní kompenzačnú a nie sankčnú funkciu, na čom nič nemení skutočnosť, že má aj preventívnu funkciu. Výška uhrádzanej škody ale nemôže byť v rozpore so samotným zmyslom inštitútu náhrady škody, ktorým je nahradenie spôsobenej škody, resp. reparačná funkcia. Žalobcovi ale nejde o žiadnu reparáciu škody, ale o čisto účelové vymáhanie domnelého nároku na náhradu škody. Výška škody nemôže byť nad kompenzáciou poškodeného a už vôbec nie sankciou. V spornom prípade došlo aj napriek súdom vykonanej moderácii škody k uvedenému sankcionovaniu žalovanej, keď výška priznanej škody predstavuje viac ako trojnásobok hodnoty zemného plynu za predmetné sporné obdobie. Suma za sporné obdobie, ktorá bola žalovanej vrátená, bola 1.115,69 eur, pričom škoda, ktorú by mala na základe napadnutého rozsudku žalovaná zaplatiť, predstavuje iba čo do istiny sumu 3.652,84 eur, teda viac ako trojnásobok. Jediná škoda, ktorá mohla žalobcovi v rozhodnom období vzniknúť, bola hodnota nameraného objemu plynu 2.775 m3, čo predstavuje 1.115,69 eur. Totiž demontovaný plynomer do jeho odmontovania plyn riadne meral a odoberané množstvo plynu zaznamenával (nesporná skutočnosť) a teda súd mal vychádzať práve z takto riadne nameranej hodnoty odobratého plynu. Nie je možné súhlasiť s názorom súdu, že hodnoty nameraného plynu za predchádzajúce a nasledujúce obdobie a grafy nie sú pre vec použiteľné, práva naopak. Do spisu založené grafy zaznamenávajú vývoj spotreby zemného plynu na danom odbernom mieste za dané roky, priemernú spotrebu zemného plynu (z ktorej vyplýva, že žalovaná nikdy nemohla reálne spotrebovať žalobcom žalované množstvo plynu, ani množstvo zodpovedajúce súdom priznanej sume 3.652,84 eur). Údaj nameraný na demontovanom plynomeri za rok 2018 zodpovedá jednak spotrebe za predchádzajúce roky, ale aj spotrebe nameranej v kalendárnom roku nasledujúcom po demontovaní plynomeru. Uvedené hodnoty teda podporujú tvrdenia žalovanej, že škoda by mala byť moderovaná na úroveň predchádzajúcej spotreby, teda približne na výšku 1.115,69 eur. Ak by bola žalovaná zaviazaná k náhrade škody vo výške 3.652,84 eur, pôsobilo by to voči nej sankčne, čím by sa zasiahlo do jej majetkových práv. Výška nahrádzanej škody by bola v rozpore so samotným inštitútom náhrady škody, nakoľko by žalovanú sankcionovala, a nie reparovala škodu žalobcu.

41. V ďalšej časti odvolania žalovaná poukázala na znenie ust. s tým, že súdom priznaná škoda je v rozpore s prevenčnými a reparačnými účinkami zodpovednosti za škodu a tiež s princípmi spravodlivosti, keďže súd nijako nezohľadnil najmä nasledovné okolnosti danej veci: 1. Namerané spotreby zemného plynu na danom odbernom mieste s tým, že reálne nameraná spotreba na demontovanom merači v spornom období plne zodpovedala spotrebe za predchádzajúce roky aj priemernej spotrebe za obdobie 10 rokov spätne, ale najmä spotrebe nameranej nasledovný rok meračom spĺňajúcim všetky zákonné požiadavky. Trojnásobok nameranej spotreby zodpovedajúcej hodnote 3.652,84 eur žalovaná nemohla za sporné obdobie spotrebovať. 2. Spoluzavinenie prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorý zavinil vznik škody minimálne porušením prevenčnej povinnosti podľa v spojitosti s plnením jeho povinnosti podľa a ZoE. V konaní bolo totiž preukázané, že v danom prípade nebola vykonávaná na predmetnom plynomeri od jeho montáže v roku 2008 žiadna kontrola, na základe ktorej by sa zisťovala originalita plomby plynomera. Prevádzkovateľ si tým nesplnil jednu z povinností podľa ZoE, keď žalobca uvádzal, že pri bežnom odpočte plynomera nie je možné zistiť originalitu plomby, mal vykonať také opatrenie, aby sa zabezpečilo aj overenie plomby. V roku 2008 nebol zo strany prevádzkovateľa vykonaný ani jeden taký úkon. Je nemysliteľné, aby si občan ako laik overoval značky na plombách plynomerov, keď ich podľa vyjadrenia žalobcu nevedia overiť ani zamestnanci SPP pri odpočte plynu a aby bola takto v konečnom dôsledku zodpovednosť za overovanie plomb prenášaná na občana odberateľa. 3. Osoba žalobcu, ktorý je akciovou obchodnou spoločnosťou, ktorá má zákonný monopol na distribuovanie zemného plynu a v roku 2023 mala tržby na úrovni 397,1 mil. eur a dosahovala čistý zisk vo výške 133,4 mil. eur. Niet pochýb o tom, že moderovanie škody na úrovni viac ako 30% nebude mať na žalobcu v podstate žiaden vplyv a k žiadnemu neprimeranému zásahu do jeho majetkových práv by v prípade vyššej moderácie ani nedošlo. Naproti tomu na žalovanú vzhľadom na jej osobné

a majetkové pomery má moderovanie škody aj rozdiel 10% podstatný vplyv. Znížením škody iba o 30% by sa v podstate zasiahlo do práv žalovanej, ktorá ju reálne zo svojho dôchodku nemá ako zaplatiť. 4. Ďalšie osobné pomery na strane žalovanej, ktorá mala vždy riadne uzavretú zmluvu s dodávateľom o dodávke plynu a za odobratý plyn vždy riadne platila, nemala nikdy žiadne podlžnosti čo sa týka platieb voči štátu a ako učiteľka viedla vždy riadny život. 5. Ďalšie okolnosti celej veci s tým, že k demontovaniu plynomera došlo výlučne po tom, ako žalovaná vybavovala zmenu SIPO úrad za plyn. Dovtedy nemal žalobca s predmetným plynomerom žiaden problém a plombu na plynomeri nijako neriešil. V danom prípade nešlo o žiaden nelegálny odber v pravom slova zmysle. Žalobca mohol celú túto vec riešiť osobitne a nie hneď zažalovať 76-ročného platiaceho odberateľa po tom, ako si žalovaná zmenila platbu SIPO. Ak by nenastal problém s platbami SIPO, do dnešného dňa by žalovaná odoberala plyn ešte starým plynomerom a žalobca by ho vôbec ani neriešil tak, ako ho neriešil ani predchádzajúce obdobie.

42. S ohľadom na uvedené najmä na to, že by priznaním sumy 3.652,84 eur došlo k sankcionovanou žalovanej prostredníctvom inštitútu náhrady škody, ako aj z dôvodu aplikácie , žalovaná navrhla, aby bola škoda moderovaná na úroveň blížiacu sa nameranej spotrebe zemného plynu za sporné obdobie (2.775 m3 v hodnotovom vyjadrení 1.115,69 eur) a teda aby bola v rámci odvolacieho konania škoda znížená o 75% zo súdom určenej škody, teda na úroveň 1.304,59 eur, v ktorej by boli pokryté aj uplatňované náklady vynaložené so zisťovaním škody. Takéto zníženie škody by zodpovedalo aj princípom spravodlivosti a zohľadňovalo by špecifiká celej veci.

43. V ďalšej časti odvolania žalovaná namietala, že prvoinštančný súd neposúdil výkon rozporu práva žalobcu s dobrými mravmi v zmysle , čo namietala už v podanom odpore. V rozsudku sa k tejto skutočnosti súd vyjadril iba v bode 79., s čím sa odvolateľka nestotožňuje, nakoľko posudzovanie výkonu práva rozporného s dobrými mravmi zo strany súdu prichádza do úvahy práve vtedy, keď právo, ktoré subjektu patrí, je daným subjektom vykonávané v rozpore s dobrými mravmi. V danom prípade by bolo priznanie práva na náhradu škody až vo výške 3.652,84 eur s príslušenstvom nepochybne v rozpore s dobrými mravmi a to v podstate z tých istých dôvodov, ako bolo uvedené v predchádzajúcej časti odvolania. Poskytnutie ochrany práva žalobcovi by bolo v rozpore s dobrými mravmi a to v podstate z tých istých dôvodov ako bolo uvedené v predchádzajúcej časti odvolania. Poskytnutie ochrany práva žalobcovi by bolo v rozpore s dobrými mravmi už len z dôvodov, na ktoré poukázal prvoinštančný súd v bode 85.5 odôvodnenia, ide najmä o osobné, majetkové a sociálne pomery žalovanej s prihliadnutím na to, že ide o osobu vysokého seniorského veku, ktorej jediným príjmom je jej starobný dôchodok vo výške 461,91 eur a príjem z občasného ubytovávania turistov v letnom období v jej rodinnom dome.

44. K doručenému odvolaniu žalovanej podal žalobca písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením žalovanej o tom, že ním predložený výpočet škody bol nesprávny, pričom v podrobnostiach dokázal na svoje odvolanie. Nie je pravdivé tvrdenie žalovanej, že demontovaný plynomer do jeho odmontovania plyn riadne meral a odobrané množstvo zaznamenával, čo má byť podľa žalovanej nesporná skutočnosť. Predmetné meradlo v čase odmontovania už nemalo platné overenie a údaje z neho nemohli a nemôžu byť použité na určenie žalovanou odobratého množstva plynu. Na meradle žalovanej bola nájdená neoriginálna/falošná plomba, ktorú neznáma osoba neumiestnila bezdôvodne, ale možno dôvodne predpokladať, že mala zakryť manipuláciu s údajom o množstve spotrebovaného plynu na odberom mieste žalovanej.

45. K moderácii výšky škody žalobca uviedol, že súd mal ako rozhodujúcu skutočnosť zohľadniť, že meradlo sa nachádzalo v žalovanou uzamknutej skrinke, do ktorej zamestnancovi žalobcu umožňovala prístup, t.j. že meradlo nebolo verejne prístupné a porušenie zabezpečenia meradla nemožno označiť za náhodné, či za dôsledok vandalizmu. Uplatnenie moderačného práva by bolo namieste v prípade, ak by napríklad na meradle bol rozbitý kryt počítadla plynomeru, no nie je namieste v prípade, ak a verejne nedostupnom a uzamknutom meradle sa nájde falošná plomba. Pri uplatnení moderačného práva sa vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu nemôžu zohľadňovať predošlé, či následné spotreby odberateľky, nemožno použiť na určenie množstva odobratého plynu v rozhodnom období údaje o historických, či následných spotrebách, čo potvrdzuje ustálená rozhodovacia prax NS SR.

46. Zo strany žalobcu nedošlo k porušeniu prevenčnej povinnosti a žalobca v danom prípade neporušil žiadnu povinnosť stanovenú zákonom o energetike. Overovanie správneho fungovania meradiel má žalobca vykonávať a vykonáva v lehotách vyplývajúcich z ustanovení Zákona o metrológii a jeho

vykonávacieho predpisu a žiaden všeobecne záväzný právny predpis neukladá žalobcovi povinnosť overovať pravosť plomby priamo na odbernom mieste odberateľa pri vykonávaní odpočtu, či inej kontroly odberného miesta, čo ani nie je objektívne možné vzhľadom na to, že sa vykonáva len znalcami za použitia mikroskopu a komparačnej metódy. Nezaplatenie platby za dodávky plynu nemá vplyv na nárok uplatňovaný žalobcom a s ním uplatňovaným nárokom ani nesúvisí. S uplatňovaným nárokom nesúvisí ani to, či žalovaná mala, resp. nemala podlžnosti voči iným dodávateľom alebo štátu. Tvrdenia týkajúce sa neexistencie podlžnosti voči štátu môže byť navyše považované za sporné, nakoľko v konaní nebolo preukázané vedenie riadne evidencie ubytovaných hostí žalovanou, čo môže vyvolať otázku týkajúcu sa riadneho zdaňovania príjmov z ubytovania zo strany žalovanej. Ak žalovaná poukazuje na svoje majetkové pomery, súd musí zohľadňovať nielen výšku jej dôchodku, ale aj hodnotu nehnuteľnosti žalovanej, ktorú ako bolo v konaní preukázané, zjavne na bývanie nepotrebuje a musí mať zabezpečené iné bývanie vzhľadom na to, že nehnuteľnosť predáva. Zohľadniac tieto okolnosti akékoľvek zníženie nároku nad rámec 30% nie je možné považovať za primerané, pričom pri určení rozsahu moderácie, pokiaľ je vôbec namieste, je potrebné zohľadňovať už rozsah, v akom svoj legitímny nárok moderoval priamo žalobca.

47. K doručenému vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovanej podala žalovaná prostredníctvom svojho advokáta ďalšie písomné vyjadrenie, v ktorom odkázala na svoje odvolanie.

48. Podľa žalovanej niet pochýb o tom, že demontovaný plynomer v spornom období plyn meral a tento aj zaznamenával. Na základe rozdielu hodnôt v spornom období bola žalovanej zo strany SPP, a.s., vystavená posledná vyúčtovacia faktúra na sumu 1.115,69 eur, ktorá bola následne stornovaná a zaplatená suma zo strany SPP a.s., vrátená. Takto nameraná hodnota za sporné obdobie, ako aj hodnoty namerané za predchádzajúce roky a hodnota za nasledujúci rok, by mali byť podľa žalovanej zohľadnené pri moderácii výšky škody, za ktoré by mal súd pri moderácii v zmysle prihliadnuť.

49. Žalovaná nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu, že svoju prevenčnú povinnosť neporušil, keďže od namontovania predmetného plynomeru v roku 2008 nevykonal ani jeden taký úkon, ktorým by žalobca ako prevádzkovateľ zabezpečil pravidelné overenie plomby ( ZoE), čo je v rozpore minimálne s porušením prevenčnej povinnosti podľa . Aj keby nebolo možné overenie pravosti plomby v teréne (jedenkrát ročne pri odpočte stavu merača), ako to tvrdí žalobca, mal v prípade pochybnosti o pravosti plomby (čo mal, keďže plynomer napokon demontoval) kedykoľvek v čase od roku 2008 plynomer pozrieť alebo rovno demontovať a zabezpečiť jeho overenie, čo neurobil.

50. Pokiaľ ide o osobné pomery žalovanej, nehnuteľnosť nepredáva preto, že by ju nepotrebovala. Nehnuteľnosť potrebuje na svoje bývanie, nakoľko nevlastní žiadnu inú nehnuteľnosť, v ktorej by mohla bývať. Nehnuteľnosť predáva z dôvodu, že je pre ňu veľká a ona reálne nie je schopná znášať vysoké režijné výdavky na rodinný dom. Všetky daňové a odvodové povinnosti z príjmu súvisiaceho prenajímaním nehnuteľnosti si voči správcovi dane vždy riadne plnila. Nikdy nemala žiadne podlžnosti a to nielen s platením plynu, ale aj iných platieb a ako učiteľka viedla vždy riadny život.

51. Ust. umožňujú súdu prihliadnuť na akékoľvek dôvody hodného osobitného zreteľa, ktoré súvisia so vznikom škody. Problém s platbami SIPO preukazuje, že toto bol jediný dôvod, pre ktoré začal žalobca žalovanú súdne riešiť. V danom prípade nešlo o žiaden nelegálny odber v pravom slova zmysle a žalobca namiesto toho, aby riešil skutočné nelegálne odbery zemných plynov, začal riešiť vtedy 76- ročnú žalovanú a zažaloval ju na vyplatenie nereálnych škôd. Žalovaná dodnes nechápe prečo bola žaloba za takýchto skutkových okolností voči nej podaná, naviac v tak vysokej výške údajnej škody.

52. Pokiaľ žalobca tvrdí, že meradlo sa nachádzalo v uzamknutej skrinke a porušenie plomby nemožno označiť za dôsledok vandalizmu, aj z týchto skutočností vyplýva, že žalovaná urobila všetko preto, aby ku škode nedošlo, keď plynomer mala umiestnený v skrinke, skrinku mala uzamknutú a plynárom ju otvárala, pochopiteľne nevedela dosledovať kto plombu poškodil. Podľa svojich možností preventívne pôsobila na to, aby k žiadnej takejto situácii nedošlo, pričom ona ako obyčajný spotrebiteľ viac urobiť nemohla. Z hľadiska preventívneho urobila maximum, aby škoda nevznikla.

53. Ďalšie podanie v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.

54. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( – ďalej ), po zistení, že obe odvolania boli podané včas ( ), oprávnenými subjektami – vždy stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie v ňou napadnutej časti vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (, a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách oboch podaných odvolaní dospel k záveru, že odvolaniu žiadnej zo strán nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu je vo výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

55. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanej na náhradu škody vo výške 14.180,52 Eur s príslušenstvom z titulu neoprávneného odberu zemného plynu v odbernom mieste žalovanej, v období od 19.12.2017 do 12.11.2018, meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, v zmysle ZoE s tým, že uplatňovaná výška škody bola vypočítaná podľa vyhlášky č.

56. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu v rámci ktorého, ako bolo uvedené vyššie, je odvolací súd viazaný ako rozsahom, tak i uplatnenými dôvodmi, bolo posúdiť danosť vady konania v zmysle , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v intenciách odvolania žalovaného, ako i danosť vád rozhodnutia majúcich spočívať v tom, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci tak, ako ich konkretizovali obaja odvolatelia v podaných odvolaniach, ktorých obsah bol popísaný vyššie. Z odvolania žalovanej je zrejmé, že vyhovujúci výrok I. napáda iba v rozsahu sumy, ktorá prevyšuje ňou uznaný nárok vo výške 1.304,59 eur s príslušným úrokom z omeškania, odvoláva sa teda v rozsahu 2.348,25 eur istiny s príslušenstvom. Výrok I. rozsudku v časti, ktorou bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.304,59 eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 15.5.2019 do zaplatenia tak nadobudol právoplatnosť a nepodliehal odvolaciemu prieskumu.

57. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ustanovenie , odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na správne a vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť, pričom nezistil ani namietanú vadu konania, v dôsledku čoho nemôže dať za pravdu žiadnemu z odvolateľov. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia vychádzajúc z odvolacej argumentácie strán dopĺňa iba nasledovné:

K odvolaniu žalobcu

58. Žalobca v podanom odvolaní ako prvé namieta, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď vychádzal z toho, že žalovaná neprevádzkovala hotel, penzión, ubytovňu, ani iný typ ubytovacieho zariadenia, ale jej nehnuteľnosť je objektom určeným na trvalé bývanie – rodinný dom, čo potom ovplyvnilo výpočet výšky škody v zmysle vyhlášky MH SR č. Odvolací súd sa v tomto smere plne stotožnil so správnymi závermi súdu prvej inštancie, obsiahnutými najmä v bode 74 odôvodnenia preskúmavaného rozsudku, keď súd s použitím ust. a v spojení s - Stavebný zákon ustálil, že v danej veci išlo o prípad neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý je určený na trvalé bývanie. Predmetná nehnuteľnosť žalovanej, v ktorej sa nachádzalo odberné miesto, je budova určená predovšetkým (ako to vyžaduje znenie Stavebného zákona, nie teda výlučne) na rodinné bývanie a preto v zmysle cit. vyhl. objektom určeným na trvalé bývanie.

Skutočnosť, že sa jedná o rodinný dom (teda objekt určený na trvalé bývanie) vyplýva aj priamo z pripojeného LV č. XXX (č.l. 15). Nepriamo tento záver podporuje aj to, že žalobkyňa má na danej nehnuteľnosti nahlásený trvalý pobyt alebo aj to, že mala resp. má uzavretú zmluvu na dodávku plynu pre domácnosť s druhom dohodnutej tarify na danom odbernom mieste D3 – domácnosť. Pokiaľ žalobca v dovolaní poukazuje na vyhl. MH SR č. 277/2008 Z.z,, ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórii a tried, a zakotvuje kategóriu ubytovanie v súkromí, je potrebné zohľadniť, že kategorizácia podľa tejto vyhlášky sa v zmysle § 1 vzťahuje výlučne na ubytovacie zariadenia, ktoré prevádzkujú podnikatelia poskytujúci ubytovacie a s tým spojené služby na základe živnostenského oprávnenia, čo nie je daný prípad. Skutočnosť, že žalovaná v rozhodnom období príležitostne (je nerozhodné v akom rozsahu) v predmetnom rodinnom dome ubytúvala sezónnych návštevníkov blízkeho termálneho kúpaliska, bez poskytovania stravovania, kedy sa ona dočasne premiestnila ku svojej dcére, nemôže nič zmeniť na uvedenom závere, že sa jedná o objekt, ktorý je určený na trvalé bývanie. Žalovaná totiž neprevádzkovala hotel, penzión, ubytovňu, ani iný typ ubytovacieho zariadenia, ktoré má zároveň prirodzene diametrálne odlišnú spotrebu plynu. Podmienkou uplatnenia § 1 ods. 5 citovanej vyhlášky MH SR je, aby k neoprávnenému odberu plynu dochádzalo v objekte, ktorý nie je určený na trvalé bývanie a plyn bol používaný na výrobné, technologické účely v súvislosti s poskytovaním služieb, či predajom tovarov alebo na iné obdobné účely, čo v danom prípade nebolo splnené a preto nebolo dôvodné za denný počet hodín používania plynového spotrebiča považovať podľa písm. e) tohto ustanovenia čas 16 hodín denne, ako to nesprávne vo svojom výpočte použil žalobca. Podmienkou aplikácie tohto ustanovenia citovanej vyhlášky je výslovne a kumulatívne, aby išlo o objekt, ktorý nie je určený na trvalé bývanie a plyn bol používaný okrem iného v súvislosti s poskytovaním služieb, čo v danom prípade splnené nebolo, keďže bolo nesporne preukázané, že sa jednalo o objekt, ktorý bol určený na trvalé bývanie, čo odôvodnilo aplikáciou § 1 ods. 1 citovanej vyhlášky MH SR. Skutkové aj právne závery súdu prvej inštancie v tomto smere odvolací súd považoval za správne a odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné.

59. V konaní nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že nehnuteľnosť žalovanej nebola využívaná predovšetkým na rodinné bývanie, keďže aj ním predložené recenzie ubytovaných hostí sú takmer výlučne z letného obdobia (s výnimkou dvoch). Tvrdenie, žalobcu, že žalovaná s najväčšou pravdepodobnosťou príjmy z ubytovania riadne nevykazovala a neodvádzala príslušné dane, žalovaná poprela a žalobca ich nepreukázal. Preto ani táto skutočnosť, nemôže byť prekážkou pre aplikáciu moderačného práva súdu, ako to namieta žalobca v podanom odvolaní. Odvolací súd považuje za bezvýznamnú skutočnosť, že žalobca sám uplatnil voči žalovanej podľa jeho tvrdenia len 86,15% z výšky jeho legitímneho nároku, keďže súd uplatňuje moderačné právo v zmysle vo vzťahu k výške nároku ustálenej súdom.

K odvolaniu žalovanej

60. Žalovaná v podanom odvolaní prioritne namietala podľa nej nesprávnu výšku moderácie škody súdom (zníženie o 30%), keď podľa nej primerané by bolo zníženie o 75% a priznaná náhrada škody iba vo výške 1.304,59 eur.

61. Pokiaľ v tejto súvislosti žalovaná odvolateľka argumentuje tým, že súd mal zohľadniť namerané spotreby zemného plynu na danom odbernom mieste, odvolací súd odkazuje na závery súdu prvej inštancie podporené ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít obsiahnuté najmä v bode 60.1, 61., 62. odôvodnenia preskúmavaného rozsudku. V konaní bolo preukázané a v tomto štádiu konania je už nesporné, že predmetný plynomer na odbernom mieste žalovanej v dôsledku preukázania porušenia zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii stratil overenie a údaje z neho už nemôžu byť použité. Záväzný údaj o spotrebe plynu môže poskytnúť výlučne plynomer s platným overením, ktoré daný plynomer žalovanej stratil. Presné množstvo odobratého plynu je možné určiť len určeným meradlom s platným overením, na ktorom nie je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Ak bolo na určenom meradle plynu zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii porušené, nie je možné použiť pri určení výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu namerané hodnoty odobratého plynu a to bez ohľadu na to, či meralo bolo ne/funkčné, prípadne či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu, ako to ustálil NS SR (napríklad v rozhodnutí zo dňa 26.9.2019). Pre určenie skutočného množstva neoprávneného odobratého plynu nemožno považovať za objektívny a spoľahlivý podklad pre určenie výšky skutočne vzniknutej škody údaj o spotrebe plynu za predchádzajúce, prípadne nasledujúce obdobie, nakoľko takýto údaj

nepreukazuje množstvo skutočne odobratého plynu za rozhodné obdobie. Nemožno opomenúť ani to, že v konaní nebolo preukázané a ani sa nedá spätne zistiť, kedy došlo k zásahu resp. k porušeniu plomby na danom plynomeri a teda nedá sa ani ustáliť, za ktoré predchádzajúce obdobie bola nameraná reálna spotreba plynu. Nasledujúce obdobie (po výmere plynomeru) rovnako nepreukazuje spotrebu plynu za rozhodné obdobie, pričom nebolo preukázané, či v tomto nasledujúcom období bola nehnuteľnosť, resp. plynové spotrebiče užívané v rovnakom rozsahu ako predtým. Vzhľadom na uvedené v danom prípade nie je možné objektívne zistiť skutočné množstvo odobratého plynu v danom období. Preto ani na uvedené „namerané“ hodnoty nebolo možné prihliadať ani v súvislosti s aplikáciou pri uplatnení moderačného práva súdu.

62. Žalovaná v podanom odvolaní tiež tvrdí, že pri určovaní výšky náhrady škody bolo potrebné zohľadniť tiež spoluzavinenie prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorý porušil prevenčnú povinnosť s poukazom na v spojení s plnením jeho povinnosti podľa , ZoE tým, že od montáže plynomeru v roku 2008 nevykonával kontrolu zisťovania originality plomby plynomeru. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že aj pre záver o zavinení poškodeného v zmysle musia byť dané všetky zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, t.j. zavinený protiprávny úkon, ktorý môže spočívať v porušení ust. , vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi. Vychádzajúc z uvedeného, ak by aj žalobca, ako to tvrdí žalovaná, porušil svoju povinnosť v zmysle citovaných ustanovení ZoE a tým svoju prevenčnú povinnosť podľa , nie je naplnený jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti spoluzavinením poškodeného žalobcu a to príčinná súvislosť medzi tým, že nemal vykonať overenie určeného meradla (čo ale žalobca popiera a preukázané to nebolo) a tým, že vznikla daná škoda. Skutočnosť, že by žalobca nevykonal potrebné overenie určeného meradla – daného plynomeru skôr, nie je priamou, bezprostrednou a neprerušenou príčinou následku, ktorým je vznik danej škody. Pre absenciu príčinnej súvislosti ako jedného zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, nemohlo potom vzniknúť spoluzavinenie poškodeného žalobcu.

63. Skutočnosť, že žalobca je obchodnou spoločnosťou so zákonným monopolom na distribuovanie zemného plynu aktuálne s vysokými tržbami a čistým ziskom sama o sebe neodôvodňuje moderovanie výšky náhrady škody v zmysle , pričom rozhodné skutočnosti na strane žalovanej boli súdom prvej inštancie v plnom rozsahu zohľadnené (viď. bod 85.5 odôvodnenia preskúmavaného rozsudku). V tomto smere jaj odvolací súd považuje za bezvýznamné, že žalovaná mala riadne uzavretú zmluvu s dodávateľom o dodávke plynu a za odobratý plyn riadne platila, resp., že nemala podlžnosti voči štátu. Rovnako odvolací súd považuje za irelevantné, že k demontovaniu plynomeru žalovanej došlo po tom, ako vybavovala zmenu SIPO úhrad za plyn a keby k tomu nedošlo, žalovaná by odoberala plyn ešte starým plynomerom a žalobca by to neriešil. V tejto súvislosti bolo potrebné tiež zohľadniť, ako na to správne poukázal žalobca, že predmetné meradlo sa nachádzalo na verejne neprístupnej nehnuteľnosti žalovanej, v ňou uzamykanej skrinke, teda mala k nemu prístup výlučne žalovaná a tí, ktorým to umožnila. Porušenie zabezpečenia meradla v danom prípade pritom nebolo náhodné príp. dôsledok vandalizmu, podľa výsledkov znaleckého dokazovania išlo o cielený zásah do uzamknutého meradla, kde bola umiestnená falošná plomba. Z takéhoto zásahu pritom nemohol mať prospech nikto iný, len žalovaná.

64. S poukazom na uvedené, s odkazom na odôvodnenie dotknutej časti preskúmavaného rozsudku, odvolací súd sa plne stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky podľa pre moderáciu výšky náhrady škody súdom, pričom prvoinštančný súd správne prihliadol na všetky v tejto súvislosti rozhodné skutočnosti a dospel k správnemu záveru, že primerané a vzhľadom na okolnosti daného prípadu spravodlivé, je zaviazať žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 70% z vyčíslenej sumy.

65. Žalovaná tiež v podanom odvolaní namieta, že prvoinštančný súd neposúdil rozpor výkonu práva žalobcu s dobrými mravmi v zmysle . Prvoinštančný súd sa s touto námietkou vysporiadal v ods. 79 odôvodnenia preskúmavaného rozsudku, keď uviedol, že žalobcovi vznikla škoda, základ uplatneného nároku tak bol daný a dôvodný a preto nemožno hovoriť o porušení , keďže výkon práva žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorému vznikla škoda na jej náhradu, nemožno posudzovať ako výkon práva, ktorý by bol rozporný s dobrými mravmi.

66. Ust. , podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore

s dobrými mravmi, je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že to tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektoré so súhrnu základných spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré preukázali počas historického vývoja určitú mieru stálosti (nemennosti), vyjadrujú podstatné historické tendencie a stotožňuje sa s nimi podstatná časť spoločnosti. Odvolací súd rovnako ako ani prvoinštančný nezistil žiaden dôvod, okolnosť, či skutočnosť, pre ktorú by mal byť žalobou uplatňovaný výkon práva žalobcu voči žalovanej vykonávaný v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na už predtým uvedené k odvolaniu žalovanej. Samotné osobné majetkové, či sociálne pomery žalovanej nemôžu spôsobiť, že by výkon daného práva žalobcu voči nej mal byť v rozpore s dobrými mravmi. Tieto pomery žalovanej boli zohľadnené pri realizácii moderačného práva súdu v zmysle . Napokon žalovaná ani nie je nemajetná, keďže okrem pravidelného, i keď nízkeho príjmu z dôchodku, vlastní minimálne dotknutú nehnuteľnosť.

67. Ďalšie odvolacie argumenty strán odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava (). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľov zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania ( ), odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

68. S poukazom na vyššie uvedené odvolacím súdom, v spojení s odôvodnením preskúmavaného rozsudku súdom prvej inštancie, po vyčerpaní relevantnej odvolacej argumentácie strán, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vo výrokoch vecne správny, včítane vzhľadom na spôsobom prvoinštančného rozhodnutia správneho a odvolacími dôvodmi ani osobitne nenapadnutého výroku o náhrade trov prvoinštančného konania, s použitím ust. , potvrdil (výrok I.).

69. Ani jedna zo strán so svojim odvolaním neuspela, naopak mala úspech vo vzťahu k odvolaniu protistrany, preto odvolací súd s použitím v spojení s ust. rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania (výrok II.).

70. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).